Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/144/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010598
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712010598.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. 10. 2014, v konaní pred samosudkyňou
Mgr. Janette Nôtovou, v trestnej veci obžalovaného Š. V., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Š. V. W. R. I. S. U. , nar. XX. XX. XXXX v V., trvale bytom W.R. XXX,

j e v i n n ý ,

že
dňa 18. 02. 2012 v čase okolo 16.00 hod. v obci W., okres P. v rodinnom dome č. XXX, na prvom
poschodí, na chodbe pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadol svoju bývalú manželku Q. V.,
nar. XX. XX. XXXX tým spôsobom, že potom ako mu Q. V. povedala, aby sa prezul, lebo z povaly nanosí
škváru, ju z ničoho nič dvakrát udrel nešpecifikovaným predmetom po chrbte, kde po tomto napadnutí
ako bola Q. V. od neho otočená chrbtom, hodil po nej ten istý nešpecifikovaný predmet, ktorý jej zasiahol
pätu na pravej nohe, na čo Q. V. pred ním ušla do kuchyne, kde sa pred ním uzamkla a tu jej začal
nadávať do kuriev, že sa chodí kurviť, čím Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. Č..XXX spôsobil
zranenia a to pomliaždenie pravého členkového kĺbu ťažkého stupňa a pomliaždenie zadnej hrudnej
steny v oblasti medzi lopatkami ľahkého stupňa, ktoré zranenia s i vyžiadali práceneschopnosť spojenú
s dobou liečenia v trvaní 20 dní,

t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho
veku,

č í m s p á c h a l

-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods.1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods.2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. d/, § 38 ods.2, 3, § 39 ods.1, ods.3 písm. e/, § 46
Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm. a/ a § 50 ods.1 Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a určuje sa skúšobná doba na 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť škodu poškodenej Q. V., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom W. Č..XXX vo výške 538,30 € ako náhradu bolestného a poškodenému Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s., krajská pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, IČO: 35 937 874 škodu
vo výške 82,63 € ako náhrada nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodenej V..

o d ô v o d n e n i e :

Na tunajšom súde bola podaná dňa 09. 08. 2012 obžaloba proti obžalovanému Š. V. pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.
c/, písm. e/ Tr. zákona.

Obžalovaný Š. V. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa cíti byť nevinný. Uviedol, že v uvedený deň k
nim prišiel syn po peniaze na elektrinu. On mu peniaze dal a poslal ho za matkou, aby ona dala svoj diel.
Počul ako poškodená hovorila, že ona toľko nespáli a že nedá, preto tam šiel, na čo na neho začala
kričať, že tam nemá čo robiť a vulgárne mu nadávala. Na to odišiel. Rovnako odišiel aj syn. Asi o hodinu
na to šiel na padláš, bol na chodbe a poškodená bola v kuchyni, dvere do kuchyne boli otvorené, bol
od nej asi na 3 metre. Keď vyšiel na chodbu, popod dvere v takej handre boli drevené klátiky ako je
fuga pod dverami, tak rukou tieto klátiky aj s handrou odhodil, ale iným smerom ako bola poškodená.
Hovoril jej, prečo to tam dáva, prečo to sústavne robí a ona mu nadávala nadávkami, na čo jej odvetil,
že čo mu nadáva a šiel hore. Keď sa vracal z padláša, znovu mu vytýkala, že prečo chodí v bačkorách,
že nosí škváru z povaly, na čo jej povedal, že topánky má čisté, lebo na schodišti má druhé a hore
sa prezuje. Povedal jej, že bol hore, opraviť si anténu. V tom čase určite nebol pod vplyvom alkoholu,
alkohol bežne nepopíja, lebo berie lieky. Obžalovaný ešte poukázal na to, že noha poškodenú bolela už
predtým, pretože si pamätal, že dňa 04. 02. 2012, keď syn mal zdravotné problémy a zvracal a volali
mu sanitku, všimol si, že poškodená má pravú nohu obviazanú obväzom. Mala ju obviazanú aj toho dňa
18. 02. 2012, aj krívala. Mala to viditeľne obviazané.

Poškodená Q. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v uvedený deň upratovala hore na poschodí
a obžalovaný tam vyšiel, v tom čase ona bola na chodbe a zametala, bola zohnutá tak, že bola čupnutá,
jednu nohu mala vyššie, druhú nižšie. Vytkla obžalovanému, prečo sa tam trepe so špinavými papučami,
že ona nie je povinná stále po ňom upratovať. Na to on po nej niečo hodil, chytil to a odniesol dole. Trafil
ju do ľavej päty. Na to ona vbehla do kuchyne a zamkla sa. Obžalovaný začal búchať na dvere, ona
zostala sedieť, až kým nevidela, že odišiel do krčmy. Chodí vonku len vtedy, keď on odíde, lebo sa ho
bojí. Noha ju stále bolela, dávala si octan, aby jej noha odpuchla, aby sa mohla obuť. Mala bolesti a preto
hneď ani nešla k lekárovi. Sanitku si volala na druhý deň. Na dotaz prokurátora, keď podľa záznamu k
prvotnému ošetreniu došlo až dňa 21. 02. 2012, svedkyňa uviedla, že medzitým mala mozgovú príhodu,
bola hospitalizovaná a presne uviesť, čo sa stalo si už nepamätá. Išla za MUDr. D., nakoľko jej všeobecný
lekár nerobil, tá zavolala sanitku a šla na vyšetrenie k MUDr. Š.. Mala nohu v sadre asi tri týždne a
potom podstúpila rehabilitáciu v P., dva alebo tri týždne ju vozila sanitka, noha ju stále bolí.

Svedok Q. V. - syn obžalovaného a poškodenej uviedol, že v ten deň bol u rodičov, nakoľko nebýval s
nimi a začali sa verbálne napádať. Jeho rodičia sa neustále hádajú, mama otcovi vykrikuje, že všetko
je jej. Otec by aj chcel ísť do domova dôchodcov, ale sa to nepodarilo. Celá tá situácia medzi nimi zle
vplýva na rodinu, ako súrodenci sa snažili ich zmieriť, ale nikdy to nepadlo na úrodnú pôdu. Vo vzťahu
k otcovi svedok uviedol, že tento sporadicky pije, ale len s mierou, nevidel ho zjavne opitého. Pokiaľ ide
o mamu, táto nemá sklony si vymýšľať, je pravdou, že mávala opuchnuté nohy, ale nevedel o tom, že
by pred 18-tym mala nejaký úraz. Po tom 18-tom mala nohu bez ponožky obviazanú, to si všimol. Na
pojednávaní svedok uviedol, že o zranení matky sa dozvedel o tri týždne, keď videl, že má obviazanú
nohu. Pri konfrontácii výpovede z prípravného konania (čl. 34), kedy uvádzal, že sa to dozvedel o tri dni,
svedok uviedol, že si už podrobnosti s odstupom času nepamätá, vtedy si to pamätal lepšie aj časové
súvislosti, v prípravnom konaní vypovedal pravdu. Je pravdou, že toho času matka je po mozgovej
príhode, stáva sa, že niekedy nevie posúdiť časové súvislosti, niečo si nepamätá, niečo si zasa pamätá
dobre. Vidno však na nej zmeny.

Súd za účelom posúdenia výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní uznesením zo dňa 29. 01.
2014 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. X. O., znalkyňou z odvetvia psychiatria a

znalkyňou PhDr. A.J. F., znalkyňou z odboru psychológia, za účelom objasnenia súčasného zdravotného
stavu poškodenej a jeho vplyvu na jej schopnosti vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti.
Podľa znaleckého posudku MUDr. O. bolo preukázané, že u poškodenej boli zistené známky poškodenia
mozgu, ktoré vedú k postupnému zhoršovaniu mentálnych funkcií. Jej vnímanie nie je narušené.
Poškodenie CNS sa u nej prejavuje poruchou kognitívnych funkcií, t. j. poruchou pamäti. Nejaví ale
známky, ktoré by nasvedčovali skresľovaniu alebo zamlčovaniu objektívnych údajov. Rozpory v jej
výpovediach majú chorobný podklad - poškodenie mozgu. Rovnako v znaleckom posudku PhDr. F. bolo
konštatované, že u poškodenej sú znížené schopnosti správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať
prežívané udalosti v dôsledku organických zmien centrálnej nervovej sústavy. Hoci z dostupných údajov
zdravotnej dokumentácie nevyplýva jasne, že by pacientka prekonala mozgovú príhodu, avšak pri
znaleckom vyšetrení bolo zistené poškodenie CNS a mozgu typu zmiešanej demencie. Tieto zmeny
postihli aj skôr nadobudnuté zručnosti a vedomosti z oblasti dlhodobej pamäti, kde dosiahli stredne ťažký
stupeň. Uvedené zmeny u poškodenej ovplyvňujú jej schopnosť vybaviť si presné detaily z prežitých
udalostí a môžu viesť k rozporom vo výpovediach.

Na základe výsledkov tohto znaleckého dokazovania súd konštatoval, že pamäťové schopnosti a
reprodukčné schopnosti u poškodenej sú ovplyvnené jej súčasným zdravotným stavom a z toho dôvodu
oboznámil jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 22. 05. 2012 (čl. 19 až 25). Vtedy poškodená
vypovedala, že obžalovaný je jej bývalým manželom, sú rozvedení už päť rokov. Bývajú v spoločnom
rodinnom dome, ona býva na poschodí a manžel na prízemí. Bývalý manžel je alkoholik, majú zlé
vzťahy a často sa hádajú. Presný dátum si nepamätala, ale niekedy v mesiaci február roku 2012
v poobedňajších hodinách, prišiel ju pozrieť syn Q. a v čase okolo 16.00 hod. šiel na poschodie
obžalovaný. V tom čase syn odchádzal preč. Keď obžalovaný vošiel na chodbu, povedala mu, aby sa
prezul, lebo na povale je škvára, aby nezašpinil koberec. Na to ju obžalovaný fyzicky napadol tak, že ju
dvakrát udrel drevenou palicou po chrbte, na čo sa od neho otočila a keď bola k nemu otočená chrbtom,
pocítila bolesť na pravej nohe na päte, keď po nej hodil tú drevenú palicu. Ušla do kuchyne, kde sa
zamkla. Tam na ňu vykrikoval slová, že je „kurva, že sa chodí kurviť“. Bola zamknutá asi hodinu, na to
obžalovaný odišiel do krčmy piť. Ona šla na ošetrenie až nasledujúci utorok, lebo sa pre opuch pravej
nohy nemohla obuť. Bolel ju chrbát, pätu mala opuchnutú a modrú. Vyhľadala chirurga v P., ktorý jej
dal nohu do sadry. Nemohla sa riadne pohybovať ani vykonávať bežné domáce práce. Pri tom fyzickom
napadnutí nebol žiaden svedok.

K zraneniam poškodenej súd oboznámil znalecký posudok MUDr. Q. U. - znalca z odboru chirurgie,
ktorý vychádzal z podkladov vyšetrovacieho spisu, preštudoval lekárske záznamy poškodenej a prípad
konzultoval aj s ošetrujúcim lekárom MUDr. X. Š.. Na základe zdravotnej dokumentácie poškodená
utrpela pomliaždenie pravého členkového kĺbu ťažkého stupňa a pomliaždenie zadnej časti hrudnej
steny v oblasti medzi lopatkami ľahkého stupňa. Tieto poranenia vznikajú pôsobením tupého násilia
alebo pri páde s narazením danej časti tela o prekážku alebo podložku. Obe možnosti boli veľmi
dobre možné v tomto konkrétnom prípade. V prípade úderu palicou alebo tyčou, znalec uviedol, že
možno očakávať pruhovitý hematóm v oblasti chrbta medzi lopatkami, ktorý by jednoznačne dokazoval
mechanizmus popisovaný poškodenou. V objektívnom náleze však takýto hematóm nefiguruje, je
popisovaná len palpačná citlivosť okolo chrbticového svalstva a dynamická algicita. Oba príznaky
sú však len subjektívne a vyskytujú sa pri pomliaždení chrbta po údere alebo páde. Tento klinický
obraz sa však môže vyskytnúť aj pri neúrazovej bolesti chrbta, pri degeneratívnom ochorení chrbtice.
Pomliaždenie pravého členkového kĺbu charakterizované opuchom a podkožným krvným výronom môže
vzniknúť jednak pri pomliaždení kĺbu končatiny alebo podvrtnutí členkového kĺbu s natiahnutím, či
čiastočným prerušením bočného členkového väzu. Mohlo k nemu dôjsť pomliaždením po údere tupého
predmetu alebo narazením vonkajšieho členku o prekážku pri páde, ale aj podvrtnutím. Vzhľadom
na časový odstup znalec nevedel presne špecifikovať úrazový mechanizmus, prítomnosť edému a
palpačnej bolestivosti, ako aj podliatiny, svedčí pre pomliaždenie alebo natiahnutie členkového kĺbu.
Mechanizmus vzniku zranení, ktoré uvádza poškodená však je možný. Prítomnosť opuchu ako aj
palpačnej bolestivosti v oblasti členka popisované pri vyšetrení zo dňa 21. 02. 2012 je primerané času
úrazu, t. j. 1-7 dní od momentu úrazového deja. Úraz sa teda mohol stať 18. 02. 2012, pričom v
zdravotnej dokumentácii nie je žiadna zmienka o takomto type úrazu, či ťažkostí v minulosti. Utrpený
úraz znalec kategorizoval ako zranenie ľahké. Pokiaľ ide o obmedzenie poškodenej a liečbu, poškodenej
bola naložená imobilizačná dlaha na členkový kĺb, čím mala významne obmedzenú pohyblivosť, musela
sa pohybovať pomocou nemeckých barlí. Pri kontrole dňa 28. 02. 2012 bola fixácia zmenená za ortézu
bandážového typu, pohyblivosť sa zlepšila, ale stále sa musela odľahčovať poranená dolná končatina

pomocou barlí. Poškodená teda bola obmedzená v mobilite aj bolestivosťou a obmedzenou hybnosťou
v členkovom kĺbe. Ťažkosti s chrbtom pri kontrole už neboli konštatované. Dňa 06. 03. 2012 boli
konštatované ešte mierne ťažkosti a bola naordinovaná individuálna rehabilitácia a šetrenie. Pri kontrole
13. 03. 2012 bola konštatovaná úprava stavu. Primeraná doba liečby ako aj PN pri takomto type
úrazu je 2-3 týždne, takže liečenie v trvaní 20 dní znalec považoval za primerané. Náhradu za bolesť u
poškodenej znalec vyjadril na 35 bodov, čo v peňažnom vyjadrení činí 538,30 €.

Z prvotnej lekárskej správy MUDr. X. Š. zo dňa 21. 02. 2012 vyplýva, že poškodená uviedla pri ošetrení
bolesti členka po udretí manželom v sobotu 18. 02. 2012, bola udretá do pravého predkolenia, členka
a chrbta. Ďalej boli zdokumentované ďalšie lekárske kontroly a priebeh liečby poškodenej tak, ako ich
popísal znalec v znaleckom posudku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach a dospel k záveru, že obžaloba proti obžalovanému bola podaná dôvodne. Súd považoval
žalovaný skutok za preukázaný, pričom vychádzal najmä z výpovede poškodenej z prípravného
konania, pretože jej výpoveď v konaní pred súdom bola ovplyvnená jej súčasným zdravotným stavom,
kedy rozpory vo výpovediach a pamäťové medzery znalci konštatovali, že sú následkom poškodenia
centrálnej nervovej sústavy. V prípravnom konaní a aj pri prvotnom ošetrení u lekára poškodená k
spôsobu vzniku zranení tak, ako boli objektívne popísané v lekárskych správach, ako aj v znaleckom
posudku MUDr. U., celkom jednoznačne popisovala útok zo strany obžalovaného ako bývalého manžela.
Rovnako z výpovede svedka - ich syna, je zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou dlhodobo
dochádza k vzájomným sporom, neustále sa hádajú, vulgárne si nadávajú. Vzhľadom na napnuté
vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou je potom dobre možné, že na akúkoľvek výčitku obžalovaný
reaguje nevhodným spôsobom. Správanie obžalovaného bolo niekoľko krát predmetom šetrenia
priestupkových konaní, ako aj trestného konania. Pokiaľ poškodená v prípravnom konaní popisovala,
že ju mal obžalovaný napadnúť drevenou tyčou, pre takéto závery však neboli podklady objektívneho
charakteru, kedy z objektívneho nálezu ošetrujúcich lekárov a znaleckého posudku neboli zistené
zranenia svedčiace pre takýto útočný predmet. Vzhľadom na celkovú situáciu medzi obžalovaným a
poškodenou, ako aj vzhľadom na zdravotný stav poškodenej nebolo pred súdom preukázané, akým
predmetom došlo k napadnutiu poškodenej a preto sa súd stotožnil so skutkovou vetou, kde je
konštatovaný bližšie nešpecifikovaný predmet. Zo znaleckého posudku však vyplynulo, že miestom
útoku voči poškodenej bol jednak jej chrbát a jednak päta pravej nohy, kde boli konštatované zranenia
tak, ako sú popísané v znaleckom posudku. K mechanizmu vzniku zranenia znalec súhlasil so spôsobom
popísaný práve poškodenou. I keď znalec pripustil aj iný mechanizmus vzniku - pádom či podvrtnutím
členka, v zhode s výpoveďou poškodenej súd dospel k záveru, že zranenia u poškodenej vznikli útokom
tretej osoby, ktorým bol obžalovaný. Hoci obžalovaný popieral napadnutie poškodenej, pripustil, že došlo
k vzájomnej hádke a v tom čase odhodil nejaké drevené klátiky, avšak poukazoval, že nie jej smerom,
súd neuveril tomuto tvrdeniu obžalovaného, pretože obžalovaný spočiatku popieral aj slovný incident
medzi ním a poškodenou, až pri konfrontácii s výpoveďou z prípravného konania pripustil, že došlo
k vzájomným slovným útokom. Na základe týchto úvah potom súd považoval obžalobu podanú proti
obžalovanému Š. V. za preukázanú a obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods.1, ods.2 písm. a/ Tr. zákona, pretože poškodenej spôsobil ublíženie na zdraví
a to zranenia tak, ako sú popísané v skutkovej vete tohto rozsudku, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie
v trvaní 20 dní. Takýto čin obžalovaný spáchal na chránenej osobe a to osobe blízkej a osobe vyššieho
veku s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. c/, písm. e/ Tr. zákona.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vychádzal z ustanovenia § 34 ods.1, ods.4 Tr. zákona.
Obžalovanému poľahčovalo, že sa skutku dopustil vo vysokom veku 73 rokov, ktorý má vplyv na jeho
rozumové a vôľové schopnosti, priťažujúce okolnosti súd nezistil. Zo správ k osobe obžalovaného mal
súd preukázané, že obžalovaný bol od roku 2009 riešený v priestupkovom konaní 3x proti občianskemu
spolunažívaniu, vo všetkých troch prípadoch bola priestupkové vec odložená. V roku 2012 však bol
uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, kde mu bola uložená bloková pokuta
vo výške 10,00 € za skutok zo dňa 20. 03. 2012. Uvedené konanie smerovalo proti poškodenej.
Podľa správy Obecného úradu W. bolo potvrdené, že obžalovaný je dôchodcom a žije s exmanželkou
v rodinnom dome. Na verejnosti sa správa bezproblémovo. Jeho správanie však bolo prejednávané
komisiou verejného poriadku kvôli nezhodám s manželkou. Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný
doposiaľ 2x odsúdený, v oboch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol
uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 106/2009 pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý skutok rovnako smeroval voči poškodenej.
Súd u obžalovaného vychádzal z trestnej sadzby podľa § 156 ods.2 Tr. zákona v rozpätí jeden rok až
tri roky, kedy horná hranica trestnej sadzby sa znižuje v súlade s ustanovením § 38 ods.3 Tr. zákona.
Súd však s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, kedy súd zhodnotil,
že u obžalovaného sa nejedná o zvlášť kriminálne narušenú osobu, ktorý sa do rozporu so zákonom
dostal najmä pod vplyvom neustálych konfliktných vzťahov s poškodenou, súd ukladal obžalovanému
trest pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby a to vo výmere 6 mesiacov. Zároveň bol výkon trestu
obžalovanému odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov. Iný alternatívny trest u obžalovaného
neprichádzal do úvahy vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav a finančnú situáciu. Súd má zato, že
takto uložený trest v dostatočnej miere bude vplývať na obžalovaného, aby vo vzájomných vzťahoch s
poškodenou neprekračoval hranicu zákona. V opačnom prípade mu bude hroziť nepodmienečný výkon
trestu odňatia slobody.

Keďže bol obžalovaný uznaný vinným v zmysle podanej obžaloby, súd rozhodol o uplatnených nárokoch
na náhradu škody. V trestnom konaní si nárok uplatnila poškodená Q. V. a to vo výške 538,30 € ako
náhradu bolestného, čo bolo preukázané znaleckým posudkom. Rovnako si škodu uplatnila Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 82,63 € ako náhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poškodenej
V., čo bolo zdokladované vyčíslením nákladov. Súd preto zaviazal obžalovaného povinnosťou nahradiť
škodu spôsobenú trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).