Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 7, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/635/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212854
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412212854.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k.
6C/88/2012 - 59 zo dňa 28. 01. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na
zákonného sudcu a na nestranný súd zamietol. Žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
zaplatiť žalobcovi škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci spolu vo výške 1.165,82 Eur a nemajetkovú
ujmu spolu vo výške 233,16 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov
konania nepriznal.

Okresný súd pred rozhodnutím vo veci samej skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania
na základe návrhu žalobcu zo dňa 24. 01. 2014, a to do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu
a na nestranný súd. Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že
o námietke žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17NcC/97/2012 - 9 zo
dňa 08. 10. 2012 postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa S.. S. P. nebola vylúčená

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou a exekučnej veci
vedenej pod sp. zn. 13Er/286/2011. Okresný súd mal za to, že neexistuje dôvod na prerušenie konania
v súdenej veci v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., pričom bol toho názoru, že keďže si
žalobca uplatnil svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu, ale o jeho námietke už bolo zákonným
postupom rozhodnuté, neexistujú dôvody pre prerušenie konania. Z týchto dôvodov návrh na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol.

Okresný súd posúdil návrh žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v
danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu stanovené ustanovením § 9
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Okresný
súd o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vedenej pod sp. zn. 13Er/286/2011 rozhodoluznesením č. k. 13Er/286/2011 - 9 dňa 09. 06. 2011, pričom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená dňa 26. 05. 2011. Okresný súd teda rozhodol o žiadosti súdneho exekútora
v lehote do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti. Poukázal na povinnosť vnútroštátneho súdu

ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložkyrozhodcovskéhosúduvydanéhobezúčastispotrebiteľa,preskúmavať,čirozhodcovskékonanie
prebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy,vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadaného
vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou
viazaný.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovanýmalvoveciplnýúspech,vspojenískonanímmuvšakžiadnetrovynevznikli,pretosúdrozhodol
tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní okrem iného namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom
strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby,
ale zároveň musia mať možnosť sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami
a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko
pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, toto mu

bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol oboznámený
so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu
nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia
akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia

rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však
v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu
mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek
tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom na splnenie podmienok

spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 345/09). Žalobca v konaní uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť.
Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič
nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať

za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej situácie, okresný súd
preto nemal vec meritórne prejednať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného

súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce,
zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky žalovaného uvedeného v odvolaní odvolací súd
nepovažuje za dôvodné a prijateľné.K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd
uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu, ktorou sa žalobca domáha
náhrady škody, ktorá by mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, na ktorom

sudca vykonáva súdnictvo nezakladá dôvod na vylúčenie sudcu. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie
je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím
nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane

odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov okresných súdov,
pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu
odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto vec (napr. sp. zn. I.ÚS 89/2013, I.ÚS
92/2013) s odôvodnením, že okolnosť, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje
sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z jej prejednávania vylúčený,

je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a ústavný
súd nemá právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. Za takejto
situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania, ktorým
sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd

považuje za vecne správne. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17NcC/97/2012 - 9
zo dňa 08. 10. 2012 krajský súd v súdenej veci rozhodol, že S.. S. P. nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci. Toto uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 21. 03. 2013,
menovaná sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodovania veci, nakoľko nebola zákonnou
sudkyňou v exekučnej veci vedenej na okresnom súde. Aj keď žalobca podal sťažnosť Ústavnému súdu

Slovenskej republiky na porušovanie základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, otázku či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže
preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, a teda nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, na čo odvolací súd už

poukázal vyššie. Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že neexistoval dôvod na prerušenie
konania.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu na strane druhej. Okresný súd neporušil
právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom
súhrne posúdil, aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd

porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť
sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne
konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením
žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené so samotným rozsudkom vo veci samej,
toto tvrdenie žalobcu pravdivé nie je. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že vyjadrenie

žalovaného k návrhu žalobcu (č. l. 39), bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené spolu s predvolaním
na pojednávanie, ktoré bolo okresným súdom vytýčené na deň 28. 01. 2014 a toto vyjadrenie právny
zástupca žalobcu prevzal dňa 26. 11. 2013. Keďže vyjadrenie žalovaného spolu s predvolaním bolo
doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 26. 11. 2013 a termín pojednávania, na ktorý bol žalobca
riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na deň 28. 01. 2014 je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle

§ 115 ods. 2 O. s. p. a žalobca mal dostatok času na prípravu na pojednávanie a v časovom predstihu
mal vedomosť aj o vyjadrení žalovaného k predmetnej veci.

Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia

pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 28. 01. 2014, účastníci na
toto pojednávanie boli riadne predvolaní. Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný
a napriek tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa
24. 01. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušeniazásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do
právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže

žalobca sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre
ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu
a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh
na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania. Bolo nielen právom, ale aj
povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva,

nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas
predvolaný považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného
pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a podobne
a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v
primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu, že na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, pričom

svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že nežiada o odročenie pojednávania,
okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal a vo veci aj rozhodol
v neprítomnosti účastníkov konania.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na

prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca v
návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie až dňa 01. 07. 2011 (konanie začalo dňa 14. 04. 2011) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia; k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenie tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 78 dní). Okresný súd však z exekučného spisu sp. zn.
13Er/286/2011 zistil, že o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, ktorou požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií súd rozhodol uznesením č. k. 13Er/286/2011 - 9 dňa 09. 06. 2011,

pričomtátožiadosťbolasúdudoručenádňa26.05.2011,súdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie zamietol. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že o žiadosti súdneho exekútora
bolo súdom rozhodnuté v lehote 15 dní od doručenia písomnej žiadosti súdu. Z týchto dôvodov nie sú
splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z.. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že oprávnený voči tomuto rozhodnutiu odvolanie

nepodal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 07. 2011. Následne exekučný súd uznesením č. k.
13Er/286/2011 zo dňa 12. 07. 2011 exekučné konanie zastavil, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10. 08. 2011, pričom ani voči tomuto uzneseniu odvolanie oprávneným podané nebolo.

Okresný súd správne z týchto dôvodov ustálil, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre

zodpovednosť štátu v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Rovnako právne
vyhodnotil neexistenciu nároku žalobcu na náhradu majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy, ktorá podľa
tvrdeniažalobcumalavzniknúťajzdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdu,keďtento
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Okresný súd správne poukázal na povinnosť

vnútroštátneho súdu ex offo preskúmavať materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, preskúmavať, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že exekučný súd v konaní
13Er/286/2011 vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom v súlade s ustanovením § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z. preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na

vykonanie exekúcie a exekučný titul. Keďže preskúmaním exekučného titulu vo forme rozhodcovského
rozsudku dospel k záveru, že tento exekučný titul je v rozpore so zákonom, dospel exekučný súd k
právnemu názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Odvolací súd naviac poukazuje na to, že voči uzneseniu okresného súdu, ktorým súd žiadosťsúdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, oprávnený nepodal odvolanie
a okresný súd následne uznesením exekučné konanie zastavil, pričom oprávnený ani voči tomuto
uzneseniu odvolanie nepodal. Žalobca teda nevyužil riadne opravné prostriedky a riadnym inštančným

postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia, ktorým súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až následne sa domáha náhrady škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť týmto rozhodnutím žalobcovi spôsobená. Rozhodnutie, ktorým
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá nie je nezákonným rozhodnutím,
keďže žiadnym príslušným orgánom nebola konštatovaná nezákonnosť takéhoto rozhodnutia.

Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to, že
zodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom,je
zodpovednosťobjektívna,bezzreteľanazavinenie,ktorejsanemožnozbaviť.Základnýmipredpokladmi
vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu,
ďalej existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým

a zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný
postupprivýkoneverejnejmoci,kedyštátzodpovedázapodmienokustanovenýchzákonomč.514/2003
Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Ak prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu, a to
nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené, že by okresný súd rozhodoval vo
veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla
byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom, nebol
teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne
nezaoberal ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti a teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou

medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa
a ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd
podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Okresný súd pri
rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ustanovenia § 142 ods. 1 O.
s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc
ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p.. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.