Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/475/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713210772
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713210772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: maloletý M.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. č. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin,
pracovisko Turčianske Teplice ako kolíznym opatrovníkom, proti odporcovi: I. X., nar. XX. XX. XXXX,
bytom H., ul. J. H. č. XXX/XX, za účasti vedľajšej účastníčky na strane navrhovateľa: S. V., rod. K.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. č. XXX, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinnosti k
maloletému dieťaťu, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/167/2013-73 zo
dňa 28. apríla 2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 7C/167/2013-81 zo dňa 19. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v časti uloženia povinnosti otcovi maloletého
M. V. prispievať na výživu maloletého mesačne po 80,- eur, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k
rukám matky p o t v r d z u j e, v časti uloženia povinnosti otcovi maloletého zaplatiť zameškané výživné,
ktoré je za obdobie od 20. 03. 2012 do 28. 04. 2014 vo výške 1.702,60 eur a polovicu výbavičky v sume
242,50 eur, ktoré je povinný splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným,
zrušuje a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva výrok rozsudku okresného súdu v spojení s opravným uznesením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 7C/167/2013-73 zo dňa 28. 04. 2014 v spojení s opravným
uznesením č. k. 7C/167/2013-81 zo dňa 19. 06. 2014 určil, že odporca I. X., nar. XX. XX. XXXX, je
otcom maloletého M. V., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúceho z matky S. V., rod. K., nar. XX. XX. XXXX.
Maloleté dieťa M. V., nar. XX. XX. XXXX, zveril do výchovy a opatery matke. Odporcu ako otca zaviazal
prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne po 80 eur vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky s tým, že zameškané výživné za obdobie od 20. 03. 2012 do 28. 04. 2014 vo
výške 1.702,60 eur a polovicu výbavičky v sume 242,50 eur zaviazal odporcu splácať v mesačných

splátkach po 50 eur, spolu s bežným výživným. Matke uložil povinnosť zastupovať maloleté dieťa a
spravovať jeho majetok. Odporcu zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Martin trovy znaleckého
dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov v sume 123,06 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o dieťa sa od narodenia stará len matka. Odporca
nemáodieťazáujem,pretomaloletéhozverildovýchovyaopaterymatky,ktorejzároveňuložilpovinnosť
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.

Pri určovaní výživného súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).
Mal preukázané, že matka dieťaťa je na materskej dovolenke a poberá materskú vo výške 179 eur. Má
ešte štyri deti, z toho dve sú maloleté. Na tieto poberá sirotské na každé vo výške 80 eur a rodinnéprídavky po 23 eur. Iný príjem nemá. Pokiaľ ide o jej výdavky, za nájom platí 180 eur, ďalej poplatok
do spoločenstva, ako aj za odber vody a elektriny. Taktiež má náklady spojené s kúrením, nakoľko v
bytovke sa kúri tuhým palivom. Uplatnila si aj náklady spojené s výbavičkou, ktorá bola v celkovej výške

484 eur. Túto zakúpila od K. L.. Konkrétne za kočík zaplatila 220 eur, za detskú postieľku s matracom
50 eur, detské oblečenie 100 eur, fusak 20 eur, detskú stoličku 15 eur, flisované deky 10 eur, vaničku 10
eur, autosedačku 30 eur, zavinovačky 10 eur, paplón a vankúš do postieľky 20 eur.
Z výpovede odporcu a predložených potvrdení mal súd preukázané, že odporca pracuje na dohodu
vo firme Jána Matisa, okrem toho bol zamestnaný vo firme Zásah 8 a. s. Výdavky uvedené odporcom

považoval súd za neprimerané, nakoľko žije spolu s rodičmi v rodinnom dome a z jeho výpovede
vyplynulo, že oni by mali byť vlastníkmi rodinného domu. Nie je preto vierohodné, že by všetky náklady
hradil len on.
Na základe zistených príjmov a výdavkov rodičov dieťaťa, ďalších vyživovacích povinností na strane
matky dieťaťa dospel súd k záveru, že primeraná suma na výživu dieťaťa zo strany otca je 80 eur, a
preto ho na túto sumu zaviazal spätne odo dňa narodenia dieťaťa. Za obdobie od narodenia dieťaťa, t.

j. od 20. 03. 2012, do dňa rozhodnutia 28. 04. 2014, nakoľko nezaplatil žiadne výživné, vznikol otcovi
dlh na výživnom v sume 1.702,60 eur. Taktiež zaviazal otca maloletého zaplatiť polovicu nákladov
výbavičky vo výške 242,50 eur, nakoľko náklady na výbavičku, ktoré predložila matka dieťaťa považoval
za primerané. Odporca namietal výšku týchto nákladov, avšak nič relevantné na preukázanie svojho
tvrdenianenavrhol.Ohľadomzameškanéhovýživnéhoapolovicesumyzvýbavičkysúdpovolilmesačné

splátky 50 eur splatné spolu s bežným výživným, a to vzhľadom na preukázaný príjem otca dieťaťa,
nakoľko podľa názoru súdu nie je v jeho schopnostiach zaplatiť dlžné sumy jednorazovo.
Vychádzajúc z výsledku konania súd v zmysle ust. § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“) zaviazal odporcu uhradiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania v sume 123,06 eur,
ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., nakoľko konanie mohlo začať
aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie čo do výroku o určení výšky výživného otec maloletého, ktorý
navrhol rozsudok okresného súdu v tejto časti zmeniť tak, že určí bežné výživné na maloletého od jeho

narodenia, t. j. od 20. 03. 2012, vo výške 30 eur mesačne, vždy do každého 20-teho dňa v mesiaci.
Uviedol, že z jeho súčasného príjmu v oboch zamestnaniach vo výške 460 eur mesačne nie je schopný
platiť výživné vo výške 80 eur mesačne. Pracuje ako pracovník SBS služby, v hlavnom zamestnaní
Zásah8dosahuječistýpríjemmesačne370euravprácinadohodu,kdepracujetiežlenakoslužbaSBS
vo firme Jána Matisa, dosahuje čistý príjem 90 eur mesačne. Z uvedeného príjmu 460 eur má náklady

na bývanie ako uviedol už vo svojom predchádzajúcom vyjadrení vo veci. Dochádza z H. na Skalku
denne, kde pracuje ako strážna služba na vysielači. Nemá autobusové spojenie, takže musí dochádzať
starým ojazdeným autom, kde na benzín mesačne minie 100 eur. Hradí zákonnú a havarijnú poistku
vo výške 150 eur ročne, RTVS a elektrinu vo výške 68 eur mesačne, vodné a stočné vo výške 28 eur
mesačne, náklady na ročné kúrenie - zakúpenie dreva a uhlia vo výške 600 eur. Býva s rodičmi, ktorí

sú chorí, majú nízke dôchodky, spolu obaja vo výške 670 eur a mesačne si doplácajú na lieky vo výške
približne 50 eur. Žiadal, aby súd do spisu pripojil doklady matky dieťaťa o výške príjmu, ako aj príjmu
dospelej dcéry J. V. a jej priateľa Y.M., pretože títo žijú v spoločnej domácnosti s matkou dieťaťa, a teda
sú povinní prispievať na chod domácnosti.
Nie je schopný bez ohrozenia vlastnej výživy prispievať vyšším výživným ako 30 eur mesačne a splácať

dlh po 70 eur mesačne, takže spolu by uhrádzal mesačne do zaplatenia dlhu čiastku 100 eur. Druhú
prácu, ktorú vykonáva za 90 eur na dohodu už bude musieť zanechať kvôli zdraviu. V roku 2012 a v
roku 2013 bol práceneschopný, pretože má nádor na hlasivkách. Vtedy úplne stratil hlas, je čiastočne
preliečený a chodieva na lekárske kontroly. Na vlastnú žiadosť sa dal vypísať z práceneschopnosti do
práce kvôli zárobku a zároveň po práceneschopnosti už nebol vedúci SBS, ale radový zamestnanec.

Kolízny opatrovník a matka maloletého sa k odvolaniu otca maloletého písomne nevyjadrili.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, vychádzajúc zároveň z ust. § 212 ods. 2 písm.
a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu v časti určenia bežného výživného ako vecne správny potvrdil (§219 ods. 1 O. s. p.) a v časti zameškaného výživného podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a podľa
§ 221 ods. 2 O. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetom konania pred okresným súdom bolo určenie otcovstva k maloletému M. V.. S konaním o
určenieotcovstvajezozákonaspojenéajkonanieoúpraverodičovskýchprávapovinnostíkmaloletému
dieťaťu. Vychádzajúc z týchto skutočností prvostupňový súd postupoval správne, keď po tom, čo určil
otcovstvo k maloletému dieťaťu na základe vykonaného dokazovania, rozhodoval v ďalšom o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Odvolacie námietky otca maloletého smerovali proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým určil
vyživovaciu povinnosť otca maloletého voči maloletému M. v sume 80 eur mesačne dôvodiac, že
vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery nie je v jeho schopnostiach a možnostiach
vyživovaciu povinnosť v tejto výške plniť.

Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuaspisovéhomateriáludospelkzáveru,žepokiaľide
o správnosť napadnutého rozsudku v časti určenia výšky výživného, okresný súd vykonal dokazovanie a
skutkový stav zistil v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie, na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výšky výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného a jednak
na strane výživou povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočne odôvodnené
potreby. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými,

odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a pod. Na strane povinného je potrebné zohľadniť starostlivosť o
dieťa a jeho domácnosť, prihliada sa tiež na schopnosti, faktické príjmy ale i možnosti povinného, teda čo
jeobjektívnemožné,abyzarobilsohľadomnasvojvek,zdravotnýstav,kvalifikáciu,odbornosť,pracovné
skúsenosti a pod. Na strane povinného je potrebné prihliadnuť i k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných
vyživovacích povinností.

Okresný súd správne postupoval v zmysle uvedeného a zisťoval osobné a majetkové pomery oboch
rodičov maloletého.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že otec maloletého v období od 01. 07. 2003

do 30. 04. 2013 bol v riadnom pracovnom pomere u zamestnávateľa Ján Matis, Dolný Kubín, kde za
obdobie júl 2012 až december 2012 bola jeho čistá priemerná mesačná mzda 408,10 eur. Od 01. 05.
2013uuvedenéhozamestnávateľavykonávalpracovnúčinnosťnazákladedohodyopracovnejčinnosti.
V období marec 2013 až júl 2013 vykonával otec maloletého pracovnú činnosť aj pre zamestnávateľa
ZÁSAH 8, a. s., Bojnice na základe dohody o vykonaní práce, od 02. 05. 2013 je u uvedeného

zamestnávateľazamestnanývriadnompracovnompomere.Zaobdobiejanuár2013ažjúl2013malotec
maloletého priemerný čistý mesačný príjem (z oboch zamestnaní spolu) vo výške 377,29 eur, za obdobie
júl 2013 až december 2013 vo výške 428,74 eur. Na pojednávaní dňa 28. 04. 2014 otec maloletého
uviedol, že v roku 2014 zarába rovnako. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu otec maloletéhouviedol priemernú výšku čistého mesačného príjmu spolu 460,- eur. Otec maloletého je slobodný, okrem
maloletého inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva s rodičmi v rodičovskom dome.
Pokiaľ ide o výdavky prezentované otcom maloletého, odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného

súdu, že tieto sú neprimerané a nie na všetky výdavky možno prihliadať. Výdavky ako daň z
nehnuteľnosti, výdavky na úpravu a opravu domu sú spojené s vlastníctvom domu a zaťažujú preto
vlastníka nehnuteľnosti, pričom otec maloletého vlastníkom tejto nehnuteľnosti nie je. Z uvedeného
dôvodu nie je možné na tieto výdavky prihliadať. Rovnako nie je možné ako odôvodnené výdavky
otca maloletého akceptovať výdavky na lieky rodičov otca, nakoľko títo majú vlastný príjem (starobný

dôchodok spolu vo výške 670 eur), z ktorého môžu uvedené výdavky hradiť. Rovnako neprimeraná
je i výška výdavkov na stravu 400 eur mesačne (celá rodina), keď vychádzajúc z oficiálnej štatistiky
Štatistického úradu SR bola priemerná výška výdavkov na stravu (vychádzajúc z priemerných výdavkov
domácnosti podľa ekonomického postavenia prednostu domácnosti a podľa počtu nezaopatrených
detí) vo výške cca 80 eur, ktorá suma podľa názoru odvolacieho súdu je primeraná a zodpovedá aj
priemerným výdavkom na stravu člena bežnej domácnosti. Pokiaľ ide o výšku výdavkov na oblečenie

a hygienu 30 eur uvedených otcom, tieto považuje odvolací súd za primerané. Vychádzajúc z
akceptovateľných bežných výdavkov otca maloletého vo výške 211 eur (51 eur ako 1/3 výdavkov na
bývanie predstavujúcich príspevok otca na úhradu nákladov na rozhlas, TV a elektrinu, vodné a stočné,
kúrenie a komunálny odpad + 80 eur strava + 50 eur telefón a internet + 30 eur oblečenie, obuv, hygiena),
potomajpriakceptovanísumy100eurmesačnenacestovné(ktorásumasavšakodvolaciemusúdujaví

byť neprimeraná, najmä vzhľadom na vyjadrenie otca na pojednávaní, že do práce nedochádza každý
deň ako aj vzdialenosť bydliska a pracoviska otca maloletého), zostáva otcovi maloletého suma 149 eur.
Z tejto sumy podľa názoru odvolacieho súdu je otec maloletého schopný platiť súdom určené výživné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považoval sumu 80
eur za primeranú schopnostiam a možnostiam odporcu, keď vychádzajúc z príjmu otca maloletého 460

eur mesačne predstavuje súdom určené výživné necelých 18 % tohto príjmu.

Túto sumu súd zároveň považoval za primeranú k odôvodneným potrebám dieťaťa. Matka maloletého
má v súvislosti s výchovou a výživou maloletého len bežné výdavky, neboli preukázané žiadne
výnimočné okolnosti, ktoré by zvyšovali odôvodnené potreby dieťaťa, napr. v súvislosti s jeho

zdravotným stavom. Odvolací súd nevidel dôvod upravovať výšku výživného za uplynulé obdobie
rôzne s poukazom na vek maloletého. Je nesporné, že pokiaľ sú pri novonarodenom dieťati, resp.
batoľati znížené výdavky na výživu (pokiaľ matka dieťa kojí), sú tu zvýšené výdavky na plienky, detskú
kozmetiku (vlhčené obrúsky, detské oleje, mydlá, krémy), detské potreby - cumlíky, detské fľaše,
vitamíny, zdravotnú starostlivosť, čo kompenzuje zvýšené výdavky na stravu vo vyššom veku. Pokiaľ

v súvislosti s rastom maloletého sa znižujú výdavky napr. na plienky a hygienické potreby, zvyšujú sa
výdavky na stravu, hračky pre zdravý vývoj a rozvoj dieťaťa. Pri určení výšky výživného je zároveň
potrebné zohľadniť i podiel dieťaťa na výdavkoch domácnosti, v ktorej dieťa žije, keďže je nesporné,
že i maloleté dieťa sa podieľa na vytváraní výdavkov na energie, vodu a pod. Vychádzajúc z výdavkov
tvrdených a preukázaných matkou maloletého má matka maloletého výdavky na bývanie vo výške 220

eur nájom + úhrada služieb spojených s užívaním bytu, 105 eur elektrina, 35 eur voda, spolu 360 eur.
Vychádzajúc z počtu členov domácnosti maloletého (maloletý, jeho matka a štyri sestry maloletého)
potom podiel maloletého na výdavkoch predstavuje sumu 60 eur. Na základe uvedeného, s prihliadnutím
na výšku výdavkov na bývanie, hygienické potreby, oblečenie či stravu maloletého považoval odvolací
súd výšku výživného určeného súdom prvého stupňa za správnu.

Pokiaľideomatkumaloletého,tátojevdova,okremmaloletéhoM.máďalšieštyrideti(ztoho2maloleté),
voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Matke maloletého sú vyplácané dôchodky spolu vo výške 392,70
eurmesačne,poberárodičovskýpríspevokarodinnéprídavkynakaždédieťa.Vsúvislostisvyživovacou
povinnosťou matky súd prihliadal na skutočnosť, že táto si časť svojej vyživovacej povinnosti plní

osobnou starostlivosťou o maloletého a jeho domácnosť, teda v naturálnej podobe.

V súvislosti s odvolacími námietkami otca maloletého odvolací súd uvádza, že príjem matky bol
okresnýmsúdomriadnezistený-okresnýsúdnapojednávaníoboznámiloznámenieSociálnejpoisťovne
o výške poukazovaných dôchodkov, súd prihliadal aj na rodičovský príspevok a rodinné prídavky

poskytované matke. Za nedôvodný považoval odvolací súd i návrh otca na doloženie príjmov jednej z
dcér matky maloletého a jej priateľa, keďže tieto nemajú vplyv na vyživovaciu povinnosť otca maloletého
voči maloletému. Pokiaľ sa otec maloletého v odvolaní odvolával na svoj nepriaznivý zdravotný stav,
odvolací súd poukazuje na to, že tento mal možnosť uvedenú skutočnosť uviesť už v konaní predokresným súdom, napriek tomu tak nespravil, keď svoje tvrdenie v odvolaní zároveň nijakým spôsobom
nepreukázal.
Vtejtosúvislostiodvolacísúduvádza,žeotecmaloletého,rovnakoakokaždýinýrodič,simusíuvedomiť,

že splodením dieťaťa berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza celým jeho ďalším
životom, a preto je nevyhnutné, aby sa správal tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal za každých
okolností plniť. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy
a ďalších odôvodnených potrieb detí podľa svojich faktických možností a schopností v súlade s ust.
§ 62 Zákona o rodine, pričom výživné voči deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Otec

maloletého si musí byť vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k maloletému, a to až do doby, pokiaľ tento
nebude sám schopný sa živiť, preto musí vynakladať čo najväčšie úsilie pri zabezpečovaní finančných
prostriedkov, nielen na svoju výživu, ale aj výživu maloletého.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v časti určenia výživného na
maloletého vo výške 80 eur mesačne ako vecne správne potvrdil.

K pochybeniu zo strany prvostupňového súdu však došlo pri určení zameškaného výživného.
Rozhodnutie okresného súdu v časti zameškaného výživného je nepreskúmateľné, z jeho odôvodnenia
nie je zrejmé ako okresný súd dospel k výške zameškaného výživného (výpočet zameškaného
výživného). Rozhodnutie okresného súdu v tejto časti nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozsudku podľa
§ 157 ods. 2 O. s. p., preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. I keď odvolací súd nemá výhrady pokiaľ ide o právne
závery okresného súdu vo vzťahu k povinnosti otca maloletého zaplatiť i časť výdavkov na detskú
výbavičku, keďže táto predstavuje časť výživného (v danom prípade zameškaného výživného), pričom
okresný súd umožnil otcovi maloletého splácať zameškané výživné a náklady výbavičky spoločnými
splátkami, vzťahuje sa zrušujúci výrok odvolacieho súdu i na náklady spojené so zabezpečením detskej

výbavy. V ďalšom konaní bude úlohou okresného súdu vypočuť účastníkov konania, či zo strany otca
maloletéhoporozhodnutísúdudošloaspoňkčiastočnejúhradevýživnéhozaminuléobdobieanásledne
vo veci zameškaného výživného (vrátane nákladov na detskú výbavu) opätovne rozhodnúť s tým, že
svoje rozhodnutie i náležite odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.

V novom rozhodnutí okresný súd opätovne rozhodne o trovách konania vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Výroky rozsudku okresného súdu odvolaním nenapadnuté, t. j. výrok o určení otcovstva k maloletému
M., zverení maloletého do výchovy a opatery matky, určení matky ako osoby oprávnenej (povinnej)

maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a uložení povinnosti odporcovi zaplatiť trovy
znaleckého dokazovania hradené zo štátnych prostriedkov, zostali týmto rozsudkom odvolacieho súdu
nedotknuté, nakoľko voči nim odvolanie podané nebolo.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.