Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206759
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8513206759.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, Karadžičova 8, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej W. U., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov 5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 2.709,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 805,74 eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 805,74 eur za obdobie od 12.3.2013 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobca a žalovaná nemajú právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní
vo výške 167,78 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 27.11.2013 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.709,43
eur, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.217,55 eur od 12.3.2013 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa,
a.s.) poskytol žalovanej na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo 14.5.2008 (ďalej tiež iba

„Zmluva“) úver s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,15 % ročne, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť
mesačnými splátkami s dátumom splatnosti poslednej splátky 20.5.2015, svoj záväzok uhrádzať
pravidelné mesačné splátky istiny a úrokov úveru však neplnila riadne a včas, čím sa dostala do
omeškania na čo právny predchodca žalobcu listom z 27.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,
čím sa stala splatnou v celom rozsahu pohľadávka vo výške 2.845,90 eur pozostávajúca z istiny
nesplatenej časti úveru 2.217,55 eur a nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru 628,35 eur.
Poukázal na to, že pohľadávku voči žalovanej nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok z 28.3.2013.

.

Podaním doručeným súdu dňa 16.4.2014 oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného vedľajší
účastník, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 3.7.2014 prisplátkach, ktorých splatnosť nastala 3 roky pred podaním žaloby, vzniesol námietku premlčania; zároveň
poukázal na to, že v zmluve chýba údaj podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. čím sa
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov; namietal oprávnenosť účtovania poplatku za poskytnutie

úveru; navrhol porovnať sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom, odpočítať od nej sumu spotrebiteľom
dodávateľovi zaplatenú, v prípade kladného rozdielu v prospech dodávateľa ide podľa neho o sumu
bezdôvodného obohatenia, na ktorú má dodávateľ nárok, v zbytku navrhol žalobu zamietnuť. Uplatnil
tiež nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov jeho právneho zastúpenia.

Podaním doručeným súdu 7.7.2014 žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka pozostáva z neuhradenej

časti úveru 2.217,55 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Istina celkom“), nesplatených riadnych
úrokov 441,05 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Riadne úroky“) a z nesplatených poplatkov za
správu úveru 50,83 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „Poplatky“). Ďalej uviedol, že zaplatenia
zmluvných úrokov z omeškania 135,06 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „UOZ“) a zákonných
úrokov z omeškania 52,33 eur (v špecifikácii postúpenej pohľadávky „UONZ“) sa v tomto konaní
nedomáha. Ďalej uviedol, že neuhradená časť úveru 2.217,55 eur pozostáva z nesplatenej istiny úveru,

z riadnych úrokov vyčíslených od uzavretia zmluvy (14.5.2008) do 30.9.2011, ktoré k uvedenému dňu
neboli uhradené a z poplatkov vyčíslených od uzavretia zmluvy (14.5.2008) do 30.9.2011, ktoré k
uvedenému dňu neboli uhradené; nesplatené riadne úroky 441,05 eur sú vyčíslené za obdobie od
1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (18.2.2013); nesplatené poplatky za správu úveru
50,83 eur sú za obdobie od 1.10.2011 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (18.2.2013).

Podaním doručeným súdu dňa 25.9.2014 žalobca vo vzťahu k podaniu vedľajšieho účastníka
poukazoval na to, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vrátane výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, kde mesačná splátka podľa
zmluvy zahŕňa v sebe všetky tri zložky - aritmetickým výpočtom je možné dospieť k záveru, že
mesačná splátka zahŕňa okrem čistej istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov, v opačnom

prípade by výška splátky predstavovala sumu 23,71 eur; podľa žalobcu obsahom znenia § 4 ods. 2
písm. i/ „spotrebiteľského zákona“ nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri
samostatné splátky istiny, úrokov „z omeškania“ a poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky,
čo potvrdzuje i bežná banková prax, keď v drvivej väčšine spotrebiteľských úverov je dojednaná
splátka úveru vždy jednou splátkou, ktorá všetky zložky zahŕňa. Ďalej namietal nedôvodnosť vznesenej

námietky premlčania s poukazom na to, že § 103 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) na uvedený
právny vzťah nie je možné použiť, nakoľko podľa žalobcu bolo žalovanej poskytnuté plnenie s pevne
dohodnutou lehotou splatnosti - splatnosť úveru nastala podľa žalobcu vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru ku dňu 18.2.2013 a pokiaľ v úverovej zmluve bolo dohodnuté plnenie v splátkach nejedná sa o
čiastkové plnenie ale o jedno plnenie, ktorého úhrada bola dohodnutá v splátkach a preto pôvodnou

lehotou splatnosti bola lehota na splatenie celého úveru, t.j. 20.5.2015, kedy by nastala konečná
splatnosť úveru - právny predchodca žalobcu však pre neplatenie splátok vyvolal predčasnú splatnosť
úveru k 18.2.2013, pričom až deň nasledujúci po dátume poskytnutej lehoty na splatenie dlhu sa podľa
žalobcu žalovaná dostala do omeškania a až od tohto okamihu začala plynúť premlčacia doba. K tomu
odkazoval na rozsudok NS SR 4Obo 54/2007 zo 17.6.2008.

.

Žalovaná sa k veci samej v celom priebehu konania nevyjadrila, v celom priebehu konania nevzniesla
námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania na jej strane.

Žalobca, jeho právny zástupca, vedľajší účastník a jeho právny zástupca, ani žalovaná sa na
pojednávanie nedostavili, o jeho odročenie nik z nich nežiadal, preto súd vec podľa § 101 ods. 2

O.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podanej žaloby, špecifikácie odovzdanej pohľadávky,
kópie zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.5.2008, oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a kópie súvisiacej doručenky, kópie doručenky a súvisiaceho oznámenia
o postúpení pohľadávky, informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra, podania žalobcu

doručeného súdu 27.1.2014 a k nemu pripojeného výpisu obratov na úverovej zmluve, kópie zmluvyo postúpení pohľadávok vrátane výňatku z prílohy č. 1, oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe
do konania, vyjadrenia vedľajšieho účastníka k podanej žalobe, podania žalobcu doručeného súdu
7.7.2014 a k nemu pripojených výpisu z úveru za účtovné obdobie 1.1.2009 až 15.10.2011, výpisu z

úveru za účtovné obdobie 1.1.1990 až 31.12.2008, vyčíslenia pohľadávky, výpisu obratov na úverovej
zmluve platby žalovaného, výpisu z úverového účtu, vyčíslenia riadnych úrokov, vyčíslenia poplatkov
za správu úveru, výpisu obratov na úverovej zmluve, obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne,
a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom,
všeobecných obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne a.s.

platného od 1.10.2010, podania žalobcu doručeného súdu 25.9.2014 a to v jeho faxovej podobe i ako
bolo doručené elektronickou poštou opatrené zaručeným elektronickým podpisom, ostatného spisového
materiálu a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 14.5.2008 zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle čl. I. ktorej bolo jej predmetom jednorazové poskytnutie
splátkového úveru žalovanej právnym predchodcom žalobcu vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eur) s

dohodnutou premenlivou úrokovou sadzbou 14,15 % ročne, dohodnutý bol spracovateľský poplatok
1.899,- Sk (63,04 eur) „uhradený pri uzatvorení úverovej zmluvy“, dohodnutý bol poplatok za správu
úveru 60,- Sk mesačne (1,99 eur) - ktorý však žalovanej právny predchodca žalobcu počnúc 31.10.2010
(bez predloženia dohody so žalovanou o zmene jeho výšky) účtoval vo výške po 2,99 eur, výška
„splátky istiny“ 1.191,- Sk (39,53 eur), splatnosť prvej splátky 20.6.2008, počet splátok 84, periodicita

a splatnosť splátok „istiny“ mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť „úveru“
bola dohodnutá na deň 20.5.2015, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola určená vo výške
18,72 %, priemerná hodnota RPMN 14,53 %, celkové náklady spojené s úverom boli určené vo výške
42.413,40 Sk (1.407,87 eur), „splatnosť úrokov“ mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. V
čl. II. bode 2. Zmluvy je obsiahnuté vyhlásenie žalovanej ako dlžníka, že sa oboznámila so súčasťami

úverovej zmluvy, ktorými sú VOP (všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od
1.8.2002), Úverové podmienky (Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007), Sadzobník a podmienky
určené Zverejnením, pričom všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa mali
riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok okrem článku 7.4.b), VOP okrem článku 7.,

Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí (čl. II. bod 4. zmluvy o
splátkovom úvere) a zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné

.právne vzťahy sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka (bod 5. čl. II. zmluvy o splátkovom úvere).

Podľa predložených výpisov z úveru č. XXXXXXXXXX úver bol žalovanej poskytnutý 14.5.2008, a to

vo výške 60.000,- Sk (1.991,64 eur) - t.j. po predchádzajúcom zaplatení spracovateľského poplatku
1.899,- Sk (63,04 eur). Úver bol poskytnutý na účet žalovanej, kde z uvedeného účtu na úhradu záväzku
žalovanej bolo v období od 31.5.2008 do 31.12.2008 (výpis z úveru je datovaný obdobím 1.1.1990 do
31.12.2008) uhradených spolu (vrátane spracovateľského poplatku) 9.594,70 Sk (318,49 eur). Rovnako
v danom období právny predchodca žalobcu účtoval žalovanej úroky z omeškania, a to sadzbou 26,40 %

ročne, ktoré taktiež zaúčtoval na konečný zostatok vo výške 10,- Sk. V období od 1.1.2009 do 30.9.2011
bolo na záväzky žalovanej uhradených spolu 725,29 eur (posledná splátka 127.6.2011 vo výške 17,72
eur). Právny predchodca žalobcu pritom v období od 1.1.2009 do 30.9.2011 (podľa výpisu z úveru
datovaného od 1.1.2009 do 15.10.2011) účtoval žalovanej na ťarchu úroky z omeškania, poplatky za
upomienky (ohľadne ktorých ich samotné vystavenie, nieto ešte doklad o ich doručení, nebolo súdu

v konaní nijako preukázané), pričom uvedené sumy podľa predložených výpisov obratov na úverovej
zmluve započítaval na samotnú úverovú istinu, z ktorej takto zvýšenej potom uplatňoval „riadne úroky“,
jednotlivé splátky započítaval prednostne na iné nároky ako na samotnú istinu úveru a úrok z úveru, atď..

Ako namietol vedľajší účastník, v Zmluve absentuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č.
258/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia uvedenej Zmluvy, t.j. výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov - nič na tom nemenia tvrdenia žalobcu v podaní doručenom
súdu 25.9.2014, nakoľko v danom prípade v článku I. Zmluvay je vyslovene uvedená iba „výška splátky
istiny“, pričom pojem „istina“ nie je v celom texte Zmluvy nijako definovaný, rovnako tak nie je tentopojem definovaný ani v žalobcom v tomto konaní predložených všeobecných obchodných podmienkach
(tu treba navyše poukázať na to, že tieto boli súdu predložené v znení účinnom od 1.11.2010 - nie
v znení v akom mali byť súčasťou Zmluvy v čase jej uzavretia), pričom pojem „istina“ je definovaný

iba v tomto konaní predložených „úverových podmienkach“, a to ako „k určitému časovému momentu
poskytnutá a doposiaľ nesplatená časť peňažných prostriedkov z Úveru“ - pričom „úver“ je v nich
definovaný ako „splátkový alebo kontokorentný úver“, kde súčasne treba poukázať na to, že v tomto
konaní predložil žalobca „úverové podmienky“ (t.j. Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s.
pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom) v znení

účinnom od 1.2.2014 - teda v znení účinnom po dátume zosplatnenia pohľadávky.

Právny predchodca žalobcu zosplatnil úver ku dňu 18.2.2013, o čom informoval žalovanú podaním zo
dňa 27.2.2013, ktoré jej bolo doručené 1.3.2013, a ktorým ju vyzval na zaplatenie celej pohľadávky do
10 dní od doručenia uvedeného podania. zmluvou zo dňa 28.3.2013 postúpila Slovenská sporiteľňa,
a.s. pohľadávku voči žalovanej žalobcovi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), každý

spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy

.podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods.

6.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/, písm. c/ bod 1., písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom
v čase uzavretia Zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, ktoré je

spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia Zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

.

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi

na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky zomeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2009 do

31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom k 28.3.2013), veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je iba čiastočne dôvodná.

Súd mal preukázané, že žalovaná a právny predchodca žalobcu dňa 14.5.2008 uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody (§ 261 ods.
3 písm. d/ OBZ), avšak v danom prípade vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uzavrela zmluvu
o splátkovom úvere preukázateľne nie v súvislosti so svojou obchodnou alebo inou podnikateľskou
činnosťou, ďalej vzhľadom na skutočnosť známu súdu z jeho činnosti - a to, že takýto druh zmluvy

uzavieral právny predchodca žalobcu vo

.viacerých prípadoch, pričom ako pri iných súdu známych prípadoch, aj v tomto prípade je zrejmé,
že žalovaná obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovala - a to už len s poukazom na to,
že všetky rozhodujúce vzťahy týkajúce sa uzavretej Zmluvy mali byť v zmysle jej textu upravené v
zásade vo VOP a v Úverových podmienkach právneho predchodcu žalobcu - má súd za to, že uzavretá

Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej zmluvné podmienky sa nemôžu odchýliť od ustanovení OZ
v neprospech spotrebiteľa - žalovanej (§ 54 ods. 1 OZ), preto súd pokladá dohodu v čl. II. bode 5.
Zmluvy za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, nakoľko takáto dohoda v zásade zhoršuje postavenie
žalovanejoprotiustanoveniamOZ(napr.užlenvotázkedĺžkypremlčacejdoby,rovnakovčaseuzavretia
Zmluvy aj v otázke možnej uplatňovanej výšky úrokov z omeškania - čo právny predchodca žalobcu

v čase trvania zmluvného vzťahu aj využíval uplatňovaním sadzby úroku z omeškania vo výške až
26,40 % ročne až do 14.1.2009, atď.). Z uvedeného vyplýva, že v základných otázkach úverového
vzťahu ako takého treba v danom prípade prihliadať na úpravu týkajúcu sa zmluvy o úvere podľa §
497 a nasl. OBZ, zároveň však ohľadne iných práv a povinností účastníkov konania, vyplynuvších z
uzavretej Zmluvy treba používať úpravu obsiahnutú v občianskoprávnych predpisoch, najmä v OZ a

zákone č. 258/2001 Z.z. (ktorý v čase uzavretia Zmluvy upravoval otázky týkajúce sa spotrebiteľských
úverov), a to najmä čo sa týka hodnotenia (ne)prípustnosti jednotlivých zmluvných podmienok Zmluvy
ako celku (teda vrátane úverových podmienok a všeobecných obchodných podmienok, ktoré však súdu
v znení, v akom boli platné ku dňu uzavretia Zmluvy a teda v znení, v akom mali byť súčasťou Zmluvy,
neboli v konaní predložené, a to napriek opakovanej výzve zo strany súdu a poučeniu žalobcu podľa §

120 ods. 4 O.s.p. uznesením č.k. 1C/17/2014 - 34 z 5.3.2014), osobitne so zohľadnením skutočnosti,
že úverové podmienky a všeobecné obchodné podmienky preukázateľne nemala žalovaná možnosť
absolútne nijako ovplyvniť.

K oprávnenosti výšky v tomto konaní voči žalovanej uplatnenej pohľadávky treba opäť uviesť, že žalobca
napriek opakovanej výzve zo strany súdu, nepredložil v tomto konaní všetky súčasti Zmluvy v ich znení

ku dňu uzavretia Zmluvy, teda všeobecné obchodné podmienky svojho právneho predchodcu, úverové
podmienky - obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a mikro podnikateľom a sadzobník, ani žiaden doklad o tom, že žalovaná
bola s ich obsahom pred uzavretím Zmluvy riadne oboznámená a že jej uvedené listiny boli vydané
spolu s úverovou zmluvou. Všeobecné ustanovenie v bode 2. čl. II. Zmluvy, že „dlžník sa oboznámil so

súčasťami úverovej zmluvy“ nepovažuje súd v žiadnom prípade za relevantný doklad o tom, že žalovaná
s týmito „súčasťami zmluvy“ bola i v skutočnosti náležite oboznámená - ako je totiž súdu z jeho činnosti v
inýchobdobnýchkonaniachznáme,uvedenéustanoveniesavtakomznenínachádzavkaždejobdobnej
zmluve uzatváranej medzi právnym predchodcom žalobcu a jeho dlžníkmi. Samo osebe však nemôže anepredstavuje vzhľadom na jeho formulárové znenie relevantný doklad o tom, že k uvedenému skutočne
došlo. Okrem toho v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. „spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ - žalobca nijako, napriek výzve súdu, nepreukázal, že žalovanej zo

strany jeho predchodcu bola Zmluva vydaná so všetkými jej „súčasťami“. Naviac iba v samotnej Zmluve
mohli byť podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z. uvedené poplatky a úroky, ktoré by mohol či už
právny predchodca žalobcu alebo samotný žalobca po postúpení pohľadávky od žalovanej požadovať,
preto akýkoľvek sadzobník, ako právnym predchodcom žalobcu jednostranne vyhotovený dokument (či
už v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy, alebo ako bol predložený súdu v znení od 1.10.2010) je

úplne bezpredmetný a v zmysle neho nebol oprávnený právny predchodca

.žalobcu účtovať žalovanej žiadne poplatky (osobitne sa to dotýka účtovaných poplatkov za upomienky)
a navyšovať o ich sumu samotný záväzok žalovanej z úveru; rovnako tak ani úrok z omeškania nemohol
žalovanej právny predchodca žalobcu priamo účtovať na ťarchu k jej záväzkom zo samotného úveru
a už vôbec nie (osobitne s ohľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej Zmluvy) v sadzbe 26,40 %
ročne ako podľa výpisov z úveru robil do 14.1.2009. Navyše v konaní nebolo nijako preukázané, že

by o zvýšení poplatku za správu úveru právny predchodca žalobcu žalovanú písomne a bezodkladne
informoval, ako mu to ukladalo ustanovenie § 3 ods. 8 zákona č. 258/2001 Z.z.. Osobitne právny
predchodca žalobcu započítavaním vykonaných splátok (ako vyplýva z predložených výpisov z úveru
a výpisov obratov na úverovej zmluve) najprv na úroky z omeškania a priamo v Zmluve nedohodnuté
poplatky konal v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 OZ a teda výška pohľadávky ako bola uplatnená

v tomto konaní, nezodpovedá výške, ktorú by pohľadávka dosiahla pri rešpektovaní spotrebiteľského
charakteru uzavretej Zmluvy a riadnom započítavaní splátok podľa ustanovení OZ. Ani oprávnenie
právneho predchodcu žalobcu v zmysle bodu 7. čl. I. Zmluvy - „požadovať zaplatenie úrokov z
omeškania“ neoprávňovalo tohto na priame započítavanie splátok či ich častí na uvedené nároky -
požadovať ich zaplatenie neznamená, že vzhľadom na inkasný spôsob platieb bol právny predchodca

žalobcu oprávnený splátky, či ich časti, na uvedené nároky priamo započítavať a tým odďaľovať splnenie
primárneho záväzku žalovanej zo Zmluvy.

Vzhľadom na nepredloženie „súčastí“ zmluvy v znení v čase jej uzavretia, nebolo možné komplexne
posúdiť platnosť či prijateľnosť všetkých zmluvných podmienok (zo „súčasti“ Zmluvy predložených v
neskoršom znení než v akom mali byť platné v čase samotného uzavretia Zmluvy totiž nemožno taktiež

nijako vyvodiť, v akom smere sa oproti pôvodnému zneniu zmenili) a v tomto smere prípadne určiť
výšku záväzkov žalovanej. Treba však zdôrazniť, že už zo samotného znenia Zmluvy ako bola súdu
predložená, vyplýva, že podľa nej poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, a
to s poukazom na absenciu podstatnej náležitosti uzavretej Zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 258/2001 Z.z. (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy), a to výšky, počtu a termínov

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedený nedostatok Zmluvy jednoznačne vyplýva z významovo
nepochybného znenia čl. I. Zmluvy, kde je výslovne upravená iba výška splátky istiny. Je pravdou čo
uvádza žalobca o bežnej bankovej praxi vo svojom podaní doručenom súdu 25.9.2014, avšak vzhľadom
na v tomto smere výslovné znenie čl. I. predmetnej Zmluvy nemožno sa stotožniť s tým, že by priemerný
spotrebiteľ pri výslovnej formulácii „výška splátky istiny“ mal uvažovať o bežnej bankovej praxi ako udáva

žalobca v podaní doručenom súdu 25.9.2014. V čl. I. Zmluvy je vyslovene uvedená „výška splátky
istiny“, ktorý údaj popri súčasne tam uvedených údajoch o splatnosti úrokov „mesačne, v posledný
deň kalendárneho mesiaca“ a úplnej absencii údaja o splatnosti poplatku za správu úveru jednoznačne
navodzuje dojem, že splátkami po 1.191,- Sk mala byť splácaná iba istina (teda v zásade samotná suma
poskytnutého úveru), pričom uvedené podporuje i údaj o celkových nákladoch spojených s úverom -

42.413,40 Sk, ktorá suma sa absolútne nerovná rozdielu medzi násobkom dohodnutých 84-och splátok
po 1.191,- Sk (100.044,- Sk) ako žalobcom proklamovaných splátok istiny, úrokov a poplatkov a sumou
poskytnutéhoúveru(60.000,-Sk),atoaniprizarátanísumyuhradenejztituluspracovateľskéhopoplatku
k sume všetkých dohodnutých splátok - suma v čl. I. Zmluvy uvedených celkových nákladov spojených
s úverom je vyššia v oboch prípadoch, čo len podporuje záver o neuvedení riadneho údaja o výške,

počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v Zmluve. Z uvedených dôvodov treba úver
poskytnutý žalovanej podľa Zmluvy, ako správne namietol vedľajší

.účastník,vzmysle§4ods.3zákonač.258/2001Z.z.považovaťzabezúročnýabezpoplatkov(osobitne
s poukazom na ustanovenie vyššie citovaného § 54 ods. 2 OZ).Na základe vyššie uvedeného treba všetky preukázateľne právnym predchodcom žalobcu zinkasované
úhrady od žalovanej v celkovej výške 1.043,78 eur, vrátane úhrady sumy 1.899,- Sk (63,04 eur)
„spracovateľského poplatku“, na ktorý „poplatok“ v dôsledku vyššie uvedeného taktiež nebol daný nárok,

považovať za splátky samotnej istiny poskytnutého úveru, ktorú jedinú teda mohol právny predchodca
žalobcu (a v súčasnosti samotný žalobca) od žalovanej požadovať. Inkasované sumy pritom mal právny
predchodca žalobcu správne započítavať na splátky najskôr splatné. Takto teda po odrátaní žalovanou
vykonaných úhrad v celkovej výške 1.043,78 eur (v období od 14.5.2008 do 31.12.2008 uhradených,
vrátanesumy1.899,-Skako„spracovateľskéhopoplatku“,spolu9.594,70Sk,t.j.318,49eur,od1.1.2009

do 27.6.2011 - kedy bola uhradená posledná suma, uhradených spolu 725,29 eur; spolu teda bolo
uhradených 1.043,78 eur) od sumy poskytnutého úveru - t.j. od sumy 1.991,64 eur (60.000,- Sk) je
zrejmé, že žalovaná by mala v zásade ešte vrátiť žalobcovi, ktorému bola pohľadávka zo Zmluvy
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, z poskytnutého úveru sumu 947,86 eur.
V danom prípade však bola dôvodne vznesená námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka,
voči vzneseniu ktorej v konaní žalovaná nijako nenamietala.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

V danom prípade, vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, by pri zmluvne
dohodnutej výške splátok po 39,53 eur mesačne žalovaná pri riadnom splácaní úveru (teda samotnej
sumy poskytnutého úveru) splatila sumu poskytnutého úveru, t.j. sumu 1.991,64 eur, 50 splátkami po
39,53 eur (50 splátok x 39,53 eur = 1.976,50 eur) ako bolo dohodnuté v Zmluve a jednou splátkou vo

výške zostatku á 15,14 eur, ktorá (teda 51.-vá splátka) by bola splatná dňom 20.8.2012. Rozpočítaním
zaplatenej sumy 1.043,78 eur na splátky po 39,53 eur vyplýva, že uvedenou sumou bolo uhradených
(pri započítavaní úhrad na splátky najskôr splatné) spolu 26 prvých splátok v plnej výške po 39,53 eur
a 27.-ma splátka (ktorej splatnosť podľa Zmluvy pripadla na 20.8.2010) iba čiastočne vo výške 16,- eur.
Žaloba bola podaná 27.11.2013 (podaním žaloby je jej doručenie súdu), z čoho vyplýva, že premlčané

sú splátky splatné v období troch rokov pred podaním žaloby - t.j. neuhradený zostatok 27.-ej splátky
vo výške 23,53 eur, splátka splatná 20.9.2010, splátka splatná 20.10.2010 a splátka splatná 20.11.2010
- všetky v sumách po 39,53 eur, teda spolu suma 142,12 eur (3 x 39,53 + 23,53). Nepremlčané ostali
splátky splatné od 20.12.2010 do 20.7.2010 - všetky po 39,53 eur (t.j. splátky s poradovým číslom 31 až
50 a posledná splátka, 51.-á, ktorá mala byť, ako je uvedené vyššie, uhradená v sume 15,14 eur), teda

spolu suma 805,74 eur (20 splátok x 39,53 eur + posledná splátka vo výške 15,14 eur).

.

Ohľadne vznesenej námietky premlčania nemožno nijako akceptovať tvrdenia žalobcu, že v prípade
úverovej zmluvy nemožno použiť ustanovenie § 103 OZ. OZ v žiadnom svojom ustanovení vylúčenie
použitia § 103 (osobitne jeho vety prvej) na úverové zmluvy výslovne neupravuje a výklad v zmysle

podania žalobcu doručeného súdu 25.9.2014 by bol viac než absurdný (v danom prípade bolo
totiž jednoznačne dohodnuté plnenie v splátkach, pričom údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve
neznamená, že pokiaľ úver nebude dovtedy vôbec splácaný, nič sa nedeje - konkrétne právo veriteľa sa
nepremlčuje. Takýto výklad by znamenal v konečnom dôsledku i nemožnosť samotného predčasného
zosplatnenia úveru, na ktoré žalobca v danom konaní poukazoval /i keď z vyššie uvedeného je zrejmé,

že v čase 18.2.2013 už nebolo čo predčasne zosplatniť/; naopak, údaj o konečnej splatnosti úveru
slúži ako informácia pre spotrebiteľa, kedy, ktorou splátkou, bude jeho záväzok z úverovej zmluvy plne
vyporiadaný pri riadnom plnení povinností podľa zmluvy /samozrejme súčasne za predpokladu, že
zmluva nebude trpieť vadami jej podstatného obsahu ako v tomto prípade/).Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, osobitne s poukazom na špecifikáciu jednotlivých
častí žalovanej sumy v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 7.7.2014, zaviazal súd žalovanú
na zaplatenie sumy 805,74 eur (ktorá vyššie uvedeným postupom mala byť ešte, ako nepremlčaná,

uhradená) a priznal žalobcovi i právo na zaplatenie úroku z omeškania z uvedenej sumy, a to vo výške
8,75 % ročne (s ohľadom na úpravu v § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a čas omeškania
žalovanej so zaplatením tej - ktorej časti uvedenej sumy, ku ktorému inak malo dôjsť vyššie popísaným
postupom splátkami splatnými od 20.12.2010 do 20.8.2012 vrátane; a to s poukazom na vyššie citované
ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania žalovanej

so zaplatením jednotlivých častí uvedenej sumy a s ohľadom na výšku v tom-ktorom čase platnej
základnej úrokovej sadzby ECB, ktorá bola, až na splátky splatné 20.7.2012 a 20.8.2012, vyššia než
žalobcom požadovaných 0,75 %). Úrok z omeškania z priznanej sumy 805,74 eur súd priznal žalobcovi
až od ním požadovaného dňa 12.3.2013 (t.j. neidúc v tomto smere nad rozsah podanej žaloby) do
zaplatenia.

Súd teda žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 805,74 eur s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne z uvedenej sumy za obdobie od 12.3.2013 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti z vyššie
uvedených dôvodov žalobu zamietol tak čo sa týka žalovanej sumy prevyšujúcej 805,74 eur, ako aj
úrokov z omeškania požadovaných zo sumy prevyšujúcej 805,74 eur, nakoľko pokiaľ nie je dané právo
na zaplatenia samotnej istiny, nemožno priznať ani z takej istiny požadované príslušenstvo.

O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanou rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa

ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom konaní mal tak žalobca, ako i žalovaná, čiastočný úspech vo veci, pričom tento bol vyšší na
strane žalovanej, ktorá jednak náhradu trov konania neuplatňovala, ani podľa obsahu spisu jej v tomto
konaní preukázateľné trovy nevznikli, preto nebol daný podklad na pomerné rozdelenie náhrady trov

konania a tak súd vyslovil, že žalobca a žalovaná nemajú právo na náhradu trov konania.

Čo sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, postupoval súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa
ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd

.priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie
o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná

sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Na strane žalovanej v tomto konaní vystupoval vedľajší účastník, ktorého námietky (či už námietka
premlčania, ako aj námietka nedostatku jednej z podstatných náležitostí Zmluvy) nepochybne prispeli
k výsledku konania priaznivému pre žalovanú a v zásade vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov
konania, pričom pri jej určení je potrebné vychádzať z rozdielu medzi žalovanou sumou a sumou

žalobcovi priznanou. Nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník uplatnil podaním doručeným súdu
3.7.2014, v ktorom vzniknuté mu trovy, pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia v tomto konaní,
vyčíslil v celkovej výške 167,78 eur, ktoré predstavuje 2x odmena á 61,87 eur za úkony právnych služieb
1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. podanie vo veci samej (vyjadrenie
k žalobe), náhrady výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v súvislosti s každým vyššie

uvedeným úkonom právnej služby - t.j. 2x á 8,04 eur, to všetko zvýšené o 20 % DPH (t.j. spolu o 27,96
eur) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko právny zástupca vedľajšieho účastníka je
platiteľom dane z pridanej hodnoty. K uvedenému treba uviesť, že ak by právny zástupca vedľajšieho
účastníka uplatnil nárok na odmenu za úkony právnych služieb správne podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004Z.z.(vzmysle§142ods.3textzabodkočiarkouO.s.p.tedaacontrariovdanomprípaderiadne

zo sumy, v ktorej bola žaloba zamietnutá) išlo by o vyššiu sumu čo sa týka odmeny za úkony právnych
služieb, súd však neidúc nad rozsah uplatneného nároku priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania iba vo výške, ako bola jeho právnym zástupcom uplatnená.