Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžf/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200149
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012200149.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu:
CANAGRO, s.r.o., so sídlom Hanigovce 10, zastúpeného JUDr. Janou Toporcerovou, advokátkou
so sídlom Nám. sv. Martina č. 39, Lipany, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.z. 44062/2011, č.sp. 3080/2011-560 z 19. októbra 2011, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/38/2012-54 z 30. apríla 2013 a o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/38/2012-54 z 30. apríla 2013 vo výroku o

trovách konania, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/38/2012-54 z 30. apríla
2013 vo výroku, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č.z. 44062/2011, č.sp. 3080/2011-560 z 19.
októbra 2011 a rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 500/1906/16646/2010 zo dňa 5.
apríla 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, p o t v r d z u j e .

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/38/2012-54 z 30. apríla
2013 vo výroku, ktorým žalobcovi nepriznal náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia z r u š
u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5S/38/2012-54 z 30. apríla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm.
e/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.z. 44062/2011,
č.sp. 3080/2011-560 z 20. októbra 2011 a prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej
agentúry č. 500/1906/16646/2010 zo dňa 5. apríla 2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Pôdohospodárska
platobná agentúra neschválila žalobcovi platby na agroenvironmentálne opatrenia v zmysle § 39
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z. z.. o podmienkach poskytovania podpory podľa

programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády č. 499/2008 Z.z.“).
O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že úspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko
právna zástupkyňa žalobcu v lehote troch dní od vyhlásenia rozsudku nepredložila súdu špecifikáciu
trov konania.V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd žalovanému vytkol, že Dohodu o poskytovaní služby
v oblasti agroenvironmentu pri dodržiavaní minimálnych štandardov EÚ v oblasti životného prostredia,
zdravia verejnosti, zvierat a rastlín a welfare zvierat, uzatvorenej medzi žalobcom a Ing. U., ktorá

mala osvedčiť splnenie podmienky absolvovania školiaceho kurzu zameraného na správne plnenie
a realizáciu záväzkov opatrenia, hodnotil žalovaný len po formálnej stránke, keď prijal záver, že je
nesúladná s Metodickým usmernením ministerstva vo vzťahu k výkladu § 39 nariadenia vlády č.
499/2008 Z.z., podľa ktorého vzdelávacia aktivita v programe môže byť pokrytá nanajvýš dohodou o
vykonaní práce. Podľa krajského súdu sa mal žalovaný s predloženou dohodou vysporiadať najmä z

hľadiska jej obsahu, bez ohľadu na jej označenie, a až potom posúdiť, či touto dohodou naozaj nie sú
osvedčené vzdelávacie požiadavky pre priznanie podpory programu vyplývajúce z § 39 ods. 1 písm.
a/ nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. Podľa krajského súdu právny záver žalovaného v tejto otázke je
predčasný a v správnom konaní sa vyskytuje vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Ďalší dôvod nezákonnnosti rozhodnutia a postupu žalovaného videl krajský súd v tom, že vo veci vydané

rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúry je rozhodnutím, v ktorom celkom absentujú dôvody,
pre ktoré správny orgán prvého stupňa rozhodol tak ako rozhodol. Odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia nie je v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to pre
absolútny nedostatok dôvodov a pre jeho nezrozumiteľnosť. Prvostupňový správny orgán poskytnutie
podpory formou platby na agroenvironmentálne opatrenia podľa § 39 nariadenia vlády č. 499/2008

Z.z. neschválil, ale v odôvodnení celkom bez zrozumiteľných dôvodov odkazuje na špecifikáciu platieb,
postup pri výpočte výšky podpory a povinnosť poskytnutú sumu pri neoprávnenej platbe vrátiť. V
uvedenompostupeaformerozhodnutiakrajskýsúdvidelporušenieprávaúčastníkasprávnehokonania,
pričom ide o vadu, na ktorú súd prihliada ex offo.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, proti všetkým jeho výrokom, a

žalobca, proti výroku o trovách konaniach.

Žalovaný, ktorý napadol rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, vo svojom odvolaní nesúhlasil so
záverom krajského súdu a uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry
č. 500/1906/16646/2010 zo dňa 5. apríla 2011 bolo zrozumiteľným spôsobom uvedené, že „Postup
pri výpočte podpory, ako aj výška naddeklarácie sú uvedené v Špecifikácii platieb v prílohe, ktorá je

neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.“ Špecifikácia platieb dopĺňa odôvodnenie vo veci výpočtu
podpory, ako aj výšky naddeklarácie, jednoznačne určuje dôvod zníženia platby („... z dôvodu, že
žiadateľneabsolvovalškoliacikurzvpredpísanomtermíne...“),sumuzníženia(12981,01€),auvádzaaj
ustanovenieprávnehopredpisu,ktorýbolporušený(§39ods.1písm.a/nariadeniavládySRč.499/2008
Z.z.). Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia podľa žalovaného obsahuje minimálne dôvody na to,

aby sa žalobca jednoducho a zrozumiteľne oboznámil s tým, prečo nebolo jeho žiadosti vyhovené.

Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že žiadateľ je povinný osobne absolvovať školiaci kurz, respektíve
ho môže absolvovať osoba v pracovnom pomere k žiadateľovi v zmysle Zákonníka práce, alebo osoba,
ktorá uzavrela so žiadateľom niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Povinnosť absolvovať školiaci kurz sa vzťahuje na všetkých žiadateľov, aj tých, ktorí absolvovali kurz v

programovacom období 2004 - 2006, nakoľko podmienky v tomto programovacom období sa líšia od
podmienok v programovacom období 2007-2013. Ani uznanie Dohody o poskytovaní služby v oblasti
agroenvironmentu, uzatvorenej medzi žalobcom a Ing. Milanom Vargom, by nemalo vplyv na výrok
rozhodnutia, nakoľko osvedčenie o absolvovaní akreditovanej vzdelávacej aktivity zo dňa 12. októbra
2005 nie je možné uznať, pretože sa nejedná o aktuálne osvedčenie o absolvovaní školiaceho kurzu

pre obdobie rokov 2007-2013. Program rozvoja vidieka 2007-2013 určuje podmienky pre obdobie rokov
2007-2013, preto potvrdenia z predchádzajúcich období 2004-2006 sú irelevantné.

Žalovaný v odvolaní citoval právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4Sžo/5/2012 zo dňa 18. apríla 2012, podľa ktorého „Podstatou dotácie je, že príjemca prijíma
isté dobrodenie z verejných zdrojov, ktorého protiváhou nie je - ako je to spravidla vo vzťahoch

súkromnoprávnych - jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa dotácie, ale práve akceptovaniepodmienok, za ktorých je dotácia prijímaná. Možno uviesť, že podmienky poskytovania a čerpania
dotácie v zásade nemusia byť nutne ustanovené iba právnym predpisom, ale môžu byť upravené aj
individuálne v zmluve uzavretej s prijímateľom dotácie, resp. v žiadosti, ktorej podaním a následným

schválením zo strany poskytovateľa sa právny vzťah poskytovania dotácie zakladá.“

Záverom žalovaný zdôraznil, že žalobca neabsolvovaním školiaceho kurzu do konca druhého roka, v
ktorom povinnosti začal plniť, t.j. do konca roku 2009, nesplnil podmienky poskytnutia dotácie, teda
agroenvironmentálnej platby podľa § 39 ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. Keďže túto
povinnosť nesplnil ani do konca tretieho roku vzťahu, t.j. do konca roku 2010, žalobcovi sa podľa § 54

ods. 3 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. agroenvironmentálna platba neposkytla. Vzhľadom na uvedené
žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby podanú žalobu zamietol.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že podľa jeho názoru krajský
súd riadne zistil skutkový stav a v merite veci správne rozhodol. Preto navrhol napadnutý rozsudok
krajského súdu vo veci samej ako vecne správny potvrdiť.

Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania,
pričom uviedol, že pojednávanie v prejednávanej veci bolo dňa 30. apríla 2013 a následne dňa 2. mája
2013 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyčíslil trovy právneho zastúpenia a zaslal ich
faxom a tiež doporučenou zásielkou s doručenkou. Podľa vrátenej doručenky táto listina s cestovnými
lístkami bola súdu doručená 3. mája 2013, teda v predpísanej trojdňovej lehote. Vzhľadom na uvedené

žalobca žiadal zmeniť rozsudok v napadnutej časti a priznať náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
558,77 €, ako boli vyčíslené v liste zo dňa 2. mája 2013. K odvolaniu žalobca pripojil kópiu vyčíslenia trov
z 2. mája 2013, ako aj fotokópiu doručenky, z ktorej vyplýva, že zásielku odoslanú právnou zástupkyňou
žalobcu prevzal Krajský súd v Bratislave dňa 3. mája 2013.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods.

1 veta prvá OSP preskúmal v rozsahu a v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie žalobcu
a žalovaného prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3

OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné a odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech.

Najvyšší súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca dňa 12. mája 2010
požiadal Pôdohospodársku platobnú agentúru o jeho zaradenie do programu jednotnej platby na
plochu na užívanú výmeru 183,52 ha, doplnkovú platbu na plochu na užívanú výmeru 179,16 ha,

vyrovnávací príspevok na znevýhodnené oblasti podľa špecifikácie B-4 a agroenvironmentálnu platbu
podľa špecifikácie B-5c. V dňoch 18. a 19. novembra 2010 sa uskutočnila kontrola na mieste a dňa 25.
novembra 2010 bola vyhotovená správa z tejto kontroly.

Rozhodnutím č. 500/1906/14792/2010 zo dňa 13. decembra 2010 Pôdohospodárska platobná agentúra
rozhodla o podanej žiadosti tak, že žalobcovi schválila poskytnutie podpory formou:

- jednotnej platby na plochu vo výške 22 365,60 € v zmysle § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 20/2009 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb v
znení neskorších predpisov,

-vyrovnávaciehopríspevkuvznevýhodnenýchoblastiachvovýške10740,86€vzmysle§57nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory podľa programu

rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov-doplnkovejplatbynaplochuvovýške0€vzmysle§2nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.114/2009
Z.z.

Rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným 14. decembra 2010.

Dňa 15. marca 2011 bol vyhotovený protokol AK 2 - SAPS, ktorý v tabuľkovej forme obsahuje popis
chýb, označených číselným kódom a stručným slovným popisom.

Následne dňa 5. apríla 2011 Pôdohospodárska platobná agentúra vydala rozhodnutie č.
500/1906/16646/2010,ktoréjepredmetomprieskumuvtomtokonaní.Uvedenýmrozhodnutímžalobcovi
neschválila poskytnutie podpory formou platby na agro-environmentálne opatrenia v zmysle § 39
nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. V odôvodnení rozhodnutia, ktoré na tomto mieste cituje najvyšší súd v

plnom znení, Pôdohospodárska platobná agentúra uviedla, že „platobná agentúra preskúmala jednotnú
žiadosť o podporu registrovanú pod číslom 8080007491, so zoznamom poľnohospodárskych pozemkov
a grafickými prílohami žiadateľa CANAGRO, s.r.o., na základe predložených listinných dokladov, po
kontrolách vykonaných v zmysle nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým
sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové

plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre
poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením v znení nariadenia Komisie (EÚ) č. 146/2010,
v zmysle § 39 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 499/2008 Z.z. o podmienkach poskytovania
podpory podľa programu rozvoja vidieka v zn. n.p., rozhodla tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozhodnutia. Postup pri výpočte výšky podpory, ako aj výška naddeklarácie sú uvedené v Špecifikácii

platieb v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. V súlade s čl. 80 nariadenia
Komisie (ES) č. 1122/2009 ak dôjde k neoprávnenej platbe, žiadateľ vráti predmetnú sumu s úrokmi
vypočítanými v súlade s týmto nariadením.“

PrílohourozhodnutiajeŠpecifikáciaplatiebvyhotovenávtabuľkovejformevýpočtovoutechnikou.Strana
1 špecifikácie obsahuje vyčíslenie deklarovanej plochy, zníženia, naddeklarácie, stanovenej plochy a

sumy podpory pred krátením, následne po týchto údajoch sú uvedené zníženia, a to zníženie platby na
agroenvironmentálne opatrenia z dôvodu porušenia podmienok zisteného administratívnou kontrolou
žiadosti vo výške 1 165,18 € a zníženie platby z dôvodu, že žiadateľ neabsolvoval školiaci kurz v
predpísanom termíne, vo výške 12 981,01 € v zmysle § 39 ods. 1 písm. a/ a § 54 ods. 3 naradenia
vlády č. 499/2008 Z.z., v závere prvej strany špecifikácie je uvedené, že sa zistilo porušenie podmienok

krížového plnenia a krátenie bolo určené vo výške 14% pre priame podpory z programu rozvoja vidieka
2007-2013. Strana 2 a 3 špecifikácie obsahuje zoznam pozemkov so zistenou naddeklaráciou spolu s
popisom chyby, pričom v texte sú používané nevysvetlené slovné skratky.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolacom konaní na výzvu žalovaného
žalobca predložil Dohodu o poskytovaní služby v oblasti agroenvironmentu pri dodržiavaní minimálnych

štandardov EÚ v oblasti životného prostredia, zdravia verejnosti, zvierat a rastlín a welfare zvierat,
uzatvorenú 27. mája 2008 medzi žalobcom a Ing. U., a tiež osvedčenie o absolvovaní akreditovanej
vzdelávacej aktivity minimálne štandardy EÚ v oblasti životného prostredia, zdravia verejnosti, zvierat
a rastlín a welfare zvierat, ktorú absolvoval Ing. U. v dňoch 10. až 12. októbra 2005. Uvedená dohoda
mala preukázať splnenie podmienky absolvovania školiaceho kurzu zameraného na správne plnenie a

realizáciu agroenvironmentálneho opatrenia, ktorú žalobca zabezpečil dodávateľským spôsobom.

Dňa 19. októbra 2011 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č.z. 44062/2011, č.sp.
3080/2011-560 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Pôdohospodárskej
platobnej agentúry č. 500/1906/16646/2010 zo dňa 5. apríla 2011 potvrdil. Žalovaný konštatoval, že
žalobca nesplnil podmienky pre poskytnutie podpory, a preto prvostupňové rozhodnutie je správne a

je v súlade s nariadením komisie č. 1122/2009, s nariadením vlády č. 499/2008 Z. z. a so správnym
poriadkom. Vzhľadom na to, že žalobca nepredložil v konaní aktuálny doklad o absolvovaní školiaceho
kurzu zameraného na správne plnenie a realizáciu opatrenia najneskôr do tretieho roka trvania vzťahu,
v zmysle § 54 ods. 3 nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. sa mu neposkytla agroenvironmentálna platba,bol vylúčený z agroenvironmentálneho opatrenia a platby poskytnuté za predchádzajúce roky trvania
vzťahu je povinný vrátiť. Žalovaný uviedol, že žalobca mal zaradené plochy do opatrenia v roku 2008, a
teda v roku 2010 bol v treťom roku trvania vzťahu. Nakoľko na splnenie požiadaviek vyplývajúcich z § 39

ods. 1 písm. a/ nariadenia vlády č. 499/2008 Z.z. je žiadateľ povinný absolvovať školiaci kurz osobne,
resp. ho môže absolvovať osoba v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnoprávnom vzťahu
k žiadateľovi, žalovaný uviedol, že dohodu o poskytovaní služby v oblasti agroenvironmentu, uzatvorenú
medzi žalobcom a Ing. U., nemožno uznať. Žalovaný tiež uviedol, že nemožno uznať ani ďalší doklad
predložený žalobcom, osvedčenie z 12. októbra 2005 o absolvovaní akreditovanej vzdelávacej aktivity,

a to z dôvodu, že sa nejedná o aktuálne osvedčenie o absolvovaní školiaceho kurzu pre obdobie
rokov 2007-2013. Poukázal pritom na Program rozvoja vidieka 2007-2013, ktorý každému žiadateľovi o
agroenvironmentálnu platbu určuje, že musí absolvovať predpísaný školiaci kurz zameraný na správne
plnenie a realizáciu záväzkov opatrenia, a tiež na Metodický pokyn ministerstva č. 1569/2009-920 k
nariadeniu vlády č. 499/2008 Z.z., ktorý k § 39 v ods. 2 uvádza, že povinnosť absolvovať školiaci kurz
zameraný na správne plnenie záväzkov opatrenia sa vzťahuje na všetkých žiadateľov (aj tých, ktorí

absolvovali kurz v programovacom období 2004 - 2006).

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je rozhodnutie
žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým Pôdohospodárska platobná agentúra
neschválila žalobcovi platby na agroenvironmentálne opatrenia v zmysle § 39 nariadenia vlády č.
499/2008 Z.z. Na rozhodovanie a postup správnych orgánov oboch stupňov v prejednávanom prípade

sa vzťahuje zákon č. 543/2007 Z.z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v
pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2007 Z.z.“).

Podľa § 3 ods. 2 písm. m/ zákona č. 543/2007 Z.z. ministerstvo je odvolacím orgánom vo veciach, v
ktorých rozhodla v prvom stupni platobná agentúra.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2007 Z.z. platobná agentúra rozhoduje o poskytovaní podpory

podľa osobitného predpisu a o poskytovaní zálohovej platby.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 543/2007 Z.z. na konanie podľa § 7 ods. 1 písm. a/ a aa/, § 15 a 16 sa
vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon v § 16a až 16d neustanovuje inak.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„správnyporiadok“)rozhodnutiemusíbyťvsúladesozákonmiaostatnýmiprávnymipredpismi,

musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom
rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa§47ods.3správnehoporiadkuvodôvodnenírozhodnutiasprávnyorgánuvedie,ktoréskutočnosti

boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a po
oboznámení sa s obsahom rozhodnutí a s obsahom predložených administratívnych spisov správnychorgánov oboch stupňov dospel k záveru totožnému so záverom prvostupňového súdu, že postup
a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov nebol zákonný, čím boli porušené práva žalobcu
ako účastníka konania, a preto bolo potrebné napadnuté rozhodnutia o neschválení platby na

agroenvironmentálne opatrenia zrušiť.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého
stupňa absolútne absentujú náležitosti, ktoré má správne rozhodnutie obsahovať, aby ho bolo možné
považovať za zákonné. Text odôvodnenia rozhodnutia (vyššie v texte citovaný v plnom znení) svojím
obsahom skôr zodpovedá požiadavkám na náležitosti výroku rozhodnutia (tým ako len stručne odkazuje

na právne predpisy, v zmysle ktorých správny orgán rozhodoval). V odôvodnení síce správny orgán
uvádza, že postup pri výpočte výšky podpory, ako aj výška naddeklarácie sú uvedené v Špecifikácii
platieb v prílohe, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia, avšak ani pripojená špecifikácia
platieb svojím obsahom a výpovednou hodnotou nezodpovedá požiadavkám na zákonné odôvodnenie
rozhodnutia. Špecifikácia platieb je vyhotovená v tabuľkovej forme, zjavne vypracovaná zadávaním
údajov do určitého programu pomocou výpočtovej techniky. Obsahuje v tabuľkovej forme číselné údaje o

deklarovanej ploche, znížení, stanovenej ploche, naddeklarácii, avšak tieto nemajú výpovednú hodnotu
v tom zmysle, aby vysvetľovali, prečo správny orgán rozhodol tak ako rozhodol.

Informácia, ktorá aspoň sčasti ozrejmuje dôvod rozhodnutia správneho orgánu, je uvedená v prílohe
rozhodnutia pod nadpisom „zníženia“, kde správny orgán uviedol ucelený, aj keď strohý text v
nasledujúcomznení:„Zníženieplatbynaagroenvironmentálneopatreniazdôvoduporušeniapodmienok

zisteného administratívnou kontrolou žiadosti vo výške 1 165,18 €. Zníženie platby z dôvodu, že žiadateľ
neabsolvoval školiaci kurz v predpísanom termíne, vo výške 12 981,01 € v zmysle § 39 ods. 1 písm.
a/ a § 54 ods. 3 naradenia vlády SR č. 499/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov“. Ani túto stručnú
informáciu však nemožno považovať za dostatočnú na to, aby vysvetlila dôvody rozhodnutia.

Údaje, ktoré správny orgán považuje za odôvodenie rozhodnutia, nemajú dostatočnú informačnú

hodnotu, aby ich bolo možné nazvať dôvodmi rozhodnutia. Ako vyplýva z vyššie citovaných právnych
noriem, správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutkové okolnosti, ktoré sú jeho
podkladom a ktoré sú relevantné pre rozhodnutie vo veci samej, odkázať na konkrétne ustanovenia
všeobecne záväzných platných právnych predpisov (alebo ich priamo citovať), na základe ktorých
rozhodol, a následne musí presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako tieto právne normy

aplikoval na dané skutkové okolnosti (na zistený skutkový stav). Odôvodnenie rozhodnutia má dať
účastníkovi konania odpoveď na otázku „prečo?“, ktorá vyvstane v momente oboznámenia sa s
výrokom rozhodnutia. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry
nedáva žiadne odpovede. Pozostáva z údajov, ktoré svojím obsahom a formou môžu nepochybne
slúžiť správnemu orgánu ako podklad rozhodnutia, rozhodne však nemôžu nahradiť jasnú a logickú

úvahu vo forme zrozumiteľného textu, ktorý by ozrejmil opodstatnenosť rozhodnutia vo veci samej.
Príloha rozhodnutia označená ako „špecifikácia platieb“, ktorá má podľa tvrdenia žalovaného obsahovať
dôvody jeho rozhodnutia, svojím obsahom nezodpovedá zákonným kritériám na logické a zrozumiteľné
odôvodnenie rozhodnutia. Rozhodnutie nevydáva správny orgán pre svoju vlastnú potrebu, nie je preto
postačujúce, keď mu rozumie samotný správny orgán, ktorý ho vydal, ale musí byť predovšetkým

zrozumiteľné účastníkom konania, o ktorých právach a povinnostiach správny orgán rozhoduje.

Odvolací súd poukazuje aj na poslednú vetu odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktorá je len
citáciou právnej normy (čl. 80 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009), pričom nie je zrejmé, či ide o akúsi
formu všeobecného poučenia, alebo o pravidlo aplikovateľné priamo na prejednávaný prípad, nakoľko
nie je zrejmá priama súvislosť s výrokom rozhodnutia, ktorý hovorí o „neschválení poskytnutia podpory“,

avšak neuvádza žiadnu neoprávnenú platbu, ani nestanovuje žalobcovi povinnosť ju vrátiť.

Najvyšší súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou žalovaného, že odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia obsahuje minimálne dôvody na to, aby sa žalobca jednoducho a zrozumiteľne oboznámil
s tým, prečo nebolo jeho žiadosti vyhovené. Bolo by možné súhlasiť len s konštatovaním existencie
„minimálnych dôvodov“, avšak nie s tvrdením, že tieto „minimálne dôvody“ spĺňajú podmienku

oboznámenia účastníka konania s tým, prečo nebolo jeho žiadosti vyhovené. Žalovaný uvádza, žev rozhodnutí Pôdohospodárskej platobnej agentúry bolo zrozumiteľným spôsobom uvedený odkaz
na špecifikáciu platieb, ktorý uvádza dostatočne zrozumiteľné dôvody, na základe akej skutočnosti,
právneho predpisu a v akej sume, nebude žalobcovi vyplatená požadovaná platba. K tomuto je potrebné

uviesť,ževpríloherozhodnutiasúuvedenédvesumyzníženiaplatbyvyjadrenéhodnotousumyveurách
(a to zníženie vo výške 1 165,18 € a zníženie vo výške 12 981,01 €, ako to bolo už vyššie uvedené),
pričom nie je jasné, či tieto sumy sa sčítavajú, a v špecifikácii platieb taktiež správny orgán uviedol, že z
dôvodu porušenia podmienok krížového plnenia bolo určené krátenie vo výške 14% pre priame podpory
z programu rozvoja vidieka 2007-2013. Tieto údaje nedávajú ucelenú a presnú odpoveď na to, „v akej

sume nebude žalobcovi vyplatená požadovaná platba“, tak ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní.

Najvyšší súd tiež poukazuje na to, že špecifikácia platieb obsahuje popisy chýb ohľadom stanovenej
výmerypôdy,pričomniejezrejmé,čitietomajútiežvplyvnazamietavývýrokrozhodnutia.Zosamotného
termínu „popis chyby“ sa totiž možno domnievať, že sa jedná o určité negatívne okolnosti na strane
účastníka konania (žalobcu) spočívajúce v nenaplnení určitých kritérií, či v porušení nevyhnutných
podmienok, čo má v konečnom dôsledku za následok určité rozhodnutie v neprospech účastníka

konania.

Druhostupňové rozhodnutie žalovaného je v porovnaní s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu rozhodnutím odlišnej formálnej a obsahovej povahy, avšak nemôže vykompenzovať tak veľké
nedostatky, ktoré sa vyskytli v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa. Rozhodnutie orgánu
druhého stupňa potvrdzuje správnosť a zákonnosť rozhodnutia orgánu prvého stupňa, tieto dve

rozhodnutia teda vzájomne úzko súvisia a je nutné ich preskúmavať ako jeden celok. Vzhľadom na to,
že rozhodnutie orgánu druhého stupňa sa s prvostupňovým rozhodnutím stotožňuje, jeho nezákonnosť
vyvoláva už len tá skutočnosť, že žalovaný potvrdil a aproboval zákonnosť rozhodnutia a postupu
prvostupňového správneho orgánu, ktorému atribúty zákonnosti rozhodne chýbajú. V tejto súvislosti je
tiež potrebné zdôrazniť, že už prvostupňový správny orgán relevantne zasahuje do práv účastníkov

konania, preto je potrebné, aby už v štádiu prvostupňového konania mal účastník konania možnosť
oboznámiť sa z dôvodmi a podkladmi rozhodovania správneho orgánu, aby sa mohol účinne brániť a
uplatňovať svoje práva v priebehu správneho konania, ešte pred jeho právoplatným skončením.

Najvyšší súd tiež poukazuje na skutočnosť, že až z rozhodnutia žalovaného v odvolacom konaní, a tiež
s korešpondencie jednotlivých organizačných zložiek žalovaného, založenej v administratívnom spise,

bolo možné získať určitú predstavu o skutočnostiach, na ktoré sa žalovaný odvoláva; najmä tvrdenie
žalovaného,žežalobca„malzaradenéplochydoopatreniavroku2008“,pričomideoskutkovúokolnosť,
od ktorej žalovaný odvíja svoj záver o nesplnení, resp. porušení podmienok na poskytnutie platby. K
tomuto najvyšší súd uvádza, že administratívny spis je chronologicky usporiadaný od Jednotnej žiadosti
žalobcu z 12. mája 2010 a skutočnosti a tvrdenia uvádzané v predchádzajúcej vete nemožno z tohto

spisu zistiť a overiť. Je pritom povinnosťou žalovaného predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu
prvého stupňa, pričom sa má jednať o kompletný spisový materiál, z ktorého je možné zistiť všetky
skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.

Existencia vyššie uvedených vád konania, ktorých sa dopustili správne orgány, vylučuje možnosť
odvolacieho súdu v tomto štádiu konania sa relevantne vyjadriť k argumentom žalovaného týkajúcich

sa splnenia podmienky žalobcu absolvovať školiaci kurz zameraný na správne plnenie a realizáciu
záväzkov opatrenia. Tiež je na tomto mieste potrebné poznamenať, že z rozhodnutí správnych orgánov
oboch stupňov nie je celkom zrejmé, či to bol jediný dôvod neschválenia platby žalobcovi.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd dospel k záveru, že Krajský súd v Bratislave rozhodol v súlade so
zákonom, keď zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a

preto napadnutý rozsudok krajského súdu v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Úlohou správnych orgánov bude postupovať v zmysle vyššie uvedeného, v konaní dbať na dodržanie
všetkých zákonných procesných postupov a tiež dbať o to, aby konečné rozhodnutie vo veci (takprvostupňové ako aj druhostupňové) bolo absolútne určité vo výroku a dostatočne presvedčivé a
zrozumiteľné vo svojom odôvodnení.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu proti rozsudku krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania, keď

krajský súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, najvyšší súd dospel k záveru, že
rozhodnutie krajského súdu nie je dôvodné a odvolaniu žalobcu je potrebné priznať úspech.

Na pojednávaní, konanom dňa 30. apríla 2013, ktorého sa zúčastnila aj právna zástupkyňa žalobcu,
Krajský súd v Bratislave vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
trovy konania v sume ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

Následne v písomnom vyhotovení rozsudku už krajský súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal s

odvolaním sa na § 151 ods. 2 OSP, keď súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
v prípade, ak účastník konania trovy nevyčísli v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia.
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že pri vyhlásení rozsudku uložil právnej zástupkyni žalobcu
doručiť súdu špecifikáciu trov konania v lehote troch dní, nakoľko však výzve súdu vyhovené nebolo, pri
písomnom vypracovaní rozsudku náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

Po podaní odvolania, v ktorom žalobca tvrdil, že vyčíslenie trov konania bolo krajskému súdu zaslané
faxom a poštovou zásielkou, krajský súd preveril doručenie špecifikácie trov konania žalobcu a podľa
úradného záznamu z 25. júna 2013 (č.l. 69 v súdnom spise) sa písomnosť nenašla.

Na základe tvrdených skutočností v podanom odvolaní najvyšší súd vyzval žalobcu na predloženie
podacieho čísla poštovej zásielky, ktorou malo byť krajskému súdu zaslané vyčíslenie trov konania a

následne u poskytovateľa poštových služieb, Slovenskej pošty, a.s., preveril doručenie zásielky.

Z fotokópie doručenky, ktorú právna zástupkyňa žalobcu pripojila k odvolaniu, vyplýva, že zásielku
odoslanú právnou zástupkyňou žalobcu prevzal Krajský súd v Bratislave dňa 3. mája 2013. Z informácie
poskytnutej odvolaciemu súdu Slovenskou poštou, a.s. vyplýva, že zásielka pod podacím číslom RS 94
392 713 1SK, ktoré označila právna zástupkyňa žalobcu, bola Krajskému súdu v Bratislave dodaná 3.

mája 2013, priečinok 81366 prevzala splnomocnená osoba s číslom preukazu 655/11/1.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov

konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Rozsudok krajského súdu bol vyhlásený na pojednávaní dňa 30. apríla 2013. Lehota troch pracovných

dní na vyčíslenie trov konania začala plynúť vo štvrtok, 2. mája 2013, (nakoľko deň 1. máj je štátnym
sviatkom) a jej koniec pripadol na pondelok, 6. mája 2013. V tejto lehote bolo povinnosťou žalobcu
vyčísliť trovy konania, aby mu mohli byť v súlade s § 151 ods. 1 OSP prisúdené.

Vykonaným dokazovaním odvolací súd zistil, že žalobca zaslal krajskému súdu zásielku, ktorá bola
mu bola doručená 3. mája 2013, teda v lehote troch pracovných dní na vyčíslenie trov konania. Čo

bolo obsahom zásielky, nemožno zistiť overením u poskytovateľa poštových služieb, ani to nemôže bez
pochybností preukázať žalobca. Pokiaľ však nie je preukázané, že pod uvedeným podacím číslom (RS94 392 713 1SK) bola Krajskému súdu v Bratislave doručená iná zásielka právnej zástupkyne žalobcu,
je potrebné prikloniť sa k tvrdeniu žalobcu, že uvedenou zásielkou bolo súdu zaslané vyčíslenie trov
konania.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu v časti
výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušiť
a vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP a §224 ods. 1 OSP tak, že účastníkom nepriznal ich náhradu, nakoľko žalovaný
v konaní nebol úspešný ani mu trovy konania zo zákona neprináležia a úspešný žalobca o priznanie

náhrady trov odvolacieho konania nepožiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.