Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/561/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112230496
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8112230496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Andrejom Lukáčom v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca pôvodnými žalobami doručenými Okresnému súdu Prešov dňa 27.9.2012 (vo veciach sp.
zn. XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/

XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX) sa domáhal od žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením č.k. XXC/XXX/XXXX-X zo dňa 9.10.2012 Okresný súd Prešov predmetné veci spojil na
spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove
uznesením č.k. XXNcC XX/XXXX zo dňa 18.10.2012 rozhodol o vylúčení sudcov Okresného súdu
Prešov z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec bola prikázaná Okresnému súdu Humenné.

Žalobcažalobuodôvodniltým,žeOkresnýsúdPrešovvšpecifikovanýchexekučnýchveciachrozhodolo
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby
v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková
škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového

vzťahuzaloženéhozozmluvyoúvere.Zároveňžalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je
dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní

spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené
reálne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje vo výške 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na

žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2013 so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie
žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v
skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.

Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a

tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.
Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené

všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:
- rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského

súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok
žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo

skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.
- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať

vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s pohľadu režimu spotrebiteľských zmlúv.
-zamietnutiežiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote-žalovanápoukazujenaskutočnosť,žez
dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná taktiež uvádzala, že v daných prípadoch nebola

konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské
práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť

v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z. z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko sa žalobca pred viac ako 3 rokmi dozvedel o škode.
K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel

produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal ani
vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi

spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.
Zároveň poukázala na aspekt dobrých mravov s prihliadnutím na poškodenú osobu, nakoľko nemožno
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené
konania sa týkali uplatňovania rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, pričom žalobca ajeho praktiky pri vymáhaní pohľadávok sú v očiach verejnosti vnímané negatívne a boli aj predmetom
záujmu Európskej komisie. Zároveň aj súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov. Činnosť

žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu nepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Pojednávania vo veci dňa 23.9.2014 sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná

napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Právny zástupca žalobcu mailovým
podaním doručeným súdu 22.9.2014 žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie pojednávaní na
Okresnom súde Zvolen. Súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania
z dôvodu uvádzaného právnym zástupcom žalobcu, v zmysle § 119 Občianskeho súdneho poriadku.
Zástupca žalobcu napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal 8.9.2014, bez zbytočného
odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania, nepredložil súdu doklad o predvolaní na

pojednávanie vo veci prejednávanej pred Okresným súdom Zvolen. Návrh na odročenie pojednávania
neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež je
potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch v rámci Slovenskej
republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a teda
mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúciu, túto žalobca nemal vylúčiť.

Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 22.9.2014. V zmysle § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu
a žalovanej.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalobcu k podanej žalobe,
písomnýmvyjadrenímžalovanej,pripojenýmispismi,prípadne ichkópiamialebo ichvýpismiOkresného
súdu Prešov: XEr/XXX/XXXX, XXEr/XXXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/
XXXX, XXEr/XX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XXEr/XXX/XXXX, XEr/XXXX/XXXX, so
znaleckým posudkom Č..X/XXXX Ekonomickej univerzity v Bratislave, registrovanom na OS Humenné

pod Spr. XXX/XX, so znaleckým posudkom doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD, Č.. X/XXXX
registrovanom na OS Humenné pod. Spr. 660/13 a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť
spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

Žalobca v predmetnom konaní pôvodnými žalobami doručenými súdu 27.9.2012 (vo veciach sp.

zn. XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/
XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX, XXC/XXX/XXXX) sa domáhal od žalovanej
zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Uznesením z 9.10.2012 súd predmetné veci spojil na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku. Podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov v
špecifikovaných exekučných veciach rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
oneskorene po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom,

ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu založeného zo zmluvy o úvere. Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania

žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej
ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si žalobca uplatňuje vo výške 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobcapostupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o
predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne
nereagovala.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2013 so žalobou nesúhlasila. Konštatovala, že podanie
žalobcu je potrebné vyhodnotiť za zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v
skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.4.2012
jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený
nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a
tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne.

Žalovaná poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp.
nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla:

- rozhodnutie o poverení exekútora po 15-dňovej lehote. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie,akexekučnýmtitulomjenotárskazápisnicaaleborozhodcovskýrozsudok.15-dňoválehotana
vydanie poverenia vyplývajúca zo zákona neplatí, ak ide o exekučný titul rozhodnutie rozhodcovského
súdu v zmysle znenia exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok

žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v
namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná po 1.6.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úpravu najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov.
- zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Zo žalobcom prednesených
skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku s pohľadu režimu spotrebiteľských zmlúv.

-zamietnutiežiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote-žalovanápoukazujenaskutočnosť,žez
dikcie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď
súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Žalovaná taktiež uvádzala, že v daných prípadoch nebola
konštatovaná existencia prieťahu v konaní a to právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské

práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým by Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušuje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalovaná k podanej žalobe uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť
v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti
o udelenie poverenia a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko sa žalobca pred viac ako 3 rokmi dozvedel o škode.
K uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Žalobca nepreukázal ani

vznik, ani výšku škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného
návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom.

Zároveň poukázala na aspekt dobrých mravov s prihliadnutím na poškodenú osobu, nakoľko nemožno
opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Uvedené
konania sa týkali uplatňovania rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, pričom žalobca a
jeho praktiky pri vymáhaní pohľadávok sú v očiach verejnosti vnímané negatívne a boli aj predmetomzáujmu Európskej komisie. Zároveň aj súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľov a v konečnom
dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú ochranu práv spotrebiteľov. Činnosť
žalobcu považuje žalovaná za konanie v rozpore s dobrými mravmi a taktiež z dôvodu nepreukázania

splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za neopodstatnenú.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Emílii Y. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod X. XXXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 13.12.2010. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 4.5.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.6.2011. Následne súd uznesením zo dňa

6.12.2011 exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.9.2012.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konaniavedenéhonaOkresnomsúdePrešov,protipovinnejU.iF.nazákladenávrhusúdnehoexekútora
evidovaného pod X. XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XXEr/
XXXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - Rozhodcovského
rozsudku bola doručená súdu dňa 10.6.2008. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa 21.1.2011
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 1.3.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému H. T. na základe návrhu súdneho

exekútora evidovaného pod X. XXXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 13.12.2010. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 26.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.2.2011. Následne súd uznesením zo dňa

17.5.2011 exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.5.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej W. T.-J. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod X. XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 27.4.2010. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
15.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011. Následne súd uznesením zo dňa 21.11.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.11.2012.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej E. V. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex XXXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 5.10.2010. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa

21.1.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.2.2011. Následne súd uznesením zo dňa 14.6.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.6.2011.Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej R. Q. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 27.8.2009. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa
28.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011. Následne súd uznesením zo dňa 26.7.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.8.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného

konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej H. V. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod Ex XXXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu
- Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 18.12.2009. Okresný súd Prešov, uznesením
zo dňa 2.2.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 2.4.2011. Následne súd uznesením zo dňa
14.6.2011 exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.6.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnému R. F. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod X. XXXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 30.8.2010. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa

6.4.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.11.2011. Následne súd uznesením zo dňa 15.11.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.11.2013.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod
sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej C. T. na základe návrhu súdneho exekútora
evidovaného pod X.D. XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. XEr/
XXXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu - Rozhodcovského

rozsudku bola doručená súdu dňa 23.7.2009. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa 21.11.2011
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011.

Zo žaloby doručenej na Okresný súd Prešov dňa 27.9.2012 na základe ktorej sa viedlo konanie pod

sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že žalobca uplatňuje nárok voči žalovanej na základe exekučného
konania vedeného na Okresnom súde Prešov, proti povinnej Y. Q. na základe návrhu súdneho
exekútora evidovaného pod X. XXXX/XXXX. Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Prešov
sp. zn. XXEr/XXX/XXXX súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na základe exekučného titulu -
Rozhodcovského rozsudku bola doručená súdu dňa 18.9.2009. Okresný súd Prešov, uznesením zo dňa

9.3.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.5.2011. Následne súd uznesením zo dňa 12.8.2011
exekúciu zastavil a náhradu trov exekučného konania účastníkom nepriznal. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.9.2011.

Z obsahu znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, Phd. Č. 1/2013 súd zistil,
že tento obsahuje právne hodnotenie predmetu sporu.Z obsahu znaleckého posudku č. X/XXXX Ekonomickej univerzity v Bratislave súd zistil, že týmto
znaleckým posudkom boli vyčíslené náklady činnosti žalobcu spojené s neskorým rozhodnutím o vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri neskorom vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Išlo

o tieto činnosti - overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, overenie skutočnosti, či súd
rozhodol o žiadosti o vydanie poverenia, overenie skutočnosti ako súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia, urgovanie vydania poverenia, urgencie a spracovanie sťažností na postup súdu, spracovanie
reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, overovanie bonity klienta, komunikácia s
dlžníkom, overovanie prijatia elektronického podania - urgencie/sťažností.

Súd mal preukázané, že závery tohto znaleckého posudku sú pre daný spor nepoužiteľné, pretože
žalobca uplatnil majetkovú škodu vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Teda žalobca v danom prípade nežiadal
náhradu materiálnej škody vo výške nákladov spojených s hore uvedenými administratívnymi
činnosťami, ale vyčíslil ju vo výške nevymoženej istiny s príslušenstvom z jednotlivých exekučných

konaní.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu bolo potrebné zamietnuť.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným

dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona,

pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,
b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
SR, ak

1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásahdo práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a). V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003, účinný k 27.09.2012, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom

najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresnýsúd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje
aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu

spôsobenú tým, že Okresný súd Prešov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote
nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

Vsúvislostisprocesnounámietkoužalovanejozmätočnostipodaniažalobcupodľanázorusúdupodanie
žalobcu má náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý
uplatnený nárok žalobcu.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku.

Pre začiatok plynutia premlčacej doby bol rozhodný dátum 24.3.2009, nakoľko dňa 23.4.2012 boli u
žalovanej podané prvé návrhy na predbežné prerokovanie nároku, a teda ak boli žiadosti o udelenie

poverenia podané na súde pred dňom 23.4.2009, je potrebné považovať nárok žalobcu za premlčaný.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je premlčané v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/224/2012, nakoľko
žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní z exekučného konania vedeného pod zn. 23Er/1507/2008
s tým, že z tohto spisu vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
súdu pred dátumom 23.4.2009, a preto v tomto konaní je nárok žalobcu premlčaný. Žalobcovi teda
uplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhrady škody, ktorá začala

plynúť, keď sa žalobca dozvedel o škode t. j. najskôr 15. deň od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
súdu.

V ostatných konaniach právo žalobcu nie je premlčané, pretože žalobca v týchto konaniach uplatňuje
nároky vyplývajúce z exekučných konaní s tým, že z týchto spisov vyplýva, že žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu po dátume 23.4.2009, a preto nárok žalobcu nie
je v týchto konaniach premlčaný.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie

nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené 23.4.2012. Žaloby
v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené súdu 27.9.2012. Žalobca podal žaloby predčasne,
keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neupokojí nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je účinné od 1.1.2013, avšak i keď žaloby boli vo veci
podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona,
preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom pred 1.1.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie predÚstavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu
škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu

spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych

zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie
zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné
úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho
trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie)
v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné
prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. (v znení účinnom k 27.9.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný

nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu

žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobcom tvrdená majetková škody nebola nijako preukázaná, pričom na žalobcovi je dôkazná
povinnosť. Žalobca svoje tvrdenia o škode v žalobe všeobecne popísané nijako nedokladoval. Určenie
výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca síce predložil znalecký posudok, ten

sa však netýka uplatňovaného nároku, ale preukazuje náklady na administratívne činnosti, ktoré podľa
jeho tvrdení vznikli žalobcovi v dôsledku komunikácie so súdom, účastníkom, exekútorom a podobne.
Žalobca však v podanej žalobe škodu vyčíslil ako istinu a príslušenstvo, ktoré už nie je možné v
budúcnosti vymáhať. Tu súd poukazuje na skoršie odôvodnenie iných súdov, ktorými bolo vyvrátené
tvrdenie žalobcu o nemožnosti domáhať sa svojho nároku pre vec rozhodnutú. Teda súd má za to, že

žalobca v danom prípade nepreukázal ani vznik materiálnej škody, ani jej výšku.

Žalobca tiež uplatnil nárok na nemajetkovú ujmu. Tu zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je

preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Je potrebné konštatovať, že žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, o ktorú žiadal. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch
ničím nepodložil a nepreukázal a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom mohlo dôjsť k zníženiu úspechu mimosúdnej
vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva, pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné
riziká bez ich dostatočného podloženia a preukázania. Súd teda podanú žalobcu zamietol aj v časti, v
ktorej žalobca žiadal o priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Napokon žaloba nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď žalovanej trovy konania nevznikli a náhradu trov
neuplatnila.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.