Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114213177
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114213177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa S. W., L..

XX.XX.XXXX,J.I.XXXX/X,J.J.strica,protiodporkyniC.W.,O..E.,L..XX.XX.XXXX,J.I.XXXX/X,J.J.,
zastúpenej advokátkou JUDr. Iveta Škvarková, Kukučínova 20, Banská Bystrica, o rozvod manželstva,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal rozvodu manželstva s odporkyňou z dôvodu, že v ich
manželstve existuje rozvrat a nie je predpoklad, že by mohol plniť svoj spoločenský účel.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX. XX. XXXX. U oboch sa jedná o manželstvo K., z ktorého
nepochádzajú deti. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov je v obvode tunajšieho súdu.

Podľa tvrdenia navrhovateľa ich manželstvo s odporkyňou nebolo harmonické, lebo odporkyňa od
počiatku konala vypočítavo so snahou ho obrať o nadobudnutý majetok, ktorý mal pred uzatvorením
manželstva. Za podstatnejšiu považoval tú skutočnosť, že sa nezaujíma o jeho potreby ako varenie,
pranie. Do roku XXXX sa venovala len svojmu synovi, na ktorého prepísala byt, butik aj auto bez jeho
vedomia. Konala tak z dôvodu, že chcela jeho dcéru a vnuka pripraviť o majetok.

Na pojednávaní uviedol, že pred uzatvorením manželstva sa poznali s odporkyňou X roky. Bývali spolu
X roky. Každý z nich mal dieťa z prvého manželstva. Mal živnosť a dobre zarábal. Dával jej peniaze na
všetko. S odporkyňou žijú v rodinnom dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ktorý kúpili,

ale za jeho peniaze. Dom má X-izbový byt, v ktorom bývajú a X-izbový byt, ktorý prenajímajú. Dva
roky žijú každý oddelene v inej izbe z dôvodu, že mu odporkyňa uviedla, že chrápe. Jej syn je dobrý
chlapec, pomáhal im pri stavbe. Návrh na rozvod podal z dôvodu, že by jeho dcéra vlastne nič nedostala
v prípade dedenia, len jednu štvrtinu. V prípade rozvodu mienil predať rodinný dom s tým, že by si každý
z nich niečo kúpil.Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Uviedla, že bola dobrá a starostlivá manželka.
Navrhovateľ nič nerobil, od rána do večera je v meste a míňa peniaze. Peniaze jej nedával nikdy. V
minulostivšakbolainásituácia,keďžepodnikala.Vsúčasnejdobemánavrhovateľnároky,keďchce,aby

mu vyvárala jedlá, ale peniaze jej za to nedáva. Z týchto dôvodov mu momentálne nevarí. Navrhovateľ
si varí sám, alebo chodí do reštaurácie. Takáto situácia pretrváva jeden rok. Ona nemieni predať dom z
dôvodu, že sa na ňom veľa narobila. Pokiaľ previedla obchod na syna, bolo to z dôvodu, že sa jednalo
o jej obchod. Získala ho ešte pred uzavretí manželstva s navrhovateľom.

Navrhovateľa má rada, tento však nebol nikdy citovo založený. Ona si už na to zvykla. Má za to, že táto

situácia vyplynula z toho, že sa poslednú dobu navrhovateľ stretáva s dcérou a bývalou manželkou ako
aj s vnukom. Podľa jej názoru by bolo možno obnoviť s navrhovateľom spolužitie. Aj keď mu nevarí z
dôvodu, ktorý už uviedla, stará sa o celú domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá, Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Z vyššie uvedených ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pre rozvod manželstva musia byť splnené
dve hmotnoprávne podmienky a to jednak, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené a zároveň manželstvo nemôže objektívne plniť svoj účel a nemožno od manželov očakávať

obnovenie manželského spolužitia.

Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek narušením a rozvratom, ale vyžaduje ich určitý
kvalifikovaný stupeň. Intenzita narušenia a rozvrátenia vzťahov sa v konaní skúma aj z hľadiska
doterajšieho spolužitia manželov, jeho dĺžky, mierou vzájomnej odkázanosti a možnosťou poskytovať si
osobnú mravnú a materiálnu pomoc.

Podľa názoru okresného súdu navrhovateľom tvrdené skutočnosti, ktoré majú preukazovať vážnosť
a trvalosť rozvratu v ich manželstve s odporkyňou, nie sú takej intenzity a charakteru, ani dĺžky, aby
súd mohol konštatovať, že manželstvo účastníkov nemôže plniť svoj spoločenský účel a nemožno od
účastníkov očakávať obnovenie ich spolužitia.

V konaní bolo nesporne preukázané, že počas trvania manželstva účastníci spoločne podnikali, starali

sa o svoje deti pochádzajúce z ich prvého manželstva, zveľaďovali svoj majetok, postavili si rodinný
dom, v ktorom bývajú. Navrhovateľ má v súčasnej dobe XX rokov, odporkyňa XX rokov, sú na dôchodku.
Ich príjem zo samostatne zárobkovej činnosti už nie je taký, na aký boli dosiaľ zvyknutí a začali medzi
nimi vznikať nezhody v otázke finančného zabezpečenia chodu domácnosti. Sama táto skutočnosť však
nie je dôvodom, aby súd konštatoval, že sa jedná o taký vážny a trvalý rozvrat, aký má na mysli citované

zákonné ustanovenie.Ako bolo už uvedené v ustanovení § 18 Zákona o rodine, manželia sú povinní žiť spolu, vzájomne si
pomáhať, rešpektovať sa a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Je nesporné, že v manželstve, môžu vznikať nezhody v otázke finančného hospodárenia, nakladania s

majetkom a podobne. Je však povinnosťou manželov, aby sa snažili tieto nezhody prekonať vzájomnou
dohodou, keďže manželstvo nemá len funkciu biologickú a výchovnú, ale vo vyššom veku nastupuje
funkcia starostlivosti v starobe a chorobe.

Podľa názoru súdu nie je dôvod, aby v takomto vysokom veku po tom, čo plnohodnotne strávili XX rokov
spoločného života, riešili takýmto radikálnym spôsobom svoje nezhody, zvlášť keď odporkyňa uviedla,
že má naďalej záujem na zotrvaní v manželstve a má citový vzťah k navrhovateľovi.

Pokiaľ navrhovateľ očakáva od rozvodu manželstva možnosť riešenia majetkoprávnych vzťahov a
následne zabezpečenia jeho právnych nástupcov dedičstvom, takéto zabezpečenie môže urobiť aj inou
cestou, nie prostredníctvom rozvodu manželstva s odporkyňou.

Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

v súlade s ustanovením § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.