Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 29C/234/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212200004
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Mičková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212200004.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v právnej veci žalobcu: Z. D. W., U..W..,

H.R.: XXXXXXXX, W. W. I. XXXX/XXX, V., proti žalovanému: X. S., K.. XX.XX.XXXXX, O. J. XX, S.,
právne zastúpený JUDr. Zuzanou Hancinovou, advokátkou so sídlom v Košice, Bellova č. 3, v konaní
o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou
úverovej zmluvy č. W. zo dňa 18.2.2009 v Hlave 6 § 6.15 veta tretia v znení:

V prípade, že klient riadne a včas nepristaví predmet financovania, či nevráti spoločnosti na jej výzvu

všetky potrebné dokumenty, je klient oboznámený a podpisom ÚZ súhlasí s tým, že spoločnosť je
oprávnená, vedľa náhrady škody, vzniknutej v súvislosti s odobratím predmetu financovania, vyúčtovať
klientovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX eur/XX.XXX Sk za porušenie tejto povinnosti

a

v Hlave 9 § 9.14 v znení:

V prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod písmenom a), b), c) v § 9.12 týchto ÚP,
ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, je klient povinný
uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú
by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadny splácaný v dohodnutých splátkach,

sú neplatné pre ich neprijateľnosť.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi XXX,XX eur s úrokom z omeškania vo výške X,XXX% denne zo

sumy XXX,XX eur od 29.6.2010 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške X.XXX,XX eur pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 2.1.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade

sumy X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XXX% denne z čiastky X.XXX,XX eur od
29.6.2010 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
dňa 18.2.2009 uzatvoril úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na nákup osobného
motorového vozidla. Žalovaný nesplácal úver včas a riadne, preto žalobca od zmluvy odstúpil a vyzvalžalovaného na vrátenie dlžnej čiastky. Žalovaný uhradil len tri splátky a časť štvrtej splátky, na základe
čoho žalobca v súlade s úverovou zmluvou a úverovými zmluvnými podmienkami odobral žalovanému
motorové vozidlo, ktoré následne odpredal a výťažok z predaja bol započítaný voči dlžnej čiastke

žalovaného. Celková dlžná čiastka po odčítaní odpredaja predstavovala sumu vo výške X.XXX,XX eur.

Tunajší súd vydal dňa 17.4.2012 pod č.k. 32Rob/1/2012-24 Platobný rozkaz, proti ktorému žalovaným
podalodporstým,žemalzato,žezvyúčtovaniajednotlivýchúhrad,ktorépredložilsámžalobcavyplýva,
že žalovaný uhradil až sedem splátok. Ďalej žalobca si nesprávne účtuje sumu vo výške XXX,XX eur,

na ktorú mu nevznikol nárok a tiež nie je zrejmé, čo konkrétne uhradil žalobca sumou XXX,XX eur. Na
základe toho celý nárok neuznal.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise,
výsluchom žalovaného, pričom ďalšie dôkazy a skutočností označené, ani predložené účastníkmi
konania v zmysle § 120 ods. 4 neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:

Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe písomne uzatvorenej úverovej zmluvy č.
W. zo dňa 18.2.2009, ktorej súčasťou boli úverové zmluvné podmienky. Na základe predmetnej zmluvy
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške X.XXX eur, ktorý bol použitý na kúpu motorového vozidla Audi
A6 Diesel 2,5 Tdi Quattro Tiptronic S s tým, že predajná cena bola vo výške 8.300 eur a v hotovosti

bola zaplatená suma vo výške X.XXX eur, ako to vyplýva z bodu 2 a 3 zmluvy. V bode 4 boli stanovené
podmienky splácania úveru tak, že mesačná splátka bola vo výške XXX,XX eur s dátumom prvej
mesačnej splátky 18.3.2009 a konečnou splatnosťou úveru 18.2.2013 pri ročnej úrokovej sadzbe XX,XX
%, RPMN XX,XX%, priemernou hodnotou RPMN XX,XX% a celkovými nákladmi spotrebiteľa 5.949,12
eur, počet splátok 48 s tým, že úhrada splátok je vždy do 18. dňa kalendárneho mesiaca. V čl. 5 bolo

dohodnuté zabezpečenie úveru, ktorý bol zabezpečený jednak zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k predmetu financovania, ako aj dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobca listom zo
dňa 18.9.2009 uplatnil právo predčasného splatenia celého čerpaného úveru z dôvodu, že žalovanému
bol odobratý predmet úveru pre nesplácanie riadne a včas a zároveň celkový dlh bol vyčíslený na sumu
XX.XXX,XX eur.

Listom zo dňa 14.6.2010 oznámil žalobca žalovanému, že vozidlo, ktoré odobral, bolo dňa 19.5.2010
predané za sumu X.XXX eur a vyzval ho na úhradu zvyšku úveru vo výške X.XXX,XX eur do 28.6.2010.

Z kalkulácie finančného vyrovnania zo dňa 28.6.2010 vyplýva, že nesplatená istina bola vo výške X.XXX

eur, dlžné splátky XXX,XX eur, dlhy ostatné (zmluvné pokuty) XXX,XX eur, zmluvné pokuty v zmysle
UZP - zosplatnenie úveru X.XXX,XX eur, prepis automobilu XXX,XX eur, poplatok externej agentúry
XXX,XXeuranáhradazapredajvozidlamínusX.XXXeur,výslednáčiastkakúhradetedapredstavovala
sumu X.XXX,XX eur.

Žalobca uhradil spoločnosti V. S. - U. V. E. Č.. XXXXXXX na sumu XXX,XX eur, ktorá predstavovala
odhlásenie vozidla a uzatvorenie krátkodobého PZP a týkala sa poistnej zmluvy W..

Faktúrou č. VF 090096 bolo žalobcovi vyúčtované odobratie predmetu leasingu spoločnosťou Q. H.
W..Y..R.. vo výške XXX,XX eur, ktorá bola žalobcom uhradená, ako to vyplýva z výpisu z účtu zo dňa

9.9.2009, faktúrou č. E. žalobca vyúčtoval firme P. W..Y..R.. O. sumu vo výške X.XXX eur ako kúpnu
cenu za odpredané vozidlo Audi A6 Diesel ŠPZ S. XXX F..

Výzvou zo dňa 22.6.2009 vyzval žalobca žalovaného k okamžitému odovzdaniu motorového vozidla
z dôvodu, že došlo k ukončeniu zmluvy. Predmetná výzva bola žalovanému zasielaná, o čom svedčí

podací hárok.

Zo správy o priebehu šetrenia spoločnosti Q. H. W..Y..R.. vyplýva, že 12.8.2009 žalovaný nebol
zastihnutý, 13.8.2009 bola dohoda so žalovaným, že do 17.8.2009 buď uhradí dlžnú sumu, alebo
odovzdá auto a ukončí zmluvu a 17.8.2009 po dohode so žalovaným auto protokolárne odobraté, bola

zhotovená fotodokumentácia a motorové vozidlo bolo odobraté.

Z protokolu o odobratí a prevzatí motorového vozidla zo dňa 17.8.2009 vyplýva, že spoločnosť Q. H.
W..Y..R.. O. O. odobrala žalovanému motorové vozidlo Audi A6 Diesel EVČ S. XXX F..Žalovaný listom zo dňa 17.8.2009 požiadal o mimoriadne ukončenie úverovej zmluvy a zároveň
splnomocnil žalobcu, aby zabezpečil všetky nevyhnutné úkony s predajom predmetu financovania.

Zároveň tento deň odovzdal motorové vozidlo s príslušnými dokladmi a duplikátmi kľúčov.

Z dohody o ukončení úverovej zmluvy zo dňa 17.8.2009, ktorú v mene žalobcu uzavrela spoločnosť Q.
H. W..Y..R.. O. O. vyplýva, že žalovaný 17.8.2009 požiadal žalobcu o predčasné ukončenie zmluvy a
odovzdal žalobcovi vozidlo spolu s dokumentáciou a duplikátmi kľúčov.

Z oznámenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 17.6.2013 vyplýva, že v roku 2009 poskytovali bezúčelový
úver za úrok od 9,80% ročne s lehotou splatnosti 1 až 10 rokov, z oznámenia ČSOB leasing a.s.
Bratislava vyplýva, že vo februári 2009 poskytovali peňažné prostriedky na nákup motorového vozidla
pre fyzické osoby - nepodnikateľov za úrok 11,46% a z oznámenia Tatra banky a.s. Bratislava zo dňa
18.6.2013 vyplýva, že vo februári 2009 poskytovala iba bezúčelové spotrebné úvery s úrokovou sadzbou

od 9,9% až po 18,9%.

Z oznámenie zmeny v úverovej zmluvy zo dňa 18.2.2009 vyplýva, že došlo k zmene adresy žalovaného,
kde v zmluve bola uvedená adresa J.D. XX s tým, že správna adresa je J. XX.

Z výpovede žalovaného vyplynulo, že so žalobcom uzatvoril úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo
poskytnutie na nákup motorového vozidla Audi s tým, že časť zo sumy uhradil vo výške X.XXX eur a
uhradil ešte aj splátky vo výške XXX eur. Potvrdil, že mal problémy so splácaním úveru a z tohto dôvodu
bolnavštívenýzástupcomfirmyzBanskejBystricestým,abyuhradilsplátkuzamotorovévozidlo,pričom
na to reagoval odstúpením od zmluvy a zároveň chcel vrátiť motorové vozidlo, avšak podľa oznámenia

pracovníka tento uviedol, že pre vozidlo si firma príde z dôvodu, že takto to je dohodnuté v podmienkach
zmluvy. Následne potom pre motorové vozidlo prišli a bola mu už len zaslaná výzva na úhradu sumy
cca XXX eur. Žalovaný mal vedomosť, že okrem splátok vo výške XXX eur uhradil ešte dve splátky a to
XXX eur a XXX eur. Výzva žalobcu na vrátenie motorového vozidla mu zaslaná nebola.

Z plnomocenstva zo dňa 4.8.2009 vyplýva, že žalobca ako splnomocniteľ splnomocnil spoločnosť Q. H.
W..Y..R.. O. O. na doručenie výpovede z úverovej zmluvy žalovanému, ako aj na zastupovanie žalobcu
pri zaisťovaní a preverovaní predmetu úverovej zmluvy a príjem peňazí, cenností a listín týkajúcich sa
motorového vozidla a odobratie predmetu úveru, t.j. motorového vozidla.

Z mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako mandantom a spoločnosťou Q. H. W..Y..R.. O. O.
ako mandatára zo dňa 31.7.2009 okrem iného z čl. 1 bodu 2 písm. e/ vyplýva, že mandatár je oprávnený
odoberať predmety leasingu za podmienok dohodnutých v zmluve, pričom výška odmeny ako vyplýva
z čl. 9 bodu 1 je stanovená v prílohe č. 2, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy a predstavuje
paušálnu sumu vo výške XXX eur bez DPH za odobratie predmetu (celé územie SR).

Z dokumentu Národnej banky Slovenskej pod názvom Úvery poskytnuté v eurách rezidentom eurozóny
- priemerné úrokové miery zo stavu a nových obchodov vyplýva, že za obdobie 02/2009 domácnostiam
boli poskytované spotrebiteľské a ostatné úvery na obdobie od 1 do 5 rokov za úrokovú sadzbu
10,5859% ročne.

Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.Podľa § 503 ods. 1 obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako

rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 301 obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla

do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na
náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373
a nasl.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá medzi žalobcom, ktorý konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a žalovaným v postavení spotrebiteľa, súd posudzoval skúmaný zmluvný vzťah ako
spotrebiteľskú zmluvu pričom charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nie len zmluvy uzatvárané
podľa Občianskeho zákonníka , ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka, ako tomu bolo aj v
prejednávanej veci. Ak teda konal žalobca v rámci svojej obchodnej respektíve podnikateľskej činnosti,

uvedená zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle občianskeho zákonníka a do tohto
zmluvného vzťahu sa premietne i zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Súd preto predmetný vzťah posudzoval jednak podľa zákona č. 513/1991 Zb., ako aj podľa ust. o
spotrebiteľských zmluvách upravených v ustanovení § 52 a nasledujúcich Obč. zákonníka, zákona č.

250/2007 Z.z. a zákona č. 258/2001 Z.z., platných a účinných v čase uzatvárania zmluvy, t.j. 18.2.2009.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe písomne uzavretej úverovej zmluvy
zo dňa 18.2.2009 pod č. W. XX/XXXXXX poskytol žalobca žalovanému úver vo výške X.XXX eur a to
na nákup motorového vozidla Audi A6 Diesel 2,5 Tdi Quattro Tiptronic S, ktorý žalovaný sa zaviazal

splácať v 48. mesačných splátkach vo výške každej splátky XXX,XX eur počnúc dňom 18.3.2009 až do
18.2.2013 pri ročnej úrokovej sadzbe XX,XX% a ročnej percentuálnej miere nákladov 48,85%. Medzi
účastníkmi konania nebolo sporné, že na predmetnú úverovú zmluvu žalovaný uhradil tri splátky vo
výške 3-krát á XXX,XX eur v zmysle splátkového kalendára, pričom uhradil splátku dňa 18.3.2009,
18.4.2009 a 18.5.2009 a časť štvrtej splátky splatnej dňa 18.6.2009 vo výške XX,XX eur. Ďalšie splátky

zo strany žalovaného uhradené neboli, preto žalobca listom zo dňa 18.9.2009 pristúpil k zosplatneniu
úverovej zmluvy s tým, že celkový dlh žalovaného predstavoval výšku 12.199,96 eur. Predmetné
zosplatnenie bolo zasielané poštou doporučene žalovanému dňa 18.9.2009 ako to vyplýva z podacieho
hárku.V zmysle žalobcovej špecifikácie zo dňa 7.6.2012 výška žalovanej pohľadávky X.XXX,XX eur mala
pozostávať:

1./ z nesplatenej istiny X.XXX eur,
2./ z dlžných splátok XXX,XX eur,
3./ z dlhov ostatných (zmluvné pokuty) XXX,XX eur,
4./ zo zmluvnej pokuty v zmysle UZP X.XXX,XX eur,
5./ z prepisu automobilu XXX,XX eur.,

6./ z poplatku externej agentúre XXX,XX eur a
7./ z náhrada za predaj vozidla -X.XXX eur.

K jednotlivým týmto čiastkovým položkám súd uvádza:

1./ Nesplatená istina vo výške X.XXX eur ako žalobcom vyčíslený súčet splátok istiny od nasledujúcej

splátkysplatnejpozosplatneníúverovejzmluvy(úverovázmluvabolazosplatnená18.9.2009)odsplátky
splatnej dňa 18.10.2009 do poslednej splátky splatnej 18.2.2013 - konečná splatnosť úveru.

Účastníci konania si v bode 4 v zmluvy o úvere dohodli ročnú úrokovú sadzbu 42,10 % . (ako odplatu
za poskytnutie úveru). Vzhľadom nato, že maximálna výška úrokov ani pri peňažných pôžičkách ani pri

úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná, je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných
strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Obč. zákonníka,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O
takýto stav pôjde v spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými
ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Súd sa preto zaoberal, či obsah takéhoto právneho úkonu, t.j. zmluvy

o úvere, v ktorom je výška úrokov 42,10 % ročne , neodporuje dobrým mravom, aj keď sa účastníci
právneho úkonu na výške úrokov dohodli.

Podľa § 3 ods. 1 občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu č. II. ÚS 249/1997 boli dobré mravy charakterizované ako
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát
zaisťované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými, morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom spoločnosti rozvíja i svoj
morálny obsah v priestore a v čase, musí byť posudzovaný z hľadiska konkrétneho prípadu práve v

danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov právneho vzťahu.

Z internetovej stránky NBS súd zistil, že vo februári 2009 priemerné úroky z úverov, ktoré poskytovali
peňažné ústavy v Slovenskej republike predstavovali úrokovú sadzbu 10,5859 % ročne, pričom výška
dohodnutých úrokov medzi účastníkmi konania takmer štvornásobne prevyšuje túto priemernú úrokovú

sadzbu za úvery poskytované peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy o úvere medzi účastníkmi
konania, preto súd mal zato, že takáto dohoda o výške úrokov odporuje dobrým mravom a preto je v
súlade s § 39 Obč. zákonníka zmluva o pôžičke v časti dohody o úrokoch neplatná. Takéto konštatovanie
súdu nie je v rozpore ani s rozhodovacou praxou súdov SR, ktoré považujú za neprípustné a teda
neplatné dojednania v zmluvách týkajúcich sa dohodnutých úrokov za poskytnutie pôžičky prípadne

úveru už nad dvojnásobok bankami požadovanej ročnej úrokovej sadzby pri obdobných typoch úverov.

Na základe vyššie uvedeného keďže súd mal za to, že dohoda o výške úrokov uvedená v úverovej
zmluve je neplatným právnym úkonom, žalobcovi by teda patril len nesplatený úver vo výške istiny,
pričom úver bol poskytnutý vo výške X.XXX eur a boli zaplatené splátky vo výške XXX,XX eur (potvrdili

obidvaja účastníci konania), zostatok úveru, ktorý mal teda žalovaný zaplatiť na istine predstavuje sumu
vo výške X.XXX,XX A. (X.XXX - XXX,XX eur).Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosť o tom, že zaplatil splátku vo výške XXX eur a
ďalšiu vo výške XXX eur, pričom tieto peniaze vkladal buď priamo na účet spoločnosti, alebo požiadal
svojho zamestnávateľa, aby zrážkou zo mzdy to uhradil v prospech žalobcu, avšak žiadne doklady o

tejto skutočnosti nepredložil v zmysle ust. § 120 ods.1 osp., neuniesol teda bremeno svojho tvrdenia,
preto súd z jeho strany nemal preukázanú túto úhradu celkovo vo výške XXX eur a nezapočítal ju na
úhradu predmetného úveru.

2./ Čo sa týka dlžných splátok vo výške XXX,XX eur, ktoré žalovaný vyčíslil ako splátky, ktoré žalovaný

neuhradil ku dňu zosplatnenia úverovej zmluvy t.j. k 18.9.2009 - štyri splátky a to zostatok splátky
splatnej dňa 18.6.2009 vo výške XXX,XX eur, splátky splatnej dňa 18.7., 18.8. a 18.9.2009 vo výške 3-
krát á XXX,XX eur tu žalovaný namietal, že tieto splátky sú účtované duplicitne, keďže v splátkovom
kalendári tak, ako ho predložil žalobca na č.l. 44, 45 je uvedená úhrada aj týchto štyroch splátok a to
18.9.2009 tu sa súd stotožňuje s vyjadrením žalobcu tak, ako ho uviedol na pojednávaní dňa 28.1.2013
s tým, že k termínu zosplatnenia úveru, t.j. k 18.9.2009, žalovaný mal uhradiť ešte štyri splátky, pričom

tie predstavujú tie dlžné splátky vo výške XXX,XX eur. Sú to splátky, ktoré vlastne boli splatné do toho
dňa a systém ich automaticky doúčtoval za uhradené, pričom istina, ktorú žalobca vyčíslil v bode 1) vo
výške X.XXX € je istina od zosplatnenia do budúcna a zároveň aj samotný žalovaný potvrdil úhradu
troch splátok v plnej výške XXX,XX eur a štvrtú splátku čiastočne, celkovo úhrady vo výške XXX eur.

Podľa ust. § 544 ods. 1,2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ustanovenie § 544 Obč. zákonníka dáva možnosť účastníkom konania pre prípad porušenia zmluvných
povinností dohodnúť si zmluvnú pokutu a to písomne, pričom musí byť určená jej výška alebo určený
spôsob jej určenia. Je nesporné, že zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi ak poruší zmluvnú povinnosť. Zmluvná pokuta
nie je síce zákonom limitovaná, avšak na druhej strane nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou

v § 3 Obč. zákonníka t.j. v rozpore s dobrými mravmi.

Položka pod bodom 3./ dlhy ostatné (zmluvné pokuty vo výške 995,32 eur), ktorá sa mala týkať pokuty
za nepristavenie vozidla v zmysle hlavy 6 § 6.15 , na ktorú mal žalobcovi vzniknúť nárok potom, čo
žalovanémuzaslalvýzvukokamžitémuodovzdaniumotorovéhovozidlaktomusúduuvádza,žežalobca

síce týmto dňom vyzval žalovaného na odovzdanie motorového vozidla, predmetná výzva bola daná
na poštovú prepravu, pričom žalobca nepreukázal súdu aj doručenie tejto výzvy žalovanému, pričom
samotný žalovaný uviedol, že takáto výzva na vrátenie motorového vozidla mu doručená nebola.

V hlave 6 § 6.15 úverových zmluvných podmienok žalobcu je uvedené súd cituje: „v prípade, že klient v

lehote podľa predchádzajúceho ustanovenia predmet financovania spolu s OEV spoločnosti neodovzdá,
sa klient a spoločnosť dohodli, že spoločnosť je oprávnená predmet financovania lokalizovať a prevziať,
či odobrať ho aj na inom mieste, ako je sídlo spoločnosti, a/ alebo znemožniť ďalšie nakladanie, či
užívanie predmetu financovania. Klient výslovne prehlasuje, že je s týmto postupom oboznámený, berie
ho na vedomie, a pre prípad svojho omeškania s odovzdaním predmetu financovania za podmienok

uvedených v tomto odseku s takýmto oprávnením spoločnosti súhlasí a dáva mu k tomu postupne
súhlas. V prípade, že klient riadne a včas nepristaví predmet financovania, či nevráti spoločnosti na jej
výzvu všetky potrebné dokumenty, je klient oboznámený a podpisom ÚZ súhlasí s tým, že spoločnosť je
oprávnená, vedľa náhrady škody vzniknutej v súvislosti s odobratím predmetu financovania, vyúčtovať
klientovi zmluvnú pokutu vo výške XXX,XX eur /XX.XXX Sk za porušenie tejto povinnosti“.

Pod bodom 4./ zmluvná pokuta vyčíslená vo výške 4.534,26 eur a to vo výške ušlého úroku v zmysle
hlavy 9 § 9.14 úverových zmluvných podmienok.

V zmysle hlavy 9 § 9,14 úverových zmluvných podmienok súd cituje: „v prípade vzniku akejkoľvek zo

skutočností uvedených pod písmenom a), b), c) , v § 9.12 týchto ÚP, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti
klienta uhradiť spoločností celkový poskytnutý úver, je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s
úverom aj zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu
úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach“.K týmto dvom zmluvným podmienkam súd uvádza:

K takto koncipovaným zmluvným podmienkam, najmä čo sa týka zmluvnej pokuty súd dodáva, že
žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v rovnakej, nezmenenej výške v súvislosti
s odobratím predmetu financovania vo výške XXX,XX A. /..XXX Sk za nepristavenia motorového vozidla
a nevrátenie potrebných dokladov, bez ohľadu nato, aký čas im zostáva do splatenia úveru , môže teda
reálne hroziť situácia, že rovnakú zmluvnú pokutu zaplatí účastník, t.j. spotrebiteľ, ktorý od začiatku

neplní povinnosti zo zmlúv, ako spotrebiteľ, ktorý platí pravidelné mesačné splátky úveru a dostane sa
do omeškania iba pre 1 splátku. Takéto podmienky dohodol žalobca pre uplatnenie zmluvnej pokuty,
pričom nie je tu spor o tom, že ide o štandardné , formulárové zmluvy, tieto podmienky nie sú medzi
účastníkmi konania osobitne vyjednané, preto takéto zmluvné podmienky poškodzujú spotrebiteľa,
pretože vytvárajú nerovnomerné postavenie medzi účastníkmi zmluvy.

Pri zmluvnej pokute uvedenej v hlave 9 § 9.14 spotrebiteľ zaplatí celý úver a ešte aj zmluvnú
pokutu vo výške ušlého úroku. Zmluvná pokuta v znení ako je uvedené vyššie a odkazuje na §
9.12 v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností tam uvedených vyvoláva neurčitý okruh rôznych
porušení, alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označil indikatívne,
je neakceptovateľné a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je nutné zdôrazniť, že zmluvná

pokuta za nepristavenie motorového vozidla a za porušenie povinnosti uvedených v § 9.12 úverových
zmluvných podmienok , ktorá nezahrňuje intenzitu porušenia povinností, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Nie je pritom právne významné, či aj dôjde reálne k porušeniu povinnosti zo strany
spotrebiteľa, s ktorou je spájaná neprijateľná zmluvná pokuta, ale dôležité je, či objektívne zmluvná
podmienka vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, a to s poukazom

na to, že zmluvné podmienky sú zjavne zakotvené v štandardných formulároch a nie sú osobitne
vyjednané. Ťažko je si predstaviť, že by akýkoľvek poskytovateľ úverov zvládol so státisícami
spotrebiteľov osobitne vyjednávať prostredníctvom svojich zamestnancov nepodstatné zložky zmlúv. Aj
štandardizované dodatky zmlúv sú súčasťou systému štandardizovaných produktov a týka sa ich súdny
prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok.

Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že ide o neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle §
53 ods. 5 OZ, pričom podmienky uvedené v § 53 ods. 4 OZ sú uvedené len príkladmo. V danom prípade
išlo o podmienku uvedenú , v ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá požadovala od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku, túto zmluvnú podmienku považoval súd za neprijateľnú a teda neplatnú.

Súd vo všeobecnosti uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o „vyjednávaciu silu“, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby

mohol vplývať na ich obsah.

V zmysle čl. 3 bodu 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej v texte len Smernice) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú , ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 bodu 2 predmetnej Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 6 bodu 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

V súvislosti s ust. čl. 6 ods. 1 Smernice existuje celý rad rozhodnutí Súdneho dvora napr. rozhodnutie
OCEANO GRUPO EDITORIAL SA a ROCIO MURCIANO QUINTERO a medzi SALVAT EDITORES
SA a spol. ( C- 240/98 - 244/98), vec C-168/05 ELISA MARIA MOSTAZA CLARO proti CENTRO MÓVILMILENIUM SL, vec C- 243/08 PANNOM GSM a vec C- 40/08 ARTUCOM TELECOMUNICCIONES,
kde Súdny dvor rozhodol , že tento článok Smernice je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k
nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných

strán a skutočnou rovnováhou, ktorú medzi nimi môže znovu zaviesť (rozsudok Mostaza Claro bod. 34,
rozsudok PANNON GSM bod 25).
Tentonerovnýstavmôžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,vonkajším vovzťahuksamotným
účastníkom zmluvy (rozsudok OCEANO bod 27, rozsudok MOSTAZA CLARO bod. 26). Vnútroštátny
súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky len čo má k dispozícii právne

a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

Smernica Rady 93/13/ EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách bola do
slovenského právneho poriadku implementovaná dňom 1.4.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 2.3.2004 ,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon čl. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do
ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka). Znamená to teda, že súd musel na predmetný prípad použiť

priamo predmetnú Smernicu a nie až jej neskoršiu implementáciu do Občianskeho zákonníka.

Európsky súdny dvor rozsudkom zo dňa 27.6.2000 v spojených prípadoch C- 240/98 až C-244/98
OCEANO GRUPO EDITORIAL SA a RUCIO MURCIANO QUINTERO a medzi SALVAT EDITORES SA
a spol. rozhodol, že ochrana poskytnutá spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o

neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd
môže svojím vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného
zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže k nároku prikročiť pred národnými súdmi.

Systém ochrany uvedenou Smernicou je založený na idei, že spotrebiteľ je v slabšom postavení voči

predajcovi alebo dodávateľovi vo veci práva vyjednávať a jeho úrovne znalosti. To vedie k tomu, že
spotrebiteľ odsúhlasí predajcom alebo dodávateľom vopred skoncipované podmienky bez toho ,aby
mohol ovplyvniť ich obsah. Cieľ čl. 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok,. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,

môžu byť právnické poplatky vyššie nech vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V niektorých členských štátov procedurálne predpisy
neumožňujú jednotlivcom brániť sa v týchto konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti
práva nespochybní podmienku vznesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť len ak národný súd prehlási, že má právomoc hodnotiť podmienky tohto druhu na

svoj vlastný návrh.

Súd preto takéto podmienky týkajúce sa zmluvnej pokuty považoval za neprijateľné a teda neplatné a
v zmysle ust. §153 ods. 4 osp. žalobcovi nepriznal plnenie z takejto neplatnej, neprijateľnej podmienky
a uviedol túto podmienku vo výroku rozsudku.

Po položkou 5./ žalobca vyčíslil prepis automobilu vo výške XXX,XX eur, ako poplatok za
sprostredkovateľské služby - odhlásenie vozidla, pričom predmetná suma XXX,XX € bola uhradená
spoločnosti V. S., ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 15.6.2010 a na základe faktúry
pozostávala z odhlásenia vozidla XX eur a z uzatvorenia krátkodobého povinného zmluvného poistenia

vo výške XX eur, pričom z tejto sumy súd priznal žalobcovi len sumu vo výške XX eur, ako poplatok
za odhlásenie motorového vozidla, pričom súd nepriznal sumu vo výške XX eur za uzatvorenie
krátkodobého PZP z dôvodu, že žiadny doklad žalobcom o uzatvorení povinného zmluvného poistenia
na predmetné motorové vozidlo súdu predložený nebol. Nebolo teda žalobcom preukázané, že
oprávnene uhradil tretej osobe poistné za povinné zmluvné poistenie motorového vozidla.

Po položkou 6./ žalobca vyčíslil poplatok externej agentúre vo výške XXX,XX eur, ktorý bol spoločnosti
Q. H. W..Y..R.. O. O. na základe faktúry č. B. XXXXXX uhradený, o čom svedčí výpis z účtu žalobcu
zo dňa 9.9.2009. V danom prípade je to paušálny poplatok za odobratie motorového vozidla, pričom
na základe mandátnej zmluvy zo dňa 31.7.2009 žalobca poveril spoločnosť Q. H. W..Y..R.. W. W. O.

O. okrem iného aj na odoberanie predmetu leasingu a v prílohe č. 2, ktorá je súčasťou tejto zmluvy je
paušálne stanovený poplatok resp. odplata za odobratie predmetu pre celé územie W. XXX eur. Ako
už bolo vyššie spomínané žalobca nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 22.6.2009 žalovanému, pričom
aj zo samotnej správy o priebehu šetrenia spísanej spoločnosťou Q. H. W..Y..R.. vyplýva, že žalovaný12.8.2009 nebol zastihnutý na adrese, so žalovaným sa podarilo spojiť až dňa 13.8.2009 s tým, že bolo
dohodnuté, že buď uhradí dlžnú sumu, alebo odovzdá motorové vozidlo a ukončí zmluvu a následne dňa
17.8. bola podpísaná dohoda o ukončení úverovej zmluvy a zároveň motorové vozidlo bolo odobrané,

pričom ako uviedol žalovaný mal záujem sám vrátiť motorové vozidlo žalobcovi práve kvôli tomu, aby
zbytočne nevznikali ďalšie náklady, pričom zo strany pracovníka spoločnosti Q. H. mu bolo povedané,
že vrátenie motorového vozidla prostredníctvom Q. H. je dohodnuté v podmienkach zmluvy.

Účastníkmi konania síce v hlave 7 bodu 7.6. bolo dohodnuté, že v prípade, ak dôjde k ukončeniu

úverovej zmluvy je žalovaný ako klient povinný uhradiť okrem iných aj náklady splnomocnenia, pokiaľ
spoločnosť k vymáhaniu svojej pohľadávky voči klientovi splnomocnila tretiu osobu, pričom súd má za
to, že takáto paušálne dohodnutá odmena za odobratie motorového vozidla bez ohľadu na to, z akej
vzdialenosti sa motorové vozidlo odoberá je neprimeraná, vysoká a nie je žiadny dôvod, aby takéto
zmluvné dojednanie uzavreté medzi žalobcom a treťou osobou znášal žalovaný. Navyše aj v zmysle
hlavy 6 § 6.14 žalovaný si bol vedomý toho, že motorové vozidlo má odovzdať v sídle spoločnosti. To

potvrdzuje aj samotná výzva žalobcu zo dňa 22.6.2009, kde vyzval žalovaného, aby odovzdal motorové
vozidlo najneskôr nasledujúci pracovný deň odo dňa doručenia výzvy a to v sídle spoločnosti I. XXXX/
XXX V. v dobe od 8,00 hod. do 16,30 hod. Žalovaný práve vo svojej výpovedi uviedol, že mal záujem
odovzdať motorové vozidlo sám , aj keď až dňa 17.8.2009, pričom bolo mu to znemožnené pracovníkmi
spoločnosti Q. H. O. O. s odkazom na zmluvné dojednania medzi žalobcom a žalovaným. Takéto

konanie žalobcu prostredníctvom tretej osoby súd potom považuje za nekalú obchodnú praktiku žalobcu
s cieľom navyšovať náklady úveru na úkor žalovaného. Na základe vyššie uvedeného súd preto takýto
poplatok za odobratie motorového vozidla externej firme žalobcovi nepriznal.

Čo sa týka poslednej položky 7./ náhrady za predaj vozidla vo výške X.XXX eur, túto má súd preukázané,

že predmetná suma bola poukázaná na účet žalobcu za odpredaj motorového vozidla spoločnosťou P..

K predmetnej predajnej cene vozidla súd poznamenáva, že v zmysle hlavy 6 § 6.12 je možné predať
predmet financovania akejkoľvek tretej osobe za obvyklú cenu, pričom zároveň žalobca nie je viazaný
najvyššou ponukou, pričom súd je toho názoru, že práve žalobca v prípade, ak pristúpi k odpredaju

vozidla by mal postupovať tak, aby motorové vozidlo bolo odpredané za čo najvyššiu cenu, aby mohol
svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť v prvom rade z predaja predmetu financovania. Či predmetná
suma, za ktorú bolo motorové vozidlo odpredané je obvyklou cenou, k tomu sa nie je možné vyjadriť,
keďže neboli predložené žiadne iné dôkazy, avšak tu súd len poznamenáva, že motorové vozidlo bolo
žalovaným kupované vo februári 2009 za sumu X.XXX eur a ako vyplýva z oznámenia žalobcu o

odpredaji vozidla, toto bolo odpredané 19.5.2010 za sumu X.XXX eur, čo znamená, že za jeden rok a
tri mesiace stratilo predmetné motorové vozidlo na svojej hodnote takmer polovicu, čo nenasvedčuje
tomu, že by žalobca pri predaji motorového vozidla postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a
malo byť aj v jeho záujme odpredať predmetné motorové vozidlo za najvýhodnejšiu cenovú ponuku.

Žalovaný namietal, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm.
c/ t.j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamačnú sťažnosť a písm. d/ t.j.
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 129/2010 zb. zák. a preto
považuje úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vzhľadom na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 18.2.2009, na predmetný zmluvný vzťah nie je
možné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. keďže tento právny predpis je účinný až počnúc
dňom 2.4.2010. Na predmetný zmluvný vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý tiež

§ 4 ods. 2 písm. b/ stanovuje povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere meno, priezvisko
a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa a v písm. d/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

V úverovej zmluve je uvedené meno, priezvisko a trvalé bydlisko žalovaného , pričom je pravdou,

že trvalé bydlisko je nesprávne napísané - je tam preklep v písmene, kde namiesto ulice J. XX X.
T. J. XX, pričom však chybu v písaní - preklep nie je možné vykladať tak, že zmluva neobsahuje
adresu spotrebiteľa, adresu obsahuje, len je uvedená nesprávne. Preklep v písmene z tohto dôvodu
nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy. Naviac žalobca predložil do spisu oznámenie zmeny v
úverovej zmluve zo dňa 18.2.2009, kde je uvedená už správna adresa žalovaného, t.j. J. XX S..

Čo sa týka adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
tam je ako predávajúci uvedený I.Á. J. so sídlom/miesto podnikania I. S.. Takáto adresa je neurčitá,
keďže chýba tam popisné číslo ulice. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že I. J. V. H.:
XXXXXXXX má ako miesto podnikania uvedenú adresu: Turgenevova 27, Košice a keďže predmetná

zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák. 250/2001 Z.z. neobsahuje adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, resp. obsahuje neúplnú
adresu bez uvedenia popisného čísla ulice, súd teda považoval predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez
poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 3 predmetného zákona.

Na základe vyššie uvedeného teda súd pri určení neplatnosti časti zmluvy vo výške úrokov, s
prihliadnutímnaneprijateľnézmluvnépodmienkyana absenciuúplnejadresypredávajúcehopovažoval
predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov a priznal z poskytnutého úveru X.XXX eur po odčítaní
štyroch splátok vo výške XXX,XX eur, odčítaní sumy za predaj motorového vozidla X.XXX eur ako
zostatok úveru sumu vo výške XXX,XX eur navýšenú o sumu XX eur pozostávajúcu z odhlásenia

motorového vozidla, celkovo teda sumu vo výške XXX,XX eur, ktorú považoval s poukazom na vyššie
uvedené argumenty za dôvodnú.

Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zostatku úveru vo výške X.XXX,XX eur najneskôr do 28.6.2010,
žalovaný predmetný úver do tohto dátumu neuhradil, preto počnúc dňom 29.6.2010 sa dostal s úhradou

do omeškania. Žalobca požadoval v žalobe úrok z omeškania vo výške 0,024% denne čo predstavuje
ročný úrok 8,76% pričom v čase omeškania žalovaného, t.j. 29.6.2010 bola úroková sadzba vo výške 9%
ročne v zmysle § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Zb., súd teda priznal žalobcovi ním žiadaný úrok z omeškania.

Vzhľadom na vyššie uvedené vo zvyšku nároku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalovanému, ktorý mal v
konaní len nepatrný neúspech plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia
za 10 úkonov právnej pomoci 9-krát á XXX,XX eur, 1-krát á XX,XX eur (príprava a prevzatie vecí,
odpor proti platobnému rozkazu, písomné podanie na súd dňa 5.3.2013 a dňa 20.2.2014, účasť na

pojednávaniach dňa 28.1.2013, dňa 18.3.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, 29.5.2013,
19.2.2014, 11.6.2014 a 10.9.2014) plus 2-krát á X,XX eur, 4-krát á X,XX eur a 4-krát á X,XX eur
režijný paušál a to všetko v zmysle vyhl. 655/2004 Z.z. platnej v čase vykonávania jednotlivých úkonov
právnej služby a v zmysle vyčíslenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 10.9.2014. Súd nepriznalžalovanému náhradu trov konania za úkon označený ako písomné podanie na súd zo dňa 20.8.2014 vo
výške XXX,XX A. V. X,XX eur režijný paušál a to z dôvodu, že skutočností uvedené v tomto písomnom
podaní sú uvedené duplicitne a boli uvedené už v podaní zo dňa 20.2.2014 za ktoré súd priznal náhradu.

Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške X.XXX,XX eur je žalobca povinný zaplatiť podľa § 149 ods.
1 O.s.p. na účet právnej zástupkyni žalovaného vedený v Tatra banke a.s. č.ú. 2623166698.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.