Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/79/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113219272
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113219272.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik mesta Prešov, a.s., so sídlom Bardejovská č. 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne
zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom, advokátom, so sídlom Hlavná č. 6, 080 01 Prešov proti
odporcovi: U. N., XX.XX.XXXX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému Y. V., L. M. I. L. T. o zaplatenie
o zaplatenie 198 €, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 198 € do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v časti o zaplatenie poštovného v sume 8,50 € z a m i e t a .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške
16,50 € v prospech právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ernesta Vokála do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.06.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 132
€ a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca opakovane (6 x) cestoval bez platného cestovného
lístka dopravným prostriedkom mestskej hromadnej dopravy. Na základe tejto skutočnosti je odporca
povinný zaplatiť a sankciu vo výške 6 x 33 € za porušenie povinnosti preukázať sa platným cestovným
lístkom.

Vzhľadom na to, že skutočný pobyt odporcu nie je známy, ustanovil mu súd na zastupovanie v konaní
opatrovníka.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods.2 O.s.p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v konaní o drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa
drobným sporom rozumie spor, ktorého predmet konania nepresahuje sumu 1000 eur.

Súd rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to zápisoch o vykonanej
prepravnej kontrole, Prepravného poriadku MHD v Prešove a Tarify MHD v Prešove a na ich základe
dospel k takémuto skutkovému a právnemu záveru:

Odporca cestoval
- dňa 01.06.2012 v čase o 16:41 hod. autobusovou linkou MHD č. 32, číslo voza 355, v úseku zastávok
Poliklinika a Trojica,

- dňa 30.08.2012 v čase o 08:54 trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza 113, v úseku zastávok Škára
a Žalezničná stanica,
- dňa 02.11.2012 v čase o 18:36 hod trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza 710, v úseku zastávok
Č. most a Žel. stanica,
- dňa 08.11.2012 v čase o 08:41 hod autobusovou linkou MHD č. 12, číslo voza 374, v úseku zastávok
Hollého a Nemocnica,
- dňa 05.12.2012 v čase o 19:00 hod trolejbusovou linkou MHD č. 4, číslo voza 713, v úseku zastávok
Žel. stanica a Čierny most,
- dňa 27.03.2013 v čase o 12:06 hod trolejbusovou linkou MHD č. 1, číslo voza 712, v úseku zastávok
Trojica a Na Hlavnej

bez platného cestovného lístka.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa § 12 ods.2 písm.b) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave (platí pre dopravu autobusom) -
vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným
cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a
poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

Podľa § 14 ods.1 písm.d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave - cestujúci je povinný zaplatiť
cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným
cestovným lístkom.

Podľa § 14 ods.2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave - ak sa pri kontrole cestovných lístkov v
autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému
členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na
mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje
na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa
trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú
sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

Podľa § 16 ods.4 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave - cestujúci je povinný
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

Podľa § 17 ods.1 písm.e) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave - tarifa upravuje sadzbu sankčnej
úhrady podľa odseku 2.

Podľa § 17 ods.2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave - sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa
platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

Podľa § 2 ods.1 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach (ďalej len zákon o doprave na dráhach -
platí pre dopravu trolejbusom) dopravou na dráhe sa rozumie železničná doprava, mestská električková
doprava a trolejbusová doprava (ďalej len "mestská doprava"), doprava na špeciálnych dráhach a
doprava na lanových dráhach.

Podľa § 6 ods.1 zákona o doprave na dráhach dopravcom na účely tohto zákona je dráhový podnik,
ktorý vo verejnej osobnej doprave uzatvára s cestujúcim zmluvu o preprave osôb a v nákladnej doprave
uzatvára s odosielateľom zmluvu o preprave nákladu (ďalej len "zmluva o preprave").

Podľa § 6 ods.2 zákona o doprave na dráhach dopravca poskytuje dopravné služby podľa všeobecných
prepravných podmienok (ďalej len "prepravný poriadok") a ak ide o verejnú osobnú dopravu, aj podľa
cestovného poriadku.

Podľa § 7 ods.1 zákona o doprave na dráhach prepravný poriadok obsahuje obchodné podmienky
dopravcu na uzavretie zmluvy o preprave a na uskutočnenie prepravy.

Podľa § 8 ods.1 zákona o doprave na dráhach tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby,
najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov
so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat,
motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých
sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy.

Podľa § 8 ods.5 zákona o doprave na dráhach cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo
bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe
oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému
cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice
alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie
údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a
prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu
na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Podľa § 8 ods.6 zákona o doprave na dráhach prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok
základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac
stonásobok základného cestovného.

Podľa § 16 ods.4 písm.c) zákona o doprave na dráhach cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom
vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám
oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

Podľa Prepravného poriadku MHD v Prešove

Čl. 2 ods.1 - Potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave a dokladom o zaplatení cestovného je platný
cestovný lístok.
Čl. 7 ods.1 - Cestujúci je povinný na vyzvanie oprávneného zamestnanca dopravcu, kedykoľvek počas
prepravy alebo v okamihu vystúpenia z vozidla MHD preukázať sa platným cestovným lístkom a nárokom
na zľavu cestovného alebo nárokom na bezplatnú prepravu. Dopravca môže miestnou úpravou rozšíriť
povinnosť cestujúcich predložiť cestovné lístky aj na priestor zastávky.
Čl. 7 ods.2 - Cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 1 tohto článku nepreukáže platným cestovným
lístkom alebo nepreukáže nárok na zľavu cestovného alebo nárok na bezplatnú prepravu, je povinný
zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške
do sto násobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Podmienky a výška sankčnej úhrady za
cestovanie bez platného cestovného lístka sú určené v tarife.
Podľa Tarify MHD v Prešove

Čl. 1 ods.5 - Základné cestovné je 0,40 €.

Čl. 1 ods.6 - Úhrada za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom je do výšky stonásobku základného
cestovného bez príplatkov a zliav.

Čl. bodu 3 - úhrada za cestovanie bez platného cestovného lístka je pri platbe v hotovosti pri kontrole
alebo do 5 kalendárnych dní v pokladnici dopravcu - 26 € a pri platbe na faktúru - 33 €.

V konaní bolo preukázané, že odporca opakovane použil prepravnú službu Dopravného podniku a.s.
Prešov bez zaplatenia cestovného. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení ako aj ustanovení
Prepravného poriadku a Tarify MHD v Prešove mu tak vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za porušenie
tarifných a prepravných podmienok vo výške 33 € za každý prípad porušenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 €.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia k tomu súd uvádza: NS SR vo veci sp. zn. 4 M
Cdo 21/2009 uviedol, že „Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. je
povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania
v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza
svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto
potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej, právnickej osoby, štátneho orgánu) na
právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné
na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník
má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať
samostatne.“

Procesný súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý
mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov
konania spojených so zastupovaním advokátom procesný súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo
o náklady účelne vynaložené. Procesný súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie
advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom
na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré
síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Merítkom účelnosti uvedeným v § 142 ods.1
O.s.p. je preto nevyhnutné pomerovať všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda
aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho zastúpením advokátom. Na posudzovanie účelnosti
nákladov právneho zastúpenia nemožno rezignovať len preto, že účastník pri zastúpení advokátom
realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Procesný súd náklady zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo
o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov
žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany, dátum
jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného
a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou
odborné znalosti. Ide o typovo jednu z najjednoduchších vecí, kde súd nemá poznatok, žeby takáto
žaloba bola niekedy zamietnutá, určite nie na OS Prešov.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru k akému dospel aplikáciou § 142 ods.1 O.s.p.,
možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie
je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy
konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť.
Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej
pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k
jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach
nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho
zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami
prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.
V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

Aktuálne dospel NS SR pri posudzovaní otázky náhrady trov konania v hromadných veciach v rozhodnutí
sp . zn. 6 M Cdo 5/2013, k nasledujúcemu záveru: „ Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom
v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej
individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené
na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu,

ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s
názorom, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu
súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti
so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa
preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a
vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Uvedený právny záver platí podľa procesného súdu aj vo vzťahu k účastníkovi konania.
Súd ešte dodáva, že mu je z úradnej činnosti známe, že žalobca disponuje zamestnancami s právnickým
vzdelaním a týmito disponuje aj jeho zriaďovateľ Mesto Prešov a aj s prihliadnutím na predmet konania
možno uzavrieť, že zastúpenie advokátom v prejednávanej veci nebolo z hľadiska trov konania účelné.
Pokiaľ ide o náhradu poštovného 8,50 €, túto súd nepriznal z dôvodu, že náklady predsúdnej
korešpondencie aj keď v budúcnosti úspešného žalobcu do náhrady trov konania ani nákladov
potrebných na uplatnenie pohľadávky nespadajú, pričom v konkrétnom prípade pre pohľadávku samotná
faktúra potrebná nie je, nakoľko výška sankcie je daná tarifou a o lehote na plnenie bol žalovaný poučený
v Zápise o vykonaní prepravnej kontroly.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.