Decision was made at the court Mestský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Dagmar Mlejová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 11C/155/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512207938
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512207938.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom
debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: I.C. I., C..
XX.XX.XXXX, S. D. C. S. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske
združenie právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zast. JUDr.
Ladislav Mikluš, advokát so sídlom Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom
takto
r o z h o d o l :
Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 03.05.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 331,94 eura s príslušenstvom na tom základe, že Slovak Telekom a.s. Bratislava
zmluvou zo dňa 16.12.2011 postúpili naňho pohľadávku voči žalovanému v žalovanej výške. Žalovaný
uzavrel s predchodcom žalobcu ako poskytovateľom zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie
elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť riadne a včas dohodnuté poplatky. V prípade nedodržania zmluvných povinností
bolo povinnosťou žalovaného uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škodu
v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po
dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal tretí záväzok právneho predchodcu
zabezpečiť žalovanému mobilný telefón za zľavnenú cenu. Nakoľko žalovaný si svoju povinnosť riadne
a včas nesplnil a neuhradil cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu služieb
poskytovaných žalovanému, vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na vymáhanie. Žalovaný
si nesplnil svoju povinnosť, nezaplatil za zmluvnú pokutu, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou vo
výške 331,94 eura, ktorá sa stala splatnou 11.06.2009, pričom žalovaný nevykonal žiadnu, ani čiastočnú
úhradu pohľadávky. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do
omeškania, preto si uplatnil žalobca aj úrok z omeškania až do jej zaplatenia.Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2012 oznámil vstup do konania podľa § 93
ods. 2 O.s.p. vedľajší účastník na strane žalovaného.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v podaní zo dňa 25.07.2012 navrhol, aby súd vzhľadom na
neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute, zamietol žalobný návrh a zaviazal žalobcu
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia.
Žalovaný k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Žalobca v písomným podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 23.11.2012 uviedol, že zmluvná pokuta
nezabezpečuje dlh žalovaného, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca žalobcu.
Zmluvná pokuta tak plní podľa žalobcu funkciu satisfakčnú a preventívnu. Uviedol, že právnemu
predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého
mobilného telefónu / koncového zariadenia, a preto by podľa jeho názoru mal súd priznať žalobcovi
zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody.
Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 11C/155/2012-48 zo dňa 27.11.2012, ktorým nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 331,94 eura, ktorej sa žalobca domáhal voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty za
porušenie povinnosti vyplývajúcich mu zo Zmluvy o pripojení, zamietol. Zároveň zaviazal žalobcu k
povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 102,57 eura do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti uvedenému rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205
ods. 2 písm. d) a písm. f) O.s.p.. V odvolaní uviedol, že žalovaný neuhradil právnemu predchodcovi
žalobcu faktúry, ktoré mu boli zasielané pravidelne za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby,
čím porušil povinnosti jemu vyplývajúce z Dodatku k Zmluve o pripojení spočívajúce v záväzku
účastníka riadne a včas platiť cenu služby podniku. Mal za to, že aj v prípade, ak by súd neuznal
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, bolo jeho povinnosťou zobrať do úvahy skutočnosť, že
právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do
poskytnutého telefónneho zariadenia, ako aj poskytnutá dotácia vo forme bonusového kreditu počas
doby viazanosti. Uviedol, že žalovanému bol poskytnutý telefón zn. Sony Ericsson K5301 za cenu 1,-
Sk, pričom štandardná cenníková cena v čase uzatvárania zmluvy bola 188,84 eura. Právny predchodca
žalobcu s horeuvedeným mobilným telefónom poskytol žalovanému počas 24 mesačnej doby viazanosti
aj zvýhodnený program služieb Relax 60 za zľavnený mesačný poplatok 11,78 eura s DPH, pričom
štandardná cena uvedeného programu bola 14,57 eura. Celková suma poskytnutej zľavy na telefónne
číslo žalovaného bola 66,92 eura a celkové poskytnuté benefity žalovanému boli v celkovej sume 255,76
eura, t.j. 188,84 eura + 66,92 eura. Zároveň sa žalobca vyjadril k neúčelne vynaloženým trovám
vedľajšieho účastníka.
Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o
pripojení, faktúrou a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca a spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35763469
uzavrel so žalobcom zmluvu o pripojení bez uvedenia čísla, z ktorej vyplýva, že zmluva bola uzavretá
medzi predchodcom žalobcu T- mobile Slovensko a.s. Bratislava a žalovaným vrátane dodatku, ktorého
obsahom bol dohodnutý program služieb Relax 60 a bol mu odpredaný telefón značky Sony Ericsson
K550i za 1,- Sk (t.j. 0,03 eura vrátane DPH) s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou pokutou
331,94 eura (10 000,02 Sk). Žalovaný si nesplnil povinnosť a neuhradil zmluvnú pokutu v sume 331,94
eura, ktorá mu bola fakturovaná faktúrou č. 7904797980 splatnou dňa 11.06.2009.
Z dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola dohodnutá zmluvná
pokuta v sume 10 000,- Sk, t.j. 331,94 eura, ktorú si vyfakturoval právny predchodca žalobcu faktúrou7904797980, ktorá sa stala splatnou dňa 11.06.2009 na sumu 331,94 eura. Súd posúdil predovšetkým
skutkový stav podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 43 ods. 1,2,3 a 5 Zákona č. 610/2003 Z.z. Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace
služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.
Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,
e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej
osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také
zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 42 ods. 1, Zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak
1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a),
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo
iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal
s ním zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami.
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,2.nezaplateniasplatnejcenyzaverejnúslužbuvlehoteupravenejvovšeobecnýchpodmienkach,atoaž
do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej
služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí dodatočnej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.
Podľa § 42 ods. 4 Zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,
b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súd aplikáciou právnych noriem súd dospel k záveru, že
faktúrou číslo 7904797980, ktorá sa stala splatnou dňa 11.06.2009 si žalobca vyfakturoval sumu 331,94
eura z titulu zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností.
Podľa § 544 ods. 1,2,3, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej
povinnosti právnym predpisom (penále).
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), ktorá v článku 7 odsek 1 ukladá členským štátom
zabrániť súvislému používaniu nepriateľných zmluvných podmienok:
„členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok zmluvne
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov, alebo dodávateľov“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:„ členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
v zmluvách uzatvorených zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa , aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany ak je
jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok“ (článok 6 smernice).
Ustanovenie článku 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými
podmienkami sa má poskytovať v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie súdneho dvora
C-76/10 Pohotovosť /Korčkolská, bod 50), teda pravidiel na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne
trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5
OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EU a práva EU na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu
predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku a môže ísť len o čiastočnú neplatnosť
zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EU je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto
podmienky vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ; „z neplatného právneho úkonu“).
Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného dojednania nemožno zmoderovať, pretože
tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa
môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva (ipso facto, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho
konania) v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky je oprávnené očakávať, že dodávateľ
bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými
mravmi majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takého - prirodzene anticipované
konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného
práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( § 4 ods. 8 Zákona č. 250/2007 Z.z.)
a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti § 2 písm. u/ Zákona č. 250/2007 Z.z.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu, aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom.
Zmluvné podmienky dohodnuté v bode 3 Dodatku sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, preto
súd nemôže žalobcovi priznať plnenie požadované žalobcom z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, a to zmluvnej pokuty. Zmluvné podmienky sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho
zákonníka neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty, neboli
individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rieši množstvo spory, kde
vystupuje ten istý žalobca alebo jeho právny nástupca, ktorý si uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty. Dodatky k zmluvám sa odlišujú len v onačení žalobcu, type mobilného telefónu, dobe viazanosti
a zmluvnej pokute. V tomto prípade sa jedná o formulárový typ zmlúv, do ktorých sa údaje dopisujú.
Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli zmluvné podmienky individuálne dojednané.Žalovaný ako spotrebiteľ sa Dodatkom z Zmluve o pripojení zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu v sume
331,94 eura za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovaného, pričom medzi účastníkmi nebola
dohodnutá zmluvná pokuta, ktorú by bol povinný zaplatiť žalobca, prípadne právny predchodca žalobcu
v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Tento spôsob uzatvorenia zmluvnej pokuty spôsobuje
nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a jej neprijateľnosť, čo spôsobuje jej neplatnosť.
V konkrétnom prípade sa jedná o formulárovú zmluvu, kde je zmluvná pokuta zapracovaná v texte
zmluvy a žalovaný - spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť zmluvný vzťah v prípade, že sa rozhodol
zmluvu uzavrieť.
Zvyššieuvedenýchdôvodov súdzamietolžalobunazaplateniezmluvnejpokutyzdôvodu,žesajednalo
o neprijateľnú zmluvnú podmienku uplatňovanú v rozpore s ustanoveniami § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný bol v celom rozsahu úspešný, preto mal právo voči žalobcovi, aby mu nahradil trovy konania,
avšak v konaní si náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.
Podľa § 3, ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení (ďalej len „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na
právach spotrebiteľov.
Podľa § 3, ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Podľa § 25, ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na začatie konania na
správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania:
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo
b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Komisiou bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu
preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka, a
na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej
- ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy
nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (vrátane tých, ktorévznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať
sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto
súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal ( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013
zo dňa 19.03.2014 ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.