Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216339
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113216339.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: ČESMAD Slovakia, so sídlom Levická 1, Bratislava,
IČO:30779553, zastúpeného Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom, so sídlom Krížna 21, Bratislava, proti
žalovanému: H. L., W.. X.X.XXXX, F. Y. X, V., zastúpenému Mgr. Branislavom Grancom, advokátom, so
sídlom Kováčska 28, Košice, v konaní o zaplatenie 4.652,21 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

S c h v a ľ u j e z m i e r v nasledovnom znení:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.700 eur, z toho 1.000 eur do 20.8.2014 a zvyšok v
pravidelných mesačných splátkach vo výške po 100 eur splatných k 20. dňu v príslušnom kalendárnom
mesiaci, a to od septembra 2014 do zaplatenia s tým, že ak sa žalovaný dostane do omeškania so
zaplatením dvoch splátok alebo ich časti, stráca výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným ku dňu
nasledujúcemu po prvom dni omeškania s úhradou druhej včas nezaplatenej splátky alebo jej časti.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

U p r a v u j e Daňový úrad Bratislava, aby do 15 dní od odo dňa doručenia tohto právoplatného
uznesenia vrátil žalobcovi krátenú časť súdneho poplatku z návrhu vo výške 139,50 eur.

Z r u š u j e uznesenie tunajšieho súdu 15Ro/409/2013-26 zo dňa 27.8.2013 v rozsahu, v ktorom je
odporca povinný zaplatiť súdny poplatok za odpor vo výške 139,50 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania doručenom Okresnému súdu Košice I dňa 4.8.2013 domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 4.652,21 eur spolu s úrokmi z omeškania

vo výške 9,25% ročne zo sumy 4.028,81 eur od 10.12.2011 až do zaplatenia, vo výške 5,75% ročne zo
sumy 578,64 eur od 27.3.2013 až do zaplatenia a vo výške 5,75% ročne zo sumy 44,76 eur od 1.4.2013
do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že je združením zamestnávateľov, ktoré na základe živnostenského oprávnenia
vykonáva mimo iného aj obchodnú činnosť. Žalovaný bol v čase vzniku predmetných škodových udalostí
v pracovnom pomere so žalobcom. Žalovaný pracoval na prevádzke žalobcu - predajňa MOTOPLUS,

prevádzka Košice. V rámci jeho pracovnej náplne mu boli zverené hodnoty - tovar a hotovosť vo
vlastníctve žalobcu. Po inventúrach a následných kontrolách na prevádzke žalobcu sa zistilo, že
žalovaný spreneveril, resp. nevyúčtoval niektoré majetkové hodnoty, ktoré mu boli ako zamestnancovi
zverené.

Prehľad nárokov žalobcu a splátok/úhrad zo strany žalovaného:titul suma dátum zostáva uhradiť

manko na tovare 4.028,81 eur, 9.12.2011 4.028,81 eur

nevyúčtovaná hotovosť 329,28 eur 26.3.2013 4.358,09 eur

nevyúčtovaná hotovosť 1.049,36 eur 26.3.2013 5.407,45 eur

zrážky zo mzdy - 800 eur 26.3.2013 4.607,45 eur

manko na tovare 44,76 eur 31.3.2013 4.652,21 eur.

1) Žalovaný je zodpovedný za manko na tovare, ktoré vzniklo na prevádzke žalobcu a bolo zistené vo
výške 8.057,62 eur na základe inventúry vykonanej v dňoch 1.12.2011 - 2.12.2011. Na základe Dohody
o prerokovaní a vysporiadaní škodovej udalosti z 9.12.2011 má žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo

výške 4.028,81 eur.

2) Žalovaný je zodpovedný za nevyúčtovanie hotovosti, ktorú osobne prijal v mene žalobcu ako tržbu,
avšak túto hotovosť nedal do pokladne ani nezaúčtoval a ponechal si ju pre seba. Na základe Dohody
o prerokovaní a vysporiadaní škodovej udalosti z 26.3.2011 má žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo
výške 629,28 eur. Žalovaný žalobcovi doteraz uhradil sumu 300 eur dňa 10.12.2012 a zostáva mu preto

uhradiť sumu 329,28 eur.

3) Žalovaný je zodpovedný za nevyúčtovanie hotovosti, ktorá mu bola osobne zverená, prijal ju od iného
zamestnanca žalobcu oproti výdavkovým dokladom. Hotovosť mala byť použitá na kúpu pohonných
látok. Túto hotovosť žalovaný nevyúčtoval ani nevrátil do pokladne žalobcu. Na základe Dohody o
prerokovaní a vysporiadaní škodovej udalosti z 26.3.2011 má žalovaný uhradiť žalobcovi sumu vo výške

1.049,36 eur.

4) Počas trvania pracovného pomeru prišlo k čiastočným úhradám dlhu žalovaného a to prostredníctvom
zrážok zo mzdy v celkovej výške 800 eur.

5) Po skončení pracovného pomeru žalovaného u žalobcu bolo dodatočnou inventarizáciou zistené
manko na tovare za ktoré zodpovedá žalovaný. Žalovaný prijal v mene žalobcu, ale nedal na sklad

autobatériu v hodnote 44,76 eur.

Napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu žalovaný neplní dohodnuté splátky tak, ako boli dohodnuté
notárskouzápisnicouz26.3.2013po50eurmesačne.Žalovanýneuhradilaniprvúsplátku.Vzhľadomna
to, že žalovaný si neplní svoje záväzky rozhodol sa žalobca uplatniť si svoje pohľadávky súdnou cestou.

Súd vo veci vydal dňa 18.7.2013 platobný rozkaz sp.zn. 15Ro/409/2013-19, proti ktorém žalovaný

v zákonnej lehote podal odpor s odôvodnením, že si je čiastočne vedomý svojho pochybenia
spočívajúceho v nevyúčtovanej hotovosti spolu vo výške 1.378,64 eur, ktoré boli predmetom Notárskej
zápisnice N 128/2013, Nz 9884/2013 NCR1s 10116/2013 zo dňa 26.3.2013, v prevyšujúcej časti
uplatneného nároku má však žalovaný za to, že škodu žalobcovi nespôsobil a to napriek existencii
Dohody o prerokovaní a vysporiadaní škodovej udalosti zo dňa 9.12.2011. Predmetnú dohodu žalovaný

podpísal zo strachu o svoje pracovné miesto a následky, ktoré by ukončením jeho pracovného
pomeru nastali vzhľadom na jeho povinnosti súvisiace s platením hypotekárneho úveru. V dôsledku
tejto skutočnosti žalovaný podpísal dohodu, napriek tomu, že škodu, ktorej vysporiadanie bolo jej
predmetom, sám nespôsobil. Odhliadnuc od samotnej výšky škody, resp. vôbec jej samotnej existencie
je dohoda jediným dôkazom svedčiacim o tom, že škodu zapríčinil žalovaný. Vzhľadom na zákonnú

limitáciu škody spôsobenej zamestnancom zamestnávateľovi v zmysle ust. § 186 ods. 2 Zákonníka
práce je podľa názoru žalovaného potrebné vysporiadať sa aj s existenciou Dohody o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 13.1.2011, uzavretiu ktorej nepredchádzalo vykonanie inventarizácie podľa ust.
§ 184 ods. 1 Zákonníka práce. Porušenie tejto obligatórnej povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa
môže podľa názoru žalovaného spôsobovať neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti, resp. jej

faktickú nevykonateľnosť. Žalobca tak na základe inventarizácie zo dňa 1.12.2011 až 2.12.2011 zistil
konečný stav zásob, avšak vzhľadom na absenciu inventarizácie zo dňa uzavretia dohody o hmotnej
zodpovednosti zo dňa 13.1.2011, nemá konečný stav zásob s čím porovnať. Prípadná neplatnosťalebo nevykonateľnosť dohody o hmotnej zodpovednosti by tak mala znamenať aplikáciu ust. § 186
ods. 2 Zákonníka práce a s tým spojenú limitáciu výšky náhrady škody v rozsahu štvornásobku
priemerného mesačného zárobku žalovaného pred porušením jeho povinnosti. Vo svetle nevykonanej

inventarizácieakoajtejskutočnosti,žežalovanýneboljediným,ktomaldoobjektupredajneMOTOPLUS
Košice prístup, má za to, že v prípade platnosti dohody o hmotnej zodpovednosti sa žalovaný môže
svojej zodpovednosti za škodu úplne alebo z časti zbaviť, nakoľko vznikol úplne, resp. sčasti bez
jeho zavinenia, v prípade neplatnosti/nevykonateľnosti dohody o hmotnej zodpovednosti musí žalobca
žalovanému preukázať vznik škody spôsobenej zavineným porušením jeho povinností pri plnení

pracovných úloh alebo vznik škody, ktorú žalovaný spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
V konečnom dôsledku sám žalobca identifikuje v dohode druhého zamestnanca, pána Jozefa Maticu,
ktorý sa v predajni MOTOPLUS Košice v rozhodnom období nachádzal spolu so žalovaným a ktorý
je za schodok zodpovedný rovnakým dielom. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov nárok uplatnený
žalobcom popiera minimálne v rozsahu 3.273,57 eur a navrhuje žalobu žalobcu zamietnuť. Zároveň si
uplatnil náhradu trov konania.

Súd vo veci vypočul žalovaného, sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov v kópii - Dohoda o
prerokovaní a vysporiadaní škodovej udalosti uzavretej medzi účastníkmi dňa 9.12.2011, Notárska
zápisnica napísaná notárom JUDr. Jozefom Pavlíkom dňa 26.3.2013 sp.zn. N 128/2013, Nz 9884/2013,
NCRls 10116/2013, dohoda účastníkov z 26.3.2013 o prerokovaní a vyporiadaní škodovej udalosti so
splnomocnením žalobcu z 26.3.2013, preberací protokol z 26.3.2013, inventarizácia vykonaná ku dňu

účtovnej závierky z 26.3.2013, Dohoda o hmotnej zodpovednosti uzavretá účastníkmi konania dňa
13.1.2011.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej ZP) zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu,
ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti
s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v §

182 a 18 5.

Podľa § 182 ods. 1 ZP ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,

ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná
hmotná zodpovednosť).

Podľa § 182 ods. 2 ZP dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 182 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 182 ods. 4 ZP ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou
hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo
inývedúci,prípadnezástupcavedúceho,alebostým,ženiektorýzozamestnancovoddohodyohmotnej
zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa § 184 ods. 1 ZP inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti,

pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri
skončení pracovného pomeru.

Podľa § 184 ods. 4 ZP ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od
dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.Podľa § 186 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi
skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto
škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.

Podľa § 186 ods. 2 ZP náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od
zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho
priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie
neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok

alebo psychotropných látok.

Podľa § 187 ods. 1 ZP ak škodu spôsobil porušením povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí
pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 187 ods. 2 ZP ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich
uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa § 188 pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody.

Podľa § 189 ods. 1 ZP zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný
nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.

Podľa § 189 ods. 2 ZP pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel
náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa
započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa § 189 ods. 3 ZP podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov
s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému
zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný
uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

Podľa § 189 ods. 4 ZP ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných

zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšnú časť schodku
uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa odsekov 2 a 3.

Podľa § 191 ods. 1 ZP zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu
zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ.

Podľa§191ods.2ZPzamestnávateľprerokujepožadovanúnáhraduškodysozamestnancomaoznámi

mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec
zodpovedá.

Podľa § 191 ods. 3 ZP ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním
zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je
dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.

Podľa § 191 ods. 4 ZP požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou
náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami
zamestnancov.Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie
sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s

plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 99 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť
konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť.

Podľa § 99 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli
ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje
v konaní.

Podľa ust. § 99 ods. 3 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však
môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh
možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že povaha tohto konania pripúšťa jeho skončenie
dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier, a navrhovaná dohoda, ktorú strany uzavreli, nie je v

rozpore s právnymi predpismi, preto v súlade s ust. § 99 ods. 2 O.s.p. zmier schválil.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v
ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné. Účastníci sa o náhrade trov konania dohodli.

Podľa ust. § 11 ods. 7 prvá a druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov, ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo
veci samej, vráti sa im 90% zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením
súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50% zo všetkých zaplatených
poplatkov. Ak účastníci vyriešili časť sporu súdnym zmierom v zmierovacom konaní, vráti sa im 30%
zo zaplateného poplatku v konaní podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku. Pri nezaplatených

poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť
poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb., ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok poplatku, súd
alebo orgán štátnej správy súdov zašle odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu
príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok poplatku vráti; v

prípade, že orgán štátnej správy súdov nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe
vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona.

Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti,
takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.

Vzhľadom na to, že konanie skončilo schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej

(dňa 16.1.2014 bolo vo veci pojednávanie), rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami o vrátení 50 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu, t.j. vo výške 139,50 eur
prostredníctvom daňového úradu príslušného podľa sídla žalobcu a zrušil uznesenie tunajšieho súdu
15Ro/409/2013-26 zo dňa 27.8.2013 v rozsahu, v ktorom je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok
za odpor vo výške 139,50 eur (teda ostáva mu povinnosť uhradiť 139,50 eur ako polovicu pôvodného

súdneho poplatku za odpor).Poučenie:

P o u č e n i e : Proti výroku uzneseniu o schválení súdneho zmieru odvolanie nie je prípustné
podľa § 202 ods. 3 písm. h) O.s.p.

Proti výroku o súdnom poplatku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením možno navrhnúť exekúciu podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.