Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 12C/310/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513212622

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Mihalíková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513212622.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: B..
N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. T. XX/XX, D. proti odporcovi: B.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. XXX, zastúpený advokátkou Mgr. Martinou Masárovou, so sídlom Záhradná 2B, Piešťany, o určenie

výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2013, sa navrhovateľka domáhala určenia výživného
od odporcu, ktorý je jej manželom, a to vo výške 240 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že je fyzickou
osobou, ktorá sa osobne celodenne stará o dieťa do veku 6. rokov a poberá rodičovský príspevok.

Následne navrhovateľka podaný návrh zmenila tak, že žiadala určiť výživné vo výške 877 eur mesačne.

Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 20.05.2014, súd pripustil zmenu návrhu tak, že odporca
je povinný platiť výživné na manželku v sume 877 eur mesačne od 22.11.2013.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť a to aj s poukazom na §
75 odsek 2 Zákona o rodine, pre rozpor s dobrými mravmi.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
vrátane pripojených spisov Okresného súdu Piešťany 10P/89/20103 a 13P/49/2014 a zistil nasledovný
skutkový stav:

Účastníci konania sú manželia, manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Z manželstva účastníkov
pochádzajú štyri maloleté deti, a to: N., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX

a Y., nar. XX.XX.XXXX.

Navrhovateľka uviedla, že od 13.03.2014 býva aj s deťmi v prenajatom byte na adrese K.. T. H. D.Ť..
Jedná sa o byt vo vlastníctve jej rodičov, nájomná zmluva je pripojená v konaní 10P/89/2013. Za byt platí
nájom 430 eur mesačne, a to z peňazí, ktoré jej darovali rodičia v sume 5 000 eur, ktoré už ale minula. Zrodinného domu v A. sa odsťahovala z dôvodu fyzického, psychického a ekonomického násilia zo strany
odporcu, ktorý na ňu útočil fyzicky aj psychicky. Navrhovateľka uviedla, že to však nevie preukázať,
nakoľko sa to dialo doma.

Oznamy na polícii, ktoré podávala, boli podľa nej tiež z dôvodu fyzického a psychického násilia.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že súčasnosti už nepoberá dávky v hmotnej núdzi, tieto jej boli odobraté od
4/2014, t.j. odkedy odporca začal platiť výživné na deti vo výške 440 eur mesačne, ako je to nariadené v
predbežnom opatrení vydanom v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 10P/89/2013. Navrhovateľka uviedla,
že v súčasnosti si hľadá zamestnanie, predložila súdu viacero potvrdení od zamestnávateľov, kde

sa podľa vlastného vyjadrenia uchádzala o zamestnanie. V súčasnosti nie je evidovaná v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR, nakoľko je evidovaná ako fyzická osoba starajúca sa o dieťa
do 6 rokov veku, nakoľko najmladšia dcéra Y. navštevuje MŠ, kde môže byť celý deň, ale podľa súčasnej
legislatívy je aj v tomto prípade možné, aby bola vedená ako fyzická osoba starajúca sa o dieťa do 6
rokov veku.

Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 19.05.2014 uviedol, že podaný návrh

považujezanedôvodnýaneoprávnenývcelomrozsahu.Snavrhovateľkoužilivspoločnejdomácnostiaj
s maloletými deťmi, pričom počas tohto obdobia finančne zabezpečoval chod celej domácnosti, uhrádzal
všetky spoločné záväzky a vykonával čiastočne i osobnú starostlivosť o deti, nakoľko navrhovateľka
po dobu od narodenia prvého dieťaťa nebola zárobkovo činná. Nakoľko sa stávalo, že vzhľadom
na nehospodárne nakladanie s financiami zo strany navrhovateľky, nezostali finančné prostriedky na

úhradu záväzkov, začal odporca uhrádzať náklady z ich spoločných peňazí tvorených z príjmov odporcu,
úplne sám. Nakoľko toto navrhovateľke prekážalo, iniciovala podľa odporcu začatie konania o určenie
výživného na maloleté deti na čas do rozvodu a počas uvedeného konania sa aj s maloletými deťmi
odsťahovalazospoločnejdomácnosti,atohlavnepreto,abyexistovalizákonnédôvodynarozhodovanie
súdu o určení výživného na maloleté deti, ktoré konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.

10P/89/2013. Odporca poukázal na to, že k tomuto odsťahovaniu navrhovateľky došlo až po tom, keď
v uvedenom konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom žiadal predmetný návrh zamietnuť
z dôvodu, že v tom čase žili v spoločnej domácnosti a vyživovaciu povinnosť k deťom si riadne plnil. Zo
strany navrhovateľky tak podľa neho išlo o čisto účelové konanie ako čo najrýchlejšie a najpohodlnejšie
získať finančné prostriedky a nakladať s nimi podľa vlastného uváženia.

Podľa odporcu túto predstavu navrhovateľky potvrdzuje aj jej vyjadrenie v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 13P/49/2014, ktoré sa týka rozvodu ich manželstva a navrhovateľka uviedla, že jej
predstava je, aby manželstvo zostalo zachované s tým, že budú žiť v oddelených domácnostiach a
odporca bude platiť výživné na deti, ako aj na ňu, a zároveň bude uhrádzať všetky spoločné záväzky.
Odporca ďalej poukázal na to, že navrhovateľka i po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti v

Ratnovciach túto navštevuje v neprítomnosti odporcu, opakovane z nej odnáša potraviny zakúpené
odporcom, ošatenie maloletých aj ďalšie hnuteľné veci, napr. postele, matrace, posteľnú bielizeň, všetko
čo slúži potrebám maloletých detí počas pobytu u otca, čím chce docieliť stav, aby maloleté deti nemali
u odporcu vytvorené podmienky na prenocovanie.

Odporca ďalej nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že je fyzickou osobou starajúcou sa celodenne o

dieťa do 6. rokov veku, nakoľko najmladšia dcéra Y. navštevuje MŠ, kde trávi viac ako 4 hodiny denne.
Navrhovateľka tak má možnosť nájsť si zamestnanie a pracovať, a to aj s poukazom na jej dosiahnuté
vzdelanie. Odporca uviedol, že zo svojho príjmu hradí výživné na maloleté deti v celkovej výške 440 eur
mesačne (110 eur na každé z detí), ktoré mu bolo určené predbežným opatrením tunajšieho súdu č.k.
10P/89/2013 - 218 zo dňa 07.04.2014. Okrem toho uhrádza za elektrinu 134,75 eur mesačne, spláca

hypotekárny úver od VÚB v sume 213,92 eur mesačne, úver zo ŠFRB vo výške 149,07 eur mesačne,
úver od Prvej stavebnej sporiteľne v sume 24,90 eur mesačne, 14,27 eur životné poistenie, 15,90 eur
mesačný poplatok za internet, 100 eur mesačne náklady na dochádzanie do práce do Bratislavy, ďalšie
poplatky súvisia s platením poplatkov za vodu vo výške 10 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti a poistenie
nehnuteľnosti cca 50 eur mesačne.Odporca ďalej poukázal na to, že doposiaľ ani v jednej veci, kde podávala navrhovateľka na neho
oznámenia na polícii, nebolo voči nemu vznesené obvinenie, ani nebol uznaný vinným za priestupok.

Navrhovateľka nesúhlasila s tvrdeniami odporcu, že si nehľadá zamestnanie. Súdu predložila viaceré

potvrdenia od rôznych zamestnávateľov, ktoré sú z obdobia 03/2014 - 05/2014, t.j. po začatí súdneho
konania, vo vzťahu ku ktorým uvádzala, že si zamestnanie hľadá. Z priložených odpovedí oslovených
zamestnávateľov vyplýva, že navrhovateľka nereagovala na konkrétne ponuky práce, t.j. ponuky
zamestnávateľov, ktorý mali zverejnené voľné pracovné miesta, keďže všetci zamestnávatelia jej
oznámili, že v súčasnosti nemajú voľné pracovné miesta s jej kvalifikáciou.

Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany zo dňa 03.02.2014 súd zistil, že navrhovateľka od 01/2013 do 09/2013

poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 eur mesačne. Dňa 13.12.2013 navrhovateľka uzavrela
dohodu o vykonaní práce so zamestnávateľom Marius Pedersen, a.s. na obdobie od 16.12.2013 do
31.12.2013, ktorá spočívala v distribúcii vývozných kalendárov pre Mesto Piešťany na rok 2014, a
dojednaná odmena bola vo výške 465 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu súd zistil, že jeho priemerný čistý mesačný zárobok za obdobie

od 03/2013 do 02/2014 predstavuje sumu 1 489,31 eur mesačne.

Okrem príjmu zo zamestnania má odporca aj príjem z prenájmu nehnuteľností. Podľa daňového
priznania za rok 2013 základ dane u neho predstavoval sumu 15 611,46 eur. t.j. priemerne bol jeho čistý
príjem 1 300,96 eur mesačne.

Z potvrdenia ÚPSVaR Piešťany zo dňa 25.03.2014 súd zistil, že navrhovateľka od 01.02.2014 poberala

dávku v hmotnej núdzi v sume 258 eur mesačne.

Navrhovateľka k podanému návrhu pripojila aj viacero potvrdení o oznámení z OO PZ Piešťany a OR PZ
v Trnave z obdobia 01/2014 - 02/2014, podľa ktorých urobila oznámenie o priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu a na OR PZ v Trnave podala trestné oznámenie vo veci podozrenia z týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 Trestného zákona s tým, že podľa nej sa týchto skutkov mal

dopustiť odporca.

Z oznámenia OO PZ v Piešťanoch zo dňa 02.06.2014 súd zistil, že na základe oznámení navrhovateľky
boli vedené 4 konania, ktoré všetky boli predložené správou o výsledku objasňovania priestupku na
Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy ako podnet na začatie konania o priestupku.

ZoznámeniaOkresnéhoúraduPiešťany,odborvšeobecnejvnútornejsprávyzodňa30.06.2014vyplýva,

že všetky priestupkové konania ukončené od 01/2014 do 06/2014, kde ako podozrivý vystupoval
odporca, boli odložené podľa § 66 odsek 2, písm. a) z.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Z uznesenia OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície Piešťany, Č.: O.-XXX/X-H.-F.-XXXX zo dňa
18.02.2014 súd zistil, že vec z podozrenia zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby, ktorej sa mal dopustiť odporca tým, že dlhodobo od roku 2006 až do súčasnosti spôsobuje

navrhovateľke fyzické a psychické utrpenie, bola odovzdaná Okresnému úradu v Piešťanoch, odbor
všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 10.03.2014.

Zo zápisnice z pojednávania v konaní 10P/89/2013 zo dňa 01.04.2014 súd zistil, že navrhovateľka
uviedla, že dôvodom jej odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti bolo ňou tvrdené fyzické a psychické

a ekonomické týranie jej aj detí. Ďalej uviedla, že v súčasnosti sa nepravidelne stará o jednu pani, ktorej
príbuzní jej platia 2,50 eur na hodinu a ďalej vykonáva doučovanie predmetov X. ročníka. S deťmisa navrhovateľka odsťahovala do trojizbového bytu, ktorý patrí jej rodičom. Uviedla, že im platí nájom
230 eur a za poplatky za služby spojené s bývaním, t.j. vodu a energie 200 eur, doklady o tom však
navrhovateľka nepripojila.

Zo zápisnice z pojednávania v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 13P/49/2014 zo dňa
30.04.2014 súd zistil, že navrhovateľka uviedla, že bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie do
31.01.2014, musela sa zaevidovať a potom zase vyradiť z evidencie kvôli poberaniu dávky v hmotnej
núdzi. Ďalej navrhovateľka uviedla, že nič nespláca. Od apríla 2014 odporca prispieva na výživu detí
sumou 440 eur mesačne. Potvrdila, že maloletá Y. navštevuje materskú školu.

Zo správy MUDr. Ľubice Ondrisovej zo dňa 09.06.2014 súd zistil, že navrhovateľka navštevovala jej

ambulanciu v rokoch 2006 - 2011. Za uvedené obdobie absolvovala iba 5 kontrol, nikdy nebola liečená
systematicky a dlhodobejšie. Menovaná lekárka preto o zdravotnom stave navrhovateľky nevie uviesť
žiadne skutočnosti ani vo vzťahu k jej pracovnému potenciálu, nakoľko v období, keď k nej chodila, bola
vždy po pôrode a na materskej dovolenke.

Z oznámenia MUDr. Valérie Masárovej zo dňa 28.05.2014 (všeobecnej lekárky navrhovateľky) vyplýva,

že sa menovaná lekárka nevie vyjadriť k nejakým pracovným obmedzeniam navrhovateľky a k
objektívnemu hodnoteniu jej zdravotného stavu. K pracovnej činnosti by sa mala vyjadriť MUDr.
Ondrisová.

Podľa§71ods.1zák.č.36/2005Z.z.orodine,vplatnomznení(ďalejlenzákonorodine),manželiamajú
vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého

z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd
môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Z citovaného ustanovenia O.s.p. vyplýva, že dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní
( § 120 ods. 1 O.s.p.) t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení účastníka.S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľky nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť, nakoľko také rozhodnutie by bolo v rozpore s
dobrými mravmi.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej určitá objektívna okolnosť bránila v možnosti zamestnať
sa resp. v možnosti získať vlastný príjem. Navrhovateľka, skutočnosť že sa nemôže zamestnať, najskôr
odôvodňovala tým, že sa stará o dieťa do 6. rokov. V konaní však bolo preukázané, a medzi účastníkmi
nesporné, že najmladšia dcéra účastníkov Y., riadne navštevuje materskú školu, čiže bez ohľadu na
úpravu v zákone o zdravotnom poistení, nie je dôvodom nemožnosti navrhovateľky zamestnať sa,

celodenná starostlivosť o dieťa do 6. rokov. Pokiaľ by sme prijali túto argumentáciu navrhovateľky, v
podstate by sa potom nemohli resp. nemali zamestnať žiadni rodičia maloletých detí, o to viac, ak tieto
deti navštevujú školské či predškolské zariadenie.

Následne navrhovateľka predložila súdu viacero potvrdení resp. odpovedí od zamestnávateľov, že pre
ňu nemajú voľné pracovné miesto. Toto konanie navrhovateľky však súd považuje za účelové s ohľadom
na predmet tohto konania, nakoľko z dátumu odpovedí zamestnávateľov resp. z dátumov žiadostí

navrhovateľky, jednoznačne vyplýva, že všetky tieto žiadosti navrhovateľka podávala až po začatí tohto
súdneho konania, a zároveň týmito žiadosťami navrhovateľka nereagovala na konkrétne a reálne voľné
pracovné miesta, preto ich súd nepovažuje za dôveryhodný dôkaz o tom, že navrhovateľka má reálny
záujem si nájsť zamestnanie. Napokon skutočnosť že navrhovateľke v zárobkovej činnosti nič nebráni
ako aj skutočnosť, že navrhovateľka si dokáže obstarať prácu a tým aj finančné prostriedky, potvrdzuje

aj ňou predložená dohoda o vykonaní práce zo dňa 13.12.2013 so spoločnosťou Marius Pedersen, na
základe ktorej zárobok navrhovateľky predstavoval sumu 465 eur.

Navrhovateľka zároveň nepredložila ani žiadne lekárske správy či potvrdenia, ktoré by preukazovali jej
prípadne pracovné obmedzenia resp. objektívnu nemožnosť zamestnať sa.

Vkonaníbolozároveňpreukázané,ženavrhovateľkazaobdobieodpodaniajejnávrhunasúdnaúpravu

právapovinnostíkmaloletýmdeťomakoajtohtonávrhu,podalanaodporcuviacerooznámenínapolícii,
pričom sama v konaní uviedla, že dôvodom bolo psychické, fyzické a ekonomické týranie zo strany
odporcu. Doposiaľ však, na ich základe nebolo voči odporcovi vznesené žiadne obvinenie, ani nebol
priestupkovo potrestaný. Pokiaľ teda, za tejto situácie, navrhovateľka súčasne od odporcu žiada, aby
jej platil výživné v sume 877 eur mesačne, podľa súdu ide zo strany navrhovateľky o šikanózny výkon

práva s úmyslom poškodiť a znevýhodniť odporcu. Konanie z ktorého navrhovateľka obviňuje odporcu
napokon nepreukazuje ani ňou predložená správa o lekárskom ošetrení zo dňa 02.02.2014, nakoľko
v danom prípade, bez ďalšieho, ide o subjektívne tvrdenie navrhovateľky, iba zapísané ošetrujúcim
lekárom.

Obdobne potom nie sú preukázané, ani navrhovateľkou tvrdené dôvody, jej odsťahovania sa zo

spoločnej domácnosti.

Pokiaľ ide o jej súčasné bydlisko, navrhovateľka sa s deťmi odsťahovala do bytu, ktorý patrí jej rodičom.
Navrhovateľka tvrdí, že za uvedený byt platí 430 eur mesačne, doklady o platení však nepredložila.

S poukazom na všetky uvedené dôvody súd dospel k záver, že uloženie povinnosti odporcovi platiť
výživné na navrhovateľku, by za týchto okolností, bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Nad rámec uvedeného zároveň súd dodáva, že v konaní ani nebolo zistené, že by životná úroveň
účastníkov vykazovala zásadné rozdiely, a teda ani z tohto dôvodu nebolo možné návrhu vyhovieť. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca za rok 2013 dosiahol príjem v sume 21 611,10 eur a
základ dane u neho predstavoval sumu 15 611,48 eur. t.j. priemerne bol jeho čistý príjem 1 300,96 eur
mesačne.Odporca zároveň sám spláca všetky spoločné záväzky účastníkov, ako sú uvedené vyššie, vrátane
výživného na deti v sume 440 eur mesačne t.j. mesačne takto platí: 134,75 eur za elektrinu, 213,92
eur splátka hypotekárneho úveru od VÚB, a.s., 149,07 eur splátka úveru zo ŠFRB, 24,99 eur splátka

PSS, a.s., 100 eur mesačne dochádzanie do práce, 144,27, eur životné poistenie, 15,90 eur poplatok
za internet, pričom v uvedených výdavkoch nie je zahrnutá jeho strava, oblečenie a ďalšie jeho osobné
výdavky.

V konaní úspešnému odporcovi by podľa § 142 ods. 1 O.s.p., vzniklo právo na náhradu trov konania,
nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďže o náhrade trov konania súd rozhoduje iba na návrh (§ 151
ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia

jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, dvojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na

pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.