Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoD/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210207695
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7210207695.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobcu : T. I. W., K. X. K. XXXX,
O. C. K. XXc/X/X, XXXX A., Y., zastúpeného JUDr. Imrichom Tormom, advokátom, so sídlom Vodná
3, Košice proti žalovanému H. U., K. XX. U. XXXX, O. B. S., O. X, v konaní o vydanie dedičstva s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 30. apríla 2013
č.k. 45C/51/2010-183 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 30. apríla
2013 č.k. 45C/51/2010-183 uložil žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku vydať

žalobcovi ako oprávnenému dedičovi polovicu dedičstva, ktorú žalovaný nadobudol podľa Osvedčenia
o dedičstve vydanom X.. A. V., K. W. W. B. S., T.. Q. Č.. X ako súdnou komisárkou, na základe poverenia
Okresného súdu Košice II zo dňa 18. februára 2008 v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 26D
672/2006,Dnot74/07(poporučiteľoviH.U.,K.XX.K.XXXX,K.O.B.Y.,V.,G.P.XX.X.XXXXpoznámka
odvolacieho súdu), povinnosť vydať žalobcovi 1/2 svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. 1/8 v pomere k
celku nasledovných nehnuteľností :

- nehnuteľností nachádzajúce sa v katastrálnom území Južné mesto, zapísaných na LV č. XXXXX ako

parcely registra ,,C" evidované na katastrálnej mape pod:

- parcela č. 3318/46 - ostatné plochy o výmere 1.504 m2,

- parcela č. 3319/30 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2,

- parcela č. 3319/31 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2,

- parcela č. 3319/32 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2,

- parcela č. 3319/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2,

- parcela č. 3319/34 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 45m2,

- parcela č. 3319/47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.012 m2,

ako parcely registra „E" evidované na mape určeného operátu pod parc. č. 8270/1 - orná pôda o výmere
1.623 m2, a zároveň v rovnakej lehote je povinný vydať žalobcovi ako oprávnenému dedičovi hodnotudedičského podielu prináležiaceho žalobcovi na prevedených nehnuteľnostiach v peniazoch, vyčíslenú
v celkovej sume 54.200 €, ktorá pozostáva zo:

a/ sumy 18.450 € za podiel žalobcu vo výške 1/8 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom

území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX:

- parc.č. 3319/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.337 m2,

b/ sumy 7.150 € za podiel žalobcu vo výške 1/8 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX:

- parc. č. 3318/31 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2,

- parc.č. 3318/47 - ostatné plochy o výmere 199 m2, (dnes - „v súčasnosti“ - zapísaná výmera 186 m2)

- parc.č. 3318/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.551 m2,

- parc.č. 3319/29 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,

- parc.č. 3319/50 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2,

- parc.č. 3319/51 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,

- parc.č. 3319/52 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 19 m2,

- parc.č. 3319/55 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2,

c/ sumy 9.350 € za podiel žalobcu vo výške 1/8 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Južné mesto zapísanej na LV č. XXXXX

- parc.č. 3319/35 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2,

- parc.č. 3319/114 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 758 m2,

d) sumy 19.250 € za podiel žalobcu vo výške 1/8 k celku nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX - parc.č. 3319/49 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 2.788 m2 (dnes - „v súčasnosti“ - zapísaná výmera 1297 m2).

V prevyšujúce časti žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov a štátu bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že počas konania žalobca žiadal zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol
naposledy uznesením zo dňa 8. marca 2013 č.k. 45C/51/2010-167. Výrokom I. žiadal určiť, že žalobca
T. I. W., K. X. K. XXXX, O. C. K. XXc/X/X, XXXX A., Y. je ako pozostalý syn po zomrelom H. U., K.
XX. K., K. O. Y., V., U. G. P. XX. X. XXXX bez zanechania závetu, oprávneným dedičom zo zákona v

prvej dedičskej skupine. Výrokom II. sa domáhal uložiť povinnosť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti
rozsudkuvydaťžalobcoviakooprávnenémudedičovipolovicudedičstva,ktorúodporcanadobudolpodľa
Osvedčenia o dedičstve vydanom X.. A. V., notárkou so sídlom v S., T.. Q. Č.. X ako súdnou komisárkou
na základe poverenia Okresného súdu Košice II zo dňa 18. februára 2008, v dedičskom konaní vedenom
pod sp. zn. 26D/672/2006, Dnot 74/07, a teda povinnosť vydať žalobcovi 1/2 svojho spoluvlastníckeho

podielu, t.j. 1/8-inu v pomere k celku nasledovných nehnuteľností špecifikovaných vo výroku rozsudku
súdu prvého stupňa. Navrhol aj alternatívny výrok k výroku II, ktorý je špecifikovaný v uznesení zo dňa
8. marca 2013 č.k. 45C/51/2010-167.Z vykonaného dokazovania, osobitne spisu 24D/672/2006, Dnot 74/07 zistil, že X.. A. V., K. W. W. B.
S. na základe poverenia Okresného súdu Košice II v dedičskom konaní po poručiteľovi H. U., K. XX. K.
XXXX, K. O. Y., V. a zomrelom dňa 14. júna 2006 bez zanechania závetu, vydala osvedčenie o dedičstve

v zmysle, ktorého ako dedič zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzal do úvahy H. U. Y. U., K. XX.
U. XXXX, pozostalý syn (žalovaný), ktorý dedičstvo neodmietol. Z Osvedčenia o dedičstve vyplýva súpis
aktív a pasív dedičstva. Medzi aktíva patria nehnuteľnosti v katastrálnom území Južné mesto zapísané
na LV č. XXXXX ako parc. č. 3318/31 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2, parc. č. 3318/46 -
ostatné plochy o výmere 1504 m2, parc. č. 3318/47 - ostatné plochy o výmere 199 m2, parc. č. 3318/48

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1551 m2, parc. č. 3319/29 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 24 m2, parc. č. 3319/30 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2, parc. č. 3319/31 -
zastavané plochy nádvoria o výmere 150 m2, parc. č. 3319/32 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
341 m2, parc. č. 3319/33 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, parc. č. 3319/34 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 45 m2, parc. č. 3319/35 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2,
parc. č. 3319/47 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1671 m2, parc. č. 3319/49 - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 2788 m2, parc. č. 3319/50 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2, parc. č.
3319/51 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2, parc. č. 3319/52 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 19 m2, parc. č. 3319/55 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2, parc. č. 8270/1 -
orná pôda o výmere 1623 m2 na mene poručiteľa pod B2 v 1/4 -ine a na základe súhlasného vyhlásenia
dediča vo všeobecnej hodnote 5.122.350,- Sk, ako aj nehnuteľnosť v katastrálnom území Južné Mesto

zapísaná v LV č. XXXXX ako parc. č. 3319/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2337 m2 na
mene poručiteľa pod B2 v 1/4-ine a na základe súhlasného vyhlásenia „dedičov“ vo všeobecnej hodnote
1.051.650,- Sk. Pasíva neboli zisteného žiadne, lebo náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ktoré
hradil pozostalý brat poručiteľa Q. U., dedič neuznal. Všeobecná hodnota dedičstva bola stanovená
na sumu 6.174.000,- Sk, pasíva 0,- Sk a čistá hodnota dedičstva činila 6.174.000,- Sk. Zároveň bolo

osvedčené, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudol H. U. Y. U., K. XX. U. XXXX pozostalý syn v celosti
v pomere k dedičstvu.

V priebehu konania z predložených listov vlastníctva, ako aj správy katastra nehnuteľností súd zistil, že
ponadobudnutídedičskéhopodielužalovanýčasťdedičstvapreviedolnatretieosoby,atonehnuteľností
nachádzajúce sa v katastrálnom území Južné Mesto, zapísané na LV č. XXXXX parc. č. 3319/48, na LV

č. XXXXX parc. č. 3318/31, 3318/47, 3318/48, 3319/29, 3319/50, 3319/51, 3319/52, 3319/55 a zapísané
na LV č. XXXXX parc. č. 3319/35, 3319/114, zapísané na LV č. XXXXX ako parc. č. 3319/49.

Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou H.. A. Z. z odboru
stavebníctvo, odvetvie odhadu nehnuteľnosti a nariadil jej určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností ku
dňu smrti poručiteľa, ku dňu právoplatnosti (rozhodnutia) Osvedčenia o dedičstve, t.j. k 18. februáru

2008 a ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Znalkyňa v znaleckom posudku určila

1.1. všeobecnú hodnotu nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Južné mesto zapísanú
na LV č. XXXXX ako parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape pod parcelnými číslami :

- 3318/46 ostatné plochy o výmere 1504 m2,

- 3319/30 zastavané plochy a nádvoria o výmere 11 m2,

- 3319/31 zastavané plochy a nádvoria o výmere 150 m2,

- 3319/32 zastavané plochy a nádvoria o výmere 341 m2,

- 3319/33 zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2,

- 3319/34 zastavané plochy a nádvoria o výmere 45 m2,

- 3319/47 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1012 m2 (okrem parcely registra „E" evidovanej na

mape určeného operátu pod parc. č. 8270/1 orná pôda o výmere 1623 m2, ktorá nebola predmetom
znaleckého posudku, vzhľadom k prebiehajúcemu konaniu o oprave chýb v katastrálnom operáte) je:- ku dňu smrti poručiteľa 117.000 € ako celku, 29.300 € spoluvlastníckemu podielu 1/4,

- ku dňu 18. februáru 2008 v sume 146.000 € ako celku, 36.600 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

- ku dňu vypracovania znaleckého posudku 123.000 € ako celku, 30.700 € spoluvlastníckeho podielu

1/4,

1.2. všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti:

a/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX parc. č. 3319/48, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2337 m2,

- ku dňu smrti poručiteľa 114.000 € ako celku, 28.400 € spoluvlastníckeho podielu 1/4

- ku dňu 18. februáru 2008 v sume 142.000 € ako celku, 35.500 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

b/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX

- parc. č. 3318/31, zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2,

- parc. č. 3318/47 ostatné plochy o výmere 199 m2 (v súčasnosti zapísaná výmera 186

m2),

- parc. č. 3318/48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1551 m2,

- parc. č. 3319/29 zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,

- parc. č. 3319/50 zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2,

- parc. č. 3319/51 zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,

- parc. č. 3319/52 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,

- parc. č. 3319/55 zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2,

- ku dňu smrti poručiteľa 42.400 € ako celku, 10. 600 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

- ku dňu 18. februára 2008 v sume 52.900 € ako celku, 13.200 € spoluvlastníckeho podielu v 1/4,

c/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX parc. č. 3319/35 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 382 m2,

- ku dňu smrti poručiteľa v sume 18. 572,84 € ako celku, 4.643,21 € spoluvlastníckeho podielu v 1/4,

- ku dňu 18. februáru 2008 v sume 23.214,14 € ako celku, 5.803,54 € spoluvlastníckeho podielu v 1/4,

d) v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX parc. č. 3319/49, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2788 m2

- ku dňu smrti poručiteľa 119.000 € ako celku, 29.700 € spoluvlastníckeho podielu v 1/4,

- ku dňu 18. februáru 2008 148.000 € ako celku, 37.100 € spoluvlastníckeho podielu v 1/4

e) parc. č. 3319/47 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1012 m2 (pôvodne 1671 m2, teraz 1012 m2),
zapísanej na LV č. XXXXX S..Ú.. X. Q. ohodnotenej pod bodom 1.1. Všeobecná hodnota zostávajúcej
časti, parc. č. 3319/114 o výmere 758 m2, ktorá je zapísaná a je súčasťou LV č. XXXXX (pôvodnáparcela č. 3319/47 o výmere 1671 m2 sa rozdelila na parcelu č. 3319/47 o výmere 1012 m2 a parcelu
č. 3319/114 o výmere 758 m2) je:

- ku dňu smrti poručiteľa 36.853,96 € ako celku, 9.213,49 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

- ku dňu 18. februáru 2008 46.063,66 € ako celku, 11.515,92 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

1.3. trhová cena nehnuteľnosti a spoluvlastníckeho podielu prináležiaceho žalovanému v čase ich
prevodu na tretiu osobu, a to u nehnuteľnosti:

a/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX parc. č. 3319/48 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2337 m2 je:

- k dátumu prevodu dňa 14. apríla 2008 148.000 € ako celku, 36.900 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

b/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX

- parc. č. 3318/31 zastavané plochy a nádvoria o výmere 172 m2,

- parc. č. 3318/47 ostatné plochy o výmere 199 m2 (v súčasnosti zapísaná výmera 186

m2),

- parc. č. 3318/48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1551 m2,

- parc. č. 3319/29 zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2,

- parc. č. 3319/50 zastavané plochy a nádvoria o výmere 622 m2,

- parc. č. 3319/51 zastavané plochy a nádvoria o výmere 96 m2,

- parc. č. 3319/52 zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2,

- parc. č. 3319/55 zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 je:

- k dátumu prevodu 26. novembra 2008 57.200 € ako celku, 14.300 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

c/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX parc. č. 3319/35 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 382 m2 je :

- k dátumu prevodu 27. októbru 2008 25.070 € ako celku, 6.267,67 € spoluvlastníckeho podielu 1/4,

d/ v katastrálnom území Južné mesto zapísanú na LV č. XXXXX parc. č. 3319/49 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 2788 m2 (v súčasnosti zapísaná výmera 1297 m2) je:

- k dátumu prevodu 26. júna 2008 154.000 € ako celku, 38.500 € spoluvlastníckeho podielu1/4,

e/ parc. č. 3319/47 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1012 m2 (pôvodne 1671 m2, teraz 1012 m2)
zapísanej na LV č. XXXXX katastrálne územie Južné mesto je ohodnotená pod bodom 1.1. Všeobecná
hodnota zostávajúcej časti parc. č. 3319/114 o výmere 758 m2, ktorá je zapísaná a je súčasťou LV č.

XXXXX (pôvodná parcela č. 3319/47 o výmere 1671 m2 sa rozdelila na parcelu č. 3319/47 o výmere
1012 m2 a parcelu č. 3319/114 o výmere 758 m2) je:

-kdátumuprevoduk27.októbru200849.747,54€akocelku,12.436,89€spoluvlastníckehopodielu1/4.

Znalkyňa konštatovala, že výdavky vynaložené na zhodnotenie nehnuteľnosti pri stanovení všeobecnej
hodnoty neboli vyčíslené, a znalcovi ani predložené neboli žiadne výdavky, ktoré by boli preukázateľne

vynaložené.Po citácii § 458 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 485 ods. 1,2 OZ, § 473 ods. 1,2 OZ,
§ 461 ods. 1,2 OZ, § 460 OZ a § 451 ods. 1,2 OZ, ako aj § 458 ods. 1,2 OZ súd konštatoval, že žalobca
sa v tomto konaní domáhal určenia, že je oprávneným dedičom po zomrelom H. U., a preto súd skúmal,

či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Dospel k záveru, že tento naliehavý právny
záujem daný nie je, lebo otázku, či žalobca je oprávneným dedičom súd môže skúmať ako predbežnú pri
rozhodovaní o druhom výroku, t.j. o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi ako oprávnenému dedičovi
časť dedičstva. Z tohto dôvodu žalobu v tejto časti, t.j. o určenie, že je oprávneným dedičom zamietol.

Ďalším výrokom sa žalobca domáhal vydania dedičského podielu ako oprávnený dedič po poručiteľovi

H. U., ktorý zomrel dňa 14. júna 2006 bez zanechania závetu, a preto došlo k dedeniu zo zákona
v I. dedičskej skupine, v zmysle ktorého dedia poručiteľove deti a manželka vždy rovným dielom. V
predmetnom prípade bolo dedičské konanie právoplatne skončené Osvedčením o dedičstve, vydanom
X.. A. V. v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 26D/672/2006, Dnot 74/2007, kedy jediným dedičom
bol žalovaný ako syn poručiteľa. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že poručiteľ nezanechal závet, a
preto prichádzalo do úvahy dedenie zo zákona podľa § 461 ods. 2 OZ. Žalobca sa domáhal svojho

práva dôvodiac, že je dedičom v I. dedičskej skupine podľa § 473 OZ, lebo je synom poručiteľa, a
ako prvé súd zameral dokazovanie na zistenie tej skutočnosti, či žalobcu skutočne možno zaradiť do
prvej dedičskej skupiny, t.j. či dostatočným spôsobom osvedčil, že je synom poručiteľa. Súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil uvedené
skutočnosti, keďže z predloženého protokolu o uznaní otcovstva v zmysle prekladu z nemeckého

jazyka vykonaného prekladateľkou zapísanou v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom
Ministerstvom spravodlivosti SR pre jazyk nemecký, poručiteľ H. U. jednoznačne uznal otcovstvo k
žalobcovi,a zaviazalsaprispievaťnajehovýživu,anazákladetakéhotouznaniavykonanéhovRakúsku
príslušným úradom a opatreného okrúhlou pečiatkou verejného notára došlo aj k zápisu otcovstva v
Knihe narodených tak, ako to vyplýva z výpisu z Knihy narodených a tam vykonanej poznámke o zápise

o uznaní otcovstva pánom H. U.. Rovnako ako otec žalobcu je zapísaný aj v jeho rodnom liste tak, ako
to vyplýva z predloženého rodného listu žalobcu. V tejto súvislosti súd poukázal aj na obsah výpovede
žalovaného, ktorý uviedol, že aj samotný poručiteľ za svojho života sa k žalobcovi správal ako k svojmu
synovi, staral sa o neho a výslovne sa vyjadroval o žalobcovi ako o svojom synovi. Zároveň aj sám
žalovanýzaživotaporučiteľavnímalsvojvzťahkžalobcoviakosúrodenecký,t.j.považovalhozabrata.S

prihliadnutím na uvedené dospel súd k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu na vydanie dedičstva,
resp. jeho časti ako oprávneného dediča je v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 485 OZ, a
preto je dôvodný. Súd riešil aj otázku veľkosti dedičského podielu, na vydanie ktorého vznikol žalobcovi
nárok, pričom vychádzal z aktív a pasív dedičstva tak, ako boli zistené v dedičskom konaní, ako sú
uvedené v Osvedčení o dedičstve. Súd vyslovil názor, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie dedičského

podielu vo veľkosti 1/2 z dedičstva, keďže v prvej dedičskej skupine v tomto konkrétnom prípade sú iba
dvaja synovia poručiteľa a každý z nich dedí rovným dielom.

Keďže žalobca sa v zmysle vyššie uvedených úvah oprávnene domáhal voči žalovanému vydania časti
majetku, ktorý z dedičstva žalovaný neoprávnene nadobudol, a to v zmysle zásad o bezdôvodnom
obohatení (§ 485 OZ) súd je toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie všetkého čo z dedičstva

žalovaný nadobudol, a to predovšetkým in natura a iba v prípade, že to nie je možné v niektorej
časti z dôvodu, že časť dedičstva už nie je vo vlastníctve žalovaného, prichádzala do úvahy náhrada
vyjadrená v peniazoch. Súd teda zameral dokazovanie na zistenie okruhu majetku z dedičstva, ktorý
ostal aj v čase rozhodovania vo vlastníctve žalovaného, a v tejto časti uložil žalovanému povinnosť vydať
spoluvlastnícky podiel prináležiaci žalobcovi tak, ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej

časti, u ktorej žalovaný už nie je vlastníkom, súd následne zameral dokazovanie na zistenie hodnoty tejto
časti dedičstva a určil povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu za túto časť dedičstva vyjadrenú
v peniazoch. Vo vzťahu k stanoveniu výšky náhrady súd vychádzal z úvahy, že nie je možné stanoviť
túto náhradu sumou, za ktorú žalovaný fakticky nehnuteľnosti previedol na iné osoby, a to najmä s
poukazom na tú skutočnosť, že u niektorých prevodov došlo k zámene nehnuteľnosti, a nie k odpredaju

a u niektorých došlo k prevodu za neprimerane nízku sumu tak, ako to vyplýva z vykonaného znaleckého
dokazovania. Súd preto považoval za správne vychádzať z trhovej hodnoty stanovenej v znaleckom
posudku. Znalkyňa v znaleckom posudku stanovila hodnoty prevedených nehnuteľností odlišne ku dňu
vypracovania posudku, ku dňu nadobudnutia vlastníctva dedením, teda (ku dňu smrti), resp. ku dňu
prevodutýchtonehnuteľnostínatretieosoby.Súd považovalzaspravodlivéavsúladesdobrýmimravmi

vychádzať s najvyššej znalkyňou stanovenej hodnoty, keďže súd poukazuje na Osvedčenie o dedičstve,v zmysle ktorého hodnota dedičstva bola ešte vyššia, ako ju určila znalkyňa. Zároveň súd dodal, že
v prípade, ak by žalobca mohol disponovať s dedičstvom (ak by ho nadobudol v riadnom dedičskom
konaní spolu so žalovaným), bol by naložil s uvedenými nehnuteľnosťami tak, aby získal čo najväčší

prospech, čo mu však nebolo umožnené.

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie.
Navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako
odvolacie dôvody uviedol dôvody v § 205 ods., 2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/ O.s.p.) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.).

Po citácii § 451 ods. 1,2 OZ a § 458 ods. 2 OZ uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania
hodnoty (jemu prináležiacemu dedičskému podielu v peniazoch) alebo vydania polovice dedičstva, ktoré
žalovaný nadobudol podľa Osvedčenia o dedičstve vydanom X.. A. V. v dedičskom konaní vedenom na

Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 26D/672/2006, Dnot 74/07.

V predmetnom konaní súd zameral dokazovanie na zistenie okruhu majetku z dedičstva, ktorý „ostal“
aj v čase rozhodovania vo vlastníctve žalovaného a v tejto časti súd uložil žalovanému povinnosť vydať
spoluvlastnícky podiel žalobcovi (tak , ako je to uvedené vo výroku rozsudku). Vo zvyšnej časti, kde už
žalovaný nie je vlastníkom, súd zameral dokazovanie na zistenie hodnoty tejto časti dedičstva, a uložil

žalovanému povinnosť nahradiť za túto časť dedičstva peňažnú náhradu. Pri určení náhrady (za túto
časť dedičstva) vychádzal zo znaleckého posudku konštatujúc, že nie je možné stanoviť výšku náhrady
sumou, za ktorú „fakticky“ previedol nehnuteľnosti na iné osoby, lebo v niektorých prevodoch došlo k
zámene nehnuteľnosti a nie k odpredaju a v niektorých došlo k prevodu za neprimerane nízku sumu,
ako to vyplýva zo znaleckého posudku. Vyslovil názor, že súd pri stanovení výšky náhrady za časť

nehnuteľností, ktorých už nie je vlastníkom, vychádzal z nesprávnych úvah, keď dospel k záveru, že je
treba vychádzať z trhovej hodnoty stanovenej v znaleckom posudku. Vyčítal súdu, že nedostatočne zistil
skutkový stav veci, lebo sa absolútne nevysporiadal so skutočnosťou, z akých dôvodov boli niektoré
nehnuteľnosti odpredané za cenu, ktorá nedosahovala úroveň trhovej hodnoty. Počas konania uviedol,
že všetky záležitosti s predajom, resp. nájmom (žalovanému patriacich) nehnuteľností realizoval pán

H.. Q. V., ktorého splnomocnil na zastupovanie pri predaji nehnuteľností. Mal zato, že bolo potrebné
vypočuť H.. V. ako svedka, aby objasnil, z akého dôvodu boli niektoré nehnuteľnosti predané za nižšiu
cenu, ako je cena trhová, a prečo u niektorých došlo k ich zámene. Súd sa vôbec nevyporiadal s jeho
návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom pána H.. V.. Znalkyňa H.. Z. v znaleckom posudku
č. 6/2012 určila trhovú hodnotu nehnuteľnosti a spoluvlastníckeho podielu jemu prináležiacemu v

čase prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu. Pri vypracovaní znaleckého posudku nebrala do úvahy
skutočnosť, že na niektorých nehnuteľnostiach boli v čase prevodu zriadené čierne skládky s odpadom,
ktoré cenu nehnuteľností znižovali. Cenu nehnuteľnosti stanovenú znalkyňou považuje za neprimeranú
a nezodpovedajúcu reálnemu stavu nehnuteľností v čase ich prevodu. Ako príklad uviedol kúpnu
zmluvu z 20. marca 2008, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť parcelného čísla 3319/48 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 2337 m2 v podiele 1/4 na predávajúceho (žalovaného). V kúpnej zmluve
bola dojednaná kúpna cena 350.550,- Sk (600,- Sk/m2) z dôvodu, že na predmetnom pozemku sa
nachádzala skládka čierneho odpadu, pričom kúpna cena vo vyššej sume bola ponúknutá kupujúcim
iba pod podmienkou, že dôjde k vyprataniu, t.j. odstráneniu skládky, ktorá sa na pozemku nachádzala.
Z tohto dôvodu sa pozemok predal za kúpnu cenu 350.550,- Sk. Určenie výšky ceny znalkyňou bez

prihliadnutia na skutočnosti rozhodujúce pre stanovenie výšky ceny, nemožno považovať za podklad,
z ktorého by mal súd vychádzať. Vypočutím svedka H.. V., ako aj konateľa spoločnosti Doprako s.r.o.,
mal súd možnosť získať relevantný dôkaz pre posúdenie výšky náhrady za časť dedičstva, ktorá mu
už nepatrí. Súd sa nevyporiadal so skutočnosťou, že náklady na dedičské konanie uhradil výlučne
sám a polovica z nich má pripadnúť žalobcovi. Vyčítal súdu aj to, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd

nevyporiadal s jeho návrhom, že namiesto „časti dedičstva“, ktorú už odpredal, prevedie na žalobcu
podielnainýchnehnuteľnostiachvo„vyššom“podieleakomupodľazákonapatrí.Mázato,ževyplatením
sumy 54.200 € dôjde k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalobcu, lebo získa peňažnú sumu, ktorá
„niekoľkokrát“ prevyšuje sumu, ktorú za predaj nehnuteľností obdržal. Poukázal aj na dobré mravy,lebo žalovaný je povinný vydať žalobcovi sumu v oveľa vyššej hodnote, ako sám obdržal, a súd
neprihliadol na to, že jedine vinou žalobcu tento nebol účastníkom dedičského konania, a teraz sa cestou
súdu domáha vyplatenia tak vysokej náhrady. Je presvedčený, že samotný žalobca by v čase prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam súhlasil s dojednanou kúpnou cenou.

Žalobca v písomnom vyjadrení na odvolanie žalovaného, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázal na to, že okresný súd zdôvodnil prečo pri určovaní ceny nehnuteľnosti vychádzal z trhovej
hodnoty a nie z hodnoty, za ktorú bola daná nehnuteľnosť predaná. Stotožnil sa s názorom súdu,
že nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby znášal následky nezodpovedného hospodárenia s

majetkom, nadobudnutým z dedičstva po zomrelom poručiteľovi. K návrhu žalovaného na doplnenie
dokazovania výsluchom H.. V.Č.S. a jednotlivých kupujúcich predmetných nehnuteľností žalobca
poznamenal, že súd správne nevykonal tieto dôkazy, lebo súd nie je povinný vykonať navrhnuté dôkazy
nehovoriac o tom, že ich vykonanie by nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Do pozornosti
dal dedičské konanie po poručiteľovi, kde podľa Osvedčenia o dedičstve sp. zn. sp. zn. 24D 672/2006
bola hodnota dedičstva omnoho vyššia ako tá, ktorú určila znalkyňa Ing. A.Í.J. Z.Í.S.Á. v znaleckom

posudku. Po citácii § 485 ods. 1 a § 451 ods. 1 OZ konštatoval, že na žalobcu nemožno reálne
previesť spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach z dôvodu ich predaja, a tak zo zákona
nevyplýva iný spôsob vyrovnania len poskytnúť primeranú finančnú náhradu. Úvahu žalovaného, že
samotný žalobca by v čase prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (vzhľadom na stav v akom
sa nachádzali) súhlasil s dojednanou kúpnou cenou považoval za irelevantnú, lebo žalobca by nikdy

nesúhlasil s tak nevýhodným predajom predmetných nehnuteľností.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
žalovaný podľa § 204 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.)
preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,
3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Rozsudokokresnéhosúduvovýroku,ktorýmboložalobevyhovenéjevecnesprávny,apretohoodvolací
súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že
vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v

Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2014 o 9.30 hod. v pojednávacej miestnosti č.
dverí 206, 2. poschodie (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. za použitia § 214 ods.
2 O.s.p.).

Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa§ 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/ a písm. f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil

skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností.
K tomuto odvolaciemu dôvodu je treba uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy
účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného
práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané
iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu

je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť,
že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v
sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní
uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a

uvedieprávnevýznamnéskutočnosti,ktoréhocibolitvrdené,súdprvéhostupňanezisťoval,najmäpreto,
že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už
v konaní pred súdom prvého stupňa.Ďalší odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie
nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s § 132

O.s.p. a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo pominul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. Z uvedeného teda vyplýva, že
za spôsobilý dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. nemožno považovať nesúhlas žalovaného s
vyhodnotením dokazovania súdom prvého stupňa.

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci mimoriadne rozsiahle dokazovanie a náležite zistil skutkový stav.
Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol

na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad
uvedených v § 132 O.s.p., t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Mimoriadne podrobné, precízne a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalovaný v odvolaní argumentuje tvrdeniami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré
už boli predmetom rozsiahleho dokazovania na súde prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa
náležite vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej.

Odôvodnenierozsudkusúduprvéhostupňadávaodpovedenatvrdeniauvádzanéžalovanýmvodvolaní,
ktoré boli a sú právne významné vo veci samej. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé

spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo vyhovujúcom výroku. Ani počas odvolacieho
konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci
samej.K dôvodom rozhodnutia súdu prvého stupňa s prihliadnutím na odvolacie námietky žalovaného odvolací
súd uvádza toto :

Podľa ustanovenia § 485 ods. 1 OZ, ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom

je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z
dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu
pravého dediča.

Podľa ustanovenia § 485 ods. 2 OZ nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady,
ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol
vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je

povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.

Podľa ustanovenia § 486 OZ, kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo
dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.

Dedičstvo sa podľa § 460 OZ nadobúda smrťou fyzickej osoby, t.j. poručiteľa.

K nadobudnutiu dedičstva poručiteľovým dedičom však nedochádza len na základe smrti poručiteľa.

Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva.
Predpokladá mimo iného, že dedičstvo po každom poručiteľovi musí byť súdom prejednané a
rozhodnuté.

Konanie o dedičstve, ktorého zmyslom a účelom je zistenie okruhu poručiteľových dedičov a
rozsahu aktív a pasív dedičstva zanechaného poručiteľom, končí uznesením o dedičstve, presnejšie

nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa § 175p a § 175q O.s.p. alebo vydaním
osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca (§ 175s ods. 1 O.s.p.). Bez ohľadu na
to, aká doba uplynula od smrti poručiteľa do vydania uznesenia, resp. osvedčenia o dedičstve, sa ním
deklarujú právne vzťahy s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.

Pre prípad, ak by súd rozhodol vo vzťahu k osobám odlišným od skutočných (oprávnených) dedičov,

vydaním Osvedčenia o dedičstve, resp. vydaním uznesenia o dedičstve je ustanoveniami § 485 OZ až
§ 487 OZ upravená ochrana oprávnených dedičov.

Platí preto, že ten, komu síce bolo dedičstvo potvrdené, ale je neoprávneným (nepravým) dedičom,
je povinný vydať majetok, ktorý z dedičstva má, oprávnenému dedičovi, a to podľa ustanovení o
bezdôvodnom obohatení (§ 485 ods. 1 OZ).

Predpokladom uplatnenia tohto práva je právoplatnosť uznesenia o dedičstve, alebo osvedčenie o
dedičskom práve v prospech nepravého dediča.

Keď sa po skončení dedičského konania zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, oprávnenému a
neoprávnenémudedičovivznikajúvzájomnéprávaapovinnosti,ktorésúupravenév§485ods.1a2OZ.

Oprávneným dedičom je ten, v čí prospech svedčí niektorý z dôvodov dedenia (zákon alebo závet), a

hoci je spôsobilý dediť, nebol ani vydedený, ani dedičstvo neodmietol, nebol účastníkom dedičského
konania.Oprávneným dedičom je ten, komu svedčilo subjektívne dedičské právo a kto mal byť nadobúdateľom
dedičstva.

Nepravým dedičom je naproti tomu ten, komu nesvedčilo subjektívne dedičské právo a kto dedičstvo

skutočne nadobudol na základe rozhodnutia súdu vydaného v konaní o dedičstve.

Nepravý dedič (t.j. osoba, ktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok poručiteľa, hoci podľa
dedičského práva ho nemala nadobudnúť vôbec alebo v takom rozsahu, v akom ho nadobudla), je
povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý po poručiteľovi neoprávnene získal. Ak to nie je
možné, musí za majetok poskytnúť peňažnú náhradu (porovnaj § 485 ods. 1 OZ).

Oprávnený dedič má voči nepravému dedičovi právo na vydanie majetku, ktorý z dedičstva nadobudol.

Subjektívnemu právu oprávneného dediča na vydanie dedičstva zodpovedá povinnosť nepravého
dediča takýto majetok oprávnenému dedičovi vydať. Nepravý dedič musí vydať oprávnenému dedičovi
dedičstvo in natura (naturálna reštitúcia), a ak to nie je možné, musí mu poskytnúť peňažnú náhradu
(relatárna reštitúcia), t.j. oprávnenému dedičovi majú byť vydané veci a práva, ktoré nepravý dedič
skutočne nadobudol. Len ak to nie je možné (napr. preto, lebo veci boli zničené alebo prevedené na iné

osoby), musí mu poskytnúť peňažnú náhradu (§ 485 ods. 1 OZ).

Práva a povinnosti nepravého dediča, ktorý je povinný vydať dedičstvo oprávnenému dedičovi, závisia
od toho, či vedel alebo mohol vedieť o tom, že oprávneným dedičom je niekto iný. Ak nepravý dedič
nevedel, ani nemohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný oprávnenému dedičovi
vydať len dedičstvo.

Nepravý dedič má v tomto prípade právo na náhradu nákladov vynaložených na udržiavanie majetku z
dedičstva, a to v celom rozsahu a má tiež právo na úžitky z dedičstva, ktoré si môže ponechať.

Ak ale nepravý dedič vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, potom je
povinný vydať oprávnenému dedičovi nielen dedičstvo, ale aj všetky úžitky, ktoré z dedičstva mal, a voči
oprávnenému dedičovi má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov vynaložených na udržiavanie

majetku z dedičstva.

V danom prípade odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nepravý dedič
(žalovaný) vedel, že okrem neho je ešte dedičom aj niekto iný, t.j. žalobca, a preto žalovaný je povinný
vydať oprávnenému dedičovi nielen dedičstvo, ale aj všetky úžitky, ktoré z dedičstva mal.

Treba ale zdôrazniť, že oprávnený dedič (žalobca) úžitky, ktoré žalovaný z dedičstva mal, voči

žalovanému neuplatnil, a tak mu súd nemohol túto náhradu priznať.

Pre úplnosť treba poznamenať, že žalovaný, ktorý má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov
vynaložených na udržiavanie majetku z dedičstva, si tak isto tieto náklady neuplatnil počas konania na
súde prvého stupňa, ani počas odvolacieho konania.

Vzhľadom na to, že nepravý dedič nevydal dedičstvo oprávnenému dedičovi dobrovoľne, oprávnený

dedič sa domáhal svojho práva na súde žalobou o vydanie dedičstva (hereditas petitio). Takáto právna
ochrana patrí aj tomu, kto je oprávneným dedičom iba časti dedičstva (viď Zborník I str. 556). Aktívne
legitimovaný na podanie žaloby je oprávnený dedič, pasívne legitimovaný je nepravý dedič, ktorý
nadobudol dedičstvo.

Napriek tomu, že dedičská žaloba má veľa spoločných čŕt s vlastníckou žalobou na vydanie veci podľa

§ 126 ods. 1 OZ, nemožno ich stotožňovať. Dedičská žaloba je osobitným prostriedkom na ochranusubjektívneho dedičského práva. Je to síce určitá obdoba vlastníckej žaloby (rei vindicatio), avšak týka
sa celého dedičstva alebo jeho časti a nielen určitej veci.

Ďalším odlišným znakom týchto žalôb je, že kým na rozdiel od práva vlastníka na vydanie veci, ktoré

je nepremlčateľné vzhľadom na to, že vlastnícke právo sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 OZ), právo
oprávneného dediča na vydanie dedičstva sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote.
Táto lehota začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Žalobu o vydanie majetku z dedičstva môže podať len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve. K
tomuto záveru sa prihlásil Najvyšší súd už rozhodnutím R 44 z roku 1986, publikovaný v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk, a odvolací súd nemá ani dnes dôvod na tomto závere čokoľvek meniť.

K odvolacej námietke žalovaného, že okresný súd nevypočul svedka H.. V., ktorý by sa bol vedel vyjadriť
k tomu, ako predmetné parcely vyzerali, a čoho sa na nich nachádzalo, (t.j. čierna skládka odpadu),
odvolací súd poznamenáva, že znalkyňa vo svojom znaleckom posudku poukázala na túto skutočnosť,
lebo bola na ohliadke miesta samého a z tohto vyhotovila aj fotodokumentáciu, čo sa na predmetných
nehnuteľnostiach nachádzalo. Pri ocenení nehnuteľnosti zohľadnila aj tieto okolnosti.

K uvedenej odvolacej námietke o nevypočutí svedka H.. V. odvolací súd ešte poznamenáva, že
posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané je vecou súdu
(§ 120 od. 1 O.s.p.) a nie účastníka konania. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré
navrhli účastníci konania a na základe tohto dokazovania a osobitne listinných dôkazov založených v
spise, zistil skutkový stav postačujúci pre rozhodnutie vo veci samej. Postup súdu, ktorým nevyhovel

návrhu žalovaného o doplnenie dokazovania o výsluch ním navrhnutého svedka, nie je v rozpore s ust.
§ 120 ods. 1 O.s.p. a nie je ani takým procesným pochybením, ktoré by malo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý pri oceňovaní
nehnuteľností, ktoré boli prevedené na iné osoby, vychádzal z trhovej hodnoty, ktorú vypočítala znalkyňa

vo svojom znaleckom posudku.

Kpoznámkežalovanéhoodobrýchmravochodvolacísúduvádza,žežalovanýpočasceléhodedičského
konaniavedelotom,ženiejejedinýmoprávnenýmdedičomaponadobudnutídedičstvazačalprevádzať
nehnuteľností bez ohľadu na to, že ďalší dedič sa domáhal svojho dedičského práva.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací

súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

O trovách konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a tak súd
prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.