Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, June 27, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 15Cpr/5/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212213384
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Donnerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212213384.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol samosudkyňou JUDr. Gabrielou Donnerovou v právnej

veci žalobcu X. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, B., proti žalovanému ND STAV STROJ s.r.o., so sídlom
Revolučná 17, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému opatrovníčkou L. X., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu B. V., ul. X. X-XX, B., o určenie trvania pracovného pomeru a o zaplatenie 1.714,42
€ s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa n e p r i z n á v a proti žalobcovi náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa nesprávnym a neúplným návrhom zo dňa 04.6.2012, podaným na súd dňa 05.06.2012,
doplneným podaním zo dňa 16.4.2014, podaným na súd dňa 22.4.2014, zmeneným so súhlasom

súdu na pojednávaní dňa 30.5.2014, domáhal proti žalovanému určenia, že pracovný pomer žalobcu
u žalovaného trval od 30.9.2008 do 07.6.2009, uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
1.714,42 € s 0,05% úrokom z omeškania denne od 07.6.2009 do zaplatenia, titulom nevyplatenej mzdy,
PN, dovolenky, neposkytnutých stravných lístkov a neposkytnutých ochranných odevov a pomôcok za
mesiace december 2008 až jún 2009 vrátane. Žalobca nepodal návrh na náhradu trov konania.

Žalobca návrh odôvodnil tým, že dňa 01.12.2008 vznikol jeho trvalý pracovný pomer u žalovaného.
Žalovaný ho zamestnával až do dňa ukončenia pracovného pomeru do 07.6.2009, kedy s ním
žalobca podpísal dohodu o ukončení pracovného pomeru. Žalovaný nemal s ním podpísanú dohodu o

ukončení pracovného pomeru, napriek tomu ho odhlásil zo Sociálnej poisťovne dňa 29.5.2009 k dátumu
25.5.2009. Nakoľko mu žalovaný nevyplácal mzdu v plnej výške (mesačne iba zálohy po 50,- €), snažil
sa riešiť svoju finančnú situáciu tým, že sa chcel prihlásiť na Úrad práce, kam podal dňa 02.6.2009
žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pretože v tom čase nevedel zdokladovať
ukončenie pracovného pomeru, nebol zaradený do evidencie uchádzačov. Vzhľadom na uvedené bol
nútený pristúpiť na podpísanie dohody o ukončení pracovného pomeru dňa 07.6.2009 podľa podmienok,
ktoré diktoval žalovaný, t.j. že majú všetky nároky navzájom vysporiadané, čo nebola pravda.

Svoje oprávnené nároky vyplývajúce z pracovného pomeru voči žalovanému sa snažil uplatniť cestou
Inšpektorátu práce Bratislava, avšak bezvýsledne, o čom svedčí informácia o podnete z Inšpektorátu
práce zo dňa 13.10.2011.

Nevyplatenie mzdy sa snažil riešiť aj podaním trestného oznámenia na žalovaného za úmyselný trestný
čin podaním zo dňa 07.01.2011.Za celé obdobie pracovného pomeru mu žalovaný vyplatil za päť mesiacov po 50,- €, t.j. 250,- €.
Žalovaný mu nevyplatil za mesiace 12/2008 až 6/2009 mzdu, PN a dovolenku spolu v sume 1.320,- €
(po odpočítaní záloh 250,- €), a to za mesiac 12/2008 v sume 283,11 €, 1/2009 v sume 286,40 €, 2/2009

v sume 54,54 € PN, 3/2009 v sume 130,76 €, 4/2009 v sume 287,42 €, 5/2009 v sume 304,87 €, 6/2009
v sume 223,15 €, za neposkytnuté stravné lístky sumu 196,085 € a za neposkytnuté ochranné odevy
a pomôcky sumu 198,08 €. Mzdový nárok na výplatu čistej mzdy bol vypočítaný podľa vymeriavacích
základov, ktoré žalovaný uviedol vo svojich výkazoch do Sociálnej poisťovne.

Žalovanému v konaní nebolo možné doručiť písomnosti na adresu sídla Revolučná 17, Bratislava

uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je zapísaný (listové zásielky súdu doručované poštou neprevzal
a príslušná polícia oznámila súdu, že vykonaným šetrením na adrese sídla žalovaného sa nachádza
opustený rodinný dom, ktorého oplotenie je uzamknuté hrubou reťazou) a iná adresa sídla odporcu nie
je súdu známa, preto súd ustanovil žalovanému uznesením zo dňa 13.02.2014, č.k. XXCpr/X/XXXX-
XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07.3.2014, opatrovníka pre konanie L. X., súdnu tajomníčku
Okresného súdu B. V. V. B. v súlade s § 29 ods. 3, 5, 6 O. s. p.

Opatrovníčka žalovaného v písomnom vyjadrení zo dňa 26.5.2014 k návrhu a jeho doplneniu žalobcom
zo 16.4.2014, vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného peňažného nároku a žiadala, aby
súd žalobu v časti peňažného nároku zamietol z dôvodu premlčania žalovanej pohľadávky.

Vykonaným dokazovaním výpoveďou žalobcu ako účastníka konania, oznámením obsahu listinných
dôkazov predložených žalobcom a zadovážených súdom, zistil súd tento skutkový stav veci:

Žalobca ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že mu pracovný pomer u žalovaného vznikol
30.9.2008 na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorú podpísal, ale žalovaný mu nevydal žiadne jej
vyhotovenie, preto si ani nepamätá, či bol v pracovnej zmluve dohodnutý výplatný termín. U žalovaného
vykonával práce v pracovnom pomere ako strojník stavebných strojov od 30.9.2008 do 07.6.2009, čo
bola nedeľa, ale u žalovaného robili stále. Jeho pracovný pomer u žalovaného trval od 30.9.2008 do

07.6.2009 a skončil ústnou dohodou uzavretou medzi ním a žalovaným dňa 07.6.2009, kedy podpísal aj
prevzal písomnú dohodu o skončení pracovného pomeru datovanú 25.5.2009. Je to jediný doklad, ktorý
má od žalovaného. Písomná dohoda o skončení pracovného pomeru datovaná 25.5.2009, s uvedením
skončenia pracovného pomeru ku dňu 25.5.2009 je neplatná, pretože mu táto písomná dohoda bola
predložená žalovaným a doručená 07.6.2009 na stavbe, kde vykonával prácu pre žalovaného. Dňa

02.6.2009 osobne podal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave písomnú žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Bolo to preto, že chcel odísť zo zamestnania od
žalovaného, lebo mu nevyplácal mzdu. Keďže podľa Zákonníka práce pracovný pomer dohodou končí
doručením dohody, má naliehavý právny záujem na určovacom návrhu (určenie trvania pracovného
pomeru od 30.9.2008 do 07.6.2009), lebo za tých pár dní si musí zaplatiť zdravotné poistenie.

Žalovaný mu nevydal počas trvania pracovného pomeru žiadne vyúčtovanie mzdy, ani za jeden mesiac,
tzv. výplatné pásky. Pokiaľ pripojil k žalobe vyúčtovania mzdy za mesiace 12/2008 až 6/2009, tieto si
dal vyhotoviť a vyrátať ako vzory z výšky vymeriavacích základov, ktoré mu poskytla Sociálna poisťovňa
v potvrdení z 19.3.2012, teda tzv. výplatné pásky mu neurobil žalovaný, ale si ich dal sám urobiť
účtovníckej firme. Žalovaného žiadal o vyplatenie mzdy za každý mesiac, kedy mu mzdu nevyplatil,

ale žalovaný mu tvrdil, že nemá peniaze a aby počkal. Tvrdenie, že mu žalovaný nevyplácal mzdu
preukazuje zápisnicou o trestnom oznámení podanom 07.01.2011, spísanou OR PZ Bratislava V pod č.
p.: H.-B.-A.-XX-XXX/XXXXKS. Inšpektorát práce sa tam nedostal.

Dňa 02.6.2009 podal žalobca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave písomnú žiadosť
o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v ktorej uviedol posledného zamestnávateľa

ND STAV STROJ, profesia strojník od 11.2008 do 30.5.2009 a dôvod skončenia pracovného pomeru
neplatenie mzdy.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím zo dňa 25.6.2009, č.k. XXXXXX/XX/OISS/
RR nezaradilo žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie na základe osobne podanej žiadosti zodňa 02.6.2009 z dôvodu, že žalobca ku dňu podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie nezdokladoval ukončenie posledného pracovného pomeru.

Z písomnej Dohody o skončení pracovného pomeru, datovanej dňom 25.5.2009, súd zistil, že túto

uzavreli žalovaný ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec, obsahuje dojednaný deň skončenia
pracovného pomeru 25.5.2009, je podpísaná obidvomi jej účastníkmi. Pod podpisom žalobcu ako
zamestnanca je rukopisom napísané 07.6.2009. V čl.I tejto dohody je uvedený deň nástupu žalobcu do
práce u žalovaného na pracovnej pozícii stavebný robotník 1.12.2008.

Dňa 29.5.2009 bol Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava doručený Registračný list FO - odhláška, v

ktorom žalovaný uviedol zánik poistenia žalobcu ako zamestnanca v pracovnom pomere u žalovaného
dňom 25.5.2009.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava oznámila žalobcovi listom zo dňa 19.3.2012, že je evidovaný v
registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenom Sociálnou poisťovňou ako
zamestnanec v pracovnom pomere od 01.12.2008 do 25.5.2009 u zamestnávateľa ND STAV STROJ
s.r.o., IČO:XX XXX XXX, Revolučná 17, Bratislava.

Zozápisniceotrestnomoznámení,vyhotovenejOkresnýmriaditeľstvomPZBratislavaVvBratislavedňa
07.01.2011 pod č.p.: H.-B.-A.-XX-XXX/XXXX A. podal žalobca v tento deň osobne trestné oznámenie
za trestný čin nevyplatenia mzdy aj na žalovaného, v ktorom uviedol, že so žalovaným uzavrel dňa
1.12.2008 pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal pracovať ako stavebný robotník a pracoval do
07.6.2009 bez riadne vyplácanej dohodnutej mesačnej mzdy.

Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislava II, ktorému bola odstúpená časť trestného oznámenia žalobcu zo
dňa 07.01.2011, oznámilo súdu listom zo dňa 30.5.2014, ČVS:H.-XXXX/TK-B.-XXXX, že predmetná
vec trestného oznámenia na ND STAV STROJ s.r.o, Bratislava bola dňa 24.7.2012 ukončená vydaním
uznesenia podľa § 215/1 písm. b) Trestného poriadku.

Podľa § 1 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce v znení účinnom v rozhodnej dobe do 31.5.2009

(ďalej len "ZP"), ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa
odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 59 ods. 1 ZP, podľa § 60 ods.1 ZP, pracovný pomer sa môže rozviazať:

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým zrušením,

d) zrušením v skúšobnej dobe.

Podľa § 60 ods. 2 ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec
požadujealeboaksapracovnýpomerskončildohodouzdôvodovuvedenýchv§63ods.1písm.a)ažc).

Podľa § 60 ods. 3 ZP, jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ
zamestnancovi.

Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,
skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde
najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.Podľa § 118 ods. 2 ZP, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda)
poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované
v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,

najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy
z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie
plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 129 ods. 1 ZP, mzda a je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca

nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.

Podľa § 129 ods. 3 ZP, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 147 ZP, zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť

a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane
zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce.
Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať
úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný

zákon (napr. nar. vl. SR č. 395/2006 Z.z. o mimoriadnych požiadavkách na používanie ochranných
pracovných prostriedkov).

Podľa § 152 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách
stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto
povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných

na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť
zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme v zahraničí.

Podľa § 152 ods. 2 ZP, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním
jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny

vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí
stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo
fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má
zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena

trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

Podľa § 152 ods. 3 ZP, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55%
ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v
trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 100 ods. 1 zák. č.40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník (ďalej len
"OZ"), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,

iba vtedy, ak by sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý
spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
návrhu žalobcu podanému proti žalovanému, nie je možné vyhovieť.

Podľa § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a) o osobnom

stave, b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c)
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrhmi podľa § 80 písm. c) O.s.p. nie sú návrhy, ktorými sa síce žiada určenie právneho vzťahu alebo
práva,avšakuktorýchexistencianaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčenívyplývapriamo
z právneho predpisu (napr. v prípade návrhu podľa § 77 Zák. práce).

Určovacím návrhom podľa § 80 písm. c) O.s.p. nedomáha sa navrhovateľ prisúdenia plnenia, nedomáha
sa teda vydania exekučného titulu, ale jeho zámerom je, aby súd v rozsudku vyriekol, že určité právo
či právny vzťah existuje alebo neexistuje. Určovacie žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. majú v zásade
len preventívnu funkciu, smerujú k tomu, aby sa porušeniu práva v budúcnosti predišlo. Právo (právny
vzťah), existenciu alebo neexistenciu ktorého určovací výrok vyslovuje, je týmto výrokom vždy určované

len vo vzťahu k prítomnosti. Ako uvádza konštantná judikatúra (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cz 18/85, sp. zn. 1 Cdo 76/93, sp. zn. 2 Cdo 135/96, sp.zn. 2 Cdo
32/98, sp.zn. 2 Cdo 131/2006), rozsudkom nemožno zásadne určiť existenciu (prípadne neexistenciu)
právneho vzťahu alebo práva za dobu minulú.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa §

80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým
právny záujem navrhovateľa (žalobcu). Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona
kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti,
z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z

podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu
je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp.
právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
jesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnejprávnejneistotymedziúčastníkmi);jestvujeohrozenie
práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej
povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p.
zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po
zaujatí záveru, že určovací návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p. nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne
takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.V danom prípade sa žalobca domáha určovacím návrhom určenia trvania pracovného pomeru so
žalovanýmdominulostistým,ževpriebehukonaniapredsúdomnamietalneplatnosťdohodyoskončení
pracovného pomeru datovanej dňom 25.5.2009, ktorá mu mala byť doručená dňa 7.6.2009.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru nevyplýva z toho,
že právny úkon, smerujúci k jeho skončeniu, je neplatný. O neplatnosti musí rozhodnúť súd. Až do
právoplatného rozhodnutia súdu sa pracovný pomer považuje za platne skončený. Preto o neplatné
skončenie pracovného pomeru ide len vtedy, keď jeho neplatnosť bola vyslovená v rozhodnutí súdu. Bez
súdneho rozhodnutia vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa skončený pracovný pomer

považuje za platne skončený.

Žalobca v konaní netvrdil ani nepreukazoval, že by podal na súd žalobu o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru dohodou zo dňa 25.5.2009 a že by jeho neplatnosť bola vyslovená právoplatným
rozhodnutím súdu.

V konaní o žalobe na určenie, že pracovný pomer trval sa potom súd obmedzí len na zistenie, či existuje
právny titul rozviazania pracovného pomeru (§ 59 ods. 1 Zák. práce) a nemôže už skúmať jeho platnosť

či neplatnosť. Ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka
práce, súd v vychádza z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podaní žaloby o určenie
trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem (§ 80
písm. c) O.s.p.).

Súd preto návrh žalobcu na určenie, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval od 30.9.2008

do 07.6.2009, ako neprípustný zamietol a vychádzal z toho, že pracovný pomer bol skončený platne
dohodou dňom 25.5.2009.

Čo sa týka návrhom na začatie konania žalobcom uplatneného nároku na peňažné plnenie (§ 80 písm.
b) O.s.p.) za mesiace 12/2008 až 6/2009 titulom zaplatenia nevyplatenej mzdy, náhrady príjmu pri
dočasnej pracovnej neschopnosti a dovolenky spolu v sume 1.320,- € (po odpočítaní záloh 250,- €), a

to za mesiac 12/2008 v sume 283,11 €, 1/2009 v sume 286,40 €, 2/2009 v sume 54,54 € PN, 3/2009 v
sume 130,76 €, 4/2009 v sume 287,42 €, 5/2009 v sume 304,87 €, 6/2009 v sume 223,15 €, príspevku
za neposkytnuté stravné lístky v sume 196,085 € a za neposkytnuté ochranné odevy a pomôcky v
sume 198,08 €, preukázanie vzniku tohto nároku zostalo v konaní len v rovine verbálneho tvrdenia
žalobcu, dôkazne nebolo žalobcom ničím preukázané. Naviac, ak súd vychádza z toho, že pracovný

pomer bol skončený platne dohodou dňom 25.5.2009 a žalobca v konaní nepreukázal, že v mesiaci
jún 2009 fakticky vykonával prácu u žalovaného, nemal žalovaný povinnosť v súlade s § 118 ods. 1
ZP poskytnúť žalobcovi mzdu ani príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP. Rovnako žalobcom
uplatnený nárok na peňažné plnenie - kúpnopredajnej ceny za neposkytnuté ochranné odevy a pomôcky
nemá oporu v zákone, (nar. vl. SR č. 395/2006 Z.z. o mimoriadnych požiadavkách na používanie

ochranných pracovných prostriedkov), podľa ktorého poskytnutie osobného ochranného prostriedku
nemôže zamestnávateľ nahradiť peňažným plnením.

Navyše, aj keby žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno preukázať vznik peňažného nároku
uplatneného žalobou, tento je v časti zaplatenia mzdy, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, príspevku za neposkytnuté stravné lístky za mesiace 12/2008 až 4/2009 premlčaný,

keďže podľa § 129 ods. 1 ZP tieto peňažné nároky boli najneskôr splatné za mesiac 12/2008 dňa
31.01.2009, za mesiac 1/2009 dňa 28.02.2009, za mesiac 3/2009 dňa 30.4.2009, za mesiac 4/2009 dňa
31.5.2009. Žalobca podal žalobu na súd dňa 05.6.2012. Opatrovníčka žalovaného v súdnom konaní
vzniesla námietku premlčania žalobcom žalovanej celej pohľadávky, preto by súd musel žalobu proti
žalovanému vo vyššie uvedenej časti peňažného nároku zamietnuť aj z tohto dôvodu, keďže premlčané

právo mu nie je možné v súdnom konaní priznať.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, súd dospel k záveru, že návrh nie je proti žalovanému dôvodný,
preto ho súd v celom rozsahu zamietol.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal vo veci plný úspech,
preto mal proti žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovanému v konaní
žiadne trovy nevznikli, ani nepodal návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O.s.p.), súd žalovanému proti

žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).