Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/196/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211901

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413211901.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci
starostlivosti o maloleté dieťa: A. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - A. a otec - A. zastúpený JUDr.

Mgr. Jaroslavom Plunárom, Pri Habánskom mlyne 16, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Maloletý A. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. výživným vo výške XXX,-€ mesačne, ktoré
výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom
1.8.2013.

Zročné výživné za obdobie od 1.8.2013 do 26.6.2014 vo výške X.XXX,- € súd otcovi p o v o ľ u j
e splácať v mesačných splátkach po XX,-€ spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého, pod
následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky.

Súd do zročného výživného otcovi z a p o č í t a l XXX,-€.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým A. každý párny kalendárny týždeň v čase od piatka od
17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá
v mieste bydliska matky a matka je p o v i n n á maloletého k styku riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 27.6.2013 žiadala matka o určenie vyživovacej

povinnosti otca na maloletého A. vo výške XXX,-€ mesačne. Návrh odôvodnila tým, že otec si neplní
vyživovaciu povinnosť k maloletému od 1.4.2013. Neskôr zmenila návrh a žiadala, aby súd určil
vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€ mesačne a to od decembra 2013, keďže zistila, že finančnenevychádza. Následne opäť zmenila návrh a žiadala určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške XXX,-€
mesačne od augusta 2013 z dôvodu, že otec od tohto obdobia na výživu maloletého neprispieva vôbec.

Otec vo vyjadrení k návrhu matky žiadal o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu tak, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke a on aby bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu vo výške XXX,-€ mesačne a zároveň aby bol upravený jeho styk s maloletým a to každý
druhý víkend od piatku do nedele.

Otec návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 29.11.2013 žiadal o nariadenie
predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým. Súd uznesením č.k. 25P 340/2013-14 zo
dňa 7.1.2014 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým tak, že otec je

predbežne oprávnený stretávať každú sobotu v nepárnom kalendárnom týždni v čase od 15.00 hod. do
18.00 hod. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.2.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, šetrením v domácnosti rodičov, oboznámil sa
s príjmami rodičov, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný
skutkový stav:

Rodičia nie sú manželia a zhodne uviedli, že nežijú v spoločnej domácnosti od októbra 2012.

Matka vo výpovediach uviedla, že pri rozchode sa s otcom dohodli, že bude na výživu syna prispievať
sumou XXX,-€ mesačne a tiež jej bude dávať XXX,-€ mesačne na splátky pôžičky. Ide o pôžičku, ktorú
si zobrala na svoje meno vo výške X.XXX,-€ a z dôvodu, že otec maloletého potreboval vyplatiť svoje
dlhy a jemu by banka pôžičku nedala, tak sa dohodli, že pôžičku vezme ona na svoje meno a vyplatia sa

z nej otcove dlhy. Na výživu maloletého otec v podstate prispieval pravidelne až do júla 2013, kedy prišla
posledná riadna platba a od augusta 2013 už neprispel na maloletého ničím, nakoľko všetky platby, ktoré
jej otec potom zaplatil na účet, boli splátky úveru. Potvrdila tiež, že 3.9.2013 bola na jej účet pripísaná
platbaodotcavovýškeXXX,-€,avšaktútosumuhneďvtenistýdeňvybralaavložilanaúverovýúčetato
na zaplatenie nedoplatkov na pôžičke, keďže otec pôžičku riadne nesplácal. Podpísali s otcom aj zmluvu

o prevzatí pôžičky, avšak banka takýto prechod záväzku zamietla z dôvodu, že otec je nespoľahlivým
klientom. Splátky pôžičky teda aj naďalej musí platiť ona a to po XXX,-€ mesačne. V tejto veci podala
aj trestné oznámenie na otca a pred vyšetrovateľkou sa dohodli, že otec spätne doplatí dlh, pričom ide
práve o tú sumu XXX,-€. K výdavkom maloletého uviedla, že maloletý A. navštevuje materskú škôlku,
za čo sa mesačne platí asi XX,-€ mesačne a obedy v škôlke stoja asi XX,-€ mesačne. Okrem toho má

s maloletým výdavky na stravu a oblečenie. Žije spolu s maloletým sama v prenajatom 1,5 izbovom
byte, za ktorý platí XXX,-€ mesačne. Od augusta 2012 je riadne zamestnaná a má príjem XXX,- až
XXX,-€ mesačne. K stretávaniu sa otca s maloletým uviedla, že už predtým mali s otcom dohodu, že
pokiaľ si on bude svoje povinnosti plniť riadne, nemá problém s tým, aby prišiel maloletého navštíviť,
prípadne aby niekam spolu išli. Pár krát sa stalo, že mu syna nedala, pretože bol chorý a neskôr sa už

otec prestal ozývať. S návrhom otca na úpravu styku nesúhlasila, resp. nesúhlasila s tým, aby si otec
brával syna k sebe, pretože nevie kde a v akých podmienkach otec v súčasnosti býva. Dodala, že otec
začal prejavovať záujem o syna až po vydaní predbežného opatrenia, kedy sa začal so synom stretávať
a aj mu začal kupovať hračky.

Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je riadne zamestnaná a v roku 2012 v období od augusta do

decembra mala príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto, v roku 2013 (január až september) mala
príjem XXX,XX € priemerne mesačne netto a v roku 2014 (január až február) dosiahla príjem XXX,XX.
€ priemerne mesačne netto. Matka iné vyživovacie povinnosti nemá.

Otec vo svojich výpovediach uviedol, že od rozchodu s matkou sa dohodli, že on bude na syna prispievať
vo výške XXX,-€ mesačne a tiež sa dohodli, že jej bude platiť splátky pôžičky vo výške XXX,-€ mesačne.

K pôžičke uviedol, že túto si zobrala matka vo výške X.XXX.,-€ s tým, že sumu X.XXX,-€ si vlastne
zobrala sama, pričom on o nej nevedel a teda je ochotný splácať iba pôžičku vo výške X.XXX,-€. Peniazez tejto pôžičky boli použité na splátky do Sociálnej poisťovne, ktoré v jeho mene platil istý pán z dôvodu,
aby matka mala „akože“ vyšší príjem a aby jej bez problémov dali pôžičku, z ktorej chceli dostavať
rodinný dom, ktorý on mal rozostavaný. Ďalej uviedol, že v súčasnosti posiela matke sumu XXX,-€

mesačne, keďže mu policajtka v rámci vyšetrovania trestnej veci toto povedala, avšak podľa neho celá
táto suma nie sú splátky úveru, keďže úver je spoločný a teda by iba polovica tejto sumy mala byť na
splácanie úveru a zvyšok na výživu dieťaťa. K doterajšiemu stretávaniu sa so synom uviedol, že sa s ním
stretáva podľa predbežného opatrenia pár hodín týždenne. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti
s priateľkou. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, pričom uviedol, že s ich matkou sú ústne dohodnutí

tak, že na deti jej prispieva sumou XXX,-€ mesačne spolu a okrem toho deťom platí školu, čo je XX,-€
mesačne na oboch a každý druhý víkend trávi s deťmi, čiže celkové jeho náklady na deti sú asi XXX,-
€ mesačne.

Zlistinnýchdôkazovvyplýva,žeotecvroku2013(júnažoktóber)dosahovalpríjemXXX,XX €priemerne
mesačne netto. Otec má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletej K. a k maloletému B..

Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnostiach oboch rodičov a vypracoval písomnú správu.

Dňa 27.5.2014 vykonali šetrenie u otca, ktorý žije v rodinnom dome v P., pričom dom pozostáva z 3
samostatných bytových jednotiek a jeden byt patrí priateľke otca. Domácnosť je kompletne zariadená,
ale v súčasnosti čiastočne prerábajú interiér bytu. Priateľka otca pani I. nemá výhrady voči tomu, aby
maloletý ich domácnosť navštevoval, pričom maloletého A. už pár krát videla. Dňa 29.5.2014 vykonali
šetrenie aj u matky maloletého, ktorá žije v 1,5 izbovom prenajatom byte, ktorý je vkusne zariadený. V

rámci rozhovoru matka priznala, že majú s otcom problémy v komunikácii, avšak maloletý má k otcovi
dobrý vzťah. Napriek tomu však nechce, aby syn u otca prespával, pretože jej sa to nepáči, pričom
kolízny opatrovník sa snažil jej v tomto smere dohovoriť.

Kolízny opatrovník uviedol, že šetrením v domácnosti rodičov neboli zistené žiadne nedostatky, otec
má vytvorené vhodné podmienky k tomu, aby maloletý u neho prespával a trávil víkendy. Vzhľadom

k vykonanému dokazovaniu odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke s tým, že ho
budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Výživné navrhol určiť v primeranej výške s
prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého ako aj na zárobkové možnosti a schopnosti
rodičov. Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletým každý druhý víkend od piatka do nedele.

Maloletý A. navštevuje materskú škôlku.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej

domácnosti, čo potvrdili obaja rodičia. Súd teda považoval za dôvodné upraviť výkon rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, i keď matka navrhovala upraviť iba vyživovaciu povinnosť
otca. Vzhľadom k tomu, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti už 1,5 roka, pričom odvtedy osobnú
starostlivosť o maloletého vykonáva matka a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, súd
maloletého zveril do jej osobnej starostlivosti, čo navyše žiadal aj otec a čo navrhol aj kolízny opatrovník.

O zastupovaní a správe majetku maloletého súd rozhodol tak, že toto budú vykonávať obaja rodičia,
nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý by malo toto právo prináležať iba jednému z rodičov. Čo sa
týka výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého A., súd túto ustálil v sume XXX,-€ mesačne.
Vychádzal pritom najmä z veku maloletého, ktorý zatiaľ navštevuje predškolské zariadenie, má 5 rokov
a jeho odôvodnené potreby sú bežné, keďže nemá žiadne mimoriadne výdavky súvisiace napríklad s
nepriaznivým zdravotným stavom. Pri určovaní konkrétnej výšky výživného súd vychádzal aj z možností

a schopností otca, ktorý vykazuje oficiálny príjem vo výške rovnajúcej sa minimálnej mzde a má 2 ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak pracuje ako L. a v rámci vyšetrovania trestnej veci uviedol, že je schopný
privyrobiť si aj na tringeltoch a tiež chodieva brigádnicky pracovať, pričom za zmenu zarobí asi XX,-€.
Súd teda konštatuje, že otec je schopný výživné vo výške XXX,-€ mesačne na maloletého platiť. Určenú
výšku výživného teda súd považuje za primeranú a preto vo zvyšku návrh matky zamietol. O úprave

styku otca s maloletým sa rodičia vôbec nevedeli dohodnúť, preto súd po prešetrení bytových pomerov
otca upravil rozsah stretávania sa s maloletým a to počas každého párneho kalendárneho týždňa v čase
od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., čo považuje za dostatočné za aktuálnej situácie, keď
sa otec s maloletým doteraz stretával iba na pár hodín mesačne a doposiaľ maloletý u neho neprespal.
Podľa názoru súdu je v záujme maloletého, aby sa s otcom stretával, nakoľko aj sama matka potvrdila,

že má maloletý k otcovi dobrý vzťah.

Počiatok úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd ustálil dňom 1.8.2013, tak ako žiadala
matka, keďže bolo preukázané, že od tohto obdobia otec na výživu maloletého neprispieval. Súd
vyhodnotil, že platby, ktoré otec po 1.8.2013 posielal matke na účet boli platby určené na splátku úveru,
ktorý si matka zobrala a ktorý bol použitý na úhradu dlhov otca. Táto úvahu súdu je podporená najmä

výpoveďou otca v rámci vyšetrovania trestnej veci, kde sám potvrdil, že úver bol použitý na vyplatenie
jeho predošlých dlhov a uviedol, že splátku úveru v celosti bude uhrádzať sám, čo navyše preukazujú
aj potvrdenia o jednotlivých platbách v mesiacoch november a december 2013, január, február a marec
2014, kde je v poznámke uvedené, že sa jedná o splátku, resp. o úver. Zároveň bolo preukázané, že
matka úver spláca a prostriedky poukazované otcom požívala na splácanie úveru. Vzhľadom k tomu, že

otec na výživu maloletého neprispieval dostatočne, vznikol mu na výživnom za obdobie od 1.8.2013 do
26.6.2014 dlh vo výške X.XXX,-€ s tým, že súd mu do zročného výživného započítal 2 platby po XX,-
€, nakoľko v mesiacoch apríl a máj 2014 ako účel platby uviedol, že suma XX,-€ je výživné a XX,-€ je
úver. Zročné výživné súd otcovi povolil splácať v primeraných mesačných splátkach, spolu s bežným
výživným v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. zohľadňujúc pritom výšku jeho príjmu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko konanie sa mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd

v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesťproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).