Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 6C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713216496
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Vašut

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713216496.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudcom JUDr. Ladislavom Vašutom, v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti žalovanej P. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXXX/XXX, S. C., o zaplatenie 87,11 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 87,11 €, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 07.
09. 2012 do zaplatenia a do rúk právneho zástupcu žalobcu Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária Bratislava, náhradu trov konania 16,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca požiadal súd, aby platobným rozkazom zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 87,11 €, s 8,75
% ročným úrokom z omeškania od 07.09.2012 do zaplatenia. V návrhu uviedol, že so žalovanou

uzavrel Zmluvu č. A6262342, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe
tejto zmluvy vypožičal žalobca žalovanej SIM kartu, ktorá umožňuje žalovanej využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalovanej za
fakturačné obdobie od 2012/05 až 2012/07 vznikol dlh v celkovej sume 87,11 €, zahŕňajúci nezaplatenú
cenu za poskytnuté služby. Žalovaná neuhradila ani čiastočne sumu neuhradených služieb ani po tom,
čo jej žalobca zaslal pokus o pokonávku.

Dňa 10.02.2014 vydal súd v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz č.k. 6Ro 468/2013-19. Proti
platobnému rozkazu podala včas žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s výškou dlžnej sumy,
nakoľko podľa jej vyjadrenia je dlh iba vo výške 34,50 € a iba tento dlh je ochotná zaplatiť. Ďalej uviedla,
že jej nikdy neprišiel pokus o pokonávku, keďže sa zdržiava na inej adrese, ako je jej trvalý pobyt.

Podaním odporu došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu a súd nariadil
pojednávanie. Vec bola prejednaná v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keď žalovaná

neúčasť na pojednávaní ospravedlnila a v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6262342 zo dňa
16.04.2012, doručenky s dátumom podania 24.08.2012, listiny Pokus o pokonávku zo dňa 23.08.2012,
faktúr č. 5165696345, 5169166502, 5162240991, 5169170973, Všeobecných podmienok poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb žalobcu, odporu proti platobnému rozkazu, listu
žalovanej doručeného súdu 24.06.2014 a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Účastníci uzavreli dňa 16.04.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6262342, na základe
ktorej bola žalovanej pridelená SIM karta č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX s telefónnym číslomXXXXXXXXXX na využívanie verejných telekomunikačných služieb, ktoré poskytuje žalobca a to za
odplatu. V zmluve bol dohodnutý účastnícky program „Volania do všetkých sietí 100+ zvýhodnené“.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky žalobcu na poskytovanie verejných

elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s.

Žalobca vyúčtoval žalovanej za poskytnuté služby faktúrou č. 5165696345 znejúcou na sumu 34,2 €
s dátumom splatnosti do 15.06.2012, faktúrou č. 5169166502 znejúcou na sumu 17,08 € s dátumom

splatnosti do 15.07.2012, faktúrou č. 5162240991 znejúcu na sumu 34,5 € s dátumom splatnosti do
15.05.2012 a faktúrou č. 5169170973 znejúcou na sumu 1,33 € s dátumom splatnosti do 15.07.2012.

Pokusom o pokonávku zo dňa 23.08.2012 žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 94,08 €,
pričom uviedol, že celková pohľadávka za poskytnuté elektronické komunikačné služby predstavuje
87,11 €. Úhradu žiadal uskutočniť najneskôr do 06.09.2012.

V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.06.2014 žalovaná uviedla, že svoj odpor ohľadne
zaplatenia 87,11 € s príslušenstvom ruší. Ďalej uviedla, že si je plne vedomá svojho dlhu, nakoľko
si preštudovala všetky faktúry od žalobcu a zistila, že jej odpor bol neopodstatnený. Uviedla, že na
pojednávanie sa nemôže dostaviť z rodinných dôvodov, pretože má maloleté deti a nemá ich kto

postrážiť.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o poskytovaní
verejných služieb, sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný

platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v znení účinnom v čase omeškania ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa§3ods.1nar.vládyč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomvčaseomeškania,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V predmetnom konaní účastníci uzavreli dňa 16.04.2012 zmluvu o poskytovaní verejných služieb č.
A6262342 podľa ust. § 43 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zmluva
o pripojení), na základe ktorej sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanej ako fyzickej

osobe - nepodnikateľovi elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala platiť za tieto
služby cenu stanovenú platným cenníkom na základe vystavených faktúr. Faktúrami č. 5165696345,
5169166502, 5162240991, 5169170973 žalobca vyčíslil žalovanej cenu neuhradených poskytnutých
služieb v celkovej výške 87,11 €. Žalovaná žalobcovi dlžnú sumu neuhradila, naopak sama vo svojom
vyjadrení doručenom súdu dňa 24.06.2014 uviedla, že zistila, že jej podaný odpor bol neopodstatnený a

je si svojho dlhu plne vedomá. S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na úhradu dlžnej
sumy 87,11 € žalobcovi, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Pretože je žalovaná preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo
požadovať od nej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Žalobca uplatnil úrok
z omeškania vo výške 8,75 % ročne, v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úrok

žiadal odo dňa nasledujúceho po dni dodatočnej lehoty splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. od
07.09.2012, kedy bola žalovaná v omeškaní so splatením celého dlhu, až do zaplatenia. Z uvedených
dôvodov považoval súd úrok z omeškania v uplatnenom rozsahu za dôvodný a vyhovel návrhu i v tejto
časti.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. l O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva a to suma 16,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania,

ktorú mu súd priznal.

Hoci si právny zástupca žalobcu vyčíslil v zákonnej 3-dňovej lehote trovy právneho zastúpenia v celkovej
výške 163,40 €, súd tieto nepovažoval na účelné, preto ich náhradu nepriznal navrhovateľovi vôbec.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok
ustanovených zákonom.

Podľa § 24, 25 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako

zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Ústava Slovenskej republiky v čl. 47 ods. 2 priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Podstata ustanovenia práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že súdy, štátne orgány alebo orgány verejnej správy majú povinnosť umožniť účastníkovi

nechať sa v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si sám zvolí a to za podmienok ustanovených v zákone.

Súčasťou práva na právnu pomoc je aj právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Práve
účelnosť vynaložených trov je rozhodujúcim kritériom, ktoré musí súd skúmať v každom jednotlivom
prípade pri ich priznávaní v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Účelnosť je opodstatnená najmä vtedy, ak

vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Aby bolo možné povedať, že vynaložené
trovy právneho zastúpenia sú účelné, je potrebné prihliadnuť aj k osobe samotného účastníka konania
a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska
dosiahnutia lepšieho výsledku, či zlepšenia možnosti účinne chrániť svoje práva a záujmy na súde.
K tomu však nedochádza v takom prípade, ak sám účastník disponuje dostatočnými materiálno-

technickými predpokladmi a personálnym aparátom, napríklad má zamestnancov s právnickým
vzdelaním, či právne oddelenie, na základe čoho môže plnohodnotne uplatňovať a brániť svoje práva
na súde aj sám, pričom zastupovanie advokátom, aj keď je jeho právom v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskejrepubliky,ktorémuvkonanínemôžebyťanineboloupreté,sazpohľadusúdurozhodujúceho
o účelnosti trov potrebných na uplatnenie práva javí ako nadbytočné a z toho dôvodu možno povedať,

že trovy právneho zastúpenia nie sú vždy vynaložené účelne.

Súd svoje rozhodnutie o neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia odôvodňuje aj s poukazom
na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.09.2004, sp. zn. II. ÚS 78/03, kde Ústavný
súd SR judikoval, že „všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v

konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy Slovenskej republiky, ak navrhovateľovi, ktorý disponuje viacerými
pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich
nepovažuje za účelne vynaložené“.Pre posúdenie účelnosti priznania alebo nepriznania náhrady trov právneho zastúpenia je nevyhnutné
a potrebné skúmať každý prípad samostatne s ohľadom na individuálne osobitosti toho ktorého sporu.
Zhora uvedený názor teda nemusí automaticky platiť pre všetky prípady a spory, kde na jednej strane

je účastníkom právnická osoba, ktorá mala v konaní úspech a disponuje zamestnancami s právnickým
vzdelaním.Jealepovinnosťousúduvkaždomprípadejednotlivoskúmať,čipotrebazastúpeniaprávnym
zástupcom z radov advokátov bola pre uplatnenie práva nevyhnutná a náhrada trov je tým pádom
účelná alebo sa jedná len o umelé navyšovanie pohľadávok za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku.
K uvedenému zaujal stanovisko aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý Nálezom zo dňa 25.07.2012,

sp. zn. I.ÚS 988/2012 judikoval, že „typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom
právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach
voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého
zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou
šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný“.

Neúčelnosť trov právneho zastúpenia odôvodňuje v tomto konkrétnom prípade súd nasledovne.

Z úradnej činnosti je súdu známe, že žalobca disponuje dostatočnými materiálno-technickými
predpokladmi a personálnym aparátom (má zamestnancov s právnickým vzdelaním) na to, aby
jednoduchú formulárovú a typizovanú žalobu bez akýchkoľvek problémov nielen sám napísal, ale aj

účinne uplatnil a obhájil na súde. I keď je právom žalobcu nechať sa zastupovať v konaní advokátom,
náhrada trov tohto právneho zastúpenia podľa názoru súdu nepožíva právnu ochranu s poukazom
na jeho neúčelnosť, ktorú súd musí vždy skúmať s ohľadom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade úspešného účastníka. Aj keď priznanie práva na náhradu
trov konania úspešnému účastníkovi je súčasťou práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhodol Nálezom, že nedochádza k jeho porušeniu, ak súd náhradu
trov právneho zastúpenia neprizná z dôvodu, že ich nepovažuje za účelne vynaložené.

Z úradnej činnosti je súdu ďalej známe, že návrhy, ktoré podáva v prevažnej väčšine prípadov žalobca
sú klasickými typizovanými formulárovými žalobami, ktoré sú na úrovni jednoduchých sporov. O taký

prípad ide aj v prejednávanej veci, čo vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku vo veci samej. Ide o veľké
množstvo žalôb, ktoré sú podávané na súdy Slovenskej republiky, kde pri ich vyhotovení dochádza len
k zmenám v písaní údajov, ide iba o administratívnu prácu pri prepisovaní šablóny a to čísla zmluvy,
telefónneho čísla, obdobia počas ktorého odporca neplatil faktúry, dlžnej sumy a samotného označenia
žalovaného, čo je činnosť, ktorá je ľahko zabezpečiteľná zamestnancom navrhovateľa s právnickým

vzdelaním, avšak pravdepodobnejšie túto činnosť vykonáva administratívna sila žalobcu. Prítomnosť
advokáta si náročnosť takýchto prípadov, ako je aj ten prejednávaný určite nevyžaduje a to aj vzhľadom
k nižšie uvedenému.

Z úradnej činnosti má súd ďalej vedomosť, že ešte v roku 2013 a skôr žalobca podával na súdy

jednoduché formulárové a typizované žaloby sám, bez zastúpenia právnym zástupcom z radov
advokátov. Tak vtedy, aj teraz disponuje navrhovateľ vo svojom personálnom aparáte osobami s
právnickým vzdelaním. Ešte minulý rok sa teda žalobca nepotreboval nechávať právne zastupovať
advokátom pri jednoduchých formulárových žalobách o zaplatenie neuhradených faktúr, svoje nároky
si na súde uplatňoval úspešne sám. Až v roku 2013 sa nechal zastupovať advokátskou kanceláriou aj

na podávanie formulárových žalôb.

Čo však súdu neuniklo a je tiež pre posúdenie kritéria účelnosti náhrady trov právneho zastúpenia
rozhodujúce, je tá skutočnosť, že ani po tom, čo sa žalobca nechal zastupovať právnym zástupcom
z radov advokátov, nezmenila sa žiadnym spôsobom štruktúra, či obsah jednoduchej formulárovej

typizovanej žaloby. Presne ten istý formulár žaloby s tou istou obsahovou štruktúrou, ktorý podával
navrhovateľ predtým ako sa nechal v konaniach zastupovať, je používaný aj teraz pod hlavičkou
advokátskejkancelárie.Ztohovyplýva,žeformuláržaloby,ktorýsikedysižalobcasámvytvorilibapredal
ďalej svojmu advokátovi, ktorý vykonáva iba administratívne prepisovanie jednotlivých údajov v žalobe
(za predpokladu, že ich nevykonáva dokonca iba počítačový software). Ďalej stojí za povšimnutie aj

skutočnosť, že v návrhoch je uvedené, že ďalšiu súdnu korešpondenciu žiada žalobca zasielať priamo
na jeho adresu, teda nie na adresu jeho právneho zástupcu. Reálnym vyjadrením vyššie uvedeného je
to, že v prípade, ak súd vidí v návrhu nedostatky, pre ktoré nechce vydať platobný rozkaz, teda v konaní
dôjde k problému, tento problém už ďalej nerieši erudovaný právny zástupca navrhovateľa, ale rieši houž sám navrhovateľ, ktorý aj sám podáva súdu vyjadrenie pod hlavičkou svojho zamestnanca - právnika.
Z uvedeného potom možno usúdiť, že jednoduchú typizovanú žalobu, ktorej formulár je totožný s tým,
ktorý podával na súde v predchádzajúcom období sám žalobca, napíše teraz právny zástupca žalobcu,

advokát, ktorý si vyúčtuje za dva úkony právnej služby a prípadný problém, ktorý už v konaní vznikne
rieši ďalej sám žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca. Na základe uvedeného súd konštatuje,
že ak problém vzniknutý v konaní dokáže vyriešiť už zamestnanec žalobcu s právnickým vzdelaním,
potom nie je pre neho žiadny problém napísať jednoduchú formulárovú žalobu, ktorú ešte v roku 2013
a skoršie aj skutočne sám písal a uplatňoval na súde. Takéto správanie potom môže navodiť dojem, na

ktorý poukázal Ústavný súd Českej republiky v citovanom Náleze a to, že nejde o skutočnú pomoc v
konaní zo strany advokáta, ale o umelé navyšovanie pohľadávky, čo platí aj pre tento konkrétny prípad,
keď síce žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, avšak následne potom už sama niekoľkými
podaniami uznala svoj dlh a v prípade jej zaviazania na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi,
by jej dlh z priznaných 87,11 € narástol o ďalších 163,40 €, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu, teda
o 200 percent.

Súd však opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje právo žalobcu nechať sa v konaní zastupovať
advokátom, avšak posúdenie účelnosti náhrady trov tohto zastúpenia je úlohou a povinnosťou súdu
v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Podľa názoru súdu vzhľadom k vyššie uvedenému nie je náhrada trov
právneho zastúpenia žalobcu účelnou a preto by ani nebolo spravodlivé, aby žalovaná bola povinná

nahradiť trovy právneho zastúpenia, ktoré neboli vynaložené účelne, preto súd priznal žalobcovi len
náhradu 16,50 € za zaplatený súdny poplatok z návrhu, ktorého vynaloženie súd považoval za účelné
uplatnenie práva navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 2 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.