Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4T/79/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112010810
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Korbeľová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6112010810.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Korbeľovej a prísediacich

Pavla Polakoviča a Ing. Petra Sováka, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. 06. 2014 v Banskej
Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: E. F. K. É. M. Q. , nar. XX. XX. XXXX v V. V.,
trvale bytom V. V.,
V. XX, nezamestnaný

je v i n n ý , ž e

v bode 1/ obžaloby

od presne nezistenej doby roku 1999 do 02. júla 2009 v Banskej Bystrici na rôznych miestach sa ku
svojej družke U. F., nar. XX. XX. XXXX, správal tak, že jej nedovolil stretávať sa s rodinnými príslušníkmi;

keď chcela od neho odísť, tak jej držal nôž pod krkom a vyhrážal sa, že ak odíde, tak ublíži jej aj sebe;
keď sa napokon od neho odsťahovala do bytu ku svojej matke, stále tam za ňou chodil, vyzváňal, klopal,
hádzal kamene do okien a naliehal na ňu, aby sa ku nemu vrátila, čo U. F. aj urobila; následne začal byť
voči nej vulgárnejší, nadával jej, bil ju, strkal o stenu, fackoval; zakazoval jej stretávať sa s príbuznými,
abynevidelijejmodriny;viackrátbolaU.F.nútenávyhľadaťlekárskupomoc,alenaošetrenívdoprovode
obvineného bola jeho vyhrážkami zabitím a zahrabaním v lese donútená povedať, že mala nehodu; v
nočných hodinách ju budil zo spánku, viackrát ju napadol a spôsobil jej modriny a hrče po tele, hlave,
spánkoch, hrubo jej nadával, kričal na ňu, kontroloval jej mobilný telefón a často sa jej vyhrážal zobratím

spoločnej maloletej dcéry W. a naposledy dňa 2. júla 2009 okolo 11.00 hodiny ju potom ako mu odmietla
kúpiť cigarety vystrčil na balkón, ktorý zvnútra zamkol, asi po 30 minútach balkón otvoril, chytil ju za
tričko, vtiahol ju do kuchyne a vykrútil jej pravú ruku dozadu, pričom sa jej podarilo ujsť do obývačky,
kde ju dobehol a udieral ju päsťou do zadnej časti hlavy 7 až 10 krát a zboku ju udieral do chrbta a do
rúk, pričom bola práceneschopná do 21. 08. 2009, čím jej spôsobil pohmoždenie a podvrtnutie pravého
lakťa s krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia 10 až 14 dní,

v bode 2/ obžaloby

4. augusta 2009 v čase okolo 18.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po predchádzajúcej slovnej hádke
s U. F., nar. XX. XX. XXXX, a X. F.- X., nar. XX. XX. XXXX, pri otvorenej bráne rodinného domu povedal
X.E. F.- X., že ho dá dole ako aj jeho celú rodinu, následne po zatvorení brány začal vyskakovať na túto
bránu, pričom sa im vyhrážal zabitím,v bode 4/ obžaloby

6. augusta 2009 v čase o 09.30 h v Banskej Bystrici na U. N. XX pred bránou rodinného domu X. F.-

X., sa snažil preliezť bránu rodinného domu, následne po tom ako majiteľ bránu otvoril, vstúpil asi jeden
meter na pozemok uvedeného rodinného domu, kde sa X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal, že ho
zlikviduje a že zlikviduje tiež jeho rodinu,

v bode 5/ obžaloby

11. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, pred rodinným domom, po tom
ako sa U. F., nar. XX. XX. XXXX, s ním odmietla rozprávať, vykrikoval na adresu U. F. a X. F.-X., nar.
XX. XX. XXXX, vyhrážky zabitím,

v bode 6/ obžaloby

13. augusta 2009 v čase o 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX prišiel pred bránu rodinného domu X.
F.-X., kde čakal na U. F., ktorá chcela uvedený rodinný dom opustiť, avšak ako ho zbadala čakať pred
rodinným domom, tak neurobila a na to obvinený zakričal „ty piča neschovávaj sa a poď von, aj tak raz

budúmusieťodtiaľvyliezť“,následnesavyhrážalX.F.-X.,nar.XX.XX.XXXX,aU.F.,nar.XX.XX.XXXX,
ako aj ich celej rodine, že ich zlikviduje a pred bránou tohto rodinného domu takto zotrval niekoľko hodín,
pričom aj 12. augusta 2009 znemožnil U. F. odchod z uvedeného rodinného domu na rehabilitáciu,

v bode 7/ obžaloby

14. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po príchode pred oplotený
pozemok X. F.-X., ako na uvedenom pozemku uvidel U. F., zakričal na ňu, že sa chce s ňou rozprávať,
čo však ona odmietla, v tom čase vyšiel z domu na pozemok aj X. F.-X., XX. XX. XXXX, a obvinený
sa mu po chvíli začal vyhrážať, ako aj U. F., nar. XX. XX. XXXX, takým spôsobom, že čelne narazí so

svojim vozidlom do vozidla X. F.-X., pričom 22. augusta 2009 v obci Brusno povedal M. V., že keď uvidí
X. F.-X. na vozidle, svojim vozidlom spôsobí čelný náraz,

t e d a

v bode 1/ obžaloby

týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi,
spôsobením rán, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním,

vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním, ktoré ohrozovalo jej psychické
zdravie a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

v bodoch 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a taký čin spáchal na
chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ obžaloby

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.,

v bodoch 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ obžalobypokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.,

Za to sa o d s u d z u j e :

Podľa § 208 ods. 2 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák.,
§ 41 ods. 2 Tr. zák., § 46 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 ( sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej U. F., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom V. V., M. Č.. X, t.č. bytom O. XB, 3133 Y., O., Nórsko, náhradu

škody vo výške 433,80,-€ .

naproti tomu

Obžalovaný: E. F. K. É. M. Q., nar. XX. XX. XXXX v V. V.,
trvale bytom V. V., V. Č.. XX,

sa podľa § 285 písm. b) Tr. por., v spojení s § 25 ods. 1 Tr. zák. o s l o b o d z u j e spod bodu 3/
obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv 659/09-105 zo dňa 19. 07.
2012, doručenej tunajšiemu súdu dňa 20. 07. 2012 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že dňa 5. augusta 2009 v čase okolo 11.00 h v Banskej Bystrici pred obytným domom na ul.

V. Č.. XX, fyzicky napadol X.E. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, tak, že ho trikrát zovretou rukou v päsť, v
ktorej držal zväzok kľúčov, udrel do nosa, následkom čoho sa poškodenému pustila z nosa krv a z toho
dôvodu sa zohol, čo opäť využil obvinený a znova obidvomi rukami zovretými v päsť asi desaťkrát udrel
poškodeného do zadnej hlavovej časti, čím mu spôsobil zlomeninu nosa, tržnú ranu nosa, pohmoždenie
tváre obojstranne a hlavy v oblasti záhlavia, pohmoždenie-podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si

vyžiadali dobu liečby a práceneschopnosti v trvaní do 3 týždňov, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený X.E. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. V., U. N. Č..XX so
svojim nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20. 07. 2012 bola súdu doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv
659/09-105 zo dňa 19. 07. 2012 na E. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v bode 1/ obžaloby, pre
pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. v bodoch 2/ 4/,

5/, 6/, 7/ obžaloby a v bode 3/ obžaloby pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

1/ od presne nezistenej doby roku 1999 do 02. júla 2009 v Banskej Bystrici na rôznych miestach sa ku
svojej družke U. F., nar. XX. XX. XXXX, správal tak, že jej nedovolil stretávať sa s rodinnými príslušníkmi

a nikým iným, počas telefonátu jej obtočil telefónnu šnúru okolo krku a keď chcela od neho odísť, takjej držal nôž pod krkom a vyhrážal sa, že ak odíde, tak ublíži jej aj sebe a keď sa napokon od neho
odsťahovala do bytu ku svojej matke, stále tam za ňou chodil, vyzváňal, klopal, hádzal kamene do okien
a naliehal na ňu, aby sa ku nemu vrátila, čo U. F. aj urobila, následne začal byť voči nej vulgárnejší,

nadával jej, bil ju, strkal o stenu, fackoval ju a zakazoval jej stretávať sa s príbuznými, aby nevideli jej
modriny, raz ju strčil zo schodov a pri tom si U. F. zlomila ruku, raz ju dusil vankúšom na posteli,
roku 2001 ju zbil tak, že mala zlomenú lopatku, vykĺbenú ruku a vykĺbenú sánku a bola nútená vyhľadať
lekársku pomoc, ale na ošetrení v doprovode obvineného bola jeho vyhrážkami zabitím a zahrabaním
v lese donútená povedať, že mala nehodu,

v roku 2003 počas rozhovoru pristúpil k nej, chytil ju za nohu a vyvrtol jej koleno, mala vyvrtnutý stavec
a ruku a musela vyhľadať lekársku pomoc,
v roku 2005 jej vykrútil ruku, niekoľkokrát ju udrel do krčnej chrbtice a chrbta,
v roku 2006 ju v nočných hodinách zobudil zo spánku a keď mal pocit, že ho U. F. nepočúva, tak z nej
stiahol perinu a za nohu ju ťahal po zemi do kuchyne, kde jej vyvrtol ľavý palec na ruke a keď začala
kričať, tak ju zbil po hlave, chrbte, rukách a po celom tele, na čo U. F. od bolesti odpadla a prebrala sa

s mokrou utierkou na tvári,
následne keď s ním išla U. F. v aute a povedala mu, že chce od neho odísť, tak stupil nohou na plyn
a vo veľkej rýchlosti ju vydieral, že ak sa k nemu nevráti alebo ak prezradí, že ju bil, narazí čelne do
najbližšej pouličnej lampy alebo stĺpa,
v rokoch 2007-2009 ju tiež viackrát napadol a spôsobil jej modriny a hrče po tele, hlave, spánkoch a

počas celého uvedeného obdobia obmedzoval U. F. v stretávaní sa s príbuznými, hrubo jej nadával,
kričal na ňu, kontroloval jej mobilný telefón a často sa jej vyhrážal zobratím spoločnej maloletej dcéry W.,
2. júla 2009 okolo 11.00 hodiny ju potom, ako odmietla kúpiť cigarety vystrčil na balkón, ktorý zvnútra
zamkol, asi po 30 minútach balkón otvoril, chytil ju za tričko, vtiahol ju do kuchyne a vykrútil jej pravú ruku
dozadu, pričom sa jej podarilo ujsť do obývačky, kde ju dobehol a udieral ju päsťou do zadnej časti hlavy

7 až 10 krát a zboku ju udieral do chrbta a do rúk, pričom bola práceneschopná do 21. 08. 2009, čím
jej spôsobil pohmoždenie a podvrtnutie pravého lakťa s krvnou podliatinou, ktoré zranenia si vyžiadali
dobu liečenia 10 až 14 dní,

2/ 4. augusta 2009 v čase okolo 18.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po predchádzajúcej slovnej

hádke s U. F., nar. XX. XX. XXXX a X. F.-X., nar. 24. 03. 1958, pri otvorenej bráne rodinného domu
povedal X. F.-X., že ho dá dole, ako aj jeho celú rodinu, následne po zatvorení brány začal vyskakovať
na túto bránu, pričom sa im vyhrážal zabitím,

3/ 5. augusta 2009 v čase okolo 11.00 h v Banskej Bystrici pred obytným domom na ul. V. Č.. XX, fyzicky

napadol X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX tak, že ho trikrát zovretou rukou v päsť, v ktorej držal zväzok kľúčov,
udrel do nosa, následkom čoho sa poškodenému pustila z nosa krv a z toho dôvodu sa zohol, čo opäť
využil obvinený a znova obidvomi rukami zovretými v päsť asi desaťkrát udrel poškodeného do zadnej
hlavovej časti, čím mu spôsobil zlomeninu nosa, tržnú ranu nosa, pohmoždenie tváre obojstranne a
hlavy v oblasti záhlavia, pohmoždenie - podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré zranenia si vyžiadali dobu

liečby a práceneschopnosti v trvaní do 3 týždňov,

4/ 6. augusta 2009 v čase o 09.30 h v Banskej Bystrici na U. N. XX pred bránou rodinného domu X. F.-
X., sa snažil preliezť bránu rodinného domu, následne po tom ako majiteľ bránu otvoril, vstúpil asi jeden
meter na pozemok uvedeného rodinného domu, kde sa X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX, vyhrážal, že ho

zlikviduje a že zlikviduje tiež jeho rodinu,

5/ 11. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, pred rodinným domom, po
tom ako sa U. F., nar. XX. XX. XXXX, s ním odmietla rozprávať, vykrikoval na adresu U. F. a X. F.-X.,
nar. XX. XX. XXXX, vyhrážky zabitím,

6/ 13. augusta 2009 v čase o 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX prišiel pred bránu rodinného domu
X. F.-X., kde čakal na U. F., ktorá chcela uvedený rodinný dom opustiť, avšak ako ho zbadala čakať pred
rodinným domom, tak neurobila a na to obvinený zakričal „ty piča, neschovávaj sa a poď von, aj tak raz
budú musieť odtiaľ vyliezť“, následne sa vyhrážal X. F.-X., nar. XX. XX. XXXX a U. F., nar. XX. XX. XXXX,

ako aj ich celej rodine, že ich zlikviduje a pred bránou tohto rodinného domu takto zotrval niekoľko hodín,
pričom aj 12. augusta 2009 znemožnil U. F. odchod z uvedeného rodinného domu na rehabilitáciu,7/ 14. augusta 2009 v čase okolo 09.00 h v Banskej Bystrici na U. N. XX, po príchode pred oplotený
pozemok X. F.-X., ako na uvedenom pozemku uvidel U. F., zakričal na ňu, že sa chce s ňou rozprávať,
čo však ona odmietla, v tom čase vyšiel z domu na pozemok aj X. F.-X., XX. XX. XXXX, a obvinený sa

mu po chvíli začal vyhrážať, ako aj U. F., nar. 17. 05. 1979, takým spôsobom, že čelne narazí so svojim
vozidlom do vozidla X. F.-X., pričom 22. augusta 2009 v obci Brusno povedal M. V., že keď uvidí X. F.-
X. na vozidle, svojim vozidlom spôsobí čelný náraz.

Obžalovaný E. F. sa zo skutkov kladených mu obžalobou za vinu cítil byť nevinným, ich spáchanie poprel

a celú obžalobu podanú voči nemu považoval za nedôvodnú a účelovú, pričom jej jediným cieľom
je snaha poškodenej U. F. a jej rodiny, zabrániť mu, ako otcovi ich spoločného maloletého dieťaťa,
stretávať sa s dcérou, čo už trvá dlhšiu dobu. Motívom konania poškodenej, ktorá na neho podala
trestné oznámenie je podľa obžalovaného skutočnosť, že aj on, ešte skôr podal trestné oznámenie
na poškodeného F.-X. a tiež s motívom, aby táto zlegalizovala svoje nezákonné kroky súvisiace s
vycestovaním ich maloletej dcéry bez jeho súhlasu mimo územia republiky a tým jej snahe zabrániť mu

stretávaniu sa s jeho dcérou, o ktorú jemu výlučne ide.

Bod 1/ obžaloby

K tomuto bodu obžaloby, týkajúceho sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.

1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., obžalovaný E. F. uviedol,
že to, čo tvrdí poškodená teraz, sú pre neho nové veci, sú to len účelové tvrdenia rodiny U. F.. Podľa
obžalovaného nie sú pravdivé tvrdenia poškodenej o ním obtáčaní šnúry okolo jej krku, ako i ostatné
tvrdenia poškodenej, nakoľko on by nikdy neohrozil matku svojho dieťaťa. Aj vykĺbenú sánku mala
poškodená z lyžovačky a o vyvrtnutom kolene a stavci poškodenej, tiež nevie. O žalobou uvádzaných

skutkoch v roku 2005, 2006, 2007 a 2008 nemá vedomosť, tieto nie sú pravdivé. Zároveň poprel, že by v
júli 2009 zamkol poškodenú U. F. na balkóne, on iba na ňom zatvoril dvere, keďže tam poškodená fajčila,
lebo jeho matka mala astmu. Balkónové dvere teda iba dotlačil za poškodenou, ale balkón nezatvoril,
pričom poškodená na balkóne nebola určite 30 minút, ale asi len 3 minúty. Tiež poukázal na to, že práve
poškodená bola tou, čo na neho „vyštartovala“ z balkóna, hodila po ňom nožík. V tej dobe bol doma aj

jeho otec, mama a dcéra.

Poukázal na to, že on sa s poškodenou pozná od 1998, začali spolu žiť a práve jeho pričinením si
poškodená urobila maturitu, spravila si vodičák, snažil sa o to, aby sa z poškodenej stal seriózny človek
a poukazoval na jej minulosť. Jeho vzťah s poškodenou, napriek tomu, že do neho zasahovala matka

poškodenej, bol zo začiatku dobrý a podľa neho ich spolužitie bolo normálne. Nepoprel, že v spolužití zo
začiatku boli fyzické ataky, ale preto, že poškodená bola agresívna. Poškodená mala svoje plány ktoré
často menila, on v tej dobe rozbiehal firmu a poškodená bývala v tom čase 3-4 dni cez týždeň sama.
Preto aj nie je pravdou, že by on bránil poškodenej v stretávaní sa so svojou rodinou.

Poškodená U. F., v procesnom postavení svedka uviedla, že to, čo je uvedené v obžalobe, sa zakladá
na pravde. Obžalovaný stále na ňu žiarlil, keď telefonovala, obtočil jej šnúru okolo krku, návštevy ktoré
prišli ku nim do bytu obžalovaný vyhodil. Viackrát na neho podala trestné oznámenia, ale pod nátlakom
obžalovaného ich stiahla. Sama ich spoločná dcéra od nej chcela, aby sa s obžalovaným nestretávala.

Počas ich spolužitia na V. H. v Banskej Bystrici ona od obžalovaného často odchádzala ku svojej rodine,
keď však od obžalovaného odišla, tento stále chodil za ňou k jej príbuzným, hrubo sa ku nej správal aj na
verejnosti. Mala zlomenú lopatku, vykĺbenú sánku, spôsobil jej zranenia na krčnej chrbtici, kolene, palci.
Stávalo sa, že ju obžalovaný budil zo spánku a ona musela počúvať prednášky, aký je on dokonalý a ona
je sprostá, pritom jej vulgárne nadával. Keď ju napadol a ona ho chcela udať, vyhrážal sa jej tak, že ju

dá dole, že ju zahrabe a že zabije aj jej matku. Potvrdila, že v júli 2009 bola ona zatvorená obžalovaným
na balkóne 20 minút, v kuchyni jej potom vykĺbil ruku. Vtedy ho jeho otec držal pri stene v byte a ona
sa zatiaľ s dcérou rýchlo zbalila, ale aj tak ju jednou rukou udieral do zátylku, ale stihli odísť.

V závere výpovede potvrdila, že vo vzťahu s obžalovaným neboli len zlé chvíle, pričom ona po polroku

spolužitiaotehotnela.Trvalananáhradeškodyvovýškeakojeuvedenávobžalobe,tedavsume 433,80-
€.Svedok - poškodený X. F.-X., ktorý je bratom matky poškodenej U. F. uviedol, že prvýkrát prišiel do styku
s obžalovaným v roku 1999, kedy tento spolu s poškodenou F. bývali ešte v Selciach a v ktorom čase mu
jeho sestra telefonovala, že tam k nim treba ísť. Po jeho príchode do Seliec, v dome boli obžalovaného

rodičia, jeho brat, pričom všetky sklenené dvere boli rozbité. Obžalovaný F. držal poškodenú U. F. v izbe
a v ruke mal nožnice, keď ho zbadal, vulgárne mu povedal, aby z tadiaľ vypadol.

Matka poškodenej U. F. a zároveň sestra poškodeného X. F.-X., svedkyňa Š. F. uviedla, že k týraniu
poškodenej obžalovaným sa začalo hneď od začiatku, ako sa jej dcéra nasťahovala do Seliec. Nevedela

čo sa tam deje až do tej doby, keď jej zatelefonovala dcéra, že ju obžalovaný chce zabiť. Vtedy ona
telefonovala rodičom obžalovaného, ako aj svoju bratovi, s ktorým išli do Seliec, kde našli obžalovaného,
ktorý mal narezané žily a v obývačke tento poškodenej položil nožnice na krk a vyzval ich aby odišli,
lebo podreže seba aj jej dcéru. Ona chcela volať políciu, ale rodičia obžalovaného to nechceli. Dcéra
často chodila za ňou domov, pýtala si peniaze, koncom tehotenstva prišla ku nej poškodená modrá,
zbitá a vtedy vravela dcére, aby sa ku obžalovanému nevrátila. Obžalovaný prišiel ku nim a povedal,

že ich všetkých zabije, aj dieťa. Toto sa opakovalo veľmi často a poškodená sa obžalovaného veľmi
bála. Keď sa narodilo dieťa, obžalovaný zobral jej dcére všetky peniaze a preto ona poškodenú, ktorá
bola na materskej dovolenke, stále finančne podporovala, nosila jej jesť, pomáhala dcére s dieťaťom a
to tajne, lebo ju obžalovaný, keď prišiel domov, vyháňal z bytu a ona musela odísť. Obžalovaný chcel
poškodenú vlastniť, táto nemala pri ňom žiadnu slobodu, stále ju sledoval. Keďže sa stále opakovalo,

že jej dcéra ušla od obžalovaného a prišla k nej, potom od nej odišla a vrátila sa k obžalovanému, našla
jej privát, kde táto bývala 1,5 roka. Aj vtedy obžalovaný poškodenú s dcérou našiel, chodil za nimi na
privát, vyhrážal sa im a preto sa jej dcéra vrátila k rodičom obžalovaného, kde vtedy bývali, ale asi po
2 týždňoch sa ku nej opäť vrátila domov.

Svedkyňa potvrdila, že poškodená U. F. mala koncom roka 2001 zlomenú lopatku, rameno, sánku, celá
bola dokopaná a preto si ona vtedy vybavila OČR a ostala s dcérou a vnučkou doma, aby sa mohla o nich
postarať. Poškodená mohla jesť len tekutú stravu, bola v zlom psychickom stave. Keďže nechtiac vtedy
ona pri zvonení otvorila dvere jej bytu obžalovanému, ktorý vošiel dnu a vyhrážkami volal poškodenú
späť, ona volala políciu a pritom jej obžalovaný spôsobil úderom úrazy a bola 3 mesiace PN, čo nahlásila

ajnapolícii.Obžalovanýbolvtedyvpodmienkeapovedal,žekeďsavrátizväzby,všetkýchichzabije.Zo
strachu a pod psychickým tlakom trestné oznámenie stiahla, čo ľutuje. Bola svedkom, ako sa obžalovaný
vyhrážal jej dcére, ktorá s ním nechcela komunikovať, že ju zabije, zabitím sa vyhrážal aj jej, pričom keď
to nahlásila na políciu, vždy sa to uzavrelo ako priestupok.

Vie o tom, že dňa 02. 07. 2009 jej dcéra išla k jej mame, ktorá videla, že je dcéra celá modrá, obe
aj s vnučkou boli utiahnuté, vystrašené a obžalovaný asi 20-krát telefonoval poškodenej, ktorá s ním
nechcelatelefonovať.Počula,akosaobžalovanýjejdcérevyhrážalžejuzabije,zakope.Podľasvedkyne
máobžalovanýsadistickésklony,vyhrážalsavždybitkouasmrťou.Pretosarozhodliodísťdozahraničia,
kým sa celá situácia nevyrieši, pričom dcéra chodila domov na rehabilitácie. Chceli sa vrátiť, ale keď

zistili, že obžalovaný bol pustený z väzby, ostali v zahraničí. Vždy má strach z obžalovaného, keď prídu
na Slovensko. Potvrdila, že v auguste 2009 bola v Nórsku aj s vnučkou.

V závere výpovede svedkyňa uviedla, že trestné oznámenia ktoré podávala, stiahla preto, lebo ju o to
dcéra vždy prosila, keďže sa aj táto bála, že keď sa obžalovaný vráti z väzby, že ich všetkých zabije.

Jej dcéra, ale aj ona sa obžalovaného báli a aj v súčasnej dobe sa ho boja ešte viac, ako predtým.
Obžalovaný totiž vyhrážky a útoky nerealizoval pred svedkami, vždy to bolo v byte, kde iní ľudia neboli.
Existujú zdravotné dokumenty o ich zraneniach, ktoré im spôsobil obžalovaný, pričom ona o mnohých
útokoch obžalovaného na jej dcéru ani nevedela, keďže jej to táto zo strachu z obžalovaného, ani
nepovedala.

ZaprítomnostiznalkyneMgr.OľgyDianiškovej,zodboruzdravotníctvaafarmácie,odvetviapsychológia,
bola vypočutá ako svedkyňa maloletá W. F., spoločná dcéra obžalovaného E. F. a poškodenej U. F..
Táto v prítomnosti oboch rodičov potvrdila, že bola svedkom, ako jej otec bil matku, ktorej sa vyhrážal,
že ju zabije, videla na mame modriny, ako ju otec trieskal o stenu, ako kričal každý deň. Mama bola aj

na ošetrení, mala modriny a aj korzet okolo krku.

Pamätala si, že keď od otca ušli k mame jej mamy do Sásovej, chodil im tam búchať na dvere, hádzal
kamene do okna a vtedy tiež povedal mame, že ak sa nevrátia, že ju zabije, zahrabe. Nevedela, na akodlho chodili ku starkej, bývali tam viacej dní a vždy sa vrátili len preto, lebo sa otca báli. Tiež si pamätá
neustále hádky medzi rodičmi, otec sa začal hádať pre nič za nič, mamu kopal, bil päsťou do tváre a
to aj vtedy, keď boli pritom otcovi rodičia. Starká aj chcela volať políciu, ale starký jej povedal, že je to

jeho syn, že ho nemôžu nahlásiť.

Aj jej otec plesol po líci, po hlave, bolo to vtedy, keď mama ušla k babičke a večer jej ešte volala, otec
vyletel a plesol jej s tým, že prečo jej volala. Nemohla chodiť ani na ihrisko, stále bola doma, lebo jej to
zakazoval otec, ale dôvod nevie. Otec býval stále doma, hral sa na počítači strieľačky a mama chodila

do práce.

Na adresu svojho otca uviedla, že ho neznáša, vidí ho v Nórku v každom druhom aute, ktoré ide
spomalene. Otca sa bojí, keď ho vidí, všetko sa jej vracia naspäť, všetko čo sa jej stalo, ako museli
utekať z domu, ako bije matku. Nechce sa s ním preto ani stretávať. Pamätá si všetko od malička, nevie
koľko mala rokov, ale videla, ako hodil matku do steny, trieskal ju o zárubňu, kopal ju. Vtedy aj jej starká,

otcova mama, rúrou od vysávača ho bila po rukách a starký ho držal, aby oni dve mohli ujsť z bytu.

S otcovou mamou mala dobrý vzťah, starala sa o ňu, ona sa snažila volať aj políciu, keď otec napadol
mamu.Starýotectiežvidelakootecbiljejmamu.Predtýmmalispoludobrývzťah,terazimužnepomáha,
stojí na strane otca a hovorí že sa nič nestalo a že nemôže usvedčiť svojho syna.

Vzáveresvojejvýpovedeuviedla,žejunavýpoveďpredsúdomniktonenahovoril,onachcelavypovedať
a preto si na papier napísala poznámky, aby na nič nezabudla, čo chcela povedať. Celú pravdu povedala
aj pred súdom pri úprave jej styku s otcom. Jej mama na otca nepovedala nikdy nič zlé, nikto ju
nemanipuloval.

K hodnovernosti svedeckej výpovede maloletej W. F., bola po jej výpovedi vypočutá znalkyňa Mgr. Oľga
Dianišková, ktorá výpoveď maloletej označila za vierohodnú a podobnú s tým, čo jej maloletá uviedla
pred 3 rokmi pri znaleckom vyšetrení, kedy ona ako znalkyňa robila na ňu posudok. Potvrdila, že vtedy
maloletá dochádzala k nej do ambulancie aj s matkou, boli liečené, pri vyšetrení maloletá primerane

spolupracovala,malanadpriemernýintelektipamäťovéfunkcie.Užvtedyuviedla,žesanechcestretávať
s otcom, pretože bol agresívny. Preto ona sama oslovila svoju mamu, aby jej zmenila priezvisko a aby
už mama otcovi neodpustila. Vie, že poškodená opakovane odpúšťala obžalovanému jeho útoky, lebo
sa ho bála, dúfala, že sa to zlepší, aby dieťa žilo v usporiadanej rodine. Matka nikdy pred ňou na otca
nepovedala nič zlé. Až potom, ako W. upozornila matku, že je toho už dosť, až potom matka začala

situáciu riešiť. Po návrate z Nórska maloletá fungovala oveľa primeranejšie, bola oveľa kľudnejšia,
ustúpila z nej úzkosť a znalkyňa bola rada, že W. sa v Nórsku dobre adaptovala.

Svedok U. F., ktorý je bratom poškodenej U. F. potvrdil, že bol svedkom psychického a fyzického týrania
jeho sestry obžalovaným a to od doby, ako boli títo spolu, najmä od narodenia jeho netere. Aj peniaze,

ktoré on dal pri krste v sume 10000,- Sk svojej sestre, obžalovaný poškodenej vzal a navyše on požičal
obžalovanému peniaze v sume 200 000,- Sk na rozbehnutie jeho obchodu, ktoré mu obžalovaný
doteraz nevrátil. On osobne bol s poškodenou asi trikrát u lekára, keď ju obžalovaný zbil a aj keď
bola táto na výpovedi u policajtov. Bol svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, videl
sestru s vykrútenými rukami tvárou k zemi, obžalovaný poškodenú bil. Tiež v meste na námestí videl,

ako obžalovaný päsťou buchol poškodenú do ramena. Čo sa týkalo vyhrážok, aj tieto osobne počul a
smerovali okrem poškodenej, aj voči jeho celej rodine. Niekoľkokrát, keď obžalovaný zbil jeho sestru,
túto on odviezol z V. ulice ku nim domov, on sám políciu nevolal, túto volala jeho mama. Vlastne jeho
sestra sa k obžalovanému stále vracala len z dôvodu strachu, aby obžalovaný nesplnil svoje vyhrážky,
pričom aj jemu sa tento vyhrážal, keď chcel, aby mu vrátil jeho peniaze. Potvrdil, že zo začiatku bol

jeho vzťah s obžalovaným normálny, až po narodení netere, sa to zmenilo. On na obžalovaného pre
vrátenie svojich peňazí trestné oznámenie nikdy nepodal, pretože ho prosila o to jeho sestra, nakoľko
by ju obžalovaný zbil.

Otec obžalovaného E. F. svedok Z. F. uviedol, že s poškodenou U. F., ho ako so svojou priateľkou,

zoznámil jeho syn. Keď čakali dieťa, nasťahovali sa do Seliec, do ich rodičovského domu, kde bývali 2,5
roka, pričom jeho manželka, pokiaľ žila, pomáhala poškodenej s maloletou a vzťah medzi nimi bol dobrý.
Následne sa presťahovali ku nim na Bakossovu ulicu do 3-izbového bytu, kde bývali spolu s nimi 8 rokov.On svedkom verbálneho a ani fyzického konfliktu medzi obžalovaným a poškodenou nebol, na
poškodenej nebolo nikdy evidentné, že by mala byť týraná a nevidel na nej ani žiadny následok násilia
na poškodenej. Podľa neho nažívali normálne, z bežnými nezhodami.

Poškodenú U. F. označil za hysterickú, ktorá vybuchla, keď sa niečo riešilo a on si myslí, že poškodená
mala všetko pripravené na to, aby mohla odísť do Nórska za svojou mamou aj s maloletou.

Svedok E.F.,bratobžalovanéhopotvrdil,žesobžalovanýmapoškodenoubývalvspoločnejdomácnosti

6 rokov na Bakossovej ul. 31, pričom on nevidel žiadne fyzické, alebo psychické násilie medzi nimi,
poškodená mu nikdy nepovedala o žiadnom fyzickom násilí a nikdy na nej ani nevidel znaky násilia. Keď
bol doma, v byte nikdy ani nepočul za zatvorenými dvermi niečo, čo by malo znaky násilia.

Svedkyňa U. Š., nevlastná sesternica obžalovaného uviedla, že ona často navštevovala rodinu F. a
videla, že obžalovaný s poškodenou vychádzajú dobre, u svojho bratranca nezistila, že by mal tento

sklony k agresivite. Myslela si, že ich vzťah je veľmi pekný a preto ju zaskočilo, čo sa udialo.

Ona zhruba 8 rokov poznala vzťah obžalovaného a poškodenej, s ktorou vychádzala vždy dobre, mali
kamarátsky vzťah, mali sa o čom porozprávať, chodili spolu do mesta, pričom jej táto nikdy nepovedala,
že bol na nej spáchaný nejaký trestný čin, nikdy sa jej nesťažovala, že majú problémy vo vzťahu s

obžalovaným. Aj maloletá dcéra chodila ku nim na Uderinú a videla, že vychádzajú dobre. Modriny,
zlomenú ruku na poškodenej si nikdy nevšimla. Svedkyňa do Banskej Bystrice chodievala pracovne aj
trikrát do týždňa, ale aj súkromne, keď sa stretla s poškodenou, táto bola ku nej priateľská, bola milá,
rozprávali sa o dcére W.. Negatívnu skúsenosť v správaní poškodenej nezažila a ona s ňou uzatvárala
životnú a úrazovú poistku. Pôvodne bolo určené, že pre prípad smrti je oprávnená osoba obžalovaný,

ale v roku 2009 nastala zmena v plnení poistky poškodenej, kedy táto zmenila poistku dňa 10. 09. 2009,
polovicu poistky dala na obžalovaného a polovicu na dcéru. Posledná zmena bola dňa 02. 12. 2009,
kedy prišiel list do kooperativy s tým, že poškodená určila za oprávnenú osobu z jej poistky svoju matku.

Svedkyňa M. V., priateľka poškodenej U. F., s ktorou sa pozná 17 rokov, uviedla, že má vedomosť o

nezhodách počas celého vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, na ktorej videla modriny a hrče a
tátosajejčastosťažovalanafyzickénásiliezostranyobžalovaného.Podľanejtoasinebolideálnyvzťah,
obžalovaný neustále napomínal poškodenú aj pre úplne malé drobnosti. Očitým svedkom fyzického
napadnutia nikdy nebola, vedela to len od poškodenej. Aj keď poškodená u nej chcela prenocovať jeden
víkend na Fončorde, objavil sa tam obžalovaný, búchal na dvere a preto volali aj políciu. Bol tam aj ráno,

celé doobedie, vtedy ich dcéra mala asi 3-4 roky.

Svedkyňa R. M. uviedla, že obžalovaného pozná od detstva a boli susedmi v r. 1998, keď sa
nasťahoval obžalovaný s poškodenou do rodinného domu v Selciach. Ona vzťahy medzi obžalovaným a
poškodenou vnímala ako normálny, bola to podľa nej normálna bežná rodina, pričom u obžalovaného si

nevšimla nič nezvyčajné, na poškodenej nevidela znaky fyzického násilia. Pri susedskom spolunažívaní
nepočula od susedov žiadne hlasité prejavy, nebola svedka príchodu polície u nich. Poškodená sa jej
nesťažovala na obžalovaného, ale pripustila, že sa s ňou bližšie nepoznala, že bola medzi nimi len bežná
susedská komunikácia a naposledy ju v Selciach videla koncom leta 2003. Ona s poškodenou a ani s
obžalovaným žiadny konflikt nemala.

Svedok U. Š., kamarát obžalovaného, ktorého pozná od roku 1996 uviedol, že sa s týmto stretával ešte v
čase, keď tento nemal vzťah s poškodenou, s ktorou sa on zoznámil v roku 1998. Pred ich vzťahom nevie
o žiadnom probléme medzi nimi, od začiatku ich vzťahu, teda od roku 1999 nebol svedkom žiadneho
násilia, alebo týrania poškodenej zo strany obžalovaného, vtedy ich občas navštívil v Selciach. Potvrdil

však, že v tej dobe sa stretávali menej často, mali dieťa a keď ich stretol náhodne na ulici, myslel si, že
je všetko v poriadku. Od roku 2000 sa teda stretli len náhodne na ulici, tak 1x ročne.

K tomuto skutku boli za súhlasu obžalovaného a prokurátora čítané zápisnice o výsluchu ďalších
svedkov.

Svedok L. G., bývalý sused poškodenej U. F., uviedol, že obžalovaný ho nepožiadal o sledovanie
poškodenej, chcel iba vedieť, či poškodenú nevidel. Obžalovaný sedel v zaparkovanom aute pred
panelákom na Kráľovohoľskej ulici, pričom sa ho pýtal, či ho pustí do vchodu, avšak na dvere imnezaklopal. Viackrát ho svedok videl pohybovať sa pred panelákom a navyše ho tento ešte niekoľkokrát
oslovil telefonicky, pričom vždy chcel vedieť, či ich nevidel. Jemu poškodená U. F. povedala, že jej
obžalovaný ubližoval, on nič také konkrétne nevidel, ani nepočul. Niekedy v lete 2009 ho obžalovaný

vzal na kopec niekde v Radvani nad kostolom, kde mu povedal, že odtiaľ občas vidí svoju dcéru na
záhrade. Vtedy sa mu tento zdal dosť vystrašený a povedal, že mu nedovolia vidieť jeho dcéru. Raz sa
ho opýtal, či k nemu nemôže ísť bývať do podnájmu, pretože by chcel byť bližšie k poškodenej.

Svedkyňa Š. F.-X., stará matka poškodenej a matka poškodeného, uviedla, že vnučka jej povedala len

to, čo na nej svedkyňa videla, nakoľko ju chcela šetriť kvôli chorému srdcu. Videla na nej modriny, hrču
na hlave a vtedy jej povedala, že ju obžalovaný dobil. Keď sa poškodená vyzliekala, všimla si modriny aj
po nohách a celom tele. Na to jej povedala, že ju obžalovaný bil po hlave, zhodil ju na zem a tam ju kopal.
Keď videl, že je odmletá, tak na ňu hodil mokrú handru. Keď sa z toho spamätala utekala ku svedkyni.
Následne u nich zostala, pričom obžalovaný hneď večer vyzváňal, že má ísť domov, že príde pre ňu.
Keď mu poškodená povedala, že jej strýko zavolá na políciu, povedal, že on sa nikoho nebojí a že má

spôsob, ako sa k nim dostať. Bola z toho vystrašená aj dcéra poškodenej, W.. Vie o tom, že obžalovaný
chodil za poškodenou aj k jej matke, kde stále otravoval. Keď tušil, že na neho zavolali políciu, tak odišiel.
Ďalej vypovedala, že jej poškodená uviedla, že 02. 07. 2009 ju obžalovaný začal doma biť pre cigarety a
keď to videl jeho otec, tak ju chránil, lebo ju udieral po hlave. Vtedy začal obžalovaný biť aj svojho otca.
Má vedomosť o tom, že obžalovaný poškodenú celý čas týral, neustále, keď k nim prišla na návštevu,

vyvolával jej a vyhrážal sa. Poškodená sa obžalovaného bála, avšak tento jej nasľuboval, že sa polepší,
čo bolo tak na dva dni. Celý čas žili v nebezpečí, pričom sa báli obžalovaného, aby im neublížil, keďže
dokázal dobiť aj vlastného otca, ktorý ho živil.

Svedok MUDr. Tomáš Geist, praktický lekár pre dospelých uviedol, že poškodená U. F. je jeho

pacientkou. Dňa 10. 07. 2009 vystavil potvrdenie o jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Jej zdravotný
stav zodpovedal lekárskym nálezom, ktoré sú vo vyšetrovacom spise a jej zranenia zodpovedali tomu,
čo mu poškodená pri vyšetrení uviedla.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 70/2009 MUDr. Zuzany Kašparovej, za

účelom posúdenia duševného stavu poškodenej U. F.., z neho vyplynulo, že u poškodenej boli zistené
príznaky psychického a fyzického týrania poškodenej, jedná sa o syndróm týranej osoby. Zistená
protrahovaná úzkostná porucha u posudzovanej manifestná aj počas vlastného vyšetrenia je dôsledkom
dlhodobej psychotraumatizácie zo strany jej bývalého partnera. Zhrnutím údajov zo spisu, zo zdravotnej
dokumentácie a vlastného vyšetrenia možno konštatovať, že vzťah medzi poškodenou a obvineným je

už dlhodobo konfliktný, sýtený hádkami, jeho agresívnym správaním voči poškodenej, pričom útočil na
ňu jednak verbálne a jednak brachiálne, obmedzoval ju v jej bežnom spôsobe života (bezdôvodne na
ňu žiarlil, zakazoval jej stýkať sa s najbližšou rodinou, priateľmi, býval opakovane voči nej agresívny,
vyhrážalsajej,zakazovaljejpovedaťpravduopríčináchzraneníprilekárskychvyšetreniach,opakovane
ju prenasledoval a pod vplyvom vyhrážok ju nútil k tomu aby s ním žila, agresívne a hrubo sa k nej

správal aj za prítomnosti ich maloletej dcéry, dokonca raz fyzicky napadol jej matku). Takýmto svojim
správaním vzbudzoval u nej dlhodobo pocity frustrácie, strachu, bezradnosti, obavy o svoje zdravie ale
aj o svoj život. Posudzovaná pomerne dlhý čas takéto správanie tolerovala, trápila sa preto, lebo verila,
že dôjde k náprave aj mu dohovárala, snažila sa mu pomôcť, zároveň však mala strach, žila v neustálom
strese a situáciu sa rozhodla riešiť a pomoc vyhľadala vtedy keď mala strach o svoje zdravie a svoj život.

Posudzovaná aj v minulosti podávala na neho trestné oznámenia, ktoré však pod tlakom jeho vyhrážok
a v dôsledku strachu z jeho osoby stiahla. V čase vyšetrenia bola u posudzovanej manifestná úzkostná
symptomatika sprevádzaná afektívnou labilitou, sklzmi do lakrimozity, pocitmi neistoty, strachom a
obavami z návratu partnera z väzby. Tieto príznaky zodpovedajú protrahovanej (vleklej) úzkostnej
poruche, ktorá je dôsledkom jej dlhodobej frustrácie, dôsledkom psychického a fyzického týrania. U

poškodenej sú následky týrania aspoň čiastočne upraviteľné, jednak odstránením príčiny, ktorá k nim
viedla, eventuálne aj vhodným odborným zásahom zo strany psychológa, či psychiatra.

Zo znaleckého posudku č. 73/2009, vypracovaného Mgr. Oľgou Dianiškovou, znalkyne z odboru
psychológie vyplýva, že vykonala psychologické vyšetrenie poškodenej U. F., u ktorej nie je zvýraznená

tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, dokáže byť k svojmu správaniu kritická. Emotivita je
nevyvážená, nezrelá, prítomný je sklon k bezradnosti, plačlivosti, prítomné je úzkostné depresívne
prežívanie, frustračná tolerancia je oslabená. Stáva sa pokojnejšou pokiaľ je druh vo väzbe, avšak
sa obáva jeho návratu do domáceho prostredia. Je schopná vnímať a reprodukovať prežité udalostiv dostatočnej miere. Jej pamäťové funkcie sú nadpriemerné, sklony ku skresľovaniu skutočnosti sa
nezistili. Kontakt s realitou je zachovaný, dokáže rozlíšiť realitu od fantázie. Možnosti ovplyvnenia
výpovede U. F. zo strany inej osoby sú nepravdepodobné. Neprejavujú sa u nej sklony ku konfabulácii

(hrubé poruchy pamäti, nevedomé vypĺňanie medzier v pamäti náhodnými spomienkami). Pretrváva
u nej úzkostne depresívna symptomatika. Kvalita jej života bola podstatne znížená v priebehu
partnerského spolužitia z dôvodu dlhodobej psychotraumatizácie, agresívneho správania obvineného
vočipoškodenej.Uvedenéťažkostimôžubyťprechodné,vplyvompsychologickejintervenciemôžedôjsť
k zlepšovaniu jej psychického stavu. Vzhľadom k intelektovým schopnostiam, pamäťovým funkciám ako

aj osobnostným charakteristikám, je možné považovať jej výpoveď za hodnovernú v dostatočnej miere.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 156/2009 znalcom MUDr. Stefanom Arin
Ianecskom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý bol vypracovaný
ku zraneniam poškodenej U. F. zo dňa 02. 07. 2009, kedy bolo u nej zistené pohmoždenie a podvrtnutie
pravého lakťa s krvnou podliatinou. Zranenie vzniklo jednak v dôsledku priameho nárazu lakťa o pevný

povrch a jednak v dôsledku toho, že útočník pravdepodobne vykrúcal - páčil pravú hornú končatinu
poškodenej v jej dlhej osi, pričom ju držal za ruku, prípadne za zápästie, čo spôsobilo podvrtnutie
lakťového kĺbu. Zranenie sa prejavovalo bolestivosťou a obmedzenosťou koncových pohybov, teda
ohnutie a vystretie lakťa po dobu 10 až 14 dní, kedy bolo doporučené polohovanie pravej hornej
končatiny na závese, doporučená bola postupná rehabilitácia a zaťažovanie končatiny. Plná záťaž bola

doporučená po 14 dňoch. Bodové ohodnotenie zranení znalec stanovil na 30 bodov.

V prípravnom konaní bol tiež vypracovaný znalecký posudok č. 66/2011, 71/2011 znalcami z odboru
psychiatria MUDr. Petrom Vážny a MUDr. Tiborom Ďurianom, za účelom posúdenia duševného stavu
obžalovaného E. F., z ktorého záverov bolo zistené, že v jeho prípade ide o polymorfne akcentovanú

osobnosť,pričomznalcinezistiliunehoprítomnosťduševnejchorobyaleboporuchy,ktorábykedykoľvek
narušovala podstatným spôsobom rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti obžalovaného, alebo bola
zdrojom chorobnej motivácie. Zistili dostatočný intelekt obžalovaného na to, aby chápal a predvídal
spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť inkriminovaného konania, teda i jeho trestateľnosť ak
konal tak, ako je uvedené v uznesení. Nezisťujú u neho žiadne prejavy závislosti na alkohole alebo

psychoaktívnej látke, alebo konania pod ich vplyvom či ich zneužívanie. Po konzultáciách so znalcom
psychológom sa zhodujú v tom, že ak obžalovaný konal tak, ako je uvedené v uznesení, išlo o povahové
záležitosti, záležitosti názorov, morálky, vyšších citov, temperamentu, sebapresadzovania vo vzťahu,
sebakritičnosti a pod., teda o záležitosti osobnostných daností, nie pravej duševnej choroby či poruchy,
teda nie liečiteľného podkladu. U obžalovaného nepotvrdili ani chorobnú motiváciu konania a tiež

nezistili dôvod na odporúčanie akéhokoľvek druhu liečby, ani iných medicínskych opatrení. Ak sa potvrdí
výpoveďbývalejdružky,jeinkriminovanékonanienahranicistalkingu,tedadlhodobéhoprenasledovania
a obťažovania inej osoby, aj keď teda bola pôvodne družkou. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
v dobe páchania trestnej činnosti neboli podstatne znížené. Konanie bolo ovplyvnené nechorobnými
názormi a požiadavkami obžalovaného, ktorý bol schopný rozpoznať protiprávnosť a konanie mohol

ovládať. Je plne schopný účasti na trestnom konaní a je schopný plne chápať zmysel, eventuálne
udeleného trestu v uvedenej veci. Z psychiatrického hľadiska jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný
pre spoločnosť v súčasnej dobe. Na zmiernenie napätia (tenzie) obžalovaného považovali za vhodné
využiť psychoterapeutické sedenia, ktoré ale majú význam v takýchto prípadoch len, keď sú čisto
dobrovoľné.

Ďalším znaleckým posudkom vypracovaným v prípravnom konaní bol znalecký posudok č. 21/2011
znalca PhDr. Jindřicha Cupáka z odboru psychológie, zo záverov ktorého vyplýva, že obžalovaný
je typ impulzívnej emočnej nestabilnej hypertívnej osobnosti. Zvýšený je sklon k neuváženému
konaniu bez potrebného ohľadu na možné následky, sklon k výbuchom hnevu bez potrebnej kontroly,

časté je výbušné správanie s nestálou náladou a tendenciou k neznášanlivému konaniu, najmä v
situáciách spojených s kritikou. Emotivita je chudobná, emočný kontakt chýba, prispôsobivosť je
obmedzená. Emočné stavy sú pomerne labilné, kontrola afektových prejavov je nespoľahlivá a nálada
je eutýmna. Vnímanie disponuje diskriminačnou schopnosťou nižšej kvality. Nadmerne zvýšená je
kontrola reality s následným paranoidným spracovaním neutrálnych podnetov. Mravné a právne normy

pozná, ale nie vždy ochotne rešpektuje. Vo vzťahoch k okoliu rešpektuje predovšetkým vlastné
záujmy a menej dbá na záujmy a práva druhých. V partnerských vzťahoch je prítomná nestálosť,
sebahodnotenie je neprimerane zvýšené. Pri sledovaní cieľa sa vyznačuje potrebnou vytrvalosťou a
húževnatosťou, ale nedostatočnou sebadisciplínou so sebaovládaním. Z psychologického hľadiskav motivácii uňho prevažuje neprimerané sebahodnotenie, emočne skreslené vnímanie vlastného
pôsobeniavpartnerskomvzťahuaneschopnosťobjektívnehopohľadunarealitu.Obžalovanýmásklonk
emočne podmienenému skresľovaniu výpovedí. S ohľadom na abnormnú štruktúru osobnosti, čo je stav

trvalý, spojený s obmedzenou sociabilitou neschopnosťou objektívneho hodnotenia, nemožno vylúčiť
ďalšie ťažkosti v sociálnych interakciách.

Keďže so závermi vyššie uvedených znaleckých posudkov nebol spokojný obžalovaný E. F., z jeho
podnetu už v konaní pred súdom došlo k vypracovaniu ďalšieho znaleckého posudku na jeho osobu

a to znalcom PhDr. Dušanom Selkom PhD., z odboru psychológia, odvetvia Klinická psychológia
dospelých a odvetvia sexuality pod č. 12/2013, z ktorého záveru súd zistil, že podľa znalca je E.
F. jedinec s disharmonickou osobnostnou štruktúrou, s prevahou obsedatných čŕt, v čase vyšetrenia
bez klinickej manifestácie. Temperamentovo je skôr extravertovaný, premenlivá, nezrelá emotivita,
s doznievajúcou prekonanou posttraumatickou stresovou poruchou a posttraumatickým vývojom, je
charakteristická pre jedinca v debaklovej situácii. Pod vplyvom stresu, alebo pri užití psychoaktívnych

látok, alkoholu môže pôsobiť nápadne, nie však v smere disociálneho správania. Napriek prekonaným
psychickým problémom, ktoré vníma ako osobnú životnú krivdu, má relatívne dobrú psychickú odolnosť.
V osobnostnej štruktúre obžalovaného sa nezistil sklon k agresívnemu, impulzívnemu, alebo acting
out, patologickému, útočnému agresívnemu správaniu. Má výchovou dané a v rámci jeho osobnostnej
štruktúry vybudované funkčné mechanizmy, regulujúce a brzdiace agresívne správanie. Pokiaľ je

agresívny, tak skôr v rámci obrany vlastnej osoby, hájenia vyšších hodnôt a svojho osobného teritória.
Jeho dispozície k agresívnemu správaniu sú v medziach jeho populačnej normy a nemajú disociálny
charakter. Obžalovaný má nadpriemernú intelektovú kapacitu, má afektívny kognitívny štýl, v emočne
náročných situáciách nevyužíva v plnej miere svoju kognitívnu kapacitu. Nadpriemerný intelektový
potenciál s relatívne kvalitnou výchovou a osvojením si morálnych a sociálnych noriem správania sú

garanciou adaptívneho správania. Hoci emócie zohrávajú v jeho živote dô1ežitú rolu, vďaka mentálnej
kapacite, predchádzajúcim skúsenostiam dokáže primerane regulovať svoje správanie a predvídať
priebeh ďalších udalostí. Paradoxne regresné formy správania, ktorými sa prezentoval, svedčia o
nadhraničnej sile životných udalostí, ktorým bol vystavený, a ktoré objektívne ohrozili jeho hodnotový
systém. U obžalovaného sa nezistila kvantitatívna, ani kvalitatívna porucha pamäte, ani organické

poškodenie CNS. Je schopný adekvátne vnímať prežívané udalosti, uložiť do pamäte a reprodukovať
ich.Nezistilasaprítomnosťkonfabuláciíapseudológií.Vzhľadomkjehomentálnejkapacite,osobnostnej
štruktúre, morálnym zásadám a schopnosti náhľadu, patologické klamstvo je možné u neho vylúčiť.
Pokiaľ klame, tak v medziach populačnej normy, v snahe vyhnúť sa sankcionovaniu. Z psychologického
hľadiska možno považovať jeho výpovede ako v oblasti všeobecnej vierohodnosti, tak aj špecifickej

vierohodnosti, za akceptovateľné.

V závere posudku sa tento znalec vyjadril ku znaleckým posudkom vypracovaných v prípravnom
konaní, účelom ktorých bolo posúdenie duševného stavu obžalovaného E. F., s ktorými sa znalec
PhDr. Dušan Selko PhD. Oboznámil a v kontexte výsledkov z jeho vyšetrenia obžalovaného zaujal

také stanovisko, že je toho názoru, že disharmonický obraz osobnosti a správania obžalovaného,
podaný v predchádzajúcich posudkoch vyplýval zo špecifickosti situácie, pri ktorej sa vnímal ako
obvinený, ako agresor a ako páchateľ. V nich sa opomenulo vnímať obžalovaného ako jedinca, u
ktorého v rámci debaklovej životnej situácie, ohrozenia bazálneho hodnotového systému, vzťahových
a rodinných väzieb, pri kumulácii životných udalostí prebehla posttraumatická stresová reakcia v

intenciách MKCH-10. Znalec poukázal na to, že obžalovaný E. F. prekonal posttraumatický vývoj
s následnými osobnostnými zmenami a anticipácia ďalšieho ohrozenia môže aktivovať paradoxné
a bizarné správanie. Práve vzhľadom k negatívnym skúsenostiam s psycholgicko-psychiatrickými
službami, obžalovaný systematickú a pravidelnú pomoc nevyhľadal.

Vzhľadom na rozdielnosti psychologicko-psychiatrických posudkov podaných k duševnému stavu
obžalovaného, súd pristúpil aj k osobnému vypočutiu týchto znalcov, za ich vzájomnej prítomnosti, ako
i k ich následnej konfrontácii.

Znalec PhDr. Dušan Selko, zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 12/2013. Opakovane

uviedol, že čo sa týka charakteristiky osobnosti obžalovaného, na základe vlastných zistení a vyšetrení,
ktoré trvali spolu 10 hodín pri troch stretnutiach s ním, uviedol isté rozdielnosti vo svojom posudku,
ako predchádzajúci znalci. Dodal, že všetky materiály mal od obhajcu aj obžalovaného a zdôraznil, že
vlastne na vypracovanie posudku mal on viac času, ako býva štandardne, ale podľa neho, posudkynie sú až tak rozdielne, nakoľko každý znalec dospeje k svojmu záveru na základe svojich zistení. U
obžalovaného nezistil patologickú agresivitu, potvrdil u neho emočnú nezrelosť, určil jeho vyšší potenciál
a potvrdil, že obžalovaný mal extrémne excesívny stres, v dôsledku ktorého mohol byť agresívny, ale

nie až tak, ako je to uvedené v obžalobe. Výpovede poškodenej boli pre neho príliš presvedčivé, aby boli
pravdivé, pri vypracovaní posudku mal preto odborné pochybnosti, preto si od obžalovaného vyžiadal aj
ďalšie materiály. Pri hodnotení osoby poškodenej vychádzal z foréznej psychológie, zo zistení profilácie
osobnosti na základe iných znaleckých posudkov, ktoré mal k dispozícii. V prípade, ak by on vyšetril aj
poškodenú, pochybuje, že by zmenil svoj záver posudku na obžalovaného.

Aj znalec MUDr. Peter Vážny, trval na záveroch znaleckého posudku č. 66/2011, 71/2011, ktorý
vypracoval spolu s MUDr. Tiborom Ďurianom, pričom ich odborné vyšetrenie obžalovaného trvalo cca
1 hodinu a keďže u neho nebola zistená žiadna duševná choroba, ani porucha, nepotvrdila sa ani
jeho závislosť na alkohole a iných látkach, viac času na vyšetrenie nebolo potrebné. K posudku PhDr.
Dušana Selka uviedol len toľko, že podstatné rozdiely v ich záveroch medzi posudkami sa nezistili a

preto nemal ani výhrady voči jeho záverom. Poukázal na to, že sa jednalo nie o psychiatrické vyšetrenie,
ale psychologické a tiež že už prešla nejaká doba a preto mohlo dôjsť k zisteniu iných záverov, resp.
k ich zmene.

Po oboznámení súdom znalca PhDr. Jindřicha Cupáka o tom, že od vypracovania jeho znaleckého

posudku č. 21/2011 sa ataky na poškodenú zo strany obžalovaného neopakovali, nakoľko sa od doby
vypracovania posudku poškodená zdržiava mimo územia republiky, s obžalovaným sa stretáva len na
súdnych pojednávaniach a inak v kontakte nie sú, uviedol, že trvá na záveroch svojho posudku, okrem
otázky prognózy ďalšieho vývoja správania sa obžalovaného. Vyjadril súhlas so závermi znalca PhDr.
Dušana Selka v tejto otázke v jeho posudku, s ktorým sa oboznámil a teda že aj podľa neho, sa prognóza

ďalšieho vývoja správania sa obžalovaného javí ako priaznivá. Aj on potvrdil, že agresivita obžalovaného
nevybočuje z úrovne populačnej normy, že má obranný ráz, agresívny mohol byť z nadmernej emočnej
záťaži, keďže u obžalovaného zistil aj on, od detstva trvajúcu emočnú nestabilitu. Emočne podmienená
agresivita obžalovaného mohla trvať aj 10 rokov.

Na žiadosť obhajcu súd vykonal konfrontácii znalcov PhDr. Jindřicha Cupáka so znalcom PhDr.
Dušanom Selkom, ktorý zotrvali na svojich prednesoch, nič na nich nemeniac.
PhDr. Jindřich Cupák vysvetlil, že on k obžalovanému pristupoval nie ako k páchateľovi, ale musel
vychádzať z dokladov, ktoré mal k dispozícii a teda aj z uvedených obvinení obžalovaného. Či
obžalovaný je, alebo nie je páchateľom, je následne vecou rozhodnutia súdu.

PhDr. Dušan Selko zvolenú techniku vyšetrenia obžalovaného znalcom Dr. Cupákom označil za rutinnú,
inú ako zvolil on a je vecou znalca, akú techniku si zvolí. Potvrdil, že PhDr. Cupák má skúsenosti, tento
má, na rozdiel od neho k dispozícii konzultantov z odboru psychiatrie, pričom k určitým rozdielom v ich
zisteniach mohli byť aj preto, že on mal väčší časový priestor na vyšetrenie a vypracovanie posudku,
mal k dispozícii viac materiálov a podkladov, ako predchádzajúci znalci, ktorí boli v časovej tiesni, mali

menej dokladov, z ktorých vychádzali. Navyše, nakoľko predpokladal, že bude podrobený konfrontácii,
nedovolil si byť povrchný a preto on použil viaceré techniky, pričom potvrdil, že obžalovaný aj pri jeho
prvom kontakte s ním, bol spočiatku nekoncentrovaný, disharmonický.

Bod 2/, 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby

K tomuto bodu obžaloby, týkajúceho sa pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., obžalovaný E. F. uviedol, že popiera spáchanie týchto skutkov a ak aj
bol na Malachovskej ceste v Banskej Bystrici, bol tam len preto, že tam hľadal svoju dcéru, ktorú chcel
aspoň vidieť, v čom mu poškodená a jej rodina zabraňovali a trvalo to vtedy približne asi 1 mesiac.

K bodu 2/ obžaloby a skutku zo dňa 04. 08. 2009 nepoprel, že bol na Malachovskej ceste, kde oslovil
poškodenú ohľadom ich dcéry, ale nepadli žiadne slovné vyhrážky, naopak poškodený X. začal na neho
útočiť, kričal na neho, aby odtiaľ odišiel. Určite sa poškodenej nevyhrážal zabitím, táto bola na dvore,
on bol na ceste a brána do dvora bola pritvorená.

K bodu 4/ obžaloby a skutku zo dňa 06. 08. 2009 uviedol len toľko, že je pravdou, že tam v danom
čase prišiel, poškodeného X. tam ale nevidel, prvýkrát ho zbadal, až keď volal políciu a poprel, že by
sa niekomu vyhrážal.K bodu 5/ obžaloby a skutku zo dňa 11. 08. 2009 tiež nepoprel, že tam bol, ale poškodeným sa žiadnym
spôsobom nevyhrážal, jemu opäť išlo len o to, aby sa mohol stretnúť so svojou dcérou, aby ju mohol
aspoň vidieť, čo mu bolo neustále odopierané.

K bodu 6/ obžaloby a skutku zo dňa 13. 08. 2009 potvrdil, že tam bol a to preto, lebo ho poškodená
F. listom z 10. 08. vyzvala, aby udelil súhlas, aby ona mohla zmeniť priezvisko ich dcéry. Poprel, že
by na poškodenú kričal, z jeho strany neboli použité žiadne vulgarizmy a nemal chuť sa vyhrážať ani
poškodenému X., lebo mal zlomený nos a štichy na tvári po tom, ako ho päť dní predtým napadol

poškodený Varga.

K bodu 7/ obžaloby a skutku zo dňa 14. 08. 2009 uviedol, že aj to je klamstvo, s kamarátkou poškodenej
M. V. sa síce stretol, ale chcel od nej iba zistiť, prečo sa poškodená správa tak, ako sa správa.

Svedok - poškodený X. F.-X., potvrdil, že býva v rodinnom dome na Malachovskej ceste spolu s matkou,

pričom v danom období jeho neter - poškodená U. F. často chodievala k jeho matke a tam u nich aj
prespávala. Vtedy zbadal podliatiny na poškodenej, čo mala z napadnutia obžalovaným. Poškodená
sa vlastne u nich pred obžalovaným schovávala, lebo sa jej obžalovaný stále vyhrážal jej likvidáciou.
Potvrdil, že poškodená mala často zdravotné problémy spôsobené obžalovaným, keď ju tento týral.
K lekárovi s ňou chodil stále obžalovaný, aby nemohla táto povedať pravdu, ako sa jej úrazy stali.

Obžalovanýstáleprenasledovalpoškodenúaajjejmatku,poškodenábolapsychickyzničenázvyhrážok
obžalovaného a preto to táto riešila odchodom do zahraničia. Následne ho obžalovaný telefonicky
kontaktoval, potvrdil, že tento sa pýtal, kde je poškodená s ich dcérou. Po vrátení sa na určitý čas
poškodenej U. F. zo zahraničia, kde nechala svoju dcéru a matku, bývala u neho - v auguste 2009. Keď
to zistil obžalovaný, tento bol schopný celé dni stáť pre jeho domom a čakať, kto vyjde z domu. Všetky

informácie, čo sa u nich v dome deje, mal obžalovaný od jeho susedy V., s ktorou si telefonovali 4-5 krát
denne. Z kopca ich sledoval ďalekohľadom a bol svedkom, keď sa obžalovaný vulgárne vyhrážal pred
jeho bránou poškodenej. Keďže obžalovaný bol na PN, celé dni bol pred jeho domom a sledoval ich.
Preto aj na neho podali trestné oznámenie na prokuratúre, pričom ich obžalovaný sledoval až tam. Podľa
svedka, obžalovaný bol schopný aj 30-krát denne telefonovať poškodenej, ktorá mu telefón nedvíhala.

Vie o tom, že pri všetkých bitkách poškodenej obžalovaným, bola prítomná ich maloletá dcéra, ktorá
doteraz trpí z toho, ako obžalovaný týral jej matku.

Poškodená U. F., v procesnom postavení svedka uviedla, sa konkrétne k týmto skutkom nevyjadrovala,
ale potvrdila, že to, čo je uvedené v obžalobe, sa zakladá na pravde.

Svedkyňa U. V., priama suseda s poškodeným X. cez plot. Potvrdila, že s ním aj ona mala problémy, ale
vyriešilo sa to. Keďže ona bývala celé dni na stavbe, cez pozemok mala prehľad, čo sa dialo v susedstve.
Videla, ako poškodená chodila za poškodeným a tiež to, že obžalovaný chodil autom s poškodenou a
ich dcérou k poškodenému, kedy obžalovaný s jej súhlasom vždy parkoval s autom na jej pozemku,

čakával ich, on nikdy nevošiel na pozemok a do domu poškodeného.

Raz sa jej obžalovaný opýtal, či nevidela jeho dcéru, že keby ju videla, aby ho o tom informovala a
preto si aj vymenili telefónne čísla. Vtedy jej obžalovaný povedal, že maloletú dcéru nevidel rok. Tiež
videla, ako poškodená išla do domu X., F. tam bol predtým a žiadal o rozhovor poškodenú, ktorá

nechcela a preto sa obžalovaný postavil na jej múrik. Vtedy sa otvorili dvere poškodeného a začali sa
rozprávať, rozprávali sa tak, že všetko počula, hádka to nebola. Medzi obžalovaným a poškodenou mal
ruku poškodený X., ktorý F. hovoril, aby poškodenú nechal. Podľa svedkyne, obžalovaný nikdy nevstúpil
na pozemok poškodeného, žiadnu bitku nevidela, obžalovaný len prosil o dieťa. Na poškodenej ona
nikdystopynásilianevidela,nebolasvedkomžiadnehonásilia,nepočulaaninadávky,vyhrážkyzostrany

obžalovaného a ani nič také nepočula, čo by nasvedčovalo nejakému násiliu.

Svedkyňa v dome poškodeného X. nikdy nebola a ani obžalovaný nikdy nevošiel do jeho domu, ju
nezaujímalo prečo, len dlho stával s autom na jej pozemku a vtedy s ním ona viedla občas rozhovor.
Presne už nevedela, od kedy pozná obžalovaného, ale potvrdila, že ho telefonicky informovala o tom,

kedy bola jeho maloletá dcéra na pozemku poškodeného.

Svedok U. V., potvrdil, že na Malachovskej ceste v Banskej Bystrici v danom období pracoval brigádnicky
u pána poškodeného, prišiel tam obžalovaný, ktorý sa rozprával s poškodenou. Videl obžalovaného,ako vyskakuje na bránu pána Vargu a aj počul, ako mu nadáva do cigánov. Obžalovaný vykrikoval, že
F. rodinu zlikviduje, zničí.

Svedkyňa M. V., priateľka poškodenej U. F. sa vyjadrila aj ku skutku 2/ obžaloby a potvrdila, že potom
ako poškodená odišla od obžalovaného, tento jej osobne denne vyvolával, pýtal sa, kde je poškodená.
Vyhľadal ju aj v práci, doma v Brusne a prišiel aj na svadbu jej sesternice, nevie z akého dôvodu. Keď
sa s ňou obžalovaný osobne stretol, vyhrážal sa poškodenej cez jej osobu a okrem iného uviedol aj to,
že keď uvidí poškodenú s X. v aute, čelne do nich narazí a že mu to bude jedno.

Aj k tomuto skutku boli za súhlasu obžalovaného a prokurátora čítané zápisnice o výsluchu ďalších
svedkov.

Svedkyňa Š. F.-X., stará matka poškodenej a matka poškodeného, sa pri svojej výpovedi v prípravnom
konaní vyjadrila aj ku skutkom spáchaných obžalovaným v auguste 2009, kedy uviedla, že v tom

období videla viackrát obžalovaného vyštveraného na ich bráne. Tiež si myslí, že ich sused V. U..,
dával informácie obžalovanému o poškodenej, nakoľko toho videla, ako odhŕňa plachtu pri ich plote a
s niekým telefonuje. Nadávky zo strany obžalovaného ona osobne nepočula, iba do telefónu, keď sa
obžalovaný vyhrážal poškodenej, že pre ňu príde. Vie o tom, že poškodená sa obžalovaného bála, keď
tento skúšal skočiť cez plot dnu na ich pozemok, aby jej neublížil. Celý čas žili v nebezpečí, pričom sa

báli obžalovaného, aby im neublížil, keďže dokázal dobiť aj vlastného otca, ktorý ho živil. Svedkyňa sa
tiež dopočula, že sa obžalovaný vyhrážal poškodenej, ako aj jej synovi, že do nich čelne narazí autom.

Svedok U. V., príslušník PZ uviedol, že dňa 06. 07. 2009 mal hliadku spolu s U. M., keď boli privolaní
na Malachovskú cestu pánom X., ktorý oznámil, že sa mu obžalovaný vešia na bránu a nazerá do

dvora. Po ich príchode sedel obžalovaný v osobnom motorovom vozidle na krajnici, vedľa domu pána
X.. Obžalovaného následne upozornili, aby prestal nazerať do dvora, aby sa neštveral po plote a aby
upustil od svojho konania. Pán X. sa bál vyjsť na ulicu práve kvôli obžalovanému, preto vošli k nemu
do dvora a brána ostala poodchýlená. Vtedy vyšiel obžalovaný z auta a poškodenému X. cez bránu
niečo hovoril. Pán X. im povedal, že volal na políciu z toho dôvodu, že obžalovaný, ktorý mu nazeral na

pozemok, ho deň predtým napadol a preto sa ho bojí. Svedok si už nespomenul, či došlo k nejakému
slovnému konfliktu.

Svedok U. M., tiež príslušník OO PZ, vypovedal zhodne ako jeho kolega, svedok V., pričom len doplnil,
že obžalovaný sa v čase, keď prišli na miesto, správal veľmi nervózne.

Svedkyňa G. I. vypovedala, že dňa 04. 08. 2009 bola na Malachovskej ceste, pričom videla
obžalovaného, ktorý bol na pozemku pána X., kde povedal, že sa chce rozprávať s poškodenou U.
F.. Táto mu povedala, že sa sním rozprávať nechce a že sa ho bojí. Podľa svedkyne to bolo veľmi
nepríjemné, nakoľko ona vedela, že poškodená sa pred obžalovaným skrýva. Následne na to pán X.

vyzval obžalovaného, aby opustil jeho pozemok, čo tento aj urobil a vyšiel za bránu, ale až vtedy, keď
mu to poškodený X. povedal dôraznejšie. Nespomína si ale, či tam boli zo strany obžalovaného nejaké
vyhrážky.

Manžel svedkyne I. R. I., ako svedok vypovedal zhodne ako jeho manželka, pričom doplnil, že

obžalovaný, keď bol pri poškodenej, hovoril, že sa s ňou chce len rozprávať, avšak keď bol už potom
pred bránou, vykrikoval nejaké vulgárne slová, nevie však uviesť, či sa im aj vyhrážal.

Bod 3/ obžaloby

K tomuto bodu obžaloby, týkajúceho sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., skutku zo dňa 05. 08. 2009 obžalovaný E. F. poprel ním
napadnutie poškodeného X. so zväzkom kľúčov, ale potvrdil, že sa v daný deň stretli pred vchodom a
práve tam poškodený X. napadol jeho, on sa len bránil. Poukázal na to, že nevie o žiadnych vážnejších

zraneniach poškodeného, tento nenosil žiadny korzet na krku, naopak, on napadnutím poškodeného
mal zranenia väčšie, jemu zašívali peru.Svedok - poškodený X. F.-X. k bodu 3/ obžaloby zotrval na tom, že dňa 05. 08. 2009 bol on napadnutý
obžalovaným tak, ako je to uvedení v obžalobe a to zväzkom kľúčov a bol na PN 112 dní, pričom ešte
stále má problémy. Uplatnil si náhradu škody vo výške 1229,10 €,

Svedok P. X., príslušník OO PZ uviedol, že v roku 2009, konkrétne dňa 05. 08. 2009, bol zavolaný ako
jeden z členov hliadky PZ k incidentu na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici, k incidentu, pri ktorom boli
prítomní poškodený F.-X., obžalovaný F. a jedna pani. Jednoznačne trval na tom, že keď tam prišiel on,
nikto iný tam nebol, okrem týchto troch.

Na hlavnom pojednávaní k tomuto bodu obžaloby sa čítala zápisnica o výsluchu svedka L. M., ktorý
uviedol, že v auguste 2009 bol na Bakossovej ulici, keď počul konflikt medzi poškodeným pánom X. a
obžalovaným.Videl,akopoškodenýobvinenéhochytildvomirukamizahruď,pritlačilhoostenuapäsťou
mu dal ranu do brucha. Potom, ako obžalovaný chytil druhý dych, útočil aj on na X., bil ho so zavretými
očami, avšak útočil tak, že sa vlastne bránil, keďže mu spadli okuliare. Udieral päsťami, poslepiačky vo

výške hlavy a podľa neho nemal v rukách nič. Keď do toho vybehla poškodená, ktorá dovtedy stále
vedľa neho a snažila si ich rozdeliť, X. už padal k zemi. Keďže sa bili tesne pri vchode, on musel počkať,
kým skončia, aby mohol prejsť dovnútra. Do konca incidentu teda nebol na mieste, tiaž do nezasahoval,
pričom ho ani nikto z nich nepožiadal o pomoc.

V prípravnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 156/2009 znalcom MUDr. Stefanom Arin
Ianecskom, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktorý bol vypracovaný
aj ku zraneniam poškodeného X. F.Á.-X. zo dňa 05. 08. 2009, podľa ktorého tento utrpel zlomeninu nosa,
tržnú ranu nosa, pohmoždenie tváre obojstranne a hlavy v oblasti záhlavia a pohmoždenie - podvrtnutie
krčnej chrbtice. Zlomenina bola spôsobená pravdepodobne prudkým nárazom päsťou útočníka do

oblasti jeho nosa. V momente útoku boli otočení tvárou k sebe. Nakoľko poškodený utrpel aj tržnú
ranu ľavej strany nosa je pravdepodobné, že v momente nárazu útočník zvieral v ruke kovový predmet
v tomto prípade zväzok kľúčov. Následne útočník pravdepodobne udrel poškodeného ľavou rukou
zovretou do päste do pravej zygomatickej oblasti a potom pravou rukou do ľavej zygomatickej oblasti.
Potom ako sa po týchto nárazoch poškodený pravdepodobne predklonil, mohol byť udretý päsťou

do oblasti záhlavia a krčnej chrbtice, čo sa mohlo prejaviť poúrazovým bolestivým syndrómom krčnej
chrbtice, čo je interpretované ako podvrtnutie krčnej chrbtice. Doba liečby zranení a práceneschopnosti
poškodeného bola v trvaní do 3 týždňov. Zlomenina vyžadovala repozíciu deformácie a tamponádu
nosových prieduchov. Prejavovala sa bolestivosťou nosa po dobu 2 až 3 týždňov a dýchanie nosom
bolo sťažené po dobu minimálne 2 týždňov. Poúrazový bolestivý syndróm krčnej chrbtice sa prejavoval

jej obmedzenou pohyblivosťou a bolestivosťou pri pohyboch po dobu cca 3 týždňov. Nevyhnutná bola
podporná fixácia krku pomocou špeciálneho goliera na dobu cca 2 týždňov. Bodové ohodnotenie zranení
znalec stanovil na 85 bodov.

Ohľadom tohto skutku sa súd oboznámil aj so spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica

XT XXX/XXXX, v ktorom konaní bol za tento istý skutok obvinený práve poškodený X. F.-X., ktorý bol za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (ktorého sa mal dopustiť na poškodenom E. F. - v
tomto konaní obžalovanom), uznaný vinným v celom rozsahu a bol odsúdený rozsudkom zo dňa 13. 01.
2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. XTo XX/XX zo dňa23. 05.
2012, na peňažný trest v sume 250,-€ s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 1

mesiac a v tom konaní poškodený E. F. bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske
súdne konanie.

Súd ohľadom všetkých skutkov obžaloby, zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením §
2ods.10Tr.por.vykonalvšetkydostupnédôkazypotrebnéprejehorozhodnutieazároveňdôkazypodľa

§ 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach, ako aj v ich logickom súhrnne,
keďže„náležitézistenieskutkovéhostavu“ podľa§2ods.10Tr.por.vyžaduje,abysúdsvojerozhodnutie
o vine oprel o jednoznačne zistené, bezpečne preukázané fakty, ktoré vylučujú pochybnosť, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania resp. že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Pokiaľ sa
týka nepriamych dôkazov, pre uznanie viny, tieto musia tvoriť ucelený systém - reťaz, ktorej jednotlivé

články sú v súlade medzi sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Ich súhrn musí byť uzatvorený
tak, že musí viesť výlučne len k jednému záveru a vylučovať možnosť záveru iného.( uznesenie NS SR
2 To 6/2012).Aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 30. apríla 2014 pod sp. zn. XTo XX/XXXX, ktorým
tento ako súd odvolací, podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil v danej veci rozsudok zo dňa 18.
12. 2013, sp. zn. 4T 79/12 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vrátila tunajšiemu súdu,

aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, tento vo svojom zdôvodnení poukázal na
to, že prvostupňový súd nerozhodol na základe správne zistenom skutkovom stave , pričom neuprel
prvostupňovému súdu tú skutočnosť, že by nevykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré tento pri svojom
znovu rozhodovaní, v písomnom vyhotovení rozhodnutia, považuje za potrebné zopakovať a teda:

Obžaloba Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp. zn. 1 Pv 659/09-105 zo dňa 19. 07. 2012 v jej bode
1/ bola na obžalovaného E. F. podaná pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák., sa zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby

dopustí kto týra blízku osobu alebo osobou, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove spôsobujúc jej
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním
strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje
jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a taký čin spácha závažnejším

spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po
dlhší čas.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 5 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely trestného činu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 Tr. zák. rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič
spoločného dieťaťa.

Týraním je teda zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti

a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie, teda musí ísť o konanie,
ktoré týraná osoba pociťuje pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť, ako ťažké príkorie. Na
naplnenie znakov tohto trestného činu treba, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobné fyzické
alebo psychické utrpenie, a to ktorýmkoľvek konaním taxatívne uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a) až e)
Tr. zák. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa pritom rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje

telesnými alebo duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú
celkom krátky, prechodný čas.

Objektomtohtotrestnéhočinujeochranablízkychosôbaochranaosôb,ktorésozreteľomnanedostatok
veku (deti) alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu, sú v starostlivosti

alebo výchove iných osôb. U oboch kategórií osôb ide najmä o ochranu pred domácim násilím. Zo
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.

Čo sa týka pojmu „ dlhší čas“, jedná sa o časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená práve „intenzitou“
trestného činu, ale vo všeobecnosti nemožno vymedziť, aký čas sa považuje za dlhší, podstatné je, že

nejde o jednorazovú trestnú činnosť, alebo trestnú činnosť krátkeho trvania a prichádza do úvahy najmä
pri trestných činoch trvácich, teda ak páchateľ udržiaval protiprávny stav po dobu podstatne dlhšiu, než
stačí k dokonaniu tohto trestného činu.

Z vykonaného dokazovania ohľadom bodu 1/ obžaloby mal súd nad všetky pochybnosti za preukázané

naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu obžalovaným, aj keď nie v takom rozsahu, ako bolo
uvedené v obžalobe a to aj napriek tomu, že obžalovaný od počiatku trestného konania, jeho spáchanie
a konanie popieral.

Podľa súdu je nad všetky pochybnosti obžalovaný usvedčovaný z jeho konania tak, ako je uvedené

v bode 1/ skutkovej vety tohto rozhodnutia a to priamymi dôkazmi svedkov - poškodených, ako aj
ďalších svedkov, ktorí zhodne popisujú protiprávne konanie obžalovaného a tieto svedecké výpovede sú
podporené objektívnymi dôkaznými prostriedkami - znaleckými posudkami jednak na osobu poškodenú
U. F., ako aj osobu obžalovaného E. F..Celé konanie obžalovaného v tomto bode, namierené proti poškodenej U. F., ako aj určenie
času, od ktorého toto konanie obžalovaného trvalo, vyplynulo najmä z výpovede poškodenej U. F.,

ktorá opakovane a bez zmien svojich výpovedí, opísala chovanie, postoj, konanie a správanie sa
obžalovaného od počiatku ich vzťahu. To, že táto mala po celé obdobie trvania vzťahu obavy zo
správania obžalovaného potvrdil aj znalecký posudok MUDr. Zuzany Kašparovej, ktorá u poškodenej
jednoznačne zistila príznaky psychického a fyzického týrania, teda syndróm týranej osoby, pričom aj
znalkyňa potvrdila, že poškodená dlhodobo tolerovala správanie sa obžalovaného, lebo verila, že dôjde

k náprave, zároveň však mala strach, žila v neustálom strese. Súd vzhľadom aj na znalecký posudok
vypracovaný Mgr. Oľgou Dianiškovou, ktorá u poškodenej nezistila sklony ku konfabulácii, považoval
výpoveď U. F. za dôveryhodnú.

Bez pochybností zostali aj obžalovaného usvedčujúce výpovede svedkov poškodeného X. F.-X. ( v roku
1999 videl aj za prítomnosti rodičov a brata obžalovaného, ako tento držal poškodenú v izbe a v ruke mal

nožnice pri jej krku), čo bolo potvrdené aj svedkyňou Š. F. ( bola aj svedkov vyhrážania sa obžalovaného
poškodenej zabitím, vedela o fyzických útokoch obžalovaného na poškodenú, ktorá po nich hľadala
práve u nej útočište, neraz videla u nej znaky a známky násilia, vedela o neustátom sledovaní
poškodenej obžalovaným, potvrdila viacnásobné podania trestných oznámení na obžalovaného, jeho
neustále prenasledovanie poškodenej, telefonovanie, keď bola poškodená u nej, búchania na dvere,

hádzanie kameňov do okna a pod.), čo potvrdila aj svedkyňa Š.Z. F.-X. (videla na poškodenej modriny
po celom tele, hrču na hlave, keď sa poškodená u nej schovala pred obžalovaným, tento vyzváňal na
bránu, vyvolával jej a vyhrážal sa jej.

Súd za dôležité v konaní považoval aj vypočutie svedkyne maloletej W.Q. F.W., spoločnej dcéry

obžalovaného E. F. a poškodenej U. F., ktorá svojou výpoveďou tiež jednoznačne usvedčila svojho otca
z protiprávneho konania, ktorého sa dlhodobo dopúšťal na jej matke, ktorú výpoveď pred súdom, pri
jej výsluchu prítomná znalkyňa Mgr. Oľga Dianišková označila za vierohodnú a totožnú s tým, čo jej
maloletá uviedla v minulosti pri jej vyšetrení, nariadenom v inom konaní.

Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou svedka U.R.R. F., ktorý potvrdil psychické a fyzické
týranie jeho sestry obžalovaným najmä od narodenia jeho netere, bol svedkom následkov bitiek
poškodenej obžalovaným, svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú, osobne počul
vyhrážky obžalovaného ktoré smerovali okrem poškodenej, aj voči jeho celej rodine.

Aj svedkyňa M. V. potvrdila jej vedomosť o nezhodách počas celého vzťahu medzi obžalovaným a
poškodenou, aj keď očitým svedkom fyzického napadnutia nikdy nebola, na poškodenej videla modriny a
hrče a táto sa jej často sťažovala na fyzické násilie zo strany obžalovaného. Bola ale priamym svedkom
ako obžalovaný, keď bola u nej poškodená búchal na dvere a preto volali aj políciu.

Naopak svedkovia Z. F. a E. F., vypovedali v prospech obžalovaného považovali vzťah medzi
obžalovaným a poškodenou za dobrý, ani jeden z nich nebol svedkom žiadneho týrania, alebo fyzického
násilia, ktorého sa mal dopustiť obžalovaný na poškodenej, na ktorej nikdy nevideli žiadne znaky násilia.
Keďže tieto ich tvrdenia boli spochybnené svedkami X. F.-X., Š. F. ( minimálne vedeli o incidente
v Selciach, keď obžalovaný porozbíjal sklo na dverách a poškodenej držal nožnice na krku), ako i

maloletou W. F. ( potvrdila, že Z. F. jej mal povedať, že nemôže udať svojho syna - po skutku zo dňa 02.
07. 2009), súd ich výpovede nepovažoval za vierohodné, jedná sa o priamych rodinných príslušníkov,
ktorí vypovedali v snahe pomôcť obžalovanému k jeho beztrestnosti.

Svedkovia U.R. Š., R. M., U. Š. sa k samotnému skutku, ktorého svedkom neboli, konkrétne vyjadriť

nevedeli, vyjadrovali sa najmä k hodnoteniu vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou, ktorý oni
považovali za dobrý.

Svedok L. G. usvedčuje obžalovaného z jeho dlhodobého sledovania poškodenej U. F..

Na základe uvedeného, súd po čiastočnej úprave skutkovej vety, uznal obžalovaného E. F. v tomto bode
obžaloby za vinného, majúc za preukázané, že jednoznačne správaním obžalovaného bolo zasiahnuté
do telesnej integrity poškodenej, ktorej ohrozil jej fyzické, ako i psychické zdravie.V bodoch 2/ 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, bol obžalovaný E. F. obvinený
pre pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa prečinu nebezpečného vyhrážania dopustí kto sa inému
vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť
dôvodnú obavu a taký čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.

V zmysle ustanovenia § 127 ods. 5 Tr. zák. sa blízkou osobou na účely trestného činu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh, bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa.

Toto ustanovenie poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými vyhrážkami a teda
objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou

ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže
vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a
prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje, pričom z hľadiska
subjektívnej stránky vyžaduje úmysel.

Pri uvedených skutkoch mal súd za jednoznačné, že sa jedná o pokračujúci trestný čin, ktorý bol
spáchaný obžalovaným v mesiaci august 2009 (04. 08., 06. 08., 11. 08., 13. 08., 14. 08. 2009 ) na
Malachovskej ceste 18 v Banskej Bystrici.

Samotný obžalovaný nepoprel, že v daných dňoch sa nachádzal na Malachovskej ceste 18 v Banskej

Bystrici, teda pred domom a pozemkoch poškodeného X., nikdy na jeho pozemok nevstúpil, nikdy sa
nikomu žiadnym spôsobom nevyhrážal, on hľadal a chcel komunikovať len s matkou jeho dieťaťa, ktorá
mu spolu aj s jej rodinou dlhodobo zabraňuje v styku s ním a dieťa mu bez jeho súhlasu odviedla
poškodená do zahraničia.

Skutočnosť, že obžalovaný na mieste činu hľadal svoju dcéru a poškodenú, potvrdili svedkovia U. V.
( potvrdila, že obžalovaný nikdy nevošiel na pozemok poškodeného Vargu, žiadnu bitku nevidela, žiadne
nadávky a vyhrážky zo strany obžalovaného nepočula, tentolen prosil o dieťa).

Z naplnenia skutkovej podstaty tohto trestného činu bol obžalovaný však nad všetky pochybnosti

usvedčený najmä svedkami - poškodenými U.D. F.D. a X.D. F.-X.D., ktorý potvrdili, že maloletá dcéra
obžalovaného a poškodenej, bola v tej dobe v zahraničí, kam táto odišla spolu s matkou, práve v
dôsledku strachu z obžalovaného. Obaja presne popísali, kedy, komu a ako sa v ten ktorý deň vyhrážal
smrťou, likvidáciu a tiež, ako poškodenú obžalovaný po celý čas prenasledoval a špehoval. Aj svedok
U. V., potvrdil, že videl obžalovaného, ako vyskakuje na bránu pána X. a aj počul, ako mu nadáva

do cigánov. Obžalovaný vykrikoval, že F. rodinu zlikviduje, zničí. Vyhrážky obžalovaného, adresované
poškodenej jednoznačne potvrdila svedkyňa M. V., ako sa obžalovaný cez jej osobu vyhrážal „ že keď
uvidí poškodenú s X. v aute, čelne do nich narazí a že mu to bude jedno“.

Skutočnosť, že obžalovaný vstúpil na pozemok poškodeného X., tak ako to tvrdili poškodení, potvrdili

svedkovia G. I. a R. I., ktorý na jednej strane uviedli, že potom, ako obžalovaný na výzvu poškodeného
X. opustil jeho pozemok, vykrikoval nejaké vulgárne slová, nevedeli však uviesť, či sa im aj vyhrážal.

Za dôležitý dôkaz ohľadom týchto skutkov, ale i skutku uvedeného v bode 1/ obžaloby, boli vypracované
znalecké posudky na vyšetrenie duševného stavu obžalovaného E. F., vypočutie znalcov k nim, ako

i ich vzájomná konfrontáciu, pri ktorej sa všetci zhodli, že u obžalovaného sa jedná o jedinca s
disharmonickou osobnostnou štruktúrou, s prevahou obsedatných čŕt, pre ktorého je charakteristická
premenlivá, nezrelá emotivita, s doznievajúcou prekonanou posttraumatickou stresovou poruchou a
posttraumatickým vývojom, čo je charakteristické pre jedinca v debaklovej situácii. V závere potvrdili,
že agresivita obžalovaného nevybočuje z úrovne populačnej normy, ak sa prejaví, je to z nadmernej

emočnej záťaži, má obranný ráz. Prognózu jeho ďalšieho vývoja správania sa, sa javí ako priaznivá.
Ak obžalovaný klame, tak v medziach populačnej normy, v snahe vyhnúť sa sankcionovaniu.Súd vychádzajúc z uvedeného, obžalovaného E. F. uznal vinným aj v bodoch 2/ 4/, 5/, 6/, 7/ obžaloby,
majúc za to, že jeho vyhrážky, ktoré považoval za preukázané, poškodeným smrťou, ako i ťažkou ujmou
na zdraví, jednoznačne u nich mohli vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, práve na ich dlhodobé

skúsenosti s konaním obžalovaného.

Ohľadom žalovaných skutkov obžaloby okrem bodu 3/, bola súdom v celom komplexe trestná činnosť
v nich uvedených, obžalovanému preukázaná nad všetky pochybnosti a teda, že žalované skutky v
bode 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ obžaloby spáchal tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Z hľadiska

subjektívnej stránky, obžalovaný konal v nepriamom úmysle v zmysle § 15 písm. b) Tr. zák., podľa
ktorého ustanovenia je trestný čin spáchaný úmyselne ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také
porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí bol s tým uzrozumený.

Konaním uvedeným v bode 3/ obžaloby, malo dôjsť k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Tr. zák.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si
objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky
čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa prečinu výtržníctva dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo
fyzicky verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného.

Podľa súdu však k naplneniu skutkových podstát nedošlo a preto bol obžalovaný E. F. v tomto bode
obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko podľa súdu žalovaný skutok 3/ obžaloby
nie je trestným činom a to s poukazom na § 25 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia, čin inak
trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom,
nie je trestným činom.

Je zrejmé, že pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom
obrana je namierená proti útočníkovi. Z toho vyplýva, že tu sú záujmy útočníka obetované, aby bol
odvrátený útok, ktorým sa v tomto ustanovení chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom
chráneným Trestným zákonom, ktorý musí priamo hroziť alebo trvať. Samotná obrana smeruje proti

útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu a musí prebiehať súčasne s útokom. Ak by útok
už skončil, môže ísť o odplatu, ktorá nie je nutnou obranou.

Stav nutnej obrany je dôvodom vylučujúcim nebezpečnosť činu pre spoločnosť aj jeho nedovolenosť,
takže čin uskutočnený v nutnej obrane nie je trestným činom a nemôže byť postihnutý trestom ani inou

sankciou. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie
konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník, nesmie však ísť o konanie alebo prostriedky
celkom zjavne neprimerané povahe a nebezpečnosti útoku.

Súd v tomto bode obžaloby mal za jednoznačne preukázané, že dňa 05. 08. 2009 došlo k stretu

obžalovaného E.R. F.B. s poškodeným X.D. F.Á.-X.D. na Bakossovej ulici v Banskej Bystrici, pričom
obaja aktéri incidentu utrpeli zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Síce každý z nich priebeh incidentu popísal inak a toho druhého označil za útočníka, navyše obžalovaný
podľa poškodeného Vargu mal útočiť zväzkom kľúčov, bolo potvrdené tvrdenie obžalovaného o tom, že

útočníkom bol naopak poškodený F.-X. a on sa útoku poškodeného, iba bránil.

Tieto tvrdené skutočnosti nad všetky pochybnosti potvrdil úplne nezainteresovaný priamy svedok
incidentu L. M., ktorý jednoznačne označil za útočníka poškodeného X. F.-X., podrobne popísal priebeh
jeho útoku a podľa svedka obžalovaný E. F., síce útok opätoval a keďže mu spadli okuliare, začal biť

poškodeného zavretými očami a podľa neho útočil tak, že sa vlastne bránil. Podľa svedka, obžalovaný
nemal v rukách nič.Aj keď svedok P. X. zotrval na tom, že on ako jeden z členov hliadky PZ privolaný k incidentu na
Bakossovej ulici, keď prišiel na miesto, bol tam prítomní poškodený F.-X., obžalovaný F. a jedna pani,
nevyvracia svojou výpoveďou tvrdenie svedka M. o tom, že incident videl, keďže tento sám uviedol,

kedy odišiel a netvrdil, že bol do jeho konca, teda ani to, že by bol tam prítomný pri príchode privolanej
polície. Z uvedeného je potom zrejmé, že svedok X. nemohol vidieť svedka M., keď prišiel on na miesto
incidentu.

Tvrdenia poškodeného o tom, že obžalovaný na neho útočil zväzkom kľúčov, nebolo tiež preukázané

a vyvrátené svedkom M..

Ohľadom tohto skutku sa súd oboznámil aj so spisovým materiálom Okresného súdu Banská Bystrica
XT XXX/XXXX, v ktorom konaní bol za tento istý skutok zo dňa 05. 08. 2009 obvinený práve poškodený
X. F.-X., ktorý bol za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (ktorého sa mal dopustiť
na poškodenom E. F. - v tomto konaní obžalovanom), uznaný vinným v celom rozsahu a bol odsúdený

rozsudkom zo dňa 13. 01. 2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn.
XTo XX/XX zo dňa 23. 05. 2012, na peňažný trest v sume 250,-€ a s ustanovením náhradného trestu
odňatia slobody vo výmere 1 mesiac a v tom konaní poškodený E. F. bol so svojim nárokom na náhradu
škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Práve z odôvodnia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. 05. 2012, sp. zn. XTo XX/
XX došlo pre danú vec k vyriešeniu si prejudiciálnej otázky, kto bol útočníkom skutku zo dňa 05. 08.
2009, kedy práve vzhľadom na výpoveď svedka L. M. aj v tom konaní, bolo ustálené, že útočníkom bol
X. F.-X., pričom E. F., ktorý sa bránil, v konečnom dôsledku utrpel väčšie zranenia ako útočník X. F.-X..

Nakoniec aj Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 30. apríla 2014 pod sp. zn. XTo XX/
XXXX, ktorým došlo v danej veci k zrušeniu rozsudku zo dňa 18. 12. 2013, sp. zn. 4T 79/12 v celom
rozsahu, vo svojom odôvodnení k tomuto skutku a k odvolaniu prokurátora voči nemu uviedol, súhlasí
s argumentáciou okresného súdu aj s jeho dôvodmi a to tiež s poukazom na obsah pripojeného spisu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT XXX/XX ( vyššie uvedeného), pričom aj podľa neho nie je

možné, aby v jednej trestnej veci bol obžalovanuý E. F. v postavení obvineného a X. F.-X. v postavení
poškodeného, keď už právoplatne bolo rozhodnuté o tom, že X. F.-X. bol uznaný za vinného. Iné právne
postavenie Trestný poriadok priznáva obvinenému v zmysle § 33 Tr. por. a nasl. a iné poškodenému v
zmysle § 46 ods. 1 Tr. por. a nasl., nehovoriac potom o výroku o náhrade škody, kde by došlo k zámene
obvineného a poškodeného z titulu náhrady škody.

Nakoľko teda v tomto bode obžaloby došlo k oslobodeniu obžalovaného, bolo potrebné poškodeného X.
F.-X. s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázať na občianske súdne konanie.

Ohľadom rozhodovania o treste obžalovaného E. F., za skutky 1/, 2/, 4/, 5/, 6/ a 7/ obžaloby, súdom
považované za preukázané, z ktorých bol obžalovaný uznaný vinným, súd vychádzal zo zákonom
stanovených zásad pre ukladanie trestov, z ktorých vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest

zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh
trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom tento zákon v osobitnej
časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný E. F. je slobodný a je prihlásený k trvalému pobytu na Bakossovej č. 31 v Banskej Bystrici.
Žije v spoločnej domácnosti so svojim otcom Z. F.. V čase podania obžaloby bol konateľ a majiteľ
obchodnej spoločnosti ANET, s.r.o. Banská Bystrica.

V priestupkovom konaní bol jedenkrát prejednávaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
pričom vec priestupku bola odložená.

Podľa pripojených správ, obžalovaný nie je evidovaný v ambulancii CPLDZ, ani v PAL.Z registra trestov obžalovaného bolo zistené, že tento bol doposiaľ súdom dvakrát trestaný, a to
rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 08. 2001, pod sp. zn. XT XX/XX pre trestný čin

ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., keď mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 29. 10. 2002, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil a
následne tým istým súdom dňa 05. 11. 2004 pod sp. zn. XT XX/XX pre trestný čin násilia proti skupine
obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. k trestu odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou do 27. 11. 2004, pričom aj počas plynutia tejto skúšobnej

doby sa osvedčil, takže v obidvoch prípadoch aj podľa odpisu z registra trestov sa na neho hľadí, akoby
nebol súdne trestaný.

Za tohto stavu súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a na
druhej strane jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že spáchal viac trestných
činov.

Na základe takto zisteného pomeru - rovnosti medzi poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, súd v
zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. vychádzal zo spodnej hranice trestnej sadzby z najprísnejšieho trestného
činu, upravenej v osobitnej časti trestného zákona, čo v prípade obžalovaného, uznaného vinným zo
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s

poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., predstavuje dolnú hranicu 7 rokov, pričom súd v danom prípade,
uložený trest obžalovanému na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, so zaradením pre jeho výkon
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, považoval
za postačujúci k jeho náprave, pričom pri opätovnom prehodnotení splnenia podmienok § 39 ods. 1 Tr.
zák. a teda pre mimoriadne zníženie trestu u neho zistil, že u obžalovaného nie sú vzhľadom na okolnosti

prípadu, alebo vzhľadom na jeho pomery ako páchateľa, zistené také skutočnosti, že by použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom, bolo pre neho neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje u obžalovaného aj trest kratšieho trvania.

Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy,

charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obžalovaného. Mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty
trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých
prípadov takýchto trestných činov a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Práve
tu musel súd dať za pravdu obžalobe, že obžalovaný týral svoju družku U. F. dlhodobo, svedkom týchto

útokov bola viackrát aj ich maloletá dcéra, pričom v dôsledku týchto útokov sa poškodená aj s dcérou
musela odsťahovať z miesta trvalého bydliska a odísť mimo územia Slovenska do Nórska, aby tak
zabránila ďalším atakom zo strany obžalovaného, či už fyzickým, alebo verbálnym, ktoré z jeho strany
smerovali i voči rodinným príslušníkom poškodenej a voči osobám jej spriazneným.

Pomery páchateľa sa týkajú len jeho osobnostného hodnotenia a ide o okolnosti, ktoré charakterizujú
osobu páchateľa ako objekt trestu a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov
rôzne citeľný. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorého
je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby, by páchateľ pociťoval
podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia, keď by sa mali hodnotiť rodinné a osobné pomery, ktoré existujú

v čase rozhodovania o treste, ako je napr. zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu a
pod., čo v prípade obžalovaného zistení nebolo.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Ohľadom uplatnenej náhrady škody poškodenou U. F. súd rozhodol podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a
uložil obžalovanému povinnosť tejto nahradiť škodu vo výške 433,80,-€, čo predstavovalo bodové
ohodnotenie v zmysle znaleckého posudku č. 156/2009 znalca MUDr. Stefana Arin Ianecsku za jej
zraneniam zo dňa 02. 07. 2009, ktoré znalec stanovil na 30 bodov, čo v prepočte 14,46,-€ za bod,
predstavuje jej priznanú sumu.

.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému

súdu v Banskej Bystrici.