Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111242719
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5111242719.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a

členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslava
Plichtu, so sídlom kancelárie O. XXXX, XXX XX K. T., správcu konkurznej podstaty úpadcu: T.M.W.
s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, zastúpeného právnym zástupcom JUDr.
Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom O. XXXX, XXX XX K. T., proti žalovanej v 1/ rade: Ing.
Gabriele Gregorovej, so sídlom kancelárie Y. XX, XXX XX X., správkyni konkurznej podstaty úpadcu: TS
MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233, žalovanému v 2/ rade: UniCredit
Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 814 16 Bratislava, IČO: 35 730 978, zastúpenému

zástupcom Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o zaplatenie sumy 283.365,81 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 37/2011-284 zo
dňa 15.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 37/2011-284 zo dňa 15.2.2013 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ a v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v
1/ rade a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že v
predmetnej veci išlo o incidenčné konanie, v ktorom sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho

úkonu, a preto okresný súd primárne skúmal, či bola žaloba v tejto veci podaná včas, teda v prekluzívnej
hmotno-právnej lehote vyplývajúcej z § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Účinky vyhlásenia konkurzu na
majetok T.M.W. s.r.o. nastali dňa 30.6.2011 a žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 23.12.2011,
z čoho jednoznačne vyplývalo, že bola podaná včas.

Z dôvodu, že priamo v odôvodnení žaloby vymedzoval žalobca právny úkon, určenia neúčinnosti ktorého
sa domáhal, ako právny úkon Podnájomnej zmluvy č. 0505/2007 z 5.5.2007, čomu nekorešpondoval
petit žaloby a vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní 13.11.2012, postupoval okresný súd tak, že na

základe vymedzenia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca v tomto konaní domáhal, ako
právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 (Podnájomná zmluva uzatvorená
medzi nájomcom TS MOTORY, a.s. a podnájomcom T.M.W. s.r.o.) skonštatoval okresný súd za
prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní dňa 12.2.2013, že predmetom konania je určenie
neúčinnosti právneho úkonu (Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007) uzatvorenej medzi TS
MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, Martin, IČO: 36 381 233 ako nájomcom a T.M.W. s.r.o., so sídlomPribinova 6, Martin, IČO: 31 647 456 ako podnájomcom (č.l. 270). Okresný súd nerozhodoval podľa §
95 O.s.p., nakoľko pre tento postup neboli splnené podmienky konania.

Žalobca uplatnil voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme

č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 z dôvodu, že ide o právny úkon ukracujúci

podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. s tým, že tento právny úkon bol zrealizovaný v prospech osoby
spriaznenej s dlžníkom. Okresný súd prejudiciálne riešil otázku platnosti tohto právneho úkonu. Z
vykonaného dokazovania, a to konkrétne z výsluchu svedka Ing. Jozefa

Baťalu (ktorého svedeckú výpoveď hodnotil ako hodnovernú vzhľadom na zákonné

poučenie podľa § 126 O.s.p. a pri súčasnom konštatovaní, že samotná skutočnosť, že ide o osobu, ktorá

v relevantnej dobe, ako i v súčasnosti predstavuje článok personálneho prepojenia úpadcu a subjektu
TS MOTORY, a.s., nie je sama o sebe bez ďalšieho dostatočným základom pre konštatovanie záveru
o nedostatku hodnovernosti), výsluchom žalovaného v 1/ a v 2/ rade a po vyhodnotení týchto dôkazov
podľa § 132 O.s.p. konštatoval, že v konaní neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce záver, podľa
ktorého právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 obchádza zákon, a teda je

absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nebol preukázaný dôvod
absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

Rovnako okresný súd nepovažoval právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 za
neplatný právny úkon z dôvodu tvrdenia absencie predchádzajúceho písomného súhlasu leasingového
prenajímateľa k uzatvoreniu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007. Uviedol, že TS

MOTORY, a.s. ako leasingový nájomca bol podľa článku 3 bod 1 Všeobecných zmluvných podmienok
pre technológie, dopravné zariadenia a motorové vozidlá nad 3,5 t oprávnený uzatvoriť podnájomnú
zmluvu len s predchádzajúcim písomným súhlasom leasingového prenajímateľa, teda žalovaného v 2/
rade. Z predloženej nedatovanej zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi leasingovým prenajímateľom -
žalovaným v 2/ rade, leasingovým nájomcom - TS MOTORY, a.s. leasingovým podnájomcom - T.M.W.

s.r.o., a to konkrétne z článku 2 veta tretia vyplýva, že leasingový nájomca prenecháva podnájomcovi
predmet nájmu do užívania dňom 6.5.2007. Uvedené automaticky neznamená, že až dňom 6.5.2007
bol subjektu TS MOTORY, a.s. ako leasingovému nájomcovi udelený písomný súhlas na uzatvorenie
podnájomnej zmluvy s T.M.W. s.r.o.. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, a to najmä pri
zohľadnenískutočnosti,žezmluvaopodnájmezč.l.44niejeopatrenádátumomjejuzatvorenia,okresný

súd považoval za možné konštatovať, že Zmluva o podnájme č. 0505/2007 bola uzatvorená pred
udelením písomného súhlasu leasingového prenajímateľa s jej uzatvorením. Skutočnosť vyplývajúca zo
svedeckej výpovede svedkyne Ing. C. J., podľa ktorej práve zo skutočnosti neuvedenia dátumu a miesta
na zmluve o podnájme z č.l. 44 vyplýva, že k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy nedošlo (č.l. 274), bola
pre záver o preukázaní platného uzatvorenia Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 bez

právneho významu.

Okresný súd uviedol, že v konaní medzi účastníkmi nebola sporná skutková okolnosť dôvodného
a účinného ukončenia Leasingovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade a subjektom TS
MOTORY, a.s. odstúpením žalovaného v 2/ rade od Leasingovej zmluvy zo dňa 23.2.2011 (č.l. 47, 47
p.v.) ku dňu 28.2.2011, ktorú skutočnosť ako medzi účastníkmi nespornú si podľa § 120 ods. 3 O.s.p.

osvojil. Žalovaným v 1/ rade uplatnená právna úprava obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k leasingovej zmluve ukončenej odstúpením žalovaného v 2/ rade, nebola na tento
právny vzťah medzi žalovaným v 2/ rade a TS MOTORY, a.s. aplikovateľná vzhľadom na špecifickú
povahu predmetnej leasingovej zmluvy, ktorá je zmluvou atypickou podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka. Z článku III. zmluvy o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s.

a T.M.W. s.r.o. vyplývalo, že podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného ukončenia leasingovej
zmluvy. Na základe uvedeného ku dňu 28.2.2011, kedy nastali účinky odstúpenia žalovaného v 2/ rade
od predmetnej leasingovej zmluvy, zanikla i podnájomná zmluva, neúčinnosti ktorej sa žalobca v tomto
konaní domáhal. V čase od 28.2.2011 do 4.5.2011 teda už neexistoval právny úkon, určenia neúčinnosti
ktorého sa žalobca domáhal, vo väzbe na čo nemohlo plnením z tohto právneho úkonu za uvedené

obdobie ani dôjsť k ukráteniu v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..Nakoľko žalobca uplatnil v konaní určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy o podnájme zo dňa
5.5.2007 č. 0505/2007 z dôvodu, že táto bola uzavretá s úmyslom ukrátiť T.M.W. s.r.o., a toto ukrátenie
spočívalo vo vyplatení finančných prostriedkov ako nájomného, ktoré prevyšovali leasingové splátky

bez možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva úpadcu k predmetu leasingu po skončení leasingu, a
to za obdobie od 5.5.2007 do 4.5.2011, okresný súd sa zaoberal skúmaním, či právny úkon Zmluvy
o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 je ukracujúcim právnym úkonom podľa § 60 zákona
č. 7/2005 Z.z.. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že primárnou hmotno-právnou podmienkou
odporovateľnosti podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. je preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej

pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pokiaľ žalobca v konaní
tvrdil, že právny úkon Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007 tým, že na jeho základe
realizoval subjekt T.M.W. s.r.o., teda úpadca v období od 5.5.2007 do 4.5.2011 platby nájomného,
ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorú si veriteľ prihlásil v konkurze, tak bolo vecou dôkazného
bremena žalobcu túto skutočnosť preukázať. Prvostupňový súd vyslovil, že odporovateľnosť vyžaduje,
aby právnym úkonom dlžníka bolo uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa ukrátené, teda, že v

dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka, v danom prípade v dôsledku Zmluvy o podnájme č.
0505/2007, nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne.
Ak by aj právnym úkonom dlžníka došlo ku zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa úspešne domáhať
odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky,
pretože týmto úkonom dlžníka potom nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.

Okresný súd zdôraznil, že v konkurznom konaní v zásade vždy ide o pomerné uspokojenie konkurzných
veriteľov. Predložený Zoznam zistených pohľadávok úpadcu T.M.W. s.r.o. (č.l. 70) a Celková súpisová
hodnota všeobecnej podstaty majetku úpadcu T.M.W. s.r.o. dokumentovali skutočnosť, že hodnota
majetku úpadcu nepostačuje na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov (súpisová hodnota
majetku je 81.653 Eur, pričom celková výška zistených pohľadávok je 1.017.135,17 Eur - č.l. 258),

čo však automaticky a bez ďalšieho nepreukazuje, že došlo ku zmenšeniu majetku dlžníka právnym
úkonomZmluvyopodnájmeč.0505/2007,ateda,žeprávnymúkonomZmluvyopodnájmeč.0505/2007
bolo ukrátené uspokojenie veriteľa (veriteľov) prihlásenej pohľadávky existujúcej v čase, keď nastali
účinky predmetného právneho úkonu, resp. v relevantnej dobe od 5.5.2007 do 4.5.2011. Pokiaľ žalobca
uplatňovalneúčinnosťprávnehoúkonupodľa§60zákonač.7/2005Z.z.,okresnýsúdzdôraznil,žepodľa

tejto právnej úpravy v zmysle § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. sa v prípade, ak sa nepreukáže opak,
predpokladá výlučne úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle,
a to v prípade, ak išlo o právny úkon urobený v prospech spriaznenej osoby s dlžníkom, pričom však
to, či ukrátenie skutočne aj nastalo, a teda preukázanie tvrdenia je nevyhnutnou zákonom vyžadovanou
podmienkou odporovateľnosti právnemu úkonu. Skutočnosť ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 zákona

č. 7/2005 Z.z. musí byť preukázaná, nemôže byť predpokladaná. Žalobca teda musí jednoznačne
preukázať, a to i v prípade, že sa jedná o právny úkon dlžníka zrealizovaný v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, že došlo právnym úkonom k ukráteniu pohľadávky alebo pohľadávok veriteľa alebo veriteľov,
ktoré existovali v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje a ktorý veriteľ alebo
veriteliasitietosvojepohľadávkyvkonkurzeprihlásilianezanikloimpostavenieúčastníkovkonkurzného

konania. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca v tomto konaní predložil, a to konkrétne zo Zoznamu
zistených pohľadávok podľa č.l. 170 a z Celkovej súpisovej hodnoty podľa č.l. 178 a ani z obsahu
svedeckej výpovede svedka Ing. Jozefa Baťalu, ktorý uviedol, že subjekt T.M.W. s.r.o. mal v roku 2008,
2009, 2010 a 2011 záväzky po lehote splatnosti a ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil podľa § 132
O.s.p., nevyplýval záver, podľa ktorého by bolo v konaní preukázané, že reálne došlo k právnym úkonom

Zmluvy a podnájme č. 0505/2007 k ukráteniu podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ani preukázanie
existencie konkrétnej prihlásenej pohľadávky konkurzného veriteľa (ani čo však nebolo žalobcom v
konaní preukázané) existujúcej v čase, keď nastali účinky právneho úkonu, ktorému sa odporuje bez
ďalšieho a automaticky nepreukazuje, že nastalo ukrátenie podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.,
teda, že reálne k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka došlo. Na

základe skonštatovania o nepreukázaní základnej hmotno-právnej podmienky odporovania právnemu
úkonu voči žalovanému v 1/ rade podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. rozhodol okresný súd o
zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1/ rade.

Skúmaniu podmienky ukrátenia uspokojenia pohľadávky podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.
predchádzalo vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade skúmanie jeho pasívnej vecnej legitimácie, čo bolo i

podstatou jeho procesnej obrany. Pri riešení otázky pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade
vychádzal okresný súd z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca uplatnil neúčinnosťprávneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007, účastníkom ktorého právneho úkonu žalovaný v
2/ rade nebol, teda tento právny úkon s dlžníkom nedohodol, a preto nemôže byť v tomto konaní
pasívne vecne legitimovaný. Na základe vykonaného dokazovania výsluchom svedka Ing. Jozefa

Baťalu,výsluchomsvedkyneIng.C.J.anazákladeoboznámenialistinnýchdôkazovzmluvyopodnájme
uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o., Leasingovej zmluvy č.
14500379 v celom jej obsahu, vrátane Dodatku k tejto zmluve a Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 a
po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 O.s.p. dospel okresný súd k záveru, že pasívna vecná
legitimácia žalovaného v 2/ rade nie je daná ani na základe skutočnosti, že by žalovaný v 2/ rade z

právneho úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 priamo nadobudol prospech. Žalovaný v 2/ rade bol
v právnom vzťahu so subjektom TS MOTORY, a.s. na základe leasingovej zmluvy a prostredníctvom
Zmluvy o podnájme podľa č.l. 44 bol žalovaný v 2/ rade v právnom vzťahu so subjektom TS MOTORY,
a.s. a T.M.W. s.r.o., pričom v oboch prípadoch bolo jeho právne postavenie vymedzené súborom práv a
povinností, ktoré vyplývali z týchto označených právnych úkonov. Z právneho úkonu Zmluvy o podnájme
č. 0505/2007 žalovaný v 2/ rade nenadobudol žiaden priamy prospech, keďže predmetná zmluva bola

samasvojouexistencioupodľačlánku3zmluvyopodnájmezč.l.44závislánatrvaníLeasingovejzmluvy
č. 14500379. Úprava práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 bola však
vecou výlučnej dispozície účastníkov tohto právneho vzťahu, teda T.M.W. s.r.o. a TS MOTORY, a.s.,
a to i v prípade, že úprava týchto práv a povinností bola vyvolaná zmenami realizovanými žalovaným
v 2/ rade ako leasingovým prenajímateľom vo väzbe na dojednanie vyplývajúce z článku V. Zmluvy o

podnájme č. 0505/2007. Žalovaný v 2/ rade preto nemohol a ani nenadobudol z právneho

úkonu Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 žiaden priamy prospech. Pasívnu vecnú legitimáciu

žalovaného v 2/ rade nebolo možné odvodiť ani zo samotného ručiteľského vyhlásenia T.M.W. s.r.o.
ako podnájomcu za splatenie leasingových splátok voči žalovanému v 2/ rade podľa článku 2 Zmluvy o
podnájme z č.l. 44. Na základe skonštatovania nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/

rade rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby i voči žalovanému v 2/ rade. Prvostupňový súd dodal, že i
vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade platia závery o nepreukázaní podmienky ukrátenia uspokojenia podľa
§57ods.4zákonač.7/2005Z.z.uvedenévovzťahukžalovanémuv1/rade.Vzhľadomnaargumentáciu
žalobcu viažucu sa k § 62 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd zdôraznil, že v prípade subjektívnej

kumulácie žalovaných v tomto konaní ide o samostatné procesné spoločenstvo a úprava podľa

§ 62 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. sa v tejto veci neuplatní.

Nad rámec základných argumentov, pre ktoré rozhodol okresný súd o zamietnutí žaloby, považoval
za potrebné, na základe už vykonaného dokazovania predovšetkým výsluchom svedka Ing. Jozefa
Baťalu uviesť, že z dokazovania vyplýva záver, podľa ktorého úpadca užíval predmet leasingu i v
relevantnej dobe, teda od 5.5.2007 do 4.5.2011, pričom za pomoci predmetu leasingu vyrábal tovar,

ktorý ďalej predával. Z toho vyplýva, že prostredníctvom užívania predmetu leasingu subjektom T.M.W.
s.r.o. na základe Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 boli vytvárané hodnoty, ktoré reálne subjektu T.M.W.
s.r.o. prinášali zisk, čo vyplynulo z výsluchu svedka Ing. Jozefa Baťalu a nebolo spoľahlivo vyvrátené
závermi dokazovania oboznámením zápisnice o výsluchu svedka I. I. podľa Zápisnice o pojednávaní
z 31.10.2012 vo veci Okresného súdu Žilina sp. zn. 11Cbi 37/2011 a ani vyjadrením žalobcu ako

správcupodľaÚradnéhozáznamuz19.7.2012(č.l.208,169),naktorédôkazypoukazovalžalobca.Tieto
skutkové okolnosti podporili záver okresného súdu o nepreukázaní podmienky ukrátenia uspokojenia v
zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pri skonštatovaní nepreukázania ukrátenia uspokojenia podľa
§ 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade rozhodol
okresný súd o zamietnutí žaloby, a to v celom rozsahu, teda i v časti uplatnenej peňažnej náhrady.

Okresný súd nevzhliadol dôvod pre vykonávanie dôkazov v smere dôkazného návrhu na vykonanie
dôkazu výsluchom svedka (č.l. 203) pri súčasnom zohľadnení vyjadrenia sa žalobcu podľa jeho podania
zo 7.2.2013 v smere konkretizácie dôkazného návrhu na vykonanie dôkazu výsluchom svedka (č.l. 257).

Po upresnení označenia žalovaného v 1/ rade podaním žalobcu zo 7.5.2012 (č.l. 129)

a pri rešpektovaní záväzného právneho názoru Krajského súdu Žilina podľa jeho uznesenia

č.k. 13CoKR/3/2012-118 zo dňa 3.4.2012, nebol dôvodný procesný postup podľa § 104 ods. 1O.s.p. v súlade s návrhom žalovaného v 1/ rade na zastavenie konania voči žalovanému v 1/

rade.

Vzhľadom k rozsiahlosti argumentácie účastníkov konania v tomto konaní a uvedené

dôvody meritórneho rozhodnutia okresný súd poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia

Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 209/2004 zo dňa 23.6.2004.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, a preto úspešnými účastníkmi v tomto konaní sú žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade,
ktorýmsvedčíprávonanáhradutrovkonania.Okresnýsúdpoukázalnaust.§150ods.1O.s.p.auviedol,
že žalovaným v 1/ a v 2/ rade na základe aplikácie tohto zákonného ustanovenia náhradu trov konania

nepriznal. Za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že v tejto veci išlo o incidenčné
konanie, teda o konanie vyvolané konkurzným konaním, ktorého trovy sú podľa § 100 ods. 2 písm. a)
O.s.p. z uspokojenia v konkurze vylúčené. Na základe toho o náhrade trov konania žalovaných v 1/ a
v 2/ rade rozhodol tak, že im náhradu trov konania nepriznal. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25CoKR 11/2009 z 31.3.2009. Vo vzťahu k žalovanému v 2/

rade, ktorému v konaní vznikli výlučne trovy z titulu trov právneho zastúpenia, okresný súd uviedol, že
tieto nemožno hodnotiť ako trovy konania potrebné na účelné uplatnenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a v tejto súvislosti poukázal na závery vyslovené v uznesení NS SR sp. zn. 3Obo 250/2007 z 30.1.2008.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu.
Nestotožnil sa s vyslovenými závermi prvostupňového súdu a mal za to, že napadnuté rozhodnutie

trpí vadami v zmysle ust. § 221 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú založené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods.
2 písm. c), d), a f) O.s.p.. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany prvostupňového

súdu žalobca uviedol, že právny úkon, neúčinnosti ktorého sa žalobca domáhal v tomto konaní, je
jednoznačne úkon, ktorému možno s účinnosťou odporovať v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005
Z.z.. Výhody, ktoré plynuli žalovanému v 1/ rade z právneho úkonu zmluvy o podnájme, boli jednak
vyplatené finančné prostriedky, ktoré prevyšovali predpísané leasingové splátky a jednak samotný
konečný efekt, ktorým bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu žalovaným v 1/ po

skončení leasingu. Predmet leasingu sa po jeho splatení nemal nikdy stať majetkom úpadcu, ktorý ho
de facto splácal. V čase, keď došlo k odporovanému právnemu úkonu, úpadca konajúci prostredníctvom
spriaznenej osoby - Ing. Jozefa Baťalu sa zaviazal poskytovať plnenie - nájomné za predmet nájmu v
sume,ktoráprevyšovalanájomnépodľaleasingovejzmluvyuzavretejmedzižalovanýmv1/ažalovaným
v 2/ rade. Z povahy veci je zrejmé, že plnenie - splátky nájomného sú pravidelným mesačným plnením,

t.j. opakujúcim sa plnením, ktorý záväzok smeruje do budúcnosti. Svedok Ing. Baťala vo svojej výpovedi
na pojednávaní dňa 12.02.2013 výslovne uviedol, že úpadca - spoločnosť T.M.W. s.r.o. mala záväzky
po lehote splatnosti ako v roku 2008, tak v roku 2009 a určite aj v roku 2010 a 2011. Potvrdil tak
vedomosť žalovaného v 1/ o existencii záväzkov úpadcu voči veriteľom po lehote splatnosti v čase
uzatvorenia odporovaného právneho úkonu, a teda priamo aj úmysel žalovaného v 1/ a úpadcu ukrátiť

všetkých veriteľov úpadcu, ktorí mali voči úpadcovi pohľadávky po lehote splatnosti. Dal do pozornosti,
že uvedené konanie štatutárneho zástupcu úpadcu, ako aj žalovaného v 1/ rade hraničí s trestno-
právnouzodpovednosťou,vktorejsúvislostipoukázalnaNálezÚstavnéhosúduSRsp.zn.III.US314/07
zo dňa 16.12.2008. Nie je potrebné podľa názoru žalobcu v tomto konaní preukazovať skutočnosť,
že k ukráteniu konkrétne ktorého veriteľa úpadcu došlo, nakoľko z predložených listinných dokladov,

ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že úpadca mal v čase realizácie odporovaného právneho
úkonu pohľadávky voči veriteľom po lehote splatnosti, a teda všetci títo veritelia boli odporovanými
právnymi úkonmi ukrátený. Žalobca poukázal na zásadu plurality veriteľov. Mal za právne irelevantné,
pohľadávka ktorého, z koľkých veriteľov bola ukrátená, nakoľko úkonom, ktorý je žalobcom odporovaný,
sa ukracovali veritelia, ktorí vznikali v období od 05.05.2007 do 04.05.2011. Ukrátenie sa prejavuje tak,

že o žalovanú sumu boli všetci veritelia, ktorí sú v tomto konkurznom konaní zistení, ukrátený. Opačnýnázor predostretý prvostupňovým súdom vykazuje známky prílišného formalizmu pri výklade ust. § 57
ods. 4 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Napadnutá Zmluva o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 05.05.2007
je úkonom ukracujúcim uspokojenie pohľadávky, pretože podľa čl. II citovanej zmluvy o podnájme bola

dohodnutá cena za podnájom vo výške 150.000,- Sk mesačne. O túto sumu sa ukracovalo uspokojenie
pohľadávky, nakoľko za obdobie od 05.05.2007 až 04.05.2011, t.j. na dobu podnájmu, bola mesačne táto
suma uhrádzaná bez toho, aby došlo k účinnému využívaniu jednoúčelového stroja na vŕtanie otvorov
(Matric). Za dobu nájmu došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov v sume 8.536.678,20 Sk,
t.j. 283.365,81 Eur, ktorá suma bola zistená z predpísaných platieb vyplývajúcich z dojednanej zmluvy

o podnájme. Podnájomník za celé obdobie podnájmu neuhradil len časť splátky vo výške 3.429,55 Eur
za mesiac apríl 2011 a poslednú splátku vo výške 5.974,80 Eur za mesiac máj 2011, ktoré skutočnosti
vyplývajú z prihlášky pohľadávky žalovaného v 1/ rade v konkurznom konaní sp. zn. 3K/8/2011. Žalobca
uviedol, že pri ukracujúcich právnych úkonoch uvádzaných v ust. § 60 ZoKR sa nevyžaduje úmysel
dlžníka alebo druhej strany, ak ide o dvojstranný právny úkon ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov.
Odporovateľnosť ako právny inštitút na ochranu veriteľov prichádza do úvahy vtedy, ak sa právnym

úkonom dlžníka ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov. Dlžník môže urobiť akýkoľvek právny úkon,
ktorý nebude možné napadnúť odporovateľnosťou, ak sa to nedotkne uspokojenia pohľadávok veriteľov,
pretože jeho ostatný majetok bude postačovať na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov.
Žalobca predložil stav majetku a rozsah prihlásených a zistených pohľadávok, ktoré v skutočnosti
preukazujú, že hodnota majetku nepostačovala na plné uspokojenie pohľadávok všetkých jeho veriteľov,

a to ani za predpokladu, že žalovaná suma bude vložená do majetku, keď súpisová hodnota majetku
predstavuje sumu 81.653 Eur, pričom celková výška zistených pohľadávok je 1.017.135,71 Eur. Úmysel
dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá, nakoľko
napadnutý právny úkon bol urobený v prospech osoby s ním spriaznenej, pričom spriaznenosť bola
preukázaná skutočnosťou, že oprávnenou osobou konajúcou za podnájomcu bol konateľ Ing. Jozef

Baťala a konajúcou osobou za nájomcu bol riaditeľ Ing. Jozef Baťala. Žalovaný v 1/ rade nepreukázal
ani neexistenciu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, ani to, že žalovaný v 1/
rade o podnájomcovom úmysle nevedel. Naopak, s poukazom na svedeckú výpoveď svedka Baťalu
na pojednávaní dňa 12.02.2013 úmysel a vedomosť žalovaného v 1/ rade o ukrátení uspokojenia
pohľadávok veriteľov bola preukázaná. Žalobca odporuje ukracujúcemu právnemu úkonu, ktorý bol

urobený počas 5-tich rokov pred začatím konkurzného konania, nemá dôkazné bremeno preukazovať
úmysel podnájomcu ukrátiť svojich veriteľov, a preto ani nie je povinný preukazovať, ktorého z veriteľov
právny úkon ukrátil.

Ďalej namietal, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s otázkou pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného v 2/ rade, keď uviedol, že žalobca uplatnil neúčinnosť právneho úkonu Zmluvy o podnájme

č. 0505/2007, účastníkom ktorého právneho úkonu žalovaný v 2/ rade nebol, a teda tento právny úkon
s dlžníkom nedohodol, a preto nemôže byť v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný z dôvodu,
že by sám s dlžníkom právny úkon dohodol. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy,
a to Zmluvu o podnájme uzatvorenú medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o.,
Leasingovú zmluvu č. 14500379 v celom jej obsahu, ale hlavne Dodatok k tejto zmluve, ktorý bol

uzatvorený medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade. Uvedený dodatok je práve dôkazom o tom, že plnenie
poskytované zo strany úpadcu žalovanému v 1/ rade bolo v konečnom dôsledku poukazované na
účet žalovaného v 2/ rade, čomu nasvedčuje aj výpoveď svedka Baťalu. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel s priznaním náhrady trov konania a trov právneho
zastúpenia, alternatívne napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade. Tvrdenie, že okresný
súd nesprávne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, považoval za nepravdivé. Žalobca ani žalovaní v 1/ a v 2/ rade nenavrhovali
žiadne dôkazy, ktoré by okresný súd odmietol vykonať. V tomto smere poukázal na Zápisnicu z

pojednávania zo dňa 12.2.2013, z ktorej vyplýva, že po poučení v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. neboli
navrhované žiadne dôkazy zo strany účastníkov konania. Žalobca neuviedol žiadne iné skutočnosti,
rozdielne od jeho tvrdení v prvostupňovom konaní, s ktorými by sa okresný súd v rozhodnutí pri svojom
rozhodovaní nevysporiadal. V konaní prvostupňového súdu nedošlo k žiadnym vadám v zmysle ust.
§ 221 ods. 1 O.s.p.. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym

skutkovým zisteniam a aplikoval správny právny záver. Prvostupňový rozsudok má všetky náležitostiv zmysle ust. § 157 O.s.p.. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s tým, aby o trovách konania bolo
rozhodnuté tak, že žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2/ rade prostredníctvom právneho

zástupcu. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní a zásadne ju odmietol.
Pridržiaval sa všetkých ústnych, ako aj písomných vyjadrení žalovaného v 2/ rade prednesených v rámci
prvostupňového konania. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného v 2/ rade uviedol, že žalobca
napádal právny úkon, ktorého účastníkom nebol žalovaný v 2/ rade a o obsahu ktorého žalovaný v
2/ rade ani nemal vedomosť. Žalovaný v 2/ rade bol účastníkom právnych úkonov, a to leasingovej

zmluvy uzatvorenej so žalovaným v 1/ rade a nedatovanej zmluvy o podnájme uzatvorenej so žalobcom
a žalovaným v 1/ rade. Uzatvorením nedatovanej zmluvy o podnájme nedošlo k zmene akýchkoľvek
práv a povinností žalovaného v 2/ rade vyplývajúcich z leasingovej zmluvy. Žalovaný v 2/ rade prijímal
peňažné plnenia jedine na základe právneho titulu leasingovej zmluvy a jedine od žalovaného v 1/
rade. Preukázateľne tak nenadobudol žiaden priamy majetkový prospech od žalobcu. Žalobca v rámci
konania, ani v rámci odvolania túto skutočnosť nijako nevyvrátil a ani nespochybnil. Tvrdenia žalobcu

o tom, že platby žalobcu poukazované žalovanému v 1/ rade išli žalovanému v 2/ rade, považoval
za irelevantné a za nič nepreukazujúce tvrdenia. Zdôraznil a stotožnil sa s názorom okresného súdu,
že úprava práv a povinností obsiahnutá v Zmluve o podnájme č. 0505/2007 bola výlučne v dispozícii
žalobcu a žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade nie je preukázateľne a bez pochybností pasívne
legitimovaným subjektom v predmetnom konaní, čo žalobca nijako nevyvrátil a ani nespochybnil.

Argumentáciažalobcuotom,ževzmysle§60zákonač.7/2005Z.z.sanevyžadujeúmyseldlžníkaalebo
druhej strany, ak ide o dvojstranný právny úkon ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov, považoval
za nesúladnú s platným právom a účelovo vytrhnutú z kontextu odbornej literatúry. Úmysel dlžníka
alebo vedomosť druhej zmluvnej strany sa nevyžaduje v prípade tzv. osobitných skutkových podstát
odporovania právnym úkonom podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda pre prípady uvedené

v § 58 a § 59. Pri iných, ako tam uvedených prípadoch, sa aplikuje úprava § 60 zákona č. 7/2005
Z.z., kde sa výslovne vyžaduje úmysel dlžníka alebo vedomosť druhej strany o tomto úmysle ukrátiť
veriteľov. Rozdielom je iba prípad, ak na druhej zmluvnej strane vystupuje osoba spriaznená s dlžníkom,
kde zákon tento úmysel prezumuje. Interpretáciu § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresným súdom
považoval za správnu a totožnú s teleologickým výkladom príslušného ustanovenia. Účelom dotknutého

ustanovenia bola práve tá skutočnosť, aby mohli byť v konkurznom konaní účinne odporované iba
tie určité právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie tej - ktorej prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka, čo vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia. Musí sa jednať o konkrétnu
prihlásenú pohľadávku toho ktorého veriteľa z veriteľov dlžníka. Nemožno predmetné ustanovenie
vykladať spôsobom, že veritelia s prihlásenými pohľadávkami do konkurzu nebudú uspokojení v plnom

rozsahu, nakoľko podstatou konkurzného konania ako tzv. hromadnej exekúcie je pluralita veriteľov
a pomerné uspokojenie pohľadávok. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania
právnehoúkonudlžníka,resp.vmomente,keďprávnyúkonnadobudneúčinnosť.Žalobcamusívkonaní
preukázať, že konkrétnym právnym úkonom dlžníka bola ukrátená konkrétna pohľadávky veriteľa, ktorú
si veriteľ prihlásil do konkurzného konania. Žalobca nielenže nepreukázal, aké konkrétne pohľadávky

mali byť napadnutým úkonom dlžníka ukrátené, ale ani druhú zásadnú skutočnosť, a to, či ukrátenie
pohľadávok spôsobil práve konkrétny právny úkon - Zmluva o podnájme č. 0505/2007, ktorá dôkazná
povinnosť bola jedine na žalobcovi. Osobitne žalovaný v 2/ rade poukázal na spôsob uhrádzania
vzájomných pohľadávok medzi žalovaným v 1/ rade a žalobcom. Žalobca konštatoval, že na základe
napadnutého právneho úkonu - Zmluvy o podnájme č. 0505/2007 došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov

vo výške 283.365,81 Eur, ktorá predstavuje platby vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Ing. Baťala v rámci
jeho výsluchu uviedol, že žalobca výrobky, ktoré vyrobil, predával žalovanému v 1/ rade a vzájomné
pohľadávky, teda pohľadávky žalovaného v 1/ rade na nájomnom a pohľadávky žalobcu z kúpnej ceny
výrobkov boli vzájomne započítavané. Žalovaný v 1/ rade v rámci konania predložil aj listinné dôkazy, z
ktorých vyplývalo, že žalobca si do výšky kúpnej ceny za výrobky zahrnul aj všetky svoje náklady, ako

aj maržu - zisk. Teda, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že žalobca bol platbami žalovaného v 1/ rade
ukrátený, a to vo výške súčtu všetkých týchto platieb. Dôkazná povinnosť bola opätovne v tomto smere
na strane žalobcu. K tejto skutočnosti, a to k výške ukrátenej sumy sa žalobca vôbec nevyjadril a nárok
ani nešpecifikoval. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1

O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako
vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v
pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline
č.k. 13CoKR/32/2013-359 zo dňa 28.05.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia
rozsudku žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu, žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade
prostredníctvom právneho zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 17.06.2014, na základe čoho boli
splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211
ods. 2 O.s.p..

Krajský súd v súvislosti s podaným odvolaním žalobcu uvádza, že rozsudok okresného súdu
preskúmaval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní

zo dňa 04.04.2013, pričom prihliadol len na tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností.
Zdôrazňuje krajský súd, že pri hodnotení odvolacích dôvodov žalobcu dôsledne aplikoval procesnú
situáciu vykonaného poučenia okresným súdom nielen podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale hlavne v
zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom
alebo reštrukturalizáciou účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť

dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania, čo však neplatí,
ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania, keď došlo k jeho odročeniu (§ 101
ods. 2 O.s.p.), ktorá situácia v danej sporovej právnej veci nenastala, pretože prvé pojednávanie
dňa 13.11.2012 prebehlo. Z obsahu spisového materiálu vyplývalo, že účastníci súdneho konania v
predvolaní na prvý termín súdneho pojednávania dňa 13.11.2012 (č.l. 142 spisu) boli poučení nielen

podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., ale aj v zmysle ust. § 118a O.s.p. o tom, že na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada. Práve podľa obsahu predvolania na nariadený termín
súdneho pojednávania pred okresným súdom boli žalobca a žalovaný v 2/ rade poučení o povinnostiach
v zmysle ust. § 118a ods. 1 O.s.p., ako aj o následkoch ich nesplnenia v zmysle ust. § 118a ods. 2
O.s.p.. Aj za akceptovania zákonného ustanovenia § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. mohli mať odvolacie dôvody

svoju relevantnosť len v rovine tých skutočností a dôkazov, ktoré žalobca uviedol a označil najneskôr
do skončenia prvého pojednávania. Krajský súd zvýrazňuje, že práve odvolacie dôvody žalobcu, ktoré
spočívali v námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia,
boli vyhodnocované aj za aplikácie procesného stavu vyplývajúceho z ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p.,
ktorý procesný postup bol okresným súdom dôsledne dodržaný.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Krajský súd citoval vyššie zákonné ustanovenie z dôvodu, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia

tohto zákonného ustanovenia, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi rozsudku okresného
súdu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Len k zvýrazneniu vecnej správnosti rozsudku okresného súdu
a k odvolacím dôvodom žalobcu za rešpektovania ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. krajský súd uvádza
nasledovné:

Bolonepochybné,ženaúpadcu-dlžníkaT.M.W.s.r.o.,sosídlomPribinova6,03601Martin,IČO:31647

456, bol uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/8/2011 zo dňa 11.7.2011 vyhlásený konkurz (č.l.
354). V súvislosti s podanou žalobou žalobcu a pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu
bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z.. Žalobca podal odporovaciu žalobu na
základe zákona č. 7/2005 Z.z., ktorou sa domáhal neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o podnájme
0505/2007 zo dňa 5.5.2007 uzatvorenej medzi nájomcom TS MOTORY, a.s., so sídlom Pribinova 6, 036

01 Martin, IČO: 36 381 233 a úpadcom ako podnájomcom T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01Martin, IČO: 31 647 456. K takto vymedzenému nároku okresný súd pristupoval a tento posudzoval,
vychádzajúc zo žaloby žalobcu v celom znení, podania žalobcu zo dňa 07.02.2013 (č.l. 257 spisu) a
vyjadrenia do Zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.2.2013.

Predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní je vyhlásený konkurz, úkon, ktorému sa odporuje,
je právny úkon dlžníka, týka sa majetku dlžníka podliehajúceho konkurzu, je platný, účinný, ukracuje
uspokojenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku a odporovacia žaloba je podaná v
prekluzívnej lehote od vyhlásenia konkurzu.

V danom prípade odporovaciu žalobu podal správca konkurznej podstaty úpadcu T.M.W. s.r.o., so
sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 31 647 456, t.j. aktívne legitimovaná osoba, keďže aj podľa

ust. § 86 zákona č. 7/2005 Z.z. je správca povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a
vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania odporovacieho práva podľa
tohto zákona. Na tento účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou preskúmať všetky právne
úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene
predpokladať ich odporovateľnosť.

Účinky vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka: T.M.W. s.r.o., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin,
IČO: 31 647 456, nastali podľa zistení dňa 30.06.2011. Odporovacia žaloba v danej veci bola doručená
na Okresný súd v Žiline dňa 23.12.2011, t.j. v zákonnej prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ust. § 57 ods. 2
zákona č. 7/2005 Z.z.. Súčasne išlo o úkon dlžníka, a to Zmluvu o podnájme 0505/2007 zo dňa 5.5.2007,
na základe ktorej dlžník v postavení podnájomcu uzatvoril Zmluvu o nájme s nájomcom TS MOTORY,

a.s., so sídlom Pribinova 6, 036 01 Martin, IČO: 36 381 233. Úkon, ktorému žalobca odporoval, bol
urobený pred začatím konkurzného konania v zmysle ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z..

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovaciu žalobu podala po vyhlásení konkurzu oprávnená osoba -
správca, v zákonnej lehote, proti účinnému úkonu dlžníka, týkajúceho sa jeho majetku podliehajúceho
konkurzu, t.j. že tieto podmienky odporovateľnosti v danom prípade boli splnené.

Bolo nepochybné, že žalobca odporoval právnemu úkonu Zmluvy o podnájme 0505/2007 zo dňa
5.5.2007 v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré zákonné ustanovenie, hoci ho citoval okresný
súd vo svojom odôvodnení, krajský súd považoval za potrebné opätovne uviesť aj v dôvodoch svojho
rozhodnutia.

Podľa ust. § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým

dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka
ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej
s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ust. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom,
ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa ust. § 57 ods. 1 až 4 zákona č. 7/2005 Z.z. právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v
konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa
tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak

správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Právo odporovať právnemu úkonu
zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu;
právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba
toto právo písomne uznala. Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nárokysú už vykonateľné alebo uspokojené. Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Krajský súd uvádza, že podľa zákona č. 7/2005 Z.z. možno odporovať len tým právnym úkonom,

ktoré ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Nemusí teda
dôjsť k ukráteniu všetkých veriteľov prihlásených pohľadávok, ale stačí, keď v dôsledku právneho
úkonu nastane ukrátenie len niektorého z veriteľov prihlásených pohľadávok. To, aby právny úkon
ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou
každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu

úkonu nevznikne. Ide o všeobecnú podmienku, vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám
odporovateľných právnych úkonov. Táto podmienka musí byť v každom jednotlivom prípade (pri každej
skutkovej podstate) splnená. Konkrétny právny úkon úpadcu - dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší
jeho majetok.

Odporovať ukracujúcemu právnemu úkonu tak možno úspešne len za splnenia podmienok uvedených

v § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. vrátane, resp. súčasne za splnenia podmienky ukrátenia uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z..

Na základe vyššie uvedeného je pri ukracujúcom právnom úkone rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku
uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Vždy treba v prvom rade
skúmať, či došlo k zmenšeniu majetku. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický

dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či týmito právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, je vždy
vecou zisťovania a dokazovania v každom konaní.

Je potrebné uviesť, že úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka - úpadcu jeho
právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu ostatne na uspokojenie prihlásených
pohľadávok veriteľov. Samotný nájom za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k

zmene štruktúry majetku, pretože dlžník - úpadca namiesto hmotného majetku získa právo užívania a z
titulu práva tohto užívania, jeho využitia i prospech. V tejto súvislosti sa poukazuje na výpoveď svedka
Ing. Baťalu, ktorý uviedol dôvody, pre ktoré bola uzavretá leasingová zmluva, následne napadnutá
Zmluva o podnájme zo dňa 5.5.2007, ako aj, že práve predmetný stroj bol v užívaní žalobcu, ktorý
jeho prostredníctvom vytváral hodnoty prinášajúce zisk, pričom jednotlivé splátky nájomného v zmysle

nájomnej zmluvy boli platené, resp. záväzok platiť tieto splátky zanikal i formou zápočtu.

Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že odporovateľnosť predpokladá, že právnym úkonom dlžníka -
úpadcusaukrátiuspokojenieprihlásenejpohľadávkyveriteľa,teda,ževdôsledkukonkrétnehoprávneho
úkonu dlžníka - úpadcu nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo
len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné

domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie
prihlásenejpohľadávkyveriteľa,pretožetýmtoúkonomdlžníka-úpadcunedošlokukráteniuuspokojenia
prihlásenej pohľadávky veriteľa. Zvýrazňuje krajský súd, že žalobca je nositeľom dôkaznej povinnosti
a musí preukázať, že právnym úkonom zmluvy o podnájme bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý
si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku, tak, ako správne uviedol okresný súd. Veriteľ však

musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu, t.j. v momente, keď právny
úkon nadobudne účinnosť.

Teda zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ust. § 57 ods. 4 vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená
pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka, teda ktoréhokoľvek. Z týchto dôvodov musí správca prioritne
preukázať (má dôkazné bremeno), že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na

uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu. Nebol by dôvod na podanie odporovacej žaloby, ak
by sa všetky prihlásené a zistené pohľadávky v konkurze uspokojili. V konkurze, kde sa pohľadávky
uspokojujú len pomerne, to zásadne neprichádza do úvahy, ale nie je to úplne vylúčené (napr. ak si
všetci veritelia neprihlásia pohľadávky).Súhlasí krajský súd so záverom prvostupňového súdu, že samotný predložený zoznam zistených
pohľadávok úpadcu T.M.W. s.r.o. na č.l. 70 spisu a celková súpisová hodnota všeobecnej hodnoty
majetku úpadcu T.M.W. s.r.o. dokumentujú skutočnosť, že hodnota majetku úpadcu nepostačovala

na plné uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov, avšak bez ďalšieho nepreukázali, že právnym
úkonom Zmluvy o podnájme 0505/2007 došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, teda že týmto právnym
úkonom bolo ukrátené uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa existujúcej v čase, keď
nastali účinky predmetného právneho úkonu, resp. v relevantnej dobe od 05.05.2007 do 04.05.2011.
Je potrebné zdôrazniť, že práve skutočnosť ukrátenia v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005

Z.z. musí byť preukázaná, nemôže byť predpokladaná. Táto základná hmotno-právna podmienka pre
odporovanie právnemu úkonu nebola zo strany žalobcu dokázaná. V konaní ani nebolo preukázané,
že majetok dlžníka - úpadcu sa práve uzatvorením zmluvy o podnájme zmenšil. Práve preukázanie
zmenšenia majetku bolo základným, resp. všeobecným predpokladom odporovania právnemu úkonu,
čo sa vyžaduje i v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., a preto nebolo možné rozhodnúť o neúčinnosti
dotknutého právneho úkonu, a to vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne postupoval prvostupňový súd vo vzťahu k žalovanému v 2/
rade, keď uzavrel, že skúmanie podmienky ukrátenia, uspokojenia pohľadávky podľa ust. § 57 ods.
4 zákona č. 7/2005 Z.z. predchádzalo vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade skúmaniu jeho pasívnej
legitimácie. Pokiaľ žalobca vymedzil predmet konania, a to určenie neúčinnosti právneho úkonu Zmluvy
o podnájme č. 0505/2007 zo dňa 5.5.2007, stotožňuje sa krajský súd so záverom prvostupňového súdu,

žezprávnehoúkonuZmluvyopodnájmeč.0505/2007žalovanýv2/radenenadobudolžiadenprospech,
a tým žalovaným v 2/ rade ani nenadobudol z predmetného právneho úkonu žiaden prospech. K tomuto
záveru prvostupňového súdu žalobca žiaden relevantný odvolací dôvod neuviedol, len poukazoval na
dodatok k zmluve o podnájme uzavretej medzi žalovaným v 2/ rade TS MOTORY, a.s. a T.M.W. s.r.o.
leasingovú zmluvu. Zvýrazňuje krajský súd i na medzi účastníkmi nespornú skutkovú okolnosť, ktorú

si osvojil i prvostupňový súd podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., že v čase od 28.02.2011 do 04.05.2011
ani neexistoval právny úkon určenia neúčinnosti, ktorého sa žalobca domáhal, keďže z čl. 3 zmluvy
o podnájme uzatvorenej medzi žalovaným v 2/ rade, TS MOTORY, a.s., a T.M.W. s.r.o. vyplývalo, že
podnájomná zmluva zaniká v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, k účinkom ktorého
predčasného ukončenia v dôsledku odstúpenia žalovaného v 2/ rade došlo ku dňu 28.02.2011.

Dodáva krajský súd, že dokazovanie vykonané pred prvostupňovým súdom nebolo spochybnené
žiadnym účastníkom konania a k zistenému skutkovému stavu odvolací súd nemá čo vytknúť.

Čo sa týka okolností, za ktorých bola zmluva o podnájme uzatvorená a súvisiace vzťahy personálneho
a ekonomického prepojenia medzi dlžníkom (úpadcom) a žalovaným v 1/ rade ako nájomcom, odvolací
súd konštatuje, že odporovacia žaloba nedáva súdu inú možnosť ako posúdenie právnej účinnosti

sporného právneho úkonu len z pohľadu ukrátenia uspokojenia pohľadávok veriteľov. Odporovacia
žaloba neumožňuje úvahy o iných právnych dôsledkoch právneho úkonu alebo o inom úmysle veriteľov,
ako je ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Úvahy o tom, či konanie dlžníka nebolo špekulatívne,
či ide alebo nejde o obchádzanie zákona alebo obchádzanie účelu zákona, je možné len v konaní o
neplatnosť takéhoto právneho úkonu (§ 39 Občianskeho zákonníka). Je preto na správcovi konkurznej

podstaty, aby zvážil efektívne pracovné prostriedky na ochranu záujmov veriteľov v smere rozhodnutia,
či podá odporovaciu žalobu alebo žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Toto doplnenie uvádza krajský
súd len vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o účelovosti uzatvorenia tohto právneho úkonu, odkaz na výhody
žalovaného v 1/ rade a samotný konečný efekt prípadného nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu
leasingu žalovaným v 1/ rade po skončení leasingu, keď predmet leasingu sa nikdy nemal stať majetkom

úpadcu.

Za viazanosti ust. § 212 ods. 1 O.s.p., keďže voči rozsudku okresného súdu vo výroku o náhrade
trov prvostupňového konania nebolo podané odvolanie, pričom ide v rovine rozhodovania o trovách
súdneho konania o návrhové konanie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., preto v tejto časti výrok
rozsudku okresného súdu, ktorý nebol napadnutý odvolaním, nebolo možné zo strany krajského súdupreskúmavať, a tým došlo k potvrdeniu aj tohto výroku rozsudku okresného súdu, ktorý netvoril predmet
odvolacieho konania.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142

ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ rade a v 2/ rade, ktorí
neuskutočnili návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a ani vznik takýchto trov nebol preukázaný,
preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.