Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/663/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222234
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222234.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 1129,98
Euro, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť jej
1129,98 Euro titulom škody ( 1004,98 Euro nemajetková ujma + 125 Euro majetková škoda ) a to podľa

zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou: POHOTOVOSŤ, s.r.o.
a povinným : L. Z.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh žalobkyne na vykonanie exekúcie
spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím tejto žiadosti došlo k založeniu
zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej
právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto

žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie poverenia rozhodol až dňa 27.1.2011 a to rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 545 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa
považuje za nesprávny úradný postup jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej
lehote resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov .
V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej vznikla škoda
nasledovne:

1. Majetková škoda v sume 125 Euro, ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
prešlo od podania žiadosti o vydanie poverenia na súd do rozhodnutia o tejto žiadosti
2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 1004,98 Euro a to za vnútorné zásahy do
spoločnosti ,ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania , ktorú ujmu vyčíslil v súlade s
judikatúrou ÚS SR za každý mesiac nečinnosti exekučného súdu 55 Euro.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila.
Jej právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním na
Okresnom súde Revúca a Okresnom súde Zvolen. Túto skutočnosť súd nepovažoval za dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania, pretože zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť zabezpečenésubstitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým, aby
splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu). Súd vzhľadom na vyše uvedené vec prejednal a rozhodol
bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalovanej nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť ospravedlnila, ale nepožiadala o odročenie pojednávania. Súdu doručila písomné
vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si
náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru
podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú značku exekučného

konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu ), okrem toho žalobkyňa neuvádza,
kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný spis a tým prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem
toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody,
pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta

nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s
uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie kroky, ktoré podnikla na odstránenie
neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy na príslušnom
konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné
právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že všeobecný súd v konaní

o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože táto právomoc prináleží
iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná podmienka povinného
predbežnéhoprejednaniatakéhotonárokuvtomtoprípadeniejesplnená,pretoževčasepodaniažaloby
nasúdzákonnálehota(6mesiacovodprijatiažiadosti)ešteneuplynula,takžeideopredčasneuplatnený
nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

(a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný podľa ust. §-u
4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že zákonné podmienky vzniku
zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú. Namietala, že 15 dňová
lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu
ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS 16/2002), z ktorej

vyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní
a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu
najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia poukázala na to,
že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa

naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je možné považovať za nesprávny
úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo viesť len k záveru o existencii
nezákonného rozhodnutia. Poukázala ďalej na to, že povinnosť žalobkyne riadne preukázať vznik a
výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb, ani ťažkosti
pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa exemplárne nesplnenie dôkaznej

povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku škody. Žalobkyňa nepreukázala,
žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal
vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou majetkovou a nemajetkovou škodou,
preto žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, žiadala žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania

(ktoré však doteraz vyčíslené neboli).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky č.k. XXEr/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 16.9.2009 súdny exekútor JUDr. A. L. podal žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
proti povinnému L. Z. o vymoženie 211,10 Euro s prísl. Výzvami zo dňa 1.10.2009, 26.5.2010, vyzýval

oprávneného na predloženie úverovej zmluvy z ktorej vznikla vymáhaná pohľadávka. Exekučnému
súdu dňa 13.9.2010 bola predložená predmetná úverová zmluva . Exekučný súd dňa 19.11.2010
vydal uznesenie č.k. XXEr/XXX/XXXX-XX ktorým žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Toto uznesenie nebolo napadnuté odvolaním a následne uznesením dňa 27.1.2011 č.k.
XXEr/XXX/XXXX-XX bolo exekučné konanie zastavené ( ani toto uznesenie nebolo napadnuté

odvolaním oprávneného ) .
V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 1004,98 Euro nemajetkovej ujmy
a 125 Euro majetkovej škody a to podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré škody podľa jej tvrdenia jej
mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky vo veci spisováznačka XXEr XXX/XXXX ako exekučného súdu a to preto, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti
exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote .
Podľa ust.§-u 44 ods.2 zák.č.233/1995 Z.z. v znení účinnom v čase začatia predmetného exekučného

konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,

2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z.
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj

nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)
Podľa ust.§-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy

upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a

nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.
Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecnemožno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami. Z vyše uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou
tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.

Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej

sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému

postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha
jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote .

Uplatnený nárok žalobkyne na náhradu škody súd posudzoval podľa §-u 9 ods.2 zákona č.514/2003
Z.z. v znení platnom od 1.1.2013 , podľa ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa

porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo preukázané, že by tieto
podklady potrebné pre ustálenie nesprávneho úradného postupu boli dané v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky. Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatňuje výlučne podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z., dôvodiac, že príslušný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov

v konaní. V súvislosti s prípadným prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie,
neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské
práva. V zmysle § 9, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 len takéto podklady
by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Žaloba bola podaná 27.9.2012, napriek tomu súd je
toho názoru, že súčasné znenie ustanovenia § 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 Z. z. treba brať do úvahy

ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z. z.,
platného v čase podania návrhu na zmenu exekútora a začatia tohto konania .Takáto zmena znenia
tohto zákonného ustanovenia bola zrejme vykonaná zákonodarcom práve preto, aby sa pri posudzovaní
takéhoto nároku sa zjednotil jeho výklad a aplikácia . Súd dodáva, že otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku

48 ods.2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR , ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, procesné správanie účastníka a postup súdu (napr.
I. ÚS 41/02). Súdne konanie z hľadiska zbytočných prieťahov v konaní nie je kompetentný preskúmavať
súd v konaní o náhrade škody podľa zákona číslo 514/2003 Z. z. Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by
preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo viesť aj k porušeniu inštančného princípu
súdnictva. Súd poukazuje na to, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty neznamená automaticky

zbytočný prieťah v konaní a samotné nedodržanie zákonnej lehoty nemá automaticky za následok vznik
škody ( a to ani majetkovej ani nemajetkovej ujmy) . Vzhľadom na vyše uvedené, súd konštatuje, že k
nesprávnemu úradnému postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z nedošlo v predmetnej exekučnej veci
Okresného súdu Nové Zámky.V dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni
žiadna škoda nemohla vzniknúť. Preukázať vznik škody a jej výšku bolo procesnou povinnosťou
žalobkyne, ktorú na preukázanie týchto skutočnosti zaťažovalo dôkazné bremeno. Žalobkyňa však

dôkazne bremeno v tomto smere neuniesla , pretože ňou tvrdená materiálna škoda a ani nemajetková
ujma v konaní preukázaná nebola.
Na základe vyše uvedených skutočností súd teda uzavrel, že nie sú dané zákonne predpoklady vzniku
žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
Súd považuje za potrebné dodať, že ani podľa EP nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu tým , že

nebolo vydané uznesenie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia v lehote 15 dní. Exekučný poriadok
totiž stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. Mylný je teda názor žalobkyne o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP nie je možné vyvodiť záver,
že lehota na vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie je 15 dní. Je aj logické , že
takúto lehotu zákonodarca súdu nestanovil, pretože ak súd musí zistiť či existuje rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, je potrebné aby si mohol zadovážiť potrebné listiny a na
ich základe vydať uznesenie, k čomu však je potrebné poskytnúť mu primeraný časový priestor. Ak by
zákonodarca túto lehotu stanovil aj pre vydanie uznesenia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia
znenie ust. §-u 44 ods.2 by zrejme bolo iné, aké bolo v čase začatia predmetného exekučného konania.
Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože

nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol o
žiadosti exekútora na vydanie poverenia, dňom, keď jej bolo doručené uznesenie súdu . Do podania
žaloby na súd trojročná premlčacia doba neuplynula.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná ( hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú

značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho
žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) a nespôsobilá byť podkladom tohto sporového
konania podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná, pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné
náležitosti návrhu na začatie konania ( uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom

domáha ) a uviedla aj právny dôvod (náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť
nebol namieste postup súdu podľa §-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len
prípadne zamietnutie žaloby nie však jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení

návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu , pritom je nesporné , že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty
v rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne.
Len pre úplnosť súd dodáva, že žalobkyňa vo svojom žalobnom petite žiadala najprv o veci
rozhodnúťtzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 OSP). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná , že je

tu dôvod na postup podľa §-u 152 ods. 2 OSP , môže vydať medzitýmny rozsudok, v opačnom prípade
súd osobitne rozhodnutie o takomto návrhu nevydá a takýmto návrhom sa ani v odôvodnení rozhodnutia
o veci samej sa nemusí zaoberať.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP , keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.