Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 20, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Cb/23/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707200222
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7707200222.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Igorom Raganom, v právnej veci žalobcu: R.I.S.K.

SERVIS & CONSULTING spol. s.r.o., so sídlom Južná Trieda 78, Košice 040 01, IČO: 36 494 739,
zast.: JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, AK so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti žalovanej: Obec
Drahňov, 076 74 Drahňov, IČO: 331503, zastúpená JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, AK so sídlom
Štúrova ulica č. 20, Košice, o zaplatenie sumy 230 119,10 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 8 564,42 EUR, ktoré pozostávajú
z náhrady trov právneho zastúpenia, tie na účet právneho zástupcu žalovanej, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobca je povinný uhradiť Slovenskej republike, na účet Okresného súdu Michalovce, č.ú. SK85 8180

0000 0070 0014 6626 trovy konania v sume 48,72 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný žalobca, Slovenská inkasná spoločnosť s.r.o. si žalobou doručenou súdu dňa 9.1.2007 uplatnil
voči žalovanej nárok na zaplatenie sumy 230 119,10 EUR s príslušenstvom, /6 932 568,- Sk/, titulom
úhrady ceny za realizované diela, ktoré vykonal Ing. Jozef Schlosser, ako zhotoviteľ pre žalovanú, ako
objednávateľku, na základe zmluvy o dielo č. 5/2002, ktorej predmetom bolo vypracovanie projektovej
dokumentácie pre stavbu „Drahňov - rozšírenie miestnych komunikácií a chodníkov“, za cenu, ktorú
fakturoval faktúrou č. 2003301 na sumu 669 636,- Sk, so splatnosťou dňa 16.1.2003, na základe

zmluvy o dielo č. 6/2002, ktorej predmetom bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavbu
„Drahňov, dažďová, splašková kanalizácia a ČOV“, ktorú cenu fakturoval faktúrou č. 200302, na sumu
5 734 200,- Sk, so splatnosťou dňa 16.1.2003 a zmluvu o dielo č. 7/2002, ktorej predmetom bolo
vypracovanie projektovej dokumentácie pre stavbu „Drahňov - rozšírenie verejného vodovodu“, ktorú
cenu fakturoval faktúrou č. 200303 na sumu 528 732,- Sk so splatnosťou dňa 16.1.2003. Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 postúpil zhotoviteľ, ako postupca na Slovenskú inkasnú
spoločnosť s.r.o., ako postupníka, pohľadávky voči žalovanej z vyššie uvedených zmlúv o dielo s

príslušenstvom. Žalovaná ani napriek splatnosti uvedených faktúr, fakturované ceny diel neuhradila.

Súdvyhovelnávrhuavydalplatobnýrozkaz,vočiktorémupodalažalovanávčasodpor,ktorýodôvodnila,
že zmluvy, na základe ktorých si žalobca uplatňuje pohľadávky v konaní sú neplatné z dôvodu, že pri
ich uzatvorení neboli dodržané ustanovenia zákona č. 263/1999 Z.z.. Navrhovateľ nie je taktiež aktívne
legitimovaný. Postúpenie pohľadávok, ktoré bolo oznámené postupcom nespĺňa náležitosti právnehoúkonu, keďže nie je jasné, určité a zrozumiteľné. Preto nemohlo vyvolať dôsledky, aké takéto oznámenie
vyvolať má, teda že na vymáhanie pohľadávky je oprávnený žalobca. Táto skutočnosť bola oznámená
zhotoviteľovi listom zo dňa 12.1.2007.

Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 27.2.2008 /čl. 54/ uviedol, že ak
by zmluvy boli skutočne neplatné z dôvodu porušenia zákona, boli vykonané práce a tie treba zaplatiť.
V takomto prípade pohľadávky uplatnené žalobou sú pohľadávka z bezdôvodného obohatenia, nie zo
zmlúv, pretože k realizácii fakturovaných prác došlo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením obsahu listín, ktoré
sú súčasťou spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Ing. Jozef Schlosser, ako zhotoviteľ, uzavrel so žalovanou, ako objednávateľkou dňa 5.2.2002 zmluvu
o dielo č. 5/2002 /čl. 4 - 6/. V článku 2. sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre stavbu: „Drahňov - rozšírenie
miestnych komunikácií a chodníkov“ dielo v rozsahu dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia
a projektu pre realizáciu stavby v rozsahu a skladbe podľa Sadzobníka pre navrhovanie ponukových
cien projektových prác a činností UNIKA 2002 vrátane jeho prerokovania v priebehu a v závere prác, za

účelom vydania stavebného povolenia. V článku 4. si dohodli zmluvné strany čas plnenia a to realizáciu
diela do 31.12.2002 s tým, že predmet plnenia zmluvy je splnený riadnym vypracovaním a osobným
odovzdaním diela objednávateľovi s potvrdením o prijatí. V článku 6. si dohodli cenu vo výške 587 400,-
Sk, ku ktorej bude fakturovaná platná DPH. V článku 7. je uvedené, že podkladom pre úhradu ceny
dodávkybudefaktúranapredmetzmluvyvrozsahuplnenia.Faktúrajesplatnádo14dníodjejdoručenia

objednávateľovi. Podľa článku 11.10 zmluvu možno meniť alebo zrušiť len dohodou obidvoch zmluvných
strán v písomnej forme. Prílohou zmluvy je protokol o výpočte ceny projektových prác odsúhlasený
zmluvnými stranami na sumu 646 140 Sk (587 400 Sk + DPH 58 740 Sk) /čl. 7/.

Faktúrou č. 2003001 /č.l. 8/ fakturoval zhotoviteľ Ing. Jozef Schlosser žalovanej na základe ZOD č.
5/2002 spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby Drahňov -

rozšírenie miestnych komunikácií a chodníkov sumu 587 400,- Sk bez DPH, s DPH 669 636,- Sk. Dátum
vystavenia faktúry je uvedený deň 2.1.2003, dátum splatnosti deň 16.1.2003. Na rube faktúry je dodací
list č. 2003001, vystavený dňa 2.1.2003, ktorý je opatrený odtlačkom pečiatky a podpisu zhotoviteľa,
ako aj odtlačkom pečiatky Obecného úradu Drahňov, ktorá je opatrená podpisom.

Ing. Jozef Schlosser, ako zhotoviteľ, uzavrel so žalovanou, ako objednávateľkou dňa 5.2.2002 zmluvu

o dielo č. 6/2002 /čl. 9 - 11/. V článku 2. sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre stavbu „Drahňov - dažďová,
splašková kanalizácia a ČOV“, dielo v rozsahu dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia a
projektu pre realizáciu stavby v rozsahu a skladbe podľa Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien
projektových prác a činností UNIKA 2002 vrátane jeho prerokovania v priebehu a v závere prác, za
účelom vydania stavebného povolenia. V článku 4. si dohodli zmluvné strany čas plnenia a to realizáciu

diela do 31.12.2002 s tým, že predmet plnenia zmluvy je splnený riadnym vypracovaním a osobným
odovzdaním diela objednávateľovi s potvrdením o prijatí. V článku 6. si dohodli cenu vo výške 5 230
000,- Sk, ku ktorej bude fakturovaná platná DPH. V článku 7. je uvedené, že podkladom pre úhradu ceny
dodávkybudefaktúranapredmetzmluvyvrozsahuplnenia.Faktúrajesplatnádo14dníodjejdoručenia
objednávateľovi. Podľa článku 11.10 zmluvu možno meniť alebo zrušiť len dohodou obidvoch zmluvných

strán v písomnej forme. Prílohou zmluvy je protokol o výpočte ceny projektových prác odsúhlasený
zmluvnými stranami na sumu 5 753 000 Sk (5 230 000 Sk + DPH 523 000 Sk) /čl. 11/.

Faktúrou č. 2003002 /č.l. 12/ fakturoval zhotoviteľ Ing. Jozef Schlosser žalovanej na základe ZOD
č. 6/2002 spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu stavby, vrátane
spracovania tendrovej dokumentácie „Drahňov - dažďová, splašková kanalizácia a ČOV“. Z ceny bolo

odpočítané vyplatené čiastkové plnenie z roku 2002 v sume 200 000,- Sk. Uvedená faktúra je vystavená
na sumu 5 030 000 Sk bez DPH, s DPH 5 734 200,- Sk. Dátum vystavenia faktúry je uvedený
deň 2.1.2003, dátum splatnosti deň 16.1.2003. Na rube faktúry je dodací list č. 2003002, vystavenýdňa 2.1.2003, ktorý je opatrený odtlačkom pečiatky a podpisu zhotoviteľa, ako aj odtlačkom pečiatky
Obecného úradu Drahňov, ktorá je opatrená podpisom.

Faktúrou č. 020043, zo dňa 20.12.2002 /č.l. 13/ bola žalovanej fakturovaná suma 100 000,- Sk, na

základe zmluvy o dielo č. 6/2002, ako čiastkové plnenia spracovania projektovej dokumentácie.

Faktúrou č. 020044, zo dňa 20.12.2002 /č.l. 14/ fakturoval zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo č. 6/2002
druhé čiastkové plnenie spracovania projektovej dokumentácie a to sumou 100 000,- Sk.

Ing. Jozef Schlosser, ako zhotoviteľ, uzavrel so žalovanou, ako objednávateľkou dňa 5.2.2002 zmluvu o
dielo č. 7/2002 /čl. 15 - 19/. V článku 2. sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre stavbu „Drahňov- rozšírenie
verejného vodovodu“ dielo v rozsahu dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia a projektu pre

realizáciu stavby v rozsahu a skladbe podľa Sadzobníka pre navrhovanie ponukových cien projektových
prác a činností UNIKA 2002 vrátane jeho prerokovania v priebehu a v závere prác, za účelom vydania
stavebného povolenia. V článku 4. si dohodli zmluvné strany čas plnenia a to realizáciu diela do
31.12.2002 s tým, že predmet plnenia zmluvy je splnený riadnym vypracovaním a osobným odovzdaním
diela objednávateľovi s potvrdením o prijatí. V článku 6. si dohodli cenu vo výške 463 800,- Sk, ku

ktorej bude fakturovaná platná DPH. V článku 7. je uvedené, že podkladom pre úhradu ceny dodávky
bude faktúra na predmet zmluvy v rozsahu plnenia. Faktúra je splatná do 14 dní od jej doručenia
objednávateľovi. Podľa článku 11.10 zmluvu možno meniť alebo zrušiť len dohodou obidvoch zmluvných
strán v písomnej forme. Prílohou zmluvy je protokol o výpočte ceny projektových prác odsúhlasený
zmluvnými stranami na sumu 510 180 Sk (463 800 Sk + DPH 46 380 Sk) /čl. 20/.

Faktúrou č. 2003003 zo dňa 2.1.2003 /č.l. 21/ fakturoval zhotoviteľ Ing. Jozef Schlosser žalovanej na
základe ZOD č. 7/2002 spracovanie projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie a realizáciu
stavby „Drahňov- rozšírenie verejného vodovodu“ sumu 463 800,- Sk bez DPH, s DPH 528 732,- Sk.
Dátum vystavenia faktúry je uvedený deň 2.1.2003, dátum splatnosti deň 16.1.2003. Na rube faktúry
je dodací list č. 2003003, vystavený dňa 2.1.2003, ktorý je opatrený odtlačkom pečiatky a podpisu

zhotoviteľa, ako aj odtlačkom pečiatky Obecného úradu Drahňov, ktorá je opatrená podpisom.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá dňa 22.12.2006 medzi Slovenská inkasná
spoločnosť s.r.o. ako postupníkom a Ing. Jozefom Schlosserom, ako postupcom /č.l. 22/ vyplýva, že
predmetom je postúpenie pohľadávky s príslušenstvom voči žalovanej v celkovej výške 6.932.568,- Sk,
ktorá pozostáva z faktúry č. 2003001 na sumu s DPH 669.636,- Sk - zmluva o dielo 5/2002, faktúry č.

2003002 na sumu s DPH 5.734.200,- Sk - zmluva o dielo č. 6/2002, faktúry č. 2003003 na sumu s DPH
528.732,- Sk - zmluva o dielo č. 7/2002 /čl. 22/.

Listom zo dňa 22.12.2006 oznámil postupca postúpenie uvedených pohľadávok z faktúry č. 2003001,
č. 2003002 a 2003003 žalovanej /čl. 23/.

Na pojednávaní dňa 16.7.2008 právny zástupca žalovanej namietal premlčanie pohľadávky uplatnenej

žalobou. Uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávok realizované zhotoviteľom je neurčité,
nezrozumiteľné a nejasné. Ďalej tam nie je presne a určito vymedzená pohľadávka, ktorá mala byť
postúpená. Zároveň poukázal na rozpor fakturovaných súm z faktúry č. 2003002, kde na jednej faktúre
je fakturovaná suma 5 734 200,- Sk a na inej je uvedená suma 5 962 200,- Sk. Keďže jednotlivé
listiny doložené žalobcom boli doručené žalovanej až dňa 28.9.2007, až od tohto dátumu bola žalovaná

povinná plniť žalobcovi. Vzhľadom k tomu je pohľadávka žalobcu premlčaná. Čo sa týka zmluvy o dielo
č. 5/2002, 6/2002 a 7/2002, tie sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, keďže odporujú zákonu č.
263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní, ktoré presne vymedzuje, aké spôsoby verejného obstarávania je
potrebné použiť pri obstarávaní výkonov v cene, ktorá je predmetom týchto zmlúv. Je zrejmé, že nebolo
možné použiť metódu, ktorá bola pri uzatváraní týchto zmlúv použitá. Zákon o verejnom obstarávaní

má za úlohu s verejnými prostriedkami nakladať hospodárne, účelne a šetrne. Je nepochybné, že
prostriedky obce sú verejnými prostriedkami, preto boli obce definované ako obstarávatelia v § 3 ods. 1písm. b) zákona. Vzhľadom k tomu, tieto právne úkony, keďže sú v rozpore so zákonom, sú neplatné,
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 16.7.2008 namietal, že beh premlčacích lehôt nemá

žiaden vplyv na oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok. Čo sa týka prípadného rozporu
fakturovaných súm vo faktúre č. 2003002, ide o zrejme chybu v písaní. Pokiaľ ide o neplatnú zmluvu
z dôvodu nedodržania zákona o verejnom obstarávaní, zhotoviteľ nemal možnosť vedieť, že prípadne
sa neuskutočnilo verejné obstarávanie. Žalobca sa domnieva, že uvedené zmluvy o dielo verejnému
obstarávaniu nepodliehajú.

Návrhom zo dňa 24.11.2008 pôvodný žalobca navrhol zmenu účastníka konania na strane žalobcu a to

na R.I.S.K. SERVIS & CONSULTING spol. s.r.o., z dôvodu, že dňa 14.11.2008 bola uzavretá zmluva o
postúpení pohľadávky medzi žalobcom, ako postupcom a uvedenou spoločnosťou, ako postupníkom,
predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 6.932.568,- Sk s príslušenstvom, ktoré eviduje
žalobca voči žalovanej.

Podaním zo dňa 14.11.2008 oznámil žalobca, Slovenská inkasná spoločnosť s.r.o. postúpenie

pohľadávok uplatnených v konaní žalovanej /čl. 84/.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 14.11.2008 /čl. 85/ vyplýva, že postupník, spoločnosť
R.I.S.K. SERVIS & CONSULTING spol. s.r.o. nadobúda uvedenou zmluvou pohľadávky uplatnené v
konaní voči žalovanej od postupcu žalobcu Slovenská inkasná spoločnosť s.r.o..

Súd uznesením zo dňa 31.12.2008 č.k. 17Cb/23/2007 - 86 pripustil, aby žalobca z konania vystúpil a na

jeho miesto nastúpila spoločnosť R.I.S.K. SERVIS & CONSULTING spol. s.r.o. /čl. 86/.

V konaní vypočutý zhotoviteľ Ing. Jozef Schlosser, ako svedok dňa 3.3.2010, pri svojom výsluchu
uviedol, že ho v roku 2002 oslovil starosta žalovanej z dôvodu, že majú k dispozícii finančné prostriedky
z fondov EÚ a potrebovali by projekt na cestu s chodníkmi, vodovod a kanalizáciu. Na základe toho
oboznámil starostu s cenovou ponukou. Ten mu uviedol, že je potrebné všetko realizovať urýchlene

z dôvodu, že žalovanej prepadnú finančné prostriedky, ktoré mala k dispozícii. O to, akou formou sa
to malo realizovať, sa nezaujímal. Často robil práce na základe ústnych dohôd. Starostovi na práce
predložil návrhy zmlúv, ktoré sa podpísali. Cena v zmluvách bola dohodnutá podľa cenovej ponuky.
Cenovú ponuku spracovával podľa cenníka. Následne práce realizoval a obci dodal projekty aj so
stavebným povolením, teda realizoval diela podľa zmluvy. Podľa neho hlavným dôvodom neuhradenia

ceny za diela bolo to, že sa končilo volebné obdobie starostu, ktorý s nim uzatváral zmluvu a nový
starosta mu oznámil, že uvedené faktúry neuhradí, keďže predchádzajúci starosta narobil veľké dlhy.
Svedok sa nevedel vyjadriť, či diela na základe ním vypracovaných projektov boli v plnom rozsahu
žalovanou realizované. Uviedol, že časť prác, podľa jeho projektov bola zo strany žalovanej realizovaná,
pretože ho žalovaná oslovila, aby urobil nejaké zmeny čo sa týka vodovodu. Diela vypracované na

základe uzavretých zmlúv so žalovanou odovzdával osobne, niekedy v januári 2003, konkrétne dňa
20.1.2003. Projekty odovzdával priamo starostovi obce. Súčasne s odovzdaním projektov odovzdal aj
faktúry. Osobitný list, alebo potvrdenie o tom, že projektová dokumentácia podľa jednotlivých zmlúv bola
odovzdaná, nebol vyhotovovaný. Mal za to, že postačujú dodacie listy, ktoré boli predložené s faktúrami.
Svedok potvrdil, že projektovú dokumentáciu a faktúry odovzdával ešte starému starostovi Mikulášovi

Semanovi. Pri odovzdávaní projektov starostovi tam nikto nebol, pretože starosta mal samostatnú
kanceláriu bez svojej sekretárky alebo asistentky. Vystavené faktúry svedkovi zo strany žalovanej neboli
vrátené. Projekty neboli reklamované.

V konaní vypočutý Mikuláš Seman /čl. 150 - 151/ dňa 9.4.2010 uviedol, že vykonával funkciu starostu
obce žalovanej v období roku 1990 - 2003 a to do 6.1.2003, kedy ukončil funkciu starostu. Uviedol,

že po návšteve zástupcov z EÚ mu boli prisľúbené finančné prostriedky na zabezpečenie kanalizácie,
dodávky pitnej vody a plynofikácie obce, chodníky a čističky pre celú obec. Podmienkou bolo, že sa tomuselo uskutočniť veľmi rýchlo, musel byť vypísaný tender a všetko muselo byť zrealizované v priebehu
2 týždňov. Skutočne bol vypísaný tender, ktorý zabezpečoval Ing. Baláž, pracovník Mestského úradu vo
Veľkých Kapušanoch. Súťaže sa zúčastnili okrem Ing. Schlossera ešte ďalší 3 - 4 dodávatelia. Všetko

bolo robené v súlade s právnymi predpismi a výsledkom bolo, že najprijateľnejšia bola cena dodávateľa
Ing. Schlossera, s ktorým následne bola uzavretá zmluva o dielo. Čo sa týka odovzdania projektov, tie
boli jednoznačne odovzdané u neho v kancelárii, v obci a Ing. Schlosser ich s ním niesol aj do Bratislavy
na Ministerstvo výstavby.

V konaní vypočutý štatutárny orgán žalovaného Tibor Jasovský, terajší starosta žalovanej, na

pojednávaní 26.5.2010 uviedol, že bol v 12/2002 zvolený do funkcie starostu žalovanej. Pred nástupom
do funkcie vykonával funkciu starostu p. Seman, ten pri ukončení svojej funkcie neodovzdal všetky
potrebné doklady. Keď žalovanej prišiel list z ministerstva, pátral a našiel jednotlivé zmluvy o dielo
uzavreté s Ing. Schlosserom, ktorý vypracoval projekty. V tom čase sa obec nachádzala v nepriaznivej
finančnej situácii. Čo sa týka verejnej súťaže na uzatvorenie zmluvy o dielo s Ing. Schlosserom, na
Obecnom úrade sa takéto listiny preukazujúce existenciu súťaže nenachádzajú. Pracovníčky obecného

úradu oznámili, že žiadne doklady ani verejná súťaž neboli vopred realizované. Z uvedeného je
jednoznačne preukázané, že verejné obstarávanie ohľadom projektových prác nebolo realizované.
Ing. Schlosser vyhotovil projekt na čističku odpadových vôd, na základe toho bola vyhlásená súťaž
dodávateľastavby,ktorábolapozastavenázdôvodov,žetambolouvedenéniečo,čoužbolorealizované
a už bolo hradené. Oslovil aj Ing. Schlossera na úpravu projektu, avšak k vzájomnej dohode už nedošlo.

Následne na obecnom zastupiteľstve žalovanej sa dohodli, že projekt, ktorý bol vypracovaný Ing.
Schlosserom nebude použitý a žalovaná dá vypracovať iný projekt na základe výberového konania. Z
ministerstva neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Tie boli poskytnuté až následne na realizáciu
stavebných prác, nie na projektové práce. Zároveň uviedol, že projektové práce, ktoré zrealizoval Ing.
Schlosser a ktoré následne žalovaná objednala u iného dodávateľa, boli uhradené za 400 000,-Sk až

550 000,- Sk, pričom Ing. Schlosserom bola fakturovaná cena spolu vo výške 5 000 230,- Sk.

Právny zástupca žalovanej na uvedenom pojednávaní poukázal na výpoveď Ing. Schlossera, že ho za
účelom uzavretia zmlúv a vypracovania projektov oslovil priamo starosta obce.

Žalovaná doložila do spisu dokumentácie Infraštruktúra pre rómske osady - projekt SR 0103.02 vrátane
stavebného povolenia a záväzného stanoviska Obce Drahňov /čl. 169 -184/, ako aj list Ministerstva

výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 3.2.2004 s požiadavkou na predloženie dokumentácie pre
výberové konanie na projekt SR 0103.02 Infraštruktúra pre rómske osady, ktorý sa má na základe
finančného memoranda 2011 realizovať v obci žalovanej /čl. 187 - 189/.

Z listu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zo dňa 5.3.2011 /čl. 192 -193/ vyplýva,
že projektová dokumentácia vypracovaná v roku 2002 Ing. Jozefom Schlosserom, bola použitá

ako podklad pre vypracovanie tendrovej dokumentácie v rámci verejného obstarávania v rozsahu
zásobný vodovodný rad, prívodný vodovodný rad, tlaková splašková kanalizácia, miestne komunikácie
a chodníky. Predmetom projektu bolo financovanie stavebných prác, nie projektovej dokumentácie.
Nemožno tvrdiť, že projektová dokumentácia vypracovaná na stavebné projekty a to splaškovej
kanalizácie a ČOV bola využitá v rámci realizácie projektu č. 0103.02/03.

Súd uznesením zo dňa 24.10.2011 č.k. 17Cb/23/2007-221 nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
ustanovil súdneho znalca Ing. Tomáša Vargu PhD. na určenie ceny hodnoty projektových prác, ako cenu
obvyklú za vypracovanie projektovej dokumentácie na dielach podľa zmluvy č. 5/2002, 6/2002 a 7/2002,
uzavretej medzi zhotoviteľom a žalovanou.

Zo znaleckého posudku č. 11/2011, vyhotoveného dňa 12.12.2011 znalca Ing. Tomáša Vargu PhD.

vyplýva, že obvyklá cena za vypracovanie predmetnej projektovej dokumentácie, čo sa týka zmluvy o
dielo č. 5/2002, predstavuje podľa Sadzobníka UNIKA sumu 356 688,- Sk, podľa Cenníka Slovenskej
komory stavebných inžinierov sumu 331 294,- Sk, čo sa týka zmluvy o dielo č. 6/2002 podľa Sadzobníka
UNIKA sumu 2 983 786,- Sk, podľa Cenníka Slovenskej komory stavebných inžinierov sumu 1 954 718,-Sk a čo sa týka zmluvy o dielo č. 7/2002 cenu podľa Sadzobníka UNIKA sumu 463 818,- Sk a cenu
podľa Cenníka Slovenskej komory stavebných inžinierov sumu 349 309,- Sk /čl. 227-237/.

Právny zástupca žalovanej listom zo dňa 22.3.2012 /čl. 243 - 244/ namietal, že v zmysle uzavretých

zmlúv, predmetom diela bola dokumentácia pre vydanie územného rozhodnutia a projekt pre realizáciu
stavby, pričom je zrejmé, že zhotoviteľ časť dohodnutých projektových výkonov nevyhotovil a to projekty
na realizáciu stavby, ktoré sú súčasťou projektových prác podieľajúcich sa určitým percentom na cene
projektových prác.

Z odborného stanoviska Ing. Tomáša Vargu PhD., zo dňa 3.4.2014 /čl. 254 -257/ vyplýva, že ten
vo svojom znaleckom posudku neposudzoval rozsah vypracovanej dokumentácie zhotoviteľom a

hodnotu projektovej dokumentácie neurčil podľa skutočne vypracovanej dokumentácie, pretože nemal
k dispozícii celú projektovú dokumentáciu vrátane dokladov, ktoré by dokumentovali činnosť zhotoviteľa
projektovej dokumentácie vo všetkých fázach projektovej činnosti.

Zo zápisnica z 1. zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovanej /čl. 280 -284/, ktoré sa konalo dňa
7.1.2003 vyplýva, že v uvedený deň došlo k zloženiu sľubu starostu obce - žalovanej, p. Tibora

Jasovského.

Z uznesenia č. 01/2003 zo dňa 7.1.2003 obecného zastupiteľstva žalovanej /čl. 287 - 289/ vyplýva, že
v uvedený deň bola overená platnosť volieb starostu p. Tibora Jasovského.

Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 20.6.2014 zdôraznila, že uplatnená pohľadávka
žalobcu voči žalovanej je premlčaná. K premlčaniu došlo pred 9.1.2007, kedy bola doručená žaloba

na súd. V jednotlivých faktúrach zhotoviteľa, je uvedený dátum ich vystavenia deň 2.1.2003, pričom z
príslušných právnych predpisov o účtovníctve vyplýva, že na faktúru sa uvedie dátum vystavenia, resp.
dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia, čo je dátum odovzdania projektovej dokumentácie žalovanej.
Vypočutý svedok Ing. Schlossera, síce uviedol dátum odovzdania diela 20.1.2003, čo sa však nezakladá
na pravde aj s poukazom na to, že táto výpoveď mohla byť motivovaná v snahe posunúť dátum

odovzdania jednotlivých projektov žalovanej do 4 rokov pred podaním žaloby na súd. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že Ing. Schlosser uviedol, že odovzdával projektovú dokumentáciu, čiže jednotlivé
realizované diela, resp. plnenie pre žalovanú, starostovi obce Mikulášovi Semanovi, z čoho je zrejmé, že
projektová dokumentácia bola odovzdávaná osobe, ktorá v tom čase vykonávala funkciu starostu Obce
Drahňov. Ing. Schlosser pritom vypovedal, že faktúry odovzdával súčasne, resp. spolu s vyhotovenou

projektovoudokumentáciou,pričomzjednotlivýchfaktúrvyplývadátumvystavenia2.1.2003aakodátum
splatnosti je uvedený deň 16.1.2003, čo s poukazom na znenie článku 7.1. zmlúv, kde mala cena
diela fakturovaná na základe faktúry, ktorá je splatná do 14 dní od jej doručenia objednávateľovi je
zjavné, že tieto faktúry ako aj jednotlivé diela boli odovzdané dňa 2.1.2003, keďže presne 14 dní je
uvedených ako dátum splatnosti na jednotlivých faktúrach. Ing. Schlosser pritom uviedol, že odovzdával

starostovi žalovanej, čiže p. Semanovi jednak faktúry, jednak projektovú dokumentáciu, t.z. muselo to
byť v čase predchádzajúcom obdobiu, keď sa ujal funkcie nový starosta p. Tibor Jasovský, teda pred
dňom 7.1.2013, čo je zrejmé zo zápisnice z 1. zasadnutia obecného zastupiteľstva v Drahňove, ktoré sa
konalo dňa 7.1.2003, kde je jednoznačne uvedené, že sa v tento deň ujal výkonu funkcie nový starosta,
Tibor Jasovský. Žalobca nie je aktívne legitimovaný v konaní, pretože na neho neprešla pohľadávka,

ktorá je uplatnená v tomto konaní, pretože zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 je
síce pohľadávka, resp. jednotlivé pohľadávky, ktoré sú predmetom postúpenia označené sumou, číslom
faktúry, resp. zmluvou o dielo, avšak je zrejmé, že je uplatnená žaloba na žalovanú sumu z iného
právneho dôvodu a to prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia, nie však titulom nároku na úhradu
ceny diela, keďže je zrejmé, že uvedené zmluvy o dielo uzavreté medzi zhotoviteľom a objednávateľom

pre nesplnenie zákonných podmienok a to že nedošlo k verejnému obstarávaniu, sú neplatné.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové
vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa

spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva (ods. 2).

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy
medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako
verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a
podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré

nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie
verejných potrieb.

Podľa § 272 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že

sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo
a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá

pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci
alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba,
oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo

určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa
obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.Podľa§394ods.2Obchodnéhozákonníka,priprávenavrátenieplneniauskutočnenéhopodľaneplatnej
zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je

premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

Podľa § 1 zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení novely č. 557/2001 Z.z. ďalej len zákona o verejnom obstarávaní), tento zákon ustanovuje a)

postup obstarávateľov pri získavaní výrobkov, zariadení a iných vecí ponúkaných na trhu a určených
na predaj, stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných na zhotovenie stavby,
finančných služieb, právnych služieb, remeselných služieb a ďalších služieb a výkonov, b) metódy a
postupyverejnéhoobstarávania,ktorésapoužívajúpriuzatváranízmlúv,c)zriadenieapôsobnosťÚradu
pre verejné obstarávanie (ďalej len "úrad").

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o verejnom obstarávaní, pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp
priehľadnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, hospodárskej
súťaže pri dodržiavaní zásad hospodárnosti pri vynakladaní finančných prostriedkov.

Podľa § 2 Zákona o verejnom obstarávaní, obstarávatelia sú povinní pri uzatváraní zmlúv používať
metódy a postupy verejného obstarávania podľa tohto zákona (ods. 1). Povinnosť obstarávateľov podľa

odseku1savzťahujenaobstarávaniea)výrobkov,zariadeníainýchvecíponúkanýchnatrhuaurčených
na predaj (ďalej len "tovar"), b) stavebných prác a s nimi súvisiacich dodávateľských prác potrebných
na zhotovenie stavby (ďalej len "práce"), c) finančných služieb, právnych služieb, remeselných služieb
a ďalších služieb (ďalej len "služby"), d) výkonov uhrádzaných obstarávateľmi, a to bez ohľadu na to, či
tovar, práce a služby obstarávajú na plnenie svojich úloh alebo na vlastnú prevádzku (ods. 2).

Podľa § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o verejnom obstarávaní, obstarávateľom je samosprávny kraj, obec,
rozpočtová organizácia a príspevková organizácia samosprávneho kraja alebo obce.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní, zmluvou, na ktorej uzatváranie sa vzťahuje povinnosť
používať metódy a postupy verejného obstarávania, je, ak ide o a) dodanie tovaru - kúpna zmluva, ako
aj každá iná zmluva, z ktorej vyplýva dodanie tovaru pre obstarávateľa; môže zahŕňať aj práce a služby

súvisiace s dodaním tovaru, najmä montáž u obstarávateľa a spustenie prevádzky, ak predpokladaná
cena týchto prác a služieb nepresahuje predpokladanú cenu dodávaného tovaru, b) uskutočnenie prác -
zmluvaodielo,akoajkaždáinázmluva,zktorejvyplývadodaniestavebnýchprácpreobstarávateľa,ako
aj ďalších prác spojených so zhotovením stavby, zmenou stavby a odstraňovaním stavby, c) poskytnutie
služby - zmluva o dielo, ako aj každá iná zmluva, z ktorej vyplýva poskytnutie služby obstarávateľovi a

nie je uvedená v písmene a) alebo b).

Podľa § 12 Zákona o verejnom obstarávaní, metódami verejného obstarávania sú: a) verejná súťaž, b)
užšia súťaž, c) rokovacie konanie so zverejnením, d) rokovacie konanie bez zverejnenia (ods. 1). Na
uzavretie zmluvy sa použije verejná súťaž alebo užšia súťaž; rokovacie konanie so zverejnením aleborokovacie konanie bez zverejnenia možno použiť, ak je splnená aspoň jedna z podmienok ustanovených
na ich použitie (ods. 2).

Podľa § 21 Zákona o verejnom obstarávaní, verejné obstarávanie sa vyhlasuje zverejnením a)

predbežnéhooznámeniaaoznámeniaovyhlásenímetódyverejnéhoobstarávaniaalebob)oznámeniao
vyhlásenímetódyverejnéhoobstarávania(ods.1).Obstarávateľvyhlasujea)použitienadlimitnejmetódy
verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania (ďalej len "vestník") a v zahraničnej tlači,
b) použitie podlimitnej metódy verejného obstarávania vo vestníku (ods. 3).

Podľa § 24 Zákona o verejnom obstarávaní, uchádzač alebo záujemca o účasť na verejnom obstarávaní
musí spĺňať tieto podmienky: a) nie je v konkurze alebo v likvidácii, b) nebol proti nemu zamietnutý návrh

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, c) nemá v Slovenskej republike alebo v krajine svojho
sídla evidované daňové nedoplatky, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, d) nemá v Slovenskej
republike alebo v krajine svojho sídla evidované nedoplatky poistného do zdravotného poistenia, do
nemocenského poistenia a do dôchodkového zabezpečenia, ktoré sa vymáhajú výkonom rozhodnutia, a
ak má sídlo v Slovenskej republike, aj evidované nedoplatky príspevku na poistenie v nezamestnanosti,

ktorésavymáhajúvýkonomrozhodnutia,e)nebolonalebojehoštatutárnyorgánalebočlenštatutárneho
orgánu právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním, f) je
podnikateľom, g) nezúčastnil sa na príprave alebo vyhotovení súťažných podkladov (ods. 1). Uchádzač
alebo záujemca o účasť na verejnom obstarávaní preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku
1 a) písm. a) a b) potvrdením súdu, že sa proti nemu nevedie konkurzné alebo vyrovnávacie konanie

a nie je v likvidácii, b) písm. c) potvrdením miestne príslušného daňového úradu nie starším ako tri
mesiace, c) písm. d) potvrdením príslušného úradu nie starším ako tri mesiace, d) písm. e) výpisom z
registra trestov nie starším ako tri mesiace, e) písm. f) dokladom o oprávnení podnikať (ods. 2).

Podľa § 40 Zákona o verejnom obstarávaní, verejná súťaž je metóda verejného obstarávania, ktorá sa
vyhlasuje pre neobmedzený počet uchádzačov na podanie ponuky na uzavretie zmluvy na obstaranie

tovarov, prác alebo služieb.

Podľa § 43 Zákona o verejnom obstarávaní, užšia súťaž je metóda verejného obstarávania, ktorá sa
vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov; obstarávateľ môže obmedziť počet uchádzačov, a to
najmenej na päť a najviac na 20.

Podľa § 47 Zákona o verejnom obstarávaní, rokovacie konanie so zverejnením je metóda verejného

obstarávania, ktorú môže obstarávateľ použiť, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: a)
v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo užšej súťaži boli všetky ponuky vylúčené alebo neprijaté a
pôvodné podmienky zmluvy sa podstatne nemenia, b) požiadavky na obstarávané výkony alebo služby,
najmä na finančné služby, nemožno určiť dostatočne presne, c) obstarávané práce sa uskutočnia len
na výskum a vývoj, a nie na vytváranie zisku, d) obstarávané práce alebo služby, alebo riziká s nimi

spojené výnimočne neumožňujú určiť požiadavky na spôsob určenia ceny.

Podľa § 48 Zákona o verejnom obstarávaní, rokovacie konanie so zverejnením sa vyhlasuje pre
neobmedzený počet záujemcov; obstarávateľ môže obmedziť počet záujemcov, ktorých vyzve na
rokovania, a to najmenej na troch (ods. 1). Spôsob výberu záujemcov obstarávateľ určí v oznámení o
vyhlásení rokovacieho konania so zverejnením (ods. 2).

Podľa § 52 ods. 1 Zákona o verejnom obstarávaní, rokovacie konanie bez zverejnenia je metóda
verejného obstarávania, ktorú obstarávateľ môže použiť, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
a) obstarávaný tovar, práce alebo služby sú dostupné iba z jedného zdroja, b) uchádzač má k predmetu
obstarávania autorské práva alebo práva obdobné autorskému právu, c) tovar, práce alebo služby
sa obstarávajú z dôvodu mimoriadnej udalosti nespôsobenej obstarávateľom a vzhľadom na časovú

tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž, ani rokovacie konanie so zverejnením, d)
ide o opakované obstarávanie prác alebo služieb rovnakého alebo podobného druhu s pôvodnýmzmluvným partnerom a 1. informácia o uzavretí ďalších zmlúv rokovacím konaním bez zverejnenia
bola už súčasťou oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania na dodanie pôvodného
predmetu obstarávania a 2. pôvodná zmluva bola uzavretá na základe verejnej súťaže alebo užšej

súťaže a zmluva na opakované plnenie sa uzatvára do troch rokov od uzavretia pôvodnej zmluvy, e)
ide o obstarávanie doplňujúcich prác alebo služieb nezahrnutých do pôvodnej zmluvy, ktorých potreba
vyplynula dodatočne z nepredvídateľných okolností, a nová zmluva sa uzatvára s pôvodným zmluvným
partnerom a predpokladaná cena prác alebo služieb nepresiahne 50% ich ceny podľa pôvodnej zmluvy,
ak doplňujúce práce alebo služby 1. nie sú technicky alebo ekonomicky oddeliteľné od pôvodného

plnenia, alebo 2. sú technicky alebo ekonomicky oddeliteľné od pôvodného plnenia, ale sú nevyhnutné
na ďalšie etapy plnenia podľa pôvodnej zmluvy, f) obstarávateľom tovaru je právnická osoba zriadená
zákonom na účely regulácie trhu a na ochranu hmotných rezerv obchodnou činnosťou na komoditnej
burze, g) ide o obstarávanie tovaru, prác alebo služieb, na ktoré v predchádzajúcej verejnej súťaži alebo
v užšej súťaži nebola predložená ani jedna ponuka alebo ani jeden uchádzač alebo záujemca nesplnil
podmienky účasti v súťaži alebo podmienky súťaže a podstatne sa nezmenili podmienky na uzavretie

zmluvy, h) ide o výkon uchádzača, ktorého výkon určila porota ako víťazný, i) obstarávaný tovar sa
využije len na výskum a vývoj, a nie na vytváranie zisku.

Podľa § 53 ods. 3 Zákona o verejnom obstarávaní, na základe posúdenia splnenia podmienok účasti
podľa predložených dokladov a na základe výsledku rokovania v rokovacom konaní bez zverejnenia
obstarávateľ uzavrie s vybratým uchádzačom, ktorý splnil podmienky, zmluvu. Do siedmich dní po

uzavretí zmluvy obstarávateľ zverejní vo vestníku výsledok rokovania podľa prílohy č. 3.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojom obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Zo zhodných tvrdení účastníkov konania vyplýva, že dňa 5.2.2002 Ing. Jozef Schlosser, ako zhotoviteľ
a žalovaná ako objednávateľka uzavrela zmluvy o dielo č. 5/2002 (čl. 4 - 6), č. 6/2002 (č.l. 9 - 11) a č.
7/2002 (č.l. 15 - 19), na základe ktorých sa zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalovanú jednotlivé projekty.

V konaní nebolo preukázané, že uzavretiu týchto zmlúv predchádzalo verejné obstarávanie podľa vtedy

platného zákona č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení zákona č. 557/2001 Z.z., keďže
žalovaná bola podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní „obstarávateľom“ a bola
povinná pri uzatváraní týchto zmlúv použiť metódy a postupy verejného obstarávania (§ 2 zákona). V
konaní nebolo preukázané, že žalovaná použila niektorú z metód verejného obstarávania podľa § 12
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže podľa § 21 zákona verejné obstarávanie sa vyhlasuje

zverejnením predbežného oznámenia a oznámenia o vyhlásení metódy verejného obstarávania vo
Vestníku verejného obstarávania (§ 21 ods. 3). Podľa § 40, § 43 a § 48 sa verejná súťaž, užšia súťaž
a rokovacie konanie so zverejnením vyhlasuje pre neobmedzený počet záujemcov, čo nebolo zo strany
žalovanej splnené. Taktiež nemohlo dôjsť k uzavretiu uvedených zmlúv o dielo metódou rokovacieho
konania bez zverejnenia, keďže neboli splnené podmienky uvedené v § 52 ods. 1 zákona. Napokon

nebolo preukázané, že v prípade metódy rokovacieho konania bez zverejnenia bol zverejnený výsledok
rokovania podľa § 53 ods. 3 zákona, čo je nevyhnuté v prípade uzavretých zmlúv, u ktorých metóduverejného obstarávania treba označiť minimálne ako podlimitnú. Podľa § 56c a § 56d zákona, výzvu
na predkladanie ponúk metódou užšej súťaže a výzvu na rokovanie metódou rokovacieho konania so
zverejnením, musí obstarávateľ zverejniť verejne prístupným spôsobom. To, že pred uzavretím zmlúv

neprebehlo verejné obstarávanie podľa vtedy platného zákona o verejnom obstarávaní prakticky potvrdil
aj zhotoviteľ, ktorý pri svojom výsluchu uviedol, že ho oslovil priamo vtedajší starosta obce Mikuláš
Seman. Ten zase pri svojom výsluchu uviedol, že bol vypísaný tender, pričom samotnej súťaže sa
zúčastnili okrem zhotoviteľa aj ďalší traja - štyria dodávatelia. Tieto svedecké výpovede sú jednoznačne
protichodné, teda je zjavné, že žiadne verejné obstarávanie pred uzavretím predmetných zmlúv o dielo

neprebehlo, keďže o tom nemá žalovaná ani žiadnu evidenciu. Tým, že došlo k uzavretiu zmlúv o dielo
bez predchádzajúceho použitia príslušnej metódy a postupu verejného obstarávania, podľa zákona o
verejnom obstarávaní, ide o neplatné zmluvy pre ich rozpor so zákonom, podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

Tým, že žalovaná prijala projekty vypracované Ing. Jozefom Schlosserom na základe neplatných zmlúv
o dielo, na jej strane tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ako majetkového prospechu, ktorý

bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, ktorý je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej
hodnotyžalovanou.Majetkovúhodnotuvuvedenomzmyslezíska(obohatísa)nielenten,komusazvýšili
aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny
dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.

Žalovanáakopríjemcatakéhotoplnenianieje-vzhľadomnapovahuplnenia-schopnávrátiťhoatedaje
povinná nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady. Výšku tohto prospechu vyjadruje
peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné
obstaranie takejto veci.

Kto je účastníkom konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva

účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci
výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom
konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na
strane navrhovateľa, žalobcu a pasívnu - na strane odporcu, žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie
aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom

nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom
konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí,
že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. navrhovateľ nepreukáže súdu v konaní, že
nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený odporca.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
tohto aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení alebo jej neexistencie. To by mohol
len vtedy, ak by postúpenie preukazoval zmluvou o postúpení postupník (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR č. Obo 210/01).

Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinku splnenia dlhu
postupníkovi, ak oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi postupca, pretože záväzok dlžníka zaniká
splnením postupníkovi i v prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje (z akéhokoľvek
dôvodu). Oznámenie postupcu dlžníkovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky (tzv. notifikácia)
je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ide teda o právnu

skutočnosť, pretože ide súčasne o skutočnosť vôle, je to jednostranný právny úkon. Ak nie je podľa
hmotného práva pre určenie osoby, ktorá je v dôsledku postúpenia pohľadávky a následnej notifikácie
veriteľa dlžníkovi oprávnená prijať plnenie s účinky splnenia dlhu rozhodné, či zmluva o postúpení
pohľadávky bola platná a či k postúpeniu naozaj došlo, potom táto okolnosť nemôže byť významná ani
v súdnom konaní. Súd totiž skúma, čo je dané z hľadiska hmotného práva.Postúpením pohľadávky prechádza pohľadávka na nového veriteľa v takej podobe, v akej v okamžiku
postúpenia existovala, včítane tzv. vedľajších práv, aj keď nie sú v zmluve o postúpení pohľadávky
výslovne konkretizované. Nie je pritom rozhodné, či právo spojené s postúpenou pohľadávkou je alebo

nie je samostatne uplatniteľné.

V danom prípade došlo k postúpeniu odplaty (pohľadávok z bezdôvodného obohatenia, keďže právny
dôvod vzniku pohľadávky posudzuje súd) za realizované projekty zo strany Ing. Schlossera na
subjekt Slovenská inkasná spoločnosť s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá bola uzavretá dňa
22.12.2006 /č.l. 22/ Z jej obsahu vyplýva, že predmetom je postúpenie pohľadávky s príslušenstvom

voči žalovanej v celkovej výške 6.932.568,- Sk, ktorá pozostáva z faktúry č. 2003001 na sumu s DPH
669.636,- Sk - zmluva o dielo 5/2002, faktúry č. 2003002 na sumu s DPH 5.734.200,- Sk - zmluva o
dielo č. 6/2002, faktúry č. 2003003 na sumu s DPH 528.732,- Sk - zmluva o dielo č. 7/2002. Súd mal za
to, že uvedeným právnym úkonom došlo k platnému postúpeniu pohľadávok Ing. Schlossera na ďalší
subjekt, keďže tento právny úkon je dostatočne určitý a zrozumiteľný. Taktiež zo samotného oznámenia
o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006 je zrejmé, aké pohľadávky boli postúpené a to uvedením

jednotlivých čísel faktúr a súm. Napokon spolu zo žalobou bola do spisu doložená aj samotná zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2006. Keďže následne došlo k uzavretiu ďalšej zmluvy o postúpení
pohľadávky dňa 14.11.2008 /čl. 85/, na základe ktorej došlo k postúpeniu totožných pohľadávok na
žalobcu, ktorá bola taktiež doložená do spisu, mal súd za preukázané, že žalobca je v spore aktívne
legitimovaný.

Žalovaná napokon vzniesla námietku premlčania nároku uplatneného žalobou.

Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu
práva námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho
k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať.

Premlčanie možno považovať za inštitút, ktorý sa uplatňuje pri všetkých subjektívnych právach okrem
tých, ktoré sa buď nepremlčujú vôbec (§ 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka), alebo ktoré sa
prekludujú v prípadoch výslovne ustanovených v zákone, alebo ktoré zanikajú uplynutím doby, alebo pri
ktorých po uplynutí určitého času dochádza k tzv. prepadnutiu práva bez výslovnej právnej úpravy pre

neexistenciu právneho záujmu na odsúdení ako podmienky úspešnej žalovateľnosti.

Funkciou premlčania je uľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho, a preto často
možno predpokladať, že už zanikli.

Podstata premlčania spočíva v priebehu dvoch štádií jeho uplynutia, ktoré treba od seba dôsledne
odlišovať. Pre prvé štádium je charakteristické to, že uplynula zákonom ustanovená doba, teda

premlčacia doba, a to bez toho, že by bol oprávnený subjekt svoje právo vykonal, hoci tak urobiť mal
a mohol.

Konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať
sa) premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného
práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku

premlčania pred príslušným súdom (napr. žalobou, vzájomnou žalobou, kompenzačnou námietkou a
pod.), nastáva druhé štádium.

Námietku premlčania môže uplatniť povinný subjekt v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného
skončenia veci.Vznesenie námietky premlčania treba považovať za celkom bežné uplatnenie práva vyplývajúceho
zo zákona. Je len v záujme právnej istoty, aby subjekty svoje práva uplatňovali riadne a včas. Preto
uplatnenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi (porovnaj § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), takže súd má povinnosť na ňu vždy prihliadať. Podľa platného právneho stavu súd nemá
možnosť premlčanie práva odpustiť, ba práve naopak, premlčané právo veriteľovi nemôže priznať.

Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby vyvoláva ten právny dôsledok, že
súd oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne právo (nárok) nemôže priznať, lebo vznesením
námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. V dôsledku toho súdu, ktorý zistí, že vznesenie

námietkypremlčaniajeodôvodnené,nezostávaničiné,nežžalobuveriteľa,ktorousatohtopremlčaného
práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde (nie mimo súdu len listom a pod.)
prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné.

Právonavrátenieplneniauskutočnenéhopodľaobchodnejzmluvysapremlčujevštvorročnejpremlčacej
dobe podľa § 397 Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka začína
plynúťododňa,keďkuplneniudošlo.(rozsudokNSSRz23.10.2001,sp.zn.MObdoV2/2000).Začiatok

plynutia premlčacej doby je tak viazaný len na objektívnu skutočnosť. V konaní bolo jednoznačne
preukázané, že projekty boli odovzdané žalovanej pred dňom 7.1.2003. Ing. Schlosser totiž uviedol,
že odovzdával projektovú dokumentáciu, resp. plnenie pre žalovanú ako aj faktúry starostovi obce
Mikulášovi Semanovi, z čoho je zrejmé, že projektová dokumentácia bola odovzdávaná osobe, ktorá v
tom čase vykonávala funkciu starostu žalovanej, teda muselo to byť v čase predchádzajúcom obdobiu,

keď sa ujal funkcie u žalovanej nový starosta Tibor Jasovský, teda pred dňom 7.1.2013, čo je zrejmé
zo zápisnice z 1. zasadnutia obecného zastupiteľstva v Drahňove, ktoré sa konalo dňa 7.1.2003,
kde je jednoznačne uvedené, že sa v tento deň ujal výkonu funkcie nový starosta, Tibor Jasovský.
Uvedené potvrdil aj bývalý starosta žalovanej Mikuláš Seman, ktorý uviedol, že vykonával funkciu
starostu obce žalovanej do 6.1.2003, kedy ukončil funkciu starostu. Zároveň potvrdil, že projekty boli

jednoznačne odovzdané u neho v kancelárii. Z uvedeného vyplýva, že 4 ročná premlčacia lehota na
vydanie bezdôvodného obohatenia začala plynúť najneskôr dňom 7.1.2003 a uplynula dňa 7.1.2007,
teda pred podaním žaloby na súd, keďže tá bola súdu doručená až dňa 9.1.2007. Vzhľadom k tomu
námietka premlčania žalovanej bola dôvodná a súd nemohol uplatnený nárok pre uplynutie premlčacej
lehoty priznať. Vzhľadom k tomu súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania
spolu vo výške 8 564,42 EUR, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.

Podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa odmena za 7 úkonov právnej pomoci po 884,69
EUR + DPH (prevzatie a príprava zastupovania, podanie odporu, účasť na pojednávaní dňa 16.7.2008,
dňa26.5.2010,dňa22.6.2011,vyjadreniekznaleckémuposudku, účasťnapojednávanídňa20.6.2014),
za 2 úkony právnej pomoci po 221,17 EUR + DPH (účasť na pojednávaní dňa 28.10.2008 a dňa
25.9.2009, ktoré boli odročené bez prejednania veci), 2 x režijný paušál po 178 Sk + DPH, 2 x režijný

paušál po 190 Sk + DPH, 1 x režijný paušál po 6,95 EUR + DPH, 1 x režijný paušál po 7,21 EUR
+ DPH, 1 x režijný paušál po 7,41 EUR + DPH, 1 x režijný paušál po 7,63 EUR + DPH, 1 x režijný
paušál po 8,04 EUR + DPH v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, konkrétne s jej ustanoveniami v § 11 ods. 1, § 13a ods.
1, písm. a), c), d), § 16 ods. 3, ďalej náhradu hotových výdavkov, ku ktorým patria cestovné náklady a

náhrada za opotrebovanie, ktoré pri použití osobného motorového vozidla právneho zástupcu žalovanej
pri priemernej spotrebe motorového vozidla 8,2 l na 100 km a cene PHM 41,60 Sk za jeden liter pri
vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 130 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na
pojednávanie dňa 16.7.2008 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 317 Sk, spolu s 19 % DPH sumu 92,86 EUR,

pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7,1 l na 100 km a cene PHM 35,50 Sk za jeden liter pri
vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 130 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste napojednávanie dňa 28.10.2008 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 317 Sk, spolu s 19 % DPH sumu 88,81 EUR,
pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7,1 l na 100 km a cene PHM 1,18 EUR za jeden liter pri

vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 130 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na
pojednávanie dňa 25.9.2009 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 11,59 EUR, spolu s 19 % DPH sumu 93,51 EUR,
pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7,1 l na 100 km a cene PHM 1,27 EUR za jeden liter pri
vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 130 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na

pojednávanie dňa 26.5.2010 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 12,02 EUR, spolu s 19 % DPH sumu 96,37 EUR,
pri priemernej spotrebe motorového vozidla 7,1 l na 100 km a cene PHM 1,46 EUR za jeden liter pri
vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 130 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na
pojednávanie dňa 22.6.2011 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 12,35 EUR, spolu s 20 % DPH sumu 100,30 EUR,

pri priemernej spotrebe motorového vozidla 6,1 l na 100 km a cene PHM 1,51 EUR za jeden liter pri
vzdialenosti Košice - Michalovce - Košice - 130 km a náhrada opotrebovania predstavujú pri ceste na
pojednávanie dňa 20.6.2014 a nárok na náhradu stratu času pri ceste zo sídla právneho zástupcu do
sídla súdu a späť podľa § 17 vyhlášky 4 x 0,5 hod. á 13,40 EUR, spolu s 20 % DPH sumu 103,90 EUR.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal žalobcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi žalovanej.

Súd uznesením zo dňa 16.4.2014, 17Cb/23/2007-260 rozhodol o vyplatení znalečného v sume 48,72
EUR znalcovi Ing. Tomášovi Vargovi, PhD., zo štátnych prostriedkov.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Vzhľadom k tomu, že zo štátnych prostriedkov bola vyplatená na znalečnom suma 48,72 EUR, súd
rozhodol o týchto preddavkovaných trovách konania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia. Žalobca, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov nebol
v konaní úspešný, preto je povinný zaplatiť preddavkované trovy konania štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Michalovce. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1 O.s.p./.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v

zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veciAk povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.