Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/339/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110209975
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6110209975.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a
členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci navrhovateľa
AUTO-GUMA, so sídlom Snežienková 5, 040 01 Košice, IČO: 36 172 383, zastúpeného JUDr. Tiborom
Šafárikom, advokát, D. XX, A. XX Y., proti odporcovi Slovenská pošta, a. s., so sídlom Partizánska cesta
9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, zasúpeného JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s. r. o., so
sídlom Štúrova 13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, o zaplatenie sumy 90 000,- Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/225/2010-610 zo
dňa 4.júna 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/225/2010-610 zo dňa 4.júna 2013 potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 736,32 Eur na účet
právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Banskej Bystrici zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy
90.000,-Eur s príslušenstvom a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v sume
5.400,-Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 4.205,82 Eur.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že navrhovateľ si návrhom zo dňa 4.5.2010 uplatnil
proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 90.000,-Eur spolu so 4% úrokom z omeškania od podania
návrhu do zaplatenia titulom náhrady nákladov, ktoré navrhovateľ investoval do nehnuteľností odporcu,
a ktoré užíval na základe nájomnej zmluvy uzavretej s odporcom. V konaní odporca uplatnený nárok
neuznal a namietal nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa z dôvodu, že na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 9.8.1993 osobou oprávnenou požadovať od odporcu ako prenajímateľa
protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci bol S. Z., ako fyzická osoba podnikateľ - živnostník a nie
navrhovateľ. Nájomná zmluva z roku 1993 bola zmluvnými stranami zrušená nájomnou zmluvou z roku
1996. Predmetom nájomnej zmluvy z roku 1996 boli nebytové priestory, ktoré boli aj predmetom nájmu
podľa nájomnej zmluvy z roku 1993. Až do skončenia nájomného vzťahu v roku 2007, nájomca - S. Z.,
ako fyzická osoba - podnikateľ vykonal zmeny v roku 1993 a v roku 2001 so súhlasom odporcu. Preto
len S. Z. vzniklo právo požadovať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Naviac garáže č. 6,
8 a 9, mal prenajaté od roku 2003navrhovateľ a tieto rekonštruované neboli. Rekonštruované boli iba
priestory č. 1, 2 ,3 ,4 a 5 v roku 1993 a 2001 na základe Nájomnej zmluvy z roku 1993 a 1996.

V súvislosti s námietkou odporcu o nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa, navrhovateľ
uviedol, že v roku 2007 došlo k zmene formy podnikania, keď S. Z. spolu s rodinnými príslušníkmi

začal podnikať ako spoločnosť s ručením obmedzeným a tomu zodpovedali zmeny v obsahu
nájomných zmlúv, ktoré celkom jednoznačne predstavujú kontinuálne pokračovanie v nájomnom vzťahu.
V nájomnom vzťahu vystupoval naďalej navrhovateľ na základe Zmluvy o predaji podniku a podľa §
477 Obchodného zákonníka, na navrhovateľa prešli práva z predmetu sporu.

Okresný súd z predložených a označených dôkazných prostriedkov zistil, že dňa 9.8.1993 právny
predchodca odporcu, ako prenajímateľ a AD MOTOTECHNA zastúpená S. Z., ako nájomcom uzatvorili
nájomnú zmluvu, predmetom ktorej podľa článku I. boli priestory na I. X. v Y., 4 garáže o výmere 87,4m2
a kancelárie o výmere 18,4 m2. Zmluva bola uzavretá s účinnosťou od 1.9.1993 na dobu neurčitú.
Zmluvné strany dňa 25.10.1994 uzatvorili Doplnok č.1 k nájomnej zmluve , ktorý sa týkal náhrady za
prenájom a iných dojednaní. dňa 15.12.1994 Doplnok, ktorým sa menila náhrada za prenájom, dňa
19.1.1995 Doplnok č. 3, ktorým sa menil spôsob úhrady a dňa 19.10.1995 Doplnok č. 4, ktorým sa menil
predmet, účel nájmu a náhrada za nájom.

Dňa 20.11.19996 právny predchodca odporcu, ako prenajímateľ a AD MOTOTECHNA zastúpená S. Z.,
ako nájomcom uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 616/DOS/1996, predmetom ktorej boli
nebytové priestory na I. ulici č. XX v Y. o celkovej výmere 126m2 5 garáží a kancelária o výmere 18,4
m2. Podľa článku IV. zmluvy, nájomný vzťah sa uzatváral s účinnosťou od 1.1.1997 na dobu neurčitú a
podľa článku V. touto zmluvou sa rušila Nájomná zmluva platná od 1.9.1993 a jej dodatky. K Nájomnej
zmluve zo dňa 20.11.1996 zmluvné strany uzatvorili postupne 12 Dodatkov a dňa 30.7.2007 uzatvorili
Dohodu o zrušení zmluvy o nájme nebytových priestorov 616/DOS/1996 zo dňa 20.11.1996, ku dňu
8.7. 2007 z dôvodu zrušenia živnostenského oprávnenia nájomcu. V článku 2 Dohody o zrušení Zmluvy
o nájme nebytových priestorov sa zmluvné strany dohodli, že v deň skončenia nájmu, nájomca odovzdá
nebytové priestory ďalšiemu nájomcovi, spoločnosti AUTO-GUMA, s.r.o., zastúpená S. Z., IČO: 36 172
385, s ktorým bude uzatvorený dodatok k nájomnej zmluve.

V konaní ďalej okresný súd zistil, že dňa 27.3.2003 právny predchodca odporcu, ako prenajímateľ a S.
Z. s miestom podnikania I. XX, Y., IČO: 30 654 343, ako nájomca uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových
priestorov č. 315101134, ktorej predmetom boli nebytové priestory na I. ulici č. XX v Y. , v objekte
„ C“ garáž č. 6 o výmere 19,60 m2, garáž č. 8 , 9 o výmere 41m2. Zmluvu uzavreli na dobu neurčitú s
účinnosťou od 1.5.2003. Dňa 22.8.2003 zmluvné strany uzatvorili Dodatok č.1 k tejto zmluve, v ktorom
sa dohodli na zmene nájomcu nebytových priestorov z pôvodného nájomcu - S. Z., I. XX, Y. na nového
nájomcu - navrhovateľa, ktorý predmetný Dodatok č. 1, ako zmluvná strana podpísal. Následne zmluvné
strany podpísali k Zmluve o nájme nebytových priestorov č. 315101134 Dodatok č. 2 až 10.

Písomným úkonom zo dňa 3.6.2009, doručeným navrhovateľovi dňa 8.6.2009 odporca vypovedal
Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 315101134 zo dňa 27.3.2003

Okresný súd v konaní tiež zistil, že dňa 30.6.2007 navrhovateľ, ako kupujúci a S. Z., podnikajúci pod
obchodným menom TRUCK CENTER - S. Z., Y., IČO: 30 654 343 uzatvorili podľa § 476 a nasl.
Obchodného zákonníka, Zmluvu o predaji podniku. Predmetom zmluvy bol predaj podniku TRUCK
CENTER - S. Z., I. XX, Y.. Pravosť podpisov na Zmluve o predaji podniku bola osvedčená dňa
22.12.2008.

Okresný súd z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, odd. Sro., vložka
č. 9241/V zistil, že obchodná spoločnosť navrhovateľa bola zapísaná do obchodného registra dňa
11.4.1997 a spoločníkom od jej vzniku bol aj S. Z., ktorý bol súčasne aj jej jediným konateľom. S. Z.
súčasne podnikal aj ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia s miestom podnikania I.
XX, Y. pod IČO: 30 654 343. Podnikateľskú činnosť S. Z. ukončil k 9.7.2007.

Okresný súd po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 7 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 13 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 476 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka, § 477 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka, § 263 ods. 2 Obchodného
zákonníka, § 663 a 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Považoval za nesporné, že zmluvy na prenajatej veci ( nebytové priestory ) boli vykonané v roku 1993 a
2001 a zmeny na prenajatej veci vykonal S. Z., ako fyzická osoba. Sporná bola skutočnosť, či navrhovateľ
je právny nástupca S. Z. - fyzickej osoby.

Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že nebytové priestory nachádzajúce sa na I. ulici
č. XX v Y., boli predmetom nájomnej zmluvu, ktorú dňa 9.8.1993 uzatvoril právny predchodca odporcu
ako prenajímateľ, a nájomca AD MOTOTECHNA, zastúpená S. Z.. Iné identifikačné údaje o nájomcovi
v predmetnej nájomnej zmluve neboli uvedené. Ďalej okresný súd považoval za preukázané, že dňa
20.11.1996 právny predchodca odporcu, ako prenajímateľ a nájomca AD MOTOTECHNA, zastúpená
S. Z. uzatvorili Zmluvu o nájme nebytových priestorov č. 616/DOS/1996, predmetom ktorej boli tiež
nebytové priestory na I. ulici č. XX v Y., pričom v tejto zmluve bol nájomca identifikovaný aj adresou,
I. XX Y. a bolo uvedené identifikačné číslo 30 654 343, teda identifikačné číslo ktoré bolo pridelené S.
Z., ako podnikateľovi - fyzickej osobe. Okresný súd mal za preukázané, že uzavretím Zmluvy o nájme
nebytových priestorov č. 616/DOS/1996 zo dňa 20.11.1996 bola zrušená nájomná zmluva platná od
1.9.1993 a jej dodatky tak, ako to upravoval článok V. Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
20.11.1996. Okresný súd považoval tiež za preukázané, že Zmluva o nájme nebytových priestorov č.
616/DOS/1996 zo dňa 20.11.1996 bola zrušená vzájomnou Dohodou zmluvných strán ku dňu 8.7.1997
podľa § 676 ods. 1 v spojení § 677 ods. Občianskeho zákonníka.

V konaní mal okresný súd preukázané, že medzi právnym predchodcom odporcu, ako prenajímateľom
a S. Z., ako nájomcom bola uzavretá aj Zmluva o nájme nebytových priestorov č. 315101134 zo dňa
27.3.2003 s tým, že s účinnosťou od 1.9.2003 došlo k zmene nájomcu tak, že namiesto pôvodného
nájomcu S. Z., sa novým nájomcom stala spoločnosť navrhovateľa. Okresný súd zdôraznil tú skutočnosť,
že predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 315101134 zo dňa 27.3.2003 boli nebytové
priestory o výmere 60,60 m2, garáž č. 6, 8, a 9 teda priestory neboli predmetom Nájomnej zmluvy
zo dňa 9.8.1993, ani Nájomnej zmluvy zo dňa 20.11.1996. Navrhovateľ mal od odporcu v užívaní
len nebytový priestor o výmere 60,60 m2 na základe Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových
priestorov č. 315101134 zo dňa 27.3.2003. Medzi navrhovateľom a odporcom do uzavretia Dodatku č.
1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, teda do 22.8.2003 nebola uzavretá žiadna platná Zmluva o
nájme nebytových priestorov. Aj keď uzavretím Dodatku č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov
navrhovateľ s účinnosťou od 1.9.2003 vstúpil do práv a povinností nájomcu z uzavretej zmluvy, okresný
súd zdôraznil, že Zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá až dňa 27.3.2003, teda po
dátume, kedy S. Z. vykonal zmeny na prenajatej veci, a predmetom tejto zmluvy bola len časť
nebytového priestoru o výmere 60,60m2, ktorý nebol predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 9.8.1993, ani
predmetom nájomnej zmluvy zo dňa 20.11.1996.

Okresný súd poukázal tiež na skutočnosť, že v Dohode o zrušení Zmluvy o nájme nebytových priestorov
č. 616/DOS/1996 zo dňa 20.11.1996 zmluvné strany konštatovali, že v deň skončenia nájmu, nájomca
odovzdá nebytové priestory ďalšiemu nájomcovi - navrhovateľovi, s ktorým bude uzatvorený Dodatok k
nájomnej zmluve. Navrhovateľ a odporca ako zmluvné strany Zmluvy o nájme nebytových priestorov
potom Dodatkom č. 7 zo dňa 1.9.2007 sa dohodli o úhrade nájomného za užívanie priestorov v období
od 9.7.2007 do 31.8.2007.

Navrhovateľ nevstúpil do práv a povinností nájomcu z Nájomnej zmluvy zo dňa 20.11.1996, ktorá bola
ukončená dohodou zmluvných strán ku dňu 8.7.2007. Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nebytových
priestorov zmenili rozsah nájmu o nebytové priestory, ktoré boli predmetom Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 20.11.2996. Z titulu uzatvorených nájomných zmlúv nedošlo k právnemu nástupníctvu
z S. Z. na navrhovateľa a právne nástupníctvo navrhovateľa po S. Z. nemohlo vzniknúť ani na základe
Dohody o zrušení Zmluvy o nájme nebytových priestorov keďže podľa Dohody mal S. Z. odovzdať len
nebytové priestory navrhovateľovi, ako ďalšiemu nájomcovi. Išlo len o faktické odovzdanie priestorov
ďalšiemu nájomcovi a nie o právne nástupníctvo z titulu vstupu navrhovateľa do existujúceho zmluvného
vzťahu.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k takému záveru, že na základe uzavretých
Nájomných zmlúv nedošlo k právnemu nástupníctvu z S. Z. na navrhovateľa, na základe ktorého by
navrhovateľovi vzniklo právo žiadať od odporcu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej
veci zmenami vykonanými S. Z..

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd konštatoval, že k právnemu nástupníctvu nedošlo ani
Zmluvou o predaji podniku zo dňa 30.6.2007 predovšetkým z toho dôvodu, že nebola urobená v zákonom
požadovanej forme. K osvedčeniu podpisov na Zmluve o predaji podniku zo dňa 30.6.2007 došlo až dňa
22.12.2008. K tomuto dňu S. Z. nemal živnostenské oprávnenie, nebol podnikateľom a nemohol mať
ani podnik, ktorý by mohol byť predmetom predaja na základe Zmluvy o predaji podniku. Nedostatok
zákonom stanovenej formy právneho úkonu, ako aj nemožné plnenie, ktoré je predmetom právneho
úkonu spôsobuje absolútnu neplatnosť podľa § 37 ods. 2 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd
preto Zmluvu o predaji podniku zo dňa 30.6.2007 vyhodnotil ako neplatný právny úkon a to aj v súvislosti
s vymedzením predmetu predaja podniku, keď nie je možné dôvodiť, že predmetom predaja podniku boli
aj pohľadávky a to najmä pohľadávka voči odporcovi z titulu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota
prenajatej veci.

Keďže právne nástupníctvo navrhovateľa po S. Z. nebolo možné odvodiť z uzavretých Zmlúv o nájme ,
ani zo Zmluvy o predaji podniku, okresný súd z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcu,
ktorý bol v konaní plne úspešný.

Proti tomuto rozsudku zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní namietal, že
súd prvého stupňa nevyhodnotil ku každej zmluve množstvo dodatkov tak ako bolo potrebné. Unikol mu
podstatný aspekt nájomného vzťahu účastníkov tvorený dvoma paralelne existujúcimi skutočnosťami.
Prvou bola administratívna dôkladnosť odporcu a druhou obojstranná akceptácia vecnej kontinuity
nájomcu. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nevzal do úvahy ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka,
čím sa vyhol povinnosti konfrontovať rozhodujúce detaily skutkového stavu, s dikciou najdôležitejšieho
ustanovenia. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR č. Obdo 16/2002.
Uviedol, že v priebehu času sa vyskytla potreba reagovať na zmeny v právnom postavení, na oboch
stranách. Účastníci sa o nich informovali a zamontovali ich do zmluvy. Podľa názoru navrhovateľa súd
prvého stupňa sa dopúšťa omylu, keď jednotlivým slovám pripisuje iný ako zamýšľaný a logický význam.
Takto sa iba skonštatovala a zakomponovalo do Dodatku č. 10 z 15.12.2004, že odporca je od 1.10.2004
akciovou spoločnosťou, do Dodatku č. 11 z 30.8.2005 zmena obchodného názvu navrhovateľa z S.
Z. - DAEWO CENTER , LIAZ AVIA CENTER na S. Z. - TRUCK CENTER. Zmena z pôvodného
názvu na navrhovateľa AD MOTOTECHNA na DAEWO CENTER sa udiala spontánne bez osobitného
záznamu. Uvedené zmeny sa týkali Zmluvy č. 315101134, pričom každá z nich obsahuje doložku o
zachovaní ostatných častí predchádzajúceho textu. Súd prvého stupňa si zmýlil, resp. chybne vyložil
obsah pojmu „ ruší v Dohode z 26.7.2007 a považoval ho za ekvivalent pojmu výpoveď“. Kontrahenti
si však s vylúčením akéhokoľvek omylu podstatný rozdiel medzi sebou uvedomili, svedčí o tom napr.
predposledná veta Dohody z uvedeného dňa: v deň skončenia nájmu nájomca odovzdá nebytové
priestory ďalšiemu nájomcovi spoločnosti AUTO GUMA s.r.o. zast. S. Z., IČO: 36 172 383, s ktorým
bude uzatvorený dodatok nájomnej zmluvy. Posledné slová vety sú nepopierateľným svedectvom vecnej
kontinuity nájmu, tak ako to chápali účastníci. To isté sa týka Zmluvy č. 616/DOS/1996, pričom medzi
účastníkmi sa nerobí sporným, ktoré objekty, napriek zmenám, boli zhodnotené.

Ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa pri posudzovaní náležitostí zmluvy o predaji podniku dopustil
právneho omylu, keď formálne nedostatky podľa jeho majú za následok jej neplatnosť. Ako prioritnú
vadu zmluvy súd prvého stupňa v rozsudku uvádza porušenie

( nesúlad termínov podpisu zmluvy a overenia podpisov s § 476 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Svojím stanoviskom zmenil súd prvého stupňa hmotnoprávne predpoklady splnenia podmienky. Nerobí
rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou zmluvy. Ak Obchodný zákonník výslovne nevyžaduje spojenie
týchto dvoch krokov do jedného, ako špecifickú náležitosť zodpovedajúcu požiadavke § 476 ods.
2 Obchodného zákonníka, nemôže mať nedodržanie formálnej náležitosti, splnenie ktorej zákon ani

dohoda výslovne nevyžaduje, za následok absolútnu neplatnosť úkonu. Podľa navrhovateľa súd prvého
stupňa nevyhodnotil náležitý záver z faktu, že kogentná povaha príslušných ustanovení upravujúcich
túto oblasť prezentuje prechod a nie prevod práv bez ohľadu na vôľu strán. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého
stupňa a navrhol, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľa zamietol, rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 736,32
Eur. Navrhovateľ ako hlavný argument jeho odvolania uvádza kontinuitu nájmu, ktorú označuje ako
„personálnu“, totožnosť aktérov“ a v druhom, údajnú vôľu zmluvných strán pokračovať v nájomnom
vzťahu ako by medzi tými istými účastníkmi. Nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že odporca v ostatnom
čase pomocou súdu v zjavnom rozpore s obchodným stykom zneužíva okolnosti, ktorých je sám
autorom. Navrhovateľ podal žalobu bez toho, aby si overil, či je na tento právny úkon aktívne
legitimovaný, a táto skutočnosť nemôže byť na príťaž odporcovi. Autorom okolností na základe súd
prvého stupňa zamietol žalobu je navrhovateľ, pretože navrhovateľ uzatvoril neplatnú zmluvu o predaji
podniku, ktorú predložil ako dôkaz. Nestotožňuje sa ani s názorom právneho zástupcu navrhovateľa,
že by vyriešenie fundamentálnej otázky o aktívnej legitimácií navrhovateľa zo strany súdu malo byť
posudzované ako formalistický výklad podústavného práva tak, ako to prezentuje právny zástupca
navrhovateľa. Odporca nezneužíva okolnosti, vznáša iba zásadné námietky, čo je jeho výsostné právo a
na druhej strane je povinnosťou súdu tieto námietky posúdiť a rozhodnúť o nich. V Dohode z 26.7.2007
zmluvné strany vyjadrili vôľu jasne a to nielen slovom „ ruší“, ale aj slovami „ odovzdá nebytové priestory
ďalšiemu nájomcovi spoločnosti AUTO-GUMA s.r.o.“, z čoho je zrejmé, že sa jednalo o iný ďalší subjekt
a nie ten istý subjekt nájomného vzťahu. Nie je dôvod pochybovať o vôli strán uzatvoriť nový nájomný
vzťah na predmetné nebytové priestory s novým nájomcom, preto trvá na námietke nedostatku aktívnej
legitimácie na strane navrhovateľa.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok okresného
súdu potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôkazy.

Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stráne a
to z dôvodov ním uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveným § 663, a 667 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keďže predmetom sporu je uplatnené právo na zaplatenie úhrady nákladov
spojených so zmenou v súvislosti s ukončením nájomnej zmluvy. Správne konštatoval, že medzi
účastníkmi nebola sporná skutočnosť, že zmeny na prenajatej veci boli vykonané S. Z., ako fyzickou
osobou v rokoch 1993 a 2001. Medzi účastníkmi konania bola sporná okolnosť, či navrhovateľ ako
právnická osoba je právnym nástupcom podnikateľa S. Z. - fyzickej osoby, a či teda navrhovateľ má právo
žiadať od odporcu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota prenajatej veci zmenami vykonanými S. Z.
v uvedenom období. Za týmto účelom súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a posudzoval
jednotlivé nájomné zmluvy a to aj na základe dodatkov, ktoré boli uzavreté medzi podnikateľom S. Z. ako
fyzickou osobou a právnym predchodcom odporcu. Súd prvého stupňa dospel vykonaným dokazovaním
k správnemu zisteniu. Navrhovateľ nevstúpil do práv a povinností nájomcu S. Z., z Nájomnej zmluvy
zo dňa 20.11.1996.

V konaní súd prvého stupňa posudzoval otázku právneho nástupníctva aj v súvislosti so Zmluvou o
predaji podniku zo dňa 30.6.2007 medzi predávajúcim TRUCK-CENTER-S. Z., I. XX, Y., IČO: 30 65
4343 a kupujúcim AUTO-GUMA s.r.o., I. XX, Y., IČO: 36 172 383.

Podľa § 476 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o predaji podniku sa predávajúci zaväzuje
previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkového hodnoty, ktoré slúžia
prevádzkovaniu podniku a kupujúci sa zaväzuje prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom
a zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 47 ods. 1 Obchodného zákonníka nakupujúceho prechádzajú všetky
práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

Odvolací súd považuje správny záver súdu prvého stupňa, že Zmluva o predaji podniku zo dňa 30.6.2007
neobsahuje presné vymedzenie predmetu predaja podniku, a to s odkazom na formuláciu v čl. II bod
2, prísm.b) zmluvy, „ predmet podnikania zahrňuje zásoby v hodnote 2.438.889,-Sk uvedené v prílohe
č. 1 zmluvy a záväzky v hodnote 227.319,-Sk, ktoré sú menovite uvedené v prílohe č. 3 zmluvy,“ bez
predloženia príloh, na ktoré sa zmluva odvoláva. Z formulácie obsahu zmluvy nevyplýva, že by súčasťou
prevádzaného podniku boli aj iné práva a iné majetkové hodnoty. Konkrétne vymedzenie predmetu
prevodu nie je možné dôvodiť z čl. II predmetnej zmluvy. Z toho vyplýva, že Zmluva o predaji podniku
je neurčitá, a preto neplatná podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku súdu prvého
stupňa, vo vzťahu k obsahu súdneho spisu v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu
so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Vzhľadom na to, že navrhovateľ v konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa z tohto dôvodu zamietol.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
v prospech odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Trovy odporcu pozostávajú z trov
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 605, 79 Eur ( vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa zo dňa 1.8.2013 ), z režijného paušálu vo výške 7,81 Eur a z 20 % DPH vo výške 122, 72
Eur podľa § 13a ods. 1 písm.c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Odvolací súd odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
spolu vo výške 736,32 Eur.

Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.