Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 11P/189/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712212286
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1712212286.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, vo veci starostlivosti o

maloletédieťa:N.M.,N..XX.XX.XXXX,bytomvV.,K.XX,zastúpenávkonaníÚradompráce,sociálnych
vecí a rodiny, so sídlom v Pezinku, dieťa rodičov : V. M. M., N., XX.XX.XXXX, zastúpenej JUDr. Silviou
Jakubcovou, advokátkou so sídlom v Modre, otca Q. M.K., N.. XX.XX.XXXX, A. M. V., K. XX, o úpravu
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletú N. M., N. F. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva, do osobnej starostlivosti
matky M. M., N. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená dieťa zastupovať a spravovať majetok.
Otec dieťaťa Q. M., N. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej N. M., N. F. XX.XX.XXXX

sumou 120 eur mesačne, počnúc dňom 17.07.2012 do 30.04.2014
Zročné výživné za obdobie od 17.07.2012 do 30.04.2014 v sume 1600 eur mesačne je otec dieťaťa Q.
M., N. XX.XX.XXXX povinný zaplatiť k rukám matky maloletej N. M., N. F. XX.XX.XXXX do 30 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodne doplňujúcim uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2012 sa matka maloletej N. M., N.. XX.XX.XXXX domáhala úpravy
práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva rodičov.
Návrh matka maloletého dieťaťa odôvodnila tým, že zo spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa sa

odsťahovala v júli 2012. Otec dieťaťa na výživu maloletej neprispieva, občas kúpi oblečenie, hygienické
potreby. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 194,70 eur +
prídavok na dieťa. Iný príjem nemá. Otec dieťaťa pracuje ako živnostník, jeho príjem 800-1000,- eur
mesačne.
Otec maloletej sa pred ústnym pojednávaním k návrhu na začatie konania vyjadril, že so zverením
dieťaťa do osobnej starostlivosti matky súhlasí. Uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného, poukazujúc
na svoje majetkové pomery

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise : rodný list, dieťaťa, správa kolízneho
opatrovníka, vyčíslenie mesačných nákladov, lekárske správy, rozsudok Okresného súdu Galanta,
č.k. XXP XX/XXXX-XXX, výpisy z osobného účtu matky dieťaťa, Vykonaným dokazovaním súd zistil
nasledujúci skutkový stav.
Maloletá N. M., N.. XX.X.XXXX sa narodila matke M. M. a otcovi Q. M.. Matka maloletej bola v čase
podania návrhu na rodičovskej dovolenke , poberala rodičovský príspevok a prídavky na dieťa . , podľa
ktorej nastúpila do práce dňa 01.2.2003, na dobu neurčitú, na pozíciu referent

Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. XXP XX/
XXXX-XXX zo dňa 27.03.2014. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti make a otec dieťaťa
bol zaviazaný platiť výživné v sume 120 eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 01.5.2014.Uznesením zo dňa 02.01.2013 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým bolo maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti matky a otcovi maloletej bola určená vyživovacia povinnosť v sume 150 eur
mesačne a zároveň bol upravený styk otca s maloletou Ninou. Na základe odvolania otca maloletej

rozhodolKrajskýsúdvBratislaveuznesenímzodňa22.04.2013tak,ževčastizvereniadieťaťaaurčenia
vyživovacej povinnosti otca uznesenie potvrdil.

Otec dieťaťa bol v čase podania návrhu živnostník, podľa daňového priznania za rok , príjmy z činnosti
predstavovali sumu 9900,13 eur výdavky 5388,32 eur. Podľa daňového priznania za rok 2012, príjmy

predstavovali sumu 10023,56, výdavky 5786,52 eur.
Na pojednávaní matka maloletej uviedla, že celá ťarcha starostlivosti o maloletú je na nej, je na
rodičovskej dovolenke, príjem má 194 eur. Nebyť pomoci jej rodičov, finančne by situáciu nezvládla.
Právna zástupkyňa matky dieťaťa uviedla, že manželstvo účastníkov konania už bolo rozvedené. V čase
podania návrhu bola matka dieťaťa na rodičovskej dovolenke, odkázaná na finančnú pomoc rodiny. Otec
dieťaťa neplnil výživné tak, ako mal, zasielal matke iba 50 eur. V súčasnosti žiada matka dieťaťa aspoň

sumu 120 eur , ako výživné na čas do rozvodu.
Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že jeho príjem je 350 eur mesačne, Býva v Seredi,
sám. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, vlastní motorové vozidlo BMW. Výživné žiada určiť sumou
50 eur mesačne, náklady vyčíslené matkou dieťaťa sú prehnané.
Neskôr uviedol, že keďže bolo málo práce, živnosť ukončil. Finančne mu pomáhajú rodičia. Požičiava si

i od rodiny. Náklady vyčíslil sumou 120 eur mesačne ( strava, hygiena ), spláca pôžičky. Od 02.04.2013
je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, ako uchádzač o zamestnanie. Potvrdil,
že si hľadá zamestnanie. Jeho rodičia sú starosbní dôchodcovia.
Na poslednom pojednávaní otec dieťaťa uviedol, že je t. č. zamestnaný, príjem má 4 eurá na hodinu.
Taktiež rozbehol opäť živnosť. Dlhuje na poistnom, má záväzky. S disťaťom sa pravidelne stýka.

Kolízny opatrovník vo svojich správach opakovane uviedol, že komunikácia rodičov je narušená. Medzi
rodičmi došlo i k incidentu, pri ktorom došlo k zraneniu matky dieťaťa. Kolízny opatrovník doporučil zveriť
dieťa matke, určiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur a upraviť styk otca s maloletou. Na
pojednávaní kolízny opatrovník poukázal na rozhodnutie o rozvode manželstva a navrhol určiť výživné
sumou, ktorá nebude pre otca dieťaťa likvidačnou.

V konaní bolo preukázané, že otec dieťaťa na dcéru prispieval sumou 50 eur mesačne, na účet matky
dieťaťa. Náklady na dieťa boli vyčíslené na sumu 338 eur ( strava, mlieko, plienky, hygienické potreby,
oblečenie, výlety).

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 1 súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa

b) zastupovanie maloletého dieťaťa
c) správa majetku maloetého dieťaťa

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd i vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného
z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ).
Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo

dňa začatia súdneho konania.

Ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času,
pokiaľ nie sú deti samy schopné sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté a plnoleté a z hľadiska veku

detí tieto nároky nediferencuje. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého
dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú
samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná
z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez
návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného.
Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti,

nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí
plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej
povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa sú
v každom jednotlivom prípade odlišné, preto k nim treba pristupovať diferencovane. "Schopnosti a

možnosti" rodičov má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku,
zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne so zreteľom aj
na zistenú mieru nezamestnanosti a pod. "Majetkové pomery" rodičov treba zohľadňovať a posudzovať
nielen podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej
hodnoty nadobudnutého majetku (hnuteľných vecí, nehnuteľností, pohľadávok, cenných papierov, úspor

a pod.), ktorého prejavom môže byť napríklad aj nákladný spôsob života, ktorý môže upozorniť na ďalšie
nedoložené príjmy .
Zhrnúc vykonané dokazovanie súd ustálil, že rodičia dieťaťa sa nevedia na úprave rodičovských práv
a povinností dohodnúť. Spornou otázkou je najmä výška vyživovacej povinnosti otca dieťaťa. Matka sa
o dieťa stará od jeho narodenia, zabezpečovala celodennú starostlivosť o dieťa, preto zverenie dieťaťa

matke , súd považoval za najvhodnejšie riešenie, pričom s takýmto spôsobom zverenia dieťaťa súhlasil
i jeho otec a kolízny opatrovník. Na čas po rozvode bolo dieťa rovnako zverené matke a to rozsudkom
Okresného súdu Galanta, č.k. XXP XX/XXXX-XXX, zo dňa 27.3.2014, právoplatné dňa 01.05.2014.
Pokiaľ ide o zastupovanie dieťaťa a správu jeho majetku, súd toto oprávnenie ponechal matke dieťaťa,
na čas do rozvodu.

Spornou bola otázka výšky vyživovacej povinnosti od podania návrhu do 30.04.2014, teda do
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom vyplýva zo zákona a platenie výživného má prednosť pred

akoukoľvek inou pohľadávkou. Každý človek musí zvážiť koľko záväzkov si na seba môže viazať a či
ich bude schopný plniť, pričom výživné na dieťa je prednostnou pohľadávkou. Náklady dieťaťa, ktoré
jeho matka vyčíslila sú skutočne nákladmi bežnými.
Je nesporné, že ak by stravná jednotka dieťaťa na 1 deň, predstavovala napr. 3 eurá ( čo je určite viac )
tak by náklady na stravu dieťaťa mesačne predstavovali čiastku 90 eur. Okrem jedla však dieťa potrebuje

byť obliekané, musí mať hygienické potreby, hračky, knižky na osobný rozvoj. V čase podaniu návrhu
dieťa malo plienky, čo je nemalý náklad . Dieťa musí mať zabezpečené bývanie a náklady na bývanie,
sú i nákladom maloletého dieťaťa. Ak otec dieťaťa tvrdí, že náklady vyčíslené matkou sú neprimerané,
je zrejmé, že nemá absolútne predstavu o tom, čo dieťa potrebuje. Je skutočne nereálne myslieť si, že
dieťaťu stačí poskytnúť 50 eur mesačne, nakoľko táto čiastka nepostačuje ani na pokrytie ? nákladov

dieťaťa. Otec dieťaťa, ponechal matku s dieťaťom v čase podania návrhu iba na rodičovský príspevok
194 eur + prídavok na dieťa, domnievajúc sa, že z tejto sumy má matka dieťaťa zabezpečiť potreby tak
svoje,akoajpotrebyichspoločnéhodieťaťa,kuktorémuzákonnúvyživovaciupovinnosťiotec. Výživné
pre dieťa je prednostnou pohľadávkou, to znamená, že rodič je povinný zabezpečiť plnenie vyživovacej
povinnosti na prvom mieste a až potom ďalšie potreby. V žiadnom prípade nemožno akceptovať, aby

splátka pôžičky alebo úveru mala prednosť pred výživným na dieťa.
Matka dieťaťu od jeho narodenia zabezpečovala dieťaťu celodennú osobnú starostlivosť, na čo súd
prihliadol. Otec dieťaťa je schopný pracovať, je zdravý, jeho pracovná schopnosť nie je ničím
obmedzená. Suma 120 eur mesačne je adekvátna jeho pomerom, nakoľko ako uviedol, jeho osobnénáklady sú minimálne, pomáha mu rodina a momentálne je zamestnaný, v čase začatia konania bol
živnostníkom, kedy jeho príjem dosahoval podľa daňového priznania cca 400 eur mesačne.
Súd určil vyživovaciu povinnosť otca od 17.07.2012, čo je deň podania návrhu do 30.4.2014, nakoľko

dňa 01.5.2014 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva určení výživného na čas po
rozvode manželstva. Za uvedené obdobie otec dieťaťa na výživnom zaplatil sumu 1040 eur , takže
nezaplatené zročné výživné predstavuje čiastku 1600 eur, ktorú je otec dieťaťa povinný zaplatiť matke
dieťaťa do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Styk otca s maloletou súd v tomto konaní neupravoval, nakoľko v súčasnosti už platí úpravu styku prijatá

rozsudkom XXP XX/XXXX-XXX.
V konaní bola matka dieťaťa zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Silviou Jakubcovou, advokátkou
na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. Ustanovená advokátka si v konaní uplatnila právo na
náhradu trov konania, o ktorých však súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní

do doručenia tohto rozsudku, písomne , v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje, vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm

a) a f) O. s. p.
Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním, ak sa účastníci konania tohto práva písomne vzdali do
zápisnice o pojednávaní . ( § 207 ods. 1 O. s. p. ).