Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/139/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226287
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113226287.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouMgr.GizelouPavelovou,vprávnejvecinavrhovateľkyQ..X.S.,Y..S.,K..

XX.XX.XXXX, O. S., J. K. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou AK, so sídlom
Košice, Štúrova č. 20, proti odporcovi Q.. V. S., K.. XX.XX.XXXX, O. S., J. K. Č.. XX, zastúpeného Mgr.
Jaroslavom Martiňukom, advokátom AK, so sídlom Košice, Branisková č. 7, za účasti maloletého Y. S.,
K.. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, v
konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

R o z v á d z a manželstvo navrhovateľky Q.. X. S.H., Y.. S., K.. XX.XX.XXXX a odporcu Q.. V. S., K..
XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Q. Č. S. - W.

Q., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

Na čas po rozvode z v e r u j e maloletého Y. S., K.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
ktorú u s t a n o v u j e za jeho majetkovú opatrovníčku.

Zo strany odporcu u r č u j e pre maloletého výživné vo výške 200,- Eur mesačne, ktoré je odporca p
o v i n n ý posielať navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku.

U p r a v u j e styk odporcu s maloletým tak, že odporca je o p r á v n e n ý stretávať sa so synom
každý týždeň v utorok od 17,00 hod. do 18,30 hod., vo štvrtok od 17,00 hod. do 18,30 hod., v piatok od
17,00 hod. do 18,30 hod. a v nedeľu od 17,00 hod. do 18,30 hod..

Navrhovateľka je p o v i n n á dieťa na stretnutie s odporcom pripraviť a odovzdať mu ho pred svojím
bytom, kde je odporca p o v i n n ý dieťa po skončení styku vrátiť navrhovateľke.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 20.9.2013 podala na súd návrh na rozvod jej manželstva s odporcom a na úpravu
práv a povinností k ich maloletému synovi. K rozhodnutiu podať návrh na rozvod manželstva dospela
po dlhej a dôslednej úvahe. Ako dôvody odcudzenia manželov uviedla dlhodobé deptajúce správanie
sa jej manžela voči nej. Navrhovateľka spolužitie s odporcom odmieta obnoviť.Odporca spočiatku s návrhom na rozvod nesúhlasil. Tvrdil, že ich rozpory nie sú takého vážneho
charakteru, aby bolo potrebné ich manželstvo rozviesť.

Kolízna opatrovníčka odporúčala pre prípad, že súd manželstvo rodičov maloletého rozvedie, zveriť ich

syna Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a zo strany odporcu určiť pre dieťa primerané výživné.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento s
k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Q. Č. S. - W. Q., vo zväzku XXX, ročníka XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX.

U oboch ide o prvé manželstvo.

Posledné spoločné bydlisko mali na J. K. Č.. XX B. S..

Obaja sú slovenskí štátni občania.

Dňa 4.12.2012 sa im narodil syn Y..

Z návrhu na začatie konania a z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s manželom sa
zosobášila v roku XXXX a ich manželstvo bolo relatívne pokojné do roku 2011.

S manželom sa spoznali v lete roku 2007 cez internetovú komunikáciu. Vznikla medzi nimi veľká
náklonnosť, za krátku dobu začali spolu bývať. Nasťahovali sa do bytu, ktorý vlastní so sestrou
napoly. Žilo sa im tam veľmi dobre. Prvé nezhody medzi manželmi nastali asi rok po svadbe, kedy
sa u odporcu začala prejavovať depresia, mal strašné zmeny nálad. Bol mierne agresívny a začal mať
aj samovražedné myšlienky. Rozhodol sa, že navštívi psychiatrickú ambulanciu a začal sa liečiť na

depresiu. Potom sa ich vzťah zase dostal do normálu. Na jeseň roku 2011 navrhovateľka náhodou na
internete objavila jeho internetovú komunikáciu so slečnou K. V. a z tejto konverzácie jej bolo jasné,
že medzi nimi došlo k nejakým intímnostiam. V decembri 2011 sa jej cez internet ozvala iná žena,
ktorá jej tvrdila, že ako jedna z mnohých mala tiež blízky vzťah s jej manželom. Bol to pre ňu šok a
preto už v žiadnom prípade nechce obnoviť spolužitie s manželom a trvá na rozvode ich manželstva,

pretože odporcovi už neverí.

Požiadala, aby ich syn bol zverený do jej osobnej starostlivosti a odporca, aby bol zaviazaný prispievať
na jehovýživusumou200,-Eurmesačne.Ostykuodporcusmaloletýmsachcelasodporcomdohodnúť.

Navrhovateľka pracuje v lekárni Dom zdravia na rohu Mäsiarskej a Poštovej ulice v Košiciach, kde je
jej priemerný čistý mesačný zárobok 1.200,- Eur.

Ich maloletý syn ešte nechodí do škôlky, stará sa o neho navrhovateľkina matka, ktorá kvôli tomu
vystúpila zo zamestnania. Navrhovateľka jej mesačne dáva 230,- Eur, aby si uhradila poplatky do
zdravotnej a sociálnej poisťovne. Na potreby syna navrhovateľka potrebuje mesačne 200,- Eur až 300,-
Eur. Mesačne na plienky vynakladá približne 60,- Eur, mlieko stojí 40,- Eur. Okrem toho dieťa potrebuje
aj inú stravu, ktorú už pravidelne konzumuje a kupuje mu aj vitamíny a ovocie. Raz za tri mesiace

mu kupuje obuv a oblečenie približne v sume 40,- Eur. Pre syna mesačne na stravu vynakladá okolo
100,- Eur spolu aj s mliekom. Veci na jedenie zabezpečuje pre maloletého navrhovateľkina matka z
peňazí ktoré jej dáva dcéra. Keďže už ich syn nespí v detskej postieľke, potrebuje svoje vlastné lôžko.
Bude mu musieť kúpiť všetky potrebné veci. Maloletý je zdravý, mimoriadne výdavky v súvislosti s jeho
zdravotným stavom navrhovateľka nemá. Dieťa veľmi rýchlo rastie, pravidelne sa mu musí meniť obuva oblečenie, čiže mesačne na to vynaloží okolo 30,- Eur. Okrem toho ich syn má zriadenú poistku,
ktorú navrhovateľka platí vo výške 62,- Eur a takisto má výdavky aj na kozmetiku pre dieťa. Za SIPO
navrhovateľka platí 30,- Eur a za byt 200,- Eur. Za 34,- Eur navrhovateľka nakupuje

drogériu pre syna, čo sú obrúsky, krémy, mydielka, šampóny a podobne.

Čo sa týka stretávania sa odporcu so synom, nikdy mu nebránila v tom, aby boli spolu, aby si ho
zobral, takže si nemyslí, že by bolo potrebné upravovať styk odporcu so synom. Ak by to bolo potrebné,
súhlasila by s tým, aby sa odporca stretával so synom aj počas týždňa dvakrát, od 16,30 hod. do 18,30
hod. a každý víkend by mohol mať odporca syna u seba v sobotu, alebo v nedeľu pol dňa, keďže ich

syn ešte dvakrát denne spí. Bolo by vhodné, aby si medzi sebou dohodli stretávania v tom čase, kedy
je dieťa hore.

Z výpovede odporcu súd zistil, že je pravdou, že komunikácia medzi ním a navrhovateľkou viazne.
Nekomunikovali spolu normálne od októbra 2013. Akúkoľvek jeho snahu o komunikáciu odmietla. On
mal záujem vysvetliť jej niektoré skutočnosti, mal záujem na tom, aby ich spolužitie riadne fungovalo.
Nemyslel si, že ich vzťah je natoľko neperspektívny, aby sa museli rozísť, chcel v ňom zotrvať aj kvôli

manželke, aj kvôli ich maloletému synovi. Dôvody, pre ktoré zmenila svoje správanie k nemu videl v
tom, že navrhovateľka veľmi veľa času trávila u svojich rodičov na úkor ich spolužitia.

Keďže sa ich spolužitie nezlepšovalo, bol nútený hľadať si iné bývanie. Kontaktoval realitnú kanceláriu,
prostredníctvom ktorej si kúpil byt na I. T. Č.. X B. S.. Byt stál 55.000,- Eur. Na jeho kúpu si zobral
hypotekárny úver vo výške 58.000,- Eur. Splátka hypotéky je vo výške 240,- Eur a spotrebného úveru

je 60,- Eur,

Odporca pracuje ako vedecký pracovník na UPJŠ v Košiciach, jeho príjmy boli v januári/2014 vo výške
1.758,57 Eur, vo februári/2014 vo výške 1.117,45 Eur, v marci/2014 vo výške 1.133,26 Eur, v apríli/2014
vo výške 1.166,79 Eur a v máji/2014 vo výške 1.139,04 Eur.

Príjmy od zamestnávateľa Univerzity Palackého v Olomouci boli v januári/2014 vo výške 241,21 Eur, vo

februári/2014-232,22Eur,vmarci/2014-476,08Eur,vapríli/2014-232,22Eur,vmáji/2014-236,81Eur
a v júni/2014 - 485,83 Eur. Zmluvu s Univerzitou Palackého v Olomouci má len do konca augusta/2014,
čiže tento príjem je len dočasný, nemá istotu v tom, či jeho zmluva bude obnovená.

Do výdavkov odporca zahŕňa: platbu za vedenie účtovníctva vo výške 364,-Eur, nákup kancelárskej
techniky. Kúpil si tlačiareň, bezdrôtovú myš a modem na internet.

Podal aj daňové priznanie ako slobodného umelca: príjmy boli za rok 2013 vo výške 1.060,- Eur a
výdavky vo výške 911,- Eur, zarátal do nich aj stratu z minulého obdobia. Daň neplatil žiadnu.

K jeho pravidelným výdavkom patrí platba za hypotekárny úver a splátka spotrebného úveru, ktoré sú
dohromady vo výške 300,- Eur, platba za byt vo výške 120,80 Eur, platba za elektrinu vo výške 15,- Eur,
platba za internet 17,99 Eur, priemerná výška faktúry za mobilný telefón je 35,- Eur - 50,- Eur. SIPO za

byt je 122,80 Eur . Mesačná platba na základný chod tejto domácnosti je okolo 450,- Eur.
V tom ešte nie sú zarátané ďalšie veci, ako vybavenie bytu a iné. V súčasnosti tým, že prerábal byt,
mal viacero vyšších výdavkov.

Žiadal, aby bol upravený jeho styk so synom v utorok od 17,00 hod. do 19,00 hod., vo
štvrtok od 17,00 hod. do 19,00 hod., v piatok od 17,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu od 8,00 hod.

do 19,00 hod.. Veľmi rád by bol, keby si sviatky rozdelili tak, že polovicu voľných dní pripadajúcich na
sviatky by bol syn u neho a polovicu u navrhovateľky. V prípade, že je ešte syn malý, tak by pristúpil na
čas od 8,00 hod. do 19,00 hod.. V prípade, že už syn bude väčší, tak by bol rád, aby u neho aj prespal.
Polovicu voľných dní pripadajúcich na prázdniny by bol rád, aby polovicu týchto dní bol u neho. Zase
podľa toho, aký by bol veľký, či od 8,00 hod. do 19,00 hod., alebo zase s možnosťou prespania u neho

a v prípade, že by mal dovolenku, alebo navrhovateľka by mala dovolenku, tak by sa mohli dohodnúťkedy, ale bol by rád, keby to bola aspoň 1/3 - ina ohlásenej dovolenky určenej na regeneráciu
pracovnej sily podľa jeho veku, či by to už bolo v čase od 8,00 hod. do 19,00 hod..

Čo sa týka striedavej starostlivosti povaha jeho práce to tiež umožňuje. Keď bude ich syn väčší, rád

by sa o tom s manželkou dohodol.

Navrhovateľka súhlasila s tým, aby sa odporca stretával aj počas týždňa so svojím synom, ale nie ako
to navrhol od 17,00 hod. do 19,00 hod., pretože večer dieťa chodí o 19,00 hod. spať a je potrebné ho
na nočný spánok pripraviť. Takisto poukazovala na to, že maloletý spí dvakrát denne a preto navrhla
stretávanie od 16,00 hod. do 18,00 hod.. Súhlasila s tým, aby odporca bol so svojím synom cez
víkendy, ale nie celý deň. Spochybňovala schopnosti odporcu postarať sa celodenne o dieťa, pretože

podľa nej odporca nepozná základné potreby svojho syna, keďže doteraz bol vždy celý deň v práci a
nevedel, čo jeho dieťa potrebuje.

Odporca trval na tom, aby to stretnutie začínalo o 17,00 hod. a trval aj na tom, aby to boli dve hodiny,
pretože 45 minút trvá dieťaťu, kým sa adaptuje a úplne sa uvoľní tak, aby sa v pokoji začalo hrať s
hračkami. Dovtedy on zvykne mať výučbu, takže nebude môcť chodiť pre syna o 16,00 hod..

Kolízna opatrovníčka odporúčala zveriť dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky a upraviť styk
odporcu tak, ako ho požadoval s tým, že dieťa by mal vrátiť matke pred 19,00 hod.. Odporúčala by 18,00
hod. vzhľadom k tomu, že o 19,00 hod. by už dieťa malo byť pripravované na spánok. Počas
nedele a sviatkov by odporúčala, aby mohol mať u seba odporca syna počas celého dňa, pretože dieťa
už nie je kojené, je dosť veľké na to, aby odporca bol schopný pripraviť mu stravu a postarať sa o neho.

Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine č. 36/2005, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká
na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok
ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo,
ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa ust. § 18 zákona o rodine č. 36/2005, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.

Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej
manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 zákona o rodine č. 36/2005, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 až 3 zákona o rodine č. 36/2005, súd môže manželstvo na návrh niektorého z
manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súdzisťujepríčiny,ktoréviedlikvážnemurozvratuvzťahovmedzimanželmi,aprirozhodovaníorozvode
na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19.Podľa ust. § 27 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko
druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o
rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Podľa ust. § 28 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú
najmä

a)sústavnáadôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývojmaloletého dieťaťa,

b)zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja

rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.Naschopnosti, možnostia majetkovépomerypovinnéhoprihliadnesúdajvtedy,ak sapovinnývzdábez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo

v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.

Rozvod manželstva je podľa slovenského právneho poriadku jediná prípustná forma zániku

manželstva počas života oboch manželov. Rozvod manželstva predstavuje úplne zrušenie manželstva
konštitutívnym rozhodnutím súdu na základe návrhu jedného z manželov.

Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný trvalý rozvrat manželstva. Vážnosť rozvratu
spočíva v dôvodoch, ktoré viedli k podaniu návrhu na rozvod. Pri posudzovaní týchto otázok je
nevyhnutnévychádzaťzpodmienokkonkrétnejrodiny.Čosatýkatrvalostirozvratu,rozvratjedostatočne

trvalý vtedy, ak nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Ak manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, tento stav trvá už dlhšiu dobu a neexistuje vôľa obnoviť manželské spolužitie, možno
hovoriť o trvalom rozvrate manželstva. Istým dôkazom trvalosti rozvratu môže byť aj výslovný súhlas
druhého manžela s rozvodom.

Súd pri rozhodovaní prihliadal na citované zákonné ustanovenia, ako aj vykonané dôkazy a tvrdenia

účastníkov. Pri skúmaní týchto skutočností sa zameral na zistenie, či manželstvo účastníkov je natoľko
trvalo a vážne rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu a nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Zároveň súd prihliadal aj na príčiny tohto rozvratu.

Súd má za to, že toto manželstvo neplní svoje funkcie. Manželia už spolu nežijú, navrhovateľka striktne
odmieta obnovenie spolužitia s odporcom.

Na základe vyššie uvedeného, vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím
k uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -

deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadal na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov.

Príjem navrhovateľky je vo výške 1.200,- Eur. Býva spolu s dieťaťom v 4 izbovom
byte, hradí každodenné potreby syna a poskytuje mu po návrate zo zamestnania plnohodnotnú osobnú

starostlivosť a s tým súvisiace plnenia. Počas jej neprítomnosti túto starostlivosť poskytuje maloletému
vzhľadom na jeho nízky vek stará matka, ktorej navrhovateľka kompenzuje čiastočne tú skutočnosť, že
prestala chodiť do zamestnania tým, že jej dáva peniaze na uhradenie zákonných odvodov.Odporca zarába 1.592,71 Eur mesačne a približne 616,59 Eur vynaloží na svoje nutné výdavky.

Dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a je v jeho záujme, aby malo pravidelný
kontakt s odporcom. Súd upravil styk odporcu s dieťaťom tak, aby sa s ním odporca mohol pravidelne

stretávať a realizovať tak svoje občianske práva a rodičovské povinnosti spojené s jeho participovaním
sa na výchove maloletého Y.. Prihliadol k veku dieťaťa a spočiatku upravil styk len na pár hodín počas
štyroch dní v týždni. Na dlhodobejší pobyt u neho je potrebné zvykať dieťa postupne.

Rešpektoval pritom rodičovské práva odporcu a možnosť podieľať sa prostredníctvom stretávania sa s
dieťaťom aspoň v obmedzenej miere na jeho výchove.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na

náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo
nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu
alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na

Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach. (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).