Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 9, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/174/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221537
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č.

25, Bratislava, IČO: 35807598, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanej : Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhala zaviazania

žalovanej na zaplatenie majetkovej škody v sume 2.838,05 Eur a nemajetkovej ujmy v sume 567,61
Eur titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej veci vedenej proti povinnej E. J.. Žalobu odôvodnila tým,
že ako oprávnený subjekt navrhla písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 a nasl.
Exekučného poriadku zvolenému súdnemu exekútorovu vykonať exekúciu, ktorá vznikla naplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil súdu návrh na
vykonanie exekúcie spolu s právoplatným exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému

súdu, t.j. Okresnému súdu Nové zámky a požiadal o udelenie poverenia o vykonanie exekúcie. Prijatím
žiadosti došlo k zákonnému založeniu povinnosti súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a rozhodnúť
o nej v zákonom stanovenej dobe. Poukázal na ustanovenie § 44ods.2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 1.2.2002 do 31.5.2010, podľa ktorého exekučný súd je povinný rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, ak
je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Napriek uvedenému exekučný
súd o žiadosti rozhodol zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia s omeškaním. Uvedený postup

exekučného súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
nakoľko súd bez plnenia zákonných podmienok založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej realizoval
úplný judiciálny proces zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie
a interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím
sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Nečinnosť súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré

mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania nachádza a je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy SR. Nesprávnym úradným postupom jej
bola spôsobená majetková škoda vo výške 2.838,05 Eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom,
ktorá nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konanívedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úver. Zároveň si
uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie prerušenie práva na
súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného

čl. 6 ods.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadostučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Exekučný súd tým, že
svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu bez splnenia
zákonných podmienok na takýto postup, vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej
strane totižto existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie

je možné zrušiť a pre uplynutie lehoty ustanovenie § 41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý
vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný, a na druhej strane
nie je možné z jej strany iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Uplatňuje si primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné
do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia jej práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo
a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky spôsobené
v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu sumu 567,61 Eur, t.j.
20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Tento právny nárok si uplatnila u žalovanej žiadosťou o
predbežnéprerokovanie nárokunanáhraduškody,avšakžalovanánajejžiadosťpozitívnenereagovala.

Preto navrhuje medzitýmnym rozsudkom určiť, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá jej vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky vo veci vedenej u súdneho exekútora
pod sp. zn. EX 8067/2010.

Pre vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Nové Zámky z prejednávania a rozhodovania vo veci

Krajský súd v Nitre uznesením č. 15NcC/420/2012-10 zo dňa 22.10.2012 vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe dňa 13.1.2014, ktorým žalobu ako neopodstatnenú
navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu, že žalobkyňa v

žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na exekučný spis, ale
v skutočnosť prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa nepredložila ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik uplatnenej škody. V podaní neuvádza kroky, ktoré podnikol
naodstránenieneželanéhostavu.Neuviedlaanivrámcipredbežnéhoprerokovaniajejprávnehonároku,
či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušnom konaní predsedovi okresného

súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na
urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS
69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania

žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto
nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o
doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku na náhradu škody nepreukázala požadované
skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce
vyčíslenúmajetkovúškodu aohrozenieprávzánikompovinnéhoresp.jehoinsolvenciou,stratukontaktu

s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti, či bola podaná sťažnosti predsedovi súdu
na prieťahu alebo ústavné sťažnosť. Neposkytla teda súčinnosť na predbežné prerokovania podanej
žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežné prerokovať jeho nárok, preto podľa § 4 ods. 1 písm.
a) Zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnený nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej
namietala, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu

škody. Má za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nekonkretizovala, či uplatňuje
skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Zastáva názor, že žalobkyňou uvádzanú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodenej, ani za ušlý majetkový prospech a preto
nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalobkyňa nepreukázala, že
zavinením súdu v danej exekučnej veci jej skutočne vznikla škoda, jej výšku, ani príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.
Pre nepreukázanie splnenia základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v
zmysle citovaného zákona považovala žalobu za právne neopodstatnenú a žiadala ju v celom rozsahu
zamietnuť.Súdpodľa§101ods.2O.s.p.konalvneprítomnostiriadnepredvolanéhoprávnehozástupcužalobkynea
žalovanej. Právny zástupca žalobkyne emailovým podaním došlým súdu 9.6.2014 požiadal o odročenie

pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
vecižalobcuCDConsulting,s.r.o.protižalovanýmvoveciach 8C/135/2013OkresnýmsúdomLučeneca
13C/133/2013 Okresným súdom Zvolen, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní
a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy
sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh
na odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
deň keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu
žalobkyne nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený

žiaden dôkaz o tom, že kedy bolo doručené žalobkyni predvolanie na pojednávanie na Okresný súd
Zvolen a Okresný súd Lučenec. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 20.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby
splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové
Zámky 14ER/744/2010. Vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého bol dňa 21.6.2010 spísaný návrh oprávneného:
Pohotovosť s.r.o. proti povinnej E. J. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 705,- Eur, spolu

sozmenkovýmúrokom0,25%denneod17.9.2009dozaplateniaazákonnýmúrokomvovýške6%ročne
od 25.1.2010 do zaplatenia, trov konania 227,71 Eur a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SR01799/10 zo dňa 12.4.2010, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35922761, ktorý nadobudol
vykonateľnosť 6.5.2010. Návrh na vykonanie exekúcie súdny exekútor postúpil Okresnému súdu

Nové Zámky 15.7.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu a výpisom z obchodného registra oprávneného. Exekučný súd uznesením zo dňa 23.11.2010,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.1.2011 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Následne uznesením zo dňa 27.1.2011 exekučné konanie bolo zastavené. Žalobkyňa možnosť podať
odvolanie proti obom uzneseniam a tým zabrániť, aby exekučné konanie bolo zastavené, nevyužila. Z

uvedeného súd usudzuje, že s obidvomi uzneseniami súhlasila.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačlánku46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyzaručuje,žekaždý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdkaždýmáprávonato,aby
jehožiadosťbolaspravodlivo,verejneavprimeranejlehoteprejednanánezávislýmanestrannýmsúdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa článku 6
ods.1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. Obsah práva na spravodlivý proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť

v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými
zásadami, poručuje ústavnoprávne princípy.

Podľa § 1 písm. a) a c) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tento zákon upravuje a)
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju
inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a

na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1,2.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím .c) a d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 exekúciu možno vykonať podľanotárskych zápisníc , ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila (písm. c), vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených (písm. d).

Podľa § 44 ods. 1,2 citovaného zákona exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45 ) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) .Aksúdzistírozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností

konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym
úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy ako napr. náhrada bolestného a sťaženie

spoločenského uplatnenia. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :

1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pri zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musí ísť o porušenie pravidiel

predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých
úkonoch, ktoré sú realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v
obsahu vydaného rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia
toho predpokladu, že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch,
ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom. Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému

postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva
vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať,
že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku postupu predpísaného právnymi normami.
Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym úradným postupom. Táto škoda je
spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného. Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu

nemajetkovej ujmy. V každom prípade však musí byť daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnymúradnýmpostupomjeformouzodpovednostištátuzačinnosťtých,ktoríplniaúlohyštátnych
orgánov uvedené v § 1 ods.1. Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie
postupu stanoveného právnymi normami.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď.
§ 3 ods. 2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti, ale stačí preukázať vznik škody a to, že
táto je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnymúradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie
majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe,
znamená zmenšenie majetku poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, ktorá je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi

protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.
Všetky tieto zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu majú charakter objektívny na rozdiel
od zavinenia, ktorý má charakter subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu

úkonu a ku škode. Môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné. Pojem nesprávneho úradného postupu
zákonpresnenevymedzuje,lenuvedenýmpríkladov.Všeobecnemožnonesprávnosťúradnéhopostupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou.

Žalobkyňažiadosťamionáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmydoručenýmižalovanejpostupne
od23.4.2012do25.9.2012požiadala opredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvexekučných
veciach,vktorýchvystupujeakooprávnený,vedenýchnaokresnýchsúdochSlovenskejrepubliky,medzi
nimi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam žiadostí, položku 6523). Súdu
nepredložilarovnopisnávrhunapredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodypodanéhožalovanej,

iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý zoznam obsahuje iba
číslo zmluvy, meno a priezvisko povinnej, dátum jej narodenia, spisovú značku súdneho exekútora
a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť výšku požadovanej úhrady
uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, preto súd
nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená v tomto konaní je zhodná s

nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody. Jej žiadosti do 6 mesiacov od
podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej.
Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty,
ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku, avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé,
že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila v lehote

stanovenej zákonom, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne podaná.

V exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z
hľadísk vymedzených v ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení
účinnom od 1.7.2009), podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví

výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c), t.j. ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené
v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Z
uvedeného vyplýva, že už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie je exekučný súd oprávnený zo zákona skúmať, či rozhodcovský rozsudok nemá
také nedostatky, pre ktoré exekúcia nie je prípustná.

Žalovaná svoju obranu opiera o ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri
posudzovaní predmetného právneho nároku možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo, že
sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, alebo
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Takéto znenie § 9 ods. 2 je však
platné iba od 1.1.2013 (od účinnosti Zákona č. 412/2012 Z.z). poznamenáva, že nie je oprávnený
posudzovať prípadné prieťahy v konaní iným súdom prvého stupňa, nakoľko toto patrí do kompetencie
vyššie uvedených subjektov. Súd dokazovanie zameriaval na zistenie, či došlo k nedodržaniu zákonnej,resp. primeranej lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, ak áno, z akého dôvodu, či
exekučný súd bol oprávnený preskúmavať rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu a či je tu dôvod
na náhradu škody, resp. či žalobkyni vôbec vznikla nejaká majetková škoda a nemajetková ujma.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Žiadosť o udelenie poverenia bola súdu doručená
19.1.2010. K posúdeniu žiadosti však súd potreboval dôkazy ním žiadané, čiže vo veci konal. 15 dňová
lehota stanovená na udelenie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku podľa názoru súdu sa
nevzťahuje na prípady, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,

kvôli čomu nie je možné poverenie vydať, a to práve z toho dôvodu, že takáto krátka lehota nijako
nemôže postačovať na zadováženie dokladov potrebných na posúdenie žiadosti ku ktorej tieto neboli
exekútorom a oprávneným pripojené.

Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovaniepodkladov,hodnotenieskutočnostíaprávneposúdenie,akmalizanásledoknesprávne

rozhodnutie. Takéhoto nároku sa poškodený môže domáhať podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Z.z. v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné. Ak sa právny názor vyslovený v
rozsudku ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok môže ísť o nezákonné rozhodnutie, za ktoré štát nesie zodpovednosť len v
prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Vykonanie dokazovania, ktoré považuje

účastník za nadbytočné (v danom prípade protizákonné), nie je nesprávnym úradným postupom.
Rozhodovaciu činnosť súdov nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup (viď. uznesenie NS ČR
č. 25Co/1018/2007 zo dňa 25.8.2009). Žalobkyňa vytýka exekučnému súdu, že preskúmaval exekučný
titul, čo v rámci exekučného konania nebola v jeho právomoci a týmto spôsobil prieťahy v konaní, keďže
poverenie na vykonanie exekúcie nevydal v zákonnej 15 dňovej lehote. Podľa § 41 ods. 2 písm. d)

Exekučného poriadku účinného od 15.12.2009 do 31.5.2010 bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia (19.1.2010) možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Až neskôr bolo ustanovenie § 41 ods.2 Exekučného poriadku
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Žalobkyňa
interpretovala názor, že rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i)

Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol zahrnutý do § 41 ods. 2 psím. d)
Exekučného poriadku až novelou č. 144/2010 Z.z. účinnou od 1.6.2010. Novelizácia tohto zákonného
ustanovenia by bola nadbytočná ak by išlo o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. i) Exekučného
poriadku. To, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP,
vyplýva aj z komentára k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1.6.2010

o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu
potreby preskúmavania exekučného titulu a spotrebiteľských zmlúv na základe ktorých boli exekučné
tituly vydané za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Zákon č. 144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na
konaniazačatépredúčinnosťoutohtozákona.Prevýkladtohtozákonajepodstatnýúmyselzákonodarcu
prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v čase podania návrhu o udelenie poverenia
zakladalopovinnosťsúduvydaťpoverenievlehote15dní,aknezistírozporžiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota sa však netýkala vecí, v ktorých exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Zo samotného

znenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vyplýva oprávnenie exekučného súdu bez návrhu
skúmaťexekučnýtitultakzformálneho,akoajzvecnéhohľadiska(čiexekučnýtitulbolvydanýorgánom,
ktorý na to mal právomoc, či je vykonateľný). Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo
spotrebiteľského právneho vzťahu, aj v prípade, že účastník konania, ktorým je spotrebiteľ nevyužije
možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa Zákona o rozhodcovskom

konaní, je exekučný súd nie len oprávnený ale aj povinný skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy
a v prípade zistenia rozporu rozhodcovského rozsudku so zákonom nepovažovať exekučný titul za
vykonateľný. V danom prípade exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý bol súd oprávnený
ex offo podrobiť kontrole za účelom zistenia, či bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom
konaní, či zmluva o úvere o ktorý sa opiera rozhodcovský rozsudok neobsahuje neprijateľné podmienky,

či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a v súlade s
ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy.Otázku, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd s ohľadom na
konkrétne okolnosti každej posudzovanej veci (predovšetkým z hľadiska zložitosti veci, správania

účastníka a postup súdu). Takúto kompetenciu súd v konaní o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003
Z.z. nemá, iba Ústavný súd SR na základe ústavnej sťažnosti, alebo predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty však neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Nárok na náhradu škody si žalobkyňa v tomto konaní uplatňuje podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Z.z.
z dôvodu, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie
(poverenie na vykonanie exekúcie) v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote a bez zbytočných prieťahov
v konaní, tiež z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok podrobil kontrole. V rozpore so
stanoviskom žalobkyne súd zastáva názor, že v exekučnom konaní vedenom pred Okresným súdom
Nitrabol exekučnýsúdužvštádiurozhodovaniaožiadostiexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie

exekúcie zo zákona oprávnený a povinný preskúmať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, či
rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (viď. uznesenie NSSR sp.zn.
6Cdo105/2011), taktiež exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v
ustanovení § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Lehota 15 dní na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie sa vzťahuje iba na prípady, keď žiadosti exekútora je možné vyhovieť, t.j. keď

je možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade treba skúmať, či sú splnené
podmienky na exekúciu a preto súd je toho názoru, že lehota 15 dní na rozhodnutie, ktorým sa návrh
na vydanie poverenia zamieta, sa nevzťahuje.

Súd bol toho názoru, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti exekútora do udelenia

poverenia vzhľadom na vykonané úkony a rozhodnutia smerujúce k posúdeniu zákonnosti vedenej
exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením jeho práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods.2
Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods.1 Európskeho

dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom nie je zanedbateľné, že počet dní
uplynutých od podania žiadosti do vydania rozhodnutia súdu čiastočne zapríčinil aj oprávnený resp.
súdny exekútor tým, že k žiadosti o udelenie poverenia neboli pripojené dôkazy potrebné k posúdeniu
veci. Súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, taktiež ani vznik

uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, nakoľko ich vznik ani výšku žalobkyňa vôbec
nepreukázala.

Žalobkyňa nekonkretizovala, prečo samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre ňu dostatočným
zadosťučinením. Nepredložila žiadne dôkazy, svoje tvrdenia náležite nezdôvodnila, nepreukázala aká

nemajetková (morálna) ujma jej ako právnickej osobe vznikla, ani závažnosť ujmy a jej následkov.
Iba všeobecne poukazuje na vnútorné zásahy do spoločnosti, na ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci,
čo vyčíslil sumou vo výške 20% istiny s príslušentvom vymáhanej v danom exekučnom konaní. Z
vlastnej činnosti je súdu známe, že žalobkyňa ako nebankový subjekt v rozpore s platnými právnymi

predpismi na ochranu spotrebiteľov poskytuje množstvo úverov (viď výšku zmluvných úrokov, pokút,
ktoré nie sú zmluvnými stranami individuálne dohodnuté). Príjmy žalobkyne z týchto úverov v porovnaní
s občasným neúspechom v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad
na žalobkyňu a na jej ďalšiu existenciu. Skutočnosť, že žalobkyňa poskytuje úvery bez zabezpečenia,
bez preverovania solventnosti subjektov, návratnosť úveru, tak ako to robia iné peňažné ústavy,

nemožno vykladať na ťarchu žalovanej. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V
súvislosti s uplatnenou majetkovou škodou súd poukazuje na to, že žalobkyňa nepreukázala, že bez
vydania rozhodnutia exekučného titulu, bez tvrdených prieťahov v konaní exekučného súdu by nebolo
došlo k vzniku uplatnenej škody. Mala preukázať, že pred rozhodnutím exekučného súdu (pred údajnými
prieťahmi) bola majetková situácia povinného taká, že by umožnila uspokojenie jej pohľadávky v celom

rozsahu. Bola povinná preukázať, že len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu
došlo k takému zmenšeniu majetku povinného, ktorá jej znemožnila uspokojiť pohľadávku priznanú
exekučnýmtitulomaspôsobilajejškoduvcelejvýškevymáhanejpohľadávky.Kznemožneniuuplatnenia
práva oprávnenej v občianskom súdom konaní pre prekážku res iudicata ak nelegálnemu postupusúdu opätovným posúdením práv oprávnenej priznaného právoplatným rozhodcovským rozsudkom súd
poukazuje na to, že žalobkyňa si nevyužila svoje zákonné právo napadnúť odvolaním rozhodnutia
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia a o zastavení exekúcie, čiže nevynaložila

právom očakávané úsilie, aby zabránila právoplatnému zastaveniu exekučného konania.

Dôkazné bremeno podľa § 120 ods.1 O.s.p. zaťažuje v tomto konaní žalobkyňu. Pod unesením
dôkazného bremena sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení
z vykonaného dokazovania. Je vecou účastníkov, aby sa o svoje práva starali a pokiaľ sa stane,

že účastníkom produkovaný dôkaz nesvedčí o jeho skutkových tvrdeniach, v spore podľahne. Je
nepochybné, že exekučný súd o návrhu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v
zákonom stanovej 15 dňovej lehote, avšak žalobkyňa neprodukovala, ani nenavrhla dôkaz k tomu,
že jej pohľadávka v prípade rozhodnutia do 15 dní bola a v prípade udelenia poverenia bola reálne
vymožiteľná od povinnej. Žalobkyňa dôkazné bremeno v danom prípade neuniesla. Vykonaným
dokazovaním súd nemal za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda, alebo nemajetková ujma, ich

výška, ani príčinná súvislosť medzi zavineným konaním exekučného súdu a vznikom majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Pre nepreukázanie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Žalovanej žiadne trovy nevznikli, resp. si ich neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho
predpisu.