Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 6, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/187/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212223282
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212223282.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci mal. X. V., X.. XX.XX.XXXX,

bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV, dieťa
matky X. V., X.. X.XX.XXXX, L. E. V. XXXX/XX, F., zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou
so sídlom v Košiciach, Poštová č. 14 a otca H. V., X.. XX.X.XXXX, L. F., E. V. XXXX/XX, F., zastúpeného
JUDr. Vlastimilom Klepáčom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krmanova 16, v konaní o úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Zastavuje konanie o zverenie mal. X. V. do osobnej starostlivosti jedného z rodičov pre čas do rozvodu.

Otecjepovinnýuhradiťnavýživumal.X.zaobdobieod10.8.2012do22.1.2014 sumu40,-eurmesačne.
Dlžné výživné za obdobie od 10.8.2012 do 22.1.2014 spolu v sume 222,95 eur je otec povinný uhradiť

k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podaným na tunajšom súde dňa 10.8.2012
domáhala, aby jej súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti a otca zaviazal platiť výživné vo výške
88,82 eur mesačne vopred k rukám matky do 5. dňa každého kalendárneho mesiaca.

Uznesením zo dňa 14.8.2012 č.k. 45P/187/2012 súd zveril do osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal platiť výživné vo výške 26,65 eur mesačne vždy do 5. dňa toho ktorého mesiaca vopred k
rukám matky a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Uznesením zo dňa 10.12.2012 súd začal konanie o úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu z
úradnej moci.

Kolízny opatrovník odporučil vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 20.9.2012, uviedol, že požiadal

RPPS o spoluprácu s rodinou nakoľko k prebiehajúcemu konaniu evidujú rozdielne názory rodičov.

Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 43P/178/2012-81 zo dňa 18.11.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 23.1.2014 súd manželstvo rodičov rozviedol a mal. X. zveril osobnej starostlivosti
matky a zo strany otca určil vyživovaciu povinnosť 75,- eur mesačne. Zároveň upravil styk otca s
maloletým dieťaťom.Podľa ust. § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľaust.§104 ods.1,2O.s.p., Akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,

súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdu, ak má predchádzať iné konanie alebo ak je
vecne príslušný iný súd, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému
súdu alebo inému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom
zachované.

Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia.
Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak

sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Súd zistil, že nakoľko sa v tomto konaní jedná o úpravu rodičovských práv a povinností pre čas do
rozvodu a aj s poukazom na tú skutočnosť, že rozsudok tunajšieho súdu 43P/178/2012, v ktorom
súd rozhodol o rozvode manželstva rodičov a upravil rodičovské práva a povinnosti pre čas po rozvode
bol vyhlásený dňa 18.11.2013 a nadobudol právoplatnosť 23.1.2014, odpadli podmienky na konanie

o úprave rodičovských práv a povinností v časti zverenie mal. X. do osobnej starostlivosti jednému z
rodičov pre čas do rozvodu a v tejto časti súd konanie zastavil.

Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento
skutkový stav:

Mal. X. v zmysle súhlasných vyjadrení účastníkov konania v relevantnom období bolo v osobnej

starostlivosti matky a teda predmetom konania je určenie vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu
10.8.2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. do 22.1.2014.

Ďalej súd zistil, že od podania návrhu 10.8.2012 do právoplatnosti výroku o rozvode manželstva do
22.1.2014 bolo uhradené zo strany otca výživné nasledovne - 26,65 eur uhradené 17.9.2012, 3.10.2012,
4.12.2012, 5.11.2012, 5.1.2013, 4.2.2013, 5.3.2013, 3.4.2014, 6.5.2013, v sume 27,- eur bolo uhradené

výživné dňa 6.6.2013, 3.9.2013, v sume 30,- eur bolo uhradené výživné dňa 3.7.2013, 5.8.2013,
4.10.2013, 011/2013, 6.12.2013 a 8.1.2014. Výživné teda bolo uhradené v čiastke 26,65 eur - 9x, v sume
27,- eur - 2x a v sume 30,- eur - 6x, spolu za uvedené obdobie bolo uhradené 473,85 eur.

Matka na pojednávaní dňa 6.6.2014 navrhla, aby výživné v uvedenom období bolo stanovené sumou
89,- eur mesačne.

Otecprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedol,ženesúhlasísnavrhovanouvýškouvýživného,
on navrhuje súdu určiť vyživovaciu povinnosť v sume 26,65 eur, t.j. v minimálnej zákonom stanovenej
výške tak, ako bola určená vyživovacia povinnosť aj v rozhodnutí o predbežnom opatrení a tak, ako aj
reálne otec plnil túto vyživovaciu povinnosť. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že v rozhodnutí súdu o
určení vyživovacej povinnosti pre čas po rozvode, e súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že právoplatnosťou

rozhodnutia o rozvode manželstva došlo aj k zániku povinnosti otca uhrádzať manželské výživné, ktoré
v období do rozvodu manželstva bolo stanovené právoplatným rozhodnutím súdu v sume 50,- eur
mesačne, ktorú povinnosť si otec aj reálne plnil a súd pri rozvode manželstva určil vyživovaciu povinnosť
otca v čiastke, ktorá je nižšia, akú sumu navrhuje v tomto konaní matka. Zároveň poukázal na to, že
podľa názoru otca matka odišla so spoločnej domácnosti bezdôvodne, pretože nebolo preukázané, žeby

došlo k napadnutiu matky otcom a takýmto svojim správaním zvýšila výdavky na strane oboch rodičov.
Otec uviedol, že v relevantnom období pracoval v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti V. F., kde
jeho čistý priemerný zárobok bol 700,- eur mesačne, okrem príjmu z trvalého pracovného pomeru nemal
iný príjem. V uvedenom období (tak, ako aj v súčasnosti) vlastnil 2-izbový byt vo svojom výlučnom
osobnom vlastníctve. Ďalej bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. S., K. Y.K. XXXX. Okrem

mal. X. nemal iné vyživovacie povinnosti. Výživné poukazoval k rukám matky tak, ako to vyplýva z nímpredložených listinných dôkazov, t.j. v uvedenom období spolu v sume 473,85 eur. Nad rámec výživného
sa snažil pomôcť napr. poskytnutím zeleniny zo záhradky alebo použitého oblečenia od známych. K
výdajom poukázal na úhradu nájmu a inkasa v sume 160,- eur, štvrťročne úhradu za odpad, plyn, ročne

poistka za byt 27,70 eur a taktiež poukázal na platbu dlžného nájomné a úhrad spojených s nájmom
bytu za roky 2012 a 2013, ktoré splácal od augusta do januára 2013 v sume 65,15 eur. Ďalej má ešte
výdaj na úhradu hypotekárneho úveru v sume 226,- eur v roku 2012 a v sume 230,- eur v roku 2013
plus úhradu za internet a televíziu 17,90 eur.

Právna zást. matky na pojednávaní poprela, žeby k odchodu matky zo spoločnej domácnosti došlo

bezdôvodne, a zároveň poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorým bol potvrdený
rozsudok o výške vyživovacej povinnosti zo strany otca na matku, kde z odôvodnenia vyplýva, že
Krajský súd v Košiciach bol toho názoru, že vykonané dokazovanie odôvodňovalo stanoviť ešte vyššiu
vyživovaciu povinnosť ako bola stanovená rozsudkom prvostupňového súdu.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 43P/230/2012 predmetom ktorého bolo manželské výživné medzi
účastníkmi konania mal súd za preukázané, že právoplatným rozhodnutím súdu zo dňa 9.5.2013 súd

určil povinnosť H. V. uhrádzať na výživu manželky X.Á. V. sumu 50,- eur od 26.9.2012 do budúcna,
ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.1.2014 a nadobudol
právoplatnosť dňa 13.2.2014.

Z opisu mzdových listov od zamestnávateľa V. F., C..R.. vyplýva, že otec za obdobie 1/2012 - 12/2012
dosiahol priemerný čistý mesačný príjem 709,40 eur a za obdobie 1-9/2013 dosiahol priemerný čistý

mesačný príjem 696,- eur.

Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 ods. 4 cit. zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich

schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 75 ods. 1 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa ust. § 76 ods. 1 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pretože tak, ako je to vyššie uvedené, súd zastavil konanie o zverenie mal. dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov, súd v tomto konaní rozhodol iba o určení vyživovacej povinnosti
otca na mal. dieťa za obdobie od 10.8.2012 do 22.1.2014, teda od podania návrhu do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil

zárobkové a majetkové pomery na strane otca v relevantnom období, ako aj odôvodnené potreby mal.
dieťaťa v danom období, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že odôvodnené potreby dieťaťa boli
rovnaké, ako ich zistil súd v konaní 43P/178/2012, keď rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti pre
čas po rozvode a taktiež príjmy a výdaje otca boli podobné ako v čase rozhodovania súdu o rozvode
manželstva. Zásadný rozdiel však spočíval v tej skutočnosti, že právoplatnosťou rozsudku o rozvode

manželstva zanikla povinnosť otca uhrádzať výživné na manželku (matka mal. X.) v sume 50,- eur
mesačne. V tomto prípade súd musel brať zreteľ na tú skutočnosť, že v relevantnom období takúto
povinnosť uhrádzať manželské výživné otec mal, čo súd vyhodnotil ako zvýšený výdaj, oproti obdobiu
po rozvode manželstva a taktiež súd zobral zreteľ na preukázanú skutočnosť, že v danom období otec v
splátkach po cca 65,- eur uhrádzal dlh na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu, ktorý vznikol

v čase spoločného užívania bytu s manželmi. Súd preto určil na čas do rozvodu výživné sumou 40,-
eur mesačne (odlišne od určenia výživného na čas po rozvode), nakoľko pomery účastníkov neboli v
čase pred a po rozvode totožné.

Zároveň rozhodol aj o povinnosti otca zaplatiť dlžné výživné na mal. X. za obdobie od 10.8.2012 do
22.1.2014 spolu v sume 222,95 je otec povinný uhradiť k rukám matky do 90 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Dlžné výživné súd vypočítal súhrnnom mesačných platieb výživného za obdobie od 10.8. do 22.1.2014,
t.j. za celé toto obdobie výživné činí 696,80 eur, od ktorej čiastky súd odpočítal sumu uhradenú otcom
tak, ako to vyplynulo z predložených listinných dôkazov, keď spolu bola uhradená čiastka 473,85 eur
(696,80 - 473,85 = 222,95 eur).

O trovách konania súd v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).