Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713200500
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2014:3713200500.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica samosudca JUDr. Róbert Jankovský v právnej veci navrhovateľa P.. S.

R., C. S. C., K. XXXX/X-XX, právne zast. JUDr. Ondrejom Polákom, advokátom Advokátskej kancelárie
Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti odporkyni Z. Y., C. S. C., P.. E. X, o zaplatenie sumy 4.116,-
€, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť mu z
titl. vydania bezdôvodného obohatenia sumu 4116,- Eur tvrdiac, že v konaní Okresného súdu Považská
Bystrica, ktoré bolo vedené od sp. zn. 4P 57/2010 súd medzi ním a odporkyňou ako rodičmi schválil

dohodu o zverení mal. detí Z. B. S. Y. do ich striedavej osobnej starostlivosti s tým, že táto sa bude
realizovať striedavo v dvojtýždňových intervaloch, pričom rodičom výživné určené nebolo. Navrhovateľ
uviedol, že odporkyňa pracuje ako živnostníčka v Rakúsku z dôvodu čoho sú jej na obe mal. deti zo
strany rakúskeho finančného úradu vyplácané rodinné prídavky vo výške 168,- Eur mesačne na jedno
dieťa. Navrhovateľ uviedol, že aj napriek tomu, že obe mal. deti boli v uvedenom konaní Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 4P 57/2010 zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
striedavá starostlivosť u mal. Z. sa realizovala len do začiatku mesiaca december 2012, pretože od
uvedenej doby sa nachádza výlučne v starostlivosti odporkyne. Mal. Peter sa do konca mesiaca august

2012 nepretržite nachádzal v starostlivosti otca a striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov sa u neho
realizuje až od l. 9. 2012. Odporkyňa pritom z rodinných prídavkov vyplatených jej zo strany rakúskeho
finančného úradu za obdobie od l. júla 2011 do 3l. l2. 2012 jemu ako druhému z rodičov nepoukázala
žiadnu fin. čiastku, hoci v uvedenom období aj on zabezpečoval starostlivosť o mal. deti a ich výživu.
Podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporkyňa za obdobie od l. júla 2011 do 3l. l2. 2012 mala vyplatiť
alikvotnú časť poberaných rodinných prídavkov v celkovej výške 4116,- Eur.

Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila a ako nedôvodný ho žiadala zamietnuť poukazujúc na

skutočnosť, že na jej strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že ako živnostníčka pracuje
v Rakúsku, kde si plní všetky odvodové povinnosti do sociálnej a zdravotnej poisťovne. V tejto súvislosti
jej boli na základe rozhodnutí Finančného úradu vo Viedni zo dňa 20. septembra 2011, zo dňa 2. apríla
2012 a zo dňa 8. októbra 2012 v období od l. 7. 2011 do 30. 9. 2013 vyplácané rodinné prídavky na mal.
deti S. B. Z. Y., ktoré použila výhradne na výživu oboch mal. detí a na vykrytie ich osobných potrieb.Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, oboznámením rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa l8. septembra 2008 č.k. 6C 53/208-50, rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa l9. augusta 2010 č.k. 4P 57/2010-22, rozhodnutí Finančného úradu vo Viedni

8/16/17 Josef Stetter Strasse 39 zo dňa 20. septembra 2011, zo dňa 2. apríla 2012, zo dňa 8. októbra
2012 č. DVR 0009067 a zistil nasledovné:

Manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa l8. septembra 2008 č.k. 6C 53/208-50, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 9. 2008 s tým, že
uvedeným rozsudkom súd súčasne schválil medzi rodičmi dohodu, na základe ktorej boli mal. deti Z. B.
S. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu na

každé dieťa po 5000,- Sk mesačne od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa l9. augusta 2010 č.k. 4P 57/2010-22, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 3. 9. 2010 bola medzi navrhovateľom a odporkyňou ako rodičmi mal. detí
Y.L., Z. H.. F.. F.. XXXX B. S. H.. XX. X. XXXX, schválená dohoda, na základe ktorej sa obe mal. deti
zverili do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že matka a otec budú zabezpečovať túto

striedavú osobnú starostlivosť v dvojtýždňových intervaloch. Rodičom súd výživné na mal. deti neurčil.

Odporkyňa od mesiaca apríl 2011 pracuje v Rakúsku v dvojtýždňových pracovných turnusoch ako
živnostníčka, na základe čoho v Rakúsku vykonáva odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Na
základe ňou podaných žiadostí Finančný úrad Viedeň 8/16/17 Josef Stetter Strasse 39 vydal dňa 20.
septembra 2011, dňa 2. apríla 2012 a dňa 8. októbra 2012 pod č. DVR 0009067 rozhodnutia, ktorými

odporkyni oznámil, že po preverení jej nároku na rodinné prídavky jej budú vyplácané rodinné prídavky
na mal. deti Z. B. S. Y. od l. 7. 2011 do 30. 9. 2013 s tým, že tieto rodinné prídavky jej budú poukazované
na jej účet v BRE Bank SA pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike. Podľa tvrdenia
odporkyne jej boli v rozhodnom období od l. 7. 2011 do 30. 9. 2013 zo strany Finančného úradu Viedeň
vyplácané rodinné prídavky na mal. Z. vo výške 189,30 Eur a na mal. S. vo výške 171,10 Eur, t.j. spolu

360,40 Eur mesačne. Z vyplatených rodinných prídavkov odporkyňa navrhovateľovi nepoukázala žiadnu
finančnú čiastku a podľa vlastného vyjadrenia tieto finančné prostriedky použila výhradne na výživu
oboch mal. detí.

Podľa § 451 ods. l Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Jedným z dôvodov vzniku záväzkovo právneho vzťahu je aj bezdôvodné obohatenie (§489 Obč.
zák.). Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik, teda ak sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatí. Týmito zákonom

ustanovenými predpokladmi na vznik bezdôvodného obohatenia sú: l/ Vznik bezdôvodného obohatenia
objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane určitej osoby (obohateného). 2/ K získaniu
majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú
výslovne uvedené v zákone (§451 ods. 2 a § 454 Obč. zák.). 3/ Vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej
v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá

zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. 4/ Neide o prípad bezdôvodného
obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne
neustanovuje. Len pri naplnení všetkých uvedených znakov vzniká vrámci záväzkovo právneho vzťahu
bezdôvodného obohatenia povinnému subjektu (obohatenému) povinnosť vydať to o čo sa bezdôvodne
obohatil a právo toho, na koho úkor k bezdôvodnému obohateniu došlo (oprávnenému), požadovať

vydanie tohto plnenia.Zákon vyžaduje, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznaných dôvodov, ktoré
ako už bolo vyššie uvedené, sú vymedzené v § 451 ods. 2 a § 454 Obč. zák. Medzi tieto skutkové
podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: a/ plnenie bez právneho dôvodu, pričom nie je rozhodujúce či

účastníci o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, b/ plnenie z neplatného právneho
úkonu, c/ plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, d/ majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov a e/ bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť neplnil a ten kto plnil, túto
povinnosť v skutočnosti nemal.

V danej veci mal súd za preukázané, že na strane odporkyne nedošlo k prijatiu takého plnenia, ktoré by

zakladalo vznik záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi, na základe ktorého by navrhovateľ bol
oprávnený domáhať sa vo vzťahu k odporkyni vydania bezdôvodného obohatenia. Ako už bolo uvedené
odporkyňa v rozhodnom období od l. 7. 2011 do 3l. 12. 2012 pracovala v Rakúsku ako živnostníčka,
kde si plnila všetky odvodové povinnosti, pričom na základe ňou podanej žiadosti Finančný úrad vo
Viedni vydal dňa 20. septembra 2011, dňa 2. apríla 2012 a dňa 8. októbra 2012 pod č. DVR 0009067
rozhodnutia, ktorými odporkyni oznámil, že jej budú vyplácané rodinné prídavky na mal. deti Z. B. S. Y.

v období od l. 7. 2011 do 30. 9. 2013. Rodinné prídavky pritom predstavujú príspevok štátu, v danom
prípade Rakúskej republiky, určený pre potreby mal. detí. Odporkyňa potvrdila skutočnosť uvádzanú
navrhovateľom, že v uvedenom období od l. 7. 2011 do 30. 9. 2013 jej boli zo strany Finančného úradu
Viedeň vyplácané rodinné prídavky na obe mal. deti s tým, že tieto finančné prostriedky využila výlučne
a výhradne na výživu a krytie iných potrieb oboch mal. detí.

Z uvedeného vyplýva, že na strane odporkyne nedošlo k prijatiu plnenia bez právneho dôvodu, a teda
odporkyňa sa nemohla bezdôvodne obohatiť na úkor majetkovej sféry navrhovateľa. Vychádzajúc z
uvedeného preto súd na základe uvedených skutočností a cit. zák. ustanovení rozhodol tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku t.j. návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Odporkyňa bola v konaní proti navrhovateľovi úspešná, preto jej za použitia § 142 ods. l O.s.p. vzniklo

právo na náhradu trov konania. Odporkyňa však na pojednávaní dňa 28. 5. 2014 uviedla, že si právo
na náhradu trov konania neuplatňuje, preto súd za použitia uvedeného zák. ustanovenia vyslovil, že sa
odporkyni náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v
čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.