Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 26, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/557/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220387
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220387.1

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Bratislava,
Grősslingova 4, IČO: 36864421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom voči odporcovi domáhal náhrady majetkovej škody v sume 3211,34
€, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Komárno v
súdnej veci 13 Er 110/11 tým, že rozhodnutie súdu o poverení súdneho exekútora ( príp. iné o jeho

žiadosti na jej vydanie ) nebolo vydané v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov a že súd vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, pričom navrhovateľovi
v dôsledku toho vznikla škoda vo vyššie uvedenej výške z dôvodu, že táto suma bola navrhovateľovi
priznaná rozhodcovským rozsudkom, ktorý súd neakceptoval a viac nemôže byť priznaná rozhodnutím
všeobecného súdu a nemôže byť preto ani vymožená a tiež sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy
v sume 642,27 € ako satisfakcie za porušenie nárokov navrhovateľa a jeho základných práv, pretože

neexistuje žiaden spôsob nápravy vzniknutého stavu. Navrhovateľ tiež namietal, že tým, že exekučný
súd včas nevydal rozhodnutie o vydaní ( alebo nevydaní ) poverenia na vykonanie exekúcie, bol
navrhovateľ ukrátený na jeho právach a vznikla mu majetková škoda tým, že navrhovateľ si svoju
oprávnenú pohľadávku nemohol vymôcť včas, prípadne vôbec.

Odporca s návrhom nesúhlasil a uviedol, že ho považuje za nedôvodný, pretože pokiaľ je exekučným

titulom rozhodcovský rozsudok, neplatí lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
( tak ako v tomto prípade ) a ani v prípade, že je návrh na vykonanie exekúcie zamietnutý, táto lehota
neplatí a tiež neboli preukázané žiadne prieťahy v danom súdnom konaní. Taktiež po procesnej stránke
odporca namietal, že navrhovateľ prenáša celé dôkazné bremeno na súd napriek tomu, že sám má ako
navrhovateľ dôkaznú povinnosť, navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by bola nejaká škoda
vôbec vznikla, neoznačil ani len číslo súdneho konania, v ktorom vzniknúť mala ( čo bolo aj jedným

z dôvodov, pre ktoré bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa na ÚS SR, navrhovateľ taktiež neuvádza
na základe akého právneho titulu si svoj nárok uplatňuje a tiež namietal, že navrhovateľ svoj návrh
podal predčasne, pred uplynutím lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku odporcom. Nakoniec
odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľ na náhradu škody, pretože podľa § 19 ods.
1 zákona č. 514/03 Zb. sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky odo dňa kedy sa poškodený o
škode dozvedel, teda právo sa premlčalo 3 roky po uplynutí 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie. Namietal tiež výšku uplatneného nároku, ktorý navrhovateľ nijako nepreukázal atiež to, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi prípadne navrhovateľovi spôsobenou škodou a
činnosťou súdu.

Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané,
svoju neúčasť ospravedlnil len právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že žiada pojednávanie
odročiť z dôvodu,

Súd ospravedlnenie právneho zástupcu akceptoval, nie však jeho žiadosť o odročenie pojednávania,

pretože jednak advokátska kancelária, ktorá navrhovateľa zastupuje, disponuje ďalšími pracovníkmi,
ktorí mohli v uvedenej veci zastupovať navrhovateľa na pojednávaní, žiadosť o odročenie
pojednávania bola na súde podaná iba mailom a aj to v deň pojednávania, skutočnosti, ktoré právny
zástupca tvrdil, že sú dôvodom pre odročenie pojednávania ( jeho účasť na ďalších pojednávaniach )
navyše nijako nepreukázal, nebol preto žiaden dôvod takúto žiadosť o odročenie pojednávania
akceptovať a súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov. Takýto postup by

bol aj v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 13 Er 110/11 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora na
vydanie poverenia na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno dňa 26.1.2011 a tiež
to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 7.6.2011 zamietol a následne exekúciu
uznesením zo dňa 7.10.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
5.4.2012.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. účinnom do 1.1.2013 ( ktorý na danú vec dopadá ) štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným spôsobom, b) nezákonným
rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, d) neprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/03 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škody ( § 9 ods. 2 ).

Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Zb. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočný

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 ExP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V nadväznosti na čl. 46 Ústavy SR a čl. 36 ods. 3, 4 Listiny základných práv a slobôd ( zák.
č. 23/1991 Zb. ) je zákon č. 514/03 Zb. osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob
náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú
orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa
tohto zákona. Základnou podmienkou je, aby škoda bola spôsobené pri výkone verejnej moci orgánom,

ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaných, druhým predpokladom
je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a tretím predpokladom je aby medzi nimi bola príčinná
súvislosť. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto predpokladov znáša poškodený a ak
preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť ( § 3 ods. 2 ). I keď zákon
explicitne nedefinuje pojem „ nesprávny úradný postup „, za takýto možno považovať porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom

verejnej moci. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. Pôjde najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej
súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu

musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh je nutné zamietnuť ako nedôvodný z nižšie
uvedených dôvodov.

Z exekučného spisu Okresného súdu Komárno 13 Er 110/11 je nepochybne preukázané, že žiadosť

súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie bola podaná na Okresnom súde Komárno
dňa 26.1.2011 a tiež to, že túto žiadosť súdneho exekútora súd uznesením zo dňa 7.6.2011 zamietol a
následne exekúciu uznesením zo dňa 7.10.2011 zastavil. Rozhodnutie o zastavení exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.4.2012.

Zo znaleckého posudku č. 1/2014 vyhotovený dňa 17.1.2014 Znaleckým ústavom - Ekonomickou
univerzitou v Bratislave, znalcom v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a Ekonómia a manažment
súd zistil, že znalec v ňom odpovedá na otázku aká bola výška majetkovej škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami súdov SR.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh oprávneného na vykonanie exekúcie od začiatku uvedeného

exekučného konania nebol dôvodný ( oprávnený voči uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o
vydanie poverenia a ani proti uzneseniu o zastavení exekúcie odvolanie nepodal, čím akceptoval záver
súdu ) a vznik akýchkoľvek trov spojených nielen s uplatnením svojho nároku na súde, ale aj spojených
so správou a vymáhaním pohľadávky si navrhovateľ spôsobil sám podaním nedôvodného návrhu na
súde ( resp. u exekútora ) a to bez ohľadu na to kedy súd o žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia rozhodol. Navyše, súd sa stotožňuje s argumentáciou odporcu pokiaľ sa týka skutočnosti, že
15 dňová lehota stanovená v § 44 ods. 2, veta druhá) ExP sa nevzťahuje na prípad, kedy súd žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na začatie exekúcie zamietne, čo explicitne vyplýva už aj z
toho,žeuvedená15-dňoválehotajeuvedenáibavdruhejvete§44ods.2ExP,nievšaknáslednevovete
tretej, ktorá práve pojednáva o rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia a

teda zákon pre prípad, že súd zaujme právny názor, že nie je na mieste vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale zamietnutie jeho žiadosti, neurčuje súdu žiadnu lehotu na rozhodnutie o takejto žiadosti.

Z prejavu vôle normotvorcu obsiahnutom v § 44 ods. 2 ExP vyplýva, že 15-dňová lehota od doručenia
žiadosti exekútora pre exekučný súd sa vzťahuje len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Prejav vôle v právnej norme vyjadrený totiž treba vykladať výkladovými metódami, ktoré zachovávajú
autenticitu sledovaného zámeru, čo umožňuje výklad doslovný, gramatický a systematický, pričom niet
dôvodu pre použitie analógie. V tejto súvislosti je významné, že úmyslom zákonodarcu bolo práve
zefektívnenie exekučného konania v snahe dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo
zdržiavané nečinnosťou exekučného súdu a tak prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva. Táto požiadavka

však stráca svoj význam a opodstatnenie v prípade, že niet exekučného titulu pre jeho rozpor so
zákonom ako materiálneho predpokladu každej exekúcie, čím však nie je dotknuté právo účastníka
na prejednanie veci v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov ( čl. 48 ods. 2 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru ). Pokiaľ by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadalaaj na rozhodnutie, ktorým sa vydanie poverenia zamietne, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako
tomu v obdobných prípadoch urobil ( napr. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2 ExP ). S ohľadom na cieľ a zásady
exekučného poriadku, na ktorých je budovaný, nie je možné § 44 ods. 2 interpretovať rozširujúcim

spôsobom tak ako to predkladá navrhovateľ. S ohľadom na tento záver nedošlo zo strany súdu k
porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Taktiež v spore neboli preukázané navrhovateľom avizované zbytočné prieťahy, ktoré tvrdenie
podliehalo prieskumnej činnosti súdu ( § 9 ods. 1 ). Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku

všetkým vykonávaným dôkazom, ktoré právo obdobne zakotvuje i čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru.
Rozhodovacia činnosť ústavného súdu SR ustálila, že pri rozhodovaní, či došlo k prieťahom v konaní,
sa zohľadňujú tri kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, správanie sa účastníka a spôsob,
ktorým súd postupoval. Pojem zbytočné prieťahy nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty
uvedenévzákone,aleajsohľadomnaokolnostivecisapostuporgánuverejnejmocinemusívyznačovať
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné. Exekučným titulom v

tomto prípade bola úverová zmluva, ktorú od navrhovateľa musel súd žiadať, pričom je súdu známe,
že navrhovateľ podával návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach sporov, nemohol nerátať s
tým, že súd ho bude na predkladanie exekučných titulov vyzývať, čo sa významnou mierou podieľalo
na ovplyvnení dĺžky exekučného konania, resp. posúdení zákonnosti exekučného titulu, preto nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy na strane exekučného súdu.

Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch ( 642,27 € ), ktorá mala navrhovateľovi
vzniknúť, súd konštatuje, že obdobne ako je uvedené vyššie, nie je nárok navrhovateľa dôvodný, pretože
pokiaľ aj navrhovateľovi nejaká nemajetková ujma vznikla, nebola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu, ale výlučne podaním nedôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zo strany samotného
oprávneného ( navrhovateľa ).

Z týchto dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo možné
charakterizovaťakonesprávnyúradnýpostupakžiadnejškode,ktorábybolanavrhovateľovispôsobená
postupom súdu nedošlo a návrh navrhovateľa je v plnom rozsahu ( či už ide o vynaložené náklady
alebo nemajetkovú ujmu ) nedôvodný.

Pokiaľ ide o námietku, že konaním exekučného súdu ( preskúmavaním správnosti exekučného titulu ),
ktorá bola nad rámec jeho právomoci boli porušené práva navrhovateľa, súd konštatuje, že takéto
porušenie zistené nebolo a ani existencia posudku č. 1/2014 vyhotovený dňa 17.1.2014, ktorý dal
vyhotoviť navrhovateľ a ktorý súdu predložil nemení nič na tom, že exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2
ExP oprávnene skúmal exekučný titul a pokiaľ zistil rozpor so zákonom ( ku čomu aj došlo ) v súlade so

zákonom zamietol návrh súdneho exekútora na vydanie poverenia a preto tento argument navrhovateľa
neobstojí nech už je obsah uvedeného posudku akýkoľvek. Uvedený znalecký posudok totiž odpovedá
na otázku „aká bola škoda spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami
súdov SR“, avšak ako súd konštatuje nižšie, ku spôsobeniu škody navrhovateľovi vôbec nedošlo, preto
tento znalecký posudok je pre toto konanie irelevantný. Išlo preto totiž o nedôvodne začatú exekúciu,

resp. exekúciu, ktorá nebola začatá na základe exekučného titule vydaného v súlade so zákonom a
navrhovateľovi, ktorý ju takto začal a sám si podaním nedôvodného návrhu na začatie exekúcie spôsobil
trovy preto nemôže náležať žiadna náhrada škody. Nemožno totiž súhlasiť s tvrdením navrhovateľa o
tom, že konaním exekučného súdu nad rámec jeho právomoci bolo spôsobené, že navrhovateľ sa
nemohol v rámci exekúcie domôcť vymoženia svojej oprávnenej pohľadávky, pretože exekučný súd

skúmaním exekučného titulu a zistením jeho rozporu so zákonom postupoval v súlade so zákonom a
naopakzistil,žepohľadávkanavrhovateľapostavenánaexekučnomtitule,ktorýjevrozporesozákonom
a preto nemôže byť oprávnená.
Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol, tá dôvodnou nie
je, oprávnený totiž prostredníctvom svojho právneho zástupcu prevzal uznesenie súdu o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie najneskôr 14.6.2011 ( pretože
právoplatnosť nadobudlo dňa 29.6.2011 ) svoj návrh na náhradu škody navrhovateľ uplatnil na súde dňa
27.9.2012, takže nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/03
Zb., ktorá je trojročná.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa o nemožnosti výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku a
tým absolútnej nemožnosti výkonu jeho práva, pretože stále je tu možnosť zrušenia rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 O.s.p. a odporcovi, hoci v konaní plne úspešnému, náhradu
trov konania súd nepriznal, pretože odporca si toto právo neuplatnil a navyše súd ani nezistil, že by
odporcovi v tomto konaní v súvislosti s bránením jeho práva boli nejaké trovy vôbec vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.