Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 20, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614204430
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614204430.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci H.. E.X. M. P., X..
XX.X.XXXX C. H.. G. P., X.. XX.XX.XXXX, L. N. H., B. F. S. Ú. J., R. Y. C. K. R. X. Y., J. D., G. K., H. U.
P., X.. X.X.XXXX, L. P. XXX, X. C. S. E. P., K.. F., X.. XX.X.XXXX, V. Č. L. B. XXX/XXX, R., J. B.P. E..
O. J., C. R. R. Š. X.. X, R. X. Y. v konaní o zmenu úpravy práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca zo dňa 29.1.2014 doručený tunajšiemu súdu dňa 10.3.2014 z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom zo dňa 29.1.2014 doručený tunajšiemu súdu dňa 10.3.2014 domáhal, aby
súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 16P/270/2011 zo dňa 4.11.2011 v časti
týkajúcej sa zverenia maloletého E. M. P., X.. XX.X.XXXX C. H.. G. P.V., X.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti a to tak, že súd zveruje mal. E. M. P.Á., X.. XX.X.XXXX C. H.. G. P., X.. XX.XX.XXXX, do

osobnej starostlivosti otca, matka je povinná prispievať na výživu každého z maloletých detí vo výške
30% zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré je povinná
uhrádzať k rukám otca vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku a
matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v čase od piatku od 16,00 hod
do nedele 17,00 hod s tým, že matka si maloleté deti vyzdvihne v čase určenom ako začiatok styku
pred bydliskom otca a v čase určenom ako koniec styku mal. deti otcovi vráti v mieste jeho bydliska ,

pričom otec je povinný mal deti na styk s matkou pripraviť a v čase určenom ako začiatok styku tieto
matke odovzdať.

Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené dňa 4.11.2011 a
to rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 16P/270/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 14.11.2011. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky. On bol
zaviazaný platením minimálneho zákonného výživného na každé z maloletých detí vo výške 30 % zo
sumy životného minima na neplnoleté dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , ktoré bol zaviazaný

uhrádzať k rukám matky vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti rozsudku. Už
od rozvodu manželstva bola realizácia styku s maloletými problematická, naviac pri návšteve detí zistil,
že deti žijú v nevhodnom prostredí, nakoľko matka žije v rodinnom dome, ktorý má iba jednu obytnú
miestnosť, bez sociálneho zariadenia, pričom spolu s matkou a deťmi žijú v rodinnom dome ďalšie
dospelé osoby a to súrodenci matky , jej rodičia ako aj jej druh. Uvedené prostredie je nevhodné pre
zdravý rast detí. Práve naopak dom, v ktorom býva otec maloletých, pozostáva z troch izieb, kuchyne a

sociálneho zariadenia , uvedený dom je vhodnejší pre zdravý vývin detí, kde spolu s otcom maloletých
bývajú ibajehorodičiaabrat,ktorýnemárodinu.Otecvychádzasdeťmiveľmidobre,detisanastretnutie
s ním vždy tešia. Súdom stanovené výživné otec platí pravidelne, deťom okrem toho ešte prispieva na
oblečenie a ďalšie potreby. V súčasnosti býva spolu s rodičmi v rodinnom dome, pracuje ako pomocnýrobotník a má za to, že sú u neho lepšie podmienky pre zabezpečenie osobnej starostlivosti o mal deti a
v ich záujme nepochybne je aj to, aby boli zverené do osobnej starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva
rolu a dôležitosť rodiča lepšie a súčasne zabezpečí aj lepšie potreby a tým aj život dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a výpoveďou poverenej zamestnankyne kolízneho
opatrovníka, a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojeným spisom , na základe čoho zistil
tento skutkový stav.

Matka vo svojej výpovedi s návrhom otca nesúhlasila. Uviedla, že toho času žije s deťmi v domácnosti jej
rodičov. V uvedenej domácnosti má spolu s deťmi a jej terajším partnerom vyčlenenú jednu miestnosť,
ktorú užíva. V tejto miestnosti má kuchynský kút a má popri tom možnosť využívať aj ďalšie miestnosti

v rodinnom dome, kde využíva kúpeľňu. Mal. E. navštevuje Materskú škôlku a dcéra G. je v jej osobnej
starostlivosti. Okrem toho jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k dcére R. R., X.. XX.X.XXXX
a ktorú má s jej terajším partnerom V. R.. Jej príjmom sú rodičovský príspevok a prídavky na deti a tiež
výživné, ktoré jej uhrádza otec mal. G.. Za posledných 2,5 roka otec deti navštívil asi 5 krát. Predtým,
keď k nim chodieval, bolo to väčšinou v podnapitom stave. Naposledy bol otec za deťmi v polovici marca

a priniesol deťom ovocie. V X. sa otec vtedy zdržal od rána do večera. S deťmi bol asi len 5 minút, keďže
deti od neho utekali. Ona síce deťom dohovárala ale oni nejako k otcovi nechcú chodievať. Otec na deti
pravidelne prispieva po 20 Eur na každé dieťa. Umožňuje otcovi styk s deťmi, podmienkou však je , aby
prišiel triezvy. Nemusí si prísť po deti len cez víkendy, ale kedy chce. Stalo sa, že keď deti si mal zobrať,
tak nechceli deti ísť k nemu aj keď ich na to pripravila. Poprela, že by jej terajší druh bráni otcovi v styku

s jeho deťmi. Podľa jej slov len mu dohováral, aby si po deti neprichádzal, keď je v opitom stave.

Otec vo svojej výpovedi zotrval na podanom návrhu. Uviedol, že toho času býva v R. v rodinnom dome
u jeho rodičov. Je pravda, že chodí do Čiech pracovať a to tak na dva týždne. V Čechách je ubytovaný
na ubytovni a má tam uzatvorenú pracovnú zmluvu s H. P., pre ktorého tam pracuje. Takto si zarába v
hrubom 8500,-- Kč a z toho je mu sťahovaná daň a poplatok za ubytovňu v sume 1000 Kč na mesiac.

Ďalej uviedol, že žiada deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, lebo vždy keď ide do X., tak terajší
partner matky mal. detí ho provokuje a skáče do bitky. Poprel, že by chodil deti navštevovať pod vplyvom
alkoholu. Naposledy deti videl teraz niekedy v marci tohto roku. Zakupoval im topánky. S deťmi sa stretol
v X. pri obchode. Synovi dal 25 Eur a neskôr mu ešte doniesol topánky, ktoré mu šiel zakúpiť. Okolo
ôsmej ho otec matky mal. detí odviezol do R. X. Y.. Pri jeho poslednom návrate z Čiech túto sobotu deti

nebol navštíviť. Návrh na prípadný výkon rozhodnutia o úprave styku s deťmi si nepodával keďže má v
rozsudku určené, že sa môže s deťmi stýkať nepárne víkendy, a keď tam vidí terajšieho partnera matky,
tak sa predsa s ním nebude biť. Tvrdil , že sa mu mal terajší partner matky vyhrážať na autobusovej
zastávke v obci a musel ho upokojil jeden sused, ktorý tam bol. Podľa jeho slov za deťmi išiel stále
každú sobotu a tiež sa tam objavil, keď si prebral sociálku. V máji tohto roku však za deťmi nebol, lebo

bol v Čechách. S matkou ohľadne styku s deťmi nekomunikoval, ale šiel za jej otcom - starým otcom
maloletých detí a tento mu ich priviedol a bol tak s deťmi max. hodinu.

Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uskutočnenej cestou poverenej zamestnankyne uviedol, že
šetrením bolo zistené, že matka má vytvorené vhodné podmienky na výchovu mal. detí. Navyše už v
pôvodnom rozhodnutí teda v rozvodovom rozsudku bol upravený styk otca s mal. deťmi, ktorý sa ani

nerealizuje. Vzhľadom na uvedené preto navrhol návrh otca zamietnuť.

Z rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P/270/2011-38 zo dňa 4.11.2011 mal súd
preukázané, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo týmto rozsudkom rozvedené a na čas po
rozvode bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli mal. E. M. P., X.. XX.X.XXXX C. H.. G.
P., X.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu

a to na každé z maloletých detí mesačne sumou minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo
sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktoré
výživné sa otec zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od
právoplatnosti uvedeného rozsudku. Zároveň do rozsudku bola pojatá dohoda o úprave styku otca s
maloletými deťmi , podľa ktorej bol otec oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny víkend

v roku v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. s tým, že si otec mal. deti vyzdvihne v časeurčenom ako začiatok styku pred bydliskom matky a v čase určenom ako koniec styku mal. deti matke
vráti v mieste jej bydliska a matka je povinná mal. deti na styk s otcom pripraviť a v čase určenom ako
začiatok styku tieto otcovi odovzdať. Ako zo spisu sp. zn. 16P/270/2011 vyplynulo, v čase schvaľovania

uvedenejrodičovskejdohodyvyššieuvedenýmrozsudkommatkaspolusmal.deťmivuvedenomobdobí
žila u svojej matky na ulici P. XXX/XX Y. X.. Podľa vtedajších zistení Obce Nálepkovo šlo o murovaný
dom, kde v dvoch miestnostiach bývali matka matky maloletých detí , jej dcéra, syn C. C. G. R.. Ďalšie
dve izby boli v tom čase v rekonštrukcii. V domácnosti vládla harmonická atmosféra. Vzájomný vzťah
obidvoch detí k matke bol vrúcny, milujúci a opätovaný. Deti boli v teple , čisto odeté, spokojné a

usmiate. V domácnosti bola zavedená elektrika aj voda. Rodinný dom bol vybavený splachovacou
toaletou , sprchou s teplou vodou aj vhodným nábytkom. Agresívne správanie sa otca v tom čase
bolo podľa uvedenej správy doložené dvoma policajnými správami z obvodného oddelenia PZ v X..
Uvedené skutočnosti potvrdzovala aj správa UPSVaR z 28.10.2011, podľa ktorej v spoločnej domácnosti
s matkou a jej maloletými deťmi bývali aj jej rodičia so 6 deťmi. Všetci mali k dispozícii kuchyňu a
dve miestnosti, ktoré boli zariadené ako spálňa a obývacia izba. V spálni spali mal. deti s matkou na

manželskej posteli, ako aj ostatní členovia rodiny, kde sa nachádzal rozťahovací gauč, 2 vaľandy a
skrine. Obývacia miestnosť bola zariadená obývacou stenou, sedacou súpravou so stolíkom. V zadnej
časti domu sa nachádzala ďalšia priestranná miestnosť, do ktorej sa vchádzalo z dvora. V dome bolo
plne funkčná kúpeľňa s WC. Vykurovalo sa na tuhé palivo. V čase vykonanej návštevy zamestnankýň
UPSVaR bol v domácnosti poriadok a čisto a deti boli pekne a čisto oblečené. Otec v tom čase býval

na adrese R. , B. XXX/XXX spolu s rodičmi a so súrodencami. Domácnosť pozostávala z prízemia, kde
sa nachádzala kuchyňa a tri miestnosti, kde nechýbala funkčná kúpeľňa s WC. Na poschodí boli ďalšie
miestnosti, ktoré využívali dospelé deti. Otec mal k dispozícii spálňu, ktorá bola zariadená šatníkovou
skriňou a manželskou posteľou. Celková kultúra bývania ako aj hygiena v domácnosti boli na veľmi
dobrej úrovni.

Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane rodičov , tieto sa od poslednej úpravy výrazne nezmenili. Podľa
správy UPSVaR z 2.4.2014 matka s maloletými deťmi žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi
a ich deťmi. Okrem toho s ňou býva aj jej terajší partner. Všetci majú k dispozícii kuchyňu s obývacou
miestnosťou , spálňu a kúpeľňu so sociálnym zariadením. K zadnej časti domu sú pristavané ďalšie
miestnosti,ktorémákdispozíciisestramatkymaloletýchdetí.Matkasmaloletýmideťmimákdispozíciiv

prednej časti domu so samostatným vchodom veľkú priestrannú miestnosť. Zariadená je pekne a útulne
novým nábytkom. Nachádza sa tam rozkladacia sedacia súprava, posteľ taburet, skrine, kuchynská
linka práčka a pec na tuhé palivo. Na zemi je plávajúca podlaha pokrytá kobercom. V miestnosti počas
návštevy zamestnankýň UPSVaR bolo teplo a upratané. Hygiena je na dobrej úrovni. Matka využíva
kúpeľňu a sociálne zariadenie rodičov. Obe deti sa vyjadrili, že chcú bývať s mamkou, ktorá sa o ich

stará a je im u nej dobre. Uvedené skutočnosti potvrdzuje aj správa obce X., ktorá navyše uvádzala,
že v čase vykonaného šetrenia komunitnými pracovníčkami boli deti čisté a čisto oblečené, v izbe bol
poriadok a nie je dôvod predpokladať, že by sa matka o ne zle alebo nedostatočne starala.

Pokiaľ ide o otca maloletých, tento podľa správy obce Smižany nebol dosiaľ premetom ich správnych
evidencií. Rovnako tak neboli na neho podané podnety v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti.

Pri doručovaní súdnych zásielok na adresu : R., B. XXX/XXX, však otec tieto nepreberal , a pri pokuse
o ich doručenie cestou Obvodného oddelenia PZ R. X. Y. sa tieto nepodarilo doručiť, nakoľko podľa
zistení polície otec odišiel za prácou do Čiech a podľa vyjadrenia jeho matky jeho príchod nebol známy.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od
1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté
nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa §-u 43 ods. 1 Zákona o rodine , maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa § 100 ods. 3 O.s.p., ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého
dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately, alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných
osôb zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu otca nie je možné vyhovieť, nakoľko neboli
zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu úpravy vo veci osobnej starostlivosti o maloleté
deti. V rámci šetrení vykonaných ako cestou UPSVaR tak aj Obcou X. neboli zistené žiadne závažné

nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti. Rovnako tak neboli preukázané ani otcom tvrdené
nevyhovujúce bytové podmienky pre maloleté detí v domácnosti matky. Obe správy túto domácnosť
označili za vyhovujúcu z hľadiska starostlivosti o maloletých.

Dôvod na zmenu výchovného prostredia súd nevzhliadal ani v otcom namietanom obmedzovaní jeho
styku s deťmi. Tieto skutočnosti neboli preukázané. Samotný otec vyhlásil, že počas mesiaca máj 2014

sám sa s deťmi nestretol, lebo bol v Čechách a ani z jeho účastníckej výpovede nevyplynulo, že by
mu bolo nejako bránené v styku s deťmi. Podľa jeho vlastných slov s matkou ohľadne styku s deťmi
nekomunikoval , ale túto komunikáciu viedol s jej otcom - starým otcom maloletých detí a tento mu deti
priviedol na stretnutie.

Prípadné konflikty medzi ním a terajším druhom matky maloletých detí v žiadnom prípade nemôžu

byť dôvodom na zmenu výchovného prostredia u detí. I keby boli jeho tvrdenia o obmedzovaní jeho
stretávania sa s deťmi pravdivé, otec dosiaľ aj podľa jeho vlastných vyjadrení ani nepodnikol príslušné
právne kroky na prípadné nútenú realizáciu výkonu rozhodnutia súdu, ktoré mu takýto styk s deťmi
garantuje, keďže doposiaľ ani raz nepodal návrh na nútený výkon uvedeného rozhodnutia. Týmto
spôsobom by dosiahol zjednanie nápravy v tejto otázke.

Okrem toho otec značnú časť v mesiaci žije a prebýva v Č. , kde je zamestnaný, takže nie je zrejmé,
ako by chcel sám zabezpečovať deťom osobnú starostlivosť po tento čas.

Vzhľadom na uvedené preto súdu rozhodol tak , ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal,
nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).