Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Magdaléna Krajčovičová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213205965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213205965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

a členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Bratislava, Ventúrska 16, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. J. Q. XXX, o zaplatenie 503,16 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 12C/97/2013-29 zo dňa 12. augusta 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 365,02 Eur s
9% úrokom z omeškania ročne od 01.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo
zvyšku súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 47,11 Eur na trovách právneho zastúpenia a 13,80 Eur na ďalších trovách,
k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie súd
prvého stupňa odôvodnil s použitím § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko

rozhodol bez nariadenia pojednávania a potom vo veci s použitím § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1
Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 39 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že v danom prípade
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi účastníkmi došlo dňa 27.05.2011 k uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere za účelom nákupu tovaru vo výške 440,10 Eur. Žalovaný sa úver zaviazal
splatiť v 15 mesačných splátkach po 37,54 Eur, teda spolu 563,10 Eur. Svoj záväzok neplnil riadne
a včas, pričom na úvere zaplatil sumu 75,08 Eur. Dňa 31.05.2012 sa stal splatným celý dlh. Žalobou

uplatnený nárok predstavuje sumu 503,16 na dlžnej úverovej listine, sumu 71,57 Eur na dlžných úrokoch
z úveru a sumu 38,70 Eur na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky. Zmluva o úvere, z ktorej
žalobca si uplatňuje svoj nárok je zmluvou o úvere upravenou v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
a patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre
ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže žalovaný
uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ na daný vzťah sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd potom preskúmal, či v listinách tvoriacich zmluvu sú obsiahnuté

všetky zákonom určené náležitosti a dospel k záveru, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti určené
v § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže absentuje výška, počet a termíny splátok,
istiny úrokov a iných poplatkov. Zákon tu výslovne požaduje rozlíšenie sumy splátok istiny a úrokov.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania potom dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne vplnom rozsahu pre chýbajúce zákonom určené náležitosti zmluvy o úvere. Súd za oprávnený považoval
výlučne nárok žalobcu na poskytnutie sumy úveru, tzn. 440,10 Eur (po odpočítaní sumy, ktorú žalovaný
užpreukázateľnezaplatil,tzn.75,08Eur)spolusúrokomzomeškaniauplatnenýmvsúladesozákonnou

úpravou. Vo zvyšku žalobu zamietol, vrátane nároku žalobcu na nákladoch spojených s vymáhaním,
keďže nárok žalobca v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval. O trovách konania rozhodol v
súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 46%, keďže pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol 73%:27% a náhradu trov
konania priznal zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Ako odvolací dôvod použil odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., keďže
súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj z
dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že sa domáhal návrhom zo dňa 23.03.2013

voči žalovanému zaplatenia sumy 503,16 Eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej sumy vo výške 39%
ročne a to zo sumy 392,89 Eur od 04.04.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 464,46 Eur od 01.06.2012 do zaplatenia a súčasne požadoval náhradu trov konania.
Predmetných nárokov sa dožadoval na základe uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo
dňa 27.05.2011, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 440,10 Eur

na zakúpenie spotrebného tovaru u predajcu a to tak, že na základe žiadosti žalovaného o financovanie
uvedenej v písm. G) lícovej strany úverovej zmluvy uhradil sumu zodpovedajúcu výške poskytovaného
úveru priamo na účet predajcu. Na tom istom mieste úverovej zmluvy žalovaný prehlásil, že mu predmet
financovania bol riadne dodaný, tzn. že si tovar financovaný úverom odniesol z predajne predajcu. Takto
poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splácať žalobcovi formou 15 pravidelných mesačných splátok

vo výške 37,54 Eur, tzn. spolu 563,10 Eur so splatnosťou prvej splátky 15.06.2011. Žalovaný však
v skutočnosti uhradil žalobcovi len časť dlžnej sumy v celkovej výške 75,08 Eur v dôsledku čoho
sa dostal so splácaním úveru do omeškania a žalobca žalovanému účtoval v súlade s § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 38,70 Eur. Dátum a
výška jednotlivých účtovaných nákladov je zrejmá z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného.

V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca odstúpil v súlade s bodmi
III.-6.-1. a III.-6.-4. VÚP dňa 10.04.2012 čiastočne od úverovej zmluvy, pričom odstúpenie bolo doručené
žalobcovi dňa 11.04.2012 a odstúpenie 31.05.2012 nadobudlo účinnosť a dlh žalovaného sa stal v celom
rozsahu splatný. Žalobca sa podanou žalobou domáha okrem dlžnej úverovej sumy aj úrokov vo výške
39% ročne zo sumy 392,89 Eur od 04.04.2012 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 464,46 Eur od 01.06.2012 do zaplatenia. S posúdením žaloby tak ako to vykonal súd prvého
stupňa žalobca nesúhlasí. Nesúhlasí predovšetkým s tým, že v predmetnej úverovej zmluve absentuje
údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov na základe čoho súd považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola uzatvorená v
súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy a obsahuje všetky

požadované náležitosti. Ďalej poukázal na bod III.-4.-1. VÚP, v zmysle ktorej klient je povinný riadne a
včas splácať poskytnutý úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. CETELEM použije
splátku na úhradu dohodnutých rokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka
poplatkov platného v deň čerpania úveru, vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je klient
poistený a splátku príslušnej časti úverovej istiny. Údaj o počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov v oboch úverových prípadoch je zrejmý z predmetných úverových zmlúv. Žalobca je toho
názoru, že takýto údaj je postačujúci, pričom zo Zákona o spotrebiteľských úveroch ani z iného právneho
predpisu nevyplýva opak. Okrem toho súdu zaslal plán amortizácie, z ktorého je zrejmé, aké časť
tej ktorej mesačnej splátky pripadala na istinu a aká časť pripadala na úroky. Z uvedeného vyplýva
nielen výška splátok istiny, ale aj výška splátok úrokov. Podľa bodu III.-4.-6. VÚP má žalovaný právo

bezplatne si vyžiadať výpis z úverového účtu vo forme amortizačnej tabuľky kedykoľvek počas doby
trvania úverového vzťahu. Tiež nesúhlasil s názorom, že žalobca nepreukázal nárok na zaplatenie
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca zaslal súdu podanie zo dňa 27.06.2013 nazvané
Špecifikácia dlžnej sumy, kde uviedol, že žalobca si účtuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky
v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vo výške 6,90 Eur zo dňa 03.10.2011, vo výške

11,90 Eur zo dňa 14.10.2011 a zo dňa 02.11.2011 vo výške 19,90 Eur. Dátum a výška jednotlivých
účtovaných nákladov je zrejmá aj z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Ide o poštovné,
administratívne, personálne náklady a náklady vynaložené na telefonický kontakt s klientom ako aj
náklady spojené so zasielaním SMS správ. Jedná sa o náklady, ktoré žalobca vynakladal na to, abyžalovaného upozornil na omeškanie so splácaním pred podaním samotnej žaloby. Zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,79 Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za odvolanie vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške

29,29 Eur.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, je rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti je vo výroku vecne správny, v dôsledku

čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i

vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i
správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne,
podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací

súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania podaného
navrhovateľom je zrejmé, že samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi bola dňa 27.05.2011 uzavretá

zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej si žalovaný nesplnil svoju povinnosť a žalobcovi
časť čerpaného úveru nevrátil, rovnako ako ani to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať
ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebolo medzi
účastníkmi sporné. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho súdu,

či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere má náležitosti predpísané Zákonom o spotrebiteľských
úveroch a či teda žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávok uplatnených
zamietnutou časťou návrhu.

Súd po vykonaní dokazovania zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli na základe žiadosti žalovaného

písomnú Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej výške
563,10 Eur na kúpu tovaru. Ide o klasický úver, pri kúpe tovaru žalovaný neuhradil žiadnu platbu a
predajná cena tovaru predstavovala 489,- Eur. Žalovaný sa zaviazal úver zaplatiť v 15 mesačných
splátkach po 37,54 Eur, termín prvej splátky 15.06.2011, termín konečnej splatnosti úveru 15.08.2012,
dohodnutá výška úroku bola 39% a RPMN 46,81%.

Zmluva účastníkov na lícnej strane v orámovanej časti obsahuje klauzulu, že odporca svojím podpisom
vyslovil súhlas s jednotlivými podmienkami upravenými v častiach A až G zmluvy. Skutočnosť, že medzi
účastníkmi došlo k dohode vyplýva zo záveru titulnej strany zmluvy, kde odporca svojím podpisom
vyslovil súhlas s jednotlivými podmienkami upravenými v častiach A až G zmluvy.

Podľa čl. V-13. všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré sú uvedené na druhej, resp. zadnej
strane úverovej zmluvy, VOP, SP a reklamačný poriadok platný v deň vzniku zmluvy sú súčasťou
všetkých zmlúv uzavretých medzi klientom a CETELEMOM. Klient svojim podpisom, prípadne aj
samostatným podpísaním VOP, pokiaľ nie sú vytlačené na zadnej strane zmluvy, potvrdzuje prevzatie

jednej kópie Zmluvy a VOP. Ak sa stane niektoré ustanovenie zmluvy neplatným, ostatné ostávajú v
platnosti.V zmysle § 1 ods. 2 zák. č.129/2010 Z.z. O spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej
zmluvy, teda ku dňu 27.05.2011 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona, je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

V zmysle § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zák. o spotrebiteľskom úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Neboli žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva účastníkov je uzavretá medzi podnikateľom
a spotrebiteľom a že má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa
uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú
predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, podľa
svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti ani o tom,

že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou
zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).

Podstatný význam pre zabezpečenie ochrany spotrebiteľa vo finančných zmluvných vzťahoch má
dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

Požiadavka písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva z nutnosti nastolenia právnej istoty
vzmluvnýchvzťahochaznutnostizabezpečeniadôkazovpreprípadnébudúcespory.Zmluvaoúvereby
predovšetkým mala zrozumiteľným, jednoznačným a stručným spôsobom poskytovať všetky potrebné
informácie, aby sa mohol spotrebiteľ oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami, ktoré mu z nej
vyplývajú.

Pri spotrebiteľských zmluvách uzavretých v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vychádza z
interpretačného pravidla dobromyseľného spotrebiteľa, ktorému bola predložená vopred naformulovaná
zmluva (§ 35 Občianskeho zákonníka). Právny vzťah medzi zmluvnými stranami založený zmluvou o
úvere za predpokladu, že ide o obchodovanie s úverovými prostriedkami s osobami na nepodnikateľský

účel, je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu
na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).

Postihomzaneuvedenievšetkýchzákonompožadovanýchnáležitostivzmluveospotrebiteľskom úvere
je, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pre rozhodnutie vo veci

je dôležité zohľadnenie skutočnosti, že to bol práve navrhovateľ, ktorý bol povinný do obsahu návrhu
zmluvy (v danom prípade formuláru žiadosti o spotrebiteľský úver) začleniť všetky obligatórne náležitosti
zmluvy. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že z obsahu všeobecných obchodných podmienok spoločnosti
CETELEM Slovensko tieto údaje, resp. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajú, keďže
bolo jeho povinnosťou predložiť taký návrh zmluvy, ktorý by umožňoval spotrebiteľovi oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy zrozumiteľným, jednoznačným spôsobom o všetkých skutočnostiach, ktoré
požaduje osobitná právna úprava a teda vytvoril predpoklady na kvalifikované rozhodnutie spotrebiteľa
nazákladedôkladnejznalostipodmienokzmluvnéhovzťahu.Podobnéúvahypriposudzovanídôležitosti
umiestnenia podstatných náležitosti v uzatváranej zmluvy možno nájsť napr. aj v Rozhodnutí Ústavného
súdu ČR zo dňa 15.06.2009, č.k. I.ÚS 342/09.

Zmluva o úvere má odlišný právny režim a aj záväznosť pre spotrebiteľa vzhľadom na úpravu práv a
povinností zmluvných strán v právnom vzťahu. Inkorporovanie niektorých podstatných náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere do prílohy k zmluve považuje aj odvolací súd za nepostačujúce hlavne v takejpodobe, akú použil žalobca aj z dôvodu, že prílohy zmluvy sú štandardne vyhradené pre vedľajšie
menej podstatné zmluvné podmienky, ktorými zmluvné strany iba doplňujúcim spôsobom upravujú svoj
zmluvný vzťah a nie pre údaje ako sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ktorých absenciu v danom prípade
spája zákon s bezúročnosťou a bez poplatkovosťou úveru.

Na základe hore uvedených skutočností pokladá odvolací súd skutkový stav za spoľahlivo zistený a

nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd sa vzhľadom na právoplatne rozhodnutú vyhovujúcu časť rozsudku stotožňuje so záverom
prvostupňového súdu o čiastočnom úspechu žalobcu a s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa §
142 ods. 2 O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej zamietajúcej časti, keďže návrh nebol dôvodný ako vo výroku vecne správny s použitím
ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.