Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/102/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215536
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215536.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s.r.o.
so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti žalovanému Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, IČO: 00 166 073 v konaní
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec žaloby na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,

ktoré boli vedené na Okresnom súde Lučenec pod sp.zn. 17C/102/2012, 17C/103/2012, 17C/105/2012,
17C/106/2012. Uznesením č.k. 17C/102/2012-23 zo dňa 10.04.2013 súd spojil konania na spoločné
konania, ktoré je vedené pod sp.zn. 17C/102/2012. Uznesenie nadobudlo platnosť dňa 22.04.2013.

Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe
registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia , ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol

písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu, že zo strany dlžníka neboli
rešpektované zmluvné dojednania a zákonné ustanovenia. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju
pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde
dlžníčkou bola Q. M., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17C/102/2012, sp.zn.
9Er/336/2006); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníkom bol E. Ž., nar. XX.XX.XXXX
(spis Okresného súdu Lučenec, sp.zn. 17C/103/2012, sp.zn. 9Er/286/2006) vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXX kde dlžníkom bol B. V., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn.

17C/105/2012, sp.zn. 14Er/13/2007); vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, kde dlžníčkou bola
M. K., nar. XX.XX.XXXX (spis Okresného súdu Lučenec sp.zn. 17C/106/2012, sp.zn. 22Er/678/2006).

Žalobca, ako oprávnený v exekučnom konaní podal podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, pričom očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne
súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky formálne

a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom resp. Občianskym súdnym poriadkom, sa
tak nestalo. V exekučnom konaní vedenom podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 01.09.2005 a podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku platného od 01.12.2006 je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k

posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. V predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe.

Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifického obdobia
nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty v ktorej sa
poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Žalobca v návrhu ďalej poukázal na to, že zmyslom právnej úpravy zmeny súdneho exekútora

obsiahnuté v ustanovení § 44 ods. 8 Exekučného poriadku je zakotvenie možnej zmeny exekútora na
základe žiadosti v snahe o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti v exekučnom konaní, ako
aj snaha o zabezpečenie ochrany oprávneného pri nečinnosti súdneho exekútora. Žalobca pristúpil
k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora po strate dôvery k exekútorovi a to najmä pre jeho
neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali k riadnej a včasnej ochrane oprávnených záujmov

žalobcu.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to vo výške 70,- eur (správa
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému ),
40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 50,- eur (administrácia listín a komunikácia s

pôvodným súdnym exekútorom), 15,- eur (administratívne spracovanie textov, urgencií, adresovaných
exekučnému súdu, publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde).Celkovovynaložilžalobcavovecisprávyavymáhaniasvojejpohľadávkyvobdobí,ktorézbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom sumu 175,-

eur, ktorá by nezaťažovala poškodeného, ak by Exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.

- nemajetkovú ujma v peniazoch požadujú pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom
nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené zo

zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu, že nastanú účinky predpokladané ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
a že správnym postupom exekučného súdu dôjde k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k
efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom oprávnené

záujmy žalobcu nasledovným rizikám:

- nastalo riziko zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko
insolvencie povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma, ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Ďalej žalobca poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu jeho žiadosti o
náhradunemajetkovejujmyatoneexistenciaakéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravy
spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a zákonnýchpráv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátane strateného času vyvolala u žalobcu resp. u
členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,
neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové

omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej
príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených
podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Žalobca si uplatnil primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania. Žalobca uskutočnil výpočet nároku

alikvotným pomerom 55,32 eura za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu a to práve na
základe aplikácie vyššie uvedených doktrín Ústavného súdu SR, teda 663,88 eura za rok : 12 mesiacov
v roku = 55,32 eura za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zák.č.
514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody do podania žaloby. Žalovaný však na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu poukázal na zmetočnosť podania žalobcu, keď v žalobe nie sú uvedené
spisové značky exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď
odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Žalobca namieta jednak nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé na základe akého titulu si žalobca uplatňuje náhradu škody.
Čo sa týka prieťahov v konaní žalobca neuviedol ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného

prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti ( t.j
či využil účinné opravné prostriedky nápravy urýchlenia konania). Ministerstvo spravodlivosti SR
adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy
na doplnenie žiadosti, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody,
o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti, ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 , písm. a) Zák.č. 514/2003 Z.z. preto nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Vo
svojom vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné
podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá na škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone

verejnej moci a to nezákonné rozhodnutie resp. neprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. neprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri podmienky súčasne. K otázke nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote je potrebné uviesť, že všeobecným
predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora

spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. V praxi je zaužívaný
model v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho exekútora predloží
túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, vyčíslenie jeho doterajších trov a na
zaslanie príslušného exekučného spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu
z ustanovenia § 44 ods. 9 Zák.č. 233/1995 Z.z. Žalovaný zároveň pripustil, že v niektorých prípadoch

mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonomstanovej30dňovejlehotyoddoručeniatakéhotonávrhu,najmävprípadoch,akpôvodnýsúdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, v takých prípadoch by exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu tak, aby v tejto lehote
rozhodol zároveň aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému

exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Žalobcovi však nič nebránilo využiť účinný
prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti predsedovi príslušnému súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zák.č. 757/2004
Z.z. . Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom stanovenúlehotu a lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie

o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný postup.

Zároveň žalovaný poukázal aj na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, podľa
ktorého pôvodný súdny exekútor vykonáva úkon exekučného konania aj do času rozhodnutia súdu o

zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému
exekútorovi. To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej
materiálnej škody, pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky na ktorú
mal poverenie, s ohľadom na zachovanie kontinuity konania. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods.
2 Ústavy SR je pritom kompetentný prerokovať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä
kritériá, ako sú zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by
to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom
uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Žalovaný nepovažuje za

preukázanú existenciu prieťahov v predmetnom exekučnom konaní.

Ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom, žalobca sa v niektorých prípadoch o škode
musel dozvedieť v období pred dňom 23.04.2009, teda v prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda
práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom, že okresný súd nerozhodol o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od
prvého dňa po uplynutí lehoty na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a uplynula do
troch rokov od tohto dňa. Vzhľadom na uvedené obdobie vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred
dňom 23.04.2009 t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné

prerokovanie návrhu.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 175,- eur s poukazom na § 17 ods. 1 Zák.č. 514/2003
Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisť, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.

Žalobca vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v
administratívnychvyjadreniach,funkčnýchvýdajoch,mzdovýchvýdajoch,výdajochspojenýchsostratou
času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uvádza žalobca správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne spracovanie

textov, urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého
zisku má žalovaný za to, že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval,
či si uplatnil skutočnú škodu, alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy
za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové.

Pokiaľ sa žalobca domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k čiastke
663,88 eura, čo predstavuje pomernú výšku k čiastke 663,88 eura za rok prieťahov (suma ktorú v
niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, žalovaný
vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je

potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z
paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha.
Ústavný súd prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ žalobca tento
prostriedok nevyžil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je potrebné

poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti v podstate „frustrácia, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné v
predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnickáosoba. Žalovaný uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ , ale tieto bližšie
nekonkretizovalatiežneupresnilvčomaakosituácia„ovplyvnilaďalšiepodnikateľsképostupyžalobcu“.

V ďalšom poukázal žalobca na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno dospieť k
záveruopotrebepriznaťžalobcovináhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,anivprípade,akbyinakboli
splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej

činnosti žalobcu považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a
negatívnevnímanejpodnikateľskejaktivitežalobcu.Taktiežžalovanýpoukázal naneexistenciupríčinnej
súvislosti medzinesprávnymúradnýmpostupomaprípadnouškodou.Vzťahpríčinyanásledkumusíbyť
pretopriamy,bezprostrednýaneprerušený,nestačíakjeibasprostredkovaný.Vychádzajúczozákladnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno

tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konal a rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a jeho zástupu, ako aj v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalovaného
elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.04.2014 požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, žiadal prerušiť konanie do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
V danom prípade zaujatosť vec prejednávaného zákonného sudcu žalobca namietal už v návrhu

na začatie konanie. Taktiež navrhol prerušiť predmetné konanie. O jeho námietke bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.02.2014 v konaní č.k. 13Co/711/2013, ako
súdom nadriadeným postupom podľa § 16 ods. 1 O.s.p. Vo veciach, ktoré sa pôvodne viedli na tunajšom
súde pod sp.zn. 17C/102/2012, 17C/103/2012, 17C/105/2012 a 17C/106/2012 zákonný sudca nebol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí, keďže nebol zákonným sudcom v exekučných

veciach, v ktorých podľa tvrdenia žalobcu nebolo rozhodnuté o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca si uplatnil svoje zákonné právo
namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke bolo už aj zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel
dôvody pre prerušenie konania .

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a bol zistený
nasledovný skutkový a právny stav:

Dňa 07.04.2006 bol na Exekútorský úrad Bc. Jána Debnára doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej Q.Ž. M. nar. 06.11.1957 na vymoženie sumy 43 653,-

Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. G. XXXX/XXXX, G. XXXXX/
XXXX zo dňa 20.11.2005 vydanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom. Na
základe vyššie uvedeného bola dňa 10.05.2006 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora
Bc. Jána Debnára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 9Er/336/2006-2. Dňa 15.05.2006
súd vydal pod číslom XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora Bc.Jána Debnára na vykonanie

exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.09.2010 bol tunajšiemu
súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, ktoré podanie bolo dňa 08.09.2010
odoslané súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi spolu s výzvou na predloženie originálu
exekučného spisu a vyúčtovania trov exekúcie. V podaní doručenému tunajšiemu súdu dňa 29.09.2010
súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k. 9Er/336/2006-18 zo

dňa 23.09.2011 bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom pod sp. zn.
EX 433/2006 vyhlásená za neprípustnú a zastavaná. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
JUDr. Jána Debnára na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého sa zamietla. Oprávnený bol povinný
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi trovy exekúcie vo výške 131,13 eura. Povinnému
sa náhrada trov exekúcie nepriznala. Proti uzneseniu podal dňa 21.10.2011 oprávnený odvolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 16CoE/11/2012 uznesenie Okresného súdu potvrdil dňa
19.01.2012. Uznesenie Okresného súdu Lučenec nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2012. Návrhom
vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 17C/102/2012 (9Er/336/2006) sa žalobca domáhal odžalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
663,84 eura.

Dňa 10.04.2006 bol na Exekútorský úrad Ing. Miroslava Pallera doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému E. Ž., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 13
563,-SK s príslušenstvom , na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. G. XXXX/XXXX, G.
XXXX/XXXX zo dňa 26.12.2005 vydanej Notárskym úradom JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v
Partizánskom. Na základe vyššie uvedeného bola dňa 13.04.2006 tunajšiemu súdu doručená žiadosť

súdneho exekútora Ing. Bc. Miroslava Pallera o uvedenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn.
9Er/286/2006-2. Dňa 18.04.2006 súd vydal pod č. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora
Ing. Bc. Miroslava Pallera na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného
rozhodnutia. Dňa 02.06.2008 podal súdny exekútor JUDr. Ing. Miroslav Paller návrh na zastavenie
exekúcie a zároveň doručil súdu vyčíslenie trov exekúcie. Dňa 30.08.2010 bol tunajšiemu súdu doručený
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného súdu Lučenec č.k.

9Er/286/2006-29 zo dňa 22.09.2011 exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom
Pallerom pod sp.zn. EX 277/2006 sa vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa. Návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora z JUDr. Ing. Miroslava Pallera na JUDr. Rudolfa Krutého sa zamietol.
Oprávnený bol povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi trovy konania
vo výške 122,- eur a povinnému náhradu trov konania nepriznal. Proti uzneseniu podal oprávnený

odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní sp.zn. 2Co/63/2012 uznesenie Okresného súdu
potvrdil čo do výroku, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a vo výroku, ktorým zamietol
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora potvrdil. Uznesenie čo do výroku o trovách exekúcie
zmenil tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Miroslavovi Pallerovi
trovy exekúcie vo výške 83,26 eura. Uznesenie Okresného súdu Lučenec nadobudlo právoplatnosť dňa

05.04.2012. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 17C/103/2013 (9Er/286/2006)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,- eur a zaplatenia
nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 eura.

Dňa 05.01.2007 bol na Exekútorský úrad JUDr. Jána Debnára doručený návrh na vykonanie exekúcie

oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnému B. V., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 24
360,- SK s príslušenstvom, na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa XX.XX.XXXX sp.zn. A. XXXX/X zo dňa 25.08.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2006..
Na základe vyššie uvedeného bola dňa 10.01.2007 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Jána Debnára o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. 14Er/13/2007-1. Dňa

15.01.2007 súd vydal pod č. XXXX*XXXXXX Poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára
na vykonanie exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 20.09.2010 bol
tunajšiemu súdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením Okresného
súdu Lučenec č.k. 14Er/13/2007-24 zo dňa 23.12.2010 bola exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom
JUDr. Jánom Debnárom pod sp.zn. EX 37/2007 vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Oprávnenému

sa súhlas na zmenu súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára na súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého neudelil. Povinnému sa náhrada trov konania nepriznala. Voči uzneseniu podal oprávnený
odvolaniedňa24.01.2011.KrajskýsúdvBanskejBystricivkonanísp.zn.14Co/121/2011dňa15.04.2011
uznesenie Okresného súdu potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Lučenec nadobudlo právoplatnosť dňa
28.05.2011. Uznesením zo dňa 13.07.2011 Okresný súd Lučenec v konaní sp.zn. 14Er/13/2007-45,

právoplatným dňa 03.08.2011 súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Debnárovi náhradu trov exekúcie
sp.zn. EX 37/2007 nepriznal. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn. 17C/105/2012
(14Er/13/2007) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenie majetkovej škody vo výške 175,- eur a
zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 eura.

Dňa 27.09.2006 bol na Exekútorský úrad Mgr. Jozefa Ďuricu doručený návrh na vykonanie exekúcie
oprávneným POHOTOVOSŤ s.r.o. proti povinnej M. K., nar. XX.XX.XXXX na vymoženie sumy 11 737,-
Sk s príslušenstvom, na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. A.
XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2006. Na základe vyššie

uvedeného bola dňa 10.10.2006 tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod. sp. zn. 22Er/678/2006. Dňa 20.10.2009
pod č. XXXX*XXXXXX vydal súd poverenie pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu na vykonanie
exekúcie na základe vyššie uvedeného vykonateľného rozhodnutia. Dňa 02.11.2009 bol tunajšiemusúdu doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením zo dňa 07.07.2010
Okresného súdu Lučenec č.k. 22Er/678/2006-54 oprávnenému sa udelil súhlas na zmenu súdneho
exekútoraJUDr.JozefaĎuricunasúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,ktorýbolzároveňpoverený

vykonaním exekúcie. Súd ďalej určil, že doteraz účelne vynaložené trovy exekúcie vo výške 35,96 eura
bude vymáhať v ďalšom priebehu konania súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Proti uzneseniu podal
odvolanie dňa 19.07.2010 súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica. Krajský súd v konaní 41CoE/15/2010
uznesením zo dňa30.11.2010 odvolanie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu proti výroku , ktorým
Okresný súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora a výroku, ktorým poveril exekútora JUDr.

Rudolfa Krutého ďalším vykonávaním exekúcie odmietol a vo výroku ktorým určil, že účelne vynaložené
trovy exekúcie exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, ktoré mal v ďalšom priebehu exekúcie vymáhať
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý potvrdil. Návrhom vedeným na Okresnom súde v Lučenci sp.zn.
17C/106/2012 (22Er/678/2006) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo
výške 175,- eur a zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eura.

Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a) bod. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej repliky, ak 1.
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní, alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 5 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci urobiť úkon,
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci, pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej slobody , rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutí o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §
4 a 11.

Podľa§16ods.1,2 Zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostiza škoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku, alebojeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného
orgánu, ktorý koná v mene štátu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú výzvam pre predbežné
prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 a 2, 3 Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti za ktorých k nej došlo
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote

d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 44 ods. 7 Zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 01.septembra

2005 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Zák.č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 01.decembra
2006 oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) bod. 3 Zák.č.514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

Zákon č. 514/2003 Z.z. má oporu v čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa

podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nárok na náhradu škody podľa zák.č. 514/2003 v znení neskorších predpisov sa zásadne uplatňujú
na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci má povahu
objektívnejzodpovednosti(bezzreteľanazavinenie).Zákonnepoznážiadenliberačnýdôvodnazáklade
ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Exekučné konanie, ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.

Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom
škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vzniklanásledkom škodovej udalosti, teda, ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade, keď nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote podľa § 44 ods. 7, § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, samotné
nedodržanie lehoty stanovej v Exekučnom poriadku neznamená automatické prieťahy v konaní.
Exekučným titulom boli rozsudky stáleho rozhodcovského súdu. Súd musel preskúmať rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul. V jednotlivých exekučných konaniach objektívne posudzoval zákonnosť

exekúcie, musel skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola v každom jednotlivom
prípade uzavretá platne. Skúmanie rozhodcovských rozsudkov si vyžadovalo osobitnú právnu úvahu,
najmäsohľadomnatúskutočnosť,žesatýkaliprávnychvzťahovpodliehajúcichrežimuspotrebiteľských
zmlúv. Dĺžka exekučných konaní bola primeraná náročnosti veci. Súd považuje za potrebné uviesť, že
všeobecnýsúdvkonaníonáhradeškodyniejeoprávnenýposudzovaťprieťahyvkonaní.Tútoprávomoc
má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd Slovenskej republiky.

Podľa názoru súdu žalobca mal možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej
sťažnosti v súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Otázkou, či v konkrétnom
prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so

svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup
súdu (I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa Zák.č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti,
resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní. Opačný výklad by znamenal, že by

existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého
súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup svojho, alebo iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný
záver,keďževšeobecnésúdybypreskúmalipostupinýchvšeobecnýchsúdov,pričomuvedenébymohlo
smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, pri výkone verejnej moci
musia byť splnené všetky tri podmienky uvedené v zákone č. 514/2003 Z.z. a to nezákonné rozhodnutie,
resp. neprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení,
alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka

nepochybne nie je v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
namietaných žalobcom splnená. Predmetné rozhodnutie okresného súdu nie je možné považovať za
nezákonné a zároveň jeho zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku
správnosti postupu pri rozhodovaní po zamietnutí návrhu na vykonanie poverenia taktiež nie je na
mieste posudzovať. Ide o namietanie samotného rozhodnutia, preto nie je možné hovoriť o nesprávnom

úradnom postupe.

Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcavosvojomžalobnomnávrhunamietaprieťahyvkonaní,jepotrebné
poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z., kde je
explicitne uvedené z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu

súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavovania sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutíÚstavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca sa vo svojej žalobe domáha náhrady materiálnej škody vo výške istiny s príslušenstvom
vymáhanej od povinného.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňujú.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené

zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a nesmie byť v

rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenia § 17 ods.
3 Zák.č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu
(ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti
prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť nemôže

byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik,
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje ani príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu (spočívajúcim v tom, že rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú
potrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmysleZák.č.514/2003Z.z.žalobu,akoprávneneopodstatnenú
súd zamietol.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod sp.zn. 17C/102/2012, 17C/103/2012,
17C/105/2012 a 17C/106/2012, s tým, že tieto sa ďalej viedli pod sp. zn. 17C/102/2012 súd žalobu po
sčítaníjednotlivýchpredmetovvkonaníozaplateniemajetkovejškodyvovýške700,-euranemajetkovej
ujmy vo výške 1 991,52 eura zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V
danom prípade bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorý si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.nevyčíslil žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy konania vznikli, preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.