Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 22, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/697/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222354
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222354.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že tento
nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4022536 dlžníkom - povinným O. J.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur
a na nemajetkovú ujmu vo výške 221,28 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie

pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX 268/2007. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu so
žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámkyakomiestneavecnepríslušnémuexekučnémusúdu,ktorýpoverilsúdnehoexekútoravykonaním
exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 9/2/2010. Podľa žalobného návrhu exekučný súd
nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia

návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť
aj rovnopis exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora zo 17.1.2011. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného
súdu, ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005,
resp. v rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala vzniknúť žalobcovi majetková
škoda vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu.

Taktiež mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok, a
to sumou 221,28 eur, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd vystavil oprávnené záujmyžalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku
insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25NcC/456/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie
a rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 29.11.2012 pod sp.zn.
13C/697/2012.

Súd vyzval žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
22.1.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,
ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania

neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Okresný súd Nové Zámky dňa 31.1.2014 doručil súdu exekučný spis sp. zn. 15Er/224/2007, EX
268/2007.

Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 2.4.2014 doručilo súdu vyjadrenie vo veci, v ktorom poukázalo na

zmätočnosť podania žalobcu, ktorý prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno znáša žalobca sám. Ďalej uviedlo, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným
z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou exekučného súdu a príkladmo odkázalo na rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn.

IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012. V súvislosti s tým poukázalo na nejasný titul nároku na náhradu
škody, ktorý si žalobca uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu pre prieťahy a na druhej
strane i z dôvodu nerozhodnutia v zákonom určenej lehote. Žalobcovi vytklo, že neuviedol kroky, ktoré
podnikol na odstránenie neželaného stavu a poukázalo na to, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, keď túto právomoc má iba predseda

súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a §
16 ods. 1 citovaného zákona a v súvislosti s uvedenými ustanoveniami vytklo žalobcovi, že ide o
predčasne uplatnený nárok na súde, keď od doručenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody do podania žalobných návrhov neuplynulo 6 mesiacov. Ministerstvo spravodlivosti SR v
ďalšom informovalo, že žalobca napriek výzve na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie náhrady

škody, mu neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody. Preto nárok žalobcu nepovažuje
za predbežne prerokovaný. K žalobcom tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu uviedlo, že v
praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov (keďže s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne súčasne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania tak, ako by došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného exekútora), na
zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému
súdu z ustanovení § 44 ods. 9 EP. Žalovaná pripustila, že v prípadoch, v ktorých pôvodný exekútor
neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť, mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch na zmenu

exekútora po uplynutí zákonom určenej lehoty, avšak žalobca si nepodaním sťažnosti predsedovi
príslušného súdu nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku. V súvislosti s posúdením, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov Ministerstvo
spravodlivosti SR poukázalo na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02 so záverom, žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomatickyprieťahyvkonaní.Vzhľadom
na povahu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a s tým spojené úkony, nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom určenej lehote za zbytočné prieťahy,

teda za nesprávny úradný postup. Navyše, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Preto nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody žalobcu. Taktiež uviedlo, že záver o existencii prieťahov môže konštatovať
len predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Poukázalo na to, že žalobca nepreukázal vznik škody vo
vyčíslenej paušálnej výške 175,- € a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa

mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Poukázalo na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo
675/2011, podľa ktorého odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Ministerstvo naostatok akcentovalo
potrebu zohľadnenia ustanovenia § 3 ods. 1 OZ ako aj ustanovenia § 17 ods. 2, 3 zákona č. 514/2003
Z.z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch a upriamilo

pozornosť na list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb
D(2010)] 1360, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, resp. od slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na
začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Práve podnikateľská

činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej
moci, keď žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Preto konanie žalobcu považuje za rozporné s dobrými mravmi.
V danom prípade nemožno ani tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, ako
následok priameho pôsobenia príčiny. S poukazom na uvedené Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo

návrh žalobcu zamietnuť a uplatnilo si náhradu trov konania.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou
súdu posledný pracovný deň pred pojednávaním, pričom súčasne požiadal o odročenie pojednávania

z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaniami vedenými Okresným súdom Vranov nad Topľou.
Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov a aj šiestich koncipientov, aj
s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v
náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa ktorých „sama kolízia pojednávaní
toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej advokát vedel v dostatočnom časovom

predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom uznania existencie dôležitého dôvodu
na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny
vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca v plnomocenstve z 13.9.2012 súhlasil, aby
si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené už 26.3.2014. Z činnosti súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach

totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či
už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd pojednával aj v neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju
neprítomnosť na pojednávaní žiadala ospravedlniť s tým, že nežiadala o odročenie pojednávania.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam

o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 3337, ako aj obsahom fotokópie exekučného
spisu Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 15Er/224/2007 a prípisom súdneho exekútora JUDr. R.
Krutého z 11.4.2014.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2012), a
to najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods.
1, § 17 ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2
EP, § 47 EP, § 200 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučnýsúd nerozhodol o jeho návrhu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od
doručenia návrhu, keď rozhodol až dňa 17.1.2011, pričom návrh bol spísaný 9/2/2010.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Er/224/2007 vyplýva, že dňa
9.3.2007 súdna exekútorka JUDr. Alena Szalayová doručila Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť
o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 22.2.2007 a rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu ako exekučným titulom. Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd dňa
20.3.2007 vydal poverenie č.k. 15Er/224/2007-7, číslo exekútorského spisu: EX 268/07, ktorým poveril

súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. SR 5706/06z 20.11.2006, pričom oprávneným je
žalobca a povinným je O. J.. Žalobca dňa 6.9.2010 doručil exekučnému súdu elektronicky návrh na
zmenu exekútora vo veci EX 268/2007, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad
JUDr. Rudolfa Krutého. K uvedenému návrhu nepripojil rovnopis exekučného titulu, ako to žalobca tvrdí
v návrhu. Uznesením zo 17.1.2011 exekučný súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. R. Krutého. Súdna exekútorka JUDr.
A. Szalayová dňa 9.2.2011 doručila exekučnému súdu vyčíslenie trov exekúcie a originál exekučného
spisu. Súčasne exekučnému súdu oznámila, že v priebehu exekučného konania došlo k vymoženiu
finančných prostriedkov v prospech oprávneného vo výške 3 377,- Sk, ktoré mu boli odoslané dňa
29.5.2008 a došlo aj k čiastočnému vymoženiu trov exekúcie. Preto navrhla priznať a vymôcť už len

zostatok trov vo výške 141,43 eur. Uvedená súdna exekútorka súčasne doručila exekučnému súdu
podnet na povolenie odkladu exekúcie a jej zastavenie v časti. Vymoženú sumu trov spresnila vo svojom
prípise doručenom exekučnému súdu dňa 27.12.2011 sumou 2,79 €. Okresný súd Nové Zámky ako
exekučný súd prípisom z 16.12.2011 vyzval právneho zástupcu oprávneného (žalobca), aby v lehote 10
dní predložil zmluvu o úvere. Žalobca ako oprávnený doručil exekučnému súdu požadovanú zmluvu o

úvere dňa 13.1.2012 a Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd uznesením z 21.5.2012 exekúciu
(zatiaľ neprávoplatne) zastavil.

Súdny exekútor JUDr. R Krutý prípisom z 11.4.2014 súdu oznámil, že nedisponuje právoplatným
uznesením o zmene súdneho exekútora a ani spisom pôvodného súdneho exekútora.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

Žalobca si v danom prípade uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur, ktorá má
pozostávať z účelne vynaložených nákladov žalobcu v súvislosti s jeho činnosťou vo veci správy a
udržateľnostipohľadávkyvobdobí,ktorézbytočneuplynulomedzidoručenímnávrhunazmenusúdneho
exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca mal vynaložiť titulom správy pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,- eur, titulom nákladov

na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur ako aj titulom administrácie listín a
komunikácie s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur a na administratívne spracovanie urgencií
exekučného súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií exekučného súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15,- eur. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal vznik žiadnej

skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v súvislosti s tvrdeným
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu v žalobcom označenej exekučnej veci v dôsledku
nerozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v zákonom určenej lehote.V danom prípade exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora v
určenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu (6.9.2010), keď návrhu vyhovel uznesením zo 17.1.2011.
Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok oprávneného v procesnom postavení

žalobcu na náhradu škody. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná
škoda. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Žalobca si uplatnil náhradu majetkovej škody vo výške
175,- eur, bez toho, aby špecifikoval koľko zamestnancov pomocou informačného systému spravovalo

pohľadávky jeho dlžníkov, aký počet pohľadávok spravoval pomocou informačného systému, kto mu
spravoval a udržiaval informačný systém a za akú odmenu. Žalobcom tvrdená majetková škoda vo
výške 175,- eur nebola nijako preukázaná. Určenie výšky požadovanej náhrady škody v návrhu nie je
dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal ani existenciu žiadnej
svojej urgencie exekučného súdu. Bez významu nie je ani skutočnosť, že pôvodná exekútorka ešte
29.5.2008 odoslala oprávnenému už vymoženú istinu 112,10 eur (3 377,- Sk). V súvislosti s uvedeným

nemožno prehliadnuť,žeprípadnýnesprávnyprocesnýpostupexekučnéhosúdumôžemaťzanásledok
vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve týmto
postupom. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich pohľadávku žalobcu voči
jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného súdu o návrhu oprávneného

na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu o zastavení exekúcie. Takéto náklady mal aj v
obdobíodspísanianávrhunavykonanieexekúcieaždodoručenianávrhunazmenu súdnehoexekútora
exekučnému súdu, resp. do prijatia vymoženej istiny. Uvedené náklady žalobca bude mať až do úplného
uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do odpísania uvedenej pohľadávky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho
majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa

zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody
zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj

nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika
zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné

zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo
základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 221,28 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť
vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v exekučnom
konaní, v ktorom bolo vydané poverenia pred viac ako tromi rokmi pred doručením návrhu na zmenu

exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do
vydanie uznesenia o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla
v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci bola
exekúcia začatá poverením pôvodného exekútora. Podľa vyúčtovania trov exekúcie, súdna exekútorka

JUDr. A. Szalayová vydala v uvedenej exekučnej veci nielen upovedomenie o začatí exekúcie, ale
aj exekučný príkaz a vymáhanú istinu vo výške 112,10 eur aj vymohla a poukázala žalobcovi ako
oprávnenému 29.5.2008. Žalobca nepreukázal, že skoršie rozhodnutie exekučného súdu o zmene
súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu celej jeho pohľadávky, nepreukázalsolventnosť svojho dlžníka ako povinného v dobe od doručenia návrhu na zmenu do rozhodnutia súdu
o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého
konania je tento povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu

nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do
ktorej by bol poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade
nepreukázal tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného
stavu, ktorého existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti
vzniku tvrdenej ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok
na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z v znení účinnom do 31.12.2012 a ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto
nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu

konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 30.5.2012 pod číslom 3337. Súd návrh žalobcu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V

danom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno,
Pohraničná č. 6, Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.