Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 16, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/113/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213219580
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1213219580.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: Ľ. C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom N. XX,

A., zastúpený GHS Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Lazaretská 3/A, Bratislava, proti odporkyni:
R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na K. XX, A., zastúpená advokátkou Mgr. Zinou Hlbočanovou,
Vajnorská20,Bratislava,orozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačaspo
rozvode k maloletým deťom K. C., nar. XX.X.XXXX a Ľ. C., nar. XX.X.XXXX, obaja zastúpení kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo Ľ. C., nar. XX.XX.XXXX a R. C., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX
v V., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zv. U., ročník XXXX, na str. XXX, pod por.

č. XX r o z v á d z a.

SúdzverujemaloletédetiK.C.,nar.XX.X.XXXX aĽ.C.,nar.XX.X.XXXXdoosobnejstarostlivostimatky.

Obidvaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej K. C. sumou 250,- eur mesačne a na výživu maloletého
Ľ. C. sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky od právoplatnosti výroku
rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi sa neurčuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 1.7.2013 domáhal, aby
súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril
manželstvo dňa 24.11.2007 po niekoľkomesačnej známosti z lásky. U navrhovateľa ide o tretie

manželstvo, u odporkyne o prvé manželstvo. Po uzatvorení manželstva s odporkyňou si navrhovateľ
osvojil maloletú dcéru odporkyne K. C.Ú., predtým F., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádzala z
nemanželského vzťahu odporkyne. Rozhodnutie o osvojení maloletej nadobudlo právoplatnosť dňa
8.4.2009. Z manželstva s odporkyňou pochádza maloletý syn Ľ. C., nar. XX.X.XXXX. Spočiatku bolo
manželstvo harmonické, v poslednej dobe je však sprevádzané osobnými nezhodami. Navrhovateľ
sa nedokáže s odporkyňou zhodnúť na podstatných rozhodnutiach, najmä vo finančných otázkach.
Odporkyňa napriek tomu, že vedela o tom, že je manželstvo zadlžené a hoci mala k dispozíciimotorové vozidlo zn. Audi, vyžadovala od navrhovateľa kúpu nového motorového vozidla zn. Mini
Cooper a na každý víkend sumu 700,- Eur. Osobné nezhody medzi manželmi vyústili dňa 11.5.2013,
kedy navrhovateľ zistil, že odporkyňa sa snaží predať na internete videokameru, ktorú navrhovateľ

kúpil pred uzavretím manželstva. Toho istého dňa odporkyňa odišla zo spoločnej domácnosti a na
policajnej stanici podala na navrhovateľa trestné oznámenie, v rámci ktorého uviedla, že podala návrh
na rozvod manželstva. Navrhovateľ následne zistil, že v spoločnej domácnosti chýbajú všetky hodnotné
veci. Od 11.5.2013 sa navrhovateľ s odporkyňou nestýka. Dopytom na súd navrhovateľ zistil, že
odporkyňa návrh na rozvod manželstva nepodala, namiesto tohto podala návrh na určenie výživného na

manželku za trvania manželstva, návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva a návrh na predbežné
opatrenie vo veci strpenia bývania v byte. Manželstvo s odporkyňou je tak v súčasnosti len formálnym
zväzkom,pričomneplnísvojsociálny,ekonomickýanivýchovnýúčel.Navrhovateľsodporkyňounevedie
spoločnú domácnosť, intímne spolu nežijú ani spoločne nehospodária, pričom vzťah manželov je trvalo
rozvrátený.Nakoľkoanivbudúcnostinemožnoočakávaťobnoveniemanželskéhospolužitiaavytvorenie
životného spoločenstva, zabezpečujúceho riadnu a harmonickú výchovu maloletých detí, navrhovateľ

žiadal o rozvod manželstva.

Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 11.9.2013
uviedla, že nie sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva, nakoľko manželstvo nie je trvalo
rozvrátené a rozvod nie je ani v záujme dvoch maloletých detí. Navrhovateľ si vo svojom návrhu vymýšľa
rôzne nepravdivé skutočnosti, ktoré sa nikdy nestali. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že sa manželia

nedokázali zhodnúť vo finančných otázkach, sú nepravdivé. Manželstvo bolo uzavreté po 9-mesačnej
známosti z lásky, z manželstva sa narodil syn Ľ., nar. XX.X.XXXX. V čase uzatvorenia manželstva bola
odporkyňa slobodnou matkou maloletej K., nar. XX.X.XXXX, ktorú si navrhovateľ po uzavretí manželstva
osvojil a ako otec bol zapísaný aj do rodného listu maloletej. Po uzavretí manželstva žili manželia v
spoločnejdomácnostivbytevovlastníctvenavrhovateľa.Odzačiatkumanželstvanavrhovateľnesúhlasil

s tým, aby sa odporkyňa zamestnala. Navrhovateľ trval na tom, aby sa odporkyňa starala o domácnosť
a o výchovu detí, o finančné zabezpečenie rodiny sa staral sám. Navrhovateľ zastával stanovisko, že
ak by sa odporkyňa zamestnala, okrádala by tým rodinu o čas a peniaze. Aby nedochádzalo medzi
manželmi v tejto veci k zbytočným konfliktom, odporkyňa nevyužila ponúknutú pracovnú ponuku a
všetok svoj čas venovala starostlivosti o domácnosť a výchovu maloletých detí. Popri tom vypomáhala

navrhovateľovi v jeho podnikaní tým, že pre neho vykonávala inzerciu na predaj autodielov, a to bez
nároku na odmenu. Výživou sú odporkyňa a rovnako aj obe maloleté deti vo veľkej miere odkázaní na
navrhovateľa. Odporkyňa poberá prídavky na dieťa vo výške 46,20 Eur a rodičovský príspevok vo výške
199,60 Eur. Do 31.3.2013 navrhovateľ mesačne prispieval na výživu odporkyne ako aj na výživu oboch
detí sumou 500,- Eur, ktoré navrhovateľka používala na nákup stravy, hygienických potrieb a prípravkov

do domácnosti pre celú rodinu. Navrhovateľ hradil náklady spojené s bývaním a taktiež prispieval na
výživu odporkyne a detí i vecnými plneniami. O skutočnosti, že je manželstvo zadlžené, odporkyňa
nevedelaadozvedelasaotomažzobsahunavrhovateľovhonávrhunarozvodmanželstva.Navrhovateľ
bol ten, kto hospodáril s finančnými prostriedkami rodiny a sám vždy rozhodoval o tom, ako a na čo
sa finančné prostriedky rodiny použijú, čo odporkyňa rešpektovala. Odporkyňa osobne disponovala

len s finančnými prostriedkami poukazovanými zo strany navrhovateľa vo výške 500,- Eur mesačne a
dávkami vyplácanými Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny titulom poberania rodičovského príspevku
a prídavkov na dieťa. Tvrdenia navrhovateľa o tom, že odporkyňa vyžadovala kúpu nového motorového
vozidla, finančnú hotovosť na každý víkend vo výške 700,- € či tvrdenia o ponuke predaja videokamery v
internetovej inzercii, preto považuje odporkyňa za nepravdivé a vymyslené. Keďže od 31.3.2013 prestal

navrhovateľ v dôsledku konfliktu s odporkyňou finančne prispievať na jej výživu, zobral jej kľúče od
motorového vozidla a prestal s odporkyňou i s deťmi komunikovať, odporkyňa podala na Okresný súd
Bratislava II návrh na určenie výživného na manželku, ktoré je vedené pod sp. zn. 7C/121/2013. Dňa
11.5.2013 navrhovateľ zamedzil odporkyni prístup do spoločnej domácnosti tým, že na byte vymenil,
resp. prekódoval zámok, čím bráni odporkyni aj maloletým deťom byt užívať. Vzhľadom na agresívne

správanie navrhovateľa v tento deň a aby sa odporkyňa vyhla prípadným konfliktom s navrhovateľom, sa
odporkyňarozhodlaodísťprespaťksvojimrodičomdoV.,kdevtomčaseboliajobemaloletédeti.Keďže
navrhovateľ odporkyni nadával, kričal po nej, naháňal ju po ulici a následne sledoval aj vozidlo taxislužby,
v ktorom sa odporkyňa viezla, odporkyňa sa rozhodla ísť na policajnú stanicu, kde tieto skutočnosti
oznámila a podala na navrhovateľa trestné oznámenie a následne ho dňa 17.5.2013 písomne doplnila

pre podozrenie z trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému
priestoru. V sprievode policajnej hliadky si odporkyňa zobrala z bytu aspoň zopár najnutnejších vecí presebaamaloletédeti.Odporkyňazbytuneodnášalaveci,ktorésúobchodnýmmajetkomčiinécennosti,a
preto tieto tvrdenia navrhovateľa sú lživé a vymyslené. Keďže od 11.5.2013 bráni navrhovateľ odporkyni
v užívaní bytu, v ktorom dovtedy manželia viedli spoločnú domácnosť, odporkyňa podala na súd návrh

na vydanie predbežného opatrenia spolu s návrhom na uloženie povinnosti navrhovateľa strpieť výkon
práva bývania a užívania bytu, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 9C/118/2013.
V dôsledku tohto konania navrhovateľa odporkyňa zostala i s deťmi nútene bez domova. Po tom,
čo sa navrhovateľ dozvedel o súdnych konaniach, iniciovaných na základe návrhov navrhovateľky,
sa začal zbavovať majetku vrátane bytu, do ktorého zamedzil odporkyni prístup a ku ktorému mala

odporkyňa ako manželka užívacie právo. Vlastnícke právo k tomuto bytu navrhovateľ účelovo previedol
na svojho syna z predchádzajúceho manželstva, v snahe zmariť predbežné opatrenie a úspešnosť
žaloby vo veci užívania bytu a v snahe vyhnúť sa povinnosti platiť výživné. Vzhľadom na skutočnosť, že
medzi manželmi neexistuje žiaden kvalifikovaný rozvrat vzťahov, pre ktorý by si manželstvo účastníkov
nemohlo plniť svoj účel, odporkyňa navrhovala zamietnutie návrhu na rozvod manželstva.

Neskôr odporkyňa zmenila svoj názor a podaním zo dňa 28.10.2013 vyjadrila svoj súhlas s rozvodom

manželstva a žiadal, aby súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľa žiadala zaviazať prispievať na výživu
maloletej K. sumou 600,- eur mesačne a na výživu maloletého Ľ. sumou 500,- eur mesačne. Styk
navrhovateľa s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Zároveň vyčíslila svoje mesačné náklady a náklady
na zabezpečovanie potrieb oboch maloletých detí. Maloletá K. navštevuje 1. stupeň základnej školy.

Mesačné náklady na potreby maloletej K. vyčíslila odporkyňa celkovou sumou 781,30 Eur, pričom
pozostávajú z výdavkov na stravu 150,- Eur, oblečenie a obuv 200,- Eur, hygienické potreby 50,- Eur,
lieky, vitamíny a výživové doplnky 150,- Eur, hračky 50,- Eur, školské potreby a pomôcky 100,- Eur,
príspevok do triedneho fondu 1,30 Eur, výdavky na klavír 10,- Eur, kaderníčku 20,- Eur a výdavky
na kultúru a zábavu 50,- Eur. Maloletý Ľ. navštevoval predškolské zariadenie. Mesačné náklady na

zabezpečeniepotriebmaloletéhoĽ.vyčíslilaodporkyňacelkovousumou761,89Eur,pričompozostávajú
z výdavkov na stravu 150,- Eur, oblečenie a obuv 200,- Eur, hygienické potreby 50,- Eur, lieky, vitamíny
a výživové doplnky 150,- Eur, hračky 50,- Eur, školné v MŠ 22,21 Eur, poplatok ZRPŠ v MŠ 8,- Eur,
stravné v MŠ 25,68 Eur, pomôcky do škôlky 20,- Eur, výdavky na krúžky v MŠ 16,- Eur, kaderníčku 20,-
Eur a výdavky na kultúru a zábavu 50,- Eur. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu maloletého Ľ. a

na odporúčanie imunológa, tento v súčasnosti predškolské zariadenie nenavštevuje vôbec a odporkyňa
poskytuje dieťaťu celodennú starostlivosť. Náklady spojené s návštevou predškolského zariadenia tak
u maloletého toho času nevznikajú. Z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu maloletého,
ktorému odporkyňa poskytuje celodennú starostlivosť, je odporkyni zo strany Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyBratislavavyplácanýpredĺženýrodičovskýpríspevok.Pretoniejeobjektívnemožné,abysa

odporkyňa zamestnala. Obe maloleté deti trpia poruchami imunitného systému, v dôsledku čoho musia
užívať lieky a pravidelne navštevovať lekára. Okrem liekov na predpis preto odporkyňa zabezpečuje
maloletým deťom vitamíny, inhalátory v spreji, sirupy bez antibiotík, výživu na podporu imunity či
granulované čaje. Z dôvodu finančnej tiesne bolo odporkyňa nútená obmedziť niektoré bežné výdavky
detí. Dávky, ktoré odporkyňa poberá (rodičovský príspevok a prídavky na dieťa v sume 245,80 Eur

mesačne), jej nepostačujú na to, aby z týchto pokryla všetky bežné výdavky spojené so zabezpečením
potrieb dvoch maloletých detí a svojich potrieb. Náklady spojené s výživou a výchovou dvoch maloletých
detí znáša od 31.3.2013 vo veľkej miere odporkyňa sama, pričom jej v rámci svojich možností vecne a
finančne vypomáhajú jej príbuzní. Svoje mesačné náklady odporkyňa vyčíslila celkovou sumou 1.232,37
Eur, do ktorej zahrnula náklady spojené s ubytovaním (160,- Eur), nákup čistiacich prostriedkov (100,-

Eur), náklady na stravu (150,- Eur), hygienické potreby a kozmetiku (100,- Eur), oblečenie a obuv
(200,- Eur), cestovné (80,- Eur), náklady na lekárov (100,- Eur), kaderníčku (80,- Eur), kultúru (50,-
Eur) a náklady na splácanie 4 úverov (spolu 212,37 Eur). Úvery odporkyňa použila na krytie bežných
potrieb detí a svojich potrieb. Odporkyňa v záujme zachovania celistvosti rodiny mala snahu dospieť
s navrhovateľom k zmiereniu. Navrhovateľ však o to nemá záujem, naopak na adresu odporkyne si

vymýšľa rôzne nepravdivé skutočnosti, ktoré sa nikdy nestali, a to zjavne v snahe očierniť odporkyňu.
Navyše sa odporkyňa nedávno dozvedela, že navrhovateľ nadviazal a udržiava mimomanželskú
známosť, čo je stav nezlučiteľný s ďalším trvaním manželstva. Odporkyňa preto vyslovila súhlas s
rozvodom manželstva, pretože za daných okolností je rozvod poslednou a jedinou možnosťou riešenia
rozvratu vzťahov účastníkov konania. Za hlavné príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu vzájomných

vzťahov a nakoniec i k rozvratu manželstva, považuje odporkyňa ponižujúce, arogantné a povýšenecké
správaniesanavrhovateľavočiodporkyni,navrhovateľovnezáujemorodinuamanželstvoaneplneniesimanželských povinností zo strany navrhovateľa tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 18 Zákona o rodine.
Navrhovateľ k odporkyni nepristupoval ako k rovnocennému partnerovi a vyžadoval od odporkyne
absolútnu podriadenosť voči nemu. Navrhovateľ často oslovoval odporkyňu „slúžka“ a o jej blízkych

príbuzných sa neraz vyjadroval ako o „otrokoch a chudákoch“. Navrhovateľ unikal od každodenných
rodinných povinností a svoj čas venoval práci a rôznym mimorodinným aktivitám. Starostlivosť o
domácnosť ako aj o výchovu maloletých detí tak zabezpečovala plne odporkyňa.

Navrhovateľ následne spochybnil výšku mesačných nákladov na zabezpečovanie potrieb maloletých
detí a samotnej odporkyne tak, ako ich odporkyňa špecifikovala vo svojom vyjadrení zo dňa 28.10.2013

a tieto výdavky považoval za nereálne. Odporkyňa uviedla, že výdavky na obe maloleté deti sú vo
výške 1.543,19 Eur mesačne a samotná odporkyňa spotrebuje 1.232,37 Eur mesačne. Celkové výdavky
odporkyne vrátane výdavkov na maloleté deti tak predstavujú sumu 2.775,56 Eur mesačne. Táto sumy
výdavkov však nezodpovedá reálnym a potrebným výdavkom maloletých detí, ale ani nie je dostatočne
preukázaná predloženými dôkazmi. Navrhovateľ nie je objektívne schopný platiť výživné na maloleté
deti vo výške, ktorú vyčíslila odporkyňa (600,- Eur na maloletú K. a 500,- Eur na maloletého Ľ.), nakoľko

jeho finančné možnosti toto neumožňujú.

Odporkyňa mesačné náklady na maloleté deti tak, ako ich špecifikovala vo svojom podaní zo
dňa 28.10.2013, považovala za reálne a tieto boli obvykle účastníkmi konania vynakladané na
zabezpečovanie potrieb dvoch maloletých detí. Tieto náklady boli počas manželstva v prevažnej miere
hradené z príjmov navrhovateľa, nakoľko odporkyňa nemala príjem zo zamestnania. Od 31.3.2013

navrhovateľ prestal prispievať na potreby maloletých detí, čím sa náklady spojené so zabezpečovaním
potrieb dvoch maloletých detí preniesli v plnom rozsahu na odporkyňu. Od 13.5.2013 začal navrhovateľ
prispievať na výživu detí, a to sumou 30,- Eur týždenne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, právnych zástupcov účastníkov
konania, kolízneho opatrovníka maloletých detí a oboznámením sa s obsahom spisu: sobášny list, rodné

listy maloletých detí, rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.3.2009, č.k. 28P/360/2008-61,
potvrdenieopoberaníprídavkunadieťa,potvrdenieopoberanírodičovskéhopríspevku,listyvlastníctva,
daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2012, daňové priznanie k dani z príjmov
právnickej osoby za rok 2012, výpisy z účtov navrhovateľa aj odporkyne, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa 24.11.2007 pred matričným úradom V.. Obaja
manželia sú slovenskí štátni občania, pričom u navrhovateľa ide o tretie manželstvo a u odporkyne ide
o prvé manželstvo.

Posledné spoločné bydlisko manželom bolo na adrese: Na K. XX/E, A., kde navrhovateľ naďalej býva,
čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.

Odporkyňa bola v čase uzavretia manželstva s navrhovateľom slobodnou matkou maloletej K., nar.
XX.X.XXXX, pochádzajúcej z mimomanželského vzťahu odporkyne. Na základe rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 17.3.2009, č.k. 28P/360/2008-61, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.4.2009,
sa maloletá K. F.Á., nar. XX.X.XXXX, dcéra odporkyne a D. F., stala osvojenkyňou navrhovateľa, ktorý
bol ako biologický otec zapísaný aj do rodného listu maloletej.

Z manželstva navrhovateľa a odporkyne sa narodil syn Ľ., nar. XX.X.XXXX.

Navrhovateľ žiadal v prípade rozvodu zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, s tým, že
navrhoval výživné na maloletú K. vo výške 70,- eur mesačne a na maloletého Ľ. vo výške 50,- eur
mesačne. Styk s maloletými deťmi nežiadal upraviť.NavrhovateľpodnikáakofyzickáosobaživnostníksmiestompodnikaniaX.XX,A.-T.,J.Č.:XXXXXXXX,
pričom v roku 2012 dosiahol príjmy vo výške 526 583,96 eur, výdavky dosiahli výšku 604 931,20
eur, výsledkom bola daňová strata vo výške -78.357,24 Eur. Zároveň je navrhovateľ konateľom (do

6.3.2014 bol aj spoločníkom) obchodnej spoločnosti K., B.. B..T..Y.., X. XX, A., J.Y.: XXXXXXXX. Táto
spoločnosť dosiahla v roku 2012 výnosy vo výške 67.421,50, náklady dosiahli 67.051,57 eur, zisk pred
zdanením dosiahol výšku 369,93 Eur. Navrhovateľ spoločne s odporkyňou uzatvorili s Tatra bankou, a.s.
zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere, na základe ktorej čerpali v roku 2010 úver vo výške 100.800,-
Eur. Splátky úveru vo výške 755,79 Eur mesačne spláca od uzatvorenia zmluvy výlučne navrhovateľ.

Navrhovateľ je vlastníkom rodinného domu v A. a priľahlých nehnuteľností, ktoré tvoria komplex
rodičovského domu a záhrady a ktoré navrhovateľ nadobudol od svojej matky ešte pred uzatvorením
manželstva s odporkyňou. Zároveň je aj menšinovým vlastníkom viacerých nescelených pozemkov
nachádzajúcich sa v obciach B., A. P. J., ktoré tvorili dedičstvo jeho rodičov. Je vlastníkom osobného
motorového vozidla zn. Škoda Favorit. Navrhovateľ býva v prenajatom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho
synazpredchádzajúcehomanželstva.Svojevýdavkynavrhovateľvyčíslilsumou1.764,45Eurmesačne,

pričom tieto pozostávajú z nákladov na bývanie (150,- Eur), poplatok za TV a internet (73,56 Eur),
povinné zmluvné poistenie motorového vozidla (6,75 Eur), plyn, elektrina a telefón v prospech matky
navrhovateľa (100,- Eur), jedlo a strava (200,- Eur), lieky a drogéria (15,- Eur), oblečenie, okuliare (18,-
Eur), holič, služby (10,- Eur), výživné na deti z predchádzajúceho manželstva (315,35 Eur), výživné na
maloleté deti (120,- Eur) a splátky úveru (755,79 Eur).

Navrhovateľ je otcom dvoch plnoletých synov z predchádzajúceho manželstva - R. C., nar. X.X.XXXX a
Q. C., nar. X.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.9.2005, č.k. 12C/47/04-150
súd rozviedol predchádzajúce manželstvo navrhovateľa s J.. Q. C. a navrhovateľovi určil vyživovaciu
povinnosť k synovi R. vo výške 5.000,- Sk a k synovi Q. vo výške 4.500,- Sk mesačne.

Odporkyňa je v súčasnej dobe na predĺženej rodičovskej dovolenke, nakoľko sa stará o maloletého syna

s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Odporkyni je Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava vyplácaný prídavok na dieťa vo výške 46,20 Eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške
199,60 Eur mesačne.

V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 7C/121/2013 sa odporkyňa domáha voči
navrhovateľovi určenia výživného na manželku počas trvania manželstva. Táto vec nie je právoplatne

skončená.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že vo vzťahu k odporkyni ide o jeho tretie manželstvo. Po svojom
druhom manželstve mal navrhovateľ veľmi zlé skúsenosti, a preto sa znovu ženiť nechcel. Na naliehanie
odporkyne sa s ňou však oženil. Odporkyňa navrhovateľovi sľubovala, že sa o neho bude starať do
konca života. Navrhovateľ si osvojil aj dcéru odporkyne. Odporkyňa však vstúpila do manželstva s

navrhovateľom s vidinou chamtivosti, navrhovateľ mal úvery a pôžičky, ktoré míňal na jej potreby.
Odporkyňa požadovala od navrhovateľa vysoké finančné čiastky, počas manželstva nepracovala, čo
odôvodňovala starostlivosťou o chorého syna. Návrh navrhovateľa na zrušenie BSM počas trvania
manželstva odporkyňa odmietla. Odporkyňa si kupuje luxusné oblečenie a obuv, šperky predala v
záložniach a zo spoločnej domácnosti odniesla peniaze, šperky, elektrospotrebiče či firemné veci

navrhovateľa. Na navrhovateľa následne podala viacero trestných oznámení. Od začiatku roku 2013
podvodne uzatvárala v bankách úverové zmluvy s tým, že tieto úvery bude splácať navrhovateľ. Od
navrhovateľa požadovala odporkyňa nové auto v sume 45.000,- Eur a sumu 400,- Eur na víkend. Počas
manželstva si navrhovateľ zobral z Tatrabanky 3 úvery, ktoré boli použité na súkromné účely a na
spoločný život s odporkyňou, pričom odporkyňa bola v zmysle zmlúv spoludlžníčkou.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že zo začiatku bolo manželstvo harmonické, odporkyňa sa starala o
domácnosť a navrhovateľ pracoval. Zvrat v manželstve nastal 11.5.2013, kedy odporkyňa odišla k svojej
mame, u ktorej istý čas žila spoločne s maloletými deťmi. Od júla 2013 býva navrhovateľka spoločne s
deťmivnájmeusvojhobrata,čojevšaklendočasnýmriešením.Odporkyňamalavedomosťoúverových
zmluvách uzavretých navrhovateľom počas trvania manželstva, avšak o tom, na čo boli tieto úvery

použité, odporkyňa nemá vedomosť.Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľ poprevádzal účelovo nehnuteľnosti na deti z
predchádzajúceho manželstva a to bezodplatne, čo je v rozpore s jeho tvrdením o finančnej tiesni. Deti
zo súčasného manželstva by mali mať rovnakú životnú úroveň ako deti z predchádzajúceho vzťahu.

Čo sa týka úverov namietala, že navrhovateľ nepreukázal, že aktuálne ešte nejaké úvery spláca. K
podnikaniu otca uviedla, že daňová strata, ktorú navrhovateľ ako FO podnikateľ vykázal za obdobie roka
2012 nie je spôsobená zlou finančnou kondíciou ale súvisí s tým, že navrhovateľ sa rozhodol realizovať
výdavky v období v roku 2012 v takom rozsahu, že za toto zdaňovacie obdobie vykázal stratu. Z výkazu
o príjmoch a výdavkoch a z výkazu o majetku a záväzkoch vyplýva , že navrhovateľ nakupuje viac

tovaru ako predá, znižuje tak hospodársky výsledok, má uložené finančné prostriedky v skladových
zásobách. Poukázala na vysokú prevádzkovú réžiu navrhovateľa. Poukázala na vysoké náklady na
výrobnú spotrebu v spoločnosti K. s.r.o., , na to, že navrhovateľ nepoberá v súvislosti s jeho činnosťou
v tejto spoločnosti žiadnu odmenu, čím sa tak bezdôvodne vzdáva príjmu.

Navrhovateľ tvrdil, že obrat spoločnosti, na ktorý poukazuje odporkyňa, nemá žiadnu výpovednú
hodnotu, to že spoločnosť má obrat ešte neznamená, že má aj zisk. Odporkyňa neustále poukazuje na to

akébolivýdavkyvdomácnostivminulosti,navrhovateľtonepopieral,alejeho aktuálnafinančná situácia
je iná. Upozorňoval na to, že v pokladničných dokladoch, ktoré predložila odporkyňa sú vedené aj také
položky ako káva, cigarety, alkohol, podprsenka, anténa, je tam uvedený benzín , lístky na MHD sú
obyčajné cestovné, teda výdavok odporkyne, sušiče na vlasy, depilátor, myš k PC, odlakovač, make-up,
parfémy, náušnice, kabelka. Z dokladov je zrejmé, že odporkyňa často cestuje, sú tam doklady z Nových

Zámkov, z Nitry, z Viedne, z benzínových púmp, čo potvrdzuje to, že odporkyňa sa nemusí o maloletého
celodenne starať tak ako tvrdí, ale sa môže zamestnať. Odporkyňa nepreukázala náklady na lieky vo
výške 150,- eur , ani neuviedla zoznam tých liekov, o ktorých tvrdí, že deti ich musia užívať každý mesiac.
Navrhovateľ považoval za primerané výživné u maloletého Ľ. v sume 50,- eur mesačne a maloletej K.
v sume 70,- eur mesačne. Navrhovateľ bol názoru, že súd nemôže na základe predložených dôkazov

vyhodnotiť jeho majetkovú situáciu, že je k tomu potrebné znalecké dokazovanie a navrhoval, aby súd
vo veci vykonal znalecké dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru účtovníctvo a ekonómie,
ktorýbypreukázalskutočnémajetkovépomeryotcaataktiežžiadalnariadiťznaleckédokazovanie,ktoré
by preukázalo skutočný zdravotný stav maloletého Ľ.. Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie účtovnými
dokladmi, ktoré navrhovateľ z objektívnych dokladov nemôže predložiť, ale nebráni sa ich predloženiu.

Odôvodňoval to daňovou kontrolou ( oznámenie o daňovej kontrole bolo expedované dňa 5.11.2013)
Zároveň oznámil súdu, že v lete 2014 očakáva narodenie ďalšieho potomka. Výdavky navrhovateľa v
podnikaní pozostávajú z nájomného a služieb spojených s nájmom, dovoz, rozvoz a špedícia tovaru,
splátky úrokov z úveru, ekonomické služby a účtovníctvo, mobilný telefón, poplatky za platby platobnými
kartami, pevná linka, počítač a IT vybavenie, stravné lístky, poplatky za vedenie účtu v banke, reklama,

Lexcom informačný systém, ďalšie bankové poplatky, poplatky za internet a nákup pohonných hmôt.
V režijných nákladoch za rok 2012 nie je osobná spotreba ani jeden cent, všetky výdavky sú spojené
s podnikaním, sú odôvodnené a daňovo uznateľné. Opakovane vyjadril názor, že bez toho aby súd
nariadil znalecké dokazovanie nie je možné rozhodnúť, nie je totiž možné bez znaleckého dokazovania
ustáliť príjmy a majetkové pomery otca.

Odporkyňa považovala znalecké dokazovanie za nadbytočné, s tým, že súd má k dispozícii daňové
priznania a ich súčasti, z ktorých vyplývajú majetkové pomery navrhovateľa. Navrhovateľ mal
dostatočne dlhý čas na to aby preukázal svoje výdavky. Znalec by zrejme nepriniesol iné skutočnosti
ako tie, ktoré sú už známe z daňových priznaní. Štruktúra výdavkov nebola preukázané dokladmi, teda
nevie posúdiť, či navrhovateľ použil finančné prostriedky na osobnú spotrebu alebo nie.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s
tým, aby obidvaja rodičia zastupovali maloleté deti a spravovali ich majetok. Styk otca s maloletými
deťmi navrhol neupravovať. Vyživovaciu povinnosť navrhol kolízny opatrovník určiť vo výške 350,- eur
mesačne na maloletú K. a na maloletého Ľ. vo výške 250,- eur mesačne.Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a

rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa

odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich
rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel
k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že si nemôže plniť svoju spoločenskú
funkciu. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení, nie je predpoklad, že

by manželské spolužitie obnovili. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových
nezhodách a v neschopnosti zladiť svoje predstavy o hospodárení a riešiť problémy, ktoré vznikajú v
spolužití. Nemožno však vylúčiť, že príčinou, resp. jednou z príčin rozvratu bola manželská nevera
navrhovateľa, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ údajne čaká dieťa s inou ženou.

Maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy zhodné vyjadrenia účastníkov a
tú skutočnosť, že maloleté deti sú od rozchodu rodičov v osobnej starostlivosti matky.

Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv
a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča

rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich
majetok obom rodičom.

Styk navrhovateľa s maloletými deťmi súd neupravoval v súlade s vyjadreniami rodičov.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti
a majetkových pomerov otca. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú

možnostiamotca,vzhľadomnavýnosy akéotecdosahujevpodnikaní,pričomjenaotcovi,abydohliadalna výšku nákladov a znižoval ich. Pokiaľ, ako otec tvrdí, sa mu v podnikaní nedarí a je v strate, je na
zváženie,abypodnikateľskúčinnosťukončil,riadnesazamestnalazískaltakpravidelnýpríjem.Výživné,
ktoré otec navrhoval považoval súd za neprimerané nízke, už aj z dôvodu výšky vyživovacej povinnosti

u plnoletých detí, ktoré si môžu na rozdiel od K. a Ľ.T. získavať príjem prácou. Na druhej strane
nemožno od otca žiadať, aby dosahoval taký príjem, ktorý by uspokojil akékoľvek nároky maloletých
detí. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť životnej
úrovni rodičov aj výdavky detí. Matka nepreukázala všetky výdavky uvádzané v návrhu, niektoré
výdavky maloletých detí boli neprimerané vysoké, napr. výdavky na oblečenie a obuv, lieky vitamíny a

výživové doplnky, hygienické potreby, školské potreby a pomôcky ( u obidvoch detí ), a u maloletého Ľ.
napr. výdavky na kaderníka. Niektoré výdavky zrejme neboli dlhšie obdobie realizované , napr. výdavky
maloletého Ľ. na škôlku. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka, tá ju kompenzuje
osobnou starostlivosťou ale len čiastočne, nakoľko K. navštevuje školu a Ľ. má možnosť navštevovať
predškolské zariadenie ( matka uviedla, že 2 mesiace nenavštívil lekára). Pokiaľ by matka prispievala
na výživu maloletých deti čo i len tretinou (vzhľadom na jej príjem a osobnú starostlivosť) z príspevku

otca určeného na bežné výživné v tomto rozhodnutí, mala by maloletá K. spolu s prídavkom na dieťa
na výživu sumu cca 350,- eur mesačne a maloletý Ľ. 286,- eur mesačne. Súd považuje vzhľadom na
vek maloletých detí a ich odôvodnené výdavky, túto sumu za primeranú.

Vykonanie znaleckého dokazovania považoval súd za nadbytočné, majúc za to, že skutkový stav bol
dostatočne preukázaný prostredníctvom daňových priznaní, z tohto dôvodu ho súd nenariadil .

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,

písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia .Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého

manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.