Rozsudok · Judgement · Open Courts

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 12C/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215534
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Šulajová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6612215534.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Renátou Šulajovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba o zaplatenie majetkovej škody vo výške 1 750,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 2 821,32
Eur s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Poukázal na skutočnosť, že je slovenskou právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. V súlade s
pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt veriteľ zo Zmluvy o úvere navrhol písomným
podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,

ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX kde bol dlžník
povinný O. Q., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/103/2012, 17Er/77/2007),
Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným I. H.Á., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec
spisová značka 12C/104/2012, 9Er/601/2006), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným S.
S., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/105/2012, 21Er/77/2007), Zmluvy
o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným M. S., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/106/2012, 17Er/304/2006), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným Z. F.,

narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/108/2012, 13Er/876/2005), Zmluvy o
úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným V. E., narodená XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/109/2012, 22Er/1025/2005), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným A. G.Á.,
narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka 12C/111/2012, 13Er/258/2004), Zmluvy o
úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným S. G., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová
značka 12C/112/2012, 13Er/969/2004), Zmluvy o úvere číslo XXXXXXX dlžníkom povinným Y. S.,
narodenýXX.XX.XXXX(spisOSLučenecspisováznačka12C/113/2012,22Er/50/2004),Zmluvyoúvere

číslo XXXXXXX dlžníkom povinným Z. S., narodený XX.XX.XXXX (spis OS Lučenec spisová značka
12C/114/2012, 22Er/159/2004).Súdny exekútor požiadal exekučný súd - Okresný súd Lučenec o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonať exekúcie a udelil mu poverenie.

Žalobca exekučnému súdu doručil návrh na zmenu exekútora. V exekučnom konaní vedenom
podľa procesných pravidiel je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase.

Žalobca uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu ani rovnopisom príslušného
návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.

V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene súdneho exekútora
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republike. O všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody sa
žalobca dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda, ktorá mu vznikla, predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,--Eur, na udržiavanie a správu
informačného systému sumu 40,--Eur a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym

exekútorom sumu 50,--Eur. Na administratívne spracovanie textov urgencii adresovaných exekučnému
súdu poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,--Eur. Celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, a to
výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne sumu 175,--Eur.

Zároveň si uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase

zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko insolvencii povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého
na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy. Súčasne má každý právo na
to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k

reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne
interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak
sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20 000,--Sk, t. j. cca 663,88Eur. Ohľadom primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia poukázal na doterajšie
rozhodnutia ústavného súdu.

Ďalej dodal, že postupoval podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou
žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný
však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Preto je nutné deklarovať porušenie práva
žalobcu na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení
s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, deklarovať porušenie práva

na súdnu ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a deklarovať porušenie princípov právneho
štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť mu majetkovú škodu a nemajetkovú
ujmu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho práv.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha náhrady škody
pozostávajúcej z nasledovných čiastkových nárokov:

1) materiálna škoda v paušálnej výške 175,- € spôsobená nákladmi na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na udržiavanie a
správu informačného systému a na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom,
2) nemajetková ujma vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní,

vypočítaná zo základu 663,84 € na rok, ako spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcu, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných
exekučných konaní, sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia,
pretože sám žalobca uvádza, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho
exekútora, pričom tieto uznesenia museli byť v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi náležitosti
súdnych rozhodnutí označené spisovými značkami dotknutých exekučných konaní. Neoznačenie

spisovýchznačiekexekučnýchkonaní,vktorýchmalodôjsťknesprávnemuúradnémupostupuzostrany
exekučnéhosúdu(tedanesplneniezákonompredpísanýchnáležitostí),bolojednýmzdôvodov,prektoré
Ústavný súd SR odmietol sťažnosti žalobcu na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného
súdu (príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp.
zn. IV. ÚS 374/2012).

Žalovaný na vyššie uvedené ustanovenie OSP poukazuje aj z dôvodu, že v tomto momente nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta "nezákonné konanie" v podobe
nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň
namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaných žalôb nie je jednoznačne

jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa tieto tituly prelínajú a
žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, v prvom rade je potrebné poznamenať, že žalobca neuvádza
kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie. Žalobca neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci

predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahyvpríslušnýchkonaniachpredsedoviokresnéhosúdu,resp.možnosťpodaniaústavnejsťažnosti
(t. z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania). Judikatúra Ústavného súdu
SR, konkrétne v náleze z 3. mája 2011, č. k. III. ÚS 69/2011-25, taktiež poukazuje na skutočnosť, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje

právo). To, že tak žalobca nekonal, je možné pripísať iba jemu. V druhom rade, žalovaný má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR (bližšie v časti o Existencii prieťahov v konaní).

K podmienkam uplatnenia nároku na súde žalovaný poukazuje na to, že dňa 23.04.2012 mu boli

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.09.2012 bola okresnému súdu doručená predmetná žaloba, je
zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 514/2003
Z. z."), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr..

Z citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu

škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom (§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z.) ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie (viď
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2 Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R 28/1978).

Preto má žalovaný za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Zároveň žalovaný poukázal na to, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré
Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená všeobecná

odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol
ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s dátumom doručenia súdu, uznesenia o
zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú
majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné
sťažnosti, ani doklady preukazujúce "ohrozenie" práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou,

stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Vcelku žalobca neposkytol
žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo
spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok
žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný.

Žalovaný poukázal na podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, s tým, že zákon č.
514/2003 Z. z. ustanovuje nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
1/nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2/vznik škody,
3/príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

Pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote žalovaný odkazuje na ustanovenie § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z .z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne uvedené, z čoho výlučne
je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení

povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, pričom žalobca doposiaľ
dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto ustanovením, nepredložil.K otázke nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote žalovaný
uvádza, že všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu
súdneho exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora.

V praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov
(keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora exekučný súd rozhodne v tomto uznesení
aj o trovách doterajšieho exekučného konania tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie u pôvodného
exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej

exekučnému súdu z ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný
poriadok") (súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,
ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený).

Žalovaný pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch
oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty od
doručenia takéhoto návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému
súdu plnú súčinnosť; v takých prípadoch exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú
lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v

tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora a súčasne postúpil novému
súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v
prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhoch žalobcu ako oprávneného na zmenu
súdneho exekútora, žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby
bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch.
Ak žalobca tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Občiansky zákonník"), keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku (keďže podľa
tvrdenia žalobcu ku škode/nemajetkovej ujme malo dôjsť tým, že exekučný súd nerozhodol o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote).

Okrem toho žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že
"Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave

alebo v zákone (porovnaj napr. rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 64/97, na ktoré sťažovateľ
vo svojej sťažnosti poukazuje), ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného
základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem
"zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a
aplikovaťlensohľadomnalehotyuvedenévzákone.Sohľadomnakonkrétneokolnostivecisatotižaniv

týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 63/00)."

Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s

rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie
o trovách pôvodného exekútora), nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
lehote ustanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

Zároveň žalovaný poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.
To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s

ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

K existencii prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca na viacerých
miestach svojho žalobného návrhu namieta prieťahy v konaní a z týchto tvrdených prieťahov odvodzujesvoje právo na náhradu nemajetkovej ujmy ako aj materiálnej škody, žalovaný v prvom rade poukazuje
na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. súd konajúci o náhrade škody môže pri
posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil
ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania a teda žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené
nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú.

K hmotnoprávnej námietke premlčania v súvislosti s "nesprávnym úradným postupom" žalovaný uviedol,
že ako vyplýva zo skutkových okolností uvádzaných žalobcom v niektorých žalobách, k nesprávnemu
úradnému postupu okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri

roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia.

V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v tom,

že okresný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote (žaloby označené
ako "ZE"), lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu
uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené
žalovaný vznáša námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-
dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23. 4. 2009 (t. j. tri roky

pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku),

Kotázkeposúdeniamateriálnejškodyžalovanýpoukázalnato,žežalobcasavosvojejžalobekonkrétne
domáha náhrady škody pozostávajúcej z materiálnej škody v paušálnej sume 175,--Eur.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je o.i. nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky,

ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické.

Ohľadom vyčíslenia škody má žalovaný za to, že podľa tvrdení žalobcu, tento vyčíslil uplatnenú škodu
na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch,
funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca, a to bez

ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Taktiež uvádza, že škoda zaťažila žalobcu výlučne v období medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému a administratívne
spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.

Na tomto mieste je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca v žalobách neuvádza, či predmetné
vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk.
V tomto smere žalovaný poukazuje na definície týchto kľúčových pojmov: skutočná škoda je trvalézmenšenie majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech resp. nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na
pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, žalovaný má za to,

že žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu
alebo ušlý zisk a zároveň žalovaná zastáva názor, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda
logicky nie je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003Z. z..

Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. V prvom rade žalovaný
má za to, že žalobca ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti
nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov.
Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto období, ako
aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých

žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov. Akákoľvek výška nákladov
prevádzkovania na správu informačného systému vznikala/vznikla žalobcovi bez ohľadu na tvrdené
prieťahy a jej uplatnenie považuje žalovaná za účelové. Žalobca uvádza ako ďalšiu položku majetkovej
škody "udržiavanie" systému. Tu ide taktiež o činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej
báze, najmä pri poskytovaní úverov v takom rozsahu, ako ich poskytuje žalobca, aby sa naplnil účel

fungovania spoločnosti daného druhu. Spoločnosť, ktorá sa špecializuje na poskytnutie a vymáhanie
úverov musí mať informačný systém. Požadovať paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne
uvedené činnosti, je nesprávne a znovu účelové. V súvislosti s uvedeným, ako aj s paušálnou sumou
na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje, je viac ako zrejmé, že
si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky (najmä s ohľadom, na skutočnosť, že väčšina uvádzaných

zaslaných žiadostí o poskytnutie informácii sa mohla hospodárnejšie vykonať aj elektronicky). Na druhej
strane, samotný zástupca žalobcu uvádza vo svojom stanovisku k žiadostiam o doplnenie žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 02.07.2012, že "disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme (návrhy podával elektronicky v automatizovanom
procese)" a že, "návrhy boli spracované v elektronickej forme a súdom boli odoslané v tejto forme

rovnako tak elektronicky". Z tohto dôvodu žalovaný má znovu za to, že uplatňovanie nároku na
majetkovú škodu je nepodložené a uplatňovať si 175,--Eur paušálne za každého dlžníka je nielenže
nadhodnotené,aleajnepreukázané.Skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu (ako tomu je podľa názoru žalovanej aj v tomto prípade) a

preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody žalobcu neodbremeňuje množstvo podaných žalôb,
ťažkostiprijejvyčísleníapreukázaní,aniochranaosobnýchúdajov,obchodnéhotajomstvačidôverných
informácií, teda skutočnosti, ktorými žalobca exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a
nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal
jednak vznik a ani výšku škody. V majetkovoprávnych vzťahoch fyzických a právnických osôb štát
nemôže byť univerzálnym ani singulárnym sukcesorom preberajúcim zodpovednosť za vzájomné

záväzky týchto osôb, pokiaľ je možné uspokojenie týchto záväzkov dosiahnuť iným spôsobom.

Vo vzťahu k nemajetkovej ujme žalovaný uvádza, že žalobca sa vo svojich žalobách domáha aj náhrady
nemajetkovejujmyvpeniazochvpomernejvýškekčiastke663,88€(čiastka,ktorúvniektorýchnálezoch
Ústavný súd SR priznal za prieťahy na rok) podľa toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V časti žalobcovho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukazuje žalovaný na dve
skutočnosti. V prvom rade, žalobca poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval
o poskytnutí finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy. Je potrebné povedať, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany

súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Navyše, pri rozhodovaní Ústavný súd SR
vychádzal aj z významu sporu pre žalobcu, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úveryfyzickýmosobám.ÚstavnýsúdSRprihliadaajnato,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.
Pokiaľ žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy
podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda súdu nemal možnosť prípadnú nápravu

zjednať. V druhom rade, je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a
fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby

za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Žalobca uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov", ale tieto nie sú
bližšie konkretizované. Taktiež žalobca neupresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu."

Žalobca zároveň zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je
potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené
zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný akcentuje na potrebu zohľadnenia vyššie citovaného ustanovenia, ako aj ustanovenia § 17
ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. pri formovaní záveru o potrebe priznania náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, resp. o výške takejto náhrady. Po aplikácii uvedených ustanovení a percepcii skutkových
okolností, na ktoré žalovaný v ďalšom poukáže, podľa žalovaného nemožno dospieť k záveru o
potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené

predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných
konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Žalovaný v tejto súvislosti upozorňuje a ako prílohu vyjadrenia k žalobe dokladá list Európskej komisie,
Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to,
že v súvislosti s podnikateľskými praktikami žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto

praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku
267ZFEÚpodalKrajskýsúdvPrešove(VecC-76/10).Žalovanýdávadopozornosticelýtextpriloženého
listu, pričom poukazuje príkladmo na niektoré výňatky:"Problémy v spojitosti s týmito praktikami sa týkajú predovšetkým skutočnosti, že zmluvné podmienky
sú stanovené prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia.
Tieto podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľov práv,

ktoré im vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec
neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa."

"Formulár zmluvy spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. navyše obsahuje časť s názvom Všeobecné
podmienky poskytovania úveru (VP), ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa,a/alebopomerneflagrantneznevýhodňujúspotrebiteľovvoviacerýchdôležitýchaspektoch,
z ktorých niektoré uvádzame ďalej."

"Celkové náklady úverov poskytovaných spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., ktoré pozostávajú z

úrokov a iných poplatkov, sa javia byť veľmi vysoké. Zdá sa, že prinajmenšom v niektorých prípadoch
predstavujú náklady takmer 100 % ročne zo sumy získanej od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy o úvere, ktoré sa javia
mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky."

"Podľa bodu 6 VP je dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov sankciu vo výške
0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne."

"Podľa bodu 8 VP dlžník môže splatiť veriteľovi dlžnú sumu pred termínom splatnosti, to ho však
nezbavuje povinnosti zaplatiť poplatok (95,6 % z úveru) v plnej výške."

"Zásadným problémom je skutočnosť, že predmetné podmienky vylučujú uplatňovanie pravidiel na
ochranu spotrebiteľa..."
Z popísaného je zrejmé, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku

práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Nie je možné opomenúť, že v takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek

podaniežalobcu,atonajmävprípadenávrhunavykonanieexekúcie,kdevprípadežalobcuautomaticky
nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa (povinného v exekučnom konaní).
Uvedené má vplyv aj na otázku samotného posúdenia nesprávneho úradného postupu, keďže súdy
v prípade posudzovania návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie musia obzvlášť opatrne zvažovať,
či poverenie vydajú alebo nevydajú a pod., s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania

procesného úkonu súdom.

S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu považuje žalovaný za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej

aktivite žalobcu. Súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva žalobcu už samotné
konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce. Uvedené vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku

zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.
z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia žalobcu (ako spoločnosti
s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy
a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť podľa

žalovanej žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.Vo vzťahu k príčinnej súvislosti žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu/nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody či nemajetkovej ujmy, preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami.

Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu,
je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav
(následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)

a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny
na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností je žalovaný toho názoru, že žalobca nepreukázal, že
byčinnosťousúduvnamietanomkonanídošloknesprávnemuúradnémupostupu,nepreukázalvznikani
výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žalovaný má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, a to spôsobom
vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už v súčasnosti
zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe

majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., považuje žalovaný žalobu za právne neopodstatnenú
a žiada, aby súd žalobu zamietol.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania vytýčeného na 15.04.2014 nezúčastnili, právny
zástupca žalobcu mal doručenie riadne a včas vykázané. Podaním doručeným súdu dňa 11.04.2014
emailom žiadal zrušiť nariadené pojednávanie a prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosť, ktorú podal dňa 13.12.2012. Súd podotýka, že o rovnakej

žiadosti na zrušenie pojednávania a návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktoré je obsahovo totožné,
a bolo súdu doručené dňa 20.05.2013 (č. l. 40 spisu) súd už vo veci právoplatne rozhodol, a
to uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 12C/103/2012-52 zo dňa 28.05.2013, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 07.03.2014 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica číslo
konania 14Co/538/2013-81.

Žalobcom tvrdený dôvod zrušenia pojednávania vzhľadom na návrh na prerušenie konania súdu súd
preto nepovažoval za dôvod vážny a v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v
neprítomnostižalobcu.Naviacsúdpoukazujenaskutočnosť,žeskutkovýstavmedziúčastníkmikonania
nebol sporný, žalobca o všetkých vykonaných dôkazoch vedel, nakoľko v žalobe ich označil, preto zo

strany súdu nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti konania pred súdom, keďže žalobca sa vo všetkých
otázkach písomne vyjadril formou návrhu na začatie konania, kde skutkové okolnosti opísal v súlade
so skutkovým stavom, ktorý bol aj zistené súdom. Predmetom pojednávania a konania súdu bolo len
sporné posúdenie právnej otázky nároku na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil, z dôvodu hospodárnosti nežiadal
odročiť pojednávanie a navrhol, aby súd rozhodol s prihliadnutím na jeho vyjadrenie.Na základe vyššie uvedených skutočností súd vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov
konania s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Okresný súd Lučenec uznesením číslo konania 12C/103/2012-24 zo dňa 18.03.2013 spojil na
spoločné konanie veci vedené pod spisovými značkami 12C/103/2012, 12C/104/2012, 12C/105/2012,
12C/106/2012, 12C/108/2012, 12C/109/2012, 12C/111/2012, 12C/112/2012, 12C/113/2012 a
12C/114/2012 s tým, že sa ďalej budú viesť pod spoločnou spisovou značkou 12C/103/2012. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.03.2013.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhov na začatie konania v spojených veciach spisové
značky 12C/103/2012, 12C/104/2012, 12C/105/2012, 12C/106/2012, 12C/108/2012, 12C/109/2012,
12C/111/2012,12C/112/2012,12C/113/2012a12C/114/2012,uzneseniaOkresnéhosúduLučenecčíslo
konania 12C/103/2012-24 zo dňa 18.03.2013, vyjadrenia žalovaného, podstatného obsahu pripojených
spisov Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/77/2007, 9Er/601/2006, 21Er/77/2007,

17Er/304/2006, 13Er/876/2005, 22Er/1025/2005, 13Er/258/2004, 13Er/969/2004, 22Er/50/2004 a
22Er/159/2004 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Er/77/2007 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 21.02.2007, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu dňa

20.09.2010.Dňa22.09.2010súdvyzvalprávnehozástupcuoprávnenéhonapredloženieZmluvyoúvere
za účelom preskúmania prípustnosti vykonávania exekúcie s poukazom na ustanovenie § 45 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Výzvou zo dňa 18.10.2010 súd vyzval súdneho exekútora
na vyčíslenie trov exekúcii a predloženie exekučného spisu za účelom rozhodnutia o zastavení
exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 17Er/77/2007-24 zo dňa 21.10.2011 bola

exekúcia zastavená a návrh na zmenu súdneho exekútora bol zamietnutý. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.03.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka
14CoE/18/2012. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/103/2012
(17Er/77/2007) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9Er/601/2006 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 18.08.2006, oprávnený dňa 20.09.2010 súdu doručil návrh na zmenu súdneho exekútora.
Výzvou zo dňa 21.09.2010 súd vyzval exekútora o predloženie exekučného spisu spolu s vyúčtovaním
trov exekúcie. Výzvou zo dňa 05.01.2011 súd vyzval oprávneného za účelom predloženia Zmluvy o

úvere za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
9Er/601/2006-24 zo dňa 23.09.2011 súd exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol a rozhodol o trovách konania. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/601/2006-45 zo dňa
20.03.2012 súd opätovne rozhodol tak, že exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútorazamietolaoprávnenéhozaviazalnaúhradutrovkonania.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 09.08.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica. V konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/104/2012 (9Er/601/2006) sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Er/77/2007 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 21.02.2007, oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 20.09.2010. Výzvou
zo dňa 24.09.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere za účelom posúdenia,
či ide o zmluvu spotrebiteľskú. Keďže oprávnený si svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil,
súd urgoval výzvu dňa 25.11.2010. Dňa 27.12.2010 oprávnený doručil odpoveď na urgenciu súdu,

doručil Zmluvu o úvere. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 21Er/77/2007-20 zo dňa
27.01.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
27.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 16CoE/148/2011-31.
Uznesením číslo konania 21Er/77/2007-38 zo dňa 08.07.2011 súd rozhodol o trovách exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec

pod spisovou značkou 12C/105/2012 (21Er/77/2007) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Er/304/2006 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 07.04.2006, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu dňa
06.09.2010. Súd výzvou zo dňa 04.10.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie vyúčtovania

trov a exekučného spisu. Uznesením číslo konania 17Er/304/2006-26 zo dňa 11.11.2010 súd návrh
oprávneného na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a rozhodol o
trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2011 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica spisová značka 13CoE/8/2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/106/2012 (17Er/304/2006) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Er/876/2005 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 04.10.2005,oprávnený doručil súdu dňa 02.11.2009 návrh na zmenu exekútora. Výzvou
zo dňa 05.11.2009 súd vyzval exekútora o predloženie originálov exekučných spisov a vyčíslenie
trov konania. Uvedená výzva bola urgovaná dňa 05.01.2010. Uznesením Okresného súdu Lučenec

číslo konania 13Er/876/2005-16 zo dňa 30.04.2010 súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/108/2012 (13Er/876/2005) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/1025/2005 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 04.11.2005, oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 02.11.2009.
Súd výzvou zo dňa 04.11.2009, ktorá bola urgovaná dňa 10.12.2009 vyzval súdneho exekútora o
predloženie originálu exekučného spisu a vyčíslenie trov konania. Keďže v stanovenej lehote súdny
exekútor nepredložil súdu exekučný spis spolu s vyúčtovaním trov bol vyzvaný pod následkom

uloženia poriadkovej pokuty výzvou zo dňa 12.02.2010. Listom doručeným súdu dňa 25.02.2010 súdny
exekútor predložil exekučný spis a dal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Uznesením
Okresného súdu Lučenec číslo konania 22Er/1025/2005-21 zo dňa 04.03.2010 súd udelil oprávnenému
súhlas na zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 15CoE/107/2010. Uznesením číslo konania

22Er/1025/2005-34 zo dňa 13.08.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol aj o
trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica spisová značka 1CoE/44/2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/109/2012 (22Er/1025/2005) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Er/258/2004 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 12.03.2004, oprávnený písomným podaním doručeným súdu dňa 02.11.2009 dal návrh na
zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 04.11.2009 vyzval súdneho exekútora o predloženie
originálu exekučného spisu a vyčíslenie trov konania. Súdny exekútor si vyúčtoval trovy konania a

vyjadril sa k výzve podaním, ktoré došlo súdu dňa 31.12.2009. Uznesením Okresného súdu Lučenec
číslo konania 13Er/258/2004-17 zo dňa 23.02.2010 súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho
exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica spisová značka 12CoE/234/2010. Uznesením Okresný súd Lučenec číslo konania
13Er/258/2004-36 zo dňa 15.10.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol aj o

trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2011 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica spisová značka 13CoE/407/2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/111/2012 (13Er/258/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Er/969/2004 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 20.10.2004, oprávnený písomným podaním doručeným súdu dňa 02.11.2009 dal návrh na
zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 04.11.2009 vyzval súdneho exekútora o predloženie
originálu exekučného spisu a vyčíslenie trov konania. Súdny exekútor písomným podaním doručeným
súdu dňa 23.11.2009 si vyčíslil trovy konania a predložil exekučný spis. Uznesením Okresného súdu

Lučenec číslo konania 13Er/969/2004-16 zo dňa 22.02.2010 súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu
súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2010 v spojení s uznesením
Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 14CoE/188/2010. Uznesením Okresný súd Lučenec
číslo konania 13Er/969/2004-38 zo dňa 28.10.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.Rozhodol aj o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 42CoE/19/2011. V konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/112/2012 (13Er/969/2004) sa žalobca domáhal od

žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur.

trov konania. Súdny exekútor doručil súdu vyúčtovanie trovy konania so svojim stanoviskom dňa
15.12.2009. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 22Er/50/2004-20 zo dňa 18.01.2010
súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.05.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 12CoE/64/2010.
Uznesením Okresný súd Lučenec číslo konania 22Er/50/2004-48 vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/113/2014

(22Er/50/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/159/2004 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 20.02.2004, oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 12.02.2007.

Súd výzvou zo dňa 14.02.2007, 22.03.2007 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Listom doručeným súdu dňa 30.03.2007 súdny exekútor
S.. Z. A. ako ustanovený náhradník súdneho exekútora Z.. Z.J. H. súdu oznámil, že súhlasí so
zmenou exekútora podľa žiadosti oprávneného. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
22Er/159/2004-18 zo dňa 18.04.2007 súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2010. Oprávnený súdu doručil ďalšiu žiadosť na zmenu
exekútora dňa 02.11.2009. Výzvou zo dňa 14.11.2009 súd vyzval exekútora na predloženie exekučného
spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 23.11.2009 exekučný spis s
vyúčtovaním trov exekúcie. Uznesením Okresný súd Lučenec číslo konania 22Er/159/2004-36 zo dňa
28.12.2009 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, návrh oprávneného na zmenu exekútora

zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica spisová značka 12CoE/110/2010 zo dňa 12.05.2010. V konaní vedenom na Okresnom
súdeLučenecpodspisovouznačkou12C/114/2012(22Er/159/2004)sažalobcadomáhalodžalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písmeno a) bod 3 zákona 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak kodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej
činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (v znení k 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), ak tento zákon neustanovuje inak,
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z. (vznenído31.12.2012),nároknanáhraduškodyspôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným

orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), výška nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), právo na náhradu škody sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia

(oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení do 31.12.2012), najneskôr sa právo na náhradu
škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie,
ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú

rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník, ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (v znení do 31,.08.2005), ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinkypôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 01.09.2005),
konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.08.2005 ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok, ďalej EP, v znení od 01.12.2006),
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia

návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval na zistený skutkový stav.

Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z listinného dôkazu - pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka
17Er/77/2007 súd zistil, že okresný rozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora
po 13 mesiacoch od doručenia žiadosti, a to spôsobom, že žiadosť oprávneného o zmenu súdneho
exekútora bola zamietnutá a exekúcia bola zastavená. Súd podotýka, že o žiadosti oprávneného na

zmenu súdneho exekútora bolo rozhodované potom, čo súdny exekútor bol vyzývaný ako aj právny
zástupca oprávneného výzvami na predloženie požadovaných listín, aby súd vo veci mohol rozhodnúť.

Výzvou zo dňa 21.09.2010 súd vyzval exekútora o predloženie exekučného spisu spolu s vyúčtovaním
trov exekúcie. Výzvou zo dňa 05.01.2011 súd vyzval oprávneného za účelom predloženia Zmluvy o
úvere za účelom posúdenia prípustnosti exekúcie. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania
9Er/601/2006-24 zo dňa 23.09.2011 súd exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol a rozhodol o trovách konania. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote

odvolanie oprávnený. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 9Er/601/2006-45 zo dňa
20.03.2012 súd opätovne rozhodol tak, že exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútorazamietolaoprávnenéhozaviazalnaúhradutrovkonania.Uznesenienadobudloprávoplatnosť
dňa 09.08.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica. V konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/104/2012 (9Er/601/2006) sa žalobca domáhal od

žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 9Er/601/2006
súd zistil, že o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd rozhodol po 12 mesiacochspôsobom, že návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a exekúciu zastavil. Keďže
voči uvedenému uzneseniu podal odvolanie oprávnený opätovne rozhodoval súd uznesením číslo
konania 9Er/601/2006-45 zo dňa 20.03.2012, pričom opätovne návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora zamietol a exekúciu zastavil. Súd podotýka, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora súd rozhodol potom, čo vyzýval exekútora ako aj oprávneného o predloženie požadovaných
listinných dôkazov za účelom rozhodnutia súdu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21Er/77/2007 súd zistil, že exekučné konanie

začalo dňa 21.02.2007, oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 20.09.2010. Výzvou
zo dňa 24.09.2010 súd vyzval oprávneného na predloženie Zmluvy o úvere za účelom posúdenia,
či ide o zmluvu spotrebiteľskú. Keďže oprávnený si svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplnil,
súd urgoval výzvu dňa 25.11.2010. Dňa 27.12.2010 oprávnený doručil odpoveď na urgenciu súdu,
doručil Zmluvu o úvere. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 21Er/77/2007-20 zo dňa
27.01.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

27.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica číslo konania 16CoE/148/2011-31.
Uznesením číslo konania 21Er/77/2007-38 zo dňa 08.07.2011 súd rozhodol o trovách exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.08.2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/105/2012 (21Er/77/2007) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 21Er/77/2007 súd
zistil, že o žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd rozhodol po štyroch mesiacoch od
doručenia návrhu, a to spôsobom, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súd podotýka, že
o žiadosti oprávneného bolo rozhodnuté potom, čo súd vyzýval výzvami oprávneného na predloženie

Zmluvyoúvereažtromavýzvami,pričomoprávnenýdoručillistinnýdôkazaždňa27.12.2010pourgencii
súdu.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 17Er/304/2006 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 07.04.2006, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol doručený súdu dňa

06.09.2010. Súd výzvou zo dňa 04.10.2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie vyúčtovania
trov a exekučného spisu. Uznesením číslo konania 17Er/304/2006-26 zo dňa 11.11.2010 súd návrh
oprávneného na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a rozhodol o
trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2011 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica spisová značka 13CoE/8/2011. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec

pod spisovou značkou 12C/106/2012 (17Er/304/2006) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 17Er/304/2006 súd
zistil, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd rozhodol po dvoch mesiacoch od

doručenia návrhu, a to spôsobom, že návrh na zmenu exekútora bol zamietnutý a exekúcia bola
vyhlásená za neprípustnú a zastavená. O návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora bolo
rozhodnuté potom, čo súd vyzýval súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu a vyúčtovanie
trov exekúcie.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/108/2012 (13Er/876/2005) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/76/2005 súd

zistil, že okresný súd rozhodol o žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora po piatich
mesiacoch od doručenia návrhu, a to spôsobom, že oprávnenému udelil súhlas na zmenu exekútora.
Súd podotýka, že bolo rozhodované potom, čo výzvou zo dňa 05.11.2009, ktorá bola následne urgovaná
05.01.2010 súd vyzýval exekútora na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov konania.Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/1025/2005 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 04.11.2005, oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 02.11.2009.

Súd výzvou zo dňa 04.11.2009, ktorá bola urgovaná dňa 10.12.2009 vyzval súdneho exekútora o
predloženie originálu exekučného spisu a vyčíslenie trov konania. Keďže v stanovenej lehote súdny
exekútor nepredložil súdu exekučný spis spolu s vyúčtovaním trov bol vyzvaný pod následkom
uloženia poriadkovej pokuty výzvou zo dňa 12.02.2010. Listom doručeným súdu dňa 25.02.2010 súdny
exekútor predložil exekučný spis a dal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Uznesením

Okresného súdu Lučenec číslo konania 22Er/1025/2005-21 zo dňa 04.03.2010 súd udelil oprávnenému
súhlas na zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.07.2010 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 15CoE/107/2010. Uznesením číslo konania
22Er/1025/2005-34 zo dňa 13.08.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodol aj o
trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.12.2010 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica spisová značka 1CoE/44/2010. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec

pod spisovou značkou 12C/109/2012 (22Er/1025/2005) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 22Er/1025/2005
mal súd preukázané, že súd rozhodol o návrhu opravného na zmenu súdneho exekútora po štyroch

mesiacoch od doručenia návrhu, a to spôsobom, že súd udelil súhlas na zmenu súdneho exekútora.
Následne uznesením číslo konania 22Er/1025/2005-34 zo dňa 13.08.2010 bola však exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Súd podotýka, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bolo rozhodované potom, čo súd vyzýval exekútora trikrát na predloženie exekučného spisu,
ktorý súdny exekútor spolu s vyúčtovaním trov predložil až dňa 25.02.2010.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/258/2004 súd
zistil, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté po troch mesiacoch, a
to spôsobom, že súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu exekútora. Následne však uznesením číslo
konania13Er/258/2004-36zodňa15.10.2010bolavyhlásenáexekúciazaneprípustnúazastavená.Súd
podotýka, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora súd rozhodol potom, čo exekútor bol

vyzvaný na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov konania, pričom exekučný spis s vyčíslením
predložil až dňa 31.12.2009.

zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 04.11.2009 vyzval súdneho exekútora o predloženie
originálu exekučného spisu a vyčíslenie trov konania. Súdny exekútor písomným podaním doručeným
súdu dňa 23.11.2009 si vyčíslil trovy konania a predložil exekučný spis. Uznesením Okresného súdu
Lučenec číslo konania 13Er/969/2004-16 zo dňa 22.02.2010 súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu
súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2010 v spojení s uznesením

Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 14CoE/188/2010. Uznesením Okresný súd Lučenec
číslo konania 13Er/969/2004-38 zo dňa 28.10.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Rozhodol aj o trovách konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 42CoE/19/2011. V konaní vedenom naOkresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/112/2012 (13Er/969/2004) sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 13Er/969/2004 súd
zistil, že bolo rozhodnuté o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po troch mesiacoch,
pričom súd pred rozhodovaním vyzýval exekútora na predloženie spisu a vyčíslenie trov konania.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy konania až dňa 23.11.2009. Následne však bola vyhlásená exekúcia za
neprípustnú a zastavená, a to uznesením číslo konania 13Er/969/2004-38 zo dňa 28.10.2010.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/50/2004 súd zistil, že exekučné konanie
začalo dňa 17.12.2003, oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 02.11.2009.
Súd výzvou zo dňa 01.12.2009 vyzval súdneho exekútora o predloženie exekučného spisu a vyčíslenie
trov konania. Súdny exekútor doručil súdu vyúčtovanie trovy konania so svojim stanoviskom dňa
15.12.2009. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania 22Er/50/2004-20 zo dňa 18.01.2010

súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.05.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica spisová značka 12CoE/64/2010.
Uznesením Okresný súd Lučenec číslo konania 22Er/50/2004-48 vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/113/2014
(22Er/50/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a

nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 22Er/50/2004 súd
zistil, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté po dvoch mesiacoch, a
to spôsobom, že súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora. Súd podotýka, že bolo

rozhodované potom, čo bol vyzvaný exekútor na predloženie exekučného spisu a trov konania, ktoré
doručil súdu dňa 15.12.2009. Následne však bola exekúcia uznesením číslo konania 22Er/50/2004-48
vyhlásená za neprípustnú a zastavená.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22Er/159/2004 súd zistil, že exekučné konanie

začalo dňa 20.02.2004, oprávnený doručil súdu návrh na zmenu súdneho exekútora dňa 12.02.2007.
Súd výzvou zo dňa 14.02.2007, 22.03.2007 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Listom doručeným súdu dňa 30.03.2007 súdny exekútor
S.. Z. A. ako ustanovený náhradník súdneho exekútora Z.. Z.J. H. súdu oznámil, že súhlasí so
zmenou exekútora podľa žiadosti oprávneného. Uznesením Okresného súdu Lučenec číslo konania

22Er/159/2004-18 zo dňa 18.04.2007 súd udelil oprávnenému súhlas na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.03.2010. Oprávnený súdu doručil ďalšiu žiadosť na zmenu
exekútora dňa 02.11.2009. Výzvou zo dňa 14.11.2009 súd vyzval exekútora na predloženie exekučného
spisu a vyčíslenie trov exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 23.11.2009 exekučný spis s
vyúčtovaním trov exekúcie. Uznesením Okresný súd Lučenec číslo konania 22Er/159/2004-36 zo dňa

28.12.2009 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, návrh oprávneného na zmenu exekútora
zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
Banská Bystrica spisová značka 12CoE/110/2010 zo dňa 12.05.2010. V konaní vedenom na Okresnom
súdeLučenecpodspisovouznačkou12C/114/2012(22Er/159/2004)sažalobcadomáhalodžalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur.

Z listinného dôkazu - pripojeného spisu Okresného súdu Lučenec spisová značka 22Er/159/2004 súd
zistil, že o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté po dvoch mesiacoch,
a to spôsobom, že oprávnenému bol udelený súhlas na zmenu súdneho exekútora. Oprávnený však
súdu doručil aj ďalšiu žiadosť na zmenu súdneho exekútora, a to dňa 02.11.2009, o ktorej súd

rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju dňa 28.12.2009 uznesením číslo konania
22Er/159/2004-36. O prvej žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora bolo rozhodnuté potom,
čo exekútor doručil svoje písomné stanovisko na základe výzvy súdu zo dňa 14.02.2007 a 22.03.2007.

Zákon číslo 514/2003 Z. z. má oporu v článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Pri jeho aplikácii sa

podporne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý je v tomto ohľade všeobecným predpisom.
Nároky na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa zásadne
uplatňujú na všeobecnom súde. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci mápovahu objektívnej zodpovednosti (bez zreteľa na zavinenie). Zákon nepozná žiadny liberačný dôvod,
na základe ktorého by sa bolo možné zbaviť tejto zodpovednosti.

Štát zodpovedá za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Úradným postupom je postup
orgánov štátu súvisiacich s výkonom štátnej moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností
účastníkov daného konania. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je tiež príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny
postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Exekučné konanie ako druhá samostatná fáza civilného procesu je upravená v Exekučnom poriadku.
Nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel upravených v Exekučnom poriadku, avšak štát
zodpovedá za škodu len ak je daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla
následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo by ku škode.
Nesprávny postup súdu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

musiabyťsplnenévšetkytripodmienkyuvedenévzákoneč.514/2003Z.z.,atonezákonnérozhodnutie,
resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.

Na posúdenie nároku žalobcu je potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z. z. v znení ku dňu vzniku škody,

t.j. v znení pred 01.01.2013.

K otázke vznesenej námietky premlčania a následného zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania práva
žalobcu súd poukazuje na nižšie uvedené skutkové a právne posúdenie:

Žalovaný vzniesol námietku premlčania práva žalobcu, pričom pre posúdenie dôvodnosti tejto vznesenej
námietky je potrebné uviesť, že zákon č. 514/2003 Z. z. nemá osobitné ustanovenia o premlčaní
vo vzťahu k nemajetkovej ujme, preto je potrebné aplikovať všeobecnú úpravu obsiahnutú v § 101
Občianskeho zákonníka a nasledujúcich, v zmysle ktorého premlčacia doba plynie odo dňa kedy
sa právo mohlo prvý raz vykonať, odkedy sa poškodený dozvedel o vzniku nemajetkovej ujmy.

Premlčacia doba na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa názoru súdu začína plynúť odvtedy
ako sa poškodený dozvedel o škode, teda pri paušálnej náhrade reálnych vecných nákladov, ktoré
uvádzadňomvynaloženiatýchtonákladov,najneskoršievšakskončenímtvrdenýchprieťahov.Vprípade
nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval žalobca v peniazoch, podľa názoru súdu premlčacia lehota začína
doručením rozhodnutia, z ktorého sa žalobca dozvedel, že mu vzniká právo na náhradu škody a náhradu

nemajetkovej ujmy z nesprávneho úradného postupu, t.j. rozhodnutia súdu o udelení, resp. neudelení
súhlasu na zmenu súdneho exekútora.

Z vyššie uvedených dôvodov preto námietka premlčania nie je dôvodná ani v jednom konaní.

K otázke posúdenia práva žalobcu na náhradu škody vo vzájomnom vzťahu s posúdením jeho konania
podľazákonnéhoustanovenie§3ods.1Občianskehozákonníka,t.j.konaniavsúladesdobrýmimravmi
súd uvádza:

V konaniach sp. zn. 17Er/77/2007, 9Er/601/2006, 21Er/77/2007, 17Er/304/2006, 22Er/1025/2005,

13Er/258/2004, 13Er/969/2004, 22Er/50/2004 a 22Er/159/2004 súd exekúciu zastavil a vyhlásil za
neprípustnú z dôvodu formálnej a materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu. Ak teda žalobca v
postavení oprávneného v exekučnom konaní sám inicioval neprípustné exekučné konanie na základe
neprípustného exekučného titulu, podľa názoru súdu je preto uplatnenie si práva na náhradu škody v
konaní, ktoré bolo neprípustné, pričom takéto konanie sám žalobca vyvolal v rozpore s dobrými mravmi.

V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložkyštátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

V konaní sp. zn. 13Er/876/2005 síce došlo k vydaniu uznesenia o udelení súhlasu na zmenu súdneho
exekútora a exekúcia nebola zastavená a vyhlásená za neprípustnú, avšak súd mal za to, že žalobca
nepreukázal existenciu škody, ktorá by mu týmto mala vzniknúť, splnil si len povinnosť tvrdenia keď

uviedol paušálnu náhradu škody v každom z uvedených konaní, jej skutočný vznik a ani výšku však
nepreukázal. Taktiež nebolo ani preukázané z akého dôvodu je nutné uhradiť nemajetkovú ujmu a prečo
samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúce.

V konaniach sp. zn. 13Er/258/2004 (12C/111/2012), 13Er/969/2004 (12C/112/2012), 22Er/50/2004
(12C/113/2012) a 22Er/159/2004 (12C/114/2012) súd musí konštatovať, že v týchto konaniach je

potrebné aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.08.2005
kedy právna úprava neustanovovala povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na
zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. K tomuto došlo až
s súčinnosťou od 01.09.2005. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 238 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. v zmysle ktorého, konania začaté pred 01.09.2005 sa dokončia podľa práva platného do

31.08.2005 ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (v znení k 31.12.2012), uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje.

Na základe všetkých uvedených skutočností je súd toho názoru, že žalovaný nemôže niesť

zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože
žalobca nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu nie je preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani
to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch.

Žalobca nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými
mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc ustanovenie § 17

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
žalobcu (ako spoločnosti s negatívnou povesťou využívajúcu neprijateľné podmienky), minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré žalobcovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť žalobcovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nepreukázal vznik ani
výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o návrhu na udelenie
súhlasu so zmenou súdneho exekútora, a to po zákonom stanovenej lehote) a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,

ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., žalobu ako právne
neopodstatnenú súd zamietol.

Keďže súd spojil na spoločné konania veci vedené pod spisovými značkami 12C/103/2012,
12C/104/2012, 12C/105/2012, 12C/106/2012, 12C/108/2012, 12C/109/2012, 12C/111/2012,

12C/112/2012, 12C/113/2012 a 12C/114/2012 s tým, že tieto sa ďalej viedli pod spisovou značkou
12C/103/2012, súd žalobu po sčítaní jednotlivých predmetov konaní o zaplatenie majetkovej škody
vo výške 1 750,-- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 2 821,32 Eur zamietol. V konaní vedenom na
Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/103/2012 (17Er/77/2007) sa žalobca domáhal odžalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 719,16 Eur.
V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/104/2012 (9Er/601/2006)
sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej

ujmy vo výške 663,84 Eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou
12C/105/2012 (21Er/77/2007) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške
175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 Eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod spisovou značkou 12C/106/2012 (17Er/304/2006) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur. V konaní vedenom na

Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/108/2012 (13Er/876/2005) sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 Eur. V
konanívedenomnaOkresnomsúdeLučenecpodspisovouznačkou12C/109/2012(22Er/1025/2005)sa
žalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniamajetkovejškodyvovýške175,--Euranemajetkovejujmyvo
výške 221,28 Eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/111/2012
(13Er/258/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a

nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou
značkou 12C/112/2012 (13Er/969/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej
škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 165,96 Eur. V konaní vedenom na Okresnom
súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/113/2014 (22Er/50/2004) sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 110,64 Eur. V konaní

vedenom na Okresnom súde Lučenec pod spisovou značkou 12C/114/2012 (22Er/159/2004) sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 175,--Eur a nemajetkovej ujmy vo výške
110,64 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O. s. p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaný bol v konaní úspešný. Trovy konania voči žalobcovi si nevyčíslil a zrejme žalovanému trovy
konania nevznikli, pretože na termíny pojednávaní sa zástupca žalovaného nedostavoval. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 13, 2024. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014

Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 15, 2014