Decision was made at the court Okresný súd Spišská Nová Ves
Judgement was issued by JUDr. Eva Herichová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5T/48/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612010196
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Herichová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612010196.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Evou Herichovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 2.4.2014 takto
r o z h o d o l :
obžalovaná:
I.. T. T., L.. XX.X.XXXX E. P., M. P., P. J. P., A.. D. XXX/XX, G. G., A.. C. Č. Č.. XXXX/XX
Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú I.. T. T. spod obžaloby pre skutok, že :
-dňa 15.2.2005 v čase okolo 13,00 hod. viedla osobné motorové vozidlo zn. Škodia Felícia ev. č. TS 525-
AA po ceste I./18 v smere Levoča - Spišský Hrhov kde v km 635,950 na zľadovatelej čerstvo zasneženej
ceste, pri jazde neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke svojim schopnostiam,
nevenovala sa plne vedeniu vozidla, nesledovala situáciu v cestnej premávke a neprispôsobila
rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a poveternostným podmienkam, čím porušila
ustanovenie § 3 ods.2 písm. a/, § 4 ods.2 písm.c/, § 15 ods.1 Zákona č. 315/1996 Zb. zákonov O
premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, účinného do 28.2.2005, pričom
v tiahlej pravotočivej zákrute v miernom klesaní v smere jej jazdy, prešla s vozidlom do protismeru,
kde ľavou prednou časťou vozidla narazila do ľavej prednej časti protiidúceho nákladného motorového
vozidla zn. Volvo FH12, ev. č. SN- 163-AM s návesom značky ASKO ev. č. SN010YA, ktoré viedol vodič
S. I., v dôsledku čoho vozidlo Škoda Felícia odhodilo do priekopy pri ceste na pravú stranu v smere
jazdy, pričom sa vozidlo Volvo s návesom dostalo do protismerného jazdného pruhu, kde čelne narazilo
do oproti idúceho malého dodávkového motorového vozidla zn. Citroen C8 ev. č. SK-204AJ, ktoré viedol
vodič D. J. a toto vozidlo pre sebou tlačilo až na zvodidlá a zábradlie mostu, s ktorým ho prerazilo a zišlo
do ľavej priekopy, kde vozidlo Citroen ostalo zatlačené pod kamiónom, následkom čoho utrpel vodič
vozidla Citroen D. J. politraumu a traumatickohemarogický šok, pričom týmto zraneniam na mieste
podľahol, kvalifikovaný ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.1, ods.2 Tr. zákona účinného
do 1.1.2006,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
Podľa § 288 ods.3 Tr. poriadku odkazuje poškodených 1/ P. J., L.. XX.X.XXXX, J. D., A.. T. Č..XXX/X,
2/ T. N. O.. J., L.. XX.X.XXXX, J. D., A.. T. Č..XXX/X, 3/ I. J., L.. XX.X.XXXX, J. D., A.. T. Č..XXX/X,
4/ J. J., L.. XX.X.XXXX, J. D.T., A.. T. Č..XXX/X, 5/ Sociálnu poisťovňu - pobočka Svidník, 6/ G. I. L..
X.XX.XXXX J. C., T. XX, 7/. Ľ. I. L.. XX.X.XXXX J. D. Y. Č.. XX, 8/ Generali Slovensko poisťovňa a.s.
Lamačská cesta 3/A, Bratislava, s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd vykonaným dokazovaním v priebehu hlavných pojednávaní zistil nasledujúci skutkový stav:Obžalovaná I.. T. T. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a k veci nevypovedala. V rámci
vyhlásenia v zmysle § 257 Tr. poriadku uviedla, že je nevinná. Bola prečítaná jej výpoveď z prípravného
konania v ktorej uvádzala nasledovné:
- dňa 15.2.2005 okolo 13,00 hod. viedla ako vodička osobné motorové vozidlo Škoda Felícia 1,6 LX,
ev. č. TS-525AA po ceste I/18 v smere Levoča - Spišský Hrhov. Išla dole kopcom po priamej ceste,
pred ňou išlo nejaké nákladné vozidlo, ktoré nevie identifikovať, za ňou išlo malé dodávkové vozidlo
a na rovnej ceste predbehla nákladné vozidlo, za ňou ho predbehol aj vodič dodávkového vozidla,
ktoré išlo potom za ňou. Nasledovala tiahla ľavotočivá zákruta pred ktorou už bola zaradená s vozidlom
vo svojom jazdnom pruhu, potom nasledovala pravotočivá zákruta, išla rýchlosťou cca 60-70 km/hod.,
nešla rýchlo, lebo na vozovke bola kašovitá vrstva napadaného snehu. V tom čase snežilo, bolo to
počas dňa a mala zapnuté stierače, ale viditeľnosť mala dobrú a mala zapnuté aj tlmené svetlá. V
pravotočivej zákrute zbadala oproti idúci kamión, ktorý podľa nej išiel ľavou časťou v jej jazdnom pruhu,
pretože došlo k zrážke ich vozidiel ľavými prednými časťami. Po tomto náraze si už na nič nepamätá,
prebrala sa až v sanitke a pamätá si jazdu tou sanitkou, pričom si ale neuvedomovala, že má dorezanú
ľavú nohu. Doteraz nemala žiadnu dopravnú nehodu, vodičský preukaz má asi 15 rokov. Pred jazdou
nepožila žiadne alkoholické nápoje, ani návykové látky, pričom po nehode bola podrobená dychovej
skúške na alkohol, a to s negatívnym výsledkom. V čase nehody mala na očiach dioptrické okuliare,
ktoré nosí do diaľky, o veľkosti dioptrií 3 a nebola unavená. Vo vozidle bola sama, toto bolo v dobrom
technickom stave, malo zimné pneumatiky, teda k nehode nedošlo v dôsledku zlého technického stavu
vozidla. Pri nehode utrpela zranenia, otras mozgu, zlomeninu nosa, tržnú ranu hornej pery, ľavého
kolena, natrhnutie kĺbového puzdra a nalomenie jabĺčka na ľavom kolene, odreniny na pravom kolene,
zlomený prst pravej ruky a narazený hrudník. Bola hospitalizovaná po nehode na chirurgickom oddelení
NsP Levoča a práceneschopná do 20.6.2005. K nehode uviedla to, že išla v svojom jazdnom pruhu
a vodič kamióna prešiel do jej jazdného pruhu, kde došlo k zrážke vozidiel a určite ona neprešla do
protismerného jazdného pruhu. V dôsledku dopravnej nehody bola niekoľko mesiacov práceneschopná,
utrpela škodu na zdraví, bolestné, vecnú škodu a ušlý príjem. Pokiaľ sa týka stavu vozovky na otázky
vyšetrovateľa odpovedala, že bolo jasne vidieť stredovú čiaru a na okraji cesty bol užší pás nahrnutého
snehu, ale stred cesty a stredová čiara bola jasne viditeľná, a z toho dôvodu jednoznačne môže potvrdiť,
že ku zrážke došlo v jej jazdnom pruhu. Pokiaľ mala byť olejová stopa na vozovke, táto nebola na mieste
zdokumentovaná, ani príslušníkmi polície, ani znalcom, pričom dopravná nehoda bola zdokumentovaná
po viac ako pol hodine, pričom prešlo tadiaľ množstvo vozidiel a aj posýpacie vozidlo údržby ciest.
Uviedla, že nebol objektívne posúdený technický stav ťahača Volvo, hoci sa tento nachádzal u držiteľov
až do roku 2008. K nákladnému motorovému vozidlu, ktoré obiehala uviedla, že bolo to asi vozidlo zn.
Liaz, ktoré viezlo drevené hranoly, ktoré prečnievali z úložnej plochy a na konci mali červenú zástavku,
alebo stužku, avšak evidenčné číslo vozidla si nezapamätala, pričom vodič predmetného vozidla mohol
túto zrážku vidieť. Pokiaľ sa týka vozidla Citroen, ktoré išlo za ňou, toto sledovala v spätnom zrkadle
počas jazdy a bolo v bezprostrednej blízkosti za ňou a to cca 10 metrov. Zákruta, ktorou prechádzala
bola pravotočivá a bola klopená v smere jej jazdného pruhu. Obžalovaná s takto prečítanou výpoveďou
na hlavnom pojednávaní vyslovila súhlas.
Obžalovaná sa k prečítanej výpovedi svedka S. I. vyjadrila tak, že nesúhlasí s jeho tvrdením, že ona
prešla do protismeru, nepamätá si či bol pri nej a dával jej pomoc, pretože si pamätá len na sestričku
záchrannej služby, rovnako nie je pravdou, že dostala šmyk. K jeho tvrdeniu o tom, že išiel svojim
vozidlom po krajnici vpravo keď sa vyhýbal, pretože neboli na mieste zaznamenané žiadne stopy a
je to v rozpore s fotodokumentáciou. Ťahač ktorým išiel svedok prešiel do protismeru, okrem toho bol
preťaženýamaltaminýtovar,akouviedolsvedok,čosadozvedelanadruhýdeňvnemocnici,keďprišiel
pán Cmorej za ňou. Okrem toho namietala tú skutočnosť, že svedok vo svojich výpovediach rozdielne
vypovedal v tom, že pokiaľ sa týka olejovej škvrny, ako aj to, že raz uviedol, že nevidel stredovú čiaru
na ceste, potom už že ju videl, teda mení svoju výpoveď.
Poškodená P. J., manželka už nebohého D. J., aj ako zákonná zástupkyňa vtedy maloletých detí T., J.,
S. I. J. na hlavnom pojednávaní si uplatnila náhradu škody vo výške 33.000 € , ako hodnotu výživného
pre deti, ktoré by bol zarobil jej manžel. Uviedla, že poberá vdovský dôchodok a sirotské dôchodky pre
deti zo sociálnej poisťovne, pričom jej boli poisťovňou uhradené náklady pohrebu vo výške 2.000 Sk,
pričom zaslala poisťovni všetky doklady a tak by mala dostať 50 000 Sk. Poškodená sa k jednotlivým
nárokom na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť. V priebehu konania boli zaslané /dňa19.2.2014/ na
základe splnomocnenia P. J., T. N. O.. J., J. J. S. I. J., advokátskou kanceláriou JUDr. Róberta Slamku
Bratislava písomné podania a to rozšírenie nároku na náhradu škody a to posúdením ako predbežnúotázku, určenie výšky výživného pre deti, ktoré by bol plnil D. J. a to pre a to pre dcéru T.L., I. S. J. pre
každého mesačne sumou po 80 €, čo činí pre T. J. od 15.2.2005 do 30.6.2011 spolu 6.120 €. Pre I. a J.
od úmrtia do podania návrhu pre každého po 8.680 €. Okrem toho bol podaný návrh pre poškodenú P.
J. /po určení výšky 80 € ako manželského výživného/, sumu do podania návrhu spolu vo výške 8.680
€. Písomným návrhom boli uplatnené aj náklady spojené s pohrebom vo výške 3.854,13 €. Ďalej bola
uplatnená nemajetková ujma pre P. J., T. J., I. J. S. J. J. pre každého po 50.000 €. Uvedené nároky
predniesol aj na hlavnom pojednávaní dňa 28.3.2014 splnomocnený zástupca poškodených.
Vodič vozidla Volvo, S. I. podľa správy z Mestského úradu Spišská Nová Ves zomrel dňa 7.2.2013,
preto boli v zmysle § 263 ods. 3 Tr. por. prečítané výpovede z prípravného konania, kde vypovedal ako
svedok, a to dňa 15.2.2005, že:
-dnešného dňa prevzal od majiteľa autodopravy I. Ľ.O. ťahač s návesom na parkovisku v obci Klčov
s ktorým potom pokračoval smerom do Popradu, pričom pred cestou si ťahač s návesom prehliadol,
zistil, že je v poriadku a náklad predstavoval cca 15 ton. Potom, čo vyšiel z Klčova asi po 12,30 hod.,
napojil sa na cestu I/18 v smere na Levoču, pričom prešiel asi 4km a keď bol za obcou Spišský Hrhov
v smere jeho jazdy, kde sa doprava odbočuje na obec Doľany, jednalo sa o úsek v smere jeho jazdy o
tiahlu ľavotočivú zákrutu v miernom stúpaní a vtedy oproti sebe zbadal osobné vozidlo Škoda Felícia
tmavomodrej farby, pričom bolo zjavne viditeľné, že vozidlo dostáva šmyk, nakoľko už išlo šikmo vo
svojom jazdnom pruhu a viditeľne sa dostávalo do protismeru , teda do jeho jazdného pruhu, čomu sa
snažil vyhnúť smerom k pravej krajnici, ale stretu nezabránil, nakoľko osobné vozidlo svojou prednou
ľavou časťou narazilo do jeho prednej ľavej časti, potom ho stočilo s ťahačom do protismeru, snažil sa
auto vyrovnať, ale oproti išlo menšie dodávkové vozidlo s ktorým sa čelne zrazil a ho pred sebou tlačil
asi 10 metrov, pričom prerazil zvodidlá a následne obidvaja zišli do priekopy pod cestou. Čo sa stalo s
vozidlom Felícia, to nezaregistroval, po tej nehode išiel hneď k vozidlu, ktoré bolo zatlačené pod jeho
kamiónom, kde zistil, že je len vodič, ktorému nahmatal pulz a zistil, že je už mŕtvy. Potom vyšiel na cestu
a zbadal, že vozidlo Felícia, ktoré do neho narazilo je na pravej strane v priekope, ku ktorému išiel, bola
tam osoba, táto bola v šoku, mala zranenie na kolene, tak ju ošetril a následne už pristavovali na ceste
viaceré vozidlá a bola potom privolaná polícia, zdravotná pomoc a požiarnici. K nákladnému vozidlu,
ktoré riadil uviedol, že sa jednalo o ťahač zn. Volvo, rok výroby 1993, červenej farby a malo najazdených
990 000km a technický stav vozidla bol dobrý. Za ťahačom mal pripojený náves zn. ASKO, rok výroby
1992, ktorý bol tiež v dobrom technickom stave. Majiteľom ťahača je Ľ. I. a majiteľom návesu jeho otec
G. I.. Svedok uviedol, že on je držiteľom vodičského oprávnenia od svojich 15 rokov a oprávnenie na
nákladné vozidlo má od svojich 19 rokov, pričom od 20 roku svojho veku jazdí na kamiónoch. Mal viacero
dopravných nehôd, ale išlo o malé dopravné nehody bez zranení. Jeho zdravotný stav je v poriadku,
nemá žiadne zdravotné problémy, ani pred jazdou, ani počas jazdy neužíval žiadne lieky, ani návykové
látky a naposledy absolvoval lekársku prehliadku 18.11.2004. Pokiaľ sa týka vozovky, tak vonku mierne
snežilo, viditeľnosť bola dobrá, ale na vozovke sa začala tvoriť snehová kaša, pričom on išiel rýchlosťou
asi 60km/ hod.
Vo výpovedi dňa 26.10.2005 svedok S. I. uviedol, že :
-cestu na ktorej došlo k nehode dobre poznal, pretože tadiaľ denne aspoň raz prechádzal, na aute mal
rozsvietené svetlá a pokiaľ sa týka vozovky, tak z obidvoch strán po bokoch boli vrstvy snehu. Po pravej
strane vozovky v jeho smere jazdy bola od zábradlia po vychodenú časť vozovky vrstva snehu asi meter,
pričom on išiel pravými kolesami po tejto vrstve snehu a ľavými prednými kolesami išiel asi 0,4-0,5m
od stredovej čiary v svojom jazdnom pruhu, aj keď nevie, či vtedy bolo vidieť stredovú čiaru, alebo či
nebola zasypaná snehom. Má však dojem, že stredovú čiaru videl, alebo aspoň jej obrysy. Tak je v tom,
že išiel v svojom jazdnom pruhu a ľavými kolesami neprešiel stredovú čiaru. Znovu uviedol, že zbadal,
ako smerom od Levoče ide osobné vozidlo Škoda Felícia, ktoré dostávalo šmyk, akoby vodič vozidla
pribrzdil, avšak bolo ešte dosť ďaleko od neho a toto vozidlo takto išlo po prejdení pravotočivej zákruty,
a keď sa približovalo k nemu, tak akoby sa vyrovnalo a smerovalo
ľavou časťou na jeho ľavú časť, kedy sa on snažil stočiť volant doprava, teda vyhnúť sa doprava, čo
aj urobil, pretože pravými kolesami určite prechádzal po vrstve snehu, ktorá bola pri pravej krajnici a
aj napriek tomu došlo k zrážke tak, že vozidlo Škoda Felícia ľavou prednou časťou narazilo do jeho
ľavej prednej časti a postupne až do predného ľavého kolesa jeho ťahača, čím ho stočilo doľava, do
protismeru, kde zrazu pred sebou zbadal vozidlo Citroen, do ktorého narazil. Pokiaľ sa týka premávky
na ceste vypovedal, že táto nebola zastavená po nehode viac ako hodinu a v obidvoch smeroch
premávali vozidlá, pričom medzitým prešlo aj posýpacie vozidlo, ktoré rozsypávalo kamienky. Potom
prišiel príslušník polície z Popradu, ktorý zaznamenával stopy, meral miesto nehody, svedok však
nevenoval pozornosť stopám, do jednej aj zakopol a to do smerovky z pravého svetla jeho vozidla,ktorá sa takto dostala na krajnicu. Okrem toho povedal vtedy, že z jeho vozidla je aj chrániaca guma z
predného ľavého svetla. O tom, žeby boli na ceste nejaké olejové škvrny z jeho vozidla, to si nevšimol
ani sa ho na to nikto nepýtal. Inak všade po ceste bolo veľa drobných úlomkov z obidvoch vozidiel a
znovu prehlásil, že on s jazdnou súpravou išiel vo svojom jazdnom pruhu.
Vo výpovedi dňa 5.4.2007 v odpovediach na otázky vyšetrovateľa uvádzal, že:
- niekedy koncom mesiaca január 2005 sa porezal na ľavej ruke, poranil si šľachu na prostredníku tejto
ruky, bol ošetrený, šľachu mu zašili a kvôli fixácii mu dali na ľavú ruku dlahu, ktorá fixovala prst tak, že
bol v rovnej polohe. Dňa 14.12.2005 bol na kontrole a keďže mal prst už skoro zahojený, ruku mohol
používať, na vlastnú žiadosť požiadal, aby ho lekár vypísal práceschopným, ale dlahu mu na prste ešte
nechal, aby bol prst pri pohybe chránený. Na prste mal sadru, pričom keď bol doma túto si dával dole a
dával si ju iba keď išiel von. Toto mu neprekážalo ani pri šoférovaní, pričom ťahal s touto rukou aj 800kg
palety bez problému. Touto rukou pomáhal aj pri odstraňovaní následkov po nehode a dal si sadru dole,
aby mu nezavadzala. Na záver uviedol, že šoféruje obidvomi rukami, čo bolo aj v čase nehody. Ťahač
Volvo má taký posilovač, že nie problém ho šoférovať aj jednou rukou. Volant mohol držať normálne,
aj keď mal prst v sadre.
Vo výpovedi dňa 31.10.2011 svedok S. I. zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach s tým, že k
nehode došlo v jeho jazdnom pruhu v dôsledku čoho sa stal jeho ťahač neovládateľným a preto prešiel
do ľavého jazdného pruhu.
Pri opakovanom výsluchu dňa 28.12.2011 znovu k veci uvádzal okolnosti súvisiace so vznikom
dopravnejnehodyvrozsahutak,akoichpopísalvpredošlýchvýpovediach.Ksvojmuzdravotnémustavu
uviedol, že jeho zdravotný stav bol dobrý, hoci v čase nehody mal na ľavej ruke ortézu, táto mu žiadnym
spôsobom neprekážala pri šoférovaní a mohol ňou vykonávať všetky bežné činnosti. Ďalej odpovedal na
otázky obhajcu k svojmu zdravotnému stavu, že úraz na ruke sa mu stal tým, že si rozrezal šľachu, keď
vyťahoval z puzdra nôž, avšak nepociťoval vtedy bolesti, ani výkon jeho povolania nebol týmto sťažený.
Bol dovtedy práceneschopný, a potom sa rozhodol, keď mu vybrali stehy a mal ruku uzdravenú, ukončiť
práceneschopnosť. K prepísaniu dátumu ukončenia PN zo 16.2.2005 na deň 15.2.2005 sa vyjadriť
nevedel, ale zamestnávateľovi oznámil jednak, že mal úraz, aj že má ukončenú práceneschopnosť. Inak
je pravákom. Pred nehodou preradil zo šiesteho prevodového
stupňana5,5,alevčasenehodynepreraďoval.Potvrdil,žepočaspreraďovaniaviedolťahačľavourukou
a v čase dopravnej nehody mal na ľavej ruke sadrovú fixáciu, a to ako ochranu proti nárazu. Nesnažil
sa túto skutočnosť zatajiť a aj po dopravnej nehode toto hneď vyšetrovateľovi povedal, tento to však za
podstatné nepovažoval. Ku kontrole stavu motorového vozidla pred jazdou uviedol, že technický stav
ťahača vyskúšal počas jazdy, pred
jazdou si obzrel, či sú v poriadku pneumatiky, iné ako platnosť technického preukazu, potvrdenie o
zákonnom poistení, tlak v pneumatikách, svetlá a pod. nekontroloval, pretože toto skontroloval p. I., keď
išiel s vozidlom na jazdu a on sa ho len opýtal, či je všetko v poriadku. Inak toto vozidlo dobre poznal,
pretoženaňomjazdil.Vedomosťotom,ženaťahačisúpneumatikyrôznehotypu,nemal.Neskontroloval
motorový priestor, ani uložený náklad, viezol hliníkové odliatky na práčky a hmotnosť nákladu bola asi
16 ton. V čase nehody jazdil v pravom pruhu, snežilo, na ceste bola kaša snehu a stredovú čiaru videl. K
okolnosti, že vozidlo Škoda Felícia pred nehodou prechádzalo do šmyku uviedol, že jemu sa to tak javilo.
Podľa jeho názoru, keďže oproti idúce vozidlo nešlo rýchlo, vodička skôr brzdila, čo mohlo spôsobiť,
že prešla do protismeru a k tomu, či videl, aby vodič Škody Felícia prešiel deliacu stredovú čiaru sa
vyjadril, že sa nepamätá. K množstvu objemu tekutiny v hydraulickom systéme riadenia ťahača Volvo
svedok uviedol, že myslí si, že je 3-4 litre a vo vyrovnávacej nádržke servo riadenia, pokiaľ je vozidlo
v prevádzke sa nachádza asi liter kvapaliny. Počas dokumentovania dopravnej nehody svedok uviedol,
že myslí si, že sa ho nikto nepýtal na olejovú škvrnu na ceste a či má vôbec vedomosť, žeby tam mala
byť nejaká škvrna na ceste uviedol, že nevie, ale niečo tam bolo, mohla to byť prevádzková kvapalina,
ale aj hydraulický olej, pretože pri zrážke došlo k poškodenou hydraulického systému. Či niekto z polície
konzultoval s ním možnosť úniku oleja z vozidla uviedol, že myslí, že nie, ale pokiaľ by bol nedostatok
oleja v hydraulickom systéme riadenia, dochádza k trhaniu volantu a plné vytočenie riadenia je skoro
nemožné bez veľkej námahy.
G. I. ako svedok a poškodený na hlavnom pojednávaní si uplatnil náhradu škody na ťahači Volvo vo
výške cca 140.000 Sk, v priebehu pojednávania k tomuto nároku uviedol, že na jeho vozidle - ťahači
Volvo vznikla škoda totálna, nevedel sa vyjadriť aká škoda na vozidle vznikla, koľko bolo uhradených
poisťovňou, okrem toho žiadal aj ušlú mzdu, ktorá mala zodpovedať tomu pokiaľ by bolo vozidlo jazdilo
ďalšie mesiace, v akom rozsahu sa vyjadriť nevedel, neskôr dodal, že sa mu zdá, že rozdiel medzi tým
čo mu bolo poisťovňou uhradené predstavuje okolo 27.000 Sk.Ľ. I. poškodený, na hlavnom pojednávaní uplatnil náhradu škody za zničený náves k vozidlu vo výške
170.000 Sk a k čomu uviedol, že on je jeho vlastníkom a tento náves bol totálne znehodnotený pri
dopravnej nehode, pričom poisťovňou mu nič nebolo uhradené.
E. T. ako svedok na hlavnom pojednávaním vzhľadom na odstup času si na okolností prípadu
nepamätal, preto mu boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, a to zo dňa 1.8.2005 kde
vypovedal, že, ako inšpektor poriadkovej služby OO PZ Levoča bol dňa 15.2.2005 po 13,00 hod. vyslaný
stálou službou na miesto dopravnej nehody, ku ktorej došlo na ceste č. I/18 medzi Levočou a Spišským
Hrhovom a to spolu s kolegom ppráp. G. X.. Po príchode na miesto nehody sa tam nachádzali záchranári
a vozidlá zúčastnené na dopravnej nehode a to nákladné vozidlo Volvo, Citroen a Škoda Felícia, ktoré
boli mimo cesty. Keďže vozidlá boli mimo cesty, premávku nezastavovali a odstavili ich vozidlo pred
miestom kde vpravo v priekope, v smere Levoča - Prešov sa nachádzal prevrátený kamión a zatlačené
vozidlo Citroen. Nákladné vozidlo Volvo tlačilo na vozidlo Citroen v ktorom bol zakliesnený vodič, ktorého
sa snažili vytiahnuť z vozidla a poskytnúť mu pomoc, avšak zdravotník usúdil, že vodič je mŕtvy. Potom
odišiel na cestu
s kolegom Zvolenským, zastavili premávku v oboch smeroch, potom prišiel na miesto príslušník SDN
OR PZ Poprad, ktorý zdokumentoval miesto nehody. Po ceste kde došlo k nehode, po nehode prešlo
mnoho vozidiel, a to aj vozidlo údržby ciest, ktoré posypalo cestu kamienkami. Ďalej bola prečítaná
výpoveďsvedkazprípravnéhokonaniazodňa11.11.2005vktorejuviedol,žekeďprišlinamiestonehody
odstavili vozidlo v jazdnom pruhu v smere na Prešov, zapli maják, ale stopám na vozovke sa nevenovali,
pretože išli pomáhať zachrániť život vodičovi vozidla Citroen. Pri tom sa zdržali asi pol hodiny, počas
čoho nebola vozovka odstavená, vozidlá premávali v oboch smeroch a aké stopy sa nachádzali na
vozovke, to presne nevie, pretože stopám sa nevenovali. Vozovku odstavili v čase, keď prišli od vozidla
v ktorom zachraňovali vodiča, teda v čase, keď na miesto nehody prešiel aj príslušník ODI, ktorý sa
potom venoval stopám. Znova zopakoval, že premávka v obidvoch smeroch nebola zastavená až do
doby pol hodiny po ich príchode, teda do času príchodu príslušníka ODI, kde jazdilo v oboch smeroch
mnoho vozidiel.
Svedok I. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v uvedenom období bol zamestnaný ako referent na
Dopravnom inšpektoráte v Poprade a mal na starosti dopravné nehody, pričom takúto činnosť vykonáva
už asi 20 rokov. Všeobecne je však postup taký, že pokiaľ je nehoda, on je vyslaný na miesto operačným
strediskom a ku konkrétnej dopravnej nehode uviedol, že už tam boli asi hasiči a policajti z OO PZ
Spišské Podhradie alebo Levoča. Všimol si, že vozovka nebola pod osobným autom posypaná, vedľa
bolovidieť,žejeposyp,čižeposypmuselbyťažpodopravnejnehode,pričomnavozovkebolľadasneh.
Pokiaľ sa týka vinníka nehody, tohto určil on na základe stôp, pričom na mieste nebola vodička osobného
motorovéhovozidlaprítomnáakomunikovallensvodičomnákladnéhovozidlaVolvo.Tedapodľasvedka
- vodiča nákladného vozidla, osobné vozidlo prešlo do protismeru, kde narazilo do nákladného vozidla,
na ktorom odtrhlo predné ľavé koleso, čím sa stalo vozidlo neovládateľným a prešlo do protismeru,
kde sa následne zrazilo s ďalším vozidlom. Kľúčovou stopou bolo to, že došlo pri náraze k poškodeniu
serva a následnému vytečeniu kvapaliny a kvapalina pokračovala až k nákladnému vozidlu, k miestu
kde bolo prevrátené. Teda kľúčové miesto nárazu bolo v jazdnom pruhu kamióna. Uviedol, že z praxe
je zrejmý spôsob keď dôjde k nárazu vozidiel, že dôjde aj k vystreknutiu nejakej kvapaliny a toto miesto
je potom na 99% miestom zrážky. Nevidel, žeby kvapalina bola pokračovala k osobnému vozidlu, ale
práveknákladnému,apodľatohourčilnajpravdepodobnejšiemiestozrážky.Ajzkomunikáciesvodičom
druhého vozidla zistil, že tento sa pred ním vyjadril, že osobné vozidlo prešlo do protismeru a mu narazilo
do nápravy, čím sa jeho vozidlo stalo neovládateľným. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného
konania zo dňa 20.6.2005 kde uvádzal, že pri jeho príchode na mieste nehody nebola zastavená
premávka, dozvedel sa od policajtov OO PZ Levoča, že tade prešlo množstvo vozidiel po nehode a
rovnako aj vozidlo z údržby ciest, ktoré posypalo cestu drobným štrkom.
Miesto nehody zameral a zdokumentoval, pričom pravdepodobné miesto zrážky kamiónu SN163 AM s
vozidlomTS525AAurčilpodľastôpolejovejškvrny,ktorásaťahalavsmerejazdykamiónuavnútorného
tesnenia ľavého predného svetla vozidla SN 163 AM. Je pravdou, že stopy, ktoré zaznamenal na ceste
sa nemuseli nachádzať na tých miestach ako bezprostredne po nehode, pretože prešli tadiaľ ďalšie
vozidlá a pohybovali sa tam aj osoby, a preto aj stopu označenú ako č. 4, ako pravú smerovku vozidla SN
163 AM nezameriaval, pretože vodič kamiónu uviedol, že ju tam odkopol. Svedok k tomuto na hlavnom
pojednávaníuviedol, že pravdepodobne pri kaluži bolo asi nejaké svetlo, ktoré pri náraze bolo vymrštené z osobného
vozidla a toto bolo pri tej škvrne, alebo na nej. K tomu dodal, že najprv musela vytiecť kvapalina a tak
padnúť na ňu musel predmet, pretože tento predmet nebol zastriekaný kvapalinou. Pripustil aj to, že
tento predmet mohol byť na toto miesto aj niekým odkopnutý alebo odhodený. K ďalšej časti výpovedi
zo dňa 19.12.2005 kde uvádzal, že nemôže potvrdiť, či išlo presne o olejovú škvrnu, ale išlo určite
o škvrnu tekutiny podobnej oleju, ktorá sa potom tiahla po vozovke k miestu, kde vozidlo Volvo prešlo
do protismeru a kde narazilo do vozidla Citroen, na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že sa teraz nevie
k tomu vyjadriť, na základe čoho to tak konštatoval, avšak v kamióne sa nachádza len olejová zmes
a chladiaca, pričom chladiaca zmes vytečená nebola. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že
potom, keď prišiel vyšetrovateľ, tento riadil ďalšie vyšetrovanie, a svedok tam fakticky bol už len ako
technik. Pokiaľ sa týka škvrny o ktorej sa svedok vyjadroval uviedol, že túto dostatočne fotograficky
zdokumentoval, avšak odobratie vzorky z tejto škvrny, ani bližšiu fotodokumentáciu nevyhotovil.
Svedok C.. D. Q., ktorý sa zúčastnil na mieste dopravnej nehody ako vyšetrovateľ Úradu vyšetrovania
OR PZ Poprad uviedol, že bol oboznámený so situáciou operačným dôstojníkom a po oboznámení sa s
miestom nehody bol na miesto pribratý znalec z odboru dopravy, pričom v čase jeho príchodu tam už boli
policajti z dopravy, a tak realizovali protokol o dopravnej nehode v spolupráci so znalcom. Na základe
toho potom vyhotovil uznesenie o začatí trestného stíhania v tejto veci bez obvinenia konkrétnej osoby.
Nespomína si presnejšie, kedy sa na miesto nehody dostavil, mohlo to byť pred 14,00 hod. a potom
spolu s kolegom, ktorý už realizoval túto nehodu a znalcom prešli celý nehodový úsek. V uvedenom
čase husto snežilo, pričom opakovane potom prešli cestári s odhrňovačom, takže v podstate sa žiadne
stopy na vozovke priamo nenachádzali. K stavu vozovky sa vyjadril, že táto bola zasnežená, miestami
zľadovatelá. Nespomína si či bolo vidieť na vozovke stredovú čiaru, ale vzhľadom k počasiu, ktoré v
tom čase bolo, asi ju vidieť nebolo, pretože husto snežilo a všetko bolo zasnežené. Protokol o nehode
vypisoval už pred ním dopravný policajt, ktorý tam bol privolaný a svedok bol pri tom len nápomocný k
tomu, aby pokiaľ tam boli nejaké stopy, sa tieto zaistili. Svedok zabezpečoval len prvotné úkony, ktoré
mu vyplývali z realizačnej služby a na druhý deň prebral prípad jeho kolega. Ku konštatovaniu, že do
protismeru prešla obžalovaná a spôsobila zrážku vozidiel prišiel na základe zisteného nehodového deja
a z výsluchu pána I., ktorý bol na mieste. K tzv. olejovej škvrne sa svedok vyjadril, že sa zaoberali aj
pravdepodobnosťou zrážky pri stredovej čiare, kde mala byť údajne nejaká olejová škvrna, ale keďže
veľmi snežilo, tak také miesto nebolo vidieť, bol tam len náznak nejakej mláčky, ale ťažko bolo z toho
zistiť, či sa jednalo o olejovú škvrnu, alebo nie. Či bolo vidieť stredovú čiaru uviedol, že na to si presne
nespomína, ale vzhľadom k nepriaznivému počasiu, keďže husto snežilo, bolo behom minúty všetko
zasnežené, ju vidieť nebolo. Keďže husto snežilo, vozovka bola zasnežená a miestami zľadovatelá, bola
podľa jeho vedomosti dvakrát odhrnutá do času než tam prišiel on. Bola prečítaná časť jeho výpovede
z prípravného konania, kde uvádzal , že olejová škvrna bola zadokumentovaná v protokole o dopravnej
nehode, čo mohlo byť už pred jeho príchodom na miesto, o čom ale nemusel vedieť, v tom čase husto
snežilo a pri jeho príchode mohla byť olejová škvrna zasnežená, takže si ju preto ani nevšimol. K tejto
časti výpovede sa svedok vyjadril, že mal vedomosť, že tam mala byť údajne nejaká škvrna, ale výslovne
nemôže potvrdiť, žeby ju videl a pokiaľ vie, tak nebola odoberaná ani žiadna vzorka z tejto škvrny.
Pokiaľ sa týka osoby vodiča nákladného vozidla S. I. svedok sa nevedel vyjadriť, teda si nepamätal,
či tento mal v čase jeho príchodu na miesto nehody na ruke sadrovú dlahu. Či bola vyhotovená
fotodokumentácia nákladu vozidla Volvo, uviedol, že sa nevie vyjadriť, pokiaľ bola, tak by to bolo
súčasťou vyšetrovacieho spisu.
Svedok C.. D. Š., ako lekár oddelenia Urgentnej medicíny NsP Levoča na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že bol odoslaný na predmetnú nehodu a pamätá si ju vzhľadom na jej závažnosť. Uviedol,
že bol mimo cesty prevrátený kamión a pod ním osobné vozidlo Citroen v ktorom bol zakliesnený vodič.
Snažili sa zistiť či dotyčný muž čo je vo vozidle ešte žije a spočiatku druhú účastníčku nehody, ktorá
bola vo Felícii neregistroval, k nej išla záchranárka, ktorá bola s nimi a táto ju ošetrovala. Zistil však, že
zranenia muža sú také vážne, že sa mu nedalo pomôcť, a potom ošetrovali účastníčku druhého vozidla.
Pamätal si ešte, že v uvedenom čase husto snežilo, cesta bola neupravená. Snežilo tak, že keď prešiel
pluh, za 5-10 minút znovu bol sneh na vozovke. Prišiel do kontaktu aj s vodičom kamiónu, ktorý sa
vyjadroval, že je v poriadku, že mu nič nie je , svedok si však všimol, že má na ruke sadru, čo ho zaujalo
ako profesionála, nevie, či na pravej alebo ľavej ruke. Sadru určite mal, pretože mu po nej poklepal a
opýtal sa ho, čo to je, tento muž si stiahol rukáv nižšie a viac sa o tom nerozprávali. Zaujímal sa o to kvôli
tomu, že aj on je vodičom a predpokladal, že človek, ktorý má zlomenú ruku nemal by byť v práci, čižemu bolo divné, že ako vodič mal na ruke sadru. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
zo dňa 7.2.2007 kde uvádzal, že dňa 15.2.2005 nastupoval službu o 7,00 hod. ráno. Nespomína si, či
dopoludnia mali nejaké výjazdy, ale spomína si výjazd v čase tesne po 13,00 hod, kedy boli dispečingom
vyslaní k dopravnej nehode. K nehode okamžite vyrazili okrem neho vodič, záchranár a zdravotná cesta,
na miesto prišli do cca 5-6 minút a na mieste nehody už boli hasiči. Svedok okolnosti vyplývajúce z tejto
časti výpovede na hlavnom pojednávaní potvrdil.
Svedok W.. C. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako technik poistenia motorových vozidiel
poisťovneGeneralia.s.Bratislavavtomčasevykonalohliadkunákladnéhomotorovéhovozidlaprefirmu
Ľ. I. z Markušoviec na základe toho, že bola nahlásená poistná udalosť v rámci havarijného poistenia
ťahača. Pokiaľ má vedomosť, tak vozidlo bolo likvidované, ako totálna škoda, teda z neekonomickou
opravoustým,žebynákladynaopravubolivyššie akocenavozidlavčasenehody.Tátoskutočnosťbola
zaznamenaná po obhliadke vozidla v zázname o poškodení, avšak vzhľadom na to, že uplynulo odvtedy
asi 8 rokov, už si na detaily nepamätá. Bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania /na č.l.
754/ v časti, kde vypovedal, že vzhľadom na nahliadnutie do materiálov upresňuje čo sa týka poškodenia
tých častí ťahača, z ktorých mohli po nehode unikať a vytekať na vozovku prevádzkové kvapaliny
olejového charakteru uvádza, že na prvý pohľad skonštatoval, že sa bude jednať o totálne poškodenie
vozidla. Tieto poškodenia nejako detailne neskúmal, ale popísal a fotograficky zdokumentoval jeho
najzávažnejšie poškodenia. Pri náraze došlo k celkovému poškodenou prednej nápravy, vrátane jej
uchytenia a nápravnice. Došlo k poškodeniu potrubia servo oleja v oblasti ľavého predného kolesa a
toto jeho poškodenie spôsobilo únik olejovitej kvapaliny. Pri ohliadke zistil aj poškodenie olejovej vane,
jej zatlačenie, ale k tomuto mohlo dôjsť až potom, ako vozidlo po prvom náraze vybočilo do protismeru
a následne prešlo vľavo do priekopy a tam pritlačilo vozidlo Citroen. Jednoznačne k tomu poškodeniu
nemohlo dôjsť pri prvotnom náraze do osobného vozidla Škoda Felícia, lebo tento náraz smeroval iba
do oblasti ľavého predného kolesa a ľavej časti
predného nárazníka a nesmeroval odspodu na olejovú vaňu. Poškodenie vedenia servo oleja spôsobila
horná hrana ľavej časti predného nárazníka vozidla Volvo, kde je to vidieť aj na ním vyhotovenej
fotodokumentácii na fotografiách 1,2,5 a 23. Svedok k takto prečítanej výpovedi uviedol, že takto
vypovedal a nemá čo k tomu dodať. K vysvetleniu časti výpovedi, kde uvádzal, že pri náraze došlo
k celkovému poškodeniu prednej nápravy jej uchytenia nápravnice uviedol, že je ťažko určiť ktoré
poškodenie kedy vzniklo, pretože sa jednalo o nárazy v krátkom nehodovom deji, a preto špecifikuje
už len koncový stav a poškodenie nápravy vozidla, pričom ťažko je určiť, ktorá devastácia na náprave
v akom časovom slede vznikla. Pokiaľ sa týka poškodenia potrubia servo oleja, rovnako sa svedok
nevedel vyjadriť, či k tomu došlo prvým nárazom, teda do osobného vozidla Felícia na ceste, alebo
následne po zrazení s ďalším vozidlom. Teda k poškodeniu potrubia servo oleja došlo nárazom do
niektorého z vozidiel. Svedok uviedol, že aj okrem úniku olejovej kvapaliny, vzhľadom na poškodenie,
mohla vytiecť aj iná tekutina z vozidla, a to chladiaca zmes a kvapalina z ostrekovačov. Aká kvapalina
bola vytečená po nehode na ceste svedok sa vyjadriť nevedel, pretože na mieste nehody nebol.
Svedok W.. C. I. vypovedal, že ako priateľ obžalovanej sa staral o technický stav jej motorového vozidla
Škoda Felícia, teda vykonával len bežnú údržbu, pričom po dopravnej nehode ho požiadala, aby sa
pozrel na vozidlo, či sa dá ešte opraviť. Vozidlo bolo umiestnené po nehode v Autonove a v polovici
marca ho požiadala, aby jej pomohol s jeho odvozom, takže ho odviezli do súkromnej garáže, kde ho
pozrel, či sa dá ešte opraviť. Uviedol, že z vozidla nevytekala žiadna prevádzková kvapalina. Popísal,
že na vozidle zistil, že toto utrpelo náraz do ľavej časti vpredu, bol zdevastovaný ľavý bok, motor nebol
poškodený, nebola poškodená olejová vaňa, nebol poškodený chladič. Na tomto vozidle nezistil žiadne
škvrny od prevádzkových kvapalín, boli tam len škvrny od červenej farby na ľavej strane vozidla. Inak
pokiaľ sa týka technického stavu vozidla do nehody podľa svedka bolo v dobrom stave, bolo udržiavané
a pneumatiky boli skoro nové a malo platnú STK.
Svedok G. Š. sa na okolnosti súvisiace s predmetnou nehodou nepamätal, preto bola prečítaná jeho
výpoveď z prípravného konania zo dňa 27.8.2008 kde vypovedal, že pracoval ako technik v poisťovni
Allianz Bratislava a z jeho pracovnej náplne vyplývalo aj vykonávanie obhliadok poškodených vozidiel.
Po nahliadnutí do materiálov uvádza, že pokiaľ sa týka poškodenia časti ťahača z ktorých mohli po
nehode unikať a vytekať na vozovku prevádzkové kvapaliny olejového charakteru, vykonal zápis o
poškodení vozidla a to dňa 23.5.2005 na základe dotazníka zo dňa 16.5.2005, ktorý zaslal majiteľ
ťahača Ľ. I.. dopravná nehoda pri ktorej došlo k poškodeniu ťahača sa stala 15.2.2005 a nevie z akého
dôvodu poškodený túto ohlásil až dňa 17.5.2005. V súvislosti so zaslaným dotazníkom kontaktovalpoškodenéhoĽ.I.sktorýmdohodolobhliadkuvozidlanadeň23.5.2005vareálifirmyI.vMarkušovciach,
kde bol poškodený ťahač odstavený. Pri obhliadke podrobne popísal do zápisu poškodenie ťahača
a keďže sa jednalo o totálnu škodu neodporučil vykonať opravu. Dňa 8.6.2005 odstúpil materiál na
oddelenie likvidácie do Košíc a tým to pre neho skončilo. K častiam poškodenia ťahača, z ktorých mohla
vytekať po nehode kvapalina sa nevedel vyjadriť, keďže sa tým zaoberal až tri mesiace po nehode a
detailne sa nezaoberal jednotlivými poškodeniami ťahača. Následne uviedol, že spomína si iba na to, že
bola zaolejovaná časť nápravy pri ľavom prednom kolese. Svedok na hlavnom pojednávaní s prečítanou
výpoveďou súhlasil. K tej časti výpovedi z prípravného konania kde uvádzal „ že bola zaolejovaná časť
nápravy pri ľavom prednom kolese“ na otázky, prečo mu toto práve utkvelo v pamäti, že sa k tomu
vyjadril, resp. čo ho zaujalo na tom, že si práve toto zapamätal, vyjadril sa, že nevie na to odpovedať. Na
otázku, či vie vyvodiť z toho vyjadrenia súvislosť s konkrétnym poškodením časti vozidla, keďže videl
zaolejovanú časť nápravy a čím to mohlo byť spôsobené, povedal, že na to nevie odpovedať, nevie, ani
ktorá časť mala byť zaolejovaná.
Z písomného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia k zraneniam
svedka S. I. ktoré utrpel ešte pred nehodou, a ktoré boli dané aj v čase nehody, C.. X. Y. a jeho
výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo nasledovné: S. I. utrpel dňa 27.1.2005 poranenie reznú
ranu na dlaňovej strane 3.prsta ľavej ruky s prerušením šľachy hlbokého ohýbača. Doba liečenia a
PN pri nekomplikovanom priebehu hojenia takého poranenia je v priemere 8-10 týždňov, spočíva v
dynamickom dlahovaní alebo sadrovej imobilizácii bez dynamického pohybu poraneného prsta po dobu
3-4 týždňov. Po sňatí fixácie nasleduje rehabilitácia cca 4-6 týždňov. U S. I. práceneschopnosť trvala od
28.1.2005 s tým, že bol na vlastnú žiadosť stanovený práceschopným od 14.2.2005, doba liečenia trvala
od 27.1.2005 do 24.2.2005, kedy bolo zrealizované posledné chirurgické vyšetrenie. V čase dopravnej
nehody mal mať na ľavej ruke sadru a to v dvoch možnostiach: prvá možnosť - sadrová fixácia ktorá
fixovala 2. a 3. prst, prechádzala po chrbte ruky až na predlaktie. Druhá možnosť - sadra mala rovnaký
priebehaleznehybňovala3.a4.prst.Moholmaťvpoohnutífixovanývsadre2.a3.prst-vtomtoprípade
mu ostával voľný palec a 4. a 5. prst ľavej ruky, alebo v druhom prípade ak mal fixovaný 3. a 4. prst, tak
mal voľný ukazovák, palec a 5. prst. Od operácie do času dopravnej nehody ubehlo 19 dní, rana bola
zhojená a s vysokou pravdepodobnosťou uvedený prst už nebol bolestivý, fixované prsty umožňovali
obmedzené pridržanie sa predmetu, s takouto fixáciou je možné s obmedzením držať predmet, uchytiť
volant, ale či takého obmedzenie môže viesť k tomu, že vodič nie je schopný bezpečne riadiť ťahač Volvo
s návesom, mu ako znalcovi z odvetvia traumatológie neprináleží hodnotiť. S. I. vo svojej výpovedi aj pri
vyšetrení znalcom uvádzal, že mal fixovaný sadrou iba 3. prst, k nesúladu jeho vyjadrenia s vyjadrením
ošetrujúcej lekárky je možné uviesť, že menovaný si zrejme presne nepamätá spôsob fixácie, pričom
lekárka uviedla iba štandardný postup ošetrovania uvedených poranení na ich pracovisku, s tým, že
fixujú dva prsty, ale nevedela uviesť ktoré dva, avšak je bežné, že všeobecne sa to ani neuvádza. Pokiaľ
sa týka ukončenia PN znalec z dokumentácie zistil, že S. I. mal ukončenú PN na jeho vlastnú žiadosť
dňom 14.2.2005, pričom naďalej sadru na ruke mať mal. Inak pokiaľ sa týka sadry v takomto prípade, tak
siaha od špičiek prstov, po ohnutie kĺbov ide cez chrbát ruky na predlaktie, teda keď je fixovaný ukazovák
a tretí prst, tak sú voľné štvrtý, piaty a palec a pokiaľ je fixovaný 3 a 4 prst, tak je voľný ukazovák, malíček
a palec. Sadrová fixácia je v polohe takej, že je poohnutá smerom k dlani. Pokiaľ sa týka zápästia pri
takejto fixácii , tak znehybnené je aj zápästie.
Z prečítaného znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, súdne lekárstvo C.. S. N. S. C.. D. L.
vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti D. J. bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume. vonkajšou
ohliadkou tela znalci zistili kožné odreniny na čele, líci , nose, ľavom predlaktí, pravom kolene, krvné
podliatiny na pravom ramene, chrbtovej plochy pravej ruky, pravej zákolennej
jame, na ľavom predkolení a nohe, tržno-zmliaždené rany na čele vpravo, v pravom kolene, v ľavom
kolene a predkolení, rezné rany nad ľavým obočím a ľavom líci, popáleninu druhého stupňa na
zadnej ploche pravého predkolenia, dvojnásobné zlomeniny obidvoch kostí ľavého predkolenia, pravého
predkolenia, otvorenú zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti, trieštivú zlomeninu tela ľavej píšťaly, výtok
krvi z nosových dierok z pravého zvukovodu a ústnej dutiny, stopu po injekčnom vpichu v pravej
lakťovej jame s miernym krvným výronom v okolí. Pri vnútornej ohliadke znalci zistili prekrvácanie
mäkkých pokrývok lebečných v spánkovej oblasti vľavo a čelovej oblasti vpravo, krvácanie pod tvrdú
plenu lebečnú v zadnej lebečnej jame, krvácanie medzi mäkké pleny mozgu, povrchové ložiskové
rozdrvenie kôry mozgu na spodine ľavého spánkového laloku, opuch mozgu, zakrvácanie mozgových
komôr, zlomeniny lebečnej spodiny v oblasti pravej pyramídy a v strednej lebečnej jame, zakrvácanie
ľavej pohrudnicovej dutiny, roztrhnutie osrdcovníkového vaku s ľahkým zakrvácaním, roztrhnutie srdcav oblasti prednej steny pravej komory, povlak krvavej tekutiny v prieduškách, zlomeniny 1-7 rebra vľavo
v strednej kľúčikovej čiare, zlomeniny 4 a 5 rebra vľavo v lopatkovej čiare, povlak krvi v brušnej dutine
povrchové aj centrálne trhliny pečene a nedokrvenie vnútorných orgánov. Bezprostrednou príčinou smrti
D. J. bol šok po úraze a krvácaní pri polytraume. Zlomeniny lebečnej spodiny s pomliaždením mozgu,
zlomeniny rebier s roztrhnutím srdca , ako aj zlomeniny kostí horných a dolných končatín boli spôsobené
tupými a tupohranatými predmetmi, ktoré pôsobili na hlavu, trup a končatiny väčšou až veľkou silou
a prudkosťou a mohlo sa tak stať pri kontakte D. J. ako vodiča dodávkového motorového vozidla
Citroen C8 uvedenými časťami tela s volantom, súčasťami kabíny pod volantom, prípadne predného
výhľadového skla až predného horného rámu vozidla pri zrážke s protiidúcim nákladným motorovým
vozidlom Volvo. Pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomeninách lebečnej spodiny,
najmä roztrhnutie srdca a pečene pri zlomeninách rebier vľavo hodnotia znalci z medicínskeho hľadiska
ako poranenia smrteľné a smrti sa nedalo zabrániť ani včasnou a odbornou lekárskou pomocou.
V prípravnom konaní bol pribratý znalec W.. G. M., znalec z odboru doprava cestná, ktorý podal
písomný znalecký posudok a k posudku bol vypočutý aj na hlavnom pojednávaní. V písomnom
znaleckom posudku v jeho závere, zodpovedajúc na jednotlivé otázky, okrem iného uvádzal, že v
čase nehody i dokumentovania dopravnej nehody husto snežilo, brzdné, šmykové alebo jazdné stopy
neboli zadokumentované žiadne. Na vozovke sa v čase nehody mala nachádzať kašovitá vrstva snehu.
Vzhľadom na absenciu jazdných alebo brzdných stôp po niektorom z vozidiel nie je možné potvrdiť
alebo vyvrátiť verziu vodičky T. alebo vodiča I. ohľadom prejdenia protiidúceho vozidla do protismeru.
Analýzou zrážky vozidiel Volvo a Škoda Felícia v postavení vozidiel podľa deformácií vozidiel, tak
aby konečná poloha vozidla Škoda Felícia sa približovala zadokumentovanej konečnej polohe, nie je
možné objektívne preukázať miesto zrážky. Stopy po pohybe vozidiel po zrážke neboli zistené ani
zadokumentované. Zrážku je možné riešiť v technicky prijateľných parametroch v postavení vozidla
Volvo v protismere, v postavení vozidla Škoda Felícia v protismere a taktiež v postavení vozidla Volvo
a Škoda Felícia pri strede vozovky s presahom vozidla Volvo aj Škoda čiastočne do protismernej časti
vozovky. Technicky nie je možné jednoznačne preukázať miesto zrážky vozidiel Volvo a Škoda Felícia.
Teoreticky vozidlo Škoda Felícia mohlo byť v dôsledku klzkej vozovky pri prejazde pravotočivou zákrutou
vynášané do protismerného jazdného pruhu a aj vodič vozidla Volvo vzhľadom na prichádzajúcu
ľavotočivú zákrutu, mohol si zväčšovať polomer zákrutu, tzv. „rezať zákrutu“
prejdením čiastočne do protismeru. Nárazová rýchlosť vozidla Volvo v čase zrážky s vozidlom Škoda
Felícia bola cca 57 km/h a nárazová rýchlosť vozidla Škoda Felícia bola cca 55 až 61 km/h. Medznú
rýchlosť pre prejazd oblúkom v nehodovom úseku neprekročil ani jeden z účastníkov nehody. Na záver
posudku znalec uviedol, že vzhľadom na nezadokumentované stopy po pohybe vozidiel do miesta
zrážky aj bezprostredne po zrážke /pre husté sneženie neboli zistené/, vzhľadom na možnosť technicky
prijateľného stanovenia miesta zrážky v postavení vozidiel Volvo a Škoda Felícia podľa vzájomného
poškodenia vo svojej aj v protismernej časti vozovky oboch účastníkov, nie je technicky možné určiť
presné miesto zrážky vozidiel Technicky je prijateľná možnosť, že prešiel do proti smeru vodič Volva aj
vodička Škody, resp. obidvaja čiastočne prešli do protismeru. Vypočutý znalec na hlavnom pojednávaní
zotrval na písomne vypracovanom znaleckom posudku. na jednotlivé otázky zodpovedal nasledovne:
v čase keď prišiel na miesto nehody, už vozovka bola uzatvorená, teda neprechádzali tadiaľ vozidlá.
V čase dokumentácie dopravnej nehody, ktorú si vyhotovil, nemohlo byť vidieť stredovú čiaru, ak bola
natretá, pretože celý čas snežilo. Pokiaľ si pamätá tak brzdné, šmykové ani jazdné stopy vozidiel neboli v
časekeďtamprišiel,resp.ichnebolovidieť.Nazemibolinejaképlastyporozhadzované,bolatamnejaká
škvrna na vozovke, po vyliatí tekutiny z vozidla, nevie, čo to bola chladiaca zmes, alebo olej. Pokiaľ
sa týka vypočítaných rýchlostí vozidiel, tieto boli vypočítané simuláciou nehodového deja, teda najmä z
deformáciívozidielazvýbehovýchdráh,ktorévozidlapozrážkeprešli,tedaenergiaspôsobenánárazom
sa spotrebúva na deformáciu vozidiel a na pohyb vozidiel po zrážke tak, aby to energeticky sedelo a
veľkosť deformácií a dĺžka výbehu zodpovedá deformačne energii, ktorú vozidlá pri zrážke vyvinú, z
čoho sa dá vypočítať rýchlosť. Nato, či vodič vozidla Volvo pri prejazde miestom akým išiel pred zrážkou,
či musel preraďovať rýchlostný stupeň, uviedol, že mohol, ale nemusel, pričom mal technickú možnosť
prejsť zákrutou aj bez preraďovania. K možnosti obmedzenia vodiča Volvo riadiť vozidla, vzhľadom nato,
že mal sadrovú dlahu na ľavej ruke, uviedol, že pokiaľ mal voľný ukazovák a palec, mohol držať volant a
riadiť, ak by mal fixovaný ukazovák spolu s prostredníkom, tak v tom prípade pravdepodobne by volant
dostatočnebezpečnedržaťariadiťvozidlo,nemohol. Pokiaľmalfixovanýprostredníkaprstenník,mohol
držať volant palcom a prvým prstom, ak by mal fixovaný druhý a tretí prst, ostával mu voľný palec, štvrtý
a piaty prst, v tomto prípade nemohol bezpečne držať volant a riadiť vozidlo. Ku škvrne, ktorá mala byťzdokumentovaná uviedol, že sa na mieste tým nezaoberal, čo to je, z akej časti vozidla je vytečená, toto
neriešil, pretože mu taká otázka ani položená nebola a v znaleckom posudku sa tým ani nezaoberal.
Žilinská univerzita v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva podal písomný znalecký posudok s jeho
dodatkom, ku ktorému bol na hlavnom pojednávaní vypočutý ako znalec W.. G. T. G.., ako jeden zo
spracovateľov posudku. Zo znaleckého posudku zo dňa 24.9.2007 v rámci vyhodnotenia miesta zrážky
vozidiel Volvo a Škoda Felícia, a to zo zadokumentovaných stôp v mieste dopravnej nehody a z analýzy
zrážky a pohybu vozidiel Volvo a Škoda po zrážke vyplýva, že v protokole o nehode v cestnej premávke
sa okrem iného uvádza, že stopa č. 3 je pravdepodobné miesto zrážky kamiónu SN 163 AM s vozidlom
ev.č. TS 525 AA, kde sa začínajú olejové škvrny na ceste a je vnútorné tesnenie ľavého svetla predného
vozidla SN 163 AM, čo je znázornené na fotografiách, z ktorých nie je možné vyhodnotiť charakter
olejových škvŕn. V prípade, že daná olejová škvrna bola vytvorená vozidlom Škoda, potom miesto zrážky
vozidiel Volvo a Škoda bolo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy. Pokiaľ sa v protokole o nehode uvádza, že
v stope č. 3 začínajú olejové škvrny a z výpovede svedka I. G., že olejová stopa sa ťahala v smere jazdy
kamiónu, z technického hľadiska nie je možné vyhodnotiť dĺžku danej olejovej škvrny a jej smer,
tieto skutočnosti neboli zadokumentované. V prípade, že predmetná olejová škvrna korešpondovala
s trajektóriou pohybu jazdnej súpravy, nemohla byť vytvorená vozidlom Škoda Felícia. Z technického
hľadiska možno konštatovať, že ak predmetná olejová škvrna bola vytvorená vozidlom Volvo, potom
miesto zrážky jazdnej súpravy a vozidla Škoda sa nachádzalo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy.
Zhrnutím uvedeného možno konštatovať, že ak predmetná olejová škvrna súvisí s predmetnou
dopravnou nehodou, teda či vznikla od vozidla Škoda alebo Volvo, potom miesto zrážky jazdnej súpravy
a vozidla Škoda sa nachádzalo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy. Znalci sa zaoberali v posudku
vyhodnotením miesta zrážky na základe analýzy zrážky a pohybu vozidiel po zrážke podľa dvoch
variantov podľa výpovede jednak S. I., ako aj JUDr. T. T.. Variant č. 1 - k zrážke vozidla Volvo a Škoda
Felícia došlo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy , teda vozidlo Škoda prešlo do protismerného jazdného
pruhu a variant č. 2 - k zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnom pruhu vozidla Škoda, teda
jazdná súprava prešla do protismerného jazdného pruhu. Analýzou tachografového záznamu vyplýva,
že jazdná súprava sa tesne pred zrážkou pohybovala rýchlosťou cca 60 km/h, teda rýchlosťou nižšou
ako bola rýchlosť, ktorou bolo možné predmetný úsek prejsť. Z vykonaných výpočtov vyplýva, že vozidlo
Škoda sa v okamihu zrážky s jazdnou súpravou pohybovalo rýchlosťou cca 50 km/h, teda rýchlosťou
nižšou ako bola rýchlosť, ktorou bolo možné predmetný úsek prejsť.
VozidloVolvosnávesompozrážkesvozidlomŠkodaďalejvprotismernomjazdnompruhučelnenarazilo
do protiidúceho dodávkového vozidla Citroen C8 a toto vozidlo pred sebou tlačilo až na zábradlie mostu,
následne ho prerazilo a zišlo do ľavej priekopy, kde sa náves vozidla Volvo prevrátil na ľavý bok a vozidlo
CitroenostalozatlačenépodprednoučasťouvozidlaVolvo.Výpočtombolozistené,ženárazovérýchlosť
ťahača návesu Volvo bola cca 50 km/h a rýchlosť vozidla Citroen v okamihu zrážky bola cca 36 km/h. V
mieste dopravnej nehody nebola zadokumentovaná žiadna taká stopa, na základe ktorej by bolo možné
exaktne vyhodnotiť pozdĺžnu a priečnu polohu zrážky vozidiel Citroen a ťažného vozidla jazdnej súpravy.
V prípade variantu č. 1. /k zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy,
teda vozidlo Škoda Felícia prešlo do protismerného jazdného pruhu/, možno konštatovať, že došlo
k strate smerovej stability vozidla Škoda a jeho prejazdu do protismerného jazdného pruhu. Táto
skutočnosť je v súlade s opisom pohybu vozidla Škoda Felícia vodičom jazdnej súpravy. Od okamihu
počiatku straty smerovej stability vozidla Škoda po okamih zrážky došlo k poklesu rýchlosti vozidla
Škoda. Z technického hľadiska nie je možné exaktne ustáliť, aký dlhý čas trvala smerová nestabilita
vozidla Škoda a preto nie je možné exaktne ustáliť rýchlosť pohybu tohto vozidla na začiatku straty
smerovejstability.Ztechnickéhohľadiskamožnoibakonštatovať,ženazačiatkustratysmerovejstability
bola rýchlosť vozidla Škoda vyššia o minimálne 5 km/h. Rýchlosť vozidla Škoda Felícia na začiatku straty
smerovej stability bola minimálne 55 km/h.
V prípade variantu č. 2 / k zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnom pruhu vozidla Škoda,
teda jazdná súprava prešla do protismerného jazdného pruhu/ možno konštatovať, že došlo k prejazdu
jazdnej súpravy do protismerného jazdného pruhu. Túto skutočnosť opisuje vodička vozidla Škoda.
Z analýzy tachografového záznamu jazdnej súpravy vyplýva, že tesne pred zrážkou s vozidlom Škoda
Felícia sa jazdná súprava pohybovala určitý čas konštantnou rýchlosťou
cca 60 km/h. Tesne pred zrážkou teda nedošlo k viditeľnému poklesu rýchlosti jazdnej súpravy. Z
uvedeného vyplýva, že prípadný prejazd jazdnej súpravy do protismerného jazdného pruhu by bol
vysvetliteľný iba nesprávnym smerovým vedením jazdnej súpravy.
Z vykonaných výpočtov vyplýva, že vozidlo Citroen sa v okamihu zrážky s jazdnou súpravou pohybovalo
rýchlosťou cca 38 km/h. Uvedená hodnota rýchlosti je vysvetliteľná tým, že vodič tohto vozidla reagovalpred zrážkou brzdením. V prípade variantu č. 1 mohla byť podnetom pre reakciu smerová nestabilita
vozidla Škoda Felícia a v prípade variantu č. 2 mohol byť podnetom pre reakciu prejazd jazdnej súpravy
do protismerného jazdného pruhu - pred zrážkou s vozidlom Škoda.
Vyhodnotenie technickej príčiny dopravnej nehody k jednotlivým variantom je nasledovné: variant č. 1
- k zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy, teda vozidlo Škoda
prešlo do protismerného jazdného pruhu. V tomto prípade možno konštatovať, že technickou príčinou
predmetnej dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodičky vozidla Škoda a to tak, že vozidlo
viedla tak, že došlo na danom povrchu vozovky k strate smerovej stability vozidla a jeho prejazdu do
protismerného jazdného pruhu, kde došlo k zrážke s protiidúcou jazdnou súpravou.
Variant č. 2 - k zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnom pruhu vozidla Škoda, teda jazdná
súprava prešla do protismerného jazdného pruhu. V prípade tohto variantu možné konštatovať, že
technickou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Volvo. Nesprávnym prvkom
jeho techniky jazdy bolo nesprávne smerové vedenie vozidla v dôsledku čoho došlo k prejazdu do
protismerného jazdného pruhu.
Obidva varianty priebehu nehodového deja sú z hľadiska výpočtu zrážky a pohybu vozidiel po zrážke
technicky prijateľné a ani jeden nie je možné jednoznačne vylúčiť. Z technického hľadiska je možné iba
sa vyjadriť v rovine pravdepodobnostnej - pravdepodobnejší sa javí variant č. 1 vzhľadom k tomu, že
pri jazde v zákrute kedy dôjde k strate smerovej stability vozidla, dochádza k opusteniu jazdného pruhu
vozidla spravidla v smere dotyčnice k vozovke, teda v súlade s pohybom vozidla Škoda pri variante č. 1.
Z tachografického záznamu vyplýva, že jazdná súprava sa pred zrážkou s vozidlom Škoda pohybovala
určitý čas konštantnou rýchlosťou. Z uvedeného vyplýva, že tesne pred zrážkou nedošlo k zníženiu
rýchlosti jazdnej súpravy, ktoré je charakteristické pri strate smerovej stability. Jednotlivé varianty boli
vyhodnotené i vo vzťahu k stopám v mieste zrážky, pričom z technického hľadiska možno konštatovať,
že ak olejová škvrna súvisí s predmetnou dopravnou nehodou, potom miesto zrážky jazdnej súpravy a
vozidla Škoda sa nachádzalo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy.
V dodatku zo dňa 19.12.2008 k znaleckému posudku ústav rieši nasledovné - keďže z predložených
podkladov /fotodokumentácie poškodenia vozidla Volvo, výpovede svedkov/ vyplýva, že pri dopravnej
nehode došlo k takému poškodeniu servoriadenia v dôsledku ktorého došlo k úniku prevádzkovej
kvapaliny, ústav keďže nedisponuje takým softwarovým vybavením, ktorým by bolo možné simulovať
prípadné vytrhnutie rúrky servoriadenia ohnutou hranou nárazníka, ako následok zrážky vozidla Volvo
a Škoda Felicia, z technického hľadiska možno konštatovať, že je technicky prijateľné aby v dôsledku
zrážky vozidiel Volvo a Škoda došlo k takému poškodeniu servoriadenia v dôsledku ktorého došlo k
úniku prevádzkovej kvapaliny zo servoriadenia. K poškodeniu servoriadenia v dôsledku ktorého došlo k
úniku prevádzkovej kvapaliny servoriadenia mohlo dôjsť iba vtedy keď došlo k dostatočnému silovému
pôsobeniu ľavej prednej časti vozidla Volvo s iným vozidlom, prípadne terénom. Uvedená podmienka
je splnená jednak pri zrážke vozidla Volvo
s vozidlom Škoda a tiež pri zrážke vozidla Volvo s vozidlom Citroen a mohla byť splnená i pri zrážke
vozidla Volvo so zábradlím, technicky je prijateľné, že táto nemusela byť splnená, pretože deformáciu
zábradliamohlospôsobiťivozidloCitroen.PrikontaktevozidlaVolvosprotisvahompriekopysnajväčšou
pravdepodobnosťounedošlokpoškodeniuservoriadeniasnáslednýmúnikomservokvapalinyvzhľadom
k tomu, že na fotodokumentácii poškodenia vozidla Volvo nie sú v oblasti servoriadenia viditeľné stopy
po kontakte so zeminou.
Keďže nie je známy charakter olejovej škvrny, nie je známe aké množstvo oleja bolo potrebné
na zanechanie stopy jednotkovej dĺžky - dĺžky 1m, nie je možné vypočítať potrebné množstvo
servokvapalinynavytvorenieškvrnyodmiestazrážkypoopustenievozovkyvozidlomVolvo.Odokamihu
zrážky vozidiel Volvo a Škoda Felícia po okamih kedy vozidlo Volvo začalo opúšťať vozovku uplynul
čas cca 3,7 s, v prípade že olejová stopa bola vytvorená vytekajúcou servokvapalinou vozidla Volvo,
potom olejová stopa nemohla vzniknúť bezprostredne v mieste zrážky, nakoľko od okamihu prerušenia
uzavretého okruhu servoriadenia po okamih, kedy sa servokvapalina dostala na vozovku musel uplynúť
určitý čas.
Z technického hľadiska je síce prijateľné, že k poškodeniu servoriadenia došlo pri náraze vozidla Volvo s
vozidlom Škoda Felícia, s istotou to však nie je možné preukázať. K uvedenému poškodeniu mohlo dôjsť
i pri zrážke vozidla Volvo s vozidlom Citroen. Servokvapalina je pri prevádzke vozidla Volvo pod tlakom,
pri prerušení uzavretého okruhu servoriadenia kvapalina uniká, pričom čas od okamihu prerušenia
okruhu po okamih kedy kvapalina dopadne na vozovku závisí od mnohých faktorov, ktoré nie je možné
zistiť, jedná sa najmä o faktory ako - veľkosť otvoru ktorý prvotne vznikol pri poškodení servoriadenia
a ktorým začala kvapalina unikať, - smer pod ktorým kvapalina prvotne začala unikať, - skutočnosti, čikvapalina unikala priamo na vozovku, alebo najprv došlo ku kontaktu kvapaliny s inou časťou vozidla /
napr. nárazník/ a až tak následne kvapalina vytekala na vozovku atď.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý k posudku znalec, ako zodpovedný riešiteľ, W.. G. T. G.., ktorý
zotrval na písomne podaných znaleckých posudkoch. Na jednotlivé otázky na hlavnom pojednávaní
na vysvetlenie, resp. doplnenie posudku, znalec zodpovedal nasledovné: - nato, či vodič vozidla Volvo
ktorý popisoval že zbadal osobné vozidlo Škoda, ktoré išlo šikmo vo svojom jazdnom pruhu a dostávalo
sa do protismeru, snažil sa mu vyhnúť tým, že prešiel k pravej krajnici v smere jeho jazdy, či pokiaľ
by to tak bolo, nebol by vodič Volva reagoval aj prípadne znížením rýchlosti /keďže táto pred nárazom
a v čase nárazu bola rovnaká/, uviedol, že prejazd každého z vozidiel mohol byť vykonaný v takom
krátkom časovom úseku, že vodič na to nemusel reagovať znížením rýchlosti. Vozidlo Škoda sa nemohlo
pohybovaťtakýmspôsobom,žebysanachádzalovľavotočivomšmyku,tedažebyboloprivrátenésvojou
pravou prednou časťou k vozidlu Volvo a to s ohľadom na ďalší pohyb vozidla po zrážke, čiže šmyk bol
takým spôsobom, že vozidlo sa pohybovalo v šmyku, kde došlo k rotácii v zmysle hodinových ručičiek a
tak bolo privrátené ľavou prednou časťou k vozidlu Volvo. Vzhľadom na poškodenie ľavej prednej časti
vozidla Volvo, pravdepodobne poškodenie servo riadenia mu veľmi znižovalo možnosti ovládať jazdnú
súpravu a technicky je veľmi pravdepodobné, že došlo k strate smerovej stability jazdnej súpravy po
zrážke, v dôsledku čoho už nemal vlastne možnosť smerovo ovplyvňovať pohyb súpravy. Podľa názoru
znalca vodič vozidla Volvo neznižoval rýchlostný stupeň pred zrážkou vozidiel, pretože to nevyplýva z
jeho výpovede a z tachografového záznamu vyplýva, že nato nemal dostatok času. Z jeho výpovede
vyplýva že vykonával vyhýbací manéver, tento
je prijateľný, že ho mohol vykonávať, ale do akej miery ho vykonal, či sa priečne premiestnil o pol metra,
alebo to bolo 30 cm, to z technického hľadiska nie je možné vypočítať. Po oboznámení so zdravotným
obmedzením vodiča I. v čase nehody, teda alternatív, že mal fixovaný 2. a 3. prst ľavej ruky sadrou
ktorá prechádzala po chrbte ruky až na predlaktie, resp. mal fixovaný 3. a 4. prst po predlaktie, či bol
týmto nejakým spôsobom obmedzený v riadení nákladného vozidla, znalec uviedol, že táto otázka mu
celkom do kompetencie nepatrí, ale podľa jeho názoru, ho to ako vodiča obmedzovala, na druhej strane
riadenie konkrétnej súpravy nevyžaduje veľké ovládacie sily, aby mu to znemožňovalo viesť jazdnú
súpravu vo svojom jazdnom pruhu. Uviedol, že pokiaľ ovláda volant len tou zafixovanou rukou, tak
možnosti ovládania sú v menšom rozsahu. Vozidlo Volvo bolo po zrážke s vozidlom Škoda ovplyvnené
tým, že zrážka spôsobovala začiatok nestability jazdnej súpravy ale z technického hľadiska nie je možné
presne určiť kde došlo k poškodeniu servo riadenia, ak už pri kontakte s vozidlom Škoda, tak ovládanie
na volante vyžadovalo veľmi veľké sily a znemožňovalo riadne vozidlo riadiť, čiže po tejto zrážke je
prijateľné, že vodič nemá možnosť ovplyvniť kde bude jazdná súprava smerovať. K tomu, či vodič
vozidla Volvo nemohol po zrážke ovplyvniť smer vozidla, znalec uviedol, že sa k tomu jednoznačne nedá
vyjadriť, pretože nevie presne, kde došlo k poškodeniu servo riadenia. Ak k jeho poškodeniu došlo až
na konci, teda že obsiahlo viacero nárazov a prvotná strata smerovej stability mala jemný charakter,
ktorý by bolo ešte možné ustáliť, tak vtedy nie je možné vylúčiť, že vodič vozidla Volvo mal možnosť
sa s jazdnou súpravou vrátiť do svojho smeru jazdy, čo sa už dodatočne zistiť nedá. Na otázku, čo z
fotodokumentácie motorového vozidla Volvo sa dá určiť či došlo k poškodeniu servo riadenia, znalec
uviedol,žeonnemalmožnosťvozidloohliadnuť.Zfotodokumentáciesadáposúdiťto,ženárazsmeroval
na oblasť servo riadenia, lebo táto oblasť vykazuje deformáciu. Či došlo k takému poškodeniu, z ktorého
by automaticky vyplývalo vytečenie kvapaliny, to sa z fotodokumentácie posúdiť nedá. Na otázku, keďže
na fotozáberoch Škody Felícia nie je žiadna známka po oleji z vozidla Volvo, ako je to možné, znalec
uviedol, že to, že tam nie je tekutina je možné vysvetliť tým, že pri kontakte vozidla Volvo a Felícia došlo
k pôsobeniu predovšetkým v oblasti nárazníka vozidla Volvo a takisto časti kde je blatník, teda tá oblasť,
kde sa nachádza servo je akoby chránený pred tým, aby nedošlo k priamemu vystreknutiu prevádzkovej
kvapaliny na vozidlo Škoda. Teda ako keby ani nebola tá možnosť, žeby k tomu došlo, pretože vozidlo
Volvo nejazdilo po ceste bez blatníka, bez časti masky, aby bol priamy kontakt, otvorená možnosť, aby
pri poškodení hadičky došlo priamo k vystreknutiu na vozidlo Škoda.
Z „Protokolu o nehode v cestnej premávke“ k nehode zo dňa 15.2.2005 o 13.00 hod. /v časti opísanie
udalosti/ spísaného ORPZ Poprad, ODI Poprad práp. I. G. vyplýva, že dňa 15.2.2005 o 13.00 hod. na
štátnej ceste I/18 medzi Levočou a Spišským Hrhovom km 635,950 došlo k nehode účastníkov I.. T. T.,
S. I. S. D. J.. V popise udalosti je uvedené, že vodička I.. T. riadila vozidlo TS 525AA v smere od Levoče
na Spišský Hrhov, pričom na zľadovatelej čerstvo zasneženej ceste neprispôsobila rýchlosť stavu a
povahe vozovky, v dôsledku čoho v tiahlej pravotočivej zákrute v miernom klesaní smeru jej jazdy prešla
s vozidlom do protismeru, kde narazila do protiidúceho vozidla SN 163AM vodiča I.. Vozidlo I. v dôsledku
nárazu sa dostalo do protismerného jazdného pruhu smeru jeho jazdy, kde čelne narazilo do vozidlaSK-204 AJ a toto vozidlo pred sebou tlačil až na zvodidlá a zábradlie mostu, ktorým ho prerazil a vodič
I. následne zišiel do ľavej priekopy, kde sa prevrátil nabok a vozidlo SK 204 AJ zostalo zatlačené pod
týmto kamiónom. Alkohol u vodiča I. ani vodičky
T. zistený nebol. Dopravnú nehodu zavinila vodička JUDr. T. porušením ust. § 15 ods. 1 Zák.315/96 Z.z.,
začo jej bol na mieste zadržaný vodičský preukaz.
V bode I. - dopravná situácia je uvedené, že miesto dopravnej nehody sa nachádza mimo obce na
otvorenom úseku cesty I/18 medzi obcami Levoča a Spišský Hrhov na moste č. 18-411, pričom smer
staničenia je od Levoče na Spišský Hrhov. V mieste nehody je šírka cesty 8,1 m, pričom je obojsmerná
a po odhrnutí snehu bolo zistené v strede cesty vodorovné dopravné značenie. Povrch cesty je tvorený
živicou dobrej kvality bez závad v čase nehody podľa svedkov na ceste námraza a čerstvý rozjazdený
sneh. Šírka cesty na meste je 8,0 m odhrnuté a následne vpravo v smere staničenia je vyvýšený
zasnežený pás široký 1,4 m až k zábradliu a vľavo od cesty je taktiež rovnaký zasnežený pás široký 1,0
m až k zábradliu mosta. Hustota premávky v čase nehody veľmi vysoká. V čase nehody silné sneženie,
silný nárazový vietor severný, ktorý na ceste vytváral snehové jazyky. Povrch cesty je zasnežený
kašovitým snehom. Oslnenie nemožné, lebo nehoda sa stala počas dňa. Stav vodiča I. pred nehodou
dobrý, ničím neovplyvnený, dychová skúška negatívna, stav vodičky T. pred nehodou nezistený, lebo
bola prevezená do NsP v Levoči, kde bola hliadkou OO PZ podrobená dychovej skúške s negatívnym
výsledkom, zdravotný stav vodiča J. pred nehodou nezistený, lebo zomrel na mieste nehody.
Pri opise stôp II. bod uvádza sa: a/ ako východzí bod merania bol určený /ďalej len VBM/ v protismere
staničenia vpravo mimo cesty začiatok zábradlia mostu č. 18-411, pričom v protismere staničenia sú
zadávané hodnoty so znamienkom plus + a v smere staničenia sú zadávané hodnoty so znamienkom
mínus -.
Od VBM je stopa č. 1/ľavý predný roh vozidla TS 525-AA -33,0 m a vpravo mimo cesty je 4,0 m.
Od VBM je stopa č. 2 /pravé predné svetlo SK-204 AJ/ - 3,4 m a vpravo mimo cesty v smere staničenia
je 0,8 m od VBM je stopa č. 3 /pravdepodobné miesto zrážky kamiónu SN 163 AM s vozidlom TS 525
AA, kde sa začínajú olejové škvrny na ceste a je vnútorné tesnenie ľavého svetla predného SN 163 AM/
- 3,4 m a od ľavého okraja cesty v smere staničenia je 2,5 m a od pravého okraja cesty je 5,6 m. Stopa
č. 4 /je pravá smerovka vozidla SN 163/ po sfotení nebola zameriavaná lebo účastník nehody uviedol,
že tam bola ním odkopnutá, takže sa nejedná o vieryhodnú stopu pre účely trestného konania.
Od VMB je stopa č. 5 /predný nárazník vozidla SK 204 AJ + 11,0 m a sa nachádza na pravom okraji
cestu smeru staničenia na snehu.
Od VBM je stopa č. 6 /miesto pravdepodobného nárazu vozidla SN 163 AM do zábradlia mosta vpravo
s smere staničenia/ je + 17,6 m.
Od VBM je stopa č. 7 /zadná časť návesu SN 010 Od VBM je stopa č. 7 /zadná časť návesu SN 010
Od VBM je stopa č. 7 /zadná časť návesu SN 010YA/ je + 21,0 m a je vpravo mimo cesty 6.0 m a leží
na jeho ľavom boku. Predný pravý roh je od VBM 34 m a od pravého okraja cesty je 10,8 m.
Predný pravý roh ťahača SN-163 AM je od pravého okraja cesty 14,4 m a je vkliesnený v prednej ľavej
časti vozidla SK- 204 AJ
Od VMB je stopa č. 9 /zadný ľavý roh vozidla SK 204 AJ/ je + 36,2 m a od pravého okraja cesty je 16,4
m, pričom jeho zadná pravá časť je od pravého okraja cesty 17.2 m.
b/ v tomto bode sa nachádzajú stopy č. 6 to je poškodené zábradlie mostu, ktoré je namerané v bode a/.
Súčasťou protokolu je fotodokumentácia obsahujúca 32 záberov , z ktorých na č. 28 a č.29 je, podľa
vysvetliviek k nemu uvedené, že pri zábere č. 28 je pravdepodobne miesto zrážky TS 525 AA a
SN-163AM, kde sa nachádza vnútorná gumená ochrana ľavého svetlometu SN 163 AM a olejové škvrny
na ceste.
Ani na základe takto vykonaného dokazovania v konaní pred súdom nie je možné jednoznačne a
bez zjavných pochybností konštatovať, že dopravnú nehodu popisovanú obžalobou v skutku, ako
aj jej následok, spôsobila svojim konaním obžalovaná T.. Súd vykonal dôkazy v priebehu hlavných
pojednávaní vychádzajúc z dôkazov obsiahnutých v spisovom materiály z prípravného konania a nezistil
žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy o ktoré by sa mohol oprieť pri konštatovaní viny obžalovanej.
Súd v rámci tohto konania zo zistených dôkazov a ich vyhodnotením, ktoré boli charakteru jednak
svedčiacichprotiobžalovanej,akoajvjejprospech,nemoholjednoznačnebezakýchkoľvekpochybností
skonštatovať vinu obžalovanej zo žalovaného skutku, pričom povinnosťou súdu v rámci tohto konania
je zisťovať a dokázať či uvedený skutok spáchala obžalovaná, nie však dokázať, pokiaľ to nebola
obžalovaná, kto sa uvedeného konania, kladeného jej za vinu obžalobou, dopustil. Na základezabezpečených dôkazov, resp. stôp v rámci prvotných úkonov políciou, nemožno vyvodiť jednoznačný
záver pre konštatovanie, že k zrážke vozidiel Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnej dráhe vozidla Volvo.
Je potrebné k tomu uviesť, že od dopravnej nehody po odstavenie premávky v uvedenom úseku, došlo
k značnému časovému odstupu, počas bola hustá premávka, jazdili vozidlá, cesta bola zasnežená,
resp. zľadovatená, ba došlo aj k odpluhovaniu snehu a posypu vozovky štrkom posypovým vozidlom,
čím mohlo dôjsť k znehodnoteniu prípadných stôp, resp. ich zničeniu. Na druhej strane nedostatkom
pri zabezpečení zistených stôp na mieste nehody bolo aj to, že neboli zdokumentované stopy tak, aby
tieto boli jednoznačne použiteľné v ďalšom konaní pre jednoznačné konštatovanie a určenie miesta
zrážky vozidiel Volvo a Škoda Felícia. Ani fotograficky zdokumentovaná a označená stopa č. 3 podľa
protokoluonehode,akopravdepodobnémiestozrážkymotorovýchvozidielVolvoaŠkodaFabia,nebolo
ďalšími dôkaznými prostriedkami potvrdené ako jednoznačné a jediné možné miesto zrážky vozidiel.
Pre konštatovanie že stopa č. 3 - kde sa začínajú olejové škvrny na ceste - pohľadom na jej fotografickú
dokumentáciu len ťažko rozlíšiteľná od povrchu cesty, resp. nezdokumentovaná len slovne uvedená ako
časť, keďže mali byť začínajúce škvrny, teda mali niekde aj pokračovať čo v dokumentácii chýba a je
preto pochybné, ako to skutočne na mieste bolo. Vzhľadom nato, že nebola odobratá vzorka kvapaliny,
ktorá mala byť na vozovke vytečená, nemožno konštatovať o akú kvapalinu sa jedná, či pochádza z
niektorého z vozidiel, resp. či vôbec pochádza z niektorého z vozidiel predmetnej dopravnej nehody.
Rovnako aj zo znaleckého posudku Ing. G. M. vyplýva, že nie je možné potvrdiť alebo vyvrátiť verziu
vodičky T., alebo vodiča I. ohľadom prejdenia protiidúceho vozidla do protismeru, teda nie je možné
objektívnepreukázaťmiestozrážkyichvozidiel. ZnaleckýposudokÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskej
univerzity v Žiline, riešil dva varianty príčin dopravnej nehody a to pod označením „variant č. l“, teda že k
zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo v jazdnom pruhu jazdnej súpravy, čím vozidlo Škoda Favorit
prešlo do protismerného jazdného pruhu a „variant č. 2“ že k zrážke vozidla Volvo a Škoda Felícia došlo
v jazdnom pruhu vozidla Škoda, teda jazdná súprava prešla do protismerného jazdného pruhu. Obidva
varianty sú z hľadiska výpočtu zrážky a pohybu vozidiel po zrážke technicky prijateľné a ani jeden nie
je možné jednoznačne vylúčiť. Pokiaľ znalci v posudku sa vyjadrili k týmto dvom variantom v rovine
pravdepodobnostnej, potom sa pravdepodobnejším javí variant č.1 s tým,
že tesne pred zrážkou nedošlo k zníženiu rýchlosti jazdnej súpravy /podľa tafografického záznamu/, že
sa pohybovala pred zrážkou určitý čas konštantnou rýchlosťou, teda pred zrážkou nedošlo k zníženiu
rýchlosti jazdnej súpravy, ktoré je charakteristické pri strate smerovej stability, nemožno bez akýchkoľvek
ďalších súvisiacich a podporujúcich dôkazov tohto konštatovania vychádzať len z „pravdepodobnosti“
a na základe pravdepodobnostného dôkazu uznať obžalovanú vinnou zo žalovaného skutku. Znalci v
posudkusazaoberajúajolejovou škvrnouakeďženiejeznámyjejcharakter,niejeznámeakémnožstvo
oleja bolo potrebné na zanechanie tej stopy, nie je možné vypočítať potrebné množstvo servokvapaliny
na vytvorenie škvrny od miesta zrážky po opustenie vozovky vozidlom Volvo. Okrem toho v prípade, že
olejová stopa bola vytvorená vytekajúcou servokvapalinou vozidla Volvo, potom olejová stopa nemohla
vzniknúť bezprostredne v mieste zrážky, nakoľko od prerušenia uzavretého okruhu servoriadenia po
okamih, kedy sa servokvapalina dostala na vozovku, musel uplynúť určitý čas, z čoho vyplýva, že
označené miesto ako stopa č. 3 - pravdepodobné miesto zrážky vozidiel Volvo a Škoda, nemohlo byť
miestom zrážky týchto vozidiel, ale len prípadný jeho následok. Miesto zrážky tomuto predchádzajúce
nevyplýva ani zo znaleckého dokazovaní a následne nemohlo byť ani súdom, vzhľadom na absenciu
relevantných a jednoznačných dôkazov, zistené. K samotnému poškodeniu servoriadenia vozidla Volvo,
vdôsledkuktoréhodošlokúnikuprevádzkovejkvapaliny,znalciuviedli,žeztechnickéhohľadiskaktomu
mohlo dôjsť iba vtedy, ak došlo k dostatočnému silovému pôsobeniu ľavej prednej časti vozidla Volvo s
iným vozidlom, prípadne terénom a mohlo sa tak stať buď pri zrážke vozidla Volvo s vozidlom Škoda,
tiež pri zrážke vozidla Volvo s vozidlom Citroen a rovnako aj pri zrážke vozidla Volvo so zábradlím.
S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a dôkazy v zmysle ktorých prichádzajú do úvahy dva
protichodné varianty vzniku dopravnej nehody, teda že k zrážke vozidiel Volvo a Škoda Fabia došlo
buď v jazdnom pruhu pohybujúceho sa vozidla Volvo, alebo v jazdnom pruhu pohybujúceho sa vozidla
Škoda Fabia, nemožno vyňať alternatívu svedčiacu len v neprospech obžalovanej bez toho aby tomuto
konštatovaniu nasvedčovali ďalšie jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy, súd v rámci zásady „in
dubio pro reo“ obžalovanú spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala
obžalovaná.
V zmysle § 288 ods. 3 Tr. por. keďže obžalovanú spod obžaloby oslobodil, poškodené strany odkázal
s ich nárokmi na občianske súdne konanie.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
oznámenia na tunajšom súde. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil
v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až jeho doručenie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.