Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/110/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3810010361
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3810010361.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 12. 03. 2014 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Pavla Bielika a prísediacich Kataríny Zábojníkovej a Antona Mikulu v trestnej veci proti
obžalovanému Z. G.

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. G., nar. XX. XX. XXXX v G., bytom Z. G. č. XXX/X

j e v i n n ý, ž e

1.) v priebehu mesiacov apríl až máj 1999 v B. K. vylákal od poškodeného K. I. za účelom kúpy
chladiarenského zariadenia na dvakrát pôžičku vo výške 500.000,-Sk s lehotou splatnosti do októbra
2000, pričom v stanovenom termíne pôžičku nevrátil, čím poškodenému K. I., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. K., Ľ. Štúra XX/XX spôsobil škodu vo výške 16.596,96 eur (500.000,-Sk),

2.) s vedomím, že nebude schopný poskytnuté pôžičky vrátiť

- v priebehu mesiacov apríl až jún 2000 v G. od poškodeného U.. K. A. pod zámienkou investovania
do predajne mäsa v E. vylákal celkovo finančnú hotovosť vo výške 900.000,-Sk, ktoré sa zaviazal
uhradiť v lehote troch mesiacov od požičania, pričom hotovosť nevrátil, čím poškodenému U.. K. A., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G., A. cesta č. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 29.874,53 eur (900.000,-Sk)

- dňa 26.5.2000 v T. vylákal od poškodeného P. D. pôžičku vo výške 100.000,-Sk a následne dňa
30.5.2000 ďalšiu sumu vo výške 110.000,-Sk za účelom zakúpenia tovaru a zariadenia do svojej
prevádzky- predajne mäsa, v lehote splatnosti do 25.12.2000 pôžičky nevrátil, čím poškodenému P. D.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. č. XX spôsobil škodu vo výške 6.970,23eur (210.000,-Sk),

- dňa 12.6.2000 v G. vylákal od poškodeného W. S. pôžičku vo výške 380.000,-Sk s lehotou splatnosti
do 12.9.2000, pričom v stanovenom termíne pôžičku nevrátil, čím poškodenému W. S., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G., D. XXXX/XX spôsobil škodu vo výške 12.613,69 eur (380.000,-Sk),

čím spôsobil v bode 2 celkovú škodu vo výške 49.458,94 eur (1.490.000,-Sk),

3.) v priebehu mesiaca september 2000 uvedomujúc si, že nebude schopný poskytnutý úver splatiť
vylákal od poškodeného W. G., Z. 4, G., U.: XXXXXXXX záruku - podpisy zmlúv o zriadení záložného
práva č. XXXXXXX a XXXXXXX zo dňa 28.9.2000 k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku W. G., ktorým
poškodený záložca zabezpečil pohľadávku záložného veriteľa firmu T.- U.. K. K., ktorý Z. G. na základe
zmluvy o faktoringu č. 2809001 zo dňa 28.9.2000 poskytol finančné prostriedky vo výške 1.000.000,-
Sk, splatnú pohľadávku v lehote splatnosti do 28.5.2001 neuhradil, pričom veriteľ svoju pohľadávku
uspokojil zo zabezpečenia, čím poškodenému W. G., Z. 4, G., U.: XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške
48.131,18 eur (1.450.000,-Sk),

4.) s vedomím, že nebude schopný poskytnuté pôžičky vrátiť

- v období mesiacov január až máj 2001 v E. vylákal od poškodeného U. X. hotovosť v celkovej výške
1.640.000,-Sk za účelom zakúpenia nehnuteľnosti v Prievidzi, nehnuteľnosť nekúpil, v ním určenej lehote
peniaze poškodenému nevrátil, čím poškodenému U. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Z., M. X. 863/1
spôsobil škodu vo výške 54.438,03 eur (1.640.000,-Sk),

- dňa 18.5.2001 v Prievidzi vylákal od poškodeného U.. B. X. pôžičku vo výške 200.000,-Sk za účelom
kúpy predajne mäsa, v lehote splatnosti do 18.7.2001 pôžičku nevrátil, čím poškodenému U.. B. X., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom Z., A. Y. XXX/X spôsobil škodu vo výške 6.638,78 eur (200.000,-Sk),

- dňa 2.7.2001 v Prievidzi vylákal od poškodeného A. Y. hotovosť v celkovej výške 2.150.000,-Sk za
účelom zakúpenia nehnuteľnosti v Novákoch, nehnuteľnosť nekúpil, v lehote splatnosti do 30.10.2001
pôžičku nevrátil, čím poškodenému A. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. XX/X spôsobil škodu
vo výške 71.366,93 eur (2.150.000,-Sk),

- dňa 6.8.2001 v E. vylákal od poškodeného F. Z. pôžičku vo výške 60.000,-Sk za účelom zakúpenia
tovaru a zariadenia do svojej prevádzky- predajne mäsa, v lehote splatnosti do 21.8.2001 pôžičku
nevrátil, čím poškodenému F. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., J. XXX/X spôsobil škodu vo výške
1.991,64 eur (60.000,-Sk),

- v priebehu mesiacov november, december 2001 v E. vylákal od poškodeného F. K. pôžičku v celkovej
výške 200.000,-Sk za účelom zakúpenia tovaru do svojej prevádzky- predajne mäsa, v lehote splatnosti
do konca roka 2003 pôžičku nevrátil, čím poškodenému F. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E.,
Suvorovova XXX/X spôsobil škodu vo výške 6.638,78 eur (200.000,-Sk),

- dňa 29.1.2002 v Novákoch vylákal od poškodeného O. M. pôžičku vo výške 150.000,-Sk, ktorú mal
splatiť do 29.7.2002 a v priebehu mesiaca február 2002 ďalšiu pôžičku vo výške 50.000,-Sk, ktorú mal
vrátiť v priebehu marca 2002, a to za účelom zakúpenia tovaru do svojej prevádzky- predajne mäsa, v
lehote splatnosti pôžičky nevrátil,
čím poškodenému O. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E., M. I. XXX/X spôsobil škodu vo výške 6.638,78
eur (200.000,-Sk),

- v priebehu mesiaca marec 2002 v E. vylákal od poškodeného O. J. pôžičku vo výške 50.000,-Sk za
účelom zakúpenia tovaru do svojej prevádzky - predajne mäsa, v lehote splatnosti do júla
2002 pôžičku nevrátil, čím poškodenému O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., G. XXX/XX spôsobil
škodu vo výške 1.659,70 eur (50.000,-Sk),

- dňa 20.8.2002 v I. vylákal od poškodenej W. S. pôžičku vo výške 200.000,-Sk za účelom zakúpenia
prevádzky - predajne mäsa, k čomu nedošlo, v lehote splatnosti do 20.10.2002 pôžičku nevrátil, čím
poškodenej W. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z. XX/X spôsobil škodu vo výške 6.638,78 eur
(200.000,-Sk),

- v priebehu mesiaca september 2002 v G. vylákal od poškodeného K. B. pôžičku vo výške 50.000,-
Sk, ktoré mal vrátiť do konca októbra 2002 a v priebehu mesiaca október 2002 ďalšiu pôžičku vo výške
20.000,-Sk s lehotou splatnosti do konca mesiaca november 2002, obe za účelom zakúpenia tovaru
do svojej prevádzky - predajne mäsa, v lehote splatnosti pôžičky nevrátil, čím poškodenému K. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX spôsobil škodu vo výške 2.323,57 eur (70.000,-Sk),

- dňa 27.9.2002 v E. vo večerných hodinách požiadal A.. W. Z. o poskytnutie pôžičky na záchranu svojej
prevádzky v Prievidzi na základe čoho mu poškodený dňa 29.9.2002 požičal sumu vo výške 50.000,-Sk
a následne dňa 30.9.2002 ďalších 100.000,-Sk, v lehote splatnosti do 14.10.2002, ani doposiaľ peniaze
nevrátil, čím poškodenému A.. W. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., S. E. spôsobil škodu vo výške
4.979,09 eur (150.000,-Sk),

- dňa 21.10.2002 vo K. I. vylákal od poškodenej W. M. pôžičku vo výške 50.000,-Sk s lehotou splatnosti
do 21.1.2003 a následne dňa 22.10.2002 ďalšiu pôžičku na sumu 30.000,-Sk splatnou do 8.11.2002, obe
za účelom zakúpenia prevádzky - predajne mäsa, k čomu nedošlo, v lehote splatnosti pôžičky nevrátil,

čím poškodenej W. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. I., S. XXX spôsobil škodu vo výške 2.655,51
eur (80.000,-Sk),

- dňa 30.10.2002 v Prievidzi vylákal od poškodeného A. Y. hotovosť vo výške 500.000,-Sk za účelom
zakúpenia nehnuteľnosti, k čomu nedošlo, v lehote splatnosti do 1.11.2003 pôžičku nevrátil, čím
poškodenému A. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., W. XX/X spôsobil škodu vo výške 16.596,96
eur (500.000,-Sk),

- v priebehu mesiaca oktober 2002 v G. vylákal od poškodenej A. B. pôžičku vo výške 10.000,-Sk s
lehotou splatnosti do konca decembra 2002 za účelom zakúpenia mäsa do predajne, v lehote splatnosti
pôžičky nevrátil, čím poškodenej A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXX spôsobil škodu vo výške
331,94 eur (10.000,-Sk),čím spôsobil v bode 4 celkovú škodu vo výške 182.898,49 eur (5.510.000,-Sk),

5.) v období od 13.8.2003 do 28.8.2003 odobral od Z. družstva G. E. mäsové výrobky v celkovej hodnote
130.170,-Sk, pričom za tovar, ktorý riadne odobral a predal, nezaplatil, čím poškodenému Z. družstvu
G. E., E.- I., D. XXX/X spôsobil škodu vo výške 4.320,88 eur (130.170,70-Sk),

t e d a
v bode 1

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

v bode 2

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku značnú škodu,

v bode 3

od iného vylákal záruku na úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie
úveru, a tak mu spôsobil značnú škodu,

v bode 4

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu,

v bode 5

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

t ý m s p á c h a l

v bode 1 obžaloby

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.,

v bode 2 obžaloby

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b) Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 183/1999
Z. z.,

v bode 3 obžaloby

trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, 4 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č.
183/1999 Z. z.,

v bode 4 obžaloby

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z.,

v bode 5 obžaloby

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z..

a z a t o s a
o d s u d z u j e:

Podľa § 250 ods. 5, § 35 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zbierky k úhrnnému trestu odňatia slobody
v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 39 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona č. 140/1961 Zbierky, pre výkon trestu sa zaraďuje do
I. (prvej) NVS.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný Z. je p o v i n n ý uhradiť poškodenému K. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. K., Ľ. Śtúra XX/XX škodu vo výške 16 596,96 eura, poškodenému U.. K. A., nar.
XX.X.XXXX, bytom G., A. cesta č. XXXX/XX škodu vo výške 15 269,20, poškodenej strane W. G., Z. 4,
G., IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 48 131,18 eura, poškodenému U.. B. X., nar. X.X.XXXX, bytom
Z., A. Y. XXX/X škodu vo výške 6 XXX,XX eur, poškodenému F. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E., J. XXX/
X škodu vo výške 1 991,64 eura, poškodenému F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom E., S. XXX/X škodu vo
výške 6 638,78 eur, poškodenému O. M., nar. X.XX.XXXX, bytom E., M. I. XXX/X škodu vo výške 4
315,21 eur, poškodenému O. J., nar. XX.X.XXXX, bytom I., G. XXX/XX škodu vo výške 995,82 eura,
poškodenému K. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX škodu vo výške 2 323,57 eura, poškodenému A..
W. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom E., S. námestie 3, škodu vo výške 4 979,09 eura, poškodenej A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX škodu vo výške 331,94 eura, poškodenej strane Z. družstvu G. E., E. I.,
D. XXX/X škodu 4 320,88 eura

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení U. X., nar. 1.1.1960, bytom Z., M. X. XXX/X, A. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., W. XX/X, W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Z. XX/X, W. S., nar. XX.X.XXXX,
bytom G., D. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodení U., AMK Handlová, Poštová 4 Handlová, IČO:
17066115, MUDr. Alexander Poprac so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov X., U.. A., P.,B.,B.,S.,Y.,I.,I.,T.o,podľa §
263 ods. 3 písmeno a/ J. poriadku prečítal výpovede svedkov M., S.,U.. B.,U.. K. z prípravného konania,
so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal výpovede svedkov R.,K.,L.,U..L.,X., E. z prípravného
konania, podľa § 88 ods. 4 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka D. na číslo listu 1997 - 1998.

Podľa § 269 Trestnom poriadku oboznámil trestné oznámenie číslo listu 1 - 2, 591 - 593, 922 - 92, 974 -
976, 1053 - 1055, 1174 - 1085, 1220 - 1221, 1461, sťažnosť číslo listu 24 - 25, zápisnicu o konfrontácii
číslo listu 104 - 108, 109 - 114, 326 - 331, 369 - 372, 385 - 378, 489 - 492, 562 - 564, 611 - 615, 856
- 859, 930 - 933, 982 - 985, 1234 - 1236, 1581 - 1583, výpočet výšky škody číslo listu 121, nájomnú
zmluvu číslo listu 129 - 132, vyhlásenie číslo listu 143, znalecký posudok číslo listu 157 - 167, zmluvy o
pôžičke číslo listu 172 - 173, 193 - 201, 415, 868 - 869, 873, 874, 924, 1249 - 1253, 1462 - 1464, 1216

- 1218, listiny číslo listu 181 - 182, nájomné zmluvy číslo listu 203 - 207, pokladničné doklady číslo listu
208 - 209, trestné oznámenie číslo listu 210 - 226, výpis zo živnostenského registra číslo listu 227 - 228,
1514 - 1516, faktúry číslo listu 229 - 238, kúpna zmluva číslo listu 239 - 242, výpis z účtu číslo listu 243
- 246, daňové priznania číslo listu 247 - 252, uznanie dlhu číslo listu 253 - 254, záväzok číslo listu 299,
rozsudok číslo listu 305 - 307, správa číslo listu 309, potvrdenie číslo listu 373, výpis z katastra číslo listu
407, 450 - 454, 915 - 916, 946 - 947, 949 - 952, kúpna zmluva číslo listu 421 - 422, nájomná zmluva
číslo listu 423 - 424, správy číslo listu 426 - 435, 438, 439 - 440, daňové priznania číslo listu 445 - 449,
1518 - 1552, správy číslo listu 455, 481 - 475, 476, 1115 - 1116, 1267, 1381, 1269 - 1389, 1636 - 1717,
1725, potvrdenie o pôžičke číslo listu 496, 512, 569, trestné oznámenie číslo listu 538, faktúry číslo listu
538 - 550, listina číslo listu 578, výpis z obchodného registra číslo listu 579 - 580, úradný záznam číslo
listu 573, účtovníctvo číslo listu 646 - 836, listiny číslo listu 861 - 867, 870 - 872, 875 - 878, doklady číslo
listu 879 - 904, potvrdenia o výberoch číslo listu 942, závet číslo listu 997, vyhlásenie číslo listu 1018,
notárska zápisnica číslo listu 1019 - 1020, potvrdenie číslo listu 1021 - 1022, daňové priznanie číslo
listu 1023, 1382 - 1394, výpis z listu vlastníctva číslo listu 1032 - 1041, podnikateľský plán číslo listu
1095 - 1104, obchodná zmluva číslo listu 1105 - 1106, splátkový kalendár číslo listu 1107, zápisy číslo
listu 1108 - 1109, príjmové vkladové lístky číslo listu 1110 - 1114, zmluva o faktoringu číslo listu 1176 -
1177, zmluva o zriadení záložného práva číslo listu 1178 - 1192, kúpna zmluva číslo listu 1193 - 1197,
rozsudok číslo listu 1254 - 1265, dohoda číslo listu 1593, listiny číslo listu 1620 - 1623, listy číslo listu 46,
1624, rozsudok číslo listu 1718 - 1720 , obžaloba číslo listu 1721 - 1722, výpis z evidencie priestupkov
číslo listu 1726 - 1627, register trestov číslo listu 1729, 2009, pripojený spis Okresného súdu Prievidza
číslo 2 T 67/2007, listinné dôkazy číslo listu 1665 - 1789, 1811 - 1820, 1829, 1913 - 1932, dohoda číslo
listu 1810, sťažnosť číslo listu 1839 - 1845, materiály predložené prokurátorom číslo listu 1872 - 1873,
námietka číslo listu 1938 - 1943.

Obžalovaný okrem iného uviedol, že v prípade skutku pod bodom 1, v dobe, keď spolupracoval s
firmou D., požiadal poškodeného I. o poskytnutie finančných prostriedkov na kúpu chladiarenského
zariadenia. Poškodený s tým súhlasil, dal mu finančné prostriedky na dvakrát. Sumu 400 000 alebo 500
000 slovenských korún odovzdal riaditeľovi firmy D.. V nasledujúcom období firma začala mať problémy,
potom skrachovala, on presťahoval predajňu na námestie, toto riešil s pánom K.. Potom si ešte požičal od
I. ďalšie peniaze, dohodli sa, že I. si za to bude brať mäso. V tomto prípade si požičal asi 200 000 korún,
poškodenému dal mäso v hodnote asi 50 000 korún. Potom sa dostal do takej zlej finančnej situácie,
že poškodenému už tie požičané peniaze nemohol vrátiť. Až v roku 2004 na požiadanie poškodeného
spísali doklad o požičaných peniazoch. Nepočítal s tým, že poškodený na neho podá trestné oznámenie,
vychádzali spolu dobre. Na otázku prokurátora, či sa nejakým spôsobom zúčastňoval na konkurze
firmy D. uviedol, že nie. Odišiel skôr z firmy ako sa predajňa zatvorila, na podnikateľa D. nepodal
trestné oznámenie, veril, že sa to ešte nejako porieši, teraz je ten najhorší on. Na otázku prokurátora
uviedol, že tých prvých 200 000 alebo 300 000 slovenských korún mu dal poškodený na zakúpenie
chladiarenského zariadenia, keď išiel pracovať do firmy D.. Určité provízie mal dostať aj poškodený. Na
otázku prokurátora prečo je uvedené v zmluve z 1. 6. 2002, že sa jedná o zapožičanie peňazí uviedol, že
vtedy už začal mať problémy, do predajne prišiel exekútor, vtedy sa poškodený začal určitým spôsobom
istiť. Na otázku prečo neukončil prenájom v tej predajni, ktorú mal prenajatú od pána K. a nepredával v
predajni na ulici O. D., uviedol, že to nebolo také jednoduché. Predajňa, ktorú mal prenajatú od pána
K. fungovala pomerne dobre. Na otázku prečo bola zmluva z roku 2002 s poškodeným skoncipovaná
ako zmluva o pôžičke a nemala inú formu, uviedol, že veril, že tie peniaze vráti. Chcel otvoriť ďalšiu
predajňu v Prievidzi na sídlisku S.. Na otázku prečo sa nijakým spôsobom nezapojil do likvidácie firmy
D., uviedol, že o tom nevedel, to chladiarenské zariadenie bolo odvezené v noci. Na otázku obhajcu
uviedol, že je možné, že lehota splatnosti pôžičky s poškodeným bola dohodnutá ústne do októbra 2000.
Pri požičiavaní peňazí bol len on a poškodený, iný dôkaz na požičanie peňazí neexistoval. Na otázku
predsedu senátu, či v čase požičania peňazí od poškodeného mu niekto dlhoval peniaze uviedol že O..
M., to vedel poškodený. Dlhoval mu aj A. sumu 1 200 000 slovenských korún. Tiež mu dlhoval D. a
neskôr aj I.. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje skutočnosť, že k tým údajný dlžníci ktorý uviedol,
žiaden dlh voči osobe neuznali, uviedol, že je to nezodpovednosť a vypočítavosť zo strany O.. M. ako
poškodený tvrdí, že za mäso platilo, nie je to pravda. A. požičal 1 200 000 slovenských korún v dobe, keď
ešte pracoval v banke. V roku 2007 uznal dlh 1 200 000 slovenských korún pred notárom. Na otázku ako
si vysvetľuje, že A. poprel podpis pod uznaním dlhu, uviedol, že treba dať urobiť grafologickú expertízu.
Nie je pravda, že v roku 2006 mu dovolil ako bezdomovcovi prespávať v prevádzke, pracoval u neho.
Pokiaľ sa týka skutku 2 a poškodeného U.. A., nie je pravda, že mu tento poškodený požičal 900 000
slovenských korún, bolo to 400 000 slovenských korún, on mu vrátil 440 000 slovenských korún. Dostal

od neho tiež mäso za 20 000 až 30 000 slovenských korún. Papier, ktorý predložil vyšetrovateľovi ako
doklad, že vrátil poškodenému peniaze, poškodený nepoprel. Pokiaľ sa týka poškodeného D. požičal si
od neho viackrát peniaze, dohodol sa s ním tak, že keď mu M. vráti peniaze, tak on mu vráti peniaze .
V prípade tohto poškodeného to bolo tak, že si najprv požičal peniaze až potom sa spísala zmluva o
požičaní peňazí. Už si nepamätá kedy si potom následne požičal ďalšie peniaze. Je možné, že to bolo
30. 5. 2000. Tie peniaze potreboval na nakúpenie zásob do predajne a tiež na zariadenie predajne.
Peniaze nevrátil, poškodenému dal nejaké mäso, poškodený S. mu v roku 2000 požičal sumu 380 000
slovenských korún, tieto peniaze mu na viackrát vrátil. Pôžičku si istil strojovým zariadením. Poškodený
túto skutočnosť popiera, tvrdí, že mu vrátil úrok. Poškodený S. mu ďalší rok požičal sumu 170 000
slovenských korún. V tejto súvislosti nerozumie, že ak mu nevrátil 380 000 slovenských korún prečo mu
o rok požičal 170 000 slovenských korún. Keď žiadal po poškodenom doklad o vrátení peňazí, povedal
mu, že to bol len úrok, že to istina nebola. Je pravda, že peniaze poškodenému nevrátil v lehote ako
bola dohodnutá. Na otázku predsedu senátu uviedol, že v súvislosti s touto pôžičkou bol zaviazaný v
civilnom konaní nahradiť škodu poškodenému. Ku skutku pod bodom 3 okrem iného uviedol, že v tej
dobe potreboval úver, oslovil známu pani Privrelovú, urobila mu podnikateľský zámer, toto ale padlo,
táto mu ponúkla, že má nejaký známych v G., navštívil plánov T. a A., povedal im o svojom zámere
súhlasili s tým, vyplatil im aj nejakú sumu asi 100 000 korún. V súvislosti so zvyškom sumy oslovil pána
K. z Piešťan, tento mu v minulosti zvykol finančne pomôcť. Tento to bol pozrieť a na základe toho, za
použitia záložného práva, mu sľúbil peniaze požičať. Na otázku prokurátora uviedol, že W. G. do toho
išla aj z toho dôvodu, že sa poznal s manželkou pána T.. Je možné, že sa zaňho prihovorila aj pani Z..
Táto mu vypracovala aj podnikateľský plán. Podnikateľský plán nepredložil T. a A., v podnikateľskom
pláne bol uvedený postupný nárast obratu, toto uviedol Z. on. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje
skutočnosť, že subjekty uvedené v podnikateľskom pláne popreli obchodné kontakty s ním, uviedol, že
má doklady o tom, že s týmito subjektami obchodoval. Ide o doklady z roku 1998. v dobe, keď sa robilo
podnikateľský plán je pravda, že s tými subjektami neobchodoval. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom
4, poškodený X., vyhral v stávkovej kancelárii 200 000 slovenských korún, nemali takú hotovosť na
vyplatenie, zaujímal sa o tom ako by sa to dalo vyriešiť, vtedy potreboval peniaze na určitý obchod,
bol tam len poškodený hovoril, že peniaze má, išiel s ním tento poškodený mu peniaze dal. Poškodený
potom v jeho filme zainvestoval niekoľkokrát, najprv 100 000 korún, táto suma sa mu vrátila, potom 200
000 korún a potom 300 000 korún. Sumy 200 000 korún a 100 000 korún sa poškodenému nevrátili,
použil ich on. Spočiatku mu zo zisku určitú sumu vyplatil, pokiaľ sa týka sumy uvedenej v obžalobe
to si poškodený vyrátal za jednotlivé mesiace, poškodený ho potom napadal a vulgárne sa vyjadroval
na jeho adresu. Robil naňho nátlak, bol agresívny. Vzhľadom na to mal obavu o seba a aj rodinu, preto
pristúpil k podpísaniu dlžobného úpisu poškodenému. Časť peňazí poškodenému vrátil, časť vymohol
v exekučnom konaní. V súčasnosti si ešte nárokuje poškodený sumu 860 000 slovenských korún. Na
otázku prokurátora, že ak nie je hazardný hráč ako mohol vyhrať sumu 200 000 slovenských korún,
uviedol, že sa to dá. V živote nehral automaty, ani ruletu. Popiera, že by sumu uvedenú v obžalobe chcel
na zakúpenie nehnuteľnosti v E.. Na otázku prečo to tvrdí poškodený uviedol, že sa treba spýtať, asi na
to mal dôvod. Popiera, že by od poškodeného na viackrát prevzal sumu 1 640 000 slovenských korún.
Pripúšťa, že mohol od poškodeného dostať sumu asi do jedného milióna korún, túto sumu mu mohol
vrátiť, vrátane exekúcii. V hotovosti mu mohol dať 600 000 až 700 000 slovenských korún. Podľa jeho
názoru už žiadnu sumu nedlhuje aj keď podľa dlžobného úpisu, podpísaného po vyhrážkach, áno. Nevie
prečo je uvedené v notárskej zápisnici na číslo listu 1018, že tá suma mala ísť na kúpu nehnuteľnosti,
toto si všimol až keď to už podpisoval. Na otázku obhajcu, či peniaze boli vyplácané v prítomnosti iných
osôb, uviedol, že nie a žiadne doklady o peniazoch neboli vystavené. Pokiaľ sa týka poškodeného ing.
X. požičal si od neho na dvakrát, peniaze vrátil. Požičal si od neho 100 000 korún a 200 000 korún,
suma 100 000 korún bola vrátená cestou exekúcie, 200 000 korún mu splácal postupne. Vracal mu
to formou mäsa, aj hotovostne, poškodenému dával o tom doklady kde bolo uvedené, že sa jedná o
úroky, nie istinu, poškodený to takto chcel. Na otázku prokurátora uviedol že sumu 200 000 slovenských
korún poškodenému nevrátil v lehote splatnosti, asi nemal peniaze. Na otázku predsedu senátu či bol
presvedčený, že v lehote dvoch mesiacov pôžičku vráti uviedol že áno, črtali sa mu obchody a čakal
tiež že mu M. vráti peniaze. Taktiež mu mal vrátiť veľa peňazí I.. Na otázku uviedol, že poškodenému
povedal, že peniaze potrebuje na nákup mäsa a zariadenia, na otázku či sa nedivil poškodený, že nemá
peniaze na nákup mäsa uviedol, že to bola taká patová situácia, jedna jeho predajňa padala, ďalšie
dve predajne sa otvárali. Na otázku obhajcu uviedol že poškodený na neho podal trestné oznámenie
za útlak, bol oslobodený spod obžaloby. V prípade poškodeného Y. to všetko začalo, ide o najdôležitejší
prípad. Tento poškodený s ním chcel spolupracovať, na dva krát mu poskytol finančné prostriedky na
nákup mäsa. Dvakrát mu požičal po 500 000 slovenských korún, v prvom prípade mu ich vrátil, v druhom

prípade mu zostal dlhovať 150 000 slovenských korún. Poškodenému potom povedal že je schopný v
Bratislave zohnať aj ďalšie peniaze, čo by riešilo celú situáciu. Poškodený po ňom chcel aby mu podpísal
doklad o sume 2 150 000 slovenských korún, že zoženie finančné prostriedky. Na otázku prokurátora
ako mohol zabezpečiť poškodený od nejakej osoby finančné prostriedky, keď by tej osobe ukázal že mu
on dlhuje 2 150 000 slovenských korún uviedol že sám to tak navrhol.Tvrdil že v Bratislave má nejakú
spoločnosť , nejakých známych s ktorými spolupracuje. Tento skutok súvisí aj so skutkom z 30. 10. 2002
v prípade ktorého mu mal poškodený Y. požičať sumu 500 000 slovenských korún. Zmluva znie tak že
všetky peniaze v hodnote 2 650 000 slovenských korún mal prevziať v roku 2002. V októbri 2002 si od
poškodeného požičal 500 000 slovenských korún. Pôžičku z októbra 2002 poškodenému nezaplatil v
lehote splatnosti do 1. 11. 2003.Túto pôžičku potreboval na nájomné pre firmu J.. Z. Y. následne pripravil
jeho matku o dom, riešia sa aj iné veci na polícii. Na otázku obhajcu aby si obžalovaný pozrel doklady
na číslo listu 861 - 867 a uviedol či niektoré z nich vyhotovoval, podpisoval, obžalovaný uviedol že písmo
na číslo listu 861 nie je jeho, ani na čísle listu 862, písmo je poškodeného Y., na čísle listu 863 je jeho
písmo, na číslo listu 864 sú jeho ručne písané poznámky, na číslo listu 865 je písmo Y., na číslo listu
866, 867 môže byť jeho písmo . Poškodenému Z. vrátil všetky peniaze, v mäse a aj v hotovosti, akurát
nie v termíne. To je človek ktorý uviedol že trestné oznámenie na neho podal na podnet polície. Nevie
prečo poškodený tvrdí, že mu pôžičku nevrátil, asi chce ešte zarobiť. Možno to súviselo s tým že aj ďalší
poškodení sú z Novák.Peniaze od Z. si požičal na 3 alebo 4 krát. Potom čo bola prečítaná výpoveď
obžalovaná z prípravného konania kde uviedol že si peniaze požičal na 2 krát, prvý raz 20 000 korún a
druhýkrát 40 000 korún, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, uviedol že to bolo na 3 alebo 4 krát,
niektoré veci si už presne nepamätá. Poškodeného K. tiež požiadal o pôžičku za účelom zakúpenia mäsa
a zariadenia do prevádzky. Tento mu poskytol sumu 200 000 slovenských korún. Peniaze mal K. vrátiť
ako je uvedené v obžalobe, doteraz ich nevrátil. Niečo mu vrátil formou mäsa za ktoré neplatil.Prehľad
množstva mäsa ktoré dal zadarmo si neviedol. Na otázku obhajcu uviedol že predpokladal že dlžníci mu
povracajú peniaze a on bude môcť K. peniaze vrátiť. Pri zapožičaní peňazí nebol okrem neho a K. nik
iný, doklad o požičaní peňazí bol spísaný dodatočne v novembri 2002. Na otázku predsedu senátu prečo
si v situácii keď mu dlžníci peniaze nevracali a nemal peniaze požičiaval ďalšie finančné sumy, uviedol
že preto aby mohol existovať, aby fungovali jeho prevádzky. Na otázku prečo otváral nové prevádzky
uviedol že mal sľúbené finančné prostriedky od pána I.. Na otázku prokurátora uviedol že je pravda
že okrem poškodených uvedených v obžalobe mal ďalšie finančné záväzky voči ďalším osobám, mal
exekúcie. V prípade poškodeného M. si požičal 150 000 korún, hoci pôvodne bolo tvrdené že si požičal
500 000 korún. Pôžičku si požičal na dva krát, v lehote splatnosti nesplatil, vrátil z nej asi polovicu,
75 000 korún. Peniaze boli vrátené väčšinou po lehote splatnosti lebo v čase lehoty splatnosti nemal
peniaze. Na otázku predsedu senátu uviedol že si presne pamätá, že si vo februári 2002 od M.
požičal ďalších 50 000 korún. V prípade poškodeného J. z požičanej sumy 50 000 korún vrátil sumu 20
000 korún. Vrátená suma bola vrátená v rámci lehoty splatnosti. Peniaze si reálne požičal v decembri
2001, stretol ho pri stretnutí zo K., tam ho požiadal o pôžičku. Nevie prečo P. tvrdí že sa spoznali v
marci 2002. Na otázku prokurátora prečo si stále požičiaval nové peniaze keď nemal splatené svoje
pohľadávky, uviedol že potreboval aby fungovali jeho prevádzky. Na otázku prokurátora prečo pôžičky
ktoré si vybavil nezaúčtoval v účtovníctve keď sa jednalo podľa jeho vyjadrenia o peniaze na mäso a
zariadenie prevádzok, uviedol že tieto veci kupoval hotovosti, nik po ňom nechcel doklady. Na otázku čo
mu bránilo niektoré takéto veci kúpiť na živnosť uviedol že niektoré veci tak aj kúpili. Na otázku obhajcu
uviedol že v prípade J. pri pôžičke boli len oni dvaja, nebol vystavený žiaden doklad. V prípade pôžičky
od S. suma 200 000 korún bola použitá na nájomné pre firmu J.. Peniaze sa postupne vracali, poškodená
však podala civilnú žalobu a bolo rozhodnuté že je povinný vrátiť rozdiel sumy medzi požičanou sumou
a vrátenou sumou. V lehote splatnosti bola zaplatená suma asi 80 000 slovenských korún. Celú pôžičku
nezaplatil preto lebo nemal finančné prostriedky. Peňazí si požičal preto lebo sa spoliehal že jeho dlžníci
mu zaplatia. Tvrdenie poškodenej že peniaze si požičal na kúpu nehnuteľnosti nie je pravdivé. V prípade
poškodeného B. je pravda že v septembri 2002 si požičal od neho 50 000 korún, v októbri 2002 20 000
korún za účelom zakúpenia tovaru do prevádzky. Je pravda, že potom neskôr mu požičala aj matka B.
sumu 10 000 korún. Z týchto pôžičiek nevrátil nič, niečo vrátil len vo forme mäsa. Peniaze si požičiaval
aby prevádzky mohli fungovať. Pri preberaní peňazí nebola prítomná ďalšia osoba, nič sa nepodpisoval.
V prípade poškodeného MUDr. Z. mu tento požičal 50 000 korún pri druhom požičaní peňazí si zarátal
úrok, že v tomto druhom prípade si požičal 100 000 korún. Túto pôžičku mal zaplatiť I., ktorý tiež dlhoval
tomuto poškodenému. Úrok v prípade tohto poškodeného bol 20 000 korún, v skutočnosti si teda požičal
130 000 korún. V mäsa mohol tomuto poškodenému zaplatiť sumu 20 000 korún. V prípade poškodenej
M. si požičal 21. 10. 2002 50 000 korún a na druhý deň cez jej syna 30 000 korún. V roku 2004 vrátil
poškodenej celú pôžičku. Je pravda, že to bolo po termíne splatnosti. Peniaze použil na zakúpenie čriev,

tu bol podvedený, dopredu zaplatil za tovar ktorý v mu nakoniec nebol dodaný. V prípade skutku pod
bodom 5 odobral tovar od poškodenej strany, tovar nezaplatil, zmluvu na základe ktorej tovar odobral
podpísal pri plnom vedomí. Na otázku predsedu senátu uviedol že tovar, ktorý odobral od poškodenej
strany predal a zo zisku platil prenájom predajní a ďalšie veci. Vo všeobecnosti uvádza že pôžičky chcel
vrátiť z tých peňazí ktoré mu mali vrátiť jeho dlžníci.

Svedok X. okrem iného uviedol, že s obžalovaným sa stretával v stávkovej kancelárii. Obžalovaný mal
záujem o nehnuteľnosť vedľa pošty v E.. Spočiatku hovoril niečo o spoločnom podnikaní, ale potom
chcel tú nehnuteľnosť kúpiť a predať. Obžalovaný hovoril že tá nehnuteľnosť stojí 4 až 5 000 000
korún. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uvádzal, že mu obžalovaný
hovoril že nehnuteľnosť bude stáť 3 000 000 korún, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok
uviedol, že nevie. S obžalovaným sa dohodli že to všetko vybaví, on chodieval na týždňovky. Na
zakúpenie nehnuteľnosti dal obžalovanému sumu 1 640 000 korún. Boli dohodnutí že nehnuteľnosť
kúpia v polovičnom podiele. Peniaze mu požičal celkom na 4 krát. Prvá splátka bola 600 000 korún,
všetky splátky boli v období január až máj 2001. Na otázku, či o tom spísali aj nejaký doklad uviedol,
že až po trištvrte roku. To potvrdenie obžalovaný podpísal dobrovoľne a bez nátlaku. Pri odovzdávaní
peňazí obžalovanému vo všetkých štyroch prípadoch nebola prítomná ďalšia osoba. Zaujímal sa na
katastri, či na jeho meno prípadne meno obžalovaného je zapísaná nejaká nehnuteľnosť, nič také
nezistil. Obžalovaný pritom povedal, že za jeho peniaze kúpil aj predal nehnuteľnosť. Obžalovaný potom
navrhol aby spísali nejaký doklad o tom, že si od neho požičal peniaze. Mal vedomosť o tom, že
obžalovaný sa zatajoval aj pred exekútormi keď išli vymáhať peniaze. Časť peňazí obžalovaný vrátil,
zostáva vrátiť vyše 807 000 korún. Svoj nárok si uplatňoval cestou exekútora. Exekúcia prebieha na
podklade notárskej zápisnice ktorá bola spísaná v roku 2003. Na otázku obhajcu uviedol že obžalovaný
si požičal peniaze v období január až máj 2001. Bolo to požičané na 4 krát. Postupne boli požičané
sumy 600 000 slovenských korún, 600 000 slovenských korún, 400 000 slovenských korún a 1000
dolárov. Obžalovaný mal vrátiť vrátane úrokov sumu 2 000 000 korún. Peniaze ktoré obžalovanému
požičal si zarobil v Nemecku kde bol celkom 4 krát. Časť peňazí mal na účte , časť doma. Peniaze ktoré
obžalovanému požičal mal doma. Na otázku predsedu senátu uviedol že obžalovaného často stretával
v stávkových kanceláriách, stávkoval. Na ďalšiu otázku uviedol že obžalovaný neodpovedal na otázku
keď sa opýtal prečo ho podviedol, len uviedol že mu všetko vráti. Na otázku prokurátora uviedol že v
notárskej zápisnici je uvedené, že peniaze mal vrátiť do septembra 2001 ale ich nevrátil, časť peňazí
vrátil až o pol roka. Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol že obžalovaný robil naňho nátlak aby peniaze
vrátil, vo veci podal trestné oznámenie, svedok bol v konečnom dôsledku oslobodený. Uznanie dlhu
podpísal pod nátlakom. Sumu uvedenú v obžalobe od poškodeného nedostal.
Svedok U.. A. okrem iného uviedol, že obžalovaný ho navštívil že potrebuje nejaké peniaze na
podnikanie, že je mäsiar, podniká v Novákoch a potrebuje kapitál na tovar. Rozhodol sa, že mu požičia,
časť peňazí si požičal od kamarátov a spísali tiež dohodu o zapožičaní peňazí. Suma uvedená v dohode
bola 900 000 korún. Obžalovaný mal peniaze vrátiť do 15. júla 2000. Keď peniaze nevrátil začal ho
urgovať, časť peňazí vrátil, neskôr mu prestal dvíhať telefón. Nakoniec mu obžalovaný dohromady vrátil
asi 440 000 korún. Obžalovaný sa najprv vyhováral že predá nejaké obrazy a z predaja mu peniaze vráti.
Celá vec sa tiež prekrýva so skutkom pod bodom 3 - poškodený automotoklub Handlová. Na otázku
prokurátora ako si vysvetľuje obranu obžalovaného ktorý tvrdí, že si od neho požičal len 400 000 korún,
uviedol že môže založiť do spisu originál dohody podpísaný obžalovaným že si požičal 900 000 korún,
v spise je nepodpísaná kópia. Následne bola do spisu založená podpísaná kópia dohody ako číslo listu
1810. Na otázku obhajcu uviedol, že je pravdou že finančné prostriedky odovzdal obžalovanému až po
podpise dohody. Doklad o prevzatí peňazí neexistuje tak ako neexistuje ani doklad o vrátení časti peňazí.
Pri požičaní peňazí sa dohodli na úroku asi 3 %. V dohode to uvedené nie je. V dohode je uvedený
ako svedok G., bolo to na požiadanie obžalovaného, G. pri podpise nebol, dohodu doniesol podpísanú
touto osobou obžalovaný na druhý deň. Na otázku obhajcu uviedol, že je pravda že obžalovaný keď
niečo potreboval a prišiel za ním doniesol mu nejaké mäso, koľko to bolo nevie, niečo dal T.. F. ale
nepovedal že by tým mäsom splácal dlžobu. Ku skutku pod bodom 3 okrem iného uviedol že v tejto veci
zastupuje poškodenú stranu T., nebol celkom pritom. Vie že obžalovaný predložil podnikateľský zámer,
chcel rozbehnúť nejaké podnikanie a potreboval finančné prostriedky. Spracovala mu to ekonomika pani
Z., obžalovaný prišiel s tým za ním. Podnikateľský zámer predložili na výbor automotoklubu kde sa mali
všetci vyjadriť. Malo sa poskytnúť ručenie nehnuteľnosťou obžalovanému. Obžalovaný uviedol, že má
firmu ktorá mu zabezpečí finančné prostriedky na jeho podnikateľský zámer. Výbor poveril predsedu
a podpredsedu aby ďalej jednali s obžalovaným. Obžalovaný si vybavoval finančné prostriedky na
odkúpenie nehnuteľnosti v E.. Obžalovaným zato ručenie splácal automotoklubu určitú čiastku, ktorú

si dohodli. Ak si dobre pamätá mesačne platil asi 20 000 korún. Zmluva bola podpísaná niekedy v
septembri 2000. Keďže obžalovaný nesplácal úver U.. K., došlo k predaju ich nehnuteľnosti v súvislosti
s výkonom záložného práva. Na otázku prokurátora či preveroval hodnovernosť údajov uvedených v
podnikateľskom zámere uviedol, že on osobne nie.
svedok P. okrem iného uviedol že prišiel za ním Obžalovaný či nemôže požičať 50 000 korún. peniaze
sľúbil vrátiť do troch mesiacov. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde
uvádzal že peniaze mal vrátiť do štyroch mesiacov, uviedol, že to v podstate jedno 3 či 4 mesiace.
Peniaze chcel na nákup mäsa. Keď by sa mäso odpredalo, pôžičku by mu vrátil. Pôžička 50 000 korún v
lehote splatnosti obžalovaným nebola vrátená. Obžalovaný zaplatil 20 000 korún koncom júna 2002. na
otázku obhajcu uviedol, že pri odovzdávaní peňazí bol prítomný K.. Na otázku predsedu senátu uviedol
že peniaze požičal obžalovanému v marci 2002. Na otázku žalovaného uviedol že nie je pravda, že by
si peniaze obžalovaný požičal pred Vianocami roku 2001, bol to v marci 2002.

Svedok B. okrem iného uviedol, že obžalovaný za ním prišiel že potrebuje finančné prostriedky už si
nepamätá na čo. Vtedy nebol doma, stretli sa mimo domu. Bolo to asi v septembri 2002. Obžalovanému
požičal 50 000 korún pre ktoré musel ísť domov. Povedal, že peniaze vráti koncom mesiaca. Potom
prišiel obžalovaný ešte raz, povedal že ešte potrebuje peniaze tak mu požičal ďalších 20 000 korún.
Obžalovaný ešte potreboval peniaze tak si požičal 10 000 korún od jeho matky. Povedal že všetko
dohromady zaplatí v decembri 2002. Keď sa chcel potom s obžalovaným telefonicky spojiť, nedarilo
sa mu to. Keď išiel za obžalovaným domov, doma nebol, nakoniec sa stretol s matkou obžalovaného.
Nevedela kedy príde domov. Na otázku prokurátora uviedol že tú prvú pôžičku sľúbil vrátiť do mesiaca,
druhú pôžičku už sľúbil vrátiť spolu s pôžičkou matky v decembri 2002. Z týchto pôžičiek obžalovaný
nezaplatil nič jemu ani matke. Na otázku obhajcu uviedol že bol prítomný pri tom keď matka dávala
10 000 korún, bolo to vtedy keď on mu dal 20 000 korún. Od obžalovaného nedostal žiadne mäso. Na
otázku predsedu senátu uviedol že matka požičala 10 000 korún tiež v októbri 2002.

Svedok K. okrem iného uviedol, že obžalovanému dal pôžičku na dvakrát. Prvýkrát tvrdil že ide s baranmi
do Holandska a po návrate mu pôžičku vráti. Vtedy mu požičal 150 000 korún, peniaze nevrátil , prišiel
ešte raz a požičal mu 50 000 korún. Dohromady toto bolo 200 000 korún. V dohodnutej lehote do
konca roku 2003 mu peniaze nevrátil. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania,
kde uviedol že v prvom prípade požičal obžalovanému 130 000 korún, bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, svedok uviedol že dohromady požičal obžalovanému 200 000 korún, bližšie si to
nepamätá. Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania kde uviedol svedok že peniaze
požičal obžalovanému na 3 krát, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že to tak
bolo. Zo sumy 200 000 korún obžalovaný nevrátil nič. Na tom že obžalovaný zaplatí pôžičku do konca
roku 2003 sa dohodli dodatočne. Na otázku prokurátora čo vie o pôžičke P. obžalovanému, uviedol že
tento mu povedal že obžalovaný vrátil z pôžičky 20 000 korún. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka
z prípravného konania kde uviedol že niekedy v marci 2002 sa u neho stretol obžalovaný s Ľachkým,
uviedol, že áno je to odstup času. Je pravda že v jeho prítomnosti tento sľúbil obžalovanému požičať
50 000 korún.

Svedok Y. okrem iného uviedol, že si už presne nepamätá kedy sa zoznámil s obžalovaným, bolo to
približne v roku 2001 alebo 2002. V tej dobe obžalovaný chcel kúpiť nehnuteľnosť v E.. Obžalovaný si
od neho prevzal peniaze, svedkom bola I.. Pôžičku obžalovanému poskytol 2. 7. 2001 vo výške 2 150
000 korún. Bola uzavretá aj dohoda o pôžičke v ktorej bolo uvedené, že v prípade, že nehnuteľnosť
nekúpi, peniaze mu vráti v splátkach. Vtedy si to neuvedomil, ale predpokladá, že už keď pôžičku
bral nemal obžalovaný úmysel nehnuteľnosť kúpiť. V čase keď poskytol pôžičku boli dohodnutí s
obžalovaným že v prípade keď nehnuteľnosť kúpi, bude mať zisk z prenájmu. Peniaze, ktoré poskytol
obžalovanému si sám požičal od rodičov, od rodiny. Obžalovaný mal peniaze vracať v lehotách,
ktoré sú uvedené v zmluve o pôžičke. Všetky peniaze mali byť vrátené do konca októbra 2001. Na
otázku prokurátora, odkiaľ mal obžalovaný mať peniaze na vrátenie uviedol že obžalovaný hovoril že
má dostatok finančných prostriedkov, vyzeral vieryhodne, bol mäsiar. Na ďalšiu otázku uviedol, že z
požičaných peňazí obžalovaný uhradil veľmi málo, skôr vždy doniesol nejaké mäso. Keďže obžalovaný
nepostupoval podľa splátkového kalendára, snažil sa ho kontaktovať, vyhováral sa že sa údajne v
súvislosti s tou nehnuteľnosťou niečo udialo, bol vypočúvaný políciou v Trenčíne. Potom obžalovaný
hovoril že mal možnosť kúpiť druhú nehnuteľnosť v Prievidzi. Vyzeralo to že to nehnuteľnosť v Prievidzi
kúpi, ale sa tak nestalo. Po nejakej dobe ho obžalovaný oslovil že potrebuje ešte 500 000 korún, že
otvoril prevádzku na sídlisku Sever v Prievidzi. Na otázku či mu ponúkal obžalovaný nejakú spoluúčasť

na podnikaní uviedol že si myslí že to ponúkal viacerým ale nikdy mu nedovolil nahliadnuť do účtovníctva.
Boli to len reči. Na otázku prokurátora koľko mu obžalovaný splatil z pôžičky 2 150 000 korún, uviedol
že s manželkou to rátali, v mäse to mohlo byť okolo 30 000 korún. V hotovosti zaplatil asi 3 krát po 3000
korún. Pokiaľ sa týka pôžičky zo októbra 2002 vo výške 500 000 korún, obžalovaný ho požiadal 23. 10.
2002, v súvislosti s touto pôžičkou sa jeho matka zaručila rodinným domov. V tej dobe obžalovaný už
mal exekúcie a preto rýchlo prepísal podiel na dome na svoju matku. Predpokladá že pôvodne chcel
na ten dom zobrať nejakú pôžičku ale vzhľadom na exekúcie to neurobil. V tej dobe už obžalovanému
neveril ale vzhľadom na to že ručil nehnuteľnosťou, rozhodli sa mu s rodinou pôžičku poskytnúť. Na
základe toho sa potom s obžalovaným a jeho matkou spísala zmluva o pôžičke na sumu spolu 2 650 000
korún teda vrátane predchádzajúcej pôžičky. Boli tam dohodnuté splátky, ktoré obžalovaný nedodržal.
Na otázku prokurátora ako vo veci vystupovala matka obžalovaného uviedol že táto veľmi dobre vedela
o čo sa jedná aj keď v civilnom konaní spolu s obžalovaným sa snažili spochybniť vieryhodnosť zmluvy z
októbra 2002, v konaní neuspeli. Neskôr sa dozvedel že obžalovaný má problémy s hazardnými hrami,
s tipovaním. Pri vybavovaní prvej pôžičky bola prítomná I., táto je podpísaná aj v dokladoch na matrike.
Vie o tom že obžalovaný sa neskôr snažil ovplyvniť ju v súvislosti s jej písomným podaním o pôžičke
z októbra 2002. V tomto podaní potvrdila že videla že zaniesol obžalovanému sumu 500 000 korún. Na
otázku prokurátora uviedol že súvislosti s pôžičkou na 500 000 korún boli uzavreté 2 zmluvy keďže matka
obžalovaného pristúpila aj v tej prvej pôžičke 2 150 000 korún a splátky boli dohodnuté tak že prvá mala
byť v decembri 2002 a posledná v novembri 2003. Na ďalšiu otázku uviedol že obžalovaný mu dlhuje 2
150 000 korún, jeho matka mu dlhovala 500 000 korún ale tu bol uspokojený v civilnom konaní rodinným
domom. Na otázku prokurátora, aby vysvetlil rozpor vyplývajúci zo spisu, že v spise sa nachádza
zmluva o pôžičke z 30. 10. 2002 na sumu 2 650 000 korún kde dlžníkom je obžalovaný a veriteľom
on a dnes tvrdí že sumu 500 000 korún dlhovala matka obžalovaného, uviedol že obžalovaný a jeho
matka ručia spoločne a nerozdielne, to uznala v civilnom konaní aj sudkyňa. Celá suma 2 650 000 korún
bolo pre obžalovaného, aj sumu 500 000 korún si požičala matka obžalovaného pre syna. Na otázku
predsedu senátu uviedol že doteraz nebolo žiadne právoplatné rozhodnutie v konaní že obžalovaný,
prípadne jeho matka sú povinní požičané peniaze mu vrátiť. Na otázku obhajcu ako svedok vysvetlí že
v článku 4 zmluvy z 30. 10. 2002 je uvedené že obžalovaný pred svedkom prevzal 2 650 000 korún, keď
už v juli 2001 mal prevziať 2 150 000 korún, svedok uviedol že svedkom bola vždy I., je pravdou že tam
nie je uvedené že zmluva o pôžičke z júla 2001 sa ruší. Na ďalšiu otázku uviedol že I. bola prítomná pri
zaregistrovaní zmluvy z 2. 7. 2001 u notárky, je tam jej podpis . Bola aj fyzicky prítomná pri preberaní
peňazí obžalovaným v júli 2001. Bola prítomná aj v októbri 2002. Na žiadosť obhajcu svedok pozrel
čísla listu 861 - 867. Potom uviedol že tieto materiály su mu známe z obdobia keď obžalovaný sa snažil
preukázať že mu všetky finančné prostriedky vrátil. Vtedy ho obžalovaný zažaloval za úžeru. Písmo na
čísle listu 861 nie je jeho, aj keď ako jeho vyzerá. Doklad na čísle listu 862 nepripravoval. Ani doklad
na čísle listu 863 nevystavoval on. Tiež nie je jeho písmo na čísle listu 864, má podobný podpis ako na
čísle listu 865, prehľad na čísle listu 866 mu nič nehovorí, ani na čísle listu 867. Na otázku žalovaného
prečo už v roku 2001 nežiadal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť ako to urobil v roku 2002, svedok
uviedol že v roku 2001 mu ešte veril, veril že sa ide kupovať nehnuteľnosť v Novákoch.

Svedok I. okrem iného uviedol, že so žalovaným bol kamarát, keď tento otvoril predajňu v E. potreboval
pôžičku na kúpu chladiarenského zariadenia. Peniaze mu požičal, nepodpísal ju tomu žiaden doklad.
Peniaze mu vyplatil asi na 2 alebo 3 krát. Povedala že, keď bude mať peniaze, pôžičku mu vráti. Peniaze
mu požičal v roku 1999, vtedy manželka vybrala peniaze z banky. Ako uviedol v prípravnom konaní že
peniaze požičal v apríli 1999, bolo to tak. Z banky sa vybralo 200 000 korún, ostatné peniaze zarobil
v rakúsku, celkové on žalovanému požičal 500 000 korún. Dodatočne mu manželka dala podpísať
na sídlisku sever v Prievidzi zmluvu o požičaní tých 500 000 korún. Obžalovaní to podpísal. Ohľadne
vrátenia peňazí bol s obžalovaným dohodnutými že ich vráti do roka. Potom čo bola prečítaná výpoveď
svedka z prípravného konania videl uviedol že obžalovaný povedal že schopný pôžičku vrátiť asi do 1
a pol roka, svedok uviedol že to možné J. Po určitej dobe keď začal žiadať vrátenie pôžičky, zistil, že
obžalovaný sa pred ním zatajenie. Z pôžičky bol žalovaný nevrátil nič. S obžalovaným sa nedohodol že
pôžička sa bude splácať mäsom. V tej dobe u obžalovaného mäso kupoval, niečo platil, nečudo zadarmo.
Otázku ako vysvetľoval obžalovaný že pôžičku nevracia, uviedol že tvrdil že čakal vrátenie peňazí ktoré
požičal. Zmluva o požičaní peňazí slúžila len ako doklad že obžalovanému peniaze požičali, bola spísaná
keď obžalovaný nevracal peniazoch. Nevie akým spôsobom obžalovaný peniaze používal. Na otázku
obhajcu uviedol že časť peňazí dalo obžalovanému sám, bez prítomnosti ďalšie osoby, časť peňazí dala
jeho manželka, on bol prítomný. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, bolo

poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že on odovzdal peniaze v prítomnosti manželky,
časť peňazí odovzdala manželka sama.

Svedok T. okrem iného uviedol, že on osobne ako predseda automotoklubu v Handlovej sa predtým
s obžalovaným nepoznal, s návrhom že budú ručiť za úver pre obžalovaného prišli podpredsedovia.
Obžalovaný za to sľúbil že im dá určitú finančnú čiastku. Vtedy potrebovali peniaze na odkúpenie
pozemku pod budovu, tak na to pristúpili. Výbor žiadosť obžalovaného prerokoval a súhlasil s tým,
súhlasil že budú ručiť hnuteľným a nehnuteľným majetkom za úver obžalovaného. Celú vec na začiatku
riešil Ing. A. s pani Z., podnikateľský plán ktorý predložil obžalovaný sa zdal byť v poriadku. Kto ho
predložil nevie. Problémy nastali keď ich kontaktoval Ing. K., ktorému obžalovaný neplatil. Na otázku
prokurátora čo tvorilo predmet záruky, uviedol že budova automotoklubu, bez pozemku. Kto mu bol
vypracovaný aj znalecký posudok. Je pravdou že predmetom záruky bol aj hnuteľný majetok, tento
sa im podarilo odkúpiť späť. Pravidelne si overovali či obžalovaný plní svoje záväzky, boli kto mu
tlačený, obžalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy. U.. K. tvrdil že budovu predá
ak nezabezpečia robil obžalovaný Vrátil 1000000 korún, ktorý získal úverom. Na obžalovaného tlačili,
chodili za ním, boli za ním aj v nemocnici aby tieto peniaze vrátil, podpísal aj splátkový kalendár, nič
nedodržal. Stalo to boli len sľuby zo strany obžalovaného, nakoniec prišiel U.. K. s tým že budovu predal.
Na otázku prokurátora uviedol, že odmena za ručenie bola asi 104 000 korún.

Svedok A.. Z. okrem iného uviedol, že s obžalovaným sa zoznámil na návšteve u priateľa, obžalovaný
tam práve prichádzal spolu s pánom I.. Bolo to v júni 2002. Nejakým spôsobom sa dozvedeli že mu
hrozí exekúcia, naletel takým podvodníkom ako obžalovaný, ponúkli sa že mu pomôžu ak obžalovanému
požičia peniaze. Keďže v Nitre poznal ľudí ktorí boli schopní z hodiny na hodinu požičať peniaze, založil
svoje auto ktoré malo vtedy hodnotu 450 000 korún s tým že Belica mu podpísal, u notára ktorého
vybavil ,že za 280 000 korún sa auto založí. Hoci ho priateľ upozorňoval že takým spôsobom môže
prísť o auto, urobil to a keďže peniaze do určenej doby neboli vrátené, prišiel o auto. Obžalovaný potom
prišiel za ním niekedy v septembri 2002 a žiadal požičať 50 000 korún na záchranu svojej prevádzky
v Prievidzi. Obžalovaný sľuboval že ak mu pomôže že nielenže vráti 50 000 korún ale pomôže mu aj s
peniazmi o ktoré ho pripravil I.. Obžalovanému požičal 50 000 korún, toto mu potvrdil rukou napísaným
dokladom obžalovaný, doklad je v spise. Na druhý deň prišiel znovu že potrebuje ešte 100 000 korún
a všetko bude vybavené. Potom išli k notárke kde podpísali notársku zápisnicu o zapožičaní tých 100
000 korún, tieto peniaze si sám požičal. Keďže obžalovaný peniaze nevracal, aj keď asi 3 krát doniesol
nejaké veci ako žinčicu, klobásy, nakoniec podal na obžalovaného trestné oznámenie. Obžalovaný mu
doteraz žiadne peniaze nevrátil. Na otázku prokurátora uviedol, že peniaze mal obžalovaný vrátiť asi
do týždňa. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uviedol že sumu 100
000 korún mal podľa notárskej zápisnice obžalovaný vrátiť do 14. 10. 2002, bolo poukázané na rozpory
vo výpovediach, svedok uviedol, že teda do 14. 10. 2002. Obžalovaný tvrdil že peniaze potrebuje na
záchranu prevádzky. Na otázku prokurátora prečo bola dohodnutá taká krátka lehota splatnosti uviedol
že to bolo na návrh obžalovaného. Obžalovaný spolu s I. tvrdili že budú mať v súvislosti s nejakým
vodným dielom pri Žiline ktoré bude budovať americká firma províziu 3 000 000 dolárov. Po nejakej dobe
zistil, že to vôbec nie je pravda. Na otázku obhajcu uviedol že bola reč o nejakej dlžobe I. v prospech
obžalovaného, aj preto prvú pôžičku pri ktorej prišiel o auto podpísal I.. Požaduje náhradu škody 150
000 Sk plus úroky.

Svedok Z. okrem iného uviedol, že obžalovaného nepoznal, prišiel za ním že by potreboval požičať
peniaze. Po prvýkrát ani druhýkrát mu nepožičal, až keď prišiel tretíkrát mu požičal 60 000 korún. O
požičaní peňazí spísali doklad. Peniaze mal vrátiť asi do mesiaca, prišiel ešte raz po niekoľkých dňoch
a chcel požičať 15 000 korún. Na otázku prokurátora uviedol že 60 000 korún obžalovanému požičal
niekedy v auguste 2001. Peniaze chcel na nákup mäsa. V lehote splatnosti peniaze nevrátil, tvrdil že
sa predajňa rozbieha pomaly. Postupne začal splácať tých 15 000 korún ktoré mu požičal. Potom čo
bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania a bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedok uviedol že to bolo 20 000 korún. V lehote splatnosti z týchto pôžičiek vrátil len asi 5000 korún.
Keď sa zaujímal kedy mu vráti zvyšok pôžičiek, obžalovaný uviedol že keď jemu vráti nejaké peniaze
nejaká žena ktorá mala potraviny. Keď požičiaval peniaze obžalovanému predpokladal že pôžičky vráti,
bol mäsiar, predpokladal že bude mať peniaze. Celkom obžalovaný vrátil z požičaných 80 000 korún
sumu 20 000 korún. Žiada náhradu škody 60000 korún. Obžalovaný ponúkal ako záruku pôžičky nejaký
pult, má o tom zmluvu . Trestné oznámenie podal na podnet polície. Na otázku obhajcu uviedol že pri

pôžičkách žiaden úrok dohodnutý nebol. Je pravdou že v sume 20 000 korún ktorú obžalovaný vrátil je
započítaná aj suma za mäso ktoré od obžalovaného dostal.

Svedok Ing. X. okrem iného uviedol, že požaduje v konaní náhradu škody 135 000 euro pretože s
obžalovaným si dohodol zmluvnú pokutu za každý deň omeškania s platením pôžičky. Predpokladá, že
obžalovaného za ním poslal X., vedel, že poskytuje pôžičky. Vtedy podnikal v tej oblasti, mal finančné
poradenstvo. Obžalovaný ho požiadal o pôžičku, chcel kúpiť mäsiarstvo na sídlisku Kolotoč v Prievidzi.
V mesiaci máj 2001 mu požičal 100 000 korún. V mesiaci jún 2001 mu požičal ďalších 100 000 korún.
Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uviedol že 18. 5. 2001 požičal
obžalovanému 200 000 korún, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že to bolo tak
ako uviedol dnes na pojednávaní. Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania kde uviedol
že 28. 5. 2001 požičal obžalovanému 80 000 korún a 20 000 korún o čom tiež bola spísaná zmluva o
pôžičke, svedok uviedol že to bolo tak ako uviedol v prípravnom konaní. Na otázku prokurátora uviedol
že obe pôžičky mal vrátiť do jedného mesiaca. V lehote splatnosti pôžičky nevrátil, tú prvú pôžičku potom
vymáhal exekútor. Bolo to potom splácané postupne v drobných sumách, obžalovaný sa stále vyhováral
že preto neplatí pôžičky lebo sám má dlžníkov ktorí neplatia. Bližšie nezisťoval kto sú údajní dlžníci
obžalovaného. Na otázku prokurátora uviedol, že keď obžalovaný nedodržal lehotu splatnosti pôžičiek,
požiadal ho aby mu podpísal zmenku. Na otázku prokurátora uviedol že obžalovaný mu zaplatil len
sumu ktorú uvádzal v prípravnom konaní, nič viac. Na ďalšiu otázku aby sa vyjadril k pokladničnému
dokladu na sumu 15 000 korún z ktorého vyplýva že mu mal obžalovaný vrátiť 15 000 korún, uviedol
že si značil koľko v mäse mu obžalovaný dal.Suma 135 000 euro ktorú požaduje po obžalovanom ako
náhradu škody predstavuje zmluvnú pokutu ktorú mu si s obžalovaným dohodli. Na otázku prokurátora
či požaduje vrátiť istinu 200 000 korún, uviedol že obžalovaný mal vrátiť 240 000 korún vrátane uroku.
Keďže v lehote splatnosti pôžičky nevrátil dohodli si zmluvnú pokutu . Žiada teda vrátiť istinu, úrok a
zmluvnú pokutu.Na otázku obhajcu mäso v akej hodnote od obžalovaného prevzal, uviedol že si to už
nepamätá, vyrátal to vyšetrovateľovi v prípravnom konaní.

Svedkyňa O. okrem iného uviedla, že je dcéra pani M., ktorá zomrela v roku 2007. Obžalovaný vrátil
matke 50 000 korún, zostal je dlhovať 30 000 korún. Potom čo predseda senátu uviedol že zo spisu
vyplýva že bolo vrátené 51 000 korún, svedkyňa uviedla že vrátené bolo 50 000 korún. Na otázku
prokurátora uviedla že vedela o tom, že matka obžalovanému požičala peniaze potom čo obžalovaný
oslovil jej brata. Podľa dokladov ktoré má k dispozícii si obžalovaný požičal od matky 50 000 korún dňa
21. 10. 2002 a hneď na druhý deň 22. 10. 2002 sumu 30 000 korún. Pri požičaní prvých peňazí bol
prítomný brat Z., pri druhej pôžičke bola len matka. Sumu 50 000 korún ktorú obžalovaný vrátil, nevrátil
v lehote splatnosti. Vrátil ju 24. 3. 2004.

Svedok D. okrem iného uviedol, že obžalovaného pozná, tento požiadal o pôžičku na zakúpenie tovaru.
Raz mu požičal sumu 100 000 korún a druhýkrát 110 000 korún. Nemali dohodnutý žiaden úrok.
Nepamätá si dobu, keď mu peniaze požičal. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného
konania kde uvádzal že 26. 5. 2000 požičal obžalovanému 100 000 korún a 30. 5. 2000 sumu 110 000
korún pričom peniaze mal vrátiť do polroka, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol,
že to bolo tak. Ak je v zmluve uvedené že peniaze mal vrátiť do 25. 12. 2000, tak to tak bolo. Obžalovaný
z požičaných peňazí nevrátil nič. Snažil sa peniaze od obžalovaného vymôcť, tvrdil, že nemá peniaze,
že mu iní nezaplatili. Žiada odo od obžalovaného nahradiť škodu 210 000 korún. Na otázku obhajcu
uviedol že keď urgoval od obžalovaného peniaze, tento mu doniesol nejaké mäsové výrobky.

Svedok U. okrem iného uviedol, že obžalovaný prišiel za ním v Novákoch do stávkovej kancelárie kde
robil vedúceho, natipoval za 15 000 korún asi 2 alebo 3 zápasy. Potom ho obžalovaný zavolal na bok,
uviedol, že by potreboval peniaze na nejaký obchod. Povedal že by peniaze vrátil do jedného mesiaca.
Vybral z banky nejaké peniaze a keďže vedel že okolo toho boli nejaké nekalé veci, pôžičku si ošetril
zmluvou o pôžičke. Zmluva bola uzavretá 12. 4. 2002. Keďže dlhú dobu peniaze nevracal, zatajoval sa
mu, bol za právnikom napísali mu výzvu aby peniaze vrátil. Obžalovanému požičal 60 000 korún a potom
10 000 korún. Nakoniec sa mu podarilo cez zaťa a jedného známeho vymôcť od obžalovaného 20 000
korún. Obžalovaný neskôr predložil doklady že mal tomu známemu zaplatiť 70 000 korún a potom 18
000 korún. Na otázku prokurátora uviedol že na toho známeho podal trestné oznámenie za spreneveru.
Na ďalšiu otázku prokurátora uviedol že jeho stávkovej kancelárii bol obžalovaný len raz ,ale od kolegov
z Prievidze vie že tam chodieval často, do stávkových kancelárií. O obžalovanom bolo známe že tipuje,
vyššie sumy. Tipoval neúspešne, málokto je v tomto úspešný.

Svedkyňa O.. M. okrem iného uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila keď zastupovala Y. š.p. I. I..
Vedela, že v tomto podniku pracoval ako mäsiar. Neskôr po privatizácii súkromne podnikal. Nepodnikali
spolu, nenazvala by to podnikaním. V tom období zastupovala cirkevnu organizáciu a v susedstve
chcela odpredať nehnuteľnosť. Obžalovaný cez firmu D. sprostredkoval prevod tejto nehnuteľnosti.
Obžalovaný za to dostal odmenu. Bolo to približne okolo roku 2000. Na otázku prokurátora či si niekedy
požičala od obžalovaného peniaze, uviedla, že nie. Od vyšetrovateľa v prípravnom konaní vie a aj jej
ukázal v spise že si mala požičať od obžalovaného 1 000 000 korún, nie je to pravda. Nepozná rukopis
osoby ktorá túto zmluvu vypisovala. Je pravda že pre potreby obžalovaného vypracovala tlačivo takejto
zmluvy. V počítači mala takúto vzorovú zmluvu. Od obžalovaného si nepožičala žiadne peniaze. Naopak
obžalovaný prevzal od nej sumu 100 000 korún. Bola to suma za sprostredkovateľské služby. No otázku
prokurátora uviedla že v súvislosti s tou zmluvou na 1 000 000 korún, prípadne 1 300 000 korún si
nespomína na žiadneho veriteľa. Obžalovaný pre ňu sprostredkoval pôžičku, peniaze boli vrátené.
Na otázku obhajcu ako si vysvetľuje skutočnosť že v uvedenej zmluve je uvedená ako dlžníčka ona,
uviedla že je možné, že to bolo vytlačené z počítača v súvislosti s inou zmluvou kde bola dlžníčka. Túto
skutočnosť však vzhľadom na odstup času nevie potvrdiť. Potom čo bola svedkyni ukázaná zmluva
uviedla že sa podpisovala približne tak ako zmluve, ale či to je jej podpis to potvrdiť nevie. Potom čo
bola prečítaná časť výpovede svedkyne v prípravnom konaní kde uviedla že predpokladá že podpis
je jej, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedkyňa uviedla že predpoklad nie je potvrdenie
skutočnosti. Na ďalšiu otázku obhajcu uviedla že čo sa týka písma v článku 1, ods. 1 nepoužíva takýto
druh písma, ručne píše tlačeným písmom, ale trochu iným písmom. Tiež nevidí logiku v tom, že časť
zmluvy by bola vytlačená cez počítač a časť napísaná ručne. V tej dobe mala dostatok finančných
prostriedkov a nevie prečo ak mal obžalovaný nejakú pohľadávku voči nej prečo si neuplatnil túto
pohľadávku. Na otázku prokurátora uviedla, že nie je pravdou, že by obžalovaný v priebehu rokov 1998,
1999 ju opakovane navštevoval a domáhal sa vrátenia pôžičky. Pripúšťa že sa mohli navštevovať v rámci
prevádzok, mali ich blízko seba ale návštevy sa netýkali pôžičky, žiadnu pôžičku od obžalovaného
nemala.

Svedok M. okrem iného uviedol, že obžalovaného pozná z vojny, od jeho matky si požičal 80 000 korún,
vrátil z nich 50 000 korún. S obžalovaným sa stretol, chcel požičať peniaze tak dal obžalovanému
telefónne číslo matky. Keď sa matka pýtala aký je človek, povedal, že slušný . Potom išli spolu za
jeho matkou do Valaskej Belej kde mu matka požičala 50 000 korún. Na druhý deň údajne obžalovaný
prišiel za matkou ešte raz a táto mu dala ešte 30 000 korún. Obžalovaný peniaze v lehote splatnosti
nevrátil. Keď peniaze nevrátil ani behom roka, vec oznámil polícii. Na otázku prokurátora uviedol, že
obžalovaný hovoril, že peniaze potrebuje na kúpu predajne a na zariadenie. Myslel si že obžalovaný
kupuje predajňu na starom sídlisku ktorú mal v prenájme. Až dodatočne, po mesiaci, sa dozvedel od
matky že obžalovaný vrátil 50 000 korún. Bolo to niekoľko rokov po lehote splatnosti pôžičiek. Na otázku
prokurátora uviedol že sa snažil telefonicky kontaktovať obžalovaného ohľadne vrátenia pôžičiek, keď
prestal dvíhať telefón, nechal to tak. O finančných problémoch obžalovaného sa dozvedel až na polícii,
od ďalších poškodených. Na otázku obhajcu uviedol že osobne bol prítomný pri požičaní 50 000 korún,
peniaze predtým vybrala matka z vkladnej knižky. Bol spísaný doklad o požičaní peňazí. Obžalovaný
mu raz dal asi 20 kíl mäsa.

Svedok U.. A. okrem iného uviedol, že prvýkrát sa stretol s obžalovaným pri overovaní podpisov v
súvislosti so zriadením záložného práva k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku automotoklubu G.. X.
to U.. A. a T., bol predložený výboru podnikateľský zámer, za toto ručenie mali dostať odmenu 106
000 až 108 000 korún. Peniaze potrebovali na odkúpenie pozemku na ktorom budova automotoklubu
stála. Na otázku prokurátora uviedol, že je pravdou že o obžalovanom sa dozvedeli od svedkyne
Privrelovej, uviedla, že pozná šikovného podnikateľa ktorý by im mohol finančne pomôcť. Na výbore
automotoklubu bol prejednaný podnikateľský zámer obžalovaného a aj keď nie je jednohlasne bola
schválená záruka automotoklubu v prospech obžalovaného. Nevie či sa prejednávala a skúmala
hodnovernosť údajov v podnikateľskom zámere. Po podpise zmlúv dostali vyplatenú dohodnutú sumu,
potom začali prichádzať informácie že obžalovaný nespláca úver od firmy Ing. K.. Tento ich tlačil k
tomu aby sa o to postarali. Na otázku ako vysvetľoval obžalovaný že úver nespláca, uviedol že vždy
hovoril že sa niečo nepodarilo. Pokiaľ vie zo strany obžalovaného nebola zaplatená žiadna splátka
úveru. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže Ing. K. chcel peniaze z úveru späť, uvažovali o pôžičke z
banky. Na otázku predsedu senátu uviedol že pred podpisom zmluvy ich obžalovaný v aute, spolu s T.,
ubezpečoval že nebude žiaden problém so splácaním úveru.

Svedkyňa Z. okrem iného uviedla, že s obžalovaným sa spoznala, keď ju kontaktoval v práci,
následne pre neho vypracovala podnikateľský zámer v súvislosti s predajňou mäsa. Podnikateľský
zámer vypracovala na základe vízie ktorú mal obžalovaný a na základe potvrdení od odberateľov
obžalovaného. Na potvrdeniach boli razítka a podpisy. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje
skutočnosť že údajní odberatelia obžalovaného nepotvrdili obchodné kontakty s obžalovaným, uviedla
že obžalovaný ju oklamal. Mala snahu zabezpečiť pre obžalovaného úver v Záručnej a rozvojovej
banke, nebola úspešná. Problém bol s ručením tohto úveru. Potom prepracovala podnikateľský
zámer, predpokladá že na jeho základe si našiel človeka ktorý mu úver poskytol. Ako ručiteľ bol
automotoklub v Handlovej. Na otázku prokurátora aby vysvetlila že predchádzajúci svedok U.. A. uviedol
že práve ona kontaktovala automotoklub v súvislosti so zárukou, svedkyňa uviedla že nie, to popiera.
Vyslovene nechcela aby automotoklub išiel obžalovanému ručiť. Na otázku prokurátora uviedla, že
obžalovanému účtovníctvo neviedla, pred vypracovaním podnikateľského zámeru obžalovaný predložil
daňové priznanie, všetko bolo v poriadku.

Svedok O... G. okrem iného uviedol, že obžalovaný bol odberateľom mäsových výrobkov od
Poľnohospodárskeho družstva horná E., E. - I.. Do spisu doložili v akom množstve tovar odobral a
nezaplatil, sumy si už nepamätá. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania
kde uviedol že obžalovaný odobral v období od 13. 8. 2003 do 28. 8. 2003 tovar v hodnote 130 170
slovenských korún, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol, že to tak bolo. Na otázku
obhajcu či aj v období pred 13. 8. 2003 obžalovaný odoberal mäsové výrobky od družstva, uviedol že
sa mu zdá že áno, ale nie si je istý. Na otázku obžalovaného svedok uviedol že bol informovaný S., že
obžalovaný bol opakovane vyzývaný aby tieto faktúry zaplatil.

Svedkyňa S. okrem iného uviedla, že obžalovaný prišiel spolu so svojou matkou požiadať ju o pôžičku.
Poznala otca obžalovaného a keď jeho matka prosila, tak mu požičala. Na otázku prokurátora uviedla,
že nevie čas kedy obžalovanému požičala peniaze. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedkyne z
prípravného konania kde uviedla, že to bolo 20. 8. 2002, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach,
svedkyňa uviedla že je to možné. Obžalovaný uvádzal že peniaze potrebuje na podnikanie, na obchod.
Potom čo bola prečítaná výpoveď z prípravného konania kde svedkyňa uviedla že mal obžalovaný podľa
vlastného vyjadrenia kupovať predajňu mäsa na starom sídlisku v Prievidzi od firmy J., svedkyňa uviedla,
že áno, ale neskôr si to u firmy J. overovala, nebola to pravda. Peniaze, ktoré požičala obžalovanému
mala s manželom našetrené. Peniaze mal obžalovaný vrátiť za jeden mesiac. Potom čo bola prečítaná
výpoveď svedkyne z prípravného konania kde uvádzala že do dvoch mesiacov, svedkyňa uviedla že
áno. V lehote tých dvoch mesiacov obžalovaný žiadne peniaze nevrátil. Časť peňazí vrátila jeho matka
ale až po osobných návštevách a prosbách. Na otázku prokurátora uviedla že o požičaní peňazí mali
spísaný doklad. Je možné ako vypovedal v prípravnom konaní že keď sa peniaze nevracali, dňa 8. 11.
2002 spísali doklad o požičaní peňazí. Na otázku prokurátora uviedla, že nevie na koľkokrát vrátili sumu
100 000 korún, sumu 50 000 korún vrátili ešte v lehote splatnosti. Na otázku prokurátora uviedla, že je
pravda že sa nároku domáhala v civilnom konaní, bolo rozhodnuté, že obžalovaný je povinný vrátiť sumu
70 500 korún. Na otázku obhajcu uviedla že nie je pravda že by obžalovaný vrátil vzhľadom na civilný
rozsudok sumu 129 500 korún. Na otázku predsedu senátu uviedla že matka obžalovaného sa osobne
zaručila že požičané peniaze vráti. Potom čo bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania
kde uvádzala že matka obžalovaného sa zaručila domom, svedkyňa uviedla že áno, to povedala. Keď
neskôr overovala túto skutočnosť zistila že uvedený dom je už dávno predaný. Potom čo bola prečítaná
výpoveď svedkyne z prípravného konania kde uviedla že si overoval na katastri dňa 30. 10. 2002
vlastníctvo toho domu a zistila že je dva dni zablokovaný, svedkyňa uviedla, že to bolo tak.

Svedok I. okrem iného uviedol, že si nepamätá dátum kedy sa zoznámil s obžalovaným, je to asi 8 až
9 rokov dozadu, pracoval v trnavskej spoločnosti A. ktorej náplňou práce bolo zabezpečovať finančné
prostriedky. V tej dobe zabezpečoval úver cez záručnú a rozvojovú banku v Bratislave na svoj projekt,
prípadne projekt inžinierky A., ktorá bola jeho družka. Ten úver mal prisľúbený a v tej dobe sa v Nitra
spoznal s obžalovaným. Na otázku prokurátora uviedol že obžalovanému sprostredkovane požičal
peniaze. Prvé peniaze boli od U.. A. vo výške 300 000 korún, ďalšie peniaze boli od A.. Z., išlo o sumu
150 000 alebo 200 000 korún, ďalšia suma bola 150 000 korún. Na otázku prokurátora uviedol že z týchto
peňazí ktoré pre obžalovaného zabezpečil dostal 3 000 alebo 5000 korún. Iné peniaze od obžalovaného
nedostal. Na otázku prokurátora aké bolo jeho postavenie vo firme Mambra uviedol že firma patrila
inžinierke A., on bol jej zamestnancom, riaditeľom, pripravoval projekty. Na otázku prokurátora ohľadne

listu z XX. 6. 2002 ktorý zaslali obžalovanému, uviedol že áno toto obžalovanému poslali. Jednalo sa
o prostriedky v sume 150 000 korún. Na otázku prokurátora že obžalovaný tvrdí že im požičal 1 800
000 korún a mali mu vrátiť 3 600 000 korún, svedok uviedol že to sú výmysly obžalovaného. Je to
absurdné, kde by obžalovaný tieto peniaze vzal, chodil po Slovensku a zháňal peniaze po 1000, 2000
korunách. Prvýkrát si požičal peniaze a hovoril že na mäso, vtedy peniaze dostal. Je pravdou že na
základe zmenkového platobného rozkazu bol spolu s obžalovaným zaviazaný splácať Ing. A. sumu
podľa tohto rozhodnutia. Je pravda, že obžalovaného navštívil v nemocnici, jeho manželke povedal že
finančne obžalovanému môže pomôcť, nie je pravda že by jej potvrdil že dlhuje obžalovanému peniaze.
Tiež je pravda že manželke obžalovaného hovoril aby si otvorila účet, peniaze ktoré by prípadne pre
obžalovaného zohnal by išli na ten účet, nie na účet obžalovaného ktorý bol blokovaný. S matkou
obžalovaného sa osobne nestretol, niekoľkokrát s ňou telefonoval. Hovoril jej že sa snaží obžalovanému
pomôcť. Následne keď obžalovaný jednal arogantne, udieral ho po hlave skončil s ním, povedal že ho už
nechce vidieť. Na otázku predsedu senátu uviedol že do tej nemocnice za obžalovaným išiel kvôli tomu,
že mu tento volal, hovoril že má problémy, že sa s ním chce manželka rozviesť. Na otázku prokurátora
uviedol že vybavovanie úveru stroskotalo asi 1 alebo 2 mesiace potom čo bol obžalovaný v nemocnici.
Za to že mu vybaví úver sľuboval obžalovaný spoluúčasť v podniku s firmou J. Na žiadosť predsedu
senátu svedok I. do očí obžalovaného uviedol že obžalovaný mu žiadnych 1 800 000 korún nepožičal.
Na žiadosť predsedu senátu obžalovaným následne do očí svedka I. uviedol že v prítomnosti svedkyne
A., ktorá je nebohá , v Leopoldove svedkovi I. požičal 1 800 000 korún.

Svedok M. okrem iného uviedol, že požaduje po obžalovanom náhradu škody 130 000 korún, suma
70 000 korún mu bola vrátená. S obžalovaným sa spoznal v Novákoch, v jeho predajni. Chcel požičať
peniaze. Peniaze chcel požičať na zariadenie predajne. Na otázku prokurátora uviedol že už si presne
nepamätá kedy, s akou lehotou splatnosti, požičal obžalovanému peniaze. Bola urobená aj nejaká
písomná zmluva, detaily si nepamätá. Pridržiava sa toho čo uviedol v prípravnom konaní. Potom čo
bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania kde uviedol že 29. 1. 2002 požičal obžalovanému
150 000 korún na nákup mäsa a pôžičku mal vrátiť do 29. 7. 2002, koncom februára 2002 mu požičal
50 000 korún ktoré mal vrátiť do jedného mesiaca, tieto požičané peniaze v lehote splatnosti nevrátil,
bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok uviedol že je pravda čo vypovedal v prípravnom
konaní. Peniaze, ktoré mu nakoniec obžalovaný vrátil, mu vrátil po telefonických urgenciách. Predtým
ako obžalovanému peniaze požičal, nezaujímal sa o jeho finančné pomery, vyzeral ako slušný človek.
Debatoval inteligentne, hovoril o svojich aktivitách. Neskôr sa dozvedel že obžalovaný dlhuje peniaze
veľa ľuďom. V prípade že by bol vedel že obžalovaný nedodrží lehotu splatnosti pôžičiek, nebol by mu
požičal.

Svedkyňa M., ktorej výpovede z prípravného konania boli na hlavnom pojednávaní prečítané, vo
výpovedi dňa 26. 3. 2003 okrem iného uviedla že dňa 21. 10. 2002 jej volal syn Z., že stretol v Prievidzi
kamaráta z vojny, že tento potrebuje požičať peniaze. Potom sa jej v telefóne ozval obžalovaný, pýtal
sa či mu nemôže požičať peniaze, povedal, že potrebuje 50 000 korún. Povedal že peniaze jej vráti v
krátkej dobe a dá jej lepší úrok ako banka. Syn je potom povedal že tomu kamarátovi môže veriť. Ešte
v ten deň prišlo vozidlo s obžalovaným a synom a potom išli do Slovenskej sporiteľne vo K. I. kde z
vkladnej knižky vybrala 50 000 korún a v aute ich odovzdala obžalovanému. Peniaze mu požičala na
kúpu predajne mäsiarstva v Prievidzi. Na jej žiadosť jej vypísal sumu požičaných peňazí aj dobu do
ktorej ich vráti. Zaviazal sa, že ich vráti do 21. 1. 2003 vo výške 56 000 korún. Prítomný pri podpise bol
aj jej syn. Obžalovaný jej volala na druhý deň 22. 10. 2002 povedal že potrebuje ešte 30 000 korún aby
mohol uzavrieť zmluvu o kúpe predajne mäsa . Povedala mu že túto sumu má doma ale potrebuje ju
na uhlie a drevo na zimu. Povedal aby sa nebála, že peniaze vráti do doby ktorú si určí ona. Povedala
mu že peniaze mu požičia ale chce ich vrátiť do 1. 11. 2002 . Asi za 2 hodiny obžalovaný prišiel a doma
mu odovzdala 30 000 korún, ubezpečoval ju, aby sa nebála, že peniaze vráti aj s úrokmi. Na úrokoch
netrvala, navrhol ich on. Keď nevrátil v dohodnutom termíne peniaze vedela, že ju podviedol. Potom
opakovane telefonovala obžalovanému, prvýkrát hovoril, že je v nemocnici, neskôr ho nedovolala. Vo
výpovedi dňa 25. 5. 2004 okrem iného uviedla že obžalovaný jej poštou koncom roku 2003 zaslal 1000
korún a v marci 2004 jej vrátil 50 000 korún, ktoré jej doniesol a za zároveň podpísala nejaké 3 doklady,
ktoré si neprečítala a kópie nenechal.

Svedok S. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 29. 6. 2004, ktorá bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná, okrem iného uviedol že v júni 2000 ho navštívil obžalovaný a požiadal ho požičanie finančných
prostriedkov v sume ktorú by mohol požičať. Uviedol, že peniaze potrebuje na rozbehnutie svojho

obchodu, predajne mäsa v Novákoch, aby zvýšil svoj predaj. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.
6. 2000 mu požičal hotovosť 380 000 slovenských korún na uvedený účel, doba splatnosti bola do 12.
9. 2000. Obžalovaný uviedol, že pôžičku zaplatí z úveru, ktorý si chcel zobrať z banky v priebehu dvoch
týždňov. Obžalovaný mu do 12. 9. 2000 pôžičku nevrátil a na otázku kedy tak mieni urobiť uviedol že úver
z banky ešte nemá vybavený a že by to mohlo byť v priebehu jedného až dvoch týždňov. Je mu známe,
že obžalovaný skutočne dostal z J. banky úver vo výške X 500 000 slovenských korún v októbri 2000.
Obžalovaný uvádzal že celý úver nedostal naraz, peniaze potrebuje investovať do obchodu, aby chvíľu
počkal. Je pravda že mu zaplatil úroky asi za prvé 3 mesiace v sume asi 45 000 korún, doslova uviedol,
že sa jedná o úhradu úrokov aby sa nebál, že istinu zaplatí naraz, nepožadoval doklad že zaplatil úroky.
Do konca roku 2000 mu mohol zaplatiť spolu asi 60 000 korún, vrátane sumy 45 000 korún ktorú už
uviedol. Od roku 2001 obžalovaný nevrátil žiadne finančné prostriedky, preto ho vyzval na úhradu istiny
380 000 korún, neakceptoval to, preto podal žalobu na Okresný súd v Prievidzi a rozsudkom zo dňa
27. 6. 2002 bolo rozhodnuté, že obžalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 380 000 slovenských korún v
50 000 korunových splátkach čo obžalovaný nedodržal a do dnešného dňa mu nič nezaplatil.

Svedok U.. K., ktorého výpoveď z prípravného konania zo dňa 10. 2. 2009 bola na hlavnom pojednávaní
podľa § 263 ods. 3 písm. a) Trestného poriadku prečítaná, keďže do dňa hlavného pojednávania dňa
12. 3. 2014 sa nepodarilo zrealizovať príkaz na obmedzenie osobnej slobody svedka vydaný dňa 17.
6. 2013, vo výpovedi okrem iného uviedol že ku skutku pod bodom 3 tohto rozsudku došlo ešte v
roku 2000 obžalovaný dostal od nich podmienku na získanie pôžičky, ktorá spočívala v tom že bude
ručiť hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom. Keďže nemal žiaden majetok musel si nájsť ručiteľa
ktorý by ručil hnuteľným alebo nehnuteľným majetku. Zabezpečil ako ručiteľa automotoklub v G. , tento
prostredníctvom žalovaného obdržal podmienky na uzavretie záložných zmlúv, tieto zmluvy zástupcovia
automotoklubu doplnili, pripojili potrebné podklady a nakoniec došlo k podpísaniu zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam číslo XXXXXXX a zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným
veciam číslo XXXXXXX, ktoré boli podpísané dňa 28. 9. 2000. Následne bola podpísaná aj zmluva o
faktoringu číslo XXXX 001 zo dňa 28. 9. 2000. Na otázku koľko z pôžičky vo výške 1 000 000 slovenských
korún podľa zmluvy o faktoringu obžalovaný uhradil svedok uviedol, že žiadnu sumu. V roku 2002 alebo v
roku 2003 došlo k vyrovnaniu dlhu prostredníctvom ručiteľa, predala sa nehnuteľnosť na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam číslo XXXXXXX zo dňa 28. 9. 2000 a on si vyrovnal dlh
čo sa týkalo istiny vo výške 1 000 000 slovenských korún. V trestnom konaní od obžalovaného nežiada
nahradiť škodu.

Na čísle listu 104 - 108 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom X. zo dňa 2. 6. 2004.
V rámci tejto konfrontácie svedok uviedol že dňa 18. 5. 2001 požičal obžalovanému sumu 200 000
slovenských korún a dňa 28. 5. 2001 sumu 100 000 slovenských korún za účelom zloženia dražobnej
zábezpeky na zakúpenie predajne mäsiarstva na D. v Prievidzi a na zakúpenie chladiarenských pultov.
Obžalovaný uviedol, , že je schopný peniaze vrátiť bez problémov, tiež spomínal, že má dlžníka, nejakú
ženu ktorá mu dlhovala 1,2 milióna korún. Obžalovaný k tomu uviedol že peniaze si požičal na nákup
mäsa do predajne v Novákoch. V čase, keď si od svedka požičal peniaze ešte nevedel, že v septembri
2001 si prenajme predajňu mäsa na sídlisku Kolotoč v Prievidzi. Rokovania so spoločnosťou Tauris
ohľadne toho začali koncom júla 2001. Svedok uviedol, že trvá na tom čo povedal. Svedok ďalej uviedol
že z pôžičky 200 000 korún mu obžalovaný vrátil 15 000 korún, z pôžičky 100 000 korún obžalovaný
vrátil 50 000 korún v novembri 2011 a 11 000 šilingov v decembri 2001, zvyšná suma z pôžičky bola
vymožená cez exekútora. Obžalovaný uviedol že z pôžičky 200 000 korún vrátil 50 000 korún v novembri
2001 a 11 000 šilingov, svedkovi o tom nevystavil žiaden doklad. Následne mu do novembra 2002 vrátil
celú sumu 200 000 korún avšak doklady o tom nemá.

Na čísle listu 109 - 114 sa nachádza konfrontáciu medzi obžalovaným a svedkyňou O.. M. zo dňa 2. 8.
2004. V rámci konfrontácie obžalovaný okrem iného uviedol že svedkyni požičal 22. 6. 1998 sumu 1,3
milióna slovenských korún podľa zmluvy o pôžičke na účely jej podnikania. Svedkyňa uviedla že to čo
obžalovaný hovorí nie je pravda, nikdy si od obžalovaného nepožičala žiadne peniaze. Pokiaľ sa týka
zmluvy o pôžičke zo dňa 22. 6. 1998 ide o návrh ktorý urobila na vlastnom počítači, ale bez náležitostí
ktoré sú dopísané rukou - veriteľ , finančná hotovosť. Návrh tejto zmluvy bol odovzdaný obžalovanému
pre účely odovzdania návrhu potencionálnemu veriteľovi, údaje podľa dohody sa tam mali dopísať.

Na čísle listu 369 - 372 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou M. zo dňa 29. 6.
2004, v rámci ktorej svedkyňa okrem iného uviedla že v priebehu októbra 2002 požičala obžalovanému

50 000 slovenských korún na zakúpenie predajne mäsiarstva v Prievidzi čo počul aj jej syn Z..
Obžalovaný hovoril, že peniaze vráti z podnikania, z predaja mäsa v predajni, ktorú chcel kúpiť. Na druhý
deň zase požičala 30 000 slovenských korún za tým istým účelom, hovorila že peniaze mu chýbajú
na kúpu predajne mäsiarstva. Obžalovaný k tomu uviedol že svedkyni nikdy nepovedal, že peniaze
potrebuje na kúpu predajne, o pôžičku požiadal v podstate jej syna Z., ktorému povedal, že peniaze
potrebuje na jeden obchod, chcel kúpiť črevá, v októbri 2002 už predajňu v Prievidzi nemohol kúpiť, bolo
po termíne. Svedkyňa, k tomu uviedla že syn jej povedal, že obžalovaný potrebuje peniaze na nejaký
obchod. Na otázku či obžalovaný v lehote splatnosti vrátil pôžičky uviedla, že nie, koncom roku 2003
vrátil 1000 slovenských korún poštovou poukážkou a v marci 2004 vrátil 50 000 korún o čom predkladá
kópiu potvrdenia.

Na čísle listu 489 - 492 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkov K. zo dňa 2. 8. 2004
v rámci, ktorej svedok okrem iného uviedol že začiatkom roku 2002 požičal obžalovanému 130 000
slovenských korún, nevie uviesť na aký účel ale uviedol, že peniaze mu vráti z obchodu že dovezie
barany do Holandska a z ich predaja mu pôžičku vráti. Potom požičal ešte 50 000 korún, tiež neuviedol
účel na aký ich potrebuje. Peniaze mu požičal na otočku, dohodli sa 25. 11. 2002 že 200 000 korún
mu zaplatí do konca roku 2003. Obžalovaný uviedol že termín splatnosti nemali presne určený, pôžičku
nesplácal lebo mu nešli obchody, koncom roku 2002 dostal infarkt, veritelia mu nevracali peniaze, vlastné
zdroje nemal, preto do dnešného dňa nezaplatil ani časť pôžičky. V rámci konfrontácie svedok na otázku
obhajcu uviedol že najprv požičal 130 000 slovenských korún, asi mesiac potom 50 000 korún a
naposledy ešte 9000 slovenských korún, dohromady teda 189 000 slovenských korún. Zvyšná suma
do 200 000 slovenských korún 11 000 slovenských korún mala byť odmena za robotu, obžalovanému
prerábal auto. S obžalovaným sa výslovne dohodli a písomne uzavreli zmluvu že zaplatí dlžobu do roku
2003.

Na čísle listu 611 - 613 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom Y. zo dňa 20. 10. 2004.
V rámci konfrontácie svedok okrem iného uviedol že 2. 7. 2001 požičal obžalovanému sumu 2 150
000 slovenských korún v prítomnosti pani I. Peniaze mal požičané od otca, matky, sestry a svokrovcov.
Obžalovaný k tomu uviedol že svedok mu sumu 2 150 000 slovenských korún nikdy nepožičal , klame.
V máji 2001 mu požičal 500 000 korún na kúpu ošípaných, do jedného mesiaca mu ich vrátil a zaplatil
50 000 korún na viac. Následne si požičal ďalších 500 000 slovenských korún ,z ktorých mu vrátil 350
000 slovenských korún a zostal mu dlhovať 150 000 slovenských korún. Svedok k tomu uviedol že je
to vyslovená lož, v živote by cudziemu človeku peniaze bez dokladu nepožičal a to opakovane. No
otázku aby svedok vysvetlil zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 10. 2002 medzi ním a obžalovaným, podľa
ktorej si obžalovaný požičal sumu 2 650 000 slovenských korún, uviedol, že v tejto čiastke je zahrnutá
suma 2 150 000 slovenských korún z prvej pôžičky z 2. 7. 2001 a zvyšných 500 000 korún bola suma
ktorú mu požičal 30. 10. 2002 na nákup predajne. Obžalovaný k tomu uviedol že svedok povedal, že
doklad z 2. 7. 2001 žiadal preto že na základe tohto dokladu získa finančné prostriedky zo spoločnosti
v Bratislave, vie takto získať 2 000 000 slovenských korún z ktorých o 1 000 000 slovenských korún
poskytne na obchodovanie s mäsom. Svedok k tomu uviedol že to nie je pravda, nespolupracuje
so žiadnou finančnou spolu s činnosťou na základe takéhoto dokladu by nikto nepožičal 2 000 000
slovenských korún. Obžalovanému požičal 2 150 000 slovenských korún na nákup nehnuteľnosti v
Novákoch o čom vedela o jeho účtovníčka I..

Na čísle listu 930 - 933 sa nachádza konfrontácie obžalovaného so svedkom I. dňa 13. 10. 2006. V
rámci konfrontácie svedok uviedol že obžalovaný si od neho požičal 500 000 slovenských korún na 2
krát, nehovoril nič o finančnom investovaní do spoločnosti Kabát, o žiadnych províziách, povedal, že
celú sumu 500 000 korún mu vráti. On mu na dva krát odovzdal uvedenú sumu a to 300 000 slovenských
korún a 200 000 slovenských korún. Obžalovaný k tomu uviedol že svedka požiadal o zapožičanie sumy
200 000 slovenských korún alebo 300 000 slovenských korún, že to má byť na nákup chladiarenského
zariadenia keď pracoval v spoločnosti D.t. Nežiadal od neho hneď 500 000 slovenských korún. Svedok
uviedol že peniaze, ktoré mu požičal, obžalovaný sľúbil vrátiť do 1,5 roka. Obžalovaný uviedol, že žiadny
termín vrátenia peňazí sa neuvádzal, nespomína si, že by svedkovi povedal termín vrátenia do 1,5 roka.
Svedkovi dával v priebehu roka mäso bez toho, že by platil v hodnote okolo 50 000 slovenských korún.
Svedok tomu uviedol, že za mäso platil, nebola medzi nimi žiadna dohoda že hodnota mäsa sa bude
odrátavať z pôžičky.

Na čísle listu 982 - 985 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkom X. dňa 18. 10.
2005. V rámci konfrontácie svedok uviedol že v období od januára 2001 do mája 2001 odovzdal
obžalovanému sumu 1 640 000 slovenských korún na nákup nehnuteľnosti v Novákoch. Nehnuteľnosti
mali byť obaja spoluvlastníkmi. Obžalovaný k tomu uviedol že to nie je pravda ,od svedka si požičal 500
000 slovenských korún, nevie o akú kúpu nehnuteľnosti sa jedná. Svedok k tomu uviedol, že trvá na
svojom, obžalovaný klame ako pes, obžalovaný vrátil vo februári 2002 700 000 slovenských korún , ďalej
mu vrátil 40 000 slovenských korún a sumu 52 656 slovenských korún odovzdal exekútor. Na otázku
či listinný doklad, vyhlásenie že požičiava obžalovanému 1 640 000 slovenských korún si obžalovaný
predtým ako podpísal prečítal, uviedol, že áno, s účelom súhlasil, v podstate kúpu nehnuteľnosti navrhol
obžalovaný. Obžalovaný k tomu uviedol, že to nie je pravda, doklad nečítal a podpísal ho len preto že
sa svedok vyhrážal, že ho zabije a to 2 mesiace pred podpísaním dokladu, teda asi od mája 2001.

Na čísle listu 157 - 167 sa nachádza znalecký posudok inžinierky I. I. zo záverov ktorého okrem iného
vyplýva že obžalovaný nemá v účtovníctve svojej firmy zaúčtovanú pôžičku 200 000 slovenských korún
ktorú mu poskytol pán Randziak dňa 18. 5. 2001. Počas celého roka nie je zaúčtovaná žiadna pôžička,
len osobné vklady podnikateľa. Na otázku či by bol obžalovaný schopný v období dvoch mesiacov splatiť
uvedenú pôžičku a úrok 40 000 slovenských korún, znalkyňa uviedla že keby pôžičku vložil do podnikania
za nezmenených obchodných podmienok, mohol pôžičku vrátiť, možnosť splatenia úrokov záležala od
výnosnosti obchodu. V prípade, že by sa výnosnosť v porovnaní s predchádzajúcim obdobím nezmenila,
nebol by schopný úroky v takej výške a dobe splatnosti nahradiť.

Na čísle listu 172 - 173 sa nachádza zmluva o pôžičke medzi dlžníkom JUDr. O. M. a veriteľom -
obžalovaným zo dňa 22. 6. 1998. Zmluva je na sumu 1,3 milióna slovenských korún pričom meno
veriteľa, suma v čísle a v písme a podpisy sú uvedené ručným písmom.

Na čísle listu 193 sa nachádza zmluva o pôžičke medzi veriteľom inžinierom X. a dlžníkom obžalovaným
zo dňa 18. 5. 2001 overená na matrike. Podľa zmluvy veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku v hotovosti
vo výške 200 000 slovenských korún na dobu dvoch mesiacov od dátumu podpisu, dlžník sa zaväzuje
splatiť pôžičku dňom 18. júla 2001 v hotovosti vo výške 240 000 slovenských korún. Podľa bodu 3 zmluvy
penále z omeškania v prípade nezaplatenia pôžičky dňom 18. 7. 2001 sú dohodnuté vo výške 0,5 %
denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Na čísle listu 415 sa nachádza zmluvu o pôžičke zo dňa 29. 1. 2002 na základe ktorej svedok M. požičal
obžalovanému 150 000 slovenských korún do 29. 7. 2002.

Na čísle listu 868 - 869 sa nachádza zmluva o pôžičke zo dňa 30. 10. 2002 na základe ktorej svedok Y.
požičal obžalovanému sumu 2 650 000 slovenských korún za účelom nákupu nehnuteľnosti, nebytového
priestoru ( predajňa mäsa- údeniny ) na ulici Janka D. v Prievidzi. Zmluva je overená notárkou A.. Y..

Na čísle listu 873 sa nachádza potvrdenie zo dňa 2. 7. 2001 podľa ktorého v uvedený deň obžalovaný
prevzal od svedka Y. sumu 2 150 000 slovenských korún za účelom nákupu objektu a pozemku v
Novákoch. Obžalovaný sa zaviazal sumu 300 000 slovenských korún vrátiť najneskôr do 25. 7. 2001,
sumu 500 000 slovenských korún najneskôr do 31. 8. 2001, sumu 500 000 slovenských korún najneskôr
do 30. 9. 2001 a sumu 850 000 slovenských korún najneskôr do 30. 10. 2001.

Na čísle listu 924 sa nachádza zmluva zo dňa 1. 6. 2002 podľa ktorej dňa 27. 4. 1999 svedok I. zapožičal
obžalovanému 500 000 slovenských korún s tým že obžalovaný sa zaväzuje uvedenú sumu vrátiť v plnej
výške svedkovi I. alebo jeho manželke O. I.. Zmluva je podpísaná svedkom I., svedkyňou I. obžalovaným.

Na čísle listu 1249 - 1251 sa nachádza zmluva o pôžičke zo dňa 12. 6. 2000 na základe ktorej svedok
I. požičal obžalovanému, v prítomnosti svedkyne Z., sumu 380 000 slovenských korún. Bolo dohodnuté
že obžalovaný vráti svedkovi I. pôžičku najneskôr do 12. 9. 2000. Zmluva je podpísaná vlastnou rukou
obžalovaným, svedkom I. a ručiteľkou Z..

Na čísle listu 1216 sa nachádza zmluva o pôžičke zo dňa 26. 5. 2000 na základe ktorej si obžalovaný
požičal od svedka D. finančnú hotovosť 100 000 slovenských korún s tým že sumu 110 000 slovenských
korún obžalovaný vráti do 25. 12. 2000.

Na čísle listu 373 sa nachádza potvrdenie svedkyne M. že dňa 24. 3. 2004 prevzala sumu 50 000
slovenských korún od obžalovaného ako splátku jeho pôžičky.

Na čísle listu 421 - 422 sa nachádza predkúpna zmluva podľa § 588 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka uzatvorená medzi predávajúcim J. T. s.r.o. D. a kupujúcim R.&R. spol. s r. o. Z., predmetom
ktorej je kúpa predajne mäso - údeniny na ulici O. D. v Prievidzi. Predávajúceho zastupoval konateľ P.
S. na kupujúceho U.. Emil A.. Zmluva bola uzavretá dňa 28. februára 2003.

Na čísle listu 423 - 424 sa nachádza nájomná zmluva uzatvorená medzi prenajímateľom R. & R. spol.
s r.o. Z. a obžalovaným dňa 1. 4. 2003, podľa zmluvy obžalovaný ako nájomca si od prenajímateľa
prenajal predajňu mäso - údeniny na ulici O. D. v Z..

Na čísle listu 115 sa nachádza správa spoločnosti K. a. s. B. K. zo dňa 4. 10. 2006, z ktorej vyplýva že
jedáleň uvedenej spoločnosti nemala v rokoch 1999 až 2005 s obžalovaným uzavretú žiadnu zmluvu
na dodávku mäsa a mäsových výrobkov.

Na čísle listu 1116 sa nachádza správa spoločností Z.- pórobetón Y. D. zo dňa 10. 10. 2006 podľa ktorej
spoločnosť v rokoch 1999 až 2005 nemala s obžalovaným uzavretú žiadnu zmluvu na dodávku mäsa
a mäsových výrobkov.

Na čísle listu 1267 sa nachádza správa Tatra banky a.s. I. zo dňa 16. 6. 2005 podľa ktorej obžalovaný
v banke nemal a ani nemá vedený účet a obžalovanému nebol poskytnutý uver.

Na čísle listu 496 sa nachádza listinný dôkaz z ktorého vyplýva, že obžalovaný si dňa 1. 1. 2002 požičal
od svedka K. sumu 200 000 slovenských korún na nákup zariadenia prevádzky. Po vzájomnej dohode
bude finančná čiastka postupne uhradená do konca roku 2003 buď štvrťročne alebo naraz na konci roka.
Listinný dôkaz je podpísaný vlastnou rukou obžalovaného a svedka K..

Na čísle listu 569 sa nachádza listinný dôkaz z ktorého vyplýva že dňa 6. 8. 2001 si obžalovaný požičal
od svedka Z. sumu 60 000 slovenských korún do 21. 8. 2001. Listinný dôkaz je podpísaný vlastnoručne
obžalovaným a svedkom Z..

Na čísle listu 1018 sa nachádza vyhlásenie obžalovaného, overené notárkou, podľa ktorého obžalovaný
prevzal v januári 2001 od svedka X. sumu 1 640 000 slovenských korún na kúpu nehnuteľnosti a
je ochotný ju vrátiť do konca septembra 2001 v hotovosti. Vyhlásenie je podpísané vlastnoručne
obžalovaným.

Na čísle listu 1019 - 1020 sa nachádza notárska zápisnica spísanou pred notárkou JUDr. K. dňa 25.
6. 2003 podľa ktorej obžalovaný ako dlžník urobil vyhlásenie, že v januári 2001 prevzal od svedka X.
na základe dohody o pôžičke sumu 1 640 000 slovenských korún ktorú mu vráti najneskôr dokonca
septembra 2001. Podľa vyhlásenia zo zapožičanej sumy do 10. 12. 2002 bola vrátená časť vo výške
740 000 slovenských korún.

Na čísle listu 1095 - 1104 sa nachádza podnikateľský plán predložený obžalovaným v súvislosti so
skutkom pod bodom 3 tohto rozsudku.

Na čísle listu 1105 - 1106 sa nachádza obchodná zmluva číslo 1/2000 zo dňa 28. 9. 2000 uzavretá medzi
automotoklubom Handlová v zastúpení P. T. a U.. A. A. pričom predmetom zmluvy je to že automotoklub
Handlová sa zaväzuje ručiť obžalovanému vlastnou nehnuteľnosťou, budovou automotoklubu v hodnote
1 300 000 slovenských korún v prospech veriteľa T.-U.. K. K..

Na čísle listu 1176 - 1177 sa nachádza zmluva o faktoringu číslo 2809001 zo dňa 28. 9. 2000 uzavretá
medzi T.-U.. K. K. a obžalovaným, predmetom zmluvy je prevzatie budúcich záväzkov klienta voči jeho
dodávateľovi. T.- U.. K. K. preberá od klienta jeho budúci záväzok, úhradu sumy s predpokladaným
limitom 1 000 000 slovenských korún.

Na čísle listu 1178 - 1192 sa nachádza zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam číslo
2809002 zo dňa 27. 9. 2000 kde obžalovaný vystupuje ako dlžník, automotoklub v Handlovej ako záložca
a T.-U.. K. K. ako záložný veriteľ. Predmetom zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo
výške 1 300 000 slovenských korún. Ide o nehnuteľnosť a parcelu na ktorej je nehnuteľnosť postavená.

Na čísle listu 1254 - 1255 sa nachádza rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 12 C 74 /02 zo dňa 27.
6. 2002 na základe ktorého bol obžalovaný zaviazaný uhradiť svedkovi S.i sumu 370 000 slovenských
korún v 50 000 korunových mesačných splátkach počnúc mesiacom júl 2002.

Na čísle listu 1593 sa nachádza dohoda zo dňa 19. 5. 2000 medzi obžalovaným a svedkom U.. A.
o zapožičaní sumy 900 000 slovenských korún v hotovosti obžalovanému. Podľa dohody sa uvedená
suma mala vrátiť do 15. 7. 2000.

Na čísle listu 1812 sa nachádza prehlásenie svedkyne I. zo dňa 30. 4. 2004, vlastnoručne touto
podpísané, podľa ktorého dňa 31. 10. 2002 videla že svedok Y. zaniesol sumu 500 000 slovenských
korún obžalovanému ktorý sedel zaparkovanom aute. Peniaze v uvedenej hodnote predtým videla.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavných pojednávaniach dospel súd k záveru,
že bolo preukázané že obžalovaný sa dopustil všetkých skutkov, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti
v rozsudku v bodoch 1 až 5 tohto rozsudku. Svojim konaním v bode 1 tohto rozsudku naplnil všetky
zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 , 3 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky
v znení zákona číslo 553/ 2002 Z. z. pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Konaním v bode 2 tohto rozsudku
naplnil všetky zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písmeno b/ Trestného zákona
číslo 140/1961 Zbierky v znení zákona číslo 183/1999 Z. z. pretože na škodu cudzieho majetku seba
obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu. Svojim
konaním v bode 3 tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky trestného činu úverového podvodu podľa
§ 250 a ods. 1, 4 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky v znení zákona číslo 183/1999 Z. z. pretože
od iného vylákal záruku na úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na splácanie
úveru a tak mu spôsobil značnú škodu. Konaním v bode 4 tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky
trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky v znení zákona
číslo 553 /2002 Zbierky pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do
omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu. V prípade tohto skutku súd vzhľadom
na výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní upravil skutok v prvej odrážke že sa stal v Novákoch
a nie v Prievidzi a v prípade skutku v trinástej odrážke skutok opravil že sa stal v októbri 2002 a nie
v decembri 2002 ako bolo uvedené v obžalobe .Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní
tiež bolo preukázané že obžalovaný sa dopustil skutku pod bodom 5 tohto rozsudku čím naplnil všetky
zákonné znaky trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona číslo 140 /1961 Zbierky
v znení zákona číslo 553/2002 Z. z., pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Súd sa tiež zaoberal otázkou či
skutky obžalovaného spáchané v období pred 1. 1. 2006, kedy nadobudol účinnosť trestný zákon číslo
300/2005 Z. z., nie je potrebné posúdiť podľa tohto novelizovaného Trestného zákona, dospel však k
záveru že by to pre obžalovaného nebolo priaznivejšie z hľadiska trestu a preto konanie obžalovaného
posúdil podľa Trestného zákona číslo 140 /1961 Zbierky v znení zmien a doplnkov. Treba predovšetkým
uviesť že trestná činnosť obžalovaného, ktorý na začiatku hlavného pojednávania prehlásil že sa cíti
byť nevinný zo žalovanej trestnej činnosti, je preukázaná výpoveďami svedkov - poškodených ktorý
k jednotlivým skutkom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku boli na hlavných pojednávaniach
vypočutí a títo obžalovaného, po príslušnom poučení o následkoch nepravdivej svedeckej výpovede,
usvedčili. Jednotliví poškodení sa vyjadrovali že obžalovaný ich oslovil v súvislosti s tým že vzhľadom
na krátkodobé finančné problémy potrebuje požičať finančné prostriedky, ktoré v krátkej dobe zväčša
behom niekoľkých mesiacov, je schopný vrátiť. Potom čo finančné prostriedky obžalovanému poskytli,
tento nedodržal dohodnutú lehotu splatnosti a finančné prostriedky nevrátil, vo väčšine prípadov finančné
prostriedky ani do rozhodnutia súdu nevrátil a ak vrátil tak len časť z požičaných finančných prostriedkov.
Obranu obžalovaného že požičané finančné prostriedky nevrátil len preto pretože aj jemu jeho dlžníci
- JUDr. M., D., I., A. - nevrátili požičané prostriedky je podľa názoru súdu účelová a jednoznačne
vyvrátená svedeckými výpoveďami vyššie uvedených svedkov ktorí jednoznačne popreli že by si od
obžalovaného finančné prostriedky, ako uvádzal obžalovaný, požičali. Z prevedeného dokazovania

podľa názoru súdu je zrejmé že obžalovaný finančné prostriedky nepoužil na účel ako uvádzal, na
zakúpenie predajni mäsa v E. a v Prievidzi, na nákup mäsa a zariadenia do predajne. Z výpovedí svedkov
X., U., G. vyplýva, že obžalovaný v čase skutkov ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
prehral značné množstvo finančných prostriedkov na automatoch a stávkovaním. Podľa názoru súdu
je nepochopiteľné že za danej finančnej situácie, v čase keď obžalovaný mal zapožičané značné
množstvo finančných prostriedkov, ktoré nesplácal, mal snahu, ak je toto jeho tvrdenie vôbec pravdivé,
otvárať nové predajne a rozširovať svoje podnikanie. Tiež je nepochopiteľné že obžalovaný ak chcel
rozširovať podnikanie a seriózne podnikať v oblasti mäsiarenstva, nezaúčtoval si požičané finančné
prostriedky do účtovníctva svojej firmy, táto skutočnosť tiež svedčí o spôsobe podnikania obžalovaného
v žalovanom období. Pokiaľ sa týka skutku pod bodom 3 tohto rozsudku vykonaným dokazovaním,
výsluchom svedkov a oboznámením príslušných listinných dôkazov, je preukázané že obžalovaný
nemal zmluvne zabezpečené dodávky mäsových výrobkov u jednotlivých odberateľov ako deklaroval v
podnikateľskom pláne, časť odberateľov poprela, že by s obžalovaným mala uzavretú zmluvu na odber
mäsových výrobkov. Tiež treba uviesť, že okrem poškodených v prípade jednotlivých skutkov uvedených
vo výrokovej časti tohto rozsudku obžalovaný dlhoval aj ďalším subjektom o čom svedčí väčšie množstvo
exekučných rozhodnutí v spise, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní. Za takejto finančnej
situácii obžalovaný musel vedieť že nie je schopný jednotlivým poškodeným v dohodnutých termínoch
požičané peniaze vrátiť čo svedčí o jeho podvodnom konaní, vedomom podvodnom konaní z jeho strany.
Všetky hore uvedené skutočnosti a dôkazy viedli súd k tomu že uznal obžalovaného, aj vzhľadom na
oboznámené listinné dôkazy, za vinného zo žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný podľa správy z Obvodného úradu ,odbor všeobecnej vnútornej správy Prievidza z 25. 3.
2010 od roku 2007 nemá záznam v evidencii priestupkov, podľa správy z miesta bydliska je rozvedený,
otec dvoch synov. Podľa registra trestov v zo dňa 11. 4. 2013 doteraz bol jedenkrát súdne trestaný a
to rozsudkom okresnom súdu Prievidza číslo 2T 67/2007 zo dňa 23. 9. 2008 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trenčín číslo 23 To 23/2009 zo dňa 16. 6. 2009. V tejto veci bol odsúdený pre trestný
čin podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona číslo 140 /1961 Zbierky k trestu odňatia
slobody 2 roky so skúšobnou dobou 4 roky, a to do 16. 6. 2013.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 23 a § 31 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky a za
použitia ustanovenia § 35 ods. 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zbierky uložil obžalovanému úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a pre výkon trestu ho podľa § 39 a ods. 2 písm. a) Trestného zákona
číslo 140/1961 Zbierky zaradil do prvej nápravnovýchovnej skupiny, nakoľko doteraz nebol vo výkone
trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Súd uložil trest v prvej polovici trestnej sadzby, pričom pri výmere
trestu prihliadol najmä na tú skutočnosť že obžalovaný svojím konaním uvedeným v tomto rozsudku
spôsobil poškodeným škodu vo výške 9 080 170,70 slovenských korún, čo v prepočte predstavuje
sumu 301 406,45 euro. Vzhľadom na túto skutočnosť a aj vzhľadom na ďalšie okolnosti na ktoré je
potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, považuje súd uložený trest vo výmere 7 rokov za primeraný
dostatočne vystihujúci spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného a tento trest považuje za
potrebný aj z hľadiska generálnej prevencie pred páchaním obdobnej trestnej činnosti. Súd neukladal
súhrnný trest odňatia slobody vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Prievidza číslo 2T 67/2007 zo
dňa 23. 9. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín číslo 23 T o 23/2009 zo dňa 16. 6.
2009, aj keď trestná činnosť, ktorá je predmetom tohto rozsudku bola spáchaná skôr ako bol vyhlásený
prvý odsudzujúci rozsudok v tejto veci , pretože si v zmysle § 7 Trestného poriadku vyriešil predbežnú
otázku, že odsúdenie vo veci Okresného súdu Prievidza číslo 2T 67/2007 podlieha amnestii prezidenta
Slovenskej republiky zo dňa 2. 1. 2013. Súd zároveň v rámci adhézneho konania rozhodol o povinnosti
obžalovaného uhradiť jednotlivým poškodeným, v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku,
škodu ktorú vzhľadom na to že Slovenská republika má od 1. 1. 2009 novú menu - euro, vyčíslil v
eurách. Pri rozhodnutí o náhrade škody prihliadol na to či škoda bola riadne uplatnená, či výška škody
bola preukázaná a tiež na to že časť škody medzitým bola obžalovaným uhradená. V prípade že škoda
nebola zákonným spôsobom v konaní uplatnená , prípadne preukázaná, boli poškodení s nárokom na
náhradu škody odkázaní na občiansko- súdne konanie. V prípade, že poškodení požadovali náhradu
škody vo väčšom rozsahu ako je uvedené v obžalobe a preukázané v konaní, so zvyškom nároku na
náhradu škody boli odkázaní na občiansko- súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.