Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 12, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/203/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7587899881
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7587899881.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra

Tutka a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu O. A.U., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. E. J., S. U., Q.. X.
A. Č.. XXXX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným X. A. T., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, X. A. A., E.. X.X.XXXX,
I. K. D., G. Č.. XX, X. U.. C. M., X.. A., E.. X.X.XXXX, I. K. I. I., G. S.Á. Č.. XX, X. A. L., E.. XX.X.XXXX,
I.A. K. D., A. Č.. XXX/XX, X. S. L.Š., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., A. Č.. XXX/XX, X. A. J., E.. XX.X.XXXX,
I. K. D., M. Č.. XXX/X, X. A. D., E.. X.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, X. Š. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. D. Č..
XX, X. Ľ. S., E.. XX.X.XXXX, I. K. D. Č.. XX, XX. Ž. J., I. K. Č.C. X., D., G. - Z. Č.. XX, G. XXXXX, XX.

T. M., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., L. Č.. X, XX. O. P., E.. X.XX.XXXX, I. K. D., O. Č.. XX, Y. O.. A. G., W.
W. D. S. S.B. K. D., Q. Č.. XX XX. Š.J. A., E.. X.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, XX. O. T., E.. XX.X.XXXX,
I. K. K. D. Č.. XXX, XX. O. Č., E.. XX.X.XXXX, I., K. K. D. Č.. XX, XX. A. T., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. D.
Č.. XX, XX. I. T., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XXX, Y. A. T., I. K. K. D. Č.. XXX XX. S. Š., X.. D., E..
X.X.XXXX, I. K. Z., C. Č..XX, XX. C. L., X.. D., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D. Z. Z., J.Á. Č.. XXX, XX. O. F.,
X.. D.D., E.. XX.X.XXXX, I. K. E. Š., K. Č.. X, XX. A. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., A. Č.. X, XX. U.. Z.
O., E.. XX.XX.XXXX, I. K. D., Z. Č.. X, XX. F. A., X.. I., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., E. D. Č.. XX, XX. O.

Č., E.. X.X.XXXX, I. K. D., W. Č.. XX, XX. A. A.U., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, XX. C. S., X.. O.,
E.. XX.X.XXXX, I. K. E. D., Č. Č.. XX, XX. A. M., E.. X.X.XXXX, I. K. D., Č. W. Č.. XX, XX. F. O., E..
XX.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, XX. A. K., E.. XX.X.XXXX, I. K. Ď. Č.. XXX, XX. U.. L. A.U., E.. X.X.XXXX,
I. K. I., D. Č.. XX/A, XX. A. K., E.. X.X.XXXX, I. K. D., Z. Č.. X, XX. K. U., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., Z.
Č.. X, XX. A. O., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., J.. S. Č.. XX, XX. K. Č., E.. XX.X.XXXX, I. K. K. D.J. Č.. X,
XX. W. Č.X., E.. X.X.XXXX, I. K. D., O. J. Č.. XX, XX. D. Č., E.. X.XX.XXXX, I. K. D., G. Č.. X, XX. K.
Č., E.. X.X.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, XX. A. Č., E.. XX.XX.XXXX, I. K. K. D. Č.. XX, Y.Z. F. B. D., I. K.

D., B. Č.. XX XX. A. S., E.. XX.X.XXXX, I. K. E. D. Č.. XXX, XX. A. I., I. K. E. D., Č. Č.. XX, XX. U..
O. A., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., S. Č.. XX, XX. A. K., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., Y. Č.. XX, XX. A. Š., E..
XX.X.XXXX, I. K. E. D., J.Á. Č.. XXX/XX, XX. I.. K. G.D. X.. O., E.. X.X.XXXX, I. K. G. Č.. XXX, XX. X.
O., E.. XX.X.XXXX, I. K. D., Č. Č.. XX, XX. O. O., E.. XX.XX.XXXX, I. K. K. D. Č.. XXX, žalovaní v 7.,
24., 25., 29., 30., 31., 32. a 43. rade zastúpení JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o odvolaní žalovaných v 7., 21., 24., 25., 29.,30. - 32., 37.
a 43. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 22.11.2011 č.k. 10C/1115/1987-837

jednohlasne takto rozhodol

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení, že nehnuteľností parc. č. XXX/X W. XXX/X patria do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva O.Á. A., nar. XX.X.XXXX a zomrelého XX.X.XXXX a W.
A., nar. XX.X.XXXX a zomrelej dňa X.X.XXXX.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie žalovaných v 7., 24., 25., 29.,30.,31., 32. a 43. rade.

O d m i e t a odvolanie žalovaného v 37. rade K. Č.. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca 1. rade O. A., E. XX.X.XXXX je výlučným
vlastníkomnehnuteľnostívkatastrálnomúzemíK.D.,vytvorenýchzčastíparcielregistra„E“čísloXXXX/

X - F. Z. F. K. XXX m2 a XXXX/X - F. Z. F. K. XXXX A.X, zapísaných na LV č. XXX v rozsahu ako
sú tieto stotožnené geometrickým plánom č. XXX/XXXX spoločnosti GEODETING s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Barčianska č. 68, IČO: 36216801, overeným Správou katastra D. - F. 5.12.2007 pod číslom
XXXX/XXXX s parc. č. XXX/X- trvalý trávny porast o výmere XXX m2 a XXX/X - trvalý trávny porast
o výmere XXX m2.

Zároveň taktiež určil, že nehnuteľnosti v katastrálnom území K. D., vytvorené z časti parciel registra „E“
č. XXXX/X - ornej pôdy o výmere XXX A.X a XXXX/X - ornej pôdy o výmere XXXX m2, zapísaných na
LV č. XXX v rozsahu, ako sú tieto stotožnené rovnakým geometrickým plánom s parcelami č. XXX/X
- trvalý trávny porast o výmere XXX A.X a XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX A.X patria v
celosti do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu v 1. rade O. A., E.. XX.X.XXXX W. W.

A.U. X.. S., E.. XX.X.XXXX W. Y. X.X.XXXX.

Vo výroku rozsudku súd prvého stupňa taktiež uviedol, že vyššie citovaný geometrický plán č. XXX/
XXXX spoločnosti GEODETING s.r.o. tvorí súčasť rozsudku.

Zastavil konanie proti Ž. K. X. X. A. D., K. XX. X. O. Č., K. XX. X. A. A.U., K. XX. X. A. K., K. XX. X. U..
L. A., K. XX. X. A. K., K. XX. X. K. U. W. Z. Ž. K. XX. X. A. Š..

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku pôvodného žalobcu O. A. S.., ako aj O. A. A..
(terajšieho žalobcu), ktorým sa domáhali určenia vlastníckeho práva k označeným parcelám, na základe

toho, že tieto boli už v dávnej minulosti v prírode rozdelené a pôvodný žalobca O. A. S.. tieto užíva po
svojom otcovi O.Á. A. a to titulom vydržania. Uviedli, že tento do držby vstúpil titulom daru od svojho
otca pri príležitosti jeho svadby s W. A. v roku 1947 a v druhej časti tieto odkúpili spolu s manželkou v
roku 1964 ústnou zmluvou od D. T., X.. A., ktorá ju v tom čase už v prírode užívala ako svoje oddelené
a výlučné vlastníctvo.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku sa vyporiadával s pasívnou legitimáciou jednotlivých
žalovaných a zároveň citoval aj ich stanoviská k žalobe. Rozsudok odôvodnil tým, že na základe
vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním z odboru geodézie, ako aj
ďalšímilistinnýmidôkazmizistil,ževýpisomzkatastranehnuteľností-zLV č.XXXW.XXXkatastrálneho

územia E. D. bol preukázaný aktuálny okruh vecne pasívne legitimovaných účastníkov, ktorými sú
žalovaní. V tomto smere konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalovaných v 7., 24., 25., 29.,
30., 31., 32. a 43. rade, ktorí nie sú zapísaní v listoch vlastníctva ako spoluvlastníci, keďže svoje
podiely previedli kúpnou zmluvou na bývalú žalovanú A. O.Ú.. Ďalej uviedol, že žalovaná v 43. rade sa
stala žalovanou len z dôvodu právneho nástupníctva po A. D., ktorá v konaní podala vzájomný návrh.

Konštatoval, že odmietnutím tohto vzájomného návrhu zanikla aj vecná legitimácia tejto žalovanej.

Uviedol, že výpismi z LV a identifikáciami parciel bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú vytvorené
z častí pozemnoknižných parciel mpč. XXX vedenej v pozemnoknižnej vložke č. XX a mpč. XXX vednej
v pozemnoknižnej vložke č. XX katastrálneho územia K. D.. Pričom parcela č. XXX O.e stotožnená s

parcelami katastra nehnuteľností číslo XXXX/X - F. Z. F. K. XX A.X, XXXX/X - F. Z. F. K. XXX A.X, XXXX/
X - F. Z. F. K. XXX A.X W. XXXX/X - F. Z. F. K. XXXX A.X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Parcela mpč.
XXX O.e stotožnená s parcelami číslo XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, XXXX/X - orná pôda o
výmere XXXX m2, XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2,
ktoré sú zapísané na LV č. XXX a evidované na mape určeného operátu aj s parcelami číslo XXXX/X,

XXXX/X, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a parcelami č. XXXX/X W. XXXX/X, zapísanými na LV č. XXX.

Vyššie citovaným geometrickým plánom boli z parciel č. XXXX/X W. XXXX/X novovytvorené parcely
č. XXX/X - trvalý trávny porast s výmerou XXX m2 a XXX/X -trvalý trávny porast o výmere XXX m2
a z častí parciel číslo XXXX/X W. XXXX/X novovytvorené parcely č. XXX/X - trvalý trávny porast o

výmere XXX m2 a XXX/X - trvalý trávny porast o výmere XXX m2. Konštatoval, že výpoveďami žalobcu apôvodnýchžalovanýchO.Č.,E..X.X.XXXX,A.D.,A.A.,E..XX.X.XXXX,A.A.,E..X.X.XXXX,O.Á.S.,E..
X.XX.XXXX, A. T., ako aj zástupkyne pôvodnej žalobkyne D.Í. A., D. Č. mal za preukázané, že pôvodné
pozemnoknižné parcely č. XXX W. XXX boli ešte v dávnej minulosti v prírode reálne rozdelené. Pôvodná

parcelač.XXXbolapozdĺžnerozdelenánaštyričasti,pričomžiadenzúčastníkovsiužnepamätal dátum
takéhoto rozdelenia. Z výpovede pôvodného žalovaného A. A. konštatoval, že prvú časť uvedenej
parcely užívala jeho matka A. A. X.. Č. a po nej jeho sestra D. A. X.. Č. a pred ňou jej otec. Tretiu časť
užíval pôvodný žalovaný O. S. a štvrtú časť pôvodný žalovaný O. Č., otec A. D.. Konštatoval, že A.X. T.
svoju časť parcely odpredala žalobcovi O. A. st. Ostatné tri časti pôvodnej parcely neformálnymi úkonmi

získala dcéra O. Č. A.Á. D., ktorá počas konania mala záujem rovnako na usporiadaní svojho výlučného
vlastníctva k tejto parcele formou vzájomného návrhu, keď súčasne potvrdila vlastníctvo žalobcu O.
A. S.. V tomto smere konštatoval, že v záujme vytvorenia stavebného pozemku pre svojho syna O.
(terajšiehožalobcu) O.A.S..spolusmanželkou odkúpiliod D.T.jejvyčlenenýpodielzpôvodnejparcely
č. XXX, nedošlo však k uzavretiu riadnej perfektnej kúpnej zmluvy. Táto predávajúca však vykonala dňa
XX.XX.XXXX pred Miestnym národným výborom v E. D. čestné prehlásenie o prevzatí kúpnej ceny v

sume 2.000,- Kčs za kúpu tejto parcely, pričom toto prehlásenie bolo podpísané aj dvomi svedkami W.
Q. W. W. Š.. O. A. S.. spolu s manželkou od uvedeného dátumu tento pozemok, ktorý je stotožnený
s novovytvorenými parcelami č. XXX/X W. XXX/X riadne užívali ako vlastníci, pričom ich držba nebola
rušená a žiadne ďalšie osoby si k tejto nehnuteľnosti už nerobili nároky.

Rovnako mal z výpovedí žalobcu ako aj pôvodných žalovaných za preukázané aj reálne rozdelenie
pôvodnej mpč. XXX, keď jednu časť vlastnil a užíval otec žalobcu O. A. S.., taktiež O. A., druhú časť
otec pôvodného žalovaného A. A. - F. A. a tretiu časť jeho brat Š. A., pričom neskôr sa tieto dva diely
zlúčili v prospech F. A., po ktorom uvedenú nehnuteľnosť užíval A. A. so svojou sestrou D.E. T. rod. A.,
ktorá v roku 1956 pozemok odpredala žalovanej v 1. rade na výstavbu domu. Mal za to, že výpoveďou

samotných účastníkov bolo preukázané všeobecné rešpektovanie reálnej deľby, ale aj neformálnych
úkonov smerujúcich k prevodu vlastníctva.

Z výpovede žalobcu O. A. S.. a jeho manželky konštatoval, že pri príležitosti ich sobáša v roku 1947
otec O. A. S.. im daroval uvedené parcely vytvorené z mpč. XXX, stotožnené s terajšími parcelami

XXX/X W. XXX/X. Poukázal na to, že v konaní nikto nespochybňoval vlastníctvo jeho otca. Tento zomrel
XX.X.XXXX a v konaní o novoobjavenom majetku po ňom podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice -
vidiek č. k. D 983/92 zo dňa 20.8.1993 nadobudli dedičstvo poručiteľa vrátane spoluvlastníckeho podielu
k parcele mpč. XXX vo vložke č. XX v rovnakom pomere jeho štyri deti, a to pôvodný žalobca v 1. rade
O. A. S.., G. D. X.. A. (Z. Z. Ž. S. Š.F., C. L. W. O. F.), W. W. A. A., Z. Z. Ž. K. XX. X. A. A. W.

A. O., Z. Ž. U.. Z. O..

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČSR o dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností , ako aj § 854, 199, 200,
865 ods. 3, ako aj § 135a Občianskeho zákonníka vyvodil záver, že žalobca v 1. rade O. A. S.. vstúpil

v roku 1947 do držby terajších geometrickým plánom vytvorených parciel XXX/X W. XXX/X titulom
daru od svojho otca pri príležitosti sobáša a od tejto doby tieto parcely užíval, pričom jeho držba bola
nerušená a na základe toho vlastníctvo nadobudol vydržaním najneskôr X.X.XXXX podľa ust. § 566
Občianskeho zákonníka z roku 1950 ( z. č. 141/1950 Zb.).

Ďalej konštatoval, že tento žalobca a jeho manželka vstúpili do držby terajších parciel č. XXX/X W.
XXX/X v decembri roku XXXX, na základe kúpy od D. T., ktorá tento pozemok v rovnakom rozsahu
pred nimi užívala, pričom ich držba bola nerušená a takto vlastníctvo nadobudli vydržaním podľa
intertemporálnych ustanovení platného Občianskeho zákonníka dňa 1.1.1992 po započítaní oprávnenej
držby, ktorú vykonávali pred týmto dátumom (pred účinnosťou novely OZ zákonom č. 509/1991 Zb.).

Konštatoval, že žalobcovia preukázali v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva,
keďže stav zapísaný na listoch vlastníctva nezodpovedá skutočnému vlastníckemu stavu a preto ich
žalobe vyhovel.

V dôsledku späťvzatia žaloby vykonaného žalobcami podaním zo dňa 30.11.2009 proti označeným
žalovaným s poukazom na nedostatok ich vecnej legitimácie konanie voči ním podľa § 96 O.s.p.
zastavil. Konštatoval pritom, že dôvody nesúhlasu so späťvzatím návrhu vyjadrené nimi podaním zo
dňa 17.1.2011 odôvodnené dlhoročným účastníctvom v prebiehajúcom súdnom konaní a záujmomoboznamovať sa s jeho priebehom a výsledkom nepovažoval za vážny dôvod, keďže výsledkom týchto
konaní nebudú žiadnym spôsobom dotknuté ich práva.

Konštatoval, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 37. rade K. Č.. Tento v odvolaní iba uviedol, že mu patrí
čiastka po jeho dedovi O. Č. ako vnukovi z pozemku vo K. D.. Preto žiada svoju čiastku z parcely č.

XXX W. XXX.

Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2.11.2012 č.l. 889 vyzval žalovaného v 37. rade na doplnenie
svojho odvolania. Zároveň ho poučil, aké náležitosti má odvolanie obsahovať. Na splnenie tejto
povinnosti mu uložil lehotu 15 dní a zároveň ho poučil o následkoch nesplnenia tejto lehoty spočívajúcich
v odmietnutí jeho odvolania. Toto uznesenie bolo žalovanému K. Č. doručené dňa 19.11.2012, tento na

výzvu súdu v ním uloženej lehote, ale ani po jej uplynutí žiadnym spôsobom nereagoval.

Samostatné odvolanie podali žalovaní v 7., 24., 25., 29., 30., 31., 32 a 43. rade. Títo žiadali napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladali na
dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedli, že nesúhlasia

s rozsudkom súdu prvého stupňa a považujú ho za nesprávny a jemu predchádzajúce konanie je
postihnuté viacerými procesnými vadami. Uviedli, že v konaní pred okresným súdom došlo k vade
uvedenej v § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p. a to v dôsledku toho, že žalovaný v 9. rade O. S. zomrel
XX.XX.XXXX. Napriek tomu s ním súd v čase vyhlasovania rozsudku konal ako s účastníkom konania.
Ďalej poukázali na to, že žalovaným v 28., 44., 45. a 46. rade bola postupom súdu odňatá možnosť

konať pred súdom, vzhľadom k tomu, že títo neboli zákonu zodpovedajúcim spôsobom upovedomení o
termíne pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Sú toho názoru, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam pri posudzovaní podmienok
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, keďže majú za to, že k týmto predpokladom patrí aj
presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o

jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne
považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť oprávnenosti držby patrí
aj okolnosť, na základe ktorej vec nadobudol, teda či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul.
Subjektívnypocitdržiteľanemôžebyťsámosebepodkladomprevydržanie,akniejetentopocitvyvolaný
okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. Majú za to, že v samotnom konaní nebolo

preukázané žalobcami tvrdené darovanie nehnuteľností otcom žalobcu a už vôbec nie nadobudnutie
vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam ich reálnou deľbou v prospech otca. Majú za to, že vyššie
uvedené sa vzťahuje aj na druhý určovací výrok napadnutého rozsudku, pri ktorom však navyše
preukázateľne nebola zachovaná dobromyseľnosť po celú vydržaciu dobu. Uviedli, že vydržacia doba
sa prerušuje okamihom, keď sa držiteľ dozvie o tom, že si iná osoba uplatnila počas plynutia vydržacej

doby práva k veci, ktorá má tvoriť predmet vydržania, resp. držiteľ je dobromyseľný len dovtedy, kým
sa nedozvie, že k veci, ktorú drží má právo iná osoba. Konštatovali, že žalobca v 1. rade sa podaným
návrhom už od roku 1987 domáha určenia vlastníctva, pričom už v tomto roku mal vedomosť o tom,
že vlastníkmi nehnuteľnosti, o ktorých predpokladal, že mu vlastnícky patria, sú iné osoby. Keďže ide o
prakticky susedné parcely je možné konštatovať, že žalobcovia vedeli o vlastníckom práve iných osôb k

týmto nehnuteľnostiam už v roku 1987, preto nemohli nadobudnúť vlastníctve právo k ním vydržaním.

Samostatné odvolanie proti rozsudku podal aj žalovaný v 21. rade A. A.. Tento žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť a nárok ako nedôvodný zamietnuť. Odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v
ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa náležitým

spôsobom neozrejmil podstatné skutočnosti dôležité pre posúdenie toho, či zo strany žalobcu došlo k
splneniu všetkých podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Počas celého konania
boli medzi účastníkmi konania spory o tvrdeniach žalobcu o vydržaní. Podľa jeho názoru žalobca
nepreukázal,ževlastníckeprávonadobudolnazákladevydržania.Zdôvodovrozsudkunevyplývaanito,
kedy malo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva. Odôvodnenie je strohé, konštatuje len vyjadrenie žalobcu,

žalovaných, cituje ustanovenie zákona, ale z akého dôvodu by vlastnícke právo malo patriť žalobcom
a aké dôvody súd viedli k tomu, že návrhu vyhovel, z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Popieral
dobromyseľnosť ako jednu z podmienok pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Má za to, že sa súd
nevyporiadal náležitým spôsobom s obranou žalovaných, ktorí nesúhlasili s vydržaním práve kvôli zlýmvzťahommedzižalobcamiaprávnymipredchodcamiúčastníkovkonania.Malzato,žesamotnéužívanie
pozemkov ešte neznamená, že mohlo dôjsť k naplneniu všetkých podmienok, ktoré zákon stanovuje
pre vydržanie. Nedostatočným spôsobom sa súd vyporiadal aj s otázkou spôsobu užívania žalobcami,

pokiaľ nehnuteľnosti boli v užívaní JRD. Pokiaľ žalobca tvrdí, že vlastníctvo nadobudol na základe deľby,
súd sa mal vyporiadať s otázkou deľby medzi právnymi predchodcami z hľadiska toho, kedy došlo k
deľbe, kto ju vykonával a s akými účinkami a či žalobcovia vstúpili do užívania už reálne vyčlenenej časti
a či mohli s prihliadnutím na všetky okolnosti byť dobromyseľní pri nadobudnutí vlastníctva. Má za to,
že tvrdenia žalobcov zostali iba v pozícii tvrdení, ale dôkazy na to neboli nikým a ničím preukázané.

K odvolaniam sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že tieto sú bez kontinuity s prednesmi ich právnych
predchodcov v konaní.

Písomným podaním zo dňa 18.9.2013 právny zástupca žalobcov odvolaciemu súdu oznámil, že dňa
XX.X.XXXX zomrel žalobca O. A. S.., čo preukázal aj pripojeným úmrtným listom. Odvolací súd sa s

touto procesnou situáciou vyporiadal v súlade s ust. § 107 ods. 1 O.s.p, a zistil, že právnymi nástupcami
po ňom sú jeho deti, a to žalobca v druhom rade O. A. A.., W. K., X.. A. W. A. A., pričom dedičské konanie
skončené nebolo. Vzhľadom na predmet konania, ktorým je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
dospel odvolací súd k záveru, že nie je z tohto titulu dôvod pre zastavenie konania, ani pre jeho
prerušenie a v konaní možno pokračovať s právnymi nástupcami po pôvodnom žalobcovi. Týmto preto

oznámil, že s nimi mieni v konaní pokračovať a zároveň ich vyzval, aby oznámili, či majú záujem v
pokračovaní konaní ako právni nástupcovia a či si osvojujú všetky doterajšie prednesy ich právneho
predchodcu. Na základe výzvy odvolacieho súdu oznámil O. A.Č. A.. (ktorý už je účastníkom konania
ako žalobca v 2. rade), že má záujem pokračovať v konaní ako právny nástupca po svojom otcovi a
zároveň si osvojuje jeho doterajšie prednesy v konaní. W. K. súdu oznámila, že v dedičskom konaní po

otcovi relevantným spôsobom odmietla dedičstvo, preto sa necíti byť právnou nástupkyňou po otcovi
a nebude pokračovať v konaní. A. A.Č. na výzvu odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nereagoval.
S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd pokračoval v konaní s právnym nástupcom pôvodného
žalobcu O. A. A.. Mal pritom za to, že v konaní o určenie vlastníckeho práva nie je nevyhnutné, aby
sa konanie viedlo so všetkými dedičmi po pôvodnom žalobcovi a postačuje, ak v konaní pokračuje

ktorýkoľvek z nich ako jeho právny nástupca. V danom prípade takouto osobou je O. A. A..

Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 31.1.2014 žalobca O. A. A.. v dôsledku úmrtia
jeho právneho predchodcu podal návrh na zmenu žaloby tak, aby parcely parc. č.XXX/X W. XXX/X boli
určené do dedičstva po jeho nebohom otcovi O. A., nar. XX.X.XXXX a zomrelom XX.X.XXXX. Ohľadne

ďalších parciel parc. č. XXX/X W. XXX/X ponechal návrh v znení, v akom o ňom rozhodol súd prvého
stupňa, teda aby tieto parcely boli určené do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov
O.E. A. W. W. A..

Odvolací súd majúc za to, že výsledky doterajšieho dokazovania môžu byť dostatočným podkladom aj

pre konanie o čiastočne zmenenom návrhu podľa § 95 O.s.p. pripustil prednesenú zmenu návrhu.

Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, doplnil
dokazovanie výsluchom žalovaného v 21. rade A. A.Č. a oboznámením sa s dedičským rozhodnutím
D 983/1992 po otcovi pôvodného žalobcu O.E. A. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného v 1. rade je čiastočne dôvodné.

K odvolaniu žalovaných v 7., 24., 25., 29., 30., 31., 32. a 34. rade odvolací súd udáva, že má za to, že
ich odvolanie proti vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku boli podané neoprávnenými osobami a
odvolanie žalovaného v 37. rade K. A.U. nemá náležitosti odvolania uvedené v ust. § 205 ods. 1 O.s.p.

Rozsudkom súdu prvého stupňa bolo konanie voči vyššie uvedeným žalovaným zastavené s poukazom
na to, že žaloba voči ním bola zobratá späť pre nedostatok ich pasívnej legitimácie v konaní s poukazom
na to, že títo nemajú žiadny hmotnoprávny vzťah k predmetu konania. Títo totiž nie sú spoluvlastníkmi
spornejnehnuteľnosti,keďžesvojepodielyodpredalizmluvouzodňa21.1.2002A.O.,X..D..Žalovaná v

34. rade stratila svoju pasívnu legitimáciu v dôsledku toho, že vzájomný návrh jej právnej predchodkyne
bol odmietnutý, a teda taktiež nemá žiadny hmotnoprávny vzťah v predmete konania.Pokiaľ teda súd prvého stupňa vo vzťahu k týmto žalovaným konanie zastavil, sú títo oprávnení
na podanie odvolania iba voči výroku prvostupňového rozsudku o zastavení konania, pokiaľ s
takýmto výrokom nesúhlasia. Z obsahu ich odvolania však vyplýva, že toto sa nedotýka uvedeného

zastavujúceho výroku. Pokiaľ teda v odvolaní nenapadli výrok o zastavení konania a neuviedli dôvody
svojho odvolania v o vzťahu k tomuto výroku, nie sú oprávnenými osobami na podanie odvolania proti
vyhovujúcim výrokom, keďže konanie voči ním bolo súdom prvého stupňa právoplatne zastavené. Na
základe toho odvolací súd ich odvolanie proti vyhovujúcim výrokom prvostupňového rozsudku odmietol
podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. ako podané neoprávnenými osobami.

K odvolaniu žalovaného v 37. rade Vincenta Čižmára odvolací súd udáva, že toto odvolanie nemá
náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Z obsahu odvolania žalovaného v 37. rade nie je zrejmé, v akom rozsahu tento napáda prvostupňový
rozsudok, v čom vidí jeho nesprávnosť a čoho sa domáha. S poukazom na to, že uvedený odvolateľ
nedostatky tohto odvolania neodstránil ani na základe výzvy a poučenia súdu prvého stupňa o
následkoch, odvolací súd jeho odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcich výrokoch, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a na základe odvolania žalovaného v 21. rade A. A. a na
základe toho dospel k záveru, že toto odvolanie je sčasti dôvodné.

Súd prvého stupňa sa pri posudzovaní dôvodnosti nároku na určenie vlastníckeho práva k parcelám

č. 109/3 a 112/3 nevyporiadal náležite so všetkými zákonnými podmienkami pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním a v dôsledku toho v tejto časti nesprávne vo veci rozhodol.

Z rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že nárok sa týka štyroch samostatných parciel, pritom
žalobcovia vlastnícke právo k ním odvodzovali z dvoch osobitných skutkových okolností, a to osobitne

ohľadne parciel XXX/X W. XXX/X, ktoré boli vytvorené z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX,
zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XX kat. územia E. D. a osobitne ohľadne parciel č. XXX/X W. XXX/
X. Z tohto pohľadu je teda potrebné osobitne hodnotiť aj ustálený skutkový stav a na neho nadväzujúce
právne hodnotenie veci.

Ohľadne parciel č. XXX/X W. XXX/X nebola medzi účastníkmi konania sporná skutočnosť, že pôvodná
parcela mpč. XXX, z ktorej boli tieto parcely vytvorené, bola síce v pozemnoknižnej zápisnici vedená v
podielovom spoluvlastníctve, v skutočnosti však táto bola už od dávnej minulosti (v presne nezistenom
čase) v prírode rozdelená pozdĺž na 4 samostatné parcely, pričom každá z nich bola už v prírode užívaná
ako výlučne vlastníctvo pôvodných spoluvlastníkov, a to D.Í. T., O. S., O. Č. W. D. Č.. V roku 1964

odpredala svoju parcelu D. T. pôvodnému žalobcovi O. A. S.. a jeho manželke za 2.000,- Kčs. Od
tejto doby ju oba ja manželia ako svoje vlastníctvo nepretržite a nerušene užívali. Tieto skutkové závery
potvrdili pôvodní účastníci konania , ktorí vzhľadom na svoj vek mali aj osobné vedomosti o týchto
udalostiach, napr. žalovaný A. A., narodený v roku XXXX, A. D., narodená v roku XXXX, ktorá v súlade
s takto ustáleným stavom v konaní uplatnila aj vzájomný návrh, ktorým chcela rovnako ako žalobcovia

usporiadať svoje vlastnícke právo k susednej parcele rovnako vytvorenej z pôvodnej pozemnoknižnej
parcely č. XXX, ktorú užívala ako právna nástupkyňa po svojom otcovi O. Č.. Oddelené užívanie týchto
parciel bolo súdom prvého stupňa overené aj pri obhliadke na mieste samom dňa 15.1.1990, pri ktorej
zistil, že v prírode sú zjavné hranice medzi týmito parcelami. Dôkazom o uzavretí neformálnej kúpnej
zmluvy ústnou formou medzi D. T. ako predávajúcou a žalobcom O. A. S.. a jeho manželkou ako

kupujúcimi je aj písomné čestné prehlásenie tejto predávajúcej o prevzatí kúpnej ceny 2.000,- Kčs dňa
12.12.1964.

Vzhľadom na takto nesporne ustálený skutkový stav nebolo zo strany súdu prvého stupňa potrebné
vykonávať už ďalšie dokazovanie vzhľadom na nespornosť tohto skutkového stavu. Odvolací súd má

za to, že aj následný nesúhlas so žalobou niektorých žalovaných, ktorí sa stali účastníkmi konania v
dôsledku úmrtí ich právnych predchodcov je potrebné hodnotiť z hľadiska toho, že títo napriek svojim
formálnych nesúhlasom netvrdili žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali ustálený skutkový stav
súdom prvého stupňa, pričom z ich stanovísk je zrejmé, že pôvodné okolnosti, na ktorých je postavenérozhodnutie ani zo svojich osobných skúseností nepoznali a mali iba záujem na finančnom profite z
konania.

Odvolací súd považuje za správne právne hodnotenie tohto skutkového stavu súdom prvého stupňa
s poukazom na rozhodnutie č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR. Takýmto
spôsobom v prírode oddelené užívanie reálne vyčlenených častí pôvodnej parcely č. XXX preto založilo
vlastnícke právo takýchto užívateľov novovytvorených parciel. Pokiaľ teda žalobcovia v roku 1964
odkúpili ústnou kúpnou zmluvou takto vytvorenú a osobitne užívanú parcelu (v rozsahu uplatnených

parciel č. XXX/X W. XXX/X) od D. T., vstúpili takto do dobromyseľnej držby, ktorá nerušene trvala až do
ich smrti a na základe toho sa tak, ako to súd prvého stupňa správne konštatoval, stali jej spoluvlastníkmi
titulom vydržania podľa § 134 v spojení s § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka dňom 1.1.1992.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil ako vecne správny vyhovujúci výrok prvostupňového
rozsudku ohľadne parciel č. XXX/X W. XXX/X.

Ohľadne parciel č. XXX/X W. XXX/X pôvodný žalobca uplatňoval svoj vlastnícky nárok taktiež titulom
vydržania vychádzajúc z jeho tvrdenia, že tieto parcely nadobudol už rovnako ako reálne vyčlenenú
časť z pôvodnej pozemnoknižnej par cely č. XXX jeho otec, ktorý mu ju následne daroval pri príležitosti
jeho svadby v roku 1947 a od tejto doby ju nerušene a nepretržite užíva. Súd prvého stupňa si osvojil

tieto skutkové tvrdenia žalobcov bez ich bližšieho preverenia aj napriek tomu, že tieto sú v rozpore
s inými dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané. Z výpovedí jednotlivých účastníkov totiž vyplýva, že
títo nespochybňovali samotné dobromyseľné užívanie týchto parciel otcom žalobcu O. A., ktorý bol aj
vedený ako podielový spoluvlastník k parcelám, z ktorých boli tieto parcely vytvorené, ako aj to, že
tento v prírode užíval v skutočnosti parcely č. XXX/X W. XXX/X ako svoje výlučné vlastníctvo. Žalovaní,

ktorí sú taktiež právnymi nástupcami po otcovi pôvodného žalobcu O. A. S.. však popierali pravdivosť
jeho tvrdenia o tom, že mu tieto parcely mal otec darovať v roku 1947, tak ako to on tvrdí. Žalovaný
v 21. rade A. A. aj na odvolacom pojednávaní uviedol, že žalobca O. A. S.. dostal od svojho otca inú
parcelu, na ktorej má postavený svoj rodinný dom a obdobne dostali nehnuteľnosti aj jeho súrodenci G.
D., A. A. W. A. O.. Sporné parcely však zo strany starého otca darované neboli a tento ich užíval ako

svoje vlastníctvo až do svojej smrti, pričom v dedičskom konaní ich v rovnakom pomere zdedili všetky
jeho štyri deti. Odvolací súd je toho názoru, že takáto obrana žalovaného je v súlade aj s obsahom
dedičského rozhodnutia D 983/1992 po neb. O. A. (otcovi pôvodného žalobcu O. A. S..), z ktorého
je zrejmé, že spoluvlastnícke podiely tohto poručiteľa zdedili v rovnakom pomere všetky jeho deti ako
zákonní dedičia. Odvolací súd poukazuje na to, že účastníkom tohto dedičského konania bol ako jeden

z dedičov aj sám pôvodný žalobca O. A. S.., ktorý nenamietal takéto dedenie uvedených parciel, a
teda sám podstatným spôsobom spochybnil ním tvrdenú dobromyseľnosť pri ich užívaní ako jednej zo
zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Odvolací súd preto po doplnení
dokazovania vypočutím odvolateľa žalovaného v 1. rade, ako aj oboznámením sa s vyššie uvedeným
dedičským rozhodnutím dospel k záveru, že nárok v tejto časti nie je dôvodný, preto vyhovujúci výrok

v tejto časti zmenil podľa § 220 O.s.p. a žalobu v tejto časti zamietol.

Ku konaniu, ktoré prebehlo pred súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
bolo preukázané, že pred jeho meritórnym rozhodnutím zomrel pôvodne žalovaný v 9. rade O. S.
dňa XX.XX.XXXX. Súd prvého stupňa sa dopustil síce procesného pochybenia, pokiaľ do záhlavia

rozsudku uviedol aj tohto účastníka, napriek tomu, že tento v čase jeho vyhlásenia bol už nebohý a teda
stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, že písomné
vyhotovenie rozsudku bolo následne doručené aj jeho dedičovi Ľ. S., ktorý sa stal dedičom na základe
rozhodnutia 12D/260/2011 zo dňa XX.X.XXXX. Tento odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
nepodal, a teda ani nenamietal porušenie jeho procesných práv. Odvolací súd preto predovšetkým

s poukazom na to, že ide o spor, ktorý začal už v roku 1987, toto pochybenie napravil tým, že v
odvolacom konaní už konal s týmto právnym nástupcom pôvodného žalovaného, pričom tento ani v
priebehu odvolacieho konania porušenie svojich procesných práv nenamietal.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa v meritórnom rozhodnutí nerozhodol o trovách konania, nemal

možnosť o týchto odvolacích trovách rozhodnúť ani odvolací súd a o týchto odvolacích trovách rozhodne
súd prvého stupňa.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.