Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 10, 2014

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 7C/690/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209192
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Keselicová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2014:8612209192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Jana Keselicová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 27.09.2012, sa žalobca domáhal od žalovanej

zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Podanú žalobu žalobca odôvodnil
nasledovne. Žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere č.: 8700088 dlžníkom Iveta Mattová, nar. 19.9.1966. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX8748/2009. Exekučný súd v
predmetnej exekučnej veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene
po uplynutí zákonom stanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dňa 30.1.2011,

a opätovným posúdením práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok, čím formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej
škody v celkovej výške 1000,67 eura, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru
žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Nesprávnym úradným

postupom došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradunemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie

rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 200,13 eura, t. j. 20% z uplatňovanej istiny
s príslušenstvom. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaná do podania žaloby
na žiadosť pozitívne nereagovala.

Podľa žalobcu uvedená škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bardejov. V
predmetnej žalobe žalobca súčasne uplatnil námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu
Bardejov, z dôvodu, že ak bol sám okresný súd ako štátny orgán škodcom v spore medzi žalobcom a
štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodoval predmetný spor.

Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1NcC/35/2012 zo dňa 18.10.2012 boli sudcovia

Okresného súdu Bardejov vylúčení z prejedávania a rozhodovania veci a vec bola prikázaná Okresnému
súdu Svidník.

V písomnom vyjadrení zo dňa 25.2.2014 žalovaná uviedla, že podanie žalobcu je zmätočné, nakoľko v
predmetnej veci neboli splnené procesné podmienky a takéto konanie vykazuje nedostatky. Žalovaná

poukázala na to, že v jednotlivých žalobách nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných
konaní, ktoré sú vedené na súde, absenciu relevantných údajov, ako dátumov doručení podaní na
súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kde sa žalobca dozvedel o vzniku škody
v jednotlivých prípadoch. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,

nemajetkovej ujmy. Ako ďalej uviedla, žalobca síce predložil časť dôkazov, najmä odkaz na exekučný
spis, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazne bremeno
znáša žalobca sám. Podľa žalovanej žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za
prostriedok k zabráneniu v tvrdených prieťahov v konaní. Všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o
náhrade škody posudzovať prieťahy v konaní súdu. Žalovaná poukázala na to, že dňa 23.04.2012 jej boli

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.09.2012 boli na súd doručené prvé žaloby vo veci je zrejmé, že žalobca ich nepodal
po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle zákona, ale skôr. Preto išlo o predčasne uplatnený nárok na
súde. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná

poukázala na zákonné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny
úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri
podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu a rozhodnutí o poverení exekútora po 15-

dňovej lehote uviedla nasledovné. Zo súdnej praxe je preukázané, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. 15-dňová lehota na vydanie poverenia
vyplývajúcazozákonaneplatí,akideoexekučnýtitulrozhodnutierozhodcovskéhosúduvzmysleznenia
exekučného poriadku účinného od 01.06.2011, čo znamená, že akýkoľvek nárok žalobcu vychádzajúci z

nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných exekučných
konaniach začatých po 01.06.2011, nemá oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podaná po 01.06.2011 nárok je v tejto časti neopodstatnený. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu

najmä vzhľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov spotrebiteľov. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených“. V dôvodovej správe k novelizovanému zneniu § 41 ods.2 písm. d/ Exekučného poriadku
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarca. Skutočnosť, že sa do formulácie

vložilislová„rozhodnutírozhodcovskýchsúdov“,predstavovalalenexplicitnejšieujasnenieliteryzákona.
Zo samotnej dikcie § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová lehota sa týka prípadu, keďsúd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu/ okrem exekučného titulu podľa
§ 41 ods.2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku/.
Žalovaná k uplatnenej škode uviedla, že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti

nároku musel produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať
paušálne sumy je nesprávne a znova účelne. Žalobca nepreukázal ani
vznik, ani výšku škody. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami. K uplatnenej nemajetkovej
ujme žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením pre žalobcu. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá

za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.
Žalovaná ďalej poukázala na aspekt dobrých mravov a nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na poškodenú
osobu s poukazom na § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, kedy by nebolo možné dospieť k záveru o
potrebe priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu. Žalovaná poukázala na list Európskej komisie, Generálneho
riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D/2010//1360 adresovaný stálemu predstaviteľovi

SR pri EU, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
žalobcu dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom
návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský sú Prešov /
vec C - 76/10/. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym

nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
514/2003 Z.z. žalovaná žalobu považuje za právne neopodstatnenú.

Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2014 súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a
rozhodol v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania.

Žalobca podaním zo dňa 7.3.2014 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a požiadal o odročenie

pojednávania na iný termín z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným vo veci žalobcu proti SR,
vedenej pred Okresným súdom Nitra senát 12C a 19C.

Dôvod, ktorý uviedol žalobca v žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažuje za dôležitý v zmysle
kritérií uvedených v § 119 O.s.p. Z vlastnej činnosti je súdu známa skutočnosť, že žalobca podal

hromadné žaloby proti Slovenskej republike s totožným právnym základom na súdoch v Slovenskej
republike, preto je kolízia pojednávaní aj do budúcnosti viac než pravdepodobná a odročovanie
pojednávaní z dôvodu kolízií by spôsobovalo zbytočné prieťahy v konaniach. Navyše, sám žalobca v
podanej žalobe uviedol, že poskytol súdu všetky jemu známe informácie a do pojednávania nenavrhol
žiadne doplnenie dokazovania. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že žiadosť žalobcu

o odročenie pojednávania bola doručená súdu v deň pojednávania.

Okresný súd Svidník vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadrenie žalovanej zo dňa
25.2.2014,pripojenýspisOkresnéhosúduBardejov,sp.zn.5Er/438/2009,spisOkresnéhosúduSvidník,
sp. zn. 7C/690/2012 a zistil tento skutkový stav.

Dňa 25.9.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave na Okresný súd Bardejov
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu, č. k. SR 06043/09, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s. IČO: 35922761
dňa 8.7.2009, a ktorý sa stal právoplatným dňa 27.7.2009 a vykonateľným dňa 30.7.2009. Exekučné

konanie začalo dňa 24.8.2009.

Uznesením Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Er/438/2009-14 zo dňa 9.11.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosťdňa8.12.2010bolozastavenéexekučnékonaniepodľa§45ods.1písm.c/,ods.2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Žalobcaskutkovovymedziluplatnenýnárokprotižalovanejtak,žeexekučnýsúdvpredmetnejexekučnej
veci rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oneskorene po uplynutí zákonomstanovenej doby v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a vykonal úradný postup bez splnenia
zákonných podmienok, keď postupom podľa § 44 ods.2
Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul, t.j. rozhodcovský rozsudok, ktorý je rovnocenný s

rozsudkom vydaným všeobecným súdom, čím vytvoril prekážku rozhodnutej veci.

Úradný postup exekučného súdu hodnotí žalobca po právnej stránke ako nesprávny, preto uplatnil proti
žalovanej nárok na náhradu majetkovej škody v sume 1000,67 eura a náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch vo výške 200,13 eura tak, ako sú vyššie špecifikované.

Žalobca zotrval na podanej žalobe a žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodov
uvedených vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci / ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“ / v znení účinnom do 31.12.2012 , tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 zákona o zodpovednosti za škodu, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je

rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1, písm. d/ zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods.1, písm. a/, bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c)
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak právo priznáva, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie, b) rozhodnutí osvedčených ako
európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených, f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane
blokov na pokutu nezaplatenú na mieste, g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach
daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov
nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového

sporenia, a vo veciach verejného zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a
schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu
platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku účinného do 31.5.2010, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul, c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a

čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, d) vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, e) osvedčení
o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených, f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov
schválených týmito orgánmi, h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho
zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia, a vo veciach verejného
zdravotného poistenia, i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťazákon, j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie,
ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 45 ods.1, ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutiaalebonaexekúciupodľaosobitnýchpredpisov16)nanávrhúčastníkakonania,protiktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17) b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Žalobca si teda podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
z právneho dôvodu zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu je svojou
povahou občianskoprávny vzťah. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Nesprávnym úradným postupom sa rozumie porušenie pravidiel pre správanie sa orgánu verejnej
moci pri jeho činnosti. Ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu, resp. o
porušenie účelu postupu orgánu verejnej moci, ktorý nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí / rozsudok NS SR 4Cdo 24/2004/. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je

vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá
vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom. Z hľadiska časovej účinnosti bolo
potrebné na predmetnú vec aplikovať zákon o zodpovednosti za škodu účinný ku dňu, kedy mala škoda
vzniknúť, pretože ide o hmotnoprávny predpis. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred
prerokovať, a ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa

so svojim nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívnou zodpovednosťou / bez ohľadu
na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na súčasnom splnení troch podmienok,
a to v danom prípade nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Skutočnou škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či
iné znehodnotenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorápredstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie
je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce
rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v prejednávanej veci v dôsledku nesprávneho
úradného postupu).

Právnym rámcom pre posúdenie odôvodnenosti žaloby bol teda osobitný právny predpis, ktorým je
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a Občiansky

zákonník ako všeobecný právny predpis.

Súd zamietol žalobu ako neodôvodnenú. Z vykonaného dokazovania súd nezistil také skutočnosti,
z ktorých by bolo možné právne ustáliť, že exekučný súd postupoval v predmetnej veci nesprávne,
teda, že sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, exekučný súd správne aplikoval procesný predpis, a to zákon č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom ku dňu podania žiadosti exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.

Zákonná 15 dňová lehota na vydanie poverenia sa vzťahovala len na prípady, ak súd nezistil rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom. Predmetným uznesením exekučného súdu bolo zastavené exekučné
konanie podľa § 45 ods.1 písm. c/, ods.2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, teda
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota. Okrem uvedeného, ustanovenie § 44 ods.2
Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 výslovne uvádzalo, že lehota 15 dní
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Napriek zneniu § 41 ods.2 písm. d/
Exekučného poriadku „ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“,

je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj na rozhodcovské rozsudky, čo zodpovedalo zmyslu uvedeného
zákonného ustanovenia, ktorý sa neskôr premietol aj do výslovnej formulácie tohto ustanovenia po
novele Exekučného poriadku účinnej od 1.6.2011. V tejto súvislosti je významné aj to, že vnútroštátny
súdmápovinnosťexoffopreskúmať.....materiálnusprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,nekalúpovahu
rozhodcovskej doložky .... / uznesenie ÚS SR zo dňa 9.12.2010 č.k. II ÚS 545/2010, uznesenie ÚS SR

z 3.3.2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp.zn.3Cdo 146/2011, uznesenie NS
SR z 29.3.2011 sp.zn. 5Cdo 291/2010 a ďalšie/. Navyše, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu je oprávnený zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu
v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods.1 písm. b/, c/ zákona o rozhodcovskom konaní.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa Slovenská republika zaviazala poskytnúť spotrebiteľom
zvýšenú ochranu vzhľadom na ich postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, pričom v ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka bolo zakotvené, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, teda v akomkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený exekučný súd
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré

je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a po zistení, že
rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví s poukazom na ust. § 45 ods. 1 až 3
Zákona o rozhodcovskom konaní.

Najvyšší súd SR pod sp. zn. 6Cdo135/2012 zo dňa 5.12.2012, 5Cdo375/2012 ako aj Ústavný

súd ČR pod sp. zn. 3ÚS 562/2012 zo dňa 24.10.2013 zaujali stanovisko, že pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v
rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu

nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Uvedené rozhodnutia v odôvodnení poukázali už
na uznesenie NS SR zo dňa 13.10.2011 pod sp. zn. 3Cdo146/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva,
že vychádza z jednotného názoru súdnej praxe, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa okrem iného zaoberá tým,či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t. j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch, ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

Exekučný súd je už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný

titul bol alebo nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že
ak exekučný titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce
žiadne právne účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho
základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať

a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnejrozhodcovskejzmluvyaexekučnýsúdmápovinnosťvzmysleust.§42ods.2Ex.poriadkuokrem
iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na

jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzatvorená platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
uzavretý nikdy nebol.

Postup exekučného súdu v predmetnej exekučnej veci nebol posudzovaním vecnej správnosti
rozhodcovského súdu a nesmeroval ani k zrušeniu tohto rozhodnutia, ale iba realizoval svoje oprávnenia
vyplývajúce mu z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vo vzťahu posúdenia, či exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok je alebo nie je v rozpore so zákonom. V prípade, ak by exekučný súd akceptoval

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by tak rozhodnutie majúce charakter tzv. ničotného právneho aktu.

Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu exekučnému súdu
nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska jej platnosti, keďže toto oprávnenie

nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako to bolo konštatované vo vyššie
uvedených rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR. V danom prípade bol plne opodstatnený a zákonný
postup exekučného súdu, ktorý pri podanej žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie skúmal, či rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne.

Záver exekučného súdu, že rozhodcovská doložka v danom prípade núti spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom - žalobcom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, vykazuje znaky neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto uvedené neplatné zmluvné
dojednanie nemohlo založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý bol
podkladom vyššie uvedeného exekučného konania, a preto správne exekučný súd postupoval, ak tento

považoval za nevykonateľný.

Nakoľko exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zistil, že exekučný titul
vo forme rozhodcovského rozsudku predložený žalobcom ako oprávneným bol vydaný v rozpore so
zákonom, dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre udelenie

poverenia a žiadosť exekútora zamietol.

Uvedeným postupom exekučný súd neposudzoval vecnú správnosť rozsudku rozhodcovského súdu
a ani nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia a ani si neosvojoval postavenie odvolacieho súdu.
Exekučný súd iba skúmal, či predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom

a či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednávať dané spory. Pri riešení tejto otázky nebol
exekučný súd viazaný tým, ako ju rozhodcovský súd vyriešil a aj v rámci exekučného konania bol
všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul zhľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne práve účinky (IVÚS78/2011, uznesenie
NS SR 6Cdo105/2011, 5Cdo375/2012, 6Cdo135/2012).

Prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku patrí k
procesným podmienkam konania a ich existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania.
O prekážku právoplatne rozhodnutej veci ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav,
o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu a tých istých osôb.

Ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne právne účinky, a preto nemôže byť
prekážkou veci rozhodnutej.

V exekučnom konaní, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal ani
nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný
súd.

Z uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený ani prvý zásadný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku

na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup exekučného súdu, čo postačuje na zamietnutie žaloby
bez ďalšieho.

Žalobca v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní

vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a náhradu
nemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožedošlokzmareniulegitímnehoočakávaniažalobcu,žesprávnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. S poukazom na nepreukázanie
tvrdeného nesprávneho úradného postupu ako zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. žalobcovi nevznikol nárok na náhradu majetkovej škody ani nemajetkovej ujmy.

Podľa názoru súdu prípadná nevymožiteľnosť pohľadávky nebola dôsledkom nesprávneho úradného
postupu alebo nezákonného rozhodnutia exekučného súdu, ale nečinnosťou žalobcu, ktorý v pozícií
veriteľa bez zákonnej prekážky si neuplatnil svoj nárok v občianskom súdnom konaní, aj s poukazom
na vyššie uvedené závery rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, v zmysle ktorých

rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej rozhodcovskej doložky
nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Ďalej nebola v konaní preukázaná ani príčinná súvislosť medzi postupom exekučného súdu v danej
veci / nejde ani o prieťah v konaní/ a tvrdeným vznikom škody a nemateriálnej ujmy.

Z dôvodu nepreukázania zákonných predpokladov / musia by splnené súčasne/ pre priznanie nároku za
náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

Na záver súd dodáva, že podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia
žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli
doručené 23.04.2012. Žaloby boli doručené súdu v mesiaci september 2012. Žalobca podal žaloby
predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

môže sa poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo
predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s § 151 ods.1, ods.2 O.s.p., podľa ktorého, o
povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovynevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s
výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy
zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný

rozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonaniatomutoúčastníkovivrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.

Žalovaná, ktorá mala v konaní plný úspech si uplatnila nárok na náhradu trov konania, avšak v zákonnej
lehoteodvyhláseniarozhodnutiaichnevyčíslila,pretosúdvychádzalzobsahuspisu.Keďžesúdzistil,že
žalovanej zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal

a žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na ich náhradu, pritom súd nie je viazaný rozhodnutím
o priznaní náhrady trov konania žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch
vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).