Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213392
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milena Fegyesová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213392.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pred sudkyňou Mgr. Milenou Fegyesovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36
864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 27. 02. 2014 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na Okresnom súde Žiar nad Hronom dňa 27. 09. 2012, si žalobca uplatnil voči
žalovanému právo na zaplatenie sumy 125 EUR z titulu majetkovej škody a sumy 440 EUR z
titulu nemajetkovej ujmy. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 6371929 dlžníkom X. N., pričom exekučné konanie
bolo vedené pod sp.zn. EX 8750/2010. V exekučnom konaní vedenom podľa procesných pravidiel

obsiahnutých v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je založená povinnosť exekučného súdu
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na časť potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu ( návrh na vykonanie exekúcie, ako aj
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti

predpokladané zákonom), rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
17.1.2011. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 8 mesiacov).

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
-majetkováškoda125€predstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjehočinnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne plynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Poškodený
vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému sumu 70,- EUR, na udržiavanie a správu informačného systémusumu 40,- EUR a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,
na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-

EUR.
- náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 440 EUR, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím
času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k
vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: 1. neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, 2. neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, 3. neskorým ukončením procedúry

exekučným súdom k insolvencii povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako
spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poškodený uskutočnil výpočet
nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve
na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda 660,- Eur za rok : 12 mesiacov v
roku = 55 Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 268 dní. Žalobca

ďalej poukázal, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania žaloby však odporca
na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.10.2013 žiadal návrh žalobcu

ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré
sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na nedostatky
podaného návrhu, ktoré spôsobujú zmätočnosť podania, keď navrhovateľ uviedol časť dôkazov, avšak
v skutočnosti preniesol celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Taktiež z podania žalobcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o

uvádzané prieťahy v konaní, žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu,
neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany žalovaného, či
využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či príslušných konaniach predsedovi okresného
súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, t.z. či využil účinné právne prostriedky nápravy na

urýchlenie konania. V ďalšom poukázal žalovaný na skutočnosť, že všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd SR. Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené
žalovanému dňa 23.4.2012, ale už dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba, z čoho
je zrejmé, že žalobca nepodal žaloby po uplynutí 6.mesačnej lehoty, ale skôr. V takom prípade

ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadosti,
žalobca však neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril
akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám
požiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušnýpodľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003

Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ustanovenia zákona č. 514/2003
Z.z.ustanovujúvšeobecnépodmienky,prisplneníktorýchštátzodpovedázaškoduspôsobenúorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nezákonné rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K samotnému nesprávnemu úradnému postupu žalovaný uviedol, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípade existencie dôvodov podľa
§ 45 ods. 1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom
počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý

rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky
aj v exekučnom konaní. Unáhlené konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a
nekvalifikovanému posúdeniu prípadu a tým aj otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria
zákonnosti. V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011, 15. dňoválehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Ak
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v
tejto časti neopodstatnený. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2 Ústavy SR je pritom
kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ústavnou judikatúrou preskúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, najmä kritéria, ako sú zložitosť
veci, správanie účastníka a postup súdu. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní
nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto

boli konštatované predsedom súdu alebo Ústavným súdom SR. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať
k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody zo strany žalobcu. Rovnako žalobca navrhovateľ
nepreukázal ani nárok na vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu
SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie nepreukázal ani nárok na
vznik nemajetkovej ujmy, keď s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť,

že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu
prípadu zo strany Ústavného súdu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky

spis.zn. 30 Cdo/675/2011, odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými
prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby
nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo. Taktiež „zánik podnikateľských aktivít
a podnikateľských plánov“ nebol zo strany žalobcu preukázaný a ani to, akým spôsobom uvedená
situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa“. S prihliadnutím na charakteristiku

podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje žalovaný za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ
si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi
vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Taktiež žalovaný
poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou
škodou.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho
právneho zástupcu, ktorí podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.2.2014 požiadali o zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, keď
žalobcom označené skutočnosti v podanom návrhu sú takého charakteru, že predpokladajú vylúčenie

všetkých sudcov okresného súdu z prejedávania a rozhodovania vo veci. Zároveň žiadal konanie
vedené pod sp. zn. 6C/172/2012 prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia
sudcu povereného prejednávaním veci. Tiež navrhol doplnenie dokazovania, keď uviedol, že zadal

objednávku na spracovanie znaleckého posudku, ktorý vyčísli výšku vzniknutej škody. Súd zároveň
konal a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie,
riadne a včas vykázané, pričom písomným podaním zo dňa 28.2.2014 požiadal o ospravedlnenie svojej
neúčasti na pojednávaní, keď zároveň súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, prihliadnuc pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd neakceptoval žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania z
ním uvádzaných dôvodov, pretože zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená na konanie a rozhodnutie
po oboznámením sa s dôvodmi uvádzanými v bode I. podaného žalobného návrhu predložil podanie
navrhovateľa spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Okresného súdu Žiar nad Hronom na rozhodnutie

o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 OSP (čl.7 spisu), pričom Krajský súd v Banskej Bystrici o jeho
námietke rozhodol uznesením č.k. 17NcC/97/2012-9 zo dňa 8.10.2012.

Podľa § 109 ods. 2, písm. c) O. s. p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,

alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

O návrhu žalobcu na prerušenie konania súd rozhodoval v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Súd
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 109 ods. 2 O. s. p. prerušenie konania nie je obligatórne.Dôvodom pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 2, písm. c) však musí byť, že prebieha konanie,
v ktorom sa rieši prejudiciálna otázka. Túto otázku si však súd môže vyriešiť aj sám s poukazom na
ustanovenia § 135 ods. 2 O. s. p. V predmetnej veci zaujatosť zákonného sudcu, ktorý vec prejednáva,

žalobca namietal už v podanej žalobe.

O jeho námietke bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným,
postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. a zákonná sudkyňa Mgr. Milena Fegyesová nebola vylúčená z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci, keďže nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci

vedenejpodsp.zn.5Er/842/2010.Súdboltohonázoru,žekeďžesižalobcauplatnilsvojezákonnéprávo
namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, súd nevidel
dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5Er/842/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a

právny stav:

Dňa 25.8.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, Zahradnícka 62,
na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 8750/10 vo
veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava (tu žalobca) proti povinnému:

X. N. pre vymoženie pohľadávky 2 391,36 € s príslušenstvom priznanej oprávnenému vykonateľným
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 12575/09 zo dňa 8.4.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňom 24.5.2010 a vykonateľnosť dňom 27.5.2010. Tunajší súd v prejednávanej veci
vydal dňa 17.1.2011 poverenie č. 5613 026496, ktoré následne doručil súdnemu exekútorovi, čo potvrdil
podpisom na doručenke.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným

zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu majetkovej škody v sume 125 € a nemajetkovej
ujmy v peniazoch vo výške 440 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,
ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej lehote.

V zmysle uznesenia Ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia NS SR z
13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia NS SR z 26.9.2011 sp. zn. 3 MCdo 11/2010 a uznesenia
NS SR z 29.3.2011 sp. zn. 5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súduvydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne pravidlá v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takom prípade prináleží vnútroštátnemu

súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú s cieľom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. 16/02, ktorá konštatuje, že
„ Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave
alebo zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Z uvedeného vyplýva, že
ani samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú úvahu najmä s

ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení
troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca však v

prejednávanej veci nepreukázal nesprávny úradný postup, vznik škody ani výšku škody. Rovnako
nepreukázal nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mu mala poskytnúť náhrada v
peniazoch. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené
hmotno-právne podmienky pre zodpovednosť štátu uvedené v ustanovení § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, preto potom žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a to na základe zásady úspechu.
Žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy nevznikli, preto potom súd vyslovil, že

žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice, a to písomne v 4 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f)
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.

s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).