Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 27, 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 11P/77/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613202089
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613202089.9

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o
maloletého S. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky : L. S., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom G. č. XXX, S.,
právne zast. JUDr. Jozef Cako, advokát so sídlom v Trnave, Štefana Moyzesa 25, Trnava a otca F.
S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, právne zast. JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom v

Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o návrhu matky na zmenu v osobnej starostlivosti o maloletého , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh matky na zverenie maloletého S. S. do jej výchovy a starostlivosti z a m i e t a.

Matka maloletého je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu v sume 263,14 eur a to
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Otec maloletého je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu v sume 263,14 eur a to do
30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa podala dňa 12.03.2013 na tunajšom súde návrh na zmenu v osobnej

starostlivosti o maloletého S. S., keďže matka maloletého sa presťahovala do obce G., okr. S. a striedavá
starostlivosť by naďalej nebola v prospech maloletého. Maloletý je momentálne vo veku osem rokov,
navštevuje druhý ročník prvého stupňa základnej školy, s maloletým je potrebné sa sústavne pripravovať
na vyučovanie a matka má za to, že v tomto prípade sú tak rozumové, intelektuálne ako i časové
možnosti matky vhodnejšie ako možnosti otca. Matka ďalej uviedla, že súd môže maloletého S. zveriť
do výlučnej starostlivosti matky, pričom týmto rozhodnutím bude prihliadať najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby ako i ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Matka teda žiadala, aby súd zveril maloletého S. do jej osobnej starostlivosti a upravil styk
otca s maloletým.

Otec maloletého sa k návrhu matky na zmenu zverenia maloletého písomne vyjadril s tým, že uviedol,
že v plnej miere nesúhlasí so zmenou v osobnej starostlivosti o maloletého S. v prospech navrhovateľky

- matky. V prípade, že dôjde k zrušeniu striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, žiada otec súd,
aby vydal rozsudok, v ktorom uvedie, že v najlepšom záujme maloletého S. je jeho zverenie výlučne
do osobnej starostlivosti otca.

Dňa 02.04.2013 podal otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu vzájomný návrh na
zmenu v úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhom na vydanie predbežného opatrenia,

ktorým žiadal, aby súd zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti otca a predbežným opatrením uložil
matke povinnosť odovzdať maloletého S. do starostlivosti otca počas doby, kedy ho má mať v striedavejosobnej starostlivosti a aby sa zdržala porušovania práv, ktoré vyplývajú z tejto striedavej starostlivosti
a znášala právo otca na striedavú starostlivosť tak ako bola uložená rozsudkom OS Topoľčany č.k.
9P/249/2011 zo dňa 22.08.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.2012.

Matka sa k vzájomnému návrhu otca písomne vyjadrila, pričom okrem iného uviedla, že otec účelne
zo seba robí pred súdom ukrivdeného, aby súd vyhovel jeho žiadosti o predbežné opatrenie a ním súd
dočasne zveril maloletého do jeho výlučnej starostlivosti; taktiež účelne krivdí matke, a svoju nečinnosť
zastiera nepravdivými tvrdeniami na adresu matky. Tvrdenia, že tento stav je neudržateľný a vyžaduje

si okamžité riešenie do času až kým súd rozhodne je absurdné, keďže matka sa nijakým spôsobom
neprevinila ani proti rozhodnutiu súdu, dokonca ani voči otcovi a už vonkoncom nepodnikla žiadny krok,
ktorý by smeroval voči ich synovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti matka nesúhlasí, aby súd uložil
matke predbežným opatrením, aby odovzdala syna so starostlivosti otca počas doby, kedy ho má mať
v striedavej starostlivosti.

Dňa 24.04.2013 otec maloletého predložil tunajšiemu súdu späťvzatie návrhu na vydanie predbežného
opatrenia, súčasne však v rámci tohto konania žiada vydať nové predbežné opatrenie, ktorým žiadal,
aby súd nariadil matke, aby odovzdala maloletého S. do starostlivosti otca.

Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. 11P/77/2013-42 zo dňa 02.05.2013 súd návrh otca na

vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že doposiaľ nenamietali ani nenamietajú znalecký
posudok ani nenamietajú jeho závery, ktoré sú jednoznačné a z ktorých vyplýva, že aktuálne realizovaná
striedavá starostlivosť je pre ďalší vývoj maloletého nevyhovujúcejšia a preto navrhujú návrh matky na

zverenie maloletého S. do jej výchovy a opatery zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca maloletého, správou kolízneho opatrovníka,
písomnými vyjadreniami otca a matky maloletého, znaleckým dokazovaním Výskumného ústavu detskej
psychológie a patopsychológie G., pripojením spisového materiálu 9P/249/2011 a 7P/24/2009 a zistil

tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/249/2011-96 zo dňa 22.08.2012 súd schválil rodičovskú
dohodurodičovmaloletéhoS.tak,žemaloletéhoS.zverildostriedavejstarostlivostiobochrodičovstým,
že maloletý S. sa bude nachádzať v osobnej starostlivosti matky od prvého týždňa v mesiaci od pondelka

do nasledujúceho pondelka, ďalší týždeň v mesiaci bude v osobnej starostlivosti otca od pondelka do
pondelka a následne striedavo po týždňových intervaloch u oboch rodičov. Súd výživné rodičom neurčil.

Zo správy kolízneho opatrovníka na č.l. 33 vyplýva, že matka maloletého pracuje v Kardiocentre J.,
pričom si zmenila trvalý pobyt z dôvodu, že si našla nového priateľa a žijú v spoločnej domácnosti.

Má záujem o maloletého sa starať, mať ho v osobnej starostlivosti a od septembra 2013 plánuje, aby
maloletý S. navštevoval ZŠ v N.. Matka maloletého býva spolu s maloletým v dome jej priateľa p. Z.Á.
S., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve; maloletý S. má kompletne zariadenú vlastnú izbu. Aby maloletý
S. mohol navštevovať ZŠ v K. býva cez týždeň, na ktorý jej pripadá starostlivosť o mal. S. matka u
svojich rodičov v E..

Otec maloletého je toho času zamestnaný v Železničnej spoločnosti Slovensko s.p.s Nové Zámky ako
vlakvedúci osobných vlakov. Otec obýva rodinný dom v G. spolu so svojou priateľkou L. Q., s ktorou v
čase súdneho konania čakali dieťa. Maloletý má v dome otca vytvorené vhodné podmienky.
Maloletý S. navštevuje 2. ročník ZŠ K., je vedený v dispenzári S.. H. v K. a navštevuje aj psychologickú
ambulanciu S.. S. O. v J..

V predmetnej veci bolo vykonané znalecké dokazovanie Výskumným ústavom detskej psychológie a
patopsychológie Bratislava, pričom v závere znaleckého posudku výskumný ústav konštatoval, že vzťah
maloletého S. k matke aj k otcovi je sýtený pozitívnymi citovými väzbami. V kontakte s matkou je
viac spontánny, matka je chápaná ako základná citová opora, ktorá aj keď nie je S. stále na blízku

emočne ho upokojuje. Navonok v správaní pôsobí S. bezstarostne, pokojne a stabilne pri obidvoch
rodičoch, počas čakania na vyšetrenie plnil ich príkazy, avšak na základe klinického pozorovania
a anamnestického rozhovoru s obidvoma rodičmi je možné jeho poslušnosť, plnenie usmernení,
nekonfliknosť, neasertívnosť chápať v kontexte neurotického ladenia a anxiety nebyť v očiach svojichrodičov "problémom", pre ktorý by sa hádali, mali konflikty a spory. Výskumný ústav ďalej konštatoval,
že vzťah otca k synovi S. je pozitívny; vo vzťahu k synovi dokáže zabezpečiť potrebnú starostlivosť aj
emočnú podporu. Vzťah matky k synovi S. je pozitívny. Vo vzťahu k synovi dokáže zabezpečiť potrebnú

starostlivosť, primárne saturuje emočné potreby maloletého. Na základe uvedeného má výskumný ústav
za to, že je potrebné, aby zostala starostlivosť o S. stabilizovaná tak, aby mal zabezpečený vyvážený
kontakt s obidvoma rodičmi. Je na rodičoch, aby S. poskytovali možnosť prežívať pozitívnu skúsenosť
zo vzájomnej kooperácie a komunikácie rodičov. Odporúčajú teda ponechať striedavú starostlivosť
( týždenný pobyt v rodine matky, týždenný pobyt v rodine otca). Prázdniny a sviatky rozdeliť tak, aby

S.Ú. mal možnosť s každým z rodičov stráviť rovnomerne a rovnako sviatočné dni bez ohľadu na to, či
ide o týždeň, ktorý by mal stráviť u niektorého z rodičov.

V záverečnom stanovisku splnomocnený zástupca navrhovateľky uviedol, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie navrhujú návrhu matky vyhovieť , pričom tento záver a niektoré konštatovania sa
nachádzajú aj v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný.

V záverečnom stanovisku splnomocnený zástupca odporcu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že je aktuálne v záujme maloletého, t.j. striedavá starostlivosť aby aj naďalej trvala,
poukazuje na konanie matky, ktorá si musela byť vedomá toho, že pokiaľ bude meniť bydlisko, bude
sa musieť tejto situácii prispôsobiť a z toho dôvodu žiada návrh na zverenie dieťaťa matke do výchovy

a starostlivosti zamietnuť.

Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 148 ods.1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie os súdnych poplatkov.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p., o trovách štátu rozhodne súd aj bez návrhu.

Zmena pomerov z času vyhlásenia rozsudku nemôže byť akákoľvek. Musí ísť o podstatnú zmenu

pomerov oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Na to aby
súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu, si musí ako prvý krok ustáliť či došlo k zmene pomerov a
následne, či došlo k zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam.
Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje preto, lebo je jedným z významných faktorov prispievajúcim kriadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho pomerov, vrátane stability výchovného prostredia. Súd by nemal
túto požiadavku absolutizovať, ale vždy vziať do úvahy všetky faktory, najmä tiež názor dieťaťa, ktoré
je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť. Ako bolo judikované aj v R

97/1967, zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa alebo súdom
schválenej dohody rodičov o výchove maloletého len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou
stálosti výchovného prostredia maloletého dieťaťa. Tak je to obvykle v prípadoch, v ktorých sa skôr
vykonaná úprava výchovy maloletého dieťaťa stane vzhľadom na zmenu pomerov úpravou, ktorá
naďalej zabezpečuje najpriaznivejšie podmienky na zdarný vývoj dieťaťa. Rozhodujúcim hľadiskom na

úvahy o najvhodnejšej úprave výchovy maloletého dieťaťa zostáva vždy záujem maloletého, a v jeho
záujme nie je, aby bolo len so zreteľom na nové pomery otca odňaté z výchovného prostredia, v ktorom
vyrastá už viac rokov. Na posúdenie, či zmena výkonu rodičovských práv a povinností je v záujme
maloletého dieťaťa, môže súd pribrať do konania znalec ( napríklad z odboru klinickej psychológie detí),
avšak musí prihliadať aj na to, či takéto dokazovanie by nemalo ďalší negatívny vplyv na duševný stav
a rozvoj dieťaťa, keďže záujem maloletého dieťaťa by nemal len tým, čo musí vziať súd do úvahy pri

rozhodovaní o merite veci, ale by naň mal prihliadať v súlade s č.l. 3 Dohovoru o právach dieťaťa pri
všetkých činnostiach týkajúcich sa dieťaťa.

Súd na základe prevedeného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zverenie maloletého
S. do jej výchovy a starostlivosti nie je dôvodný. Zo záverov znaleckého posudku, ako aj z výpovede

znalcanapojednávaníjednoznačnevyplynulo,žeznalciaktuálnedoporučujú,abystriedavástarostlivosť
zostala aj naďalej resp. stabilizovaná, aby mal maloletý vyvážený kontakt s obidvoma rodičmi, pričom
súd poukazuje aj na skutočnosť, že vzdialenosť nového bydliska matky bola daná jej rozhodnutím
odsťahovať sa tak ďaleko od bývalej spoločnej domácnosti, pričom však otec maloletého nenamieta
cestovanie a vyzdvihovanie syna z miesta bydliska matky. Ďalší dôležitý záver znalcov je skutočnosť,

že pokiaľ by bol maloletý zverený len matke a s otcom by prichádzal do styku iba v rámci vymedzeného
stykumohlobytonaňomzanechaťpsychickénásledkyatotie,žebynemalprimeranúláskuapozornosť
v takom rozsahu ako ju má doteraz a teda menšiu citovú oparu od otca, menšie kontakty a pozitívnu
spätnú väzbu. Aktuálne, keďže bolo výsluchom oboch účastníkov preukázané, že striedavá starostlivosť
sa úspešne realizuje a je naďalej v záujme a na prospech dieťaťa, aby sa realizovala v rovnakom

rozsahu ako doposiaľ, ktorá skutočnosť bola preukázaná znaleckým dokazovaním, má súd za to, že
táto forma úpravy výchovy u maloletého je najvhodnejšia a preto návrh matky na zverenie maloletého
Matúša do jej výchovy a starostlivosti zamietol.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania vznikli trovy štátu, v tomto prípade trovy dôkazov a to

znaleckého dokazovania znaleckým ústavom, ktoré neboli kryté preddavkom, ktoré platil štát za
účastníkov má právo na ich náhradu voči účastníkom konania a preto súd zaviazal účastníkov konania
matku, ako aj otca uhradiť takto vzniknuté trovy štátu, ktoré vznikli v celkovej výške 526,27 eur, pričom
každému účastníkovi uložil uhradiť polovicu z tejto sumy, t.j. sumu 263,14 eur a to do 30 dní od
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Súd poukazuje na skutočnosť, že predmetom tohto konania bola

úprava práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, a teda išlo o nesporové konanie, v ktorom nemožno
posúdiť úspech účastníkov v konaní a v ktorom sa neuplatňuje zásada, že ten, kto navrhuje vykonať
dôkaz, platí trovy dokazovania. V konaní o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu súd rozhoduje v
najlepšom záujme mal. dieťaťa a na tomto základe nariadil znalecké dokazovanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p.; tak že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.