Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/324/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711206315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711206315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci žalobkyne: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. - W. XX, U., právne zastúpenej JUDr. Martinom Olosom, advokátom Advokátskej kancelárie, M.R.
Štefánika 71, Žilina, proti žalovanému: O.i P. - H., H., IČO: 32882912, Rozkvet 2020/42, Považská
Bystrica, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom Advokátskej kancelárie, Centrum

18/23, Považská Bystrica, v konaní o zaplatenie 21.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. apríla 2013, č. k. 6C/141/2011-250,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že v časti splatnosti prisúdenej istiny a
príslušenstva tento m e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni 6.020 eur s úrokom
z omeškania 8,5% ročne zo sumy 6.020 eur od 11.10.2010 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že súd konanie v časti o
zaplatenie 452,34 eur zastavil. Žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni 6.020,- eur, s úrokom
z omeškania 8,5% ročne zo sumy 6.020,- eur od 11.10.2010 do zaplatenia, v 500,- eurových mesačných
splátkach, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že prvá splátka je

zročná 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok,
a v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky v lehote jej zročnosti, sa stáva celý dlh zročným. Vo
zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni uložil zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 42,66%, do
rúk právneho zástupcu žalovaného JUDr. Róberta Faturu s tým, že po právoplatnosti rozsudku rozhodne
súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa žiadala súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť

jej sumu 21.000,- eur, s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 11.10.2010 do zaplatenia. Uviedla, že dňa
20.09.2010 jej vnuk G. T. na základe plnomocenstva, uzavrel so žalovaným ako sprostredkovateľom,
sprostredkovateľskú zmluvu č. SZ 201017, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja osobného
motorového vozidla žalobkyne zn. B. XXXZ ev.č.: ZA XXX EA za cenu 21.000,- eur, s právom na províziu
1.000,- € v prípade predaja. Uvedené vozidlo bolo odovzdané žalovanému v jeho autobazáre v L. X..
V čase medzi 22.00 hod. dňa 09.10.2010 a 7.45 hod. dňa 10.10.2010, došlo k odcudzeniu vozidla z

autobazára žalovaného. Kľúče od vozidla a technický preukaz žalovaný neuzamkol v certifikovanom
trezore. Žalovaný vozidlo prevzal za účelom splnenia záväzku a zodpovedá za spôsobenú škodu do
výšky ceny vozidla. Pre podozrenie zo spáchania trestného činu krádeže, podala žalobkyňa trestnéoznámenie. V rámci výsluchu žalobkyňa vysvetlila, že hoci je v sprostredkovateľskej zmluve uvedené, že
auto patrí jej vnukovi G. T., skutočným vlastníkom vozidla je žalobkyňa, ktorá ho kúpila prostredníctvom
syna Y. P., ktorý žalobkyňu na dopravnom inšpektoráte zapísal ako vlastníčku vozidla. Kúpu vozidla

sa rozhodla žalobkyňa financovať tak, že vložila na vkladnú knižku deťom peniaze. Na kúpu vozidla
udelila žalobkyňa synovi plnomocenstvo. Žalobkyňa nevedela uviesť, od koho bolo kúpené vozidlo a za
akú kúpnu cenu. Vo vozidle sa viezla, ale nešoférovala ho, pretože nemá vodičské oprávnenie. Vozidlo
bolo povinne zmluvne poistené. Dva roky od kúpy vozidla, sa rozhodla ho odpredať prostredníctvom
autobazáru a splnomocnila na to svojho vnuka, ktorý aj určil kúpnu cenu vozidla. Nemala v pláne

odpredaťvozidloprostredníctvomleasingovejspoločnosti.Keďboloodcudzenévozidlozaistenépolíciou
v Rumunsku, žalobkyňa, ktorá je prestárla, splnomocnila vnuka G. T., aby vykonal všetky potrebné
úkony spojené s prevozom vozidla na územie Slovenska. Vnuk žalobkyne, ktorý ju prvotne v konaní
zastupoval, na pojednávaní uviedol, že do Rumunska šiel osobne a na prepravu vozidla z Rumunska
si objednal súkromného prepravcu, ktorý na vozidle Volkswagen Sharan s prívesným vozíkom dopravil
auto na Slovensko. Po vrátení vozidla bolo zistené, že oproti stavu tachometra v čase odovzdania

vozidla žalovanému do autobazáru, bolo na ňom najazdených o 10.000 km viac inou osobou a vozidlo
bolo celé poškodené. Žalobkyňa v písomnom podaní z 23.05.2012 žiadala, aby jej žalovaný nahradil
škodu spôsobenú na vozidle vo výške 18.882,- eur, vychádzajúc zo znaleckého posudku č. 8/2012
znalca N.. Y. W.. Zároveň uplatnila náhradu nákladov spojených s prevozom vozidla z Rumunska vo
výške 1.236,- eur, za odtiahnutie vozidla súkromným prepravcom na prívesnom vozíku, nákladov 177,66

eur za úradný preklad plnomocenstva od žalobkyne pre jej vnuka do rumunského jazyka, nákladov na
znalecký posudok N.. Y. W. vo výške 252,- eur. Keďže v úhrne uplatnila o 452,34 eur menej oproti
pôvodnej žalobe, súd jej podanie vyhodnotil ako čiastočné späťvzatie žaloby. Žalovaný potvrdil uzavretie
predmetnejsprostredkovateľskejzmluvy,prevzatievozidla,akoajodcudzenievozidlazjehoautobazáru.
Žiadal však žalobu zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala predpoklady vzniku zodpovednosti za

škodu podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a škodou, a zavinenie škodcu. Uvádzal,
že nie je vôbec preukázaný vznik požadovanej škody a spôsob jej výpočtu. Ďalej uviedol, že vozidlo
bolo umiestnené spolu s ostatnými vozidlami v prevádzkových priestoroch autobazáru žalovaného,
ktoré boli riadne uzamknuté. Páchateľ prekonal prekážku oplotenia, keď ucvikol zámok na kovanej

bráne. Prekonal aj prekážku uzamknutia administratívnych priestorov a prekonal aj prekážku riadne
uzamknutejskrinky,vktorejboliuloženékľúčeodmotorovéhovozidla.Páchateľvypáčilrozvodovúskriňu
elektriny a vypol hlavný istič prívodu elektriny. Páchateľ pravdepodobne použil rušičku signalizačného
zariadenia. Opatrenia žalovaného pred krádežou boli dostatočné a zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva povinnosť žalovaného použiť certifikovaný trezor. Autobazár prevádzkuje žalovaný od

roku 1992 a pred krádežou predmetného vozidla ani po nej, nebolo z autobazáru odcudzené žiadne
vozidlo. Keď bolo vozidlo nájdené políciou v Rumunsku, ponúkol žalovaný vnukovi žalobkyne, že mu
zabezpečí tlmočníka, ktorý mu pomôže s vydaním vozidla na Slovensko, no vnuk žalobkyne si pre auto
do Rumunska šiel sám. Výšku škody na vozidle, ktorú vyčíslil znalec Ing. Y. W., považoval žalovaný
za nereálnu, pretože vozidlo je funkčné, pojazdné, a jeho súčasná trhová hodnota nedosahuje škodu

vyčíslenú týmto znalcom. Žalovaný je presvedčený, že vozidlo z autobazáru odcudzil vnuk žalobkyne
G. T., na ktorého preto podal žalovaný trestné oznámenie. Uviedol, že žalobkyňa uplatňuje škodu
duplicitne, a to tak v trestnom konaní vedenom pre podozrenie z trestného činu krádeže, ako aj v tomto
občianskoprávnom konaní. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobkyne v konaní, z dôvodu, že táto
nie je vlastníčkou vozidla, pretože vozidlo v skutočnosti vlastní jej syn, ktorý dal vozidlo na ňu napísať

na dopravnom inšpektoráte. Následne žiadal, aby súd vychádzal z objektívneho znaleckého posudku
znalca Ing. Y. I., ktorého vypracovanie nariadil súd v konaní a povolil žalovanému primerané splátky.
Svedok Ing. Y. W. trval na ním vypracovanom znaleckom posudku č. 8/2012, v ktorom určil škodu
spôsobenú na vozidle na 18.882,- eur. Vozidlo obhliadol v X.. Ohliadkou zistil, že jedna pneumatika
bola rozrezaná, bolo poškodené šitie na sedačke, bol poškodený systém otvárania plátennej strechy

tak, že keď sa zatvorila, netesnila riadne s dverami. Ľavá zadná pneumatika vozidla mala zimný
dezén a ostatné letný dezén. Uviedol, že východiskovú hodnotu vozidla 1.900.000,- Sk, stanovil na
základe podkladu získaného od autorizovaného predajcu vozidiel v Žiline. Škodu ohodnotil na základe
počtu najazdených kilometrov a veku vozidla. Tvrdil, že nepoznal cenu, za ktorú mal žalovaný predať
predmetné vozidlo. Súd ustanovil znalca z odboru doprava cestná Ing. Y. I., ktorému uložil určiť

výšku škody, spôsobenej na vozidle žalobkyne od času odcudzenia vozidla z autobazáru žalovaného,
t.j.od 10.10.2010 do vrátenia vozidla vnukovi žalobkyne. Znalec Ing. Y. I. vypracoval dňa 14.09.2012
znalecký posudok č. 31/2012, v ktorom vyčíslil výšku škody spôsobenej na predmetnom vozidle na
6.020,- eur. Uviedol, že škoda na vozidle spočíva v tom, že od 10.10.2010 do vrátenia vozidla dňa05.04.2012, došlo k určitému technickému aj ekonomickému znehodnoteniu daného vozidla vplyvom
doby prevádzky, počtom najazdených kilometrov, zmenami ponuky a dopytu na trhu používaných
vozidiel, ako aj nešetrným zaobchádzaním. Potrebné náklady na opravu ľavého predného reflektora,

výmenu pneumatík, zakúpenie lakýrnických materiálov a nákladov na opravárenské práce znalec
špecifikoval a vyčíslil na 1.139,- eur a cenu reflektora čerpal z internetového predajcu náhradných dielov
pre vozidlá zn. B.. Všeobecnú cenu vozidla stanovil znalec ku dňu odcudzenia na 19.046,- eur a ku
dňu vrátenia na 13.384,- eur, pričom vychádzal z vývoja cien pre daný typ, model, rok výroby vozidla
podľa grafov troch rôznych internetových predajcov vozidiel. Na pojednávaní znalec zotrval na záveroch

znaleckého posudku. Posudok vypracoval podľa zákona č. 382/2004 Z.z. a vyhlášky č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, jej prílohy č. 6. Rozdielnosť výpočtu škody oproti posudku
Ing. W. zdôvodnil znalec v bode 2.4. znaleckého posudku. Uviedol, že vozidlo malo na tachometri
najazdených 18.445 km v čase jeho umiestnenia v autobazáre žalovaného, 28.856 km v čase jeho
vrátenia vnukovi žalobkyne, a 29.424 km ku dňu 07.09.2012, keď znalec vykonal ohliadku vozidla.
Pre určenie hodnoty vozidla je počet najazdených kilometrov len podporným dôkazom, rozhodujúcim

faktorom je otázka dopytu a ponuky na trhu vozidiel. Znalec vysvetlil, že vychádzal z východiskovej
hodnoty vozidla 51.915,- eur, zistenej pre daný typ a model vozidla s motorom 206 kW z výpočtového
systému AUTOTAX 5.6. verzia z 3/2012, ktorý je autorizovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline. Naproti tomu znalec Ing. Y. W. vo svojom posudku neuviedol presný prameň, na
základe ktorého určil východiskovú hodnotu vozidla na 63.068,- eur. Ohliadkou vozidla dňa 07.09.2012 v

Považskej Bystrici znalec zistil poškodenie reflektora, ojazdené pneumatiky a na rozdiel od Ing. W., ktorý
bez predkalkulácie nákladov na opravu paušálne znížil o 15 % technickú hodnotu ostatných skupín /
motor, spojka, prevodovka, rozvodovka, predná náprava, riadenie/, zistil znalec pri týchto skupinách len
drobné poškodenia v dôsledku ich bežného opotrebenia, ktoré znehodnocujú vozidlo len po stránke
kozmetickej a vôbec nevyžadujú opravu. Uviedol, že Ing. W. zvolený postup percentuálnej zrážky z

hodnoty je obvyklý najmä v prípadoch totálnej škody, kedy sa už vozidlo ďalej neopravuje, alebo u vrakov
určených k rozobratiu na súčiastky. Pri ohliadke bola niekoľkokrát plátenná strecha vozidla sklopená
a doliehala správne. Z ohliadky znalec vyhotovil farebnú fotodokumentáciu vozidla, jeho jednotlivých
častí, ktorá je súčasťou znaleckého posudku č. 31/2012. Podľa znalca Ing. W. použil vo svojom posudku
neprimerane vysoký koeficient predajnosti vozidla, čo predovšetkým ovplyvnilo výšku vypočítanej škody

s tým, že tento výšku koeficientu nijako nezdôvodnil, neuviedol preskúmateľný zdroj, z ktorého prevzal
hodnotu koeficientu. Znalec Ing. I. koeficient predaja čerpal z výpočtového systému AUTOTAX 5.6.
verzia z 3/2012, ktorý obsahuje zabudovanú databázu koeficientov predaja všetkých typov a modelov
osobných motorových vozidiel na trhu, prevzatú z cenníkov ojazdených vozidiel. Zníženie koeficientu
predajnosti vozidla od jeho odcudzenia /0,5976/ do času, keď bolo vozidlo vrátené /0,5261/ malo

najväčší podiel na škode, pričom došlo k strmému poklesu koeficientu, keďže sa jedná o vozidlo s
obmedzenou použiteľnosťou. Pokiaľ východisková cena vozidla podľa správy vyžiadanej súdom od
importéra vozidiel Nissan, prevyšuje o 1.826,- eur východiskovú cenu určenú znalcom v posudku, znalec
poukázal na to, že ním stanovená cena je správna, pretože ju čerpal z programu AUTOTAX, ktorý
je pravidelne dopĺňaný na základe údajov z celej Európy, a importér určil cenu podľa výbavy vozidla,

oznámenej súdom na základe údajov žalobkyne, ktoré doplnky vozidlo v čase kúpy nemuselo, ale aj
mohlo mať. Skúšobnú jazdu na vozidle znalec nevykonal preto, lebo nehodnotil aktuálny stav v čase
ohliadky, ale stav vozidla k skoršiemu dátumu podľa zadania súdu, a aj z dôvodu, že pneumatiky na
vozidle boli silno ojazdené, na každej náprave bola iná pneumatika v rozpore s vyhláškou a pokiaľ
by znalca zastavila polícia, napriek tomu, že je znalcom by mu uložila pokutu, príp. mohla by mu

odňať vodičské oprávnenie. Žalobkyňa v plnomocenstve z 20.09.2010 splnomocnila svojho vnuka
Róberta T., aby za účelom predaja osobného motorového vozidla zn. NISSAN 350Z ev.č.: ZA XXX EA,
vykonal všetky potrebné úkony spojené s predajom, odhlásením vozidla a prevzatím kúpnej ceny. Dňa
20.09.2010 podpísal G. T. so žalovaným sprostredkovateľskú zmluvu č. SZ 201017, ktorej súčasťou sú
všeobecné podmienky. Žalovaný ako sprostredkovateľ sa zaviazal ponúkať na predaj motorové vozidlo

zn. NISSAN 350Z ev.č.: ZA XXX EA za dohodnutú kúpnu cenu 22.000,- eur, z ktorej mal právo si odrátať
províziu 1.000,- eur. Ako vlastník vozidla je v zmluve uvedený G. T., vystupujúci v pozícii záujemcu.
V zmysle bodu 3 všeobecných podmienok, bola dohodnutá základná doba predaja vozidla do 30 dní
od jeho odovzdania žalovanému. Z textu zmluvy ďalej vyplýva, že v deň jej podpisu bolo vozidlo s
kľúčom a dokladmi odovzdané žalovanému v autobazári na ulici U. v L. X.. Žalovaný má od 17.04.1992

živnostenské oprávnenie podnikať v oblasti predaja a sprostredkovania predaja motorových vozidiel.
Podľa potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Žiline, Okresného dopravného inšpektorátu z 11.07.2011
jeakovlastníčkaadržiteľkauvedenéhomotorovéhovozidlaevidovanážalobkyňa.Ovlastníckomprávek
vozidlu spísala žalobkyňa dňa 20.09.2010 čestné prehlásenie. Na Okresnom riaditeľstve PZ v PovažskejBystrici bolo uznesením ČVS: ORP-895/OSV-PB-2010 zo dňa 10.10.2010, začaté trestné stíhanie za
prečinkrádežepodľa§2012ods.2písm.a/,ods.3písm.a/Tr.zák.,pretoževčasemedzi22.00hod.dňa
09.10.2010 a 7.45 hod. dňa 10.10.2010, bolo predmetné vozidlo odcudzené z autobazáru žalovaného

na ulici U. v L. X. neznámym páchateľom, ktorý nezisteným predmetom a spôsobom vypáčil dvere na
kancelárii, odkiaľ odcudzil kľúče a doklady od vozidla, otvoril bránu areálu a vo vozidle odišiel na dosiaľ
neznáme miesto, čím mala byť žalobkyni spôsobená škoda vo výške 21.000,- eur. Trestné stíhanie bolo
uznesením povereného príslušníka PZ zo dňa 15.12.2010 prerušené, pretože sa nezistili skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Žalobkyňa upomienkou zo dňa 15.12.2010

vyzvala žalovaného, aby jej do 31.01.2011 zaplatil 21.000,- eur s poukazom na škodu vzniknutú v
dôsledku krádeže jej vozidla, za ktorú je žalovaný zodpovedný ako prevádzkovateľ autobazáru, inak
sa žalobkyňa obráti na súd. Žalovaný v liste zo dňa 20.12.2010 žalobkyni oznámil, že jej nenahradí
spôsobenú škodu. Žalovaný nemal povinnosť poistiť autobazár proti krádeži a poisťovne taký poistný
produkt ani neponúkajú, o čom svedčí i elektronická správa pracovníčky R. Slovensko poisťovňa a.s.
zo dňa 13.12.2010. Z písomnej správy Okresného riaditeľstva PZ Považská Bystrica z 18.11.2011,

informácií Národnej ústredne SIRENE SR z 23.08.2011, 31.08.2011, 15.09.2011, 01.12.2011 vyplýva,
že odcudzené vozidlo bolo dňa 19.08.2011 zaistené pri policajnej kontrole v Rumunsku v meste U..
Prevoz vozidla, zaisteného v cudzine, po ktorom je vyhlásené pátranie na Slovensku, zabezpečuje
vlastník vozidla na svoje náklady. Listom zo dňa 16.03.2012 ponúkol žalovaný súčinnosť a pomoc
vnukovi žalobkyne pri prevzatí motorového vozidla z Rumunska. Vnuk žalobkyne v nedatovanom liste

navrhol, aby náklady na prevoz vozidla na územie Slovenska hradil žalovaný. V liste z 12.04.2012 už
vnuk žalobkyne žalovanému oznámil, že do Rumunska vycestoval osobne, prostredníctvom odťahovej
služby zabezpečil dňa 04.04.2012 prevoz vozidla na Slovensko, keďže bolo nepojazdné a uhradil
náklady s tým spojené, pričom požiadal znalca o ohodnotenie škôd na vozidle. Na objednávku žalobkyne
vypracoval dňa 15.05.2012 znalec z odboru doprava cestná Ing. Y. W. znalecký posudok č. 8/2012, v

ktorom určil výšku škody na vozidle k 05.04.2012 na 568.866,- Sk/18.882,- eur. Bez uvedenia zdroja,
z ktorého čerpal, určil svedok východiskovú hodnotu vozidla na 1.900.000,- Sk, všeobecnú hodnotu
vozidla ku dňu jeho odcudzenia na 1.423.623,- Sk a všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu vrátenia vozidla
na 854.757,- Sk. Prílohami posudku sú sprostredkovateľská zmluva č. SZ 201017 z 20.09.2010, odborný
posudokokontroleoriginality,dvaprotokolyoemisnejkontrolemotorovéhovozidla,protokolotechnickej

kontrole motorového vozidla, osvedčenie o evidencii vozidla, fotodokumentácia. Prílohou posudku nie
je potvrdenie autorizovaného predajcu vozidiel v Žiline, o obstarávacej cene predmetného vozidla.
Žalovaný podal dňa 11.10.2012 na Okresnom riaditeľstve PZ v Považskej Bystrici, na vnuka žalobkyne
G. T. trestné oznámenie, pre podozrenie zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. Po zmene právnej kvalifikácie bolo uznesením vyšetrovateľa odboru kriminálnej polície OR PZ

v Považskej Bystrici ČVS: ORP-611/OVK-PB-2012 zo dňa 12.11.2012, trestné stíhanie proti vnukovi
žalobkyne v časti týkajúcej sa podozrenia zo spáchania prečinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.
1 písm. a/ Tr. zák. odmietnuté, pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa
§ 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa elektronickej správy Ústavu súdneho inžinierstva Žilina zo dňa
09.10.2012, sa východisková hodnota vozidla má prioritne zisťovať z cenníka autorizovaných predajcov

predmetného vozidla, prípadne z iných hodnoverných a preskúmateľných zdrojov, pričom pri určovaní
východiskovej hodnoty je potrebné dbať na zhodnosť typu, výbavu ohodnocovaného vozidla a vozidla z
cenníka. Ústav potvrdil, že databáza programu AUTOTAX obsahuje ceny nových vozidiel v príslušných
rokoch výroby. Súd na návrh žalobkyne požiadal spoločnosť POINT, a.s. Žilina, aby oznámila, aká bola
obstarávacia cena vozidla zn. Nissan 350Z 3.5. V6 roadster, rok výroby 2006, s výkonom motora 206

kW v roku 2006 na slovenskom trhu, s popisom výbavy predmetného vozidla, oznámeným žalobkyňou.
Dožiadaná obchodná spoločnosť v správe zo dňa 31.01.2013 oznámila, že cena vozidla v roku 2006
bola1.747.000,-Sk.Pravdepodobneideoautopredanévroku2006,novyrobenéskôr.Rovnakúžiadosť
súd zaslal aj autorizovanému zástupcovi výrobcu vozidiel pre Slovenskú republiku Nissan Sales Central
& Eastern Europe KFT, organizačná zložka, Bratislava, ktorý v správe zo dňa 19.02.2013 oznámil, že

od septembra 2005 sú vozidlá Nissan 350Z vyrábané s výkonom motora 221 kW, a zrejme ide o vozidlo
vyrobené v roku 2005, a súdom popísanému vozidlu potom najviac zodpovedá cenová kalkulácia
1.619.000,- Sk/53.741,- eur. Oslovená obchodná spoločnosť priložila k správe cenník zodpovedajúci
uvedenej cene.

Ďalej okresný súd v odôvodnení s odkazom na ust. § 421 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka
uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že sú splnené predpoklady zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne, v zmysle § 421 Občianskeho zákonníka.
Ide o prípad osobitnej objektívnej zodpovednosti za škodu, pre vznik ktorej sa nevyžaduje zavinenieškodcu. Žalobkyňa je v konaní aktívne legitimovaná, pretože je preukázateľne vlastníčkou predmetného
motorového vozidla. Dostatočne hodnoverne vysvetlila spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k
vozidlu, na dopravnom inšpektoráte je zapísaná ako vlastníčka vozidla, a vzhľadom na jej vysoký

vek zakaždým splnomocnila člena svojej rodiny na úkony potrebné k disponovaniu s vozidlom. Z
plnomocenstva zo dňa 20.09.2010 je zrejmé, že žalobkyňa splnomocnila svojho vnuka aj k uzavretiu
zmluvy, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie predaja vozidla inej osobe za dohodnutú cenu a
províziu. Na základe tejto zmluvy zo dňa 20.09.2010 žalovaný prevzal v deň podpisu zmluvy vozidlo,
za účelom splnenia záväzku sprostredkovať jeho predaj inej osobe. Je tým bez pochýb preukázaná

existenciazáväzkovéhovzťahumedzižalobkyňouažalovanýmazískaniefaktickejmocižalovanéhonad
vozidlom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že počas trvania záväzkového vzťahu došlo dňa 10.10.2010
k odcudzeniu vozidla z autobazáru žalovaného neznámym páchateľom. V príčinnej súvislosti s touto
škodovou udalosťou vznikla žalobkyni škoda na vozidle, ktoré bolo po nájdení v cudzine opotrebované,
ojazdené, a boli poškodené niektoré jeho zariadenia. Skutočnosť, že žalovaný vyvinul maximálne úsilie,
aby zabezpečil autobazár pred krádežou je v danej veci pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa

§ 421 Občianskeho zákonníka bezpredmetná. Rozhodujúce je, že došlo k poškodeniu veci prevzatej
za účelom splnenia záväzku, a nepodstatné je ako k poškodeniu došlo, kto poškodenie zavinil. Podľa
uvedeného ustanovenia by sa žalovaný mohol zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak by
preukázal, že ku škode by došlo aj vtedy, ak by vec neprevzal za účelom splnenia záväzku. Jedná sa
o situácie, keď škoda bola spôsobená následkom vnútorných príčin spočívajúcich v povahe prevzatej

veci, ako je kazivosť veci, zápalnosť veci, prípadne v dôsledku pôsobenia vonkajších príčin v podobe
živelných pohrôm. Žiaden z uvedených liberačných dôvodov však žalovaný netvrdil a ani nepreukázal.
Pokiaľ namietal žalovaný, že žalobkyňa uplatňuje náhradu škody duplicitne, pretože ju žiada priznať aj
v trestnom konaní vedenom pre trestný čin krádeže vozidla, súd poukázal na to, že trestné stíhanie je
prerušené a preto súd musel rozhodnúť o uplatnenom nároku v občianskoprávnom konaní na základe

vykonaných dôkazov. V prípade že bude páchateľ trestného činu krádeže odhalený, a právoplatne
odsúdený, môže žalovaný proti nemu uplatniť nárok na plnenie v rozsahu škody na vozidle, ktorú je
povinný uhradiť vlastníčke vozidla. Škodou sa podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozumie
majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodenej.
V danom prípade, keďže vozidlo bolo po jeho odcudzení z autobazáru až do jeho zaistenia políciou v

Rumunsku preukázateľne inou osobou používané, za škodu treba považovať technické, ekonomické
znehodnotenie vozidla v dôsledku doby prevádzky, počtu najazdených kilometrov, zmeny ponuky a
dopytu na trhu používaných vozidiel a škodu tvoria aj následky nešetrného zaobchádzania s vozidlom.
Žalobkyňa predložila znalecký posudok č. 8/2012 vypracovaný na jej požiadanie znalcom z odboru
cestnej dopravy Ing. Y. W., ktorého súd v konaní vypočul. Keďže žalovaný nesúhlasil s výškou určenej

škody na vozidle 18.882,- eur a žiadal znalecké dokazovanie, súd ustanovil znalca z odboru cestnej
dopravy Ing. Y. I.. Znalec Ing. Y. I. vypracoval posudok č. 31/2012, v ktorom stanovil výšku škody
na vozidle za obdobie od 10.10.2010 do 05.04.2012 na 6.020,- eur. Kúpna cena, za ktorú žalobkyňa
vozidlo nadobudla nebola zistená. Znalci vychádzali z rozdielnych východiskových hodnôt vozidla.
Ing.Kocúr tvrdil, že použil východiskovú hodnotu 1.900.000,- Sk/63.068,45 eur, ktorú si mal zadovážiť od

autorizovaného predajcu vozidiel zn. Nissan v Žiline, no žiaden takýto doklad o cene nie je prílohou jeho
znaleckého posudku. Naproti tomu znalec Ing. Y. I. vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla 51.915,-
eur/1.563.991,- Sk, ktorú po zadaní typu vozidla, výkonu motora, výbavy ohodnocovaného vozidla
získal z databázy programu AUTOTAX, obsahujúcej ceny nových vozidiel v príslušných rokoch výroby,
ktoré sú pravidelne doplňované podľa cenníkov autorizovaných predajcov vozidiel. Postup znalca

potom zodpovedá metodickému postupu oceňovania v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch a Prílohy 6 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku. Ohodnotenie vykonané znalcom Ing. Y. I. je v súlade s postupom popísaným Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Znalec dostatočne vysvetlil aj rozdiel vo východiskovej hodnote
vozidla ním získanej z databázy programu AUTOTAX a východiskovej hodnote podľa správy importéra

vozidiel Nissan /53.741,- eur/, a to tým, že vozidlo v čase, keď ho kupovala žalobkyňa nemuselo mať
žalobkyňou popísanú výbavu, podľa ktorej importér vozidiel Nissan na požiadanie súdu stanovil cenu
vozidla. Kým znalcom určená východisková hodnota je o 1.826,- eur nižšia, oproti cene oznámenej
importérom vozidiel zn. Nissan, východisková hodnota podľa posudku svedka Ing. W. prevyšuje o
9.327,45 eur cenu oznámenú importérom vozidiel. V porovnaní so znaleckým posudkom N.. Y. W., je

rozsah poškodení súčastí vozidla a jeho vyhodnotenie presvedčivejšie vykonané v znaleckom posudku
Ing. Y. I. a zodpovedá aj detailným obrazovým snímkam vyhotoveným znalcom, pričom na rozdiel od
posudku Ing. W. je v znaleckom posudku Ing. Y. I. uvedený aj zdroj, z ktorého čerpal znalec pri určení
ceny na odstránenie škôd. Aj spôsob určovania všeobecnej ceny vozidla v čase jeho odcudzenia a včase jeho vrátenia je jednoznačnejší v znaleckom posudku Ing. Y. I., a vychádza z cien uverejnených
na internetových portáloch autobazárov s tým, že znalcom určenej všeobecnej cene v čase odcudzenia
približne zodpovedá aj cena, za ktorú mal žalovaný predať vozidlo na základe sprostredkovateľskej

zmluvy. Naproti tomu, Ing. W. vo svojom posudku určil všeobecnú cenu vozidla v čase odcudzenia
vo výške, ktorá viac ako dvojnásobne prevyšuje cenu, za ktorú mal byť dojednaný predaj vozidla
žalobkyne, a všeobecnú cenu v posudku neoprel o žiaden relevantný zdroj informácií, a nie je potom
súdom preskúmateľný s tým, že sa ukázalo nepravdivé jeho tvrdenie, že nevedel o cene, za akú
plánovala žalobkyňa predať vozidlo, keďže prílohou jeho posudku bola sprostredkovateľská zmluva,

v ktorej bola uvedená cena, za akú žalobkyňa chcela vozidlo predať. Znalec Ing. Y. I. v znaleckom
posudku v bode 4.2. a na pojednávaní dostatočne a vyčerpávajúco objasnil aj ostatné príčiny rozdielov
vo výške škody vypočítanej znalcami. Preto súd pri ustálení skutočnej výšky škody vychádzal z
objektívnejšieho znaleckého posudku Ing. Y. I.. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala vznik škody
spočívajúcej v tvrdených nákladoch spojených s prevozom vozidla z Rumunska vo výške 1.236,- eur,
za odtiahnutie vozidla súkromným prepravcom na prívesnom vozíku, nákladoch 177,66 eur, za úradný

preklad plnomocenstva od žalobkyne pre jej vnuka do rumunského jazyka, náklady na znalecký posudok
Ing. Y. W. vo výške 252,- eur. Preto súd na tieto náklady pri ustálení výšky skutočnej škody neprihliadal.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody, súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyni škodu vo výške
6.020,- eur. Konanie v časti o zaplatenie 452,34 eur podľa § 96 ods. 1 O.s.p. súd zastavil. Ďalej mal za
preukázané, že žalovaný je v omeškaní s plnením jeho peňažného záväzku, a to odo dňa nasledujúceho

po dni, kedy bolo vozidlo odcudzené a spôsobená škoda. Žalobkyňa potom dôvodne podľa § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka uplatnila proti žalovanému úrok z omeškania vo výške, ktorá neprevyšuje
výšku v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda 8,5 % ročne, a súd preto zaviazal
žalovaného, aby žalobkyni zaplatil úrok z omeškania 8,5 % ročne z priznanej výšky škody 6.020,- eur
od 11.10.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Porovnaním príjmových a

výdavkových pomerov žalovaného v zmysle predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej
osoby za rok 2012, a výšky priznanej pohľadávky s príslušenstvom súd uzavrel, že žalovaný nie je
schopný uhradiť škodu jednorázovo. Preto za použitia ust. § 160 ods. 1 O.s.p., povolil súd žalovanému
najehožiadosťsplácaťpeňažnýdlhajspríslušenstvomvsplátkachpo500,-eurmesačnezapodmienok
uvedených vo výroku s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky v lehote splatnosti sa stáva

celý dlh zročným. Nižšie splátky nemohol súd stanoviť, pretože by sa tým doba splácania peňažného
dlhu neúmerne predĺžila, čím by sa zasiahlo do práva žalobkyne na splnenie dlhu v primeranej lehote.
Žalobkyňa žalovala 21.000,- eur, a súd jej žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 6.020,- eur. Úspech
žalobkyne predstavuje 28,67 % a neúspech 71,33 %, teda žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému
trovy v rozsahu 42,66 %. Preto súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p., zaviazal

žalobkyňu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 42,66 % s tým, že po právoplatnosti rozsudku
rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu a žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne, aby

tento zmenil tak, že vyhovie jej návrhu v celom rozsahu a zaviaže súčasne žalovaného aj k plnej
náhrade trov tak prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. V odvolaní uviedla, že okresný súd síce
správne vyslovil a posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu, avšak pokiaľ ide o ustálenie výšky škody,
rozsudok súdu prvého stupňa je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, čím uplatnila dôvod
odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., že okresný súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnila dôvod odvolania uvedený v § 205 ods.
2 písm. d) O.s.p. a že skutkové závery, týkajúce sa výšky škody vyslovené okresným súdom, sú v
rozpore s obsahom spisu, ako aj zisteniami súdov z jednotlivých vykonaných dôkazov. Ďalej poukázala
na to, že prvostupňový súd jej svojím procesným postupom odňal možnosť konať pred súdom, čím
uplatnila dôvod odvolania uvedený v ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

Uplatnené odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom
posúdení veci odôvodňovala tým, že znalecký posudok Ing. I., z ktorého súd vychádzal, je nepoužiteľný
a zaťažený hrubými vadami. Znalec nevykonal skúšobnú jazdu vozidlom, čo uviedol tak v posudku,
ako aj vo výsluchu, čím nesplnil svoju základnú povinnosť a nemohol tak zistiť ani povahu vád vozidla.
Navyše priznal, že jeho východisková hodnota vozidla sa líši od východiskovej ceny predajcu vozidla

sumou 1.826 eur, t. j. samotné vstupné údaje znalca Ing. I. sú nesprávne, a to v jej neprospech. Podľa
znalca sa okrem poškodeného reflektora a ojazdených pneumatík jednalo len o drobné poškodenia,
ktoré znehodnocujú vozidlo z hľadiska kozmetického, čo však nemožno akceptovať. Z fotografií vozidla
je zrejmé, že nejde iba o kozmetické vady. Napriek tomu, že samotný znalec nevykonal skúšobnújazdu z dôvodov, že vozidlo nie je spôsobilé na prevádzku, posúdil vady ako kozmetické. Podľa jej
názoru sa vady vozidla, tak znalec ako aj súd pokúšali bagatelizovať. Znalec navyše použil pri
vypracovaní nesprávnu metodiku, poukázala na to, že odmietanie záverov posudku znalca Ing. W.,

z ktorého pri uplatnení nároku vychádzala, ktorý na rozdiel od znalca Ing. I. vykonal skúšobnú jazdu
a odborne úplne vyvrátil správu o záveroch znalca Ing. I., je neprípustné. Ako ďalší odvolací dôvod
namietala, že konanie podľa nej trpí aj ďalšou procesnou vadou, spočívajúcou v tom, že súd ani na
jednom z vykonaných pojednávaní si nesplnil povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p., t. j. vôbec
neuviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré

právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné. Predmetná povinnosť súdu je podľa jej názoru,
zakotvená v práve účastníka na zabezpečenie predvídateľnosti rozhodovania súdu v sporovom konaní
a umožňuje tak účastníkovi efektívne reagovať na oznámené posúdenie skutkových tvrdení súdom,
produkovaním ďalších dôkazov. Opomenutím tejto povinnosti podľa jej názoru, jej bola ako účastníkovi
konania, odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej poukázala na to, že konanie je zaťažené aj ďalšou
procesnou vadou, nakoľko súd vôbec nerozhodol o uplatnenej zmene žaloby zo dňa 22.05.2012, ku

ktorej došlo po podaní žaloby, v ktorej žalovanú istinu žiadal zaplatiť z iných skutkových dôvodov, v
dôsledkutoho,že vpriebehukonaniadošloknájdeniuodcudzenéhovozidla, naprotitomusúd rozhodol
o čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie 452,34 eur, pričom nie je zrejmé, z akých dôvodov,
pretože ona žiaden procesný úkon čiastočného späťvzatia nevykonala. Ďalej v odvolaní namietala,
že súd pri povolení splátok žalovanému, nemal prihliadať na dôkazy, ktoré žalovaný označil a doložil

do spisu až po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania. Povolenie splátok v súvislosti s tým
je absolútne nezákonné, naviac žalovaný je podnikateľom, prevádzkujúcim autobazár a žalobkyňa je
starobná dôchodkyňa. V konečnom dôsledku namietala aj skutočnosť, že rozsudok súdu prvého stupňa
nespĺňa čo do odôvodnenia kritériá ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p., pretože súd má dbať na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, vylučujúce akúkoľvek ľubovôľu pri rozhodnutí. Uplatnila

náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
považuje za vecne správny, navrhol ho potvrdiť a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v sume
198,85 eur. Odvolanie považoval za nedôvodné, poukázal na to, že vo veci bolo vykonané riadne

dokazovanie, pričom znalec Ing. I. vo veci vyhotovil správny posudok, ktorého obsah, postupy, ako aj
závery v rámci svojho výsluchu na súdnom pojednávaní obhájil. Uviedol, že žalobkyňa sa konania
nezúčastňovala, vo veci bola len raz vypočutá, pričom je zrejmé, že jej zástupca, ktorý je jej príbuzným,
je vo veci nadštandardne zainteresovaný a to s prihliadnutím na osobu žalobkyne a charakter sporu.
Tento sa pojednávaní taktiež nezúčastňoval a spôsoboval tak zbytočný nárast trov konania. Žalovaný

poukázal na to, že vzhľadom na pozadie sporu a jeho námietky v konaní, nie je vnútorne z pozície
princípu spravodlivosti a výkonu práva v súlade s dobrými mravmi, stotožnený so svojou povinnosťou na
náhradu škody, avšak prvostupňové rozhodnutie akceptuje a proti nemu odvolanie nepodal. Naďalej
hodlá vec riešiť aj v trestnoprávnej rovine, keďže vyšetrovanie krádeže motorového vozidla doposiaľ
ukončené nebolo, pričom jeho podozrenia sú závažné. Povolenie splátok namietané žalobkyňou,

považoval za dôvodné.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny, a preto je potrebné ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní žalobkyne
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových zistení, na ktoré boli aplikované správne
právne predpisy, je odôvodnený v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v
potvrdzujúcej časti je správny a presvedčivý, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s
odôvodnením rozsudku okresného súdu čo do tejto časti stotožňuje.

Zároveň však považuje za potrebné k dôvodom odvolania žalobkyne uviesť nasledovné:

Okresný súd v preskúmavanej veci, vychádzajúc z ust. § 421 Občianskeho zákonníka ustálil
zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne, ktorý záver okresného súdu

odvolaním napadnutý nebol.

Vychádzajúc z odvolania žalobkyne tak predmetom preskúmania odvolacieho súdu bola súdom prvého
stupňa ustálená výška škody, na zaplatenie ktorej zaviazal súd prvého stupňa žalovaného, vychádzajúczo znaleckého posudku znalca Ing. I., ktorá výška škody bola rozdielna od výšky škody, ustálenej
znalcom Ing. W., ktorého znalecký posudok predložila žalobkyňa v priebehu konania a od ktorého
odvodzovala výšku ňou uplatneného nároku.

Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť, vykonávaná znalcami pre zadávateľa za
podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Úkonmi znaleckej činnosti sú
najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a

vysvetlenie; znalec je povinný vykonávať znaleckú činnosť:
a) osobne, ak ide o fyzickú osobu; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje inak
b) riadne a v určenej lehote
c) účelne a hospodárne
d) nestranne (§ 16 ods. 1 a 2 uvedeného zákona).

Preto aj znalecké posudky, predložené v súdnom konaní účastníkmi konania, sú znaleckými posudkami,
spôsobilými posúdiť odborné otázky dôležité pre konanie. V prípade námietok účastníkov konania a v
prípade rozporov znaleckých posudkov je súd povinný sa s nimi náležite vysporiadať. Je vecou právnej
úvahy, aký postup na to súd zvolí. Môže napríklad požiadať znalcov o písomné vysvetlenie, alebo ich
v sporných otázkach vypočuť.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa na vysvetlenie rozdielov v znaleckých posudkoch, a to
posudku Ing. W., predloženého žalobkyňou a znaleckého posudku Ing. I., ktoré znalecké dokazovanie
na základe námietok žalovaného v priebehu konania nariadil prvostupňový súd, oboch znalcov v
konaní vypočul a na základe zistených skutočností aj správne ustálil, že v danom prípade je potrebné

pri určení výšky škody vychádzať zo znaleckého posudku znalca Ing. I., ktorý zodpovedajúcim a
presvedčivým spôsobom vysvetlil jednak správnosť svojho postupu pri vyčíslení výšky škody, vzniknutej
na vozidle žalobkyne, ale náležitým spôsobom sa vysporiadal aj s rozpormi, ktoré v konečnom dôsledku
mali za následok rozdielnosť záverov jednotlivých znaleckých posudkov. Z ich obsahu totiž vyplýva,
že rozhodujúce faktory, ktoré mali za následok rozdielnosť výpočtu škody vzniknutej na vozidle

žalobkyne, spočívali v rozdielnosti stanovenia východiskovej hodnoty vozidla, použitie koeficientu
dopytu trhu a v konečnom dôsledku použitie metodického postupu pri uplatnení percentuálnej zrážky
znehodnotenia vozidla, čím v konečnom dôsledku, došlo k zvýšeniu vyčíslenej výšky škody. Zatiaľ
čo znalec Ing. W. vychádzal z východiskovej hodnoty vozidla 63.068,- eur, avšak bez udania
prameňa, z ktorého vychádzal (v rámci výsluchu pred súdom síce uviedol, že vychádzal z údajov

zadovážených od autorizovaného predajcu vozidiel zn. Nissan v Žiline), súčasťou znaleckého posudku
tento doklad nie je a znalec ho nepredložil ani v priebehu súdneho konania, v dôsledku čoho je takto
stanovená východisková hodnota neobjektivizovateľná a nepreskúmateľná, naproti tomu znalec Ing.
I. zdôvodnil a preukázal, že pri stanovení východiskovej hodnoty, stanovenej vo výške 51.915,- eur,
vychádzal z údajov, ktorú po zadaní typu vozidla, výkonu motora, výbavy ohodnocovaného vozidla,

získal z databázy výpočtového systému Autotax 5.6, verzia 3/2012, autorizovaného Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý program je pravidelne doplňovaný a aktualizovaný podľa
cenníkovautorizovanýchpredajcovvozidiel.Jepravdou,že cenavozidlaoznámenáimportéromvozidiel
Nissan je o 1.826,- eur vyššia oproti cene, stanovenej znalcom Ing. I., avšak rovnako je pravdou, že v
konaní žalobkyňa nepreukázala, že vozidlo malo ňou popísanú výbavu, od ktorej importér vozidiel cenu

odvodzoval, na druhej strane, však východisková hodnota stanovená znalcom Ing. W. je o 9.327,45 eur
vyššia ako tá, ktorú importér vozidiel oznámil, pričom už bolo vyššie uvedené, znalec Ing. W. zistený
rozpor zodpovedajúcim spôsobom objasniť nevedel. Ďalším zásadným faktorom, majúcim vplyv na
rozdielnosť stanovenej výšky škody, bol použitý koeficient dopytu trhu znalcom Ing. W. K5 = 1,00 k
dátumu odcudzenia 10.10.2010 a K5 = 0,80 ku dňu vrátenia 05.04.2012, pričom ako poukazuje aj Ing.

I., Ing. W. v znaleckom posudku žiadnym spôsobom nezdôvodňuje, na základe čoho, takéto hodnoty
použil (odborný odhad znalca, výsledok prieskumu trhu, prípadne iný použitý preskúmateľný zdroj, z
ktorého boli hodnoty prevzaté). Koeficient dopytu trhu K5 vyjadruje pomer medzi priemernou predajnou
cenou predmetného typu vozidla na voľnom trhu, porovnaním s jeho priemernou technickou hodnotou
k rozhodnému dátumu (vyhláška MS SR 492/2003 Z.z.). Analýza dopytu trhu a odvodenie koeficientov

dopytu trhu K5 logicky vychádzajú z uvedeného. Výpočtový systém Autotax použitý znalcom Ing.
I. v posledných verziách (ktorý, ako bolo uvedené je autorizovaný Ústavom súdneho inžinierstva
ŽU v Žiline), obsahuje ako uviedol znalec, aj zabudovanú databázu koeficientov predaja prakticky
všetkých typov modelov osobných motorových vozidiel na trhu a databáza je každoročne aktualizovanáa vychádzajúc z ktorej poslednej verzie, tak aj stanovil koeficient dopytu trhu u uvedeného vozidla
K5 = 0,597 k dátumu odcudzenia a K5 = 0,5621 ku dňu vrátenia daného vozidla. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom znalca, že dané vozidlo ku dňu dátumu odcudzenia, bolo ponúkané na predaj

za cenu 23.000,- eur na voľnom trhu ojazdených vozidiel, ktorá samotná predajná cena, je určitým
ohraničeným všeobecnej hodnoty vozidla, v nadväznosti na definíciu všeobecnej hodnoty vozidla podľa
vyhlášky MS SR 492/2004 Z.z.) v znení zmien a doplnkov o stanovení všeobecnej hodnoty majetku,
ktorá hovorí, že všeobecnou hodnotou majetku je výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorý by tento mal dosiahnuť na trhu, v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji,
keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom,
že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. V
neprospech správnosti postupov a záverov znaleckého posudku znalca Ing. W. svedčí aj jeho výpoveď
v ktorej uvádzal, že pri stanovení východiskovej hodnoty je potrebné predovšetkým vychádzať v prvom
rade z faktúry, ktorú predložil majiteľ auta, z ktorej je možné zistiť, za akú cenu bolo vozidlo kúpené.

Na druhej strane, však uviedol, že muž, ktorý ho požiadal o vyhotovenie znaleckého posudku, napriek
tomu, že od neho kúpnu zmluvu žiadal mu túto nepredložil, boli mu predložené len fotografie, o
ktorých zadávateľ v posudku tvrdil, že sú to fotografie auta ku dňu, keď bolo odovzdané do autobazáru.
Ďalej tvrdil, že nepoznal cenu, za ktorú žalovaný vozidlo predal. Správne poukazuje okresný súd v
odôvodnení rozhodnutia na nehodnovernosť tohto jeho tvrdenia, pretože v posudku sa nachádza príloha

a to sprostredkovateľská zmluva o predaji vozidla, takže znalcovi Ing. W. bolo známe, za akú cenu sa
vozidlo predávalo. Pokiaľ ide o rozsah poškodenia vozidla, k navýšeniu konečnej hodnoty vyčíslenej
škodydošloajtým,žeznalecIng.W.vstanovovanízrážokznehodnoteniaujednotlivýchhlavnýchskupín
uvažoval pomerne vysokou zrážkou aj pre skupinu, ktoré vôbec nevyžadujú opravu, sú primerane
opotrebené vzhľadom k počtu najazdených kilometrov a dobe prevádzky, ktorú skutočnosť nevedel

rovnako ani vo svojom výsluchu zodpovedajúcim spôsobom objasniť. Znalec Ing. I. uvádzal, že takéto
zrážky sú obvyklé v prípadoch totálnej škody, kedy sa vozidlo ďalej neopravuje, alebo u vrakov určených
k rozobratiu na súčiastky, o ktorý prípad v preskúmavanej veci nešlo. Naviac, v znaleckom posudku Ing.
W. nie je vypracovaná ani orientačne odhadnutá predkalkulácia nákladov na opravu. Správne uvádzal
okresný súd, že v porovnaní so znaleckým posudkom Ing. W., je rozsah poškodení súčastí vozidla a

jeho vyhodnotenie, vykonané znalcom Ing. I. presvedčivejšie vykonané v jeho znaleckom posudku a
zodpovedajú mu aj detailné obrazové snímky vyhotovené znalcom, pričom na rozdiel od posudku Ing.
W. je v ňom uvedený aj zdroj, z ktorého znalec čerpal, pri určení výšky nákladov na odstránenie škôd.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd zastáva názor, že okresný súd postupoval

správne, keď pri stanovení výšky škody na vozidle žalobkyne, vychádzal zo znaleckého posudku Ing. I.,
pretože tento je vypracovaný v súlade s platnou zákonnou úpravou, je presvedčivý, hodnoverný, pričom
znalec zodpovedajúcim spôsobom nielen v rámci znaleckého posudku, ale aj vo svojom výsluchu
ozrejmil správnosť jeho záverov, vysvetlil rozdielnosť postupov, ktoré mali za následok stanovenie
rozdielnej výšky škody, medzi ním vypracovaným posudkom a posudkom iného znalca. Z uvedeného

dôvodu je tak odvolacia námietka žalobkyne vo veci nesprávnosti postupu okresného súdu pri
stanovení výšky škody, vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing. I., nedôvodná. V konečnom dôsledku
odvolací súd poukazuje aj na to, že okrem predmetného znaleckého posudku Ing. W., ktorý vzhľadom
na vyššie uvedené, bol okresným aj odvolacím súdom vyhodnotený ako nepresvedčivý, žalobkyňa
neprodukovala a ani nenavrhla vykonať žiaden ďalší dôkaz na preukázanie výšky ňou uplatňovanej

škody v rozsahu, ktorý vyplýva zo znaleckého posudku Ing. W..

Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nedodržal zákonom stanovený postup v
zmysle ust. § 118 ods. 2 O.s.p., keď ani na jednom z pojednávaní neuviedol, ktoré právne významné
skutkovétvrdeniaúčastníkovjemožnépovažovaťzazhodnéaktoréprávnevýznamnéskutkovétvrdenia

zostali sporné, čo umožňuje účastníkovi efektívne reagovať na oznámené posúdenie skutkových
tvrdení súdom, produkovaním ďalších dôkazov. Toto pochybenie malo podľa jej názoru za následok
svojvoľné skutkové závery a v konečnom dôsledku predstavuje vadu konania, spočívajúcu v tom, že jej
ako účastníčke, bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závažný proces súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa odvolacieho súdu však ani prípadné porušenie
zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nespôsobuje existenciu vady v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.,pretože ak sudca aj toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť
vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve

zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
ani v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne, čo napokon v prejednávanej veci
vyplýva aj z obsahu zápisníc z pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonával dokazovanie
výsluchmi účastníkov a svedkov, ku ktorým sa mali účastníci právo priebežne vyjadrovať a v závere
pojednávania dňa 4. apríla 2013, ako vyplýva zo zápisnice, účastníci aj využili svoje zákonné právo

zhrnúť svoje návrhy a záverečné vyjadrenia. Nedodržanie postupu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. zo
strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné
považovať za zhodné a ktoré zostali sporné), možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu konania, existencia
ktorej, sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, nie je procesnou vadou, majúcou za
následok odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom. Uvedené skutočnosti preto žalobkyňa
namietala neopodstatnene.

Akonedôvodnú,vyhodnotilodvolacísúdajodvolaciunámietkužalobkynespočívajúcu vtom,žekonanie
je zaťažené ďalšou procesnou vadou, keďže súd nerozhodol o uplatnenej zmene návrhu žaloby zo dňa
22.05.2012, naproti tomu rozhodol o čiastočnom späťvzatí a zastavení konania.

Vychádzajúc z ust. § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na
začatiekonania.Zazmenužalobyzozreteľomnauvedené,trebapovažovaťzmenutzv.žalobnejžiadosti
(petitu žaloby), ktorá zmena môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej, alebo kvantitatívnej stránky
žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať situáciu, keď žalobca či už s poukazom
na rovnaký, doteraz tvrdený skutkový stav, prípadne skutkový stav zmenený a doplnený, požaduje niečo

iné, než pôvodne, typickým príkladom čoho, je prekvalifikovanie žalobnej žiadosti napríklad zo žaloby na
plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.) na žalobu na určenie (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Za kvantitatívnu zmenu žaloby
v zmysle ust. § 95 treba považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca žiada kvantitatívne
viac, než žiadal v pôvodnej žalobe, pričom situácia, keď žalobca žiada kvantitatívne menšie plnenie,
než v pôvodnej žalobe, nie je zmenou návrhu podľa § 95, ale sa posúdi ako tzv. čiastočné späťvzatie

návrhu podľa § 96.

V preskúmavanej veci žalobkyňa v zmysle svojho prvotne podaného návrhu doručeného súdu dňa
08.06.2011 žalobou na plnenie uplatňovala zo strany žalovaného zaplatenie sumy 21.000,- eur s
príslušným úrokom z omeškania. Písomným podaním zo dňa 22.05.2012 doručeným okresnému súdu

dňa 23.05.2012, rovnako žalobou na plnenie uplatňovala zaplatenie sumy 20.547,66 eur, teda menej
o sumu 453,34 eur. Podanie okrem iného nazvala aj úpravou žaloby. Z uvedeného vyplýva, že v
danom prípade teda nešlo o kvalitatívnu zmenu ňou navrhovaného petitu, zmenou z pôvodnej žaloby
na plnenie, ani o kvantitatívnu zmenu žaloby v zmysle ust. § 95 O.s.p., pretože v zmysle svojho podania
nežiadala kvantitatívne viac, než v pôvodnej žalobe, ale dožadovala sa kvantitatívne menšieho plnenia,

než v pôvodnej žalobe, a preto okresný súd postupoval správne, ak toto jej podanie posúdil ako tzv.
čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 O.s.p., v dôsledku čoho konanie čiastočne zastavil, pretože
obsahom nebolo možné podanie posúdiť, ako zmenu žaloby v zmysle § 95, a teda nebolo namieste ani
o tomto podaní, ako o zmene žaloby postupom podľa § 95 O.s.p. rozhodovať.

V konečnom dôsledku správne okresný súd rozhodol aj o náhrade trov konania, keď vychádzajúc z
pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní za použitia § 142 ods. 2 O.s.p., v súvislosti s § 151
ods. 7 O.s.p. zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania žalovanému, v percentuálnom vyjadrení, ktorý
postup súdu umožňuje ust. § 151 ods. 7 O.s.p.

Pokiaľ odvolaním žalobkyňa napadla aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, čo do splatnosti
prisúdenej pohľadávky, kedy okresný súd za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. povolil žalovanému 500,-
eurové mesačné splátky, s odôvodnením, že k tomu neboli splnené zákonné predpoklady, v tomto
smere odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobkyne, ako dôvodnú.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní , od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.Cit. zákonné ustanovenie, v prvej vete upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú súd v rozsudku uložil.
V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť

uložená, povinný ju splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch, môže
súd určiť lehotu dlhšiu, ktorú stanoví podľa okolnosti daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej
situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Druhá veta cit. zákonného
ustanovenia, umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Táto veta
pokrýva všetky tie prípady, kedy je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch, môže súd

rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa posudzuje podobne, ako
pri prvej vete, tohto ustanovenia.

V preskúmavanej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa využil možnosť danú mu ustanovením § 160
ods. 1 veta prvá O.s.p., keď rozhodol, že splatnosť prisúdenej istiny s príslušenstvom, je povinný zaplatiť
žalovaný v 500,- eurových mesačných splátkach. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že

navrhovateľka je starobná dôchodkyňa, jej príjmom je starobný dôchodok. Majetok väčšej hodnoty u
nej zistený nebol. Oproti tomu žalovaný je podnikateľských subjektom, podnikajúcim na základe
živnostenského oprávnenia. Vychádzajúc už len z týchto skutočností, predstavujúcich na jednej
strane vek a osobné a majetkové pomery žalobkyne a na druhej strane skutočnosť, že žalovaný
je podnikateľským subjektom, odvolací súd zastáva názor, že nemá akceptovateľné opodstatnenie

v tomto prípade využitie výnimočnej zákonnej možnosti, danej ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p.,
spočívajúcej v umožnení žalovanému vykonať peňažné plnenie, na ktoré bol zaviazaný, v súdom
prvého stupňa stanovených 500,- eurových mesačných splátkach. Popri komplexnom posúdení ich
pomerov, je žalobkyňa ako fyzická osoba, jednoznačne vo vzťahu k žalovanému v nerovnovážnom
postavení,pričomnemožnonevziaťnazreteľajcharakteruplatnenéhonároku adĺžkusúdnehokonania,

v súvislosti s čím, podľa názoru odvolacieho súdu, využitie tejto zákonnej možnosti , by znamenalo
neprimerane výrazný zásah do sféry oprávnenej osoby, teda v tomto prípade žalobkyne. V konečnom
dôsledku odvolací súd nemohol neprihliadnuť aj na skutočnosť, že doba na ktorú okresný súd v zmysle
napadnutého rozsudku plnenie v splátkach rozložil, prakticky uplynula.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, teda odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového
súdu ako vecne správny, za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil s tým, že v časti splatnosti prisúdenej
istinyapríslušenstvatentozapoužitia§220O.s.p. zmeniltak,žesplatnosťprisúdenéhonárokunastáva
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti § 151 ods. 1, § 142
ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov v konaní, žiadnemu z nich náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.