Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 7, 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/304/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220118
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4212220118.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci navrhovateľa:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: S. republika, v mene ktorej koná A.
spravodlivosti S. republiky, Y. námestie XX, I. o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 125,- eur z titulu
majetkovej škody a sumy vo výške 440,- eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v

zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre
svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom
exekúcia bola vedená pod spisovou značkou EX 1662/2010. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy
obsiahnutej v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku mal predložiť
návrh navrhovateľa (oprávneného) na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu D. (ďalej aj „ exekučný súd “) spolu so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím

malo dôjsť k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 a tiež v znení účinnom od 01.06.2010
do 31.05.2011. Poukázal na skutočnosť, že disponuje exekučnými titulmi a to rozsudkami Stáleho
rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej
literatúry vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie resp. zmierom ňou schváleným sa rozumeli
rozhodnutia o pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa

§ 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. s tým, že prejednávanie a rozhodovanie pracovných
sporov bolo ku dňu 1.2.1991 zrušené, avšak rozhodnutia rozhodcovských komisií a nimi schválené
zmiery ostali i naďalej vykonateľné, je to úplne iný právny inštitút ako rozsudok Rozhodcovského súdu,
ktorý je exekučným titulom podľa iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej aj „ O.s.p.
“ ) a neskôr Exekučného poriadku ( ďalej aj „ ExP “ ). Poukázal, že v exekúcii vedenej podľa označených
procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným

titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Napokon navrhovateľ označil ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002 do 31.05.2010, podľa ktorého v tomto
prípade sa nemal robiť rozdiel medzi exekučnými titulmi a exekučný súd mal mať zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní oddoručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo napríklad notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že
vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala vyžadovať takú

spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie
až dňa 03.05.2010 a to rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej lehoty - omeškanie
viac ako 8 mesiacov, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi

dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej
sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania mal nachádzať, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa mal dozvedieť o všetkých okolnostiach
priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie. Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu

majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:
- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to vo výške 70,-
eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného

systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15 eur (administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania
svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej sumu 125,- eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by
exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by
dodržal zákonnom stanovenú dobu.
- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 440,- eur, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom

stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného
článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nemá byť
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý má
byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v

konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času mali byť
reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a taktiež malo dôjsť k vyvolaniu rizík - zánik povinného, zmarenie účelu konania pre
stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako
spravodlivú satisfakciu za údajné konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Nezákonným zásahom

vyvolaná situácia mala ovplyvniť ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobiť neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného
súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a

rozhodovania sumu 440,- Eur. Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,- eur
za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny
Ústavného súdu SR, teda 660,- eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,- eur za mesiac. V danej veci
mal byť exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 267 dní. Navrhovateľ napokon uviedol, že v
zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o

predbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,dopodaniažalobyvšakodporcanažiadosťpozitívne
nereagoval.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 08.01.2014 poukázal na zmätočnosť
podania navrhovateľa, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú

relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej
veci, dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím
dôkaznú povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej odporca
poukázal na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či siuplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol,
aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd

v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na
to, že dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na to, že dňa 28.9.2012 bol okresnému súdu doručený
návrh vo veci, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide

o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po
doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí,
napriek tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí
a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej odporca uviedol,

že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti
štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol

odporca, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) z.č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a
zbytočného vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (AsturcomC-

40/08),ktorýnevylučujeposúdeniezmluvnejpodmienkyajvexekučnomkonaní.Ďalejodporcapoukázal
na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 resp. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Vzhľadom na túto právnu úpravu, ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Ďalej poukázal odporca
na znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku pred dňom 1.6.2011. V dôvodovej

správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku je uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. b)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudku aj pred dňom 1.6.2011. Ďalej
odporca poukázal na judikatúru ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V
otázke existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v znení

účinnom od 1.1.2013 a konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo

skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom, navrhovateľ sa v niektorých prípadoch o škode musel
dozvedieť v období pred dňom 23.4.2009, teda v prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
15 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na

uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k
uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri
roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125,- eur, poukázal odporca na ustanovenie § 17 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je okrem iného
nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných
výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu nadĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol navrhovateľ správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie
a správu informačného systému a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje,

poštovné. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku má odporca za to, že
navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú
škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha aj náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 440,- eur, čo predstavuje pomernú výšku k sume 663,88 eur za
rok prieťahov (suma, ktorú v niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR), podľa toho, ako dlho trvalo
domnelé omeškanie, odporca vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru
Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové okolnosti sú
osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je

nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Ak
navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy.
Ďalej je potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery"
sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť

ako právnická osoba. Odporca uvádza aj "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" ale
tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa". V ďalšom poukázal odporca na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi a teda nemožno dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch ani v prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za
škodu. S prihliadnutím na charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej

podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto
priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej
charakteristikypríčinnejsúvislosti,akopriamehoabezprostrednéhovzťahupríčinyanásledku,nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Na pojednávanie konané dňa 07.02.2014 sa účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Odporca mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil
podaním zo dňa 04.02.2014 z dôvodu hospodárnosti a zároveň súhlasil, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 06.02.2014 požiadal o

odročenie pojednávania z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania tých istých účastníkov
na Okresnom súde Nové Zámky v senáte 13C. Zároveň žiadal, aby súd nekonal v ich neprítomnosti.
Súd poukazuje na § 119 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého je potrebné, aby dôvod na odročenie pojednávania
bol súdu oznámený bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a je potrebné,
aby v návrhu na odročenie pojednávania bol uvedený deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel.

Ospravedlnenie právneho zástupcu navrhovateľa nebolo tunajšiemu súdu doručené včas a k žiadosti
o odročenie pojednávania nedoložil žiaden dôkaz o tom, že by v bližšie nešpecifikovaných vecia
Okresného súdu Nové Zámky v oddelení 13C bolo vytýčené skôr pojednávanie ako v súdenej veci
tunajšieho súdu. Súd z uvedených dôvodov žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie
pojednávania neakceptoval. Právny zástupca navrhovateľa hodnoverným spôsobom nepreukázal

dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo 203/2012 zo dňa 14.5.2013 v ktorom sa poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 101
ods. 2 O.s.p. určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať
v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, a to a/ riadne predvolanie a b/ absencia žiadosti o
odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide vtedy, keď účastník konania buď

vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, avšak
nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania). Najvyšší súd už vo viacerých
rozhodnutiach uviedol, že žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.) môže súd posudzovať
len na základe tých okolností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania jej opodstatnenosti. Dôležitosťdôvodu, ktorým je odôvodňovaná takáto žiadosť, skúma súd z hľadiska preukázania v žiadosti tvrdenej
skutočnosti (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu zo 14. decembra 2006 sp.zn. 3Cdo 294/2006,
z 24. novembra 2008 sp.zn. 3Cdo 181/2008, z 22. augusta 2007 sp.zn. 5Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010

sp.zn. 5Cdo 34/2010). Pokiaľ táto skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie
hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť účastníka konania a v nej uvádzaný dôležitý dôvod iba v
rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania súd
považuje za bezdôvodnú aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Cdo 100/2011 zo dňa
25.8.2011, podľa ktorého advokát, ktorý zistí, že v dvoch súdnych konaniach dochádza v určitý deň ku

kolíziinariadenýchsúdnychpojednávaní,mávovšeobecnostimožnosťosobnesazúčastniťnajednomz
pojednávaní a v prípade druhého kolidujúceho pojednávania „účelne využiť všetky zákonom pripustené
prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje" - do úvahy tu
medziinýmprichádzabuďzastúpenieinýmadvokátomalebopodaniežiadostioodročeniepojednávania.
V rámci organizovania svojej činnosti musí advokát pri výbere najvhodnejšieho prostriedku alebo
spôsobuposkytovaniaprávnejslužbynevyhnutnevziaťnazreteľnielenosobitnostikaždejprejednávanej

veci, ale tiež to, akým spôsobom bola medzi ním a klientom upravená otázka zastúpenia advokáta iným
advokátom. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona (viď § 25 ods. 3
O.s.p.atiež§16ods.1zákonaoadvokácii)aadvokáttútozákonnúmožnosť(oprávnenie)nesmievyužiť
len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii).
Pritom v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012 navrhovateľ splnomocnil právneho zástupcu navrhovateľa na

zastupovanie v súdenej veci a zároveň navrhovateľ súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť ustanovila
za seba zástupcu, resp. viac zástupcov. Kolízia pojednávaní na strane navrhovateľom zvoleného
právneho zástupcu nie je relevantné z dôvodu, že kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom
istom termíne, o ktorej právny zástupca vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je akceptovateľným
predpokladomuznaniaexistenciedôležitéhodôvodunaodročeniepojednávania(nálezÚstavnéhosúdu

Slovenskej republiky z 13. januára 1999 sp. zn. I. ÚS 68/1998). Súd z uvedených dôvodov žiadosť
právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania vyhodnotil za bezdôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, oznámenia Európskej komisie,
novinovéhočlánku,spisuOkresnéhosúduD. XXEr/XXX/XXXXaďalšíchazistiltentoskutkovýaprávny

stav:

Listom s nečitateľným dátumom Európska komisia, Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť adresovalo
Stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii oznámenie, podľa ktorého útvary
Komisie dostali v súvislosti s podnikateľskými praktikami nebankových inštitúcií pôsobiacich na trhu

spotrebiteľských úverov sťažnosti od Slovenských spotrebiteľov a Slovenského združenia na ochranu
spotrebiteľov. Útvary Komisie majú obavy, že mnohí spotrebitelia sú nútený v praxi uhradiť nebankovým
poskytovateľom úverov značné sumy, hoci podľa existujúcich pravidiel na ochranu spotrebiteľa príslušné
sumy nedlžia. Pričom subjekty pôsobiace na trhu spotrebiteľských úverov môžu ďalej pokračovať vo
svojich podnikateľských praktikách. Útvary Komisie preto chceli vedieť, aké kroky doposiaľ podnikli

orgány v súvislosti s týmito prípadmi a či na Slovensku existujú problémy v oblasti presadzovania
pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Odporca k svojmu vyjadreniu pripojil aj novinový článok denníka SME
zo dňa 16.07.2012, ktorý článok poukazuje na postup spoločnosti POHOTOVOSŤ a jej podnikateľské
aktivity v súvislosti s poskytovaním úverov.

Zo spisu Okresného súdu v D. XXEr/XXX/XXXX bolo zistené, že dňa 08.03.2010 bola začatá
exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62 (ďalej aj exekútor), keď oprávneným
je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným J. E., exekučným titulom je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.10.2009 SR14566/09 a predmetom exekúcie bolo vymoženie

X XXX,XX eur s príslušenstvom. Dňa 27.04.2010 bola exekučnému súdu doručená žiadosť exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na vykonanie exekúcie,
plnomocenstvo udelené oprávneným pre Advocate s.r.o. Bratislava, ako aj pre JUDr. Martina Máčaja,
advokáta, Pribinova 25, Bratislava ako aj vyššie citovaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a
výpis oprávneného z obchodného registra. Poverením Okresného súdu D. XXEr/XXX/XXXX-XX zo

dňa 03.05.2010 bol poverený vykonaním exekúcie exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Bratislava,
Záhradnícka 62, ktorému bolo doručené dňa 14.05.2010 (doručenka).Podľa§4ods.1písm.a)bod1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 ( ďalej aj „ citovaného
zákona “ ) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v

mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone
verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá citovaného zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa§45ods.1,ods.2zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníneskoršíchpredpisov
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,
je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu

zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti
je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých troch základných

predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu,
nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov
nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je v konaní zistený a preukázaný, nedochádza kvzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť
konania ďalšie predpoklady neskúma.

Citovaný zákon neobsahuje pojem nesprávneho úradného postupu, ktorým je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup,
ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu
zodpovednosti určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú

a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym
úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát
podľa uvedených ustanovení zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v
príčinnej súvislosti s takým chybným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu a teda nesprávny
úradný postup bol podstatnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody. V § 19 ods. 1 veta prvá citovaného
zákona je upravená subjektívna premlčacia doba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, ktorá je 3 ročná a začína plynúť odo dňa keď sa poškodený o škode dozvedel. Citovaný
zákon však neupravuje objektívnu premlčaciu dobu pre náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným

postupom. Objektívnu premlčaciu dobu upravuje Občiansky zákonník. Podľa § 106 ods. 1, 2, OZ právo
na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví. Citovaný zákon nič nemení na všeobecnej podstate premlčania, ktorá účastníkovi, v neprospech

ktorého bola vznesená dôvodná námietka premlčania, prináša nepriaznivý dôsledok v podobe zániku
nároku. Ustanovenie § 19 ods. 1 vety prvej citovaného zákona neuvádza ako predpoklad počiatku
plynutia premlčacej doby vedomosť poškodeného o tom, kto sa škodu zodpovedá, prípadne ktorý orgán
štátu škodu spôsobil (na rozdiel od ustanovenie § 106 ods. 1 OZ ) a to z toho dôvodu, že subjektom
zodpovedným podľa citovaného zákona je vždy štát. U nárokov zodpovednosti za nesprávny úradný

postup sa uplatňuje iba jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 19 ods.
1 veta prvá citovaného zákona, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody
dozvedel, teda kedy zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej
rozsah. Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody sa vyžaduje aj pri nároku na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom podľa § 15 a nasledujúci citovaného zákona.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ požaduje od odporcu
náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 440,- eur,
a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom
súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 27.04.2010, pričom poverenie súdneho exekútora bolo exekučným
súdom vydané dňa 03.05.2010. Hoci poverenie bolo doručené len súdnemu exekútorovi, je zrejmé,
že oprávnený ako účastník exekúcie, ktorý ju inicioval a ktorý bol právne zastúpený v exekúcii, mal

v exekučnom spise k dispozícii informáciu o čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie a tým aj
o prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie tým, že súd nemal vydať poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku
bola odporcovi doručená 23.04.2012, poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučným súdom vydané

dňa 03.05.2010 a preto má súd za to, že námietka premlčania je nedôvodná.
K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúci citovaného zákona súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia odporcu mu boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh vo veci samej

a teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné,
že ku dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní
dňa 07.02.2014 , lehota 6 mesiacov už uplynula.Citovaný zákon ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu musia byť

splnené všetky 3 podmienky súčasne. V tejto konkrétnej veci súd zistil, že po tom, čo bola exekučnému
súdu dňa 27.04.2010 doručená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu. Exekučný súd vydal dňa 03.05.2010 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené v zákonom stanovenej 15 dňovej

lehote, ktorá uplynula dňa 12.05.2010, a tak tvrdenie navrhovateľa v návrhu na začatie konania, že v
danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 8 mesiacov je nepravdivé.

Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny

orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR z 7. mája
2013, sp. zn. IV. ÚS 471/2012-75). Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti
na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie
základného práva podľa čl. 48ods. 2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky
konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle citovaného článku ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v
tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy" obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne aj pojem
v „primeranej lehote" obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať
a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu súdu alebo

iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom
v exekúcii bol rozhodcovský rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie

poverenia uvedená v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01. 06.
2011 je extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal
z hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekúcie a spôsobilosti exekučného
titulu. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej

rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR sp.zn. Cdo 143/2011 z 18. 12. 2012). Je oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21. 03. 2012). Záverom súd uvádza, že

napriek oprávneniu exekučného súdu skúmať exekučný titul z hľadiska jeho formálnych a materiálnych
predpokladov a samotnej spôsobilosti exekučného titulu, ďalej možnosti exekučného súdu skúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný
súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť, v súdenej veci exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie včas v rámci 15 dňovej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení účinnom od

01.06.2010 do 31.05.2011. Tým je nutné konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme
hospodárnosti konania sa súd ďalším predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal.
Splnený však nemôže byť ani posledný predpoklad, ktorým je príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný postup zistený nebol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku
alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a
O.s.p.), f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.