Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/219/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812219243
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812219243.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o. Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch

a žiadal, aby súd medzitímnym rozsudkom rozhodol tak, že Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ
s.r.o. nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa zákonom stanovenej lehote,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. Q. s dlžníkom (povinným Z. H.
nar. XX.X.XXXX) a odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125
eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 695,19 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uplatnil i trovy konania.

Uviedol, že Okresný súd Prievidza zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom vznik škody na
strane navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode
rozhodovať.

Navrhovateľ v pozícií oprávneného v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, a to postupom
podľa § 38 a nasl. z. č. 233/1995 Z. z. (ďalej len Exekučný poriadok), zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX s dlžníkom Z. H..
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX
6780/2009.
Súdnyexekútorvsnahepostupovaťprinútenomvymáhanípohľadávkynavrhovateľaefektívneaúčinne,

predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne
príslušnému Okresnému súdu Prievidza a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijalna ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a zákonom stanovenej dobe.
Poukázal na § 44 odst.2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011, v zmysle ktorého súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 z. č.
231/1999 Z. z. - o štátnej pomoci v znení neskorších zmien a doplnkov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/
a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Tiež poukázal na § 44 odst.2 Exekučného poriadku, platného od 1.6.2010 do 31.5.2011. Súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak
súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/ a
d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného

súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu.
Poukázal na § 44 odst.2 Exekučného poriadku platného od 1.2.2002 do 31.5.2010.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná :

1/ nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti,
2/ si nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.
Rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010 (konanie pritom
začalo 4.8.2009), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti

o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 377 dní).
Ďalej uviedol, že dňa 2.7.2009 spísal a podal žiadosť o informáciu o stave konania, kde namietal
porušovanie svojich práv márnym uplynutím času a požadoval nielen o oznámenie informácie o
aktuálnom stave konania, ale aj o konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti
súdnehoexekútoranavykonaniepoverenia.Dňa23.9.2009opätovnespísalapodalžiadosťoinformáciu

o stave konania a žiadal aj o konkretizovanie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti súdneho
exekútora na vydanie poverenia. Ďalšiu takúto žiadosť podal 13.11.2009 a 25.2.2010. Dňa 30.8.2010
podal sťažnosť a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní a namietal
porušovanie svojich práv márnym uplynutím času, ďalšiu sťažnosť podal dňa 23.11.2010 na prieťahy v
konaníanesprávnyprocesnýpostupsúduaďalšiusťažnosť naprieťahypodal25.5.2011atiežpoukázal

na nesprávny procesný postup súdu.
Uviedol, že navrhovateľ nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu a nedisponuje ani
rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia
súdu. Použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho
zvolenému súdnemu exekútorovi.

Navrhovateľ hodnotil postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore s § 44 odst.2 Exekučného
poriadku. V uvedenej veci neexistuje podľa navrhovateľa okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného obdobia

nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 odst. 2 Ústavy SR (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 41/02,
III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05).
Poukázal na to, že navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý

vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.
Navrhovateľ z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej
škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhaniapohľadávky v období, v ktorej zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Navrhovateľ vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70 eur, na udržanie a správu

informačného systému 40 eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné údaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde v sume 15 eur. Celkom vynaložil náklady vo veci správy a vymáhania svojej
pohľadávky, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu márne
v sume 125 eur. Táto suma by nezaťažovala navrhovateľa, ak by exekučný súd postupoval správne
a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú dobu.
Dodal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to
z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami.
Navrhovateľ uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, lebo samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonom stanovenej
dobe spojených s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v
článku 48 odst.2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Uviedol, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a taktiež
došlo k vyvolaniu rizík, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a exekučným súdom
k insolventnosti povinného. Navrhovateľ by mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu
v zákonnej lehote, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu.
Na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol aj ďalšie dôvody - neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať za vzniknutú
situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa spojených s

absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, vyvoláva u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocit frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistotya
nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti; úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených

podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku
stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov; nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ vychádzal pre možnú analógiu z

doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje sankcia vo výške 20.000 Sk, t. j. cca
660 eur. Poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR.
Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych

očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 695,19 eur.
Navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR,
teda 660 eur za rok.

Navrhovateľ sa teda domáha podanou žalobou náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá
mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza.
Navrhovateľ postupoval podľa ustanovenia § 15 odst. 1 z. č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou
požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, pričom odporca v čase
podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

S poukazom na vyššie uvedenú skutkovú i právnu argumentáciu tvrdí, že je nutné deklarovať porušenie
práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zákonnej
stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 odst. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaistenéhočlánkom 6 odst. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd; deklarovať
porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 odst. 1 Ústavy SR a
práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 odst. 1 Európskeho dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, lebo súdna ochrana nebola poskytnutá v zákonom predpokladanej
kvalite; deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu (Okresný súd Prievidza), konkrétne princípu legality, princípu ochrany legitímnych očakávaní,
princípu ochrany dôvery v právo, princípu právnej istoty; a nahradiť tak navrhovateľovi majetkovú ujmu
a nemajetkovú škodu, ktorá mu bola spôsobená v priamej príčinnej súvislosti s porušením práv

označených pod písm. a/ a b/ a princípov právneho štátu označených pod písm. b/.
Navrhovateľ vzniesol i námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu Prievidza. Uznesením
Krajský súd Trenčín zo dňa 5.11.2012 č. k. 19NcC 650/2012 rozhodol, že zákonná sudkyňa Okresného
súdu Prievidza JUDr. Jarmila Schromová je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej
na Okresnom súde Prievidza vo veci pod sp. zn. 16C 219/2012. Ostatní sudcovia Okresného súdu
Prievidza nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 16C

219/2012.

Odporkyňa navrhla návrh zamietnuť.
Uviedla, že návrh navrhovateľa je zmätočný, nakoľko v jednotlivých žalobných návrhoch sa vyskytujú

viaceré nedostatky, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, ktoré sú vedené
na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre
posúdenej celej veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch.
Odporkyňa namietala, že navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec
existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy a podobne.

Navrhovateľ uviedol časť dôkazov, ale najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám.
Odporkyňa zdôraznila, že tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním
namietaného exekučného konania sa nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho tvrdenia
minimálne preto, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním

uplatňuje právo na náhradu škody má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom
identifikovať konanie, ktorým mu mala byť spôsobená škoda. Neoznačením spisovej značky
exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu bolo
jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosť navrhovateľa na porušenie jeho
ústavných práv nečinnosti exekučného súdu (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS

366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012). Odporkyňa poukázala na ustanovenie § 43 odst.1 O.s.p. z dôvodu,
že nie je jasný ani titulnároku na náhradu škody. Z návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe
akého titulu si navrhovateľ uplatňuje škodu, keď v návrhu sa tituly prelínajú a navrhovateľ jednoznačne
neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Tiež nie je zrejmé, či si navrhovateľ uplatňuje nárok z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutia žiadosti

o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.
K prieťahom uviedla, že navrhovateľ uvádza len postupy, ktoré podnikol na ich odstránenie, ale nie
je možné žiadosť o informáciu o stave konania považovať za riadny opravný prostriedok, ktorý by
smeroval k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. V súvislosti s tým poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR, nález z 3.5.2011 č. k. III.ÚS 69/2011. To, že navrhovateľ nekonal je

možné pripísať iba jemu. Naviac odporkyňa má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je
oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.
K podmienkam uplatnením nároku na súde odporkyňa poukázala na to, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 jej boli doručené dňa 23.4.2012. Už v mesiaci
september 2012 bol okresnému súdu doručený žalobný návrh, teda je zrejmé, že navrhovateľ ho

nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. V súvislosti s tým poukázala na § 15 odst. 1, § 16
odst.1 z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
neskorších zmien a doplnkov. Z uvedených ustanovení je zrejmé, že poškodený sa práva na náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie

nároku je v zmysle § 16 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z. podmienkou, aby o tomto nároku mohol prebehnúť
občiansko-súdne konanie. Preto odporkyňa má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súd.
Odporkyňa dodala, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti, ktoré odporkyňa adresovala
navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,odporkyni bola doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti,
nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora
s dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ

dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosť, či boli podané
sťažnostipredsedovi súdunaprieťahyapodobne. Vpodstatenavrhovateľ neposkytol žiadnusúčinnosť
na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto odporkyňa ako orgán príslušný
podľa § 4 odst.1 písm. a/ cit. zákona, návrh navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.

K podmienkam úspešnosti uplatnenia nároku na náhradu škody uviedol, že z. č. 514/2003 Z. z.
ustanovuje všeobecné podmienky, pri ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci :
1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a

vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.
K nesprávnemu úradnému postupu, konkrétne k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
exekútorovi po 15-dňovej lehote uviedla, že pri posudzovaní otázky nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote

odkázal na ustanovenie § 9 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení z. č. 412/2012 Z. z., kde je explicitne
uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom stanovenej lehote,
pričom navrhovateľ doposiaľ dôkazy potrebné pre posúdenie tejto otázky, predpokladané týmto
ustanovením nepredložil. Zdôraznila, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,

aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie § 46 odst.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z.
- o rozhodcovskom konaní. To sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku
trov exekučného konania.
Poukázala na ustanovenie § 44 odst. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011, z ktorého

jednoznačne vyplýva skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí
rozhodcovského súdu ako exekučného titulu. Toto znenie je účinné od 1.6.2011, kedy bol Exekučný
poriadok novelizovaný z. č. 102/2011 Z. z., to znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci
z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej lehote v namietaných
exekučných konaniach začatých po 1.6.2011 nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola teda podaná žiadosť

na vykonanie exekúcie na súd po 1.6.2011, z uvedeného je jednoznačné, že návrh je v tejto časti
neopodstatnený.
Poukázala tiež na účinnosť Exekučného poriadku pred 1.6.2011, konkrétne na § 41 odst. 2 písm. d/,
ktorý sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred týmto dátumom.
Zdôraznila, že z dikcie ustanovenia § 44 odst.2 písm. d/ Exekučného poriadku vyplýva, že lehote 15 dní

sa nevzťahovala na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15-dňová
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
(okrem exekučného titulu podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku). Ak ho súd nepoverí,
15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o dôležitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu

na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. V súvislosti s tým poukázala na uznesenie Ústavného
súdu SR z 3.3.2011 č. k. IV.ÚS 60/2011, uznesenie NS SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011 a
iné. Z uvedených rozhodnutí vyplýva, že je povinnosť súdu ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej

zmluvy a podobne.
Tiež poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že ani na
samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo
skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu

najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv.
K prieťahom konania, na ktoré poukazuje navrhovateľ a z ktorých tvrdených prieťahov odvodzuje svoje
právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ako aj majetkovej škody poukázala v prvom rade na ustanovenie§ 9 odst. 2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení z. č. 412/2012 Z. z., kde je uvedené, z čoho výlučne je
možné vychádzať pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných
prieťahoch v konaní. V zmysle tohto zákonného ustanovenia konajúci súd o náhrade škody môže pri

posudzovanínárokunanáhraduškodyvychádzaťzexistencie prieťahovvsúdnomkonanílenvprípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažností na prieťahy, žiadosti o prešetrenia
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatným rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Navrhovateľ v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti ich preukázania a teda odporkyňa
vzhľadom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Konajúci súd o
náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov

v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdom alebo Ústavným súdom
SR. V súvislosti s tým poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 3.10. 2012 I.ÚS 476/2012.
Z tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva, že za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno považovať tú
sťažnosť pri predbežnom prerokovaní, v ktorej „Ústavný súd SR nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (IV.ÚS 92/04, III.ÚS 168/05). Ústavný súd SR zastáva názor, že doterajšia dĺžka predmetných
konaní sama o sebe nie je ešte takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť
namietané porušenie práva sťažovateľky, resp. že doba konania vedených okresným súdom zasiahla
samotnú podstatu a účel základného práva sťažovateľky podľa článku 48 odst.2 Ústavy SR, resp.
práva podľa článku 6 odst.1 Dohovoru takým závažným spôsobom, že by to odôvodňovalo prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie (n.m. II.ÚS 93/03)“.
Odporkyňa záverom na vyššie uvedené nepovažuje za preukázanú ani existenciu prieťahov v konaní.
Khmotnoprávnejnámietkepremlčaniavsúvislostisnesprávnymúradnýmpostupom uviedla,že podľa§
19 odst.1z.č.514/2003 Z. z.saprávonanáhraduškodypremlčí zatrirokyododňa,keďsapoškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia).
Ak mala vzniknúť navrhovateľovi škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v
zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na
uplatnenie tohto nároku, teda premlčacia lehota uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vzhľadom na vyššie uvedené, odporkyňa vznáša námietka premlčania pri každom uplatnenom nároku,
pri ktorom došlo k uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre dňom 23.4.2009 (t. j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporkyni
doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku).
K materiálnej škode 125 eur poukázala na ustanovenie § 17 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z., z ktorého

vyplýva, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody je v zmysle z. č. 514/2003 Z. z. nevyhnutne preukázať existenciu
škody. Navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje sú len hypotetické.
Pri vyčíslení škody navrhovateľ v žalobe neuvádza, či vecné náklady predstavujú podľa § 17 odst. 1
z. č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. S poukazom na definíciu škody a ušlého zisku

nie je možné domáhať sa na ich náhradu podľa z. č. 514/2003 Z. z.. Naviac na preukázanie vzniku
majetkovej škody navrhovateľ neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce škodu. Poukázal tiež na to,
že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti nepochybne
potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém
musel využívať počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu

pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcie, ale aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali,
resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.
Ďalšie položky majetkovej škody sú veľmi všeobecné a účelové. Zdôraznila, že skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinnými dôkazmi, resp. inými skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok,
v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísleniu škody zo strany

navrhovateľa a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené. Odporkyňa na základe vyššie
uvedenýchskutočností,ktoréuviedlajetohonázoru,ženemôžezodpovedaťanahrádzaťnavrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil navrhovateľ.
Navrhovateľ nepreukázal jednak vznik škody a ani jej výšku.K nemajetkovej ujme, ktorej sa navrhovateľ vo svojich žalobných návrhoch domáha v pomernej výške
k čiastke 660 eur (ktorú v niektorých prípadoch v nálezoch Ústavný súd SR priznal za prieťahy) podľa
toho, ako dlho trvalo domnelé omeškanie, pričom má ísť o spravodlivú satisfakciu za utrpený zásah

do základných práv a má kompenzovať každé porušenie práva na súdnu ochranu, ktoré navrhovateľ
uplatňoval jednotlivo podaním všetkých návrhov na začatie občiansko-súdneho konania. Poukázala
na ustanovenie § 17 odst.2 z. č. 514/2003 Z. z.. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.
Tiež poukázala na ustanovenie § 17 odst. 3 cit. zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na :
1. osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
2. závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
3. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

4. závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Navrhovateľ v návrhu uvádza dve skutočnosti, od ktorých odvíja náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, v prvom rade na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodol o poskytnutí
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, pričom je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Každé

prípadné okolnosti sú osobitné a vychádza z paušálnej sumy 660 eur alebo 663,80 eur, ktorá musí
byť priznaná za každý rok prieťahov, je nesprávna úvaha. Pri rozhodovaní Ústavný súd SR vychádzal
aj z významu sporu pre navrhovateľa, pričom v tomto prípade ide o veľkú spoločnosť poskytujúcu
úvery fyzickým osobám. V druhom prípade uviedla, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb
a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti

a nedôvery“ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovú ujmu
spoločnosť uplatňovala ako právnická osoba. Zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov
navrhovateľ bližšie nekonkretizoval, žalobný návrh nespresnil, v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu“.
Odporkyňa zdôraznila, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať,

že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Zo žalobného návrhu nevyplýva
a z toho dôvodu odporkyňa nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako aj to, že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch.
K aspektu prihliadnutia na dobré mravy a nemajetkovú ujmu s prihliadnutím na poškodenú osobu
uviedla, že praktiky navrhovateľa sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí článok v denníku

SME zo dňa 16.7.2012, boli predmetom až záujmu Európskej komisie, pričom súdy konštatovali
porušovanie práv spotrebiteľa, a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa
podnietilazvýšenúpotrebu ochranyprávspotrebiteľovnavšetkýchúrovniachštátnej moci. Navrhovateľ
je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne
vedomie nízkopríjmových osôb. Preto ani súdna moc nemôže opomenúť podrobnejšie skúmať

akékoľvek konanie navrhovateľa, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade
navrhovateľa automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenia práva spotrebiteľa
(povinného v exekučnom konaní). Uvedené má vplyv aj na samotné posúdenie nesprávneho úradného
postupu, keďže súdy v prípade posudzovania návrhu navrhovateľa na vykonanie exekúcie musia
obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú a podobne, s čím je spojená vyššia

časová náročnosť vykonania procesného súdu.
S prihliadnutím na vyššie uvedené odporkyňa považuje konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými
mravmi, hlavne čo sa týka charakteristiky jeho podnikateľskej činnosti. Uvedené vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy zo štátu.
Vzhľadom na vyššie uvedené odporkyňa zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky

vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj
nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Aplikujúc ustanovenie § 17 odst. 3 z. č. 514/2003 Z.
z., po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa, minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následku, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup
spôsobiť, nemôže byť podľa odporkyne navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy.

K príčinnej súvislosti poukázal na ustanovenie § 5 odst.1 z. č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím mal účastník konania, ktorému vznikla škoda
v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.Poukázal na § 9 odst.2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody

podľa tohto zákona je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho úradného postupu (nezákonného
rozhodnutia, vzniku škody pri nemajetkovej škode) preukázať aj príčinnú súvislosť medzi týmito
zložkami. Odporkyňa je toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu namietanom
v konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani
prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradnýmpostupom,spočívajúcimvtom,žerozhodoložiadostioudeleniepovereniapo15-dňovejlehote
a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Odporkyňa sa domnieva, že za stav, v ktorom
sa navrhovateľ ocitol, si zavinil sám a to spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou
pri obhajovaní svojich práv a najmä je už v súčasnosti zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy.

Keďže navrhovateľ nepreukázal základné zákonné podmienky, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody v zmysle z. č. 514/2003 Z. z., žalobný návrh považuje za neopodstatnený a navrhol v celom
rozsahu žalobu zamietnuť. Uplatnila si náhradu trov konania.

Súd určil termín pojednávania na 14.11.2013, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili, doručenie vykázané mali 5.11.2013. Svoju neúčasť neospravedlnili a nežiadali súd o
odročenie pojednávania. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie vykázané mala
dňa 5.11.2013, svoju neúčasť ospravedlnil poverený zástupca Mgr. Martin Halmeš dňa 6.11.2013 z
dôvodu hospodárnosti konania a odkázal na vyjadrenie založené v súdnom spise. Navrhovateľ vo

svojom písomnom stanovisku zo dňa 11.11.2013 (doručené súdu 14.11.2013) navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie na 14.11.2013 z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti postupu súdu a
sudcu. Okrem iného uviedol, že navrhovateľovi nebolo doručené uznesenie KS o tom, že sudcovia
OS Prievidza nie sú vylúčení z prejednania veci. Navrhol zrušiť pojednávanie, ktoré súd nariadil na
14.11.2013 až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a o otázke zákonného sudcu a

v prejednávanej veci nepokračovať, nakoľko v konaní možno zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajúodklad. Uviedol,žetrvánatom,žeobjektívnanámietka porušenianestrannostijedôvodná.
Zároveň predložil návrh na doplnenie dokazovania. Navrhovateľ zadal objednávku na spracovanie
znaleckého posudku, ktorým vyčísli výšku vzniknutej škody, v dôsledku žalobe opísaných skutočností,
za ktoré zodpovedá odporkyňa. Znalecký posudok po vypracovaní predloží súdu, zároveň požiada, aby

o obsah tohto znaleckého posudku bolo dokazovanie doplnené. Znalecký posudok navrhuje ako dôkaz
so zásadnou povahou a žiada, aby bol súdom spracovaný a vykonaný. Právny zástupca navrhovateľa
trvá na osobnej časti na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na
nestrannom súde. Z doručenky o predvolaní bolo zistené, že rozhodnutie KS bolo navrhovateľovi aj
odporkyni doručené dňa 5.11.2013.

Súd pojednávanie odročil s tým, aby navrhovateľ predložil dôkaz - znalecký posudok tak, ako
navrhovateľ uviedol vo svojom písomnom stanovisku, ktorým bude vyčíslená vzniknutá škoda do
15 dní.

Súd určil ďalší termín pojednávania na 30.1.2014, na ktorý sa navrhovateľ a právny zástupca
navrhovateľa nedostavili, doručenie vykázané mali dňa 15.1.2014. Svoju neúčasť neospravedlnili
a nežiadali súd o odročenie pojednávania. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, doručenie
vykázané mala dňa 15.1.2014. Svoju neúčasť ospravedlnila emailom dňa 16.1.2014 z dôvodu
hospodárnosti konania a odkázala na písomné vyjadrenia, ktoré sa nachádzajú v príslušných súdnych

spisoch. Zároveň súdu predložila aj ospravedlnenie zo dňa 16.1.2014.

Súd pojednával bez prítomnosti účastníkov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil listinné dôkazy - uznesenie KS Trenčín č.l. 14, uznesenie
OS Prievidza č.l. 21, oznámenie Okresnej prokuratúry Prievidza č.l. 26, doplnenie skutkových tvrdení
navrhovateľom č.l. 27, odvolanie navrhovateľa č.l. 28, uznesenie OS Prievidza č.l. 35, vyjadrenieodporkyne č.l.37-42 + pripojené listiny č.l. 43-46, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu na termín pojednávania 14.11.2013 zaslaný
e-mailom č.l. 50-52, návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia

zásady nestrannosti súdu a sudcu na termín pojednávania 14.11.2013 poslané poštou, doručené na
OS Prievidza 19.11.2013 č.l. 56-57, ospravedlnenie odporkyne č.l. 59-60 a exekučný spis OS Prievidza
č. k. 9Er 1791/2009 a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9Er 1791/2009 súd zistil, že žiadosť o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorského úradu so
sídlom Záhradnícka 62, Bratislava zo dňa 28.8.2009 bola doručená Okresnému súdu Prievidza dňa
16.9.2009. Exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu -
rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 02905/09, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s.
dňa 1.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.7.2009 a vykonateľnosť 9.7.2009. Stály rozhodcovský

súd dňa 1.6.2009 sp. zn. SR 02905/09 rozhodol, že povinný (Z. H.) je povinný oprávnenému
(POHOTOVOSŤ s.r.o.) zaplatiť sumu 248,92 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 238,96 eur od 12.10.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
117,20 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.7.2009 a vykonateľnosť dňa 9.7.2009.

Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 16.12.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnej veci 9Er 1791/2009, EX 6780/09 celosti zamietol. Voči tomuto
uzneseniu podala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. odvolanie a Krajský súd Trenčín uznesením zo
dňa 23.3.2010 č. k. 19CoE 50/2010 uznesenie okresného súdu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.4.2010.

Uznesením zo dňa 7.7.2010 Okresného súdu Prievidza exekučné konanie zastavil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2010.

Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza, ktoré spočíva v tom, že o žiadosti
o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému Jozefovi Komorovi (9Er 1791/2009) súd
rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej lehote.

Podľa § 3 odst.1 písm. d/ z. č. 514/2003 Z. z. - o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (v znení platnom v čase podania žiadosti na Okresný súd Prievidza), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 odst.1 písm. a/ bodu 1 cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 odst.1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 9 odst.1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 odst.2 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má

ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 odst. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnymúradnýmpostupomjepotrebnévopred predbežneprerokovaťnazákladepísomnejžiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa

§ 4 a 11.

Podľa § 16 odst.1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 odst. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo, ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčil

začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 odst.1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 odst. 2 cit. zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 odst. 1 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 odst. 3 cit. zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa§41odst.1z.č.233/1995Z.z.-osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadokv
znení do 31.5.2010), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo a zaväzuje

k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/ cit. zákona, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
tohto

c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila;

d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a s mierou nimi

schválených.

Podľa § 44 odst.1 cit. zákona, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie, predloží tento nárok spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo
odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 odst. 2 cit. zákona (účinného do 31.5.2010), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučnéhotitulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo
v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 odst. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 platila uvedená právna
úprava s tým, že lehota na vydanie poverenia neplatila, ak išlo o exekučný titul podľa § 41 odst. 2 písm.
c/ a d/ Exekučného poriadku.

S účinnosťou od 1.6.2011 do citovaného ustanovenia bola zavedená len úprava ohľadom exekučných
titulov podľa z. č. 231/1999 Z.z. - o štátnej pomoci v platnom znení.
Novela Exekučného poriadku vykonaná z. č. 144/2010 Z.z., teda s účinnosťou od 1.6.2010 vypustila
zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, pokiaľ ide o exekučné tituly
podľa § 41 odst.2 písm. c/ a d/ cit. zákona. V zmysle § 41 odst.2 písm. d/ cit. zákona, platného do
31.5.2011, exekučným titulom sú i vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi

schválených.
Následne Novelou Exekučného poriadku č. 102/2011 Z. z., s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41 odst.2
písm. e/ Exekučného poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok. Uvedená novela
procesného charakteru neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto sa vzťahuje na všetky
konania, v ktorých súd k 1.6.2011 nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd je toho názoru, že pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za
exekučné tituly podľa § 41 odst. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, zodpovedala tomu aj argumentácia
odvolacích súdov a nakoniec i dôvodová správa v tomto zákone.
Vychádzajúc z výslovného znenia § 44 odst.2 Exekučného poriadku, v ktoromkoľvek znení prípadná 15-
dňová lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak súd

nezistil rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom.
Pokiaľ teda navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného súdu Prievidza
v exekučnom konaní, v ktorom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
po zákonnej 15-dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, lebo na zamietnutie žiadosti o udelenie

poverenia zákon lehotu neupravuje. Takýto záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS
520/2012-39 z 10.7.2013, kde Ústavný súd SR k tejto lehote konštatuje, že z ustanovenia § 44 odst.
2 Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Naviac z ustanovenia § 44 odst. 2

Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd zistí
rozpor v žiadosti alebo v návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Práve naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu neukladá. Uvedené platilo aj pred 1.6.2010.

Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru, že návrh
navrhovateľa je podaný nedôvodne.

Pri posúdení nároku navrhovateľa a platnej právnej úpravy v čase tvrdeného nesprávneho úradného

postupu súdu a vzniku škody sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie povinností orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,
právomchránenýchzáujmovfyzickýchosôbaprávnickýchosôb.Právo nanáhraduškodypritommá len
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia

musela byť pre naplnenie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci uvedené všeobecné podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal splnenie ani jedného zo zákonných predpokladov

zodpovednostného právneho vzťahu.
Súd ďalej uvádza, že navrhovateľ mal možnosť domáhať sa nápravy postupu exekučného súdu
podaním žiadosti o urýchlené rozhodnutie vo veci priamo v exekučnom konaní, ako ďalší postupmohol zvoliť a domáhať sa svojho práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s § 127 odst.1 Ústavy Slovenskej republiky.
Súd na základe vyššie uvedeného tiež skúmal, či navrhovateľ podal v označenom exekučnom konaní

sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci.
Súd zistil, že v exekučnom konaní č.k. 9Er 1791/2009 takáto sťažnosť podaná nebola.
Súd nemal preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním sťažností Ústavnému súdu
SR pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote. Pokiaľ navrhovateľ na Ústavný súd SR

takéto sťažnosti podal, tieto boli odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom predpísaných náležitostí
podania sťažovateľa.
Navrhovateľ sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Prievidza v exekučnom konaní č. 9Er 1791/2009, pričom svoj nárok odôvodňuje tým,
že v tejto veci bolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.8.2010.
Teda k rozhodnutiu o žiadosti o udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby a

omeškanie trvalo viac ako 377 dní. Súd v exekučnom spise zistil, že žiadosť súdneho exekútora bola
doručená súdu dňa 16.9.2009 a súd o tejto žiadosti rozhodol uznesením zo dňa 16.12.2009, teda nie
je pravda tvrdenie navrhovateľa, že išlo o omeškanie 377 dní. Súd v tejto veci rozhodol do 3 mesiacov
od doručenia tejto žiadosti na Okresný súd Prievidza.
Súd mal nepochybne preukázané, že tvrdenie navrhovateľa o dĺžke konania nebolo pravdivé.

Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 1.6.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.7.2009 a vykonateľnosť 9.7.2009.

Súd vydal rozhodnutie v exekučnom konaní do troch mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd podrobne vo svojom rozhodnutí opísal skutočnosti, prečo

žiadosť zamietol. Oprávnený zostal v konaní nečinný a súd nemal k dispozícií žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre možný rozpor exekučného titulu s §
45 odst.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní. Z rozsudku stáleho rozhodcovského

súdu vyplýva, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, ktoré tvorí nielen skutočne poskytnutý úver,
ale i rôzne odplaty, poplatky za upomienky, náklady spojené s uplatnením pohľadávky, neprimerane
vysoký dohodnutý úrok z omeškania ... Z odôvodnenia tohto rozsudku nevyplýva ani základná
skutočnosť, a to aká suma úveru bola skutočne poskytnutá na účet povinného, koľko z priznanej istiny
predstavuje poplatok za poskytnutie úveru, či úverová zmluva obsahuje základné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskomúvereapodobne.Ztohtopohľadusúdmalzato,žeprenepreskúmateľnosťexekučného
titulu z pohľadu, v akom rozsahu zaväzuje na plnenie odporujúce zákonu alebo dobrým mravom a za
situácie nečinnosti oprávneného, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Nárok na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil podľa § 9 z. č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho príslušný
súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V danej veci sa neviedlo
žiadne disciplinárne konanie, súd neriešil žiadnu sťažnosť na prieťahy predsedu súdu, nerozhodol
Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. Súd tak, ako už uviedol vyššie zistil, že poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané po 15-dňovej lehote, pričom z exekučného spisu je zrejmé, že
exekučný súd konal v predmetnej veci priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom poukazuje na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/2002, samotné nedodržanie zákonom stanovenej
lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.9.2009 do vydania uznesenia
o žiadosti o poverení vykonania exekúcie dňa 16.12.2009 vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k
posúdeniu zákonnosti vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby len na jej základe bolo možné v danej

veci vysloviť namietané porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 odst. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci
v primeranom čase, zaručeného článkom 6 odst.1 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd. Ak navrhovateľ považuje za nesprávny úradný postup nečinnosť Okresného

súdu Prievidza v exekučnom konaní, v ktorom súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, je toto tvrdenie nepravdivé, pretože na zamietnutie žiadosti
na udelenie poverenia zákon lehotu v danom prípade neupravuje s poukazom na ustanovenie § 44odst.2 Exekučného poriadku účinného pred 1.6.2010, kedy zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutia exekučného súdu neukladá.
Súd nemal za preukázaný nesprávny úradný postup (existenciu prieťahov v predmetom exekučnom

konaní), ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.
Na základe vyššie uvedeného, navrhovateľovi nemohla vzniknúť majetková a ani nemajetková ujma
na základe skutočností a zdôvodnenia tohto rozsudku.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný
dôvodne, preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 odst.1 O.s.p., lebo odporkyňa mala v konaní úspech, preto jej
vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak trovy konania jej nevznikli, preto súd o trovách konania
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).