Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 29, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/283/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210940
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210940.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného
splnomocneným zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur a náhradu nemajetkovej

ujmy vo výške 221,28 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 9. 2012, domáhal voči
žalovanému náhrady majetkovej škody vo výške 175 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 221,28
eura. V žalobe navrhol, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o zodpovednosti žalovaného za

škodu vzniknutú žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, pretože
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere číslo 5370170, dlžníkom I. O. v zákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený navrhol zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie pohľadávky voči povinnej I. O., D.. XX. X. XXXX. Súdny
exekútor pridelil exekučnej veci číslo EX 91/2005. Následne súdny exekútor požiadal Okresný

súd Liptovský Mikuláš o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré bolo vydané pod číslom
5505*002854. Dňa 11/18/2010 spísal a podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora, ktorý
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky v zmysle príslušných právnych predpisov. Exekučný
súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora nerozhodol v zákonom stanovenej lehote 30 dní od
doručenia návrhu, v zmysle § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, platného od 1. 9. 2005, resp. § 44 ods.
8 Exekučného poriadku, platného od 1. 12. 2006. O okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, sa dozvedel po doručení uznesenia exekučného súdu zo dňa 14. 4. 2011 o

zmene súdneho exekútora. Uplatnená majetková škoda vo výške 175 eur predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov, spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom, a to na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov
pomocou informačného systému vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo
výške 40 eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur a

na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje,
spojenésvyhotovenímurgenciíadresovanýchexekučnémusúdu,sumunapoštovnéatelekomunikačné
výdaje, spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. Náhradunemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase,

zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je
dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky predpokladané
ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku a správnym postupom exekučného súdu dôjde k
zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky.

Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu došlo k vystaveniu nasledovným rizikám: neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho
exekútoraexekučnýmsúdomnastaloriziko insolvenciepovinného.Neexistencia akéhokoľvekúčinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah

do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného
času, vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov, pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Úplne zbytočné
a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s
vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik jeho ďalších plánovaných podnikateľských aktivít,

ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na jeho strane ako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku primeranej náhrady nemajetkovej ujmy určil z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje

satisfakcia vo výške cca 663,88 eura. Preto si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,32
eura za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom v danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 147 dní. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne
požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.

Krajský súd v Žiline uznesením, č. k. 10NcC/307/2013-18, zo dňa 4. 4. 2013, rozhodol, že sudkyňa
JUDr. Eva Uličná nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, doručenom súdu faxom dňa 27. 1. 2014, navrhol podanú
žalobu zamietnuť, z dôvodu nepreukázania splnenia zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre

priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Poukázal na zmätočnosť žaloby, napr. v
časti označenia povinných, najmä v odlišných dátumoch narodenia, označenia exekučného konania,
uvedenia relevantných údajov, ako dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa dozvedel o vzniku
škody. Žalobca síce uviedol časť dôkazov, najmä odkazom na exekučný spis, ale v skutočnosti celú
dôkaznú povinnosť preniesol na súd. Zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keďže

žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom ustanovenej lehote a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Žalobca
neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu - prieťahov v konaní, a to ani v rámci
vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania nároku. Všeobecný súd v konaní o náhradu
škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto právomoc má iba predseda

súdu, alebo Ústavný súd SR. Poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej
moci môže domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody z 23. 4. 2012 mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, preto bol nárok žalobcom uplatnený na súde
predčasne. Na výzvu na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku žalobca reagoval len

všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané informácie. Neposkytnutím súčinnosti na predbežné
prerokovanie nároku žalobca zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.
Nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Žalobca doposiaľ nepredložil dôkazy, potrebné
pre posúdenie nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v údajnom porušení povinnosti
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Všeobecným predpokladom rozhodnutia o zmene

súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora, spolu s uvedením súdneho
exekútora, ktorý má nahradiť pôvodného exekútora. Pripúšťa, že v niektorých jednotlivých prípadoch
mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, najmä ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnémusúdu plnú súčinnosť, preto exekučný súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na
rozhodnutie tak, aby v tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora
a súčasne postúpil novému súdnemu exekútorovi exekučný spis pôvodného súdneho exekútora, v

zmysle § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Žalobcovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy,
akým je podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu, čím porušil svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn.
I. ÚS 16/02, podľa ktorého samotné nedodržanie zákonných lehôt neznamená automaticky prieťahy
v konaní. Vzhľadom na povahu úkonu, zákonom ustanovenú lehotu, lehotu, v ktorej sa rozhodlo,

nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať pred, resp. súčasne s rozhodnutím i iné úkony, nie je
možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote považovať za zbytočné
prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup. Keďže pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony
exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, resp. do doručenia
uznesenia o zmene súdneho exekútora pôvodnému exekútorovi, v súvislosti s nerozhodnutím v lehote
nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody. Súd, konajúci o náhrade škody, môže pri posudzovaní

nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by boli
konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti. Žalobca si vo vzťahu k predpokladu posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní

nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich preukázania. Efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len
Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predseda príslušného súdu na podklade sťažnosti
na prieťahy. Preto nepovažuje za preukázanú existenciu prieťahov v konaní. V zmysle ustanovenia § 19
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku žalobcu,

pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
dňom 23. 4. 2009, t. j. 3 roky pred dňom, kedy mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. K materiálnej škode uplatnenej žalobcom uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu škody
a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca vyčíslil škodu na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov, pričom ho mala zaťažiť výlučne v období medzi doručením

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca neuvádza, či vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať ani za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Žalobca ako
spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý využíva nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím a po ňom, a to

nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií. Skutočnú škodu je potrebné dokázať
listinami/skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. Žalobca teda nepreukázal vznik škody, ani
jej výšku. K náhrade nemajetkovej ujmy uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov
riadiacich orgánov spoločnosti sú irelevantné, keďže náhradu škody si uplatňuje právnická osoba.

Žalobca uvádzaný zánik podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizoval. Je potrebné prihliadať
aj na povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri
zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu v spojení s touto
činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, o čom svedčí napr.
článok v denníku SME zo dňa 16. 7. 2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie. Preto aj súdna

moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek podanie žalobcu, a to najmä v prípade návrhu na vykonanie
exekúcie. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že žalobcovi
škoda vznikla postupom okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku súd vykonal súdne pojednávanie v

neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a žalovaného, ktorým bolo predvolanie na súdne
pojednávanie riadne a včas doručené. Žalovaný svoju neúčasť na súdnom pojednávaní ospravedlnil
z dôvodu hospodárnosti konania, pričom nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca, ani jeho
splnomocnený zástupca, svoju neúčasť na súdnom pojednávaní neospravedlnili včas a dôležitými
dôvodmi. Súd preto vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu

a žalovaného, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav:Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 6Er/100/2005, súd zistil, že
dňa 17. 2. 2005 bola súdu doručená žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Márie Krasňanovej o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti povinnej

I. O., na vymoženie sumy 10.020 Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica
spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou dňa 16. 10. 2004, číslo N 3345/2004, NZ 76104/2004.
Dňa 1. 3. 2005 vyzval exekučný súd súdnu exekútorku na opravu návrhu na vykonanie exekúcie jeho
riadnym podpísaním. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 29. 4. 2005 pod č. 5505*002854 poveril
súdnu exekútorku Mgr. Máriu Krasňanovú vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na vymoženie

uloženej povinnosti zaplatiť 10.020 Sk, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 14.340
Sk od 25. 7. 2004 do 26. 7. 2004, t. j. 36 Sk, zo sumy 13.260 Sk od 27. 7. 2004 do 7. 9. 2004, t.
j. 1.425 Sk, zo sumy 12.180 Sk od 8. 9. 2004 do 21. 9. 2004, t. j. 426 Sk zo sumy 11.100 Sk od
22. 9. 2004 do 21. 10. 2004, t. j. 833 Sk a zo sumy 10.020 Sk od 22. 10. 2004 do zaplatenia, trovy
notára 2.510 Sk, trovy právneho zastúpenia 1.022 Sk, poplatok 150 Sk a trovy exekúcie. Elektronickým
podaním podpísaným zaručeným elektronickým podpisom, doručeným exekučnému súdu dňa 21.

11. 2010, navrhol oprávnený rozhodnúť o zmene súdneho exekútora a poveriť vykonaním exekúcie
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 16. 12. 2010 vyzval exekučný súd pôvodnú súdnu
exekútorku na predloženie exekútorského spisu. Dňa 5. 1. 2011 pôvodná súdna exekútorka navrhla
exekúciu zastaviť v časti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku a návrh na zmenu súdneho
exekútora zamietnuť. Dňa 2. 2. 2011 súd opätovne vyzval pôvodnú súdnu exekútorku na predloženie

exekútorského spisu. Pôvodná súdna exekútorka súdu dňa 16. 2. 2011 doručila exekútorský spis a
vyčíslila trovy exekúcie. Uznesením zo dňa 14. 4. 2011, č. k. 6Er/100/2005-24, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline zo dňa 18. 7. 2011, č. k. 5CoE/137/2011-40, bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú a zastavená, nakoľko bola vedená na základe exekučného titulu, ktorý bol materiálne
nevykonateľný. Z dôvodu zastavenia exekúcie súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora

nerozhodoval.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012, (ďalej len „zákon o zodpovednosti za
škodu“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom

chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 8. 2005, ak oprávnený požiada súd

o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa

práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu zamietol, nakoľko nemal
preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
175 eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš, v dôsledku nerozhodnutia
o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal základné atribúty vzniku zodpovednostného právneho
vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (tvrdeným v žalobe),
ktorými sú nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom škody. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci a zbytočné prieťahy v konaní. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal
nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z

predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z
vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že exekučný súd konal vo veci, vednej pod sp. zn.
6Er/100/2005, plynulo a bez zbytočných prieťahov. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, v znení
účinnom do 31. 8. 2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora
žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený,

a vec mu písomne postúpi. Z uvedeného vyplýva, že pre exekučné konania začaté do 31. 8. 2005 zákon
neupravoval lehotu na rozhodnutie súdu o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Nebolo
preto v konaní preukázané základné tvrdenie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu, spočívajúcom v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora. Už len okrajom (keďže žalobca v konaní nepreukázal základný atribút vzniku

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to nesprávny úradný postup
exekučného súdu) súd uvádza, že žalobca taktiež v konaní nepreukázal vznik ani výšku tvrdenej
majetkovej škody v sume 175 eur. Žalobca nepreukázal vynaloženie sumy 70 eur na správu vymáhanej
pohľadávky, nekonkretizoval, z čoho uvedená suma pozostáva, kedy a akým spôsobom uvedený náklad
vznikol. Rovnako si žalobca netvrdil, ani nepreukázal uvedené skutočnosti vo vzťahu k uplatneným

nákladom na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur, na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu konania na
exekučnom súde vo výške 15 eur. Žalobca neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by vykonanie
uvedených úkonov preukazoval. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca si uplatňuje právo

na náhradu majetkovej škody vo výške 175 eur paušálne, teda bez akejkoľvek konkretizácie a reálneho
vyčíslenia nákladov v jednotlivých veciach. Taktiež žalobca nepreukázal skutočnosti, tvrdené v žalobe
ako dôvody pre náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eura. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku
tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu došlo k zániku povinného, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným resp. k insolvencii povinného. Taktiež žalobca netvrdil, ani nepreukázal,

aké konkrétne plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli, kedy,
v akom rozsahu došlo k hospodárskej strate a akým spôsobom a kedy došlo k ovplyvneniu jeho
ďalších podnikateľských postupov, v dôsledku tvrdeného nesprávneho postupu exekučného súdu.
Navyše, v zmysle zákonného ustanovenia § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.8. 2005, v prípade podania návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora účinky pôvodného
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, preto v súvislosti s nerozhodnutím
súdu o zmene súdneho exekútora (vzhľadom na zastavenie exekúcie) nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej

materiálnej škody, ani nemateriálnej ujmy na strane žalobcu. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú námietku
premlčania žalobcom uplatneného nároku, pre nedostatok skutkových tvrdení, uvedených v žalobe,
nebolo možné uvedenú námietku premlčania posúdiť. V súlade so zásadou hospodárnosti konania,
prihliadajúc k dôvodom zamietnutia žaloby, súd ďalšie dokazovanie v tomto smere nevykonával, nakoľko
by bolo nadbytočným (keďže aj tak by bolo bez vplyvu na meritórne rozhodnutie). Pokiaľ žalovaný

namietal splnenie povinnosti žalobcu predbežne prerokovať uplatnený nárok v zmysle § 15 ods. l
zákona o zodpovednosti za škodu, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca v podanej žalobe
tvrdil, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené
v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš o náhrady škody a nemajetkovej ujmy pri výkone exekúcie
proti povinnej I. F.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nespochybnil, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23. 4. 2012, avšak žalobca na výzvu na doplnenie žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku reagoval len všeobecnou odpoveďou, ktorou nedoplnil žiadané
informácie. Vzhľadom na dátum doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
žalovanému teda ku dňu vyhlásenia rozsudku už uplynula zákonná lehota 6 mesiacov v zmysle § 16
ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa 151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.
Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalovanému, ktorý bol v konaní v plnom rozsahu

úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov konania uplatnil, avšak
nevyčíslil ich v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom trovy
konania mu zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku

prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.