Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/119/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113206290
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113206290.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci navrhovateľky:
Anna C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX, N. N., v konaní právne zastúpená JUDr. Martou
Ivaničovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Dolná 62, Banská Bystrica, proti odporcovi:
S. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. O. XXX/X, S., v konaní právne zastúpený JUDr. Dianou
Messingerovou, advokátkou, Advokátska kancelária GEREG & MESSINGEROVÁ, so sídlom Dolná 36,
Banská Bystrica, IČO: 45022852, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľky
zo dňa 30. 01. 2015 proti rosudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/59/2013-101 zo dňa 27.
11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia
neplatnosti právneho úkonu. Zároveň súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi trovy právneho
zastúpenia v sume 1 059,30 € na účet právneho zástupcu odporcu vedený vo S., a. s., a to v lehote
15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol: „Navrhovateľka navrhla, aby súd určil neplatnosť
právneho úkonu, a to darovacej zmluvy zo dňa 18. 05. 2010 a dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 22. 03.
2011, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou, jej nebohým manželom ako darcami a odporcom
ako obdarovaným a zmluva bola zavkladovaná pod V 760/2011 zo dňa 29. 03. 2011.

Odporca navrhol návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľky, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, výpisom z LV č. XXX kat. ú. O., darovacou zmluvou zo dňa 18. 05. 2010 a
dodatkom č. 1 k darovacej zmluve zo dňa 22. 03. 2011, spisom Katastrálneho úradu N. N. V 760/2011,
vyšetrovacím spisom OR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS:ORP-478/1-OVK-BB-2012, kópiou návrhu,
ktorý bol vedený pod 20C/201/2012, návrhom na uzavretie dohody zo dňa 18. 01. 2013, výpisom zo
sporožírového účtu, výsluchom svedkov M.. L. C., M. S., V. O., M. G., H. G., M. O., S. Y., ambulantnou
správou o zdravotnom stave navrhovateľky.

Z návrhu navrhovateľky bolo zistené, že dňa 18. 05. 2010 ako darkyňa spolu s nebohým manželom S. C.
darovala darovacou zmluvou zo dňa 22. 03. 2011 spolu s dodatkom č. 1 k zmluve odporcovi jej synovcovi
nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v článku 1 darovacej zmluvy. Nehnuteľnosti boli v BSM navrhovateľky
a jej manžela v podiele 1/1 kat. ú. O. vedené na LV č. XXX parcela C-KN č. XXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 105 m2, stavba rodinný dom súp. č. XXX, parcela C-KN č. XXX/X záhrady o výmere

415 m2, parcela C-KN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2. Zároveň nehnuteľností,
ktorých bola výlučnou vlastníčkou navrhovateľka v podiele 1/1 kat. ú. O. vedené na LV č. XXX ako
parcely registra C, a to č. XXX/X - záhrady o výmere 146 m2, č. XXX - záhrady o výmere 302 m2, č.
XXX - záhrady o výmere 276 m2 a č. XXX/X - záhrady o výmere 172 m2.

V súčasnej dobe sú nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX a výlučným vlastníkom je odporca.

V návrhu navrhovateľka tvrdila, že nikdy nemala v úmysle označené nehnuteľnosti odporcovi darovať a
o existencii darovacej zmluvy sa dozvedela až po smrti manžela, keď v dokumentoch, ktoré mal vo svojej
izbe v uzamknutom kufríku odložené, ku ktorým za jeho života nemala prístup hľadala doklady, ktoré
potrebovala na zabezpečenie pohrebu a vysporiadania všetkých záležitostí spojených s jeho úmrtím. Za
života manžela sa s odporcom nikdy o darovaní nerozprávali a pokiaľ takýto rozhovor viedol s odporcom
manžel neinformoval ju o tom. Je pravda, že dňa 09. 06. 2010 ju manžel odviezol na Obecný úrad
O., kde jej predložil poslednú stranu nejakej listiny, ktorú mala podpísať, bol to dokument, o ktorom
nemala žiadnu vedomosť, manžel jej nechcel o tom nič povedať, nedovolil jej ho prečítať, len ju prinútil ho
podpísať. Túto skutočnosť môže potvrdiť I. Z., ktorá pracovala ako matrikárka a osvedčovala jej podpis
a podpis manžela.

Dňa 22. 03. 2011 ju manžel odviezol na Mesto N. N. a rovnakým spôsobom ako pri podpise darovacej
zmluvy jej nedovolil text prečítať pred podpisom, takže nemala žiadnu informáciu o listine, ktorú ju prinútil
podpísať. Uvedené môže potvrdiť I. O., ktorá podpisy osvedčovala. Za života manžela o všetkých a
podstatných veciach týkajúcich sa rodiny rozhodoval výlučne on. Zaobchádzal s ňou surovo, nebola
rovnocenným partnerom, musela poslúchať jeho rozkazy a povely na slovo, nesmela mať žiadny vlastný
názor a jej názor ho nikdy nezaujímal. O spôsobe života a správaní nebohého manžela by vedela
vypovedať sestra M. S. ako aj susedia pani G., pani G..

Mala za to, že darovacia zmluva je podľa § 37 ods. 1 OZ neplatná, pretože nebola urobená slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne. Takúto zmluvu a dodatok k zmluve nemala v úmysle podpísať, spisovať
a nikdy nevedela o tom aký dokument podpisuje. K podpisu bola prinútená manželom bez možnosti
prečítania si listiny.

Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c/ OSP preukazovala potrebou určenia vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam a potrebou zosúladenia právneho stavu so stavom skutočným, aby
nedošlo k ujme na jej právach, keďže iným spôsobom sa ochrany svojich práv domôcť nemôže.

Odporca v písomnom vyjadrení uviedol, že je pravdou, že od nebohého S. C. a navrhovateľky prijal dar
v rozsahu ako je uvedené na LV č. XXX.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou sú nepravdivé a zavádzajúce. Veľmi dobre vedela od manžela
o darovaní nehnuteľností, ich vzťahy boli vždy dobré a priateľské. Rozhodnutie darovať nehnuteľnosti
urobila navrhovateľka na základe slobodnej a vážnej vôle pri plnom vedomí. V tom čase sa stretávali,
tieto skutočnosti vzájomne preberali, čo vedia potvrdiť členovia rodiny a spoloční priatelia. Odporca
uviedol, že navrhovateľka dodnes dar voľne užíva. Je pre neho aj celú rodinu nevysvetliteľné konanie
navrhovateľky, ktoré je však motivované vplyvom tretích osôb, vedie voči nemu viacero konaní. V
každom konaní sú jej výpovede rôzne a prispôsobené predmetu sporu.

Poukázal na trestné konanie, ktoré bolo voči nemu vedené na základe trestného oznámenia
navrhovateľky ČVS:ORP-478/1-OVK-BB-2012, kde pred vyšetrovateľom navrhovateľka uviedla, že
uvedený dar s manželom riadne darovala, ale údajne mal jej a manželovi zobrať finančné prostriedky.
V rámci daného vyšetrovania boli uskutočnené výpovede svedkov a neboli zistené žiadne skutočnosti
oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči jeho osobe. Vo vyšetrovacom konaní navrhovateľka uvádzala,
že vzájomné vzťahy boli priateľské, rodinné a dobré v dôsledku čoho vedome, dobrovoľne a vážne z jej

strany a zo strany manžela došlo k darovaniu nehnuteľností. Navrhovateľka nikdy nespomenula, že o
darovaní nehnuteľností nevedela a nevedela čo podpisuje.

Následne podala na tunajšom súde návrh o vrátenie daru, kde konanie bolo vedené pod sp. zn.
20C/201/2012. V danom konaní taktiež uvádzala, že vzájomné vzťahy boli dobré a priateľské na
základe čoho došlo k darovaniu, nikde nespomína skutočnosti, ktoré sú predmetom daného konania
a požadovala vrátenie daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov. Zároveň v konaní sp. zn.
20C/201/2012 navrhovateľka navrhla, aby v jej prospech zriadil vecné bremeno s doživotným užívaním a
nikdy nenamietala skutočnosti, ktoré uvádza v danom konaní. V každom konaní, ktoré voči nemu viedla
bola vždy právne zastúpená, napriek tomu nespomínala tak závažné skutočnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania. V každom konaní uvádza iné a nepravdivé údaje, čo mu spôsobuje psychické útrapy.

Na pojednávaní navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne tvrdila, že všetky majetkové veci
týkajúce sa BSM riešil manžel bez nej. Nemala žiadne rozhodovacie právo o majetkových záležitostiach.
To, že podpísala darovaciu zmluvu s dodatkom sa dozvedela prvýkrát po smrti manžela, ktorý zomrel
dňa 29. 12. 2011, keď bolo treba vybaviť záležitosti okolo pohrebu a dedičského konania. Tak prišla na
to, že existuje listina, a to darovacia zmluva s dodatkom. Až nahliadnutím do vkladového konania na
katastri nehnuteľností zistila, že ide o podpísané listiny. Je pravdou, že na listinách je overený podpis
navrhovateľky dňa 09. 06. 2010 na Obecnom úrade O.. K podpisu došlo tým spôsobom, že jej manžel
si vymienil, aby sa dostavila na Obecný úrad O., bola jej daná k dispozícii listina, ktorá bola otvorená
na poslednej strane, kde sa nachádza údaj darcovia a bola požiadaná, aby túto listinu prečítala, nemala
šancu si ju prečítať celú ani jej nebolo umožnené, aby ju prečítala, bola vyzvaná, aby ju podpísala. V
uvedený deň bol overený aj podpis S. C., ktorý bol do osvedčovacej knihy zapísaný pod č. 410/10 a
podpis navrhovateľky pod č. 414/10, z čoho je zrejmé, že medzi overením týchto podpisov musel uplynúť
určitý časový úsek, keďže neboli podpisy zapísané do osvedčovacej knihy pod číslami nasledujúcimi
za sebou. Tým preukazovala, že nebohý manžel využil situáciu na overenie podpisov tak, že najskôr si
dal overiť svoj podpis a s určitým časovým odstupom bol overený podpis navrhovateľky. Takýmto istým
postupom sa podpisoval aj dodatok č. 1 dňa 22. 03. 2011 na Mestskom úrade N. N.. Najskôr bol overený
podpis jej manžela pod č. 694E/2011 a toho istého dňa pod č. 696E/2011 navrhovateľkin podpis.

Navrhovateľka nemala úmysel nehnuteľnosti darovať, ani tie, ktoré boli v BSM, ani tie, ktorých
bola výlučnou vlastníčkou. Nebola by s tým súhlasila aj z dôvodu, že majú v opatere zdravotne
postihnutého syna, ktorý trpí Downovým syndrómom. Na tieto nehnuteľnosti bol fixovaný, pri pobyte v
nehnuteľnostiach sa mu poľavilo na zdravotnom stave. Nebol dôvod, aby sa zbavila svojho vlastníctva
k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby.

Navrhovateľka v konaní preukazovala okolnosti overenia podpisu zmlúv a okolnosti, že nemala s
manželom dobrý manželský život, keďže manžel sa považoval za nadriadeného.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdila, že darovaciu zmluvu a dodatok si prvýkrát prečítala po smrti
manžela. Za života manžela takéto listiny nečítala. Je pravdou, že na požiadanie manžela sa dostavila
na Obecný úrad O. ako aj na Mestský úrad N. N.. Po príchode na úrady manžel vytiahol listiny, rozložil
ich a vyzval, aby listiny podpísala. Na to mu uviedla, čo sú to za listiny, aby ich jej dal prečítať, povedal jej,
aby sa do toho nestarala a listinu podpísala. Je pravdou, že na listinách je jej podpis, zároveň overený.
V roku 2010 a 2011 žila s manželom v spoločnej domácnosti. Odporca je synovec manžela, t. j. syn
jeho sestry. Manžel pred ňou nikdy nespomenul, že uvažuje nad tým, že dom a pozemok prevedie
na synovca. Keby vedela o jeho úmysle určite by prejavila nesúhlas a odôvodňovala to tým, že majú
spoločného syna, ktorý tam býva, vyžíva sa v tom prostredí a nie je dôvod darovať nehnuteľnosti tretej
osobe. Keď sa manžel rozprával so synom, rozprával ,,A. toto je tvoja chalupa a tvoja parcela“. Nevie,
prečo sa tak rozhodol. Všetky záležitosti týkajúce sa majetkov na úradoch vybavoval manžel. Jej dovolil
len vykonávať úkony, a to platiť.

Na dotaz súdu uvádzala, že odporcovi neoznámila alebo nepamätá sa, že by mu ústne oznámila, že
považuje darovaciu zmluvu za neplatnú a ani list s takým obsahom mu neposielala.

Odporca cestou právnej zástupkyne i vlastným výsluchom na pojednávaní uviedol, že vzťahy medzi
manželmi a jeho rodinou boli vždy dobré a otázka darovania sa preberala pri vzájomných stretnutiach.
Navrhovateľka sama v inom súdnom konaní to takto interpretovala. Poukázal na to, že výpovede
navrhovateľky sú odlišné v rôznych konaniach. V trestnom konaní uviedla, že mala vedomosť o darovaní
a v konaní sp. zn. 20C/201/2012, kde sa domáhala vrátenia daru z dôvodu, že darovanie bolo v rozpore
s dobrými mravmi neuvádzala, že darovacia zmluva je neplatná, lebo nevedela akú listinu podpisuje.
Do podania návrhu by sa nikdy nezmienila, že podpisovala darovaciu zmluvu a dodatok pod nátlakom
a že by nemala vedomosť, akú listinu podpisuje. Listiny sú riadne podpísané navrhovateľkou, podpis je
overený. Ak navrhovateľka tvrdí, že nevie akú listinu podpísala, že si ju neprečítala a bola donútená a
ak by táto skutočnosť bola známa pracovníčkam, ktoré overovali podpis, porušili by tým svoje pracovné
povinnosti, keby vedeli, že overujú podpis osoby, ktorá ju podpisuje pod nátlakom a v tiesni. Nikde sa
neuvádza, že by sa navrhovateľka sťažovala, že zamestnankyne overili jej podpis hoci vedeli, že ho
dáva v tiesni. Odporca nebránil navrhovateľke nehnuteľnosti ani jej synovi užívať. Z nehnuteľnosti ju
nevyháňal, ani sa nestalo, že by jej neumožnil, aby tam mohla bývať. Doteraz má od nehnuteľnosti kľúče.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka bola za spolužitia s manželom týranou
osobou nie je znalou práva. Pokiaľ sa týka osvedčovania podpisov povinnosťou zamestnankyne nie je
zaoberať sa otázku platnosti listín ani vedomosti osoby, ktorá sa podpisuje.

Odporca v konaní uviedol, že po smrti manžela navrhovateľky dňa 29. 12. 2011 až do podania návrhu
dňa 13. 03. 2013 navrhovateľka pred ním nikdy nespomenula, že nemala vedomosť o darovacej zmluve,
že s ňou nesúhlasí, že sa naďalej cíti byť vlastníčkou, neurobila to nikdy ústne ani písomne. V januári
2012 dokonca spoločne trávili víkend aj s jej synom, taktiež nič neuviedla. Jediným bol návrh na zriadenie
vecného bremena prostredníctvom právneho zástupcu. Keď sa o nehnuteľnosti rozprávali dňa 06. 01.
2012 navrhovateľka sa vyjadrovala, keď sa hovorilo o hospodárení s nehnuteľnosťou, veď ty si gazda.
Zrejme ho považovala za platného vlastníka s tým, že on rozhodne ako sa s nehnuteľnosťou bude
nakladať. Splnil si aj povinnosti zaplatiť dane z nehnuteľností. Navrhovateľka nehnuteľnosť užívala
najmenej dva mesiace. Nemal proti tomu žiadne výhrady, nežiadal žiadne úhrady za užívanie a nemá
ani výhrady, aby uvedené užívala aj v súčasnej dobe.

V konaní bol vypočutý svedok M.. L. C., advokát, ktorý potvrdil, že navrhovateľku zastupoval a spísal
návrh o vrátenie daru, kedy mu navrhovateľka uviedla, že nemala úmysel nehnuteľnosť darovať.
Domáhala sa vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaný sa voči nej zachoval v rozpore s dobrými mravmi.
Poradil jej postup, a to podanie návrhu o vrátenie daru. Pri koncipovaní návrhu vychádzali z toho, že
nebolo potrebné zvlášť zdôrazňovať skutočnosť vzhľadom na otázku, že v návrhu bolo uvedené, že
vzťahy medzi ňou a odporcom sú dobré, priateľské a priaznivé. Pri koncipovaní listiny, a to návrhu na
uzavretie dohody vychádzali z toho, že navrhovateľka ako prioritné považovala riešiť otázku užívania
nehnuteľností. Otázka platnosti zmluvy bola druhoradá, keďže jej vysvetlili, že súdne konanie bude
prebiehať určité časové obdobie a preto riešili najskôr otázku možného užívania nehnuteľnosti a
následne by sa riešila otázka neplatnosti vzhľadom na jej vek. Od začiatku uvádzala, že nemala úmysel
uzavrieť darovaciu zmluvu a na otázku, prečo ju podpísala uviedla, že to bolo želanie manžela a bolo
to pod jeho nátlakom. Pokiaľ je uvedené v návrhu, že vzťahy medzi účastníkmi boli dobré, bolo to z
dôvodu, že takto to tvrdila navrhovateľka. Predmetom návrhu bolo poukázať na zmenu správania na
strane odporcu.

Navrhovateľka predložila ambulantnú správu ako listinný dôkaz do konania na preukázanie, že trpí
obojstrannou senzorineurálnom poruchou sluchu, stanovená diagnóza obojstranná percepčná strata
sluchu.

Odporca uvádzal, že nebol prvý oslovený, lebo nebohý manžel navrhovateľky hľadal osobu, ktorá sa
o nich postará pred tým ako mu bol darovaný majetok. Vedel, že má aj iný majetok. S manželkou
ich navštevovali jedenkrát do mesiaca, robili nákupy, kupovali dary. Vždy ich privítali, navarili, napiekli.
Podmienka darovania nebola, že sa o nich postarajú. Vzťahy sa narušili až po smrti manžela
navrhovateľky. Od tej doby sa nenavštevujú.

Mal za to, že navrhovateľka nemá problém so sluchom, vlastnila strojček. Čo sa týka týrania, ktoré
uvádza s tým nesúhlasí. Jej manžel bol hlasnejší z dôvodu jej nedoslýchavosti, nikdy však nebol
svedkom žiadneho fyzického útoku, nikdy na nej nevidel modriny. Keď podala navrhovateľka návrh o
vrátenie daru, ktorý bol vedený pod sp. zn. 20C/201/2012 už v tom návrhu uvádza, že ako darkyňa spolu
s manželom mu darovali nehnuteľnosti. Návrh bol podaný dňa 21. 08. 2012 a teda už vtedy mala o tom
vedomosť. Napriek tomu uvádza, že vzťahy boli veľmi dobré. Uviedol, že pracuje v peňažnom ústave
ako bankový pracovník. Pokiaľ ho dala trestne stíhať mal v zamestnaní problém. Pokiaľ uvádzala, že
nevedela, že manžel je onkologicky chorý. Často krát bol hospitalizovaný, ako je potom možné pokiaľ
s ním žila v jednej domácnosti, že o tom nemala vedomosť. V čase darovania mal za to, že obaja
sú na tom zdravotne primerane svojmu veku. O jeho chorobe sa dozvedel po darovaní. Pokiaľ býval
hospitalizovaný navrhovateľka mala možnosť dostať sa k jeho kufríku, kde sa nachádzali doklady. Na
pojednávaní sa prvýkrát dozvedel, že nehnuteľnosti boli najprv ponúkané iným osobám.

Účastníci konania k vykonaným dôkazom uviedli, a to navrhovateľka prostredníctvom právnej
zástupkyne, že nepopiera, že vzťahy medzi odporcom a jeho rodinou, ňou a jej manželom boli dobré,
ale skôr to boli vzťahy medzi odporcom a jej manželom, ktorý spolu telefonicky komunikovali, keďže
odporca býva v S.. Nešlo o návštevy z dôvodu, aby im pomáhali, či už s nejakými sezónnymi prácami
alebo opaterou syna. Dôvodom ich návštev boli relaxačné pobyty. Keď si k nim prišli oddýchnuť, a to
v lete na chalupu, v zime u nich a chodievali lyžovať, pričom sa ona s manželom postarali o všetky
potrebné veci spojené s ich pobytom, či už nákupmi potravín a zabezpečovaním stravy. S manželom
boli sebestačný, nepožadovali, aby sa im pomáhalo. Pokiaľ aj odporca niečo doniesol boli to maličkosti.
Pomoc aj bolo obtiažne očakávať vzhľadom na vzdialenosť ich bydliska, čo sa potvrdilo aj po smrti
manžela, keď akúkoľvek pomoc, ktorú by potrebovala i pri opatere syna si zabezpečuje sama alebo cez
svoju rodinu. Odporca neponúkol pomoc, neinformoval sa o zdravotnom stave syna, a to aj napriek jeho
tvrdeniu, že mu nerobí problém sa o syna postarať. Práve z toho dôvodu by nikdy nesúhlasila, aby bol
majetok darovaný iným osobám bez toho, aby sa upravila zmluvne povinnosť postarať s o jej syna.

Tvrdila, že nikdy nepreberali otázku ohľadne darovania nehnuteľnosti odporcovi, nikdy nemala ani len
úmysel o niečom takom uvažovať a nemienila sa za svojho života tejto nehnuteľnosti dobrovoľne vzdať
predovšetkým na zdravotný stav syna. Ide o dom so záhradami, ktorý patril jej starým rodičom, ktorý
vysporiadali tak, že nadobudol režim BSM, ale záhrady sú jej výlučným vlastníctvom. Jej manžel za
svojho života daroval všetok svoj výlučný majetok odporcovi. Nevidí potom dôvod, prečo by sa mala
zbavovať majetku bez toho, aby bola zmluvne zaviazaná povinnosť poskytnúť synovi opateru.

Zároveň poukázala na to, že už pri prvej návšteve advokáta JUDr. Ivana Hegera, ktorého požiadala
o právnu pomoc mu hovorila, že prišla o majetok a nemala úmysel nehnuteľnosti darovať a nemala
vedomosť o tom, čo podpisuje a poukázala na jeho výpoveď. Odporca odmietol uzavrieť s ňou dohodu na
doživotné užívanie nehnuteľnosti napriek tomu, že tvrdí, že mu nerobí problém o jej syna sa po jej smrti
postarať, čo vypovedá o jeho snahe udržať si majetok výlučne pre seba a svoju rodinu a pozoruhodná
je jeho znalosť ich majetkových pomerov. Pokiaľ na polícii nehovorila o darovaní bolo to z dôvodu, že sa
riešila otázka odcudzenia finančných prostriedkov, čomu venovala pozornosť a s otázkou darovania to
nesúviselo. Navrhovateľka trvala na tom, že darovaciu zmluvu s dodatkom neurobila slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne. Pokiaľ ju aj podpísala pred pracovníčkami, ktoré podpisy overujú, tieto listiny jej
boli otvorené na strane, kde ich bolo treba podpísať. Návrh na vklad podpísal len manžel a nemala
úmysel nehnuteľnosti darovať bez priamej ochrany, že bude postarané o syna, ktorý je ZŤP. Navyše
obdarovaný nebýva v mieste bydliska navrhovateľky a teda nie je predpoklad, že by bol nápomocný
vzhľadom na vzdialenosť a na jeho zamestnanie.

Odporca k vykonaným dôkazom uviedol, že vzťahy medzi nimi boli vždy dobré. Od detstva trávil u
navrhovateľky s manželom veľa času, cítil sa tam dobre, oni ich často navštevovali a on pomáhal strýkovi
s bežnou údržbou domu a pozemku ako rúbanie dreva a zbieranie úrody. Na návštevu pravidelne
prichádzali s drobnými darmi a robili to celé roky nezištne, pravidelne si telefonovali. Zámer strýka a tety
darovať predmetnú nehnuteľnosť ho prekvapil, ale aj potešil a dohodli sa, že prevodom vlastníctva sa na
užívaní nehnuteľnosti nič nezmení, čo dodržal. Od začiatku mal pocit, že navrhovateľka je ovplyvňovaná
inou osobou a konanie navrhovateľky ho zaskočilo, spôsobilo mu problémy v rodine. Považuje sa za

čestného človeka, ktorý si všetko nadobudol slušnou prácou, s ľuďmi nemá konflikty, má veľa priateľov.
Vzhľadom na dobré vzťahy boli ich dlhodobo najbližšia rodina a mali pocit, že vzhľadom na ich vek chceli
mať obaja istotu, že bude o nehnuteľnosti postarané, ale takisto aj že niekto má rád ich syna, ale môžu
s ním aj do budúcna rátať, že sa o neho postará.

Tvrdil, že navrhovateľka vedela o darovaní nehnuteľnosti, súhlasila s tým. Nie je pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, vie čítať a nie je pravdou, že by jej manžel bol dominantnou osobnosťou v ich
vzťahu. Pri bežných debatách rozprával so zvýšeným hlasom, len z toho dôvodu, že je nedoslýchavá.
Nikdy navrhovateľku pred nimi k ničomu nenútil ani ju fyzicky nenapadol. Nikdy nespozoroval žiadne
fyzické alebo psychické týranie. Teta sa o tom nikdy nezmieňovala. Navrhovateľka sama uviedla, že mu
nepovedala, že zmluvu považuje za neplatnú, nikdy mu neposlala žiadny list, a to ani v čase, keď sa o
týchto skutočnostiach mala dozvedieť. On uvedenú darovaciu zmluvu ani jej dodatok nepísal. Dostal ju
prvýkrát pri podpise. Taktiež ho navrhovateľka oslovila ako vlastníka s návrhom na zriadenie vecného
bremena.

Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne s možným predmetom plnenia. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda
vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo,
násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na
prejavenie vôle a možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Voľa bez jej prejavu nie je totiž poznateľná a
ak bol prejav urobený neslobodne možno usúdiť aj na neslobodu vôle.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom daný naliehavý právny záujem.

Súd mal za to, že v danom prípade navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti darovacej zmluvy, keďže ide o stav neistoty jej právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť
inak len určovacím výrokom a teda existuje potreba odstránenia tejto neistoty.

Predmetom konania bola darovacia zmluva zo dňa 18. 05. 2010 a dodatok k darovacej zmluve zo dňa 22.
03. 2011, ktorých určenia neplatnosti sa domáhala navrhovateľka v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 OZ.

Z predmetnej darovacej zmluvy bolo zistené, že bola uzatvorená medzi darcami S. C. a V. C. a
obdarovaným S. O. nehnuteľnosti v BSM vedené na LV č. XXX kat. ú. O. a na LV č. XXX kat.
ú. O.. Z článku I. bolo zistené, že predmetom zmluvy je prejav vôle darcov bezodplatne darovať
predmetné nehnuteľnosti v bode 1.2 článku na obdarovaného a súčasne prejav vôle obdarovaného tieto
nehnuteľnosti prijať a nadobudnúť od darcov do svojho vlastníctva. Predmetná zmluva bola podpísaná
všetkými účastníkmi zmluvy a na zmluve boli overené podpisy darcov, t. j. aj navrhovateľky na Obecnom
úrade O. dňa 09. 06. 2010.

Dodatok k zmluve týkal sa zmeny článku 1 bodu 1, ktorý opätovne podpísali účastníci zmluvy a zároveň
podpisy navrhovateľky a jej manžela boli overené pred Mestom N. N. dňa 25. 03. 2011.

Z LV č. XXX kat. ú. O. bolo zistené, že výlučným vlastníkom nehnuteľností uvádzaných v darovacej
zmluve je odporca v podiele 1/1 titulom darovacej zmluvy zo dňa 29. 03. 2011 zavkladovanou pod V
760/2011.

Navrhovateľka v konaní tvrdila, že predmetná darovacia zmluva je neplatný právny úkon z dôvodu, že ju
neurobila slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Tvrdila, že o uvedenej darovacej zmluve nevedela,
dozvedela sa o nej až po smrti manžela, keď sa vybavoval pohreb a dedičské konanie. Potvrdila, že
na predmetnej darovacej zmluve a dodatku k zmluve je jej podpis a zároveň potvrdila, že uvedený
podpis bol overený pracovníčkou Obecného úradu O. a Mestského úradu N. N.. Na požiadanie manžela
išla na uvedené úrady s tým, že nevedela, akú listinu podpisuje, táto bola otočená na strane, kde sa
dával podpis, nemohla si ju prečítať. Podľa jej tvrdenia jej manžel povedal, že sa nemá do toho starať.
Ďalej tvrdila, že sa nikdy s manželom nerozprávali o tom, že nehnuteľnosti darujú odporcovi, nikdy by
nesúhlasila, aby to bolo bez vecného bremena vzhľadom k tomu, že sa stará o postihnutého syna.
Navrhovateľka tvrdila, že bola v manželstve týraná, nikdy nerozhodovala o majetkových záležitostiach,
manžela sa bála.

Odporca v konaní tvrdil, že nemá vedomosť o tom a nikdy počas návštev navrhovateľky s manželom
nebolo zistené, že by bola týranou osobou. Pokiaľ sa rozprávali o uvedených nehnuteľnostiach bolo
to aj za prítomnosti navrhovateľky, boli medzi nimi veľmi dobré vzťahy, navštevovali sa a pomáhali im.
Navrhovateľka po smrti manžela mu nikdy neuviedla, že zmluvu považuje za neplatnú ani, že sa súdnou
cestou bude jej neplatnosti domáhať. Nikdy mu nedoručila ani písomnou formou, že k darovaniu nedošlo.

Výsluchom svedka M.. L. C. nebolo v konaní preukázané, že navrhovateľka sa o darovacej zmluve
dozvedela až po smrti manžela, keďže informácie, ktoré advokát mal získal od navrhovateľky a teda
išlo len o jej tvrdenia. Výsluchom svedkyne manželky odporcu bolo zistené, že sa rozprávali o možnosti
darovania nehnuteľnosti s manželmi C., na čo manžel sa vyjadril tak, že sa cíti byť poctený tým, keď
mu nehnuteľnosť darujú a pri týchto rozhovoroch bola prítomná aj navrhovateľka i keď sa nepoužívali
slová ako dar, hovorilo sa o tom, že manžel dostane nehnuteľnosti bezplatne. Navrhovateľka sa nikdy
nevyjadrila ani nevidela na nej pochybnosti o tom, že by nemienila nehnuteľnosti darovať, rozhovoru
rozumela. Ona bola prítomná, keď zmluvu podpisoval manžel, bolo to v dome v O., kde bola tiež
prítomná, nebola pri podpise navrhovateľky, keďže išli na matriku, kde sa ona podpísala. Keď manžel
zmluvu podpisoval, zmluva sa čítala nahlas a pri čítaní bola prítomná aj navrhovateľka. Vzťahy medzi
nimi boli dobré, navrhovateľka prvýkrát začala zmluvu spochybňovať až potom, keď sa začal spor o
vrátenie daru. Dovtedy sa nikdy neozvala ani nespochybnila darovaciu zmluvu ani žiadnym spôsobom
neoznámila, že ju spochybňuje.

Pokiaľ boli v konaní vypočutí svedkovia, a to M. G. suseda navrhovateľky, H. G. suseda navrhovateľky, S.
Y. suseda navrhovateľky z ich výpovedí nebolo v konaní preukázané, aké bolo spolužitie navrhovateľky
s manželom. Z ich výpovedí nevyplynulo, že bola týranou osobou alebo, že nemohla rozhodovať o
podstatných náležitostiach v manželstve. Uvádzali len skutočnosti, ktoré si mysleli. Nestretávali sa s
účastníkmi na strane navrhovateľov tak, že by sa navštevovali, aby mohli uviesť relevantné skutočnosti
k tvrdeniam navrhovateľky, nemali žiadnu vedomosť ohľadne darovania predmetných nehnuteľností.
Výsluchom svedkyne, a to sestry navrhovateľky boli v podstate zistené také skutočnosti aké tvrdila
navrhovateľka, súd považoval tieto tvrdenia za účelové. Brat odporcu sa k podstatným náležitostiam
ohľadne darovania vyjadriť nevedel.

Súd návrh navrhovateľky zamietol a mal za to, že v konaní nepreukázala tvrdené skutočnosti, tieto zostali
len v polohe tvrdenia, napriek tomu, že boli navrhnuté dôkazy, z ktorých nevyplynula skutočnosť, že
by predmetná darovacia zmluva zo strany navrhovateľky nebola uzatvorená slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne. Navrhovateľka je objektívne schopná pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie
právneho úkonu. Išlo o úkon zrozumiteľný, právny úkon súd považoval za určitý. Pokiaľ navrhovateľka
v konaní tvrdila, že právny úkon neurobila slobodne a vážne, tieto skutočnosti len tvrdila. Uvedenú
darovaciu zmluvu namietala až v roku 2013, t. j. až niečo povyše roku od smrti manžela. Pokiaľ tvrdila,
že o predmetnej darovacej zmluve nemala žiadnu vedomosť, tieto skutočnosti v konaní neboli žiadnym
spôsobom preukázané. Uvedenú zmluvu s dodatkom podpísala, podpis bol overený a nebolo v konaní
preukázané, že si danú zmluvu nemohla prečítať, oboznámiť sa s ňou a pokiaľ je pôvodcom psychického
donútenia tretia osoba a nie druhý účastník zmluvy, je takto vynútený právny úkon absolútne neplatný pre
neslobodu vôle len vtedy ak druhý účastník zmluvy o existencii tohto psychického nátlaku nielen vedel,
ale ho aj využil. V konaní nebolo preukázané, že by odporca mal vedomosť alebo by využil psychický

nátlak alebo psychické donútenie na navrhovateľke treťou osobou, t. j. jej manželom. Je pravdou, že
navrhovateľka ani vo vyšetrovacom konaní nenamietala neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy a
ani netvrdila, že boli medzi účastníkmi darovacej zmluvy zlé vzťahy. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že
bola týraná osoba, nepredložila do konania žiadne dôkazy, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali už i
vzhľadom na to, že s manželom žila dlhodobo v spoločnej domácnosti a pokiaľ bola psychicky a fyzicky
týraná dlhodobo ako tvrdí, muselo by sa to prejaviť a všimnúť si jej okolie.

Súd z dôvodu, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol.

Odporca si uplatnil náhradu trov konania ako úspešný účastník v konaní, ktorá mu prislúcha podľa § 142
ods. 1 OSP. Odporca si uplatnil trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ vyhlášky NS SR č. 655/2004, príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/), vyjadrenie
(§ 14 ods. 1 písm. b/), účasť na pojednávaní (§ 14 ods. 1 písm. c/), návrh na vykonanie dôkazov (§ 13a
ods. 1 písm. c/), porada s klientom pred pojednávaním (§ 13a ods. 1 písm. b/), účasť na pojednávaní
dňa 19. 09. 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/), za každý úkon 60,07 Eur, účasť na pojednávaní dňa 22.
10. 2013 od 13.00 h do 15.50 h 120,14 Eur (§ 13a ods. 1 písm. d/), vyjadrenie zo dňa 19. 11. 2013 (§
13a ods. 1 písm. c/) hodnota úkonu 60,07 Eur, úkony v roku 2014 porada s klientom dňa 17. 09. 2014,
účasť na pojednávaní dňa 18. 09. 2014, vyjadrenie zo dňa 02. 10. 2014 a účasť na pojednávaní dňa
27. 11. 2014 (§ 13a ods. 1 písm. b/, d/, c/) hodnota úkonu 61,87 Eur. Za každý úkon v roku 2013 režijný
paušál 7,81 Eur a za rok 2014 vo výške 8,04 Eur, t. j. režijný paušál spolu 94,64 Eur (§ 15 vyhlášky) a
20 % DPH. Súd odporcovi uvedené trovy priznal, považoval ich za súladné s úkonmi, ktoré vyplývajú
zo spisu a za účelne vynaložené“.

Proti rozsudku odvolanie podala navrhovateľka. Uviedla, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávnych
skutkových zistení a z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) a d) OSP a
navrhla, aby krajský súd odvolaniu vyhovel, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si zároveň trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom
konaní. Vytýkala súdu, že ňou navrhnutý dôkaz „výsluch svedka Štefana Valu“ súd vôbec nevykonal
a žiadnym spôsobom neodôvodnil v rozsudku prečo navrhnutý dôkaz nevykonal napriek tomu, že na
prítomnosť pána Valu v dome, v čase keď darovaciu zmluvu našla po smrti manžela a jej reakciu na ten
nález videl, a túto skutočnosť uviedla vo svojej výpovedi dňa 22. 10. 2013 aj svedkyňa A. S..

Podľa jej názoru svedkovia, ktorí boli v predmetnej veci vypočutí jednoznačne potvrdzujú jej tvrdenie,
že jej nebohý manžel bol v chovaní ku nej dominantný a že rozhodoval o všetkých veciach týkajúcich sa
rodiny bez toho, aby to s ňou prebral a dokonca rozhodoval aj o takých veciach, ktoré sa týkali výlučne
jej osoby. V tejto súvislosti citoval výpoveď svojej sestryP. S..

Ďalej navrhovateľka citovala z výpovede svedkyne M. G.. Z prvej výpovede má vyplývať, že keď po smrti
manžela otvorila kufrík s papiermi, ktoré tam mal odložené jej manžel, a našla darovaciu zmluvu, bola
šokovaná. Z výpovede druhej svedkyne má vyplývať, že jej manžel nebol k nej dobrý a nemal ju za nič.

Opätovne zdôrazňovala, že pri návšteve kancelárie JUDr. Ivana Hegera tohto oboznámila so svojou
životnou situáciou ohľadne majetku a jasne sa pred ním vyjadrila, že ona nemala v úmysle darovať
odporcovi predmetné nehnuteľnosti, že nevedela, že podpisuje darovaciu zmluvu, pretože jej nebohý
manžel jej neumožnil prečítať si predkladanú listinu, na ktorej sa podpis overoval, čo JUDr. Ivan Heger
potvrdil v svojej výpovedi. Nemala žiadnu vedomosť o tom, ako by mala naformulovať svoju požiadavku
na formu poskytnutia právnej pomoci. Ako matka postihnutého syna sa usilovala zabezpečiť preňho, aby
na chalupe mohol bývať, lebo jeho zdravotný stav sa tam stabilizoval a ten bol pre ňu vždy najdôležitejší.

K odvolaniu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že nepovažuje odvolanie za dôvodné. V konaní neboli
preukázané skutočnosti o tom, že by darovacia zmluva zo strany navrhovateľky nebola uzavretá
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Darovaciu zmluvu navrhovateľka začala namietať až rok od
smrti manžela, z čoho možno dospieť k záveru, že ide z jej strany o účelový prejav. V konaní nebolo
preukázané, že si zmluvu nemohla prečítať, oboznámiť sa s ňou a pod. Odporca nemal žiadnu vedomosť
o psychickom donútení, prípadne že na navrhovateľku bol vyvíjaný psychický nátlak jej manželom.

V odvolaní prakticky navrhovateľka napáda skutočnosť, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy,
nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede, a preto dospel k nesprávnym právnym záverom. Skutočnosť,
že manžel navrhovateľky bol k nej údajne dominantný, nemôže byť sama o sebe dôkazom neplatnosti
darovacej zmluvy. Z pohľadu hodnotenia dôkazov ide len o tvrdenia, pretože je ťažko akceptovateľné,
aby navrhovateľka nebola vedela o akú zmluvu ide ak túto zmluvu spolu s dodatkom podpísala, podpis
nechala overiť, a je neuveriteľné, že by si danú zmluvu nemohla aj s dodatkom prečítať, pretože išlo o
dva úkony s ktorými sa musela oboznámiť. Odvolateľka len nanovo hodnotí z jej subjektívnej pohľadu
výpovede niektorých svedkov. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka je spôsobilá
objektívne pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu a nebolo v konaní
preukázané, že by o darovacej zmluve nemala žiadnu vedomosť. Navyše, keď medzi účastníkmi neboli
zlé vzťahy, dlhodobo žila s manželom v spoločnej domácnosti a z jej okolia si nikto nevšimol, že by bola
psychicky alebo fyzicky dlhodobo týraná.

Predmetné konanie nie je prvé, ktoré navrhovateľka iniciovala. V minulosti už bola na okresnom súde
vedené konanie o vrátenie daru, kde navrhovateľka vzala návrh späť. Tiež podala na jeho osobu trestné
oznámenie, no aj to bolo prerušené.

Aké dôvody vedú navrhovateľku k podaniu návrhu a k tvrdeným skutočnostiam v odvolaní, to vie len
ona sama, avšak jednoznačne je možné ustáliť, že neuniesla dôkazné bremeno.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vo výroku vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

K odvolaniu navrhovateľky a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.

Navrhovateľka vytýka súdu, že nevypočul svedka H.S. a neodôvodnil v rozsudku prečo navrhnutý dôkaz
nevykonal. Tento svedok mal byť prítomný v dome v čase, keď darovaciu zmluvu našla a videl jej reakciu
na tento nález.

Na pojednávaní pred okresným súdom dňa 27. 11. 2014 bola osobne prítomná aj právna zástupkyňa
navrhovateľky. Tu súd oboznámil, že všetky navrhnuté dôkazy boli vykonané, okrem zamietnutého
návrhu na výsluch pána S.. Návrh na výsluch svedka S. bol zamietnutý na pojednávaní dňa 18. 09. 2014,
kde bola osobne prítomná navrhovateľka ako aj jej právna zástupkyňa. Z kontextu spísanej zápisnice
vyplýva, že súd pri zamietnutí návrhu na výsluch tohto svedka vedel, že sa má vyjadriť iba k reakcii
navrhovateľky, pri nájdení listinného dokladu. Súd vychádzal zároveň zo skutočnosti, že už prebiehalo
niekoľko pojednávaní, ale návrh na výsluch svedka S. bol predložený až v ostatnom čase.

Navrhovateľka a jej právna zástupkyňa mali možnosť nástojiť na výsluchu tohto svedka, čo by sa
nepochybne bolo prenieslo aj do zápisnice o pojednávaní.

Odvolací súd zastáva tiež názor, že ak darovaciu zmluvu objavila navrhovateľka a prečítala ju prvýkrát po
smrti manžela, keď zabezpečovala listiny potrebné na pohreb a dedičstvo, a nálezom darovacej zmluvy
mala byť šokovaná, nie je dosť pochopiteľné, že súdne začala túto vec riešiť až 13. 03. 2013 podaním
žaloby. Manžel navrhovateľky zomrel XX. XX. P.Tvrdenie o „šokovom stave“ aj keby bolo preukázané
po „otvorení“ kufríka, nie je dôkazom jeho spúšťacieho mechanizmu.

Odvolací súd tiež zastáva stanovisko, že ak úrad overuje podpis nejakej listiny, účastníkovi, o ktorého
podpis ide, je samozrejme predložená pospisovaná listina v mieste, kde má byť podpis zaznamenaný,
má sa za to, že zmluva je účastníkovi zrejmá a je s ňou oboznámený. Pri overovaní podpisu nebýva

pravidlom, že by účastník pred overujúcou úradníčkou čítal celú zmluvu. Ide tu iba o proces overenia
a nie o spísanie zmluvy.

Navrhovateľka tvrdí, že bola týranou osobu, a jej manžel sa inak správal v súkromí a inak na verejnosti.
Je však treba poznamenať, že k tomuto tvrdeniu neposkytla navrhovateľka žiadny dôkaz, ba dokonca ani
indíciu takej sily, ktorá by jej tvrdenie vo veľkej miere spravdepodobňovala. Súd však môže rozhodovať
iba na základe dôkazov a nie na základe tvrdení. V tejto súvislosti sa ešte žiada poznamenať, že ani
preukázanie skutočnosti, že navrhovateľka bola osobou týranou svojím manželom, ešte nepreukazuje,
že darovaciu zmluvu podpísala len a výlučne na nátlak nebohého manžela. Sama navrhovateľka tvrdí,
že nevedela čo podpisuje. Ak teda nevedela čo podpisuje, nemohla podpisovať akt darovacej zmluvy
pod nátlakom. Muselo by ísť o osobu priam v „otrockej“ závislosti na inej osobe, v tomto prípade
navrhovateľky na svojom manželovi, ktorá sa neodváži pýtať prečo idú overovať podpis, k čomu to má
slúžiť a podobne. Táto priam „otrocká“ závislosť by však bola nepochybne evidentná aj okoliu.

Záverom odvolací súd dodáva, že prehodnocovať skutkové a právne závery súdu prvého stupňa
môže odvolací súd iba v prípade, ak doplní dokazovanie, prípadne zopakuje dôkazy už vykonané
súdom prvého stupňa. Návrh na doplnenie dokazovania, alebo zopakovanie vykonaného dokazovania,
však nebol zo strany navrhovateľky daný a odvolací súd nevidel dôvod z vlastnej iniciatívy takto
postupovať. Zopakovanie dôkazov, ktoré vykonal súd prvého stupňa by totiž nemohlo viesť k záveru,
že navrhovateľka by nepochybne nevedela o tom, že podpisuje darovaciu zmluvu a s takýmto činom
absolútne nesúhlasila.

Za týchto okolností krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca. Tomuto by prináležalo aj právo na náhradu trov konania.
Odporca si však trovy neuplatnil a preto o náhrade trov konania rozhodované nebolo.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.