Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/505/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2708899989
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2708899989.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D. č. X, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, Kováčska 28, Košice, proti odporcovi: A. L.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomP.XXXX/XX,W.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu:Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpeného: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a. s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 09. júna 2014, č.k.
2C/159/2008-438 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.247,30 eur titulom zvýšenia bolestného a sumu 107.130,47
eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti poplatkovej povinnosti mení tak, že odporca je
povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 16.596,50 eur Okresnému súdu Skalica do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 8.776 eur titulom zvýšenia bolestného a sumu 158.713 eur titulom zvýšenia sťaženia

spoločenského uplatnenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol, odporcovi určil povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu 10.049 eur na účet Okresného súdu
Skalica. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že
navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa domáhal zaplatenia sumy 15.180.000 Sk a
náhrady trov konania titulom náhrady škody z ublíženia na zdraví, pričom z uvedenej sumy si uplatňoval
bolestné vo výške 2.304.107,14 Sk a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 12.875.892,86 Sk,

a to z dôvodu, že dňa 27.07.2001 utrpel ako spolujazdec ťažký úraz, ku ktorému došlo pri dopravnej
nehode, ktorú zavinil odporca počas jazdy motorovým vozidlom zn. Opel Astra EVČ: SI080AG, keď
neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii na ceste a pri predchádzaní osobného motorového vozidla dostal
šmyk, narazil do iného vozidla, havaroval do priekopy, kde sa s vozidlom prevrátil. Navrhovateľ utrpel
pri nehode rozdrvenie miechy, luxáciu chrbtice, Th 12-L1, kontúziu pľúc vpravo s fraktúrou predného
oblúka rebier, pomliaždenie brušnej steny, zlomeninu tela stavca Th 12, početné exkoriácie DKK a
chrbta a otras mozgu. Následkom týchto ťažkých poranení zostali u navrhovateľa trvalé následky

na jeho zdraví: pourázová kvadruparéza, poskomočný syndróm, obmedzenie pohyblivosti chrbtice,
inkontinencia stolice, sfinkterové poruchy močového mechúra a plošné jazvy po sakrálnom dekubite ana chrbtici. Je trvale pripútaný k invalidnému vozíku a odkázaný na opateru inej osoby. Následky úrazu
sú u neho veľmi ťažké a neodstrániteľné. Vo veku 25 rokov sa jeho život úplne zmenil, po všetkých
stránkach ho deprimuje, nevie sa so situáciou vyrovnať. Žiadal, aby súd zvýšil odškodnenie za bolesť

a sťaženie spoločenského uplatnenia na 100-násobok základného bodového ohodnotenia. Odporca
považoval žalovanú sumu za prehnanú, i keď vyjadril pochopenie pre uplatnený nárok navrhovateľa.
Uviedol, že po nehode skončil podobne ako navrhovateľ na vozíku, skončil vysokú školu, takže má
rovnaké zdravotné problémy ako navrhovateľ, je ženatý a má dieťa. Súd prvého stupňa vec právne
posúdil podľa § 427 ods. 1, § 428, § 444 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 ods. 1, §3, §4, §6, §7 vyhl. č.

32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že v prejednávanej veci je odôvodnené výnimočné zvýšenia odškodnenia za bolesť
súdom v zmysle ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. Vzhľadom na rozsah, intenzitu, ako aj dlhodobé
trvanie fyzických, ako aj duševných útrap súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckých posudkov,
výpovedí lekárov, navrhovateľa, svedkov, z ktorých vyplýva, že ide o prípad závažného poškodenia
zdravia navrhovateľa. V dôsledku dopravnej nehody utrpel navrhovateľ mnohopočetné zranenia, z

ktorých najzávažnejšie je ťažké poranenie chrbtice s poškodením centrálneho nervového systému. Po
nehode a po prebratí z bezvedomia navrhovateľ zistil, že si necítil dolné končatiny, nemôže s nimi
ani pohybovať, bol to tragický moment v jeho živote, pociťoval intenzívne bolesti chrbtice a brucha s
vyžarovaním do dolných končatín počas prevozu do nemocnice a výraznejšie po ďalšom prevoze do
Bratislavy. Na Klinike úrazovej chirurgie v Bratislave na Kramároch bol operovaný, pooperačný priebeh

bol nesmierne bolestivý. Od 15.08.2001 do 20.02.2002 bol hospitalizovaný v Národnom rehabilitačnom
centre Kováčová, počas rehabilitácie mal veľké psychické ťažkosti, nemohol spávať. Po úraze i v
súčasnosti má vážne psychické ťažkosti a jednoznačne ťažké poúrazové následky. Trpí psychickými
ťažkosťamianespavosťou,trvalehotrýzniamyšlienkyzochrnutiasostrachomobudúcnosť.Zvýpovede
svedka MUDr. T. W. mal súd preukázané, že navrhovateľ utrpel ťažký úraz s trvalými následkami,

t.j. úplné ochrnutie dolných končatín. I napriek ochrnutiu v mieche sa nachádzajú motorické bunky,
ktoré si autonómne nekoordinovane riadia postihnuté končatiny, čoho výsledkom sú tzv. spazmy, t.j.
stuhnutie tela, čo je sprevádzané bolesťou. Liečba navrhovateľa bola pre spazmy dlhodobá a vznikali
mu preležaniny. Mal podávané lieky na tlmenia bolesti. MUDr. W. poukazoval na psychickú bolesť,
ktorá nie je vo vyhláške bodovo ohodnotená, ale malo by sa na ňu v celkovom bodovom hodnotení

bolestného prihliadať. Navrhovateľovi boli každodenne robené počas pobytu v NRC Kováčová malé
chirurgické zákroky na odstraňovanie preležanín a každodenné preväzovanie. Prognóza do budúcna
je zlá, ochrnutie je trvalé, celkový stav sa môže len zhoršovať. V čase úrazu bol navrhovateľ mladý,
mal len 25 rokov, okrem fyzických bolestí prežíval aj bolesti psychické. Znalec v posudku konštatoval,
že ani psychologická pomoc či psychiatrická liečba by ho nezbavila ťažkých trýznivých myšlienok

z ochrnutia. Navrhovateľ neustále trpí psychickými ťažkosťami a nespavosťou. V noci sa budí na
bolesti nôh. Užíva lieky na spanie a utišujúce bolesť. Súd vyvodil záver, že vzhľadom na okolnosti
vymedzené v bode 1 odsek 6 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť tvoriacich prílohu A vyhl.
č. 32/1965 Zb. sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za
bolesť. Za primerané zvýšenie súd považoval zvýšenie náhrady za bolesť o 10-násobok. Súd vychádzal

z bodového hodnotenia bolestného 680 bodov, pričom v čase dopravnej nehody bola daná výška
odškodnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Odškodnenie za bolesť po jeho zvýšení na 10-násobok
predstavuje sumu 408.000 Sk (680 x 60 Sk x 10). Z tejto sumy je potrebné odrátať plnenie zo strany
vedľajšieho účastníka v sume 40.800 Sk, takže výsledná suma zvýšenia bolestného predstavuje sumu
367.200 Sk, t.j. 12.189 eur. Mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u

navrhovateľa považoval súd takisto za dôvodné. Navrhovateľ je v dôsledku zranení, ktoré utrpel pri
dopravnej nehode trvale pripútaný k invalidnému vozíku, svoje životné úkony môže vykonávať iba za
pomoci ďalšej osoby. Jeho stav je v súčasnosti stabilizovaný, ale k primárnemu postihnutiu paraplegii sa
pridružujú ďalšie ochorenia. Navrhovateľ utrpel úraz v mladom veku 25 rokov, v dôsledku úrazu sa stal
invalidným. Výpoveďou navrhovateľa a svedkov mal preukázané, že pred úrazom viedol plnohodnotný

život, mal priateľku, s ktorou plánovali spoločnú budúcnosť, svadbu, založenie rodiny, žili aktívnym
spôsobom života. Po úraze sa navrhovateľ zmenil vo svojom správaní, nechcel chodiť do spoločnosti,
často sa s priateľkou hádali, navrhovateľ na ňu začal žiarliť, a preto sa radšej rozišli. V súčasnosti
navrhovateľ nadviazal vzťah s inou ženou, zatiaľ je to vzťah krátkodobý, je otázne, či pretrvá do budúcna
a to vzhľadom najmä na postihnutie navrhovateľa, ktorý trpí na poúrazovú impotenciu a založenie rodiny

je v jeho prípade nemožné. Pred úrazom veľmi rád tancoval, každý víkend trávil mimo domu, chodil
na zábavy, plesy, diskotéky. Navrhovateľ mal záľubu v ľudových tancoch, jazdil na motorke, ale aj na
traktore, získal vodičské oprávnenie na vedenie nákladného automobilu, býval u svojich rodičov na
rodinnom dome, pomáhal s prácami a to najmä svojmu dedovi, ktorý mal dva ťažné kone, navrhovateľvedel jazdiť na koňoch, so zapriahnutými koňmi obrábal pole, v súčasnosti nemôže robiť žiadne práce,
ktoré vykonával pred nehodou. Je vzhľadom na svoje postihnutie obmedzený, avšak nie úplne vylúčený
len zo športovej činnosti. Jeho najväčšou ambíciou pred úrazom bolo stať sa profesionálnym futbalistom.

Navrhovateľ mal vo futbale veľké ciele, chcel byť profesionálnym hráčom, robil pre to všetko, nevynechal
jediný tréning a zápas, v športovej činnosti v dôsledku úrazu nie je úplne vylúčený, je členom ŠK
Žarnovica od roku 2002, svojim zodpovedným prístupom v tréningoch dosiahol viacero vynikajúcich
úspechov v stolnom tenise postihnutých športovcov - vozíčkarov. Patrí medzi najlepších reprezentantov
SR aj na medzinárodných podujatiach. Vedľajší účastník namietal tvrdenie, že navrhovateľ pred úrazom

žil život na mimoriadne vysokej úrovni s perspektívnym uplatnením sa v športovej oblasti, keď hrával
futbal na úrovni okresných súťaží. Súd nesúhlasí s takýmto tvrdením, má za to, že okolnosti hodné
osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na konkrétneho poškodeného bez ohľadu
na to, či sa pred vznikom úrazu angažoval na vysokej úrovni v oblastiach športu, umenia, vedy, či
politiky alebo či viedol tzv. bežný život. V prípade, ak by súd pri rozhodovaní uprednostňoval len určité
skupiny ľudí, výkonných športovcov, angažovaných politikov či uznávaných vedcov a umelcov pred

inými bežnými aktivitami mladého človeka, ktorý bol v čase úrazu na začiatku svojho plnohodnotného
života, bolo by to nekorektné nielen z hľadiska etiky, a to najmä v konečnom dôsledku porušením zásady
rovnosti účastníkov občianskeho konania (uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2008). U navrhovateľa
v porovnaní s predpokladmi, ktoré mal pred dopravnou nehodou ako zdravý človek vo veku 25 rokov,
došlo k zúženiu a v niektorých oblastiach k úplnému vylúčeniu pre uplatnenie sa vo všetkých sférach

jeho života a pôsobenia v spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ má ťažké poškodenie chrbtice
s ochrnutím dolných končatín s prognózou do budúcna, ktorá je zlá, s ohľadom na celkovú mobilitu a
psychický stav navrhovateľa, súd považoval za primerané 30-násobné zvýšenie základného bodového
hodnotenia spoločenského uplatnenia, ktoré bolo vyčíslené počtom bodov 3.800, keď v čase nehody
bola daná výška odškodnenia sumou 60 Sk za jeden bod. Odškodnenie po zvýšení na 30-násobok

predstavuje sumu 6.840.000 Sk (3.800 x 60 Sk x 30), z ktorej sumy súd odrátal plnenie zo strany
vedľajšieho účastníka v sume 199.200 Sk, potom výsledná suma predstavuje sumu 6.640.800 Sk,
t.j. 220.434 eur. Súd sa zaoberal taktiež otázkou spoluzavinenia odporcu v zmysle ust. § 441 OZ,
nakoľko zo znaleckého posudku 09/2001 vyšetrovacieho spisu zistil, že navrhovateľ ako spolujazdec
nebol pripútaný bezpečnostným pásom. Ak by bol riadne pripútaný, s najväčšou pravdepodobnosťou

by neopustil vnútorný priestor vozidla pri jeho rotácii a nevystavil sa tak pôsobeniu extrémne vysokého
zaťaženia. Z odborného vyjadrenia znalca MUDr. Pamulu mal súd preukázané, že pokiaľ by boli
pasažieri vo vozidle pripútaní bezpečnostnými pásmi, k ich vymršteniu by nedošlo a tým pádom by
nedošlo k vzniku predmetného zranenia navrhovateľa. V mechanike vzniku zranenia navrhovateľa sa
uplatnilo vymrštenie z vozidla počas jeho rotácie s následným pádom na tvrdú podložku - zem pri

súčasnom nefyziologickom ohybe chrbtice. Zo záveru znaleckého posudku vyplynul jednoznačný záver,
že následkom nepripútania bezpečnostnými pásmi bol navrhovateľ vymrštený z vozidla a nárazom na
tvrdú podložku prišlo k ohybu chrbtice. K dopravnej nehode, ktorá viedla k zraneniu navrhovateľa prišlo
hlavne konaním odporcu, ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy k situácii na ceste. Zodpovednosť odporcu
je v danom prípade objektívna. Bez porušenia dopravných predpisov odporcom by k dopravnej nehode

nedošlo a navrhovateľ by poškodenie zdravia neutrpel. Znalec MUDr. Pramula tvrdil, že k podobným
zraneniam navrhovateľa mohlo dôjsť aj v prípade, ak by bol pripútaný bezpečnostnými pásmi, tieto sú
však hypotetické a v rovine úvah. Jednoznačne bolo preukázané, že k ťažkému poraneniu chrbtice
prišlo v dôsledku vymrštenia z vozidla z dôvodu nepripútania bezpečnostnými pásmi a následným
nefyziologickým ohybom chrbtice pri páde na zem. Nepripútanie navrhovateľa bezpečnostnými pásmi

súd vyhodnotil 10%-nou mierou spoluúčasti. Miera zavinenia 10% zo sumy zvýšeného bolestného
12.189 eur predstavuje 10.970 eur a 10%-né zníženie z dôvodu spoluzavinenia pri zvýšenom nároku
sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 198.391 eur. Súd prvého stupňa vec posudzoval
aj v zmysle ust. § 450 Občianskeho zákonníka, keď mal za to, že v danom prípade sú dôvody hodné
osobitného zreteľa odôvodňujúce zníženie náhrady škody. Hľadiskami, z ktorých má súd pri znížení

náhrady škody vychádzať sú osobné a majetkové pomery fyzických osôb. V konaní mal súd preukázané,
že dopravnú nehodu zavinil odporca, vozidlom zišiel z vozovky a prevrátil sa. V konaní mal súd tiež
preukázané, že u odporcu v dôsledku úrazu bola zistená diagnóza zlomenia Th7 zmiešanou léziou,
otras mozgu, pomliaždenie hrudníka, vykĺbenie pravého ramena, bodná rana pravého zápästia. Z
výpovede odporcu vyplynulo, že rovnako ako navrhovateľ aj on je odkázaný na invalidný vozík a má

obdobné zdravotné problémy ako navrhovateľ. Má obdobné bolesti ako navrhovateľ, trpí na únik moču.
Odporca je však narozdiel od navrhovateľa ženatý a s jeho manželstva pochádza dieťa. Majetkové
pomery súd na strane odporcu nemal preukázané. Vzhľadom na osobné pomery odporcu, najmä na
jeho postihnutie, keď rovnako ako navrhovateľ utrpel v mladom veku 22 rokov ťažké zranenie, jeodkázaný na invalidný vozík, túto skutočnosť považoval súd za dôvod hodný osobitného zreteľa a výšku
náhrady priznanú navrhovateľovi znížil o 20%, keď mal za to, že takéto zníženie je primerané zisteným
dôvodom hodným osobitného zreteľa. Náhrada škody na bolestnom po jej znížení v zmysle § 450

OZ potom predstavuje výslednú sumu 8.776 eur (10.970 eur - 2.194 eur) a náhrada škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia po jej znížení predstavuje výslednú sumu 158.713 eur (198.391 eur - 39.678
eur). Takže súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi zvýšenie bolestného v sume 8.776 eur a zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 158.713 eur a vo zvyšku návrh zamietol, keďže navrhovateľ
sa domáhal celkom zaplatenia sumy 15.180.000 Sk, t.j. 503.883,69 eur a súd priznal navrhovateľovi

sumu spolu 167.489 eur. Súd prvého stupňa zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 10.049 eur podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo výške 6% zo súčtu
priznaných plnení (8.776 eur + 158.713 eur). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
tak, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti v zákonom určenej lehote podal
odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti

zmeniť tak, že určí odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 76.482,35 eur titulom zvýšenia bolestného
a 427.401,35 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Uviedol, že v predmetnej veci
bolo preukázané, že navrhovateľ nezavinene utrpel nezvratné a trvalé poškodenie zdravia, najmä
rozdrvením miechy, ktorá plní najvýznamnejšie a nezastupiteľné funkcie v ľudskom tele, luxáciu chrbtice,
kontúziu pľúc vpravo s fraktúrou predného oblúka rebier, pomliaždenie brušnej steny, zlomeninu

tela stavca Th 12, otras mozgu, čo zanechalo u neho závažné trvalé následky, predovšetkým však
poúrazovú paraplégiu (motorickú poruchu s nemožnosťou aktívne pohybovať s dolnými končatinami -
chôdza je pri tomto stave nemožná a pacient je odkázaný na invalidný vozík), postkomočný syndróm,
obmedzenie pohyblivosti Th-L chrbtice, inkontinenciu stolice, sfinkterové poruchy močového mechúra,
poúrazovú impotenciu, vážne duševné poruchy. Úraz je príčinou jeho nepriaznivého zdravotného stavu

na úrovni plnej invalidity. Sumár navrhovateľom uplatňovaného nároku z titulu mimoriadneho zvýšenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 15.180.000 Sk (503.883,69 eur).
Pokiaľ sa týka bolestného navrhovateľom uplatňovaný nárok z titulu mimoriadneho zvýšenia predstavuje
zvýšenie o 56,473214-násobok a predstavuje sumu 2.304.107,143 Sk, t.j. 76.482,35 eur (680 bodov
x 60 Sk x 56,473214). Súd navrhovateľovi nepriznal požadovaný 56,4732-násobok mimoriadneho

zvýšenia bolestného, priznal len 10-násobok, čo predstavuje sumu 408.000 Sk. Navrhovateľ má za
to, že pri svojej úvahe o primeranosti rozsahu odškodnenia vychádzal súd na základe vykonaných
dôkazovaskutkovýchzisteníznesprávnehoprávnehoposúdenia,nakoľkonebolarešpektovanázásada
primeranosti medzi poškodením zdravia a priznanou peňažnou náhradou. Vychádzajúc najmä z dôvodu,
že navrhovateľ trpel mimoriadnymi bolesťami, psychickými i duševnými útrapami, a to v dôsledku

nezavineného poškodenia zdravia, nie je možné prisvedčiť záveru súdu o primeranosti mimoriadneho
zvýšeniaodškodneniabolestnéholenvovýške10-násobku.Takýtozáverjevrozporesust.§2vyhlášky,
podľa ktorého odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu
liečenia. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, z ktorých vyplývajú vyššie priznané
nároky z titulu mimoriadneho zvýšenia bolesti, a to napríklad na 70.070 eur, 147.132 eur, 75.582,05

eur. Pokiaľ sa týka mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, tak ním uplatňovaný
nárok z titulu mimoriadneho zvýšenia SSÚ o 56,473214-násobok predstavuje sumu 12.875.892,86 Sk
(427.401,35 eur) (3.080 bodov x 60 Sk x 56,473214). Súd síce dospel k záveru, že sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa pre mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, nedostatočne
však prihliadol na skutočnosti, ktoré boli v konaní preukázané, už iba vek navrhovateľa 25 rokov a to,

že bol na prahu produktívneho života, bolo samo o sebe závažnou skutočnosťou hodnou osobitného
zreteľa. Navrhovateľ bude ochrnutý až do konca svojho zničeného života tým, že je odkázaný výlučne
na pomoc iných osôb, stratil dôstojnosť nezávislého človeka, stratil možnosť mať vlastné deti, nakoľko
trpí poúrazovou impotenciou. Súd mal preukázané, že u navrhovateľa boli dané predpoklady, aby hrával
ako hráč prvú futbalovú ligu, vo futbale mal veľké ciele, chcel byť profesionálnym hráčom, robil všetko

pre to, aby tak bolo, avšak z dôvodu poškodenia zdravia došlo u neho k zmareniu vytúženého cieľa. Pri
zistenom výraznom mnohostrannom obmedzení navrhovateľa vo všetkých oblastiach života považuje
výšku odškodnenia z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia priznanú súdom prvého stupňa
vo výške 30-násobku základného počtu bodov za neprimeranú. Pokiaľ sa týka miery spoluzavinenia
navrhovateľa, nesúhlasí so znížením náhrady o 10%. Účelom bezpečnostného pásu je zadržať telo

cestujúceho v prípade čelného nárazu. V nimi skúmanom prípade k čelnému nárazu nedošlo, došlo
k rotácii motorového vozidla. MUDr. Ján Pamula v znaleckom posudku uviedol, že pri predmetnejdopravnej nehode je isté len to, že použitím bezpečnostného pásu by bol navrhovateľ udržaný na
sedadle automobilu a nebol by vymrštený z vozidla. Neznamená to však, že by navrhovateľ v takom
prípade nemohol utrpieť zranenia i závažné podobného charakteru ako utrpel iným mechanizmom.

Na pojednávaní znalec uviedol, že sa stretol s veľa prípadmi dopravných nehôd, keď osoba pripútaná
bezpečnostnými pásmi utrpí zranenie chrbtice, ktoré vzniká aj kompresiou. Pri rotujúcom vozidle, môžu
na telo poškodeného pôsobiť sily, ktoré ho ho pritlačia do sedadla a vplyvom váhy hornej polovice tela
dochádza najčastejšie u driekových stavcov k nadmernej kompresii, ktorá vedie k zlomeniu stavca.
Nemožno teda urobiť záver, že na vzniku škody sa spolupodieľali samotní poškodení. V konaní nebola

preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti navrhovateľom a škodou, čím
neboli naplnené všetky predpoklady jeho vzniku zodpovednosti za škodu. K moderačnému právu, ktoré
aplikoval súd prvého stupňa uviedol navrhovateľ, že s ním nesúhlasí. Prvostupňový súd opomenul pri
svojom rozhodovaní brať do úvahy, že ust. § 450 OZ má slúžiť na zmiernenie vplyvu zodpovednosti za
škodu škodcu v prípade, keď by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na
všetky okolnosti prílišnú tvrdosť. V skúmanom prípade nie je možné hovoriť o prílišnej tvrdosti vo vzťahu

k odporcovi ani o danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa. Na prípad sa vzťahuje zákonné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Prvoradým účelom zákonného
poistenia je predovšetkým ochrana poškodeného v záujme plného odškodnenia jeho osoby. Odporca
ako poistený má z tohto poistenia právo, aby poisťovateľ (vedľajší účastník na strane odporcu) za
neho nahradil navrhovateľovi v rozsahu a výške podľa osobitných predpisov uplatnené a preukázané

nároky na náhradu vzniknutej škody na zdraví. Využitím moderačného práva súdom došlo k citeľnému
zásahu do subjektívneho práva navrhovateľa ako poškodeného na náhradu celej škody, pričom súd pre
takýto radikálny zásah nemal splnené predpoklady predovšetkým v spojení s poistným krytím povinnosti
odporcu. K odvolaniu doložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 265/08, Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 6 Co 309/2007, sp. zn. 5 Co 381/2008, Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 343/09.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že napadnuté rozhodnutie
považuje v zamietajúcom výroku za vecne správne a navrhuje rozsudok potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1O.s.p., postupom podľa

ust. § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 2C/159/2008 je mimoriadne zvýšenie
náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, ktorého sa navrhovateľ domáha na odporcovi
zaplatením sumy 15.180.000 Sk, t.j. 503.883,69 eur, ktorá suma predstavuje 56,473214-násobok
základného bodového ohodnotenia, čo pri bolestnom predstavuje sumu 76.482,35 eur (680 bodov x 60

Sk x 56,473214) a pri sťažení spoločenského uplatnenia sumu 427.401,35 eur (3.080 bodov x 60 Sk
x 56,473214).

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bola navrhovateľovi priznaná na mimoriadnom zvýšení bolestného suma 8.776 eur a sťaženia
spoločenského uplatnenia v sume 158.713 eur, keď pri bolestnom priznaná suma predstavuje 10-

násobok a pri sťažení spoločenského uplatnenia 30-násobok základného bodového ohodnotenia po
odpočítaní už zaplatenej náhrady v celkovej sume 240.000,- Sk , 10% za spoluzavinenie navrhovateľa
(navrhovateľ nebol pripútaný bezpečnostným pásom) a odrátaní 20% za aplikáciu moderačného práva,
keď dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v osobných pomeroch odporcu.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 27.07.2001 asi o 08:50 hod. na ceste I/51 v úseku

Radošovce - Senica viedol odporca osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra EVČ: SI 080 AG, v
ktorom sedeli ešte tri osoby, pričom neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii na ceste a pri predchádzaní
iného osobného motorového vozidla strhol riadenia vľavo, následne vpravo, čím vozidlo dostalo šmyk,
narazilo do iného vozidla, s vozidlom zišiel z vozovky, prevrátil sa v ľavej priekope, navrhovateľa
vymrštilo z vozidla, v dôsledku čoho utrpel zranenia. Z uznesenia OP Skalica PV385/01-17 zo dňa

10.10.2001 právoplatného dňa 09.11.2001 mal súd preukázané, že trestné stíhanie proti obvinenémuA. L., teda odporcovi, pre trestný čin ublíženia na zdraví, bolo podľa § 307 ods. 1 Trestného poriadku
podmienečne zastavené, pretože obvinený A. L. sa k trestnej činnosti priznal. Odporca nebol vo
vozidle riadne pripútaný, v dôsledku čoho došlo k jeho vymršteniu z vozidla s následným pádom a

nárazom na tvrdú podložku - zem pri nefyziologickom ohybe chrbtice. V dôsledku tejto nehody utrpel
navrhovateľ nasledovné zranenia: rozdrvenie miechy, luxáciu chrbtice Th 12-L1, kontúziu pľúc vpravo
s fraktúrou predného oblúka rebier, pomliaždenie brušnej steny, zlomeninu tela stavca Th 12, početné
exkoriácie DKK a chrbta a otras mozgu. Liečenie bolo sprevádzané vytváraním dekubitov a bolo veľmi
bolestivé. Následkom týchto ťažkých poranení zostali u navrhovateľa trvalé následky na jeho zdraví,

poúrazová kvadruparéza, postkomočný syndróm, obmedzenie pohyblivosti chrbtice, inkontinencia
stolice, sfinterove poruchy močového mechúra a plošné jazvy po sakrálnom dekubite na chrbtici.
Navrhovateľ je trvale pripútaný k invalidnému vozíku a je odkázaný na opateru inej osoby. Uvedené
zranenia utrpel vo veku 25 rokov, v dôsledku čoho sa jeho život úplne zmenil, po všetkých stránkach ho
deprimuje, nevie sa so situáciou vyrovnať. Znaleckými posudkami bolo bolestné obodované základným
počtom bodov 680 a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom bodov 3.800. Výška jedného bodu bola

v súlade s vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia účinnej v
čase dopravnej nehody v sume 60 Sk. Vedľajší účastník pred začatím konania zaplatil navrhovateľovi
titulom bolestného sumu 40.800 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 199.200 Sk dňa
25.03.2002. Tieto skutočnosti nie sú medzi účastníkmi konania sporné. Sporná je výška mimoriadneho
zvýšenia náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., súd môže vo výnimočných prípadoch hodných
mimoriadneho zreteľa primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie sadzby odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia bez akéhokoľvek obmedzenia, hlavne bez ohľadu na základný počet bodov
získaný lekárom. Predpokladom primeraného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
je existencia takých skutočností, ktoré odôvodňujú záver, že obmedzenie poškodeného nemožno

vyjadriť len základným odškodnením.

Odvolací súd má za to, že pokiaľ sa týka bolestného, súd prvého stupňa správne zistil vytrpené bolesti
navrhovateľom, a to spočívajúce v tom, že po nehode a po prebratí z bezvedomia navrhovateľ zistil,
že si necíti dolné končatiny, nemôže nimi pohybovať. Bol to tragický moment v jeho živote, pociťoval
intenzívne bolesti chrbtice, brucha, s vyžarovaním do dolných končatín. Počas prevozu do nemocnice,

výraznejšie po ďalšom prevoze do Bratislavy na Kramáre, kde bol operovaný, pričom pooperačný
priebeh bol takisto nesmierne bolestivý, od 15.08.2001 do 20.02.2002 bol hospitalizovaný v Národnom
rehabilitačnom centre Kováčová, kde mal veľké psychické ťažkosti, nemohol spávať, po úraze i v
súčasnosti má vážne psychické ťažkosti a jednoznačne ťažké poúrazové následky. Trvale ho trýznia
myšlienky z ochrnutia so strachom o budúcnosť. Liečba navrhovateľa bola pre spazmy dlhodobá,

vznikali mu preležaniny, mal podávané lieky na tlmenie bolesti, MUDr. W. v posudku poukazoval na
psychickú bolesť, ktorá nie je vo vyhláške bodovo ohodnotená, ale malo by sa na ňu v celkovom
bodovom hodnotení bolestného prihliadať. Počas pobytu v Kováčovej každodenne boli navrhovateľovi
robené malé chirurgické zákroky na odstraňovanie preležanín a každodenné preväzovanie. Prognóza
do budúcna je zlá, ochrnutie je trvalé. I napriek ochrnutiu dolných končatín v mieche sa nachádzajú

motorické bunky, ktoré si autonómne nekoordinovane riadia postihnuté končatiny, čoho výsledkom sú
tzv. spazmy, t.j. stuhnutie tela, čo je sprevádzané bolesťou. Znalec konštatoval, že ani psychologická
pomoc či psychiatrická liečba by ho nezbavila ťažkých trýznivých myšlienok z ochrnutia, neustále trpí
psychickými ťažkosťami a nespavosťou. V noci sa budí na bolesti nôh, užíva lieky na spanie a lieky
utišujúce bolesť. Takýmto bolestiam však podľa názoru odvolacieho súdu je primerané mimoriadne

zvýšenie odškodnenia na 20-násobok, čo zohľadňuje aj bolesti pretrpené a aj stále pretrvávajúce tak
fyzické, ako aj psychické. 20-násobok mimoriadneho zvýšenia bolestného predstavuje sumu 27.086,23
eur (680 bodov x 60 Sk / 1 bod x 20 ).

Mimoriadne zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia je aplikovateľné v prípadoch,
kedy je zrejmé, že poškodenie na zdraví má preukázateľné nepriaznivé následky na život poškodeného

pre uspokojovanie jeho potrieb a pre plnenie úloh vyplývajúcich z jeho spoločenského postavenia.
Škoda na zdraví pri posúdení všetkých činností navrhovateľa v živote nevyhnutne v sebe zahŕňa
psychickú škodu, škodu v sexuálnej sfére, stratu pracovných príležitostí, ujmu schopnosti súťaživosti
a schopnosti dosahovať zisk, stratu potešenia zo života, duševnú skleslosť, skľúčenosť, existenciálnuujmu, stratu životného komfortu, zníženie psychickej a fyzickej integrity. Odškodnenie za sťaženie
spoločenského uplatnenia plní v zmysle právnej úpravy satisfakčnú funkciu. Ide o odškodnenie, ktoré
sa poskytuje len jednorazovo a ktorým sa tak majú jednorazovo kompenzovať tiež všetky budúce

strádania poškodeného. Výška odškodnenia preto musí rešpektovať jeho reparačný charakter a byť i
naplnením tej tézy, podľa ktorej odškodnenie má slúžiť kompenzácii obmedzení plynúcich z poškodenia
zdravia aj tak, aby skoršie často aj výraznejšie pociťované radosti a neskoršia strata možnosti tieto
prežívať v dôsledku poškodenia zdravia mohli byť prinajmenšom čiastočne vynahradené, zmiernené
niečím, čo poškodenému môže naopak privodiť isté potešenie alebo radosť. Z vykonaného dokazovania

jednoznačne vyplynulo, že dopravná nehoda sa stala navrhovateľovi vo veku 25 rokov v dôsledku
zranení pri dopravnej nehode sa stal invalidným. V čase pred nehodou sa vyučil v odbore automechanik,
pracoval u viacerých zamestnávateľov, naposledy v spoločnosti INA Skalica. Po úraze dokončil štúdium
formou nadstavbového štúdia na Združenej strednej strojníckej škole. Pred úrazom viedol plnohodnotný
život, mal priateľku, s ktorou plánovali spoločnú budúcnosť, svadbu, založenie rodiny, žili aktívnym
spôsobom života, chodili na výlety, zábavy. Z výpovede priateľky navrhovateľa ako svedkyne vyplynulo,

že po úraze sa navrhovateľ zmenil vo svojom správaní, nechcel chodiť do spoločnosti, často sa hádali,
navrhovateľ na ňu začal žiarliť a asi po roku sa rozišli. V súčasnosti navrhovateľ nadviazal vzťah s
inou ženou, jedná sa však zatiaľ o vzťah krátkodobý. Je otázne, či pretrvá do budúcna vzhľadom
na postihnutie navrhovateľa, ktorý trpí poúrazovou impotenciou a založenie rodiny je v jeho prípade
nemožné. Pred úrazom veľmi rád tancoval, chodil na zábavy, plesy, diskotéky, mal záľubu v ľudových

tancoch. V súčasnosti sa spoločenských aktivít zúčastňuje sporadicky, trpí pocitom menejcennosti, pred
úrazom jazdil na motorke, na traktore, na koňoch, keď so zapriahnutými koňmi obrábal pole, v súčasnosti
nemôže robiť žiadne práce, ktoré vykonával pred nehodou. Je obmedzený, avšak nie úplne vylúčený zo
športovej činnosti, aktívne sa venuje športu - hrá stolný tenis, kde dosahuje výborné výsledky, zúčastňuje
sa na medzinárodných podujatiach, dva krát sa zúčastnil na paraolympiáde. Pred nehodou bolo jeho

najväčšou ambíciou stať sa profesionálnym futbalistom. Vo futbale mal veľké ciele, robil všetko pre to,
nevynechával tréningy, zápasy, aby si splnil svoj vytúžený cieľ. Takže šport je jediná aktivita, ktorej sa
môže venovať aj po úraze, avšak nejedná sa o futbal, ale o stolný tenis. U navrhovateľa jednoznačne
v porovnaní s predpokladmi, ktoré mal pred dopravnou nehodou ako zdravý človek vo veku 25 rokov,
došlo k zúženiu a v niektorých oblastiach k úplnému vylúčeniu pre uplatnenie sa vo všetkých sférach

jeho života a pôsobenia v spoločnosti. Navrhovateľ je od hrudníka ochrnutý, nie je schopný kontrolovať
odchod moču a stolice, nie je schopný akéhokoľvek pohlavného života, je odkázaný na invalidný vozík,
pri základných životných úkonoch je nesebestačný, odkázaný na celodennú starostlivosť a pomoc iných
osôb. Odvolací súd v danom prípade mal za to, že primeranosť zvýšenia je založená na objektívne
preukázateľných skutočnostiach, keď u navrhovateľa došlo k absolútnej strate jeho spoločenského

uplatnenia, je tak vyradený zo života, nie je schopný sám sa obslúžiť, je doživotne odkázaný na
pomoc iných, pričom primerané zvýšenie takémuto stavu považoval odvolací súd vo výške 40-násobku
základného bodového ohodnotenia, ktoré predstavuje sumu 302.728,54 eur (3800 bodov x 60 x 40).

Odvolací súd pri spoluzavinení navrhovateľa z dôvodu nepripútania sa považoval 10%-né zníženie
náhrady súdom prvého stupňa za primerané, keď sa plne stotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa,

ktorý správne skonštatoval, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že k ťažkému poraneniu chrbtice
navrhovateľa prišlo v dôsledku jeho vymrštenia z vozidla z dôvodu nepripútania sa bezpečnostnými
pásmi a následným nefyziologickým ohybom chrbtice pri páde na zem. Navrhovateľ tým, že sa
nepripútal, porušil svoju povinnosť, v dôsledku čoho utrpel predmetné zranenia. Špekulácie o tom, či
by utrpel zranenia, ak by bol pripútaný a v akom rozsahu, sú v danom prípade irelevantné, keďže k

jeho zraneniu došlo práve tým, že bol vymrštený z vozidla v dôsledku nepripútania sa bezpečnostnými
pásmi. Takže 10%-né zníženie v zmysle § 441 OZ považoval odvolací súd za správne. Po odrátaní
10% z odvolacím súdom priznanej náhrady a to z 20-násobku bolestného bolestné predstavuje sumu
24.377,61 eur a zo 40-násobku sťaženia spoločenského uplatnenia toto predstavuje sumu 272.455,69
eur, na ktoré sumy má navrhovateľ právo ako na primerané zvýšenie náhrady bolestného a sťaženia

spoločenského uplatnenia.

Vzhľadom ku skutočnosti, že vedľajší účastník už poskytol navrhovateľovi určité plnenie, bolo potrebné
toto od uvedených súm odrátať. Dňa 25.3.2002 navrhovateľovi bolo vyplatených 40.800,- Sk ( 1.354,31
eur) na bolestnom a 199.200,-Sk ( 6.612,22 eur ) za sťaženie spoločenského uplatnenia. V priebehu
odvolacieho konania, teda po rozhodnutí súdu prvého stupňa, došlo k ďalšej úhrade bolestného a

sťaženia spoločenského uplatnenia vedľajším účastníkom, čo potvrdil právny zástupca navrhovateľa ivedľajší účastník, a to v súlade s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa tak, že vedľajší účastník
zaplatil po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa napadnutého odvolaním navrhovateľovi sumu 8.776
eur na bolestnom a 158.713 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia.

Navrhovateľvodvolanínamietolzníženienáhradyo20%zdôvoduuplatneniamoderačnéhoprávapodľa
§ 450 OZ. Odvolací súd v tejto časti sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa. Má za to, že
aplikácia tohto ustanovenia nie je dôvodná. Súd prvého stupňa dôvodil osobnými pomermi odporcu, teda
tým, že utrpel pri dopravnej nehode takmer totožné zranenia, avšak odporca je zodpovedný za dopravnú
nehodu, takže nie je možné prihliadať na jeho osobné pomery, pokiaľ sa týka majetkových pomerov,

tieto súd prvého stupňa nezisťoval a nemal ich preukázané. Navyše, v danom prípade správne dôvodil
v odvolaní navrhovateľ, že aplikácia tohto ustanovenia a pomery odporcu sú irelevantné z dôvodu, že
plnenie poskytuje namiesto odporcu vedľajší účastník, a to titulom zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 220 O.s.p. zmenil, určil odporcovi povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi titulom bolestného sumu 14.247,30 eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
sumu 107.130,47 eur. Uvedené sumy predstavujú u bolestného 20-násobok po odrátaní 10% za
spoluzavinenie navrhovateľa a už zaplatených súm (1.354,31 +8.776 eur) a u sťaženia spoločenského
uplatnenia 40-násobok po odrátaní 10% za spoluzavinenie a už zaplatených súm vedľajším účastníkom
( 6.612,22 +158.713 eur) Vo zvyšnej zamietajúcej časti ( keďže navrhovateľ požadoval 56,473214

násobok pri oboch nárokoch ) rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa týka poplatkovej povinnosti tu odvolací súd, keďže zmenil sumy priznané navrhovateľovi musel
v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmeniť aj výšku poplatkovej povinnosti odporcu, ktorá mu vznikla v zmysle
ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch vo výške v súlade s pol. 1 sadzobníka súdnych
poplatkov 16.596,50 eur, ktorú sumu je povinný zaplatiť Okresnému súdu Skalica.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.