Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 13, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225564
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2213225564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., IČO: 35 815 256, so sídlom Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, zastúpeného:
JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, (zn. 1740305) proti žalovaným: 1. Q. N., N.. XX. H. XXXX, bytom
S. XX, F. Š., 2. J. É., N.. XX. Q. XXXX, bytom K. XXX/XX, F. Š., 3. V. K., N.. XX. B. XXXX, bytom S. XX,
F. Š.Á., 4. T. B., N.. XX. Q. XXXX, bytom R. XXX/X, F. Š., o 795,40 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi 179,99 € z titulu ceny plynu a 0,60 € z titulu náhrady
nákladov s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

- 41,57 € od 14. decembra 2010 do 13. marca 2011,

- 138,41 € od 1. augusta 2010 do 13. marca 2011,

a to v mesačných splátkach po 20 € zročných k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka
je zročná 15. apríla 2015 a omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

II. Žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 179,99 € z titulu ceny plynu a 0,60 € z titulu náhrady
nákladov s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

- 41,57 € od 14. decembra 2010 do 13. marca 2011,

- 138,41 € od 1. augusta 2010 do 13. marca 2011,

a to v mesačných splátkach po 60 € zročných k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka je
zročná 15. apríla 2015 a s omeškaním s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého

plnenia.

III. Žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 179,99 € z titulu ceny plynu a 0,60 € z titulu náhrady
nákladov s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

- 41,57 € od 14. decembra 2010 do 13. marca 2011,

- 138,41 € od 1. augusta 2010 do 13. marca 2011,

a to v mesačných splátkach po 20 € zročných k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka je
zročná 15. apríla 2015 a s omeškaním s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

IV. Žalovaná v 4. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 179,99 € z titulu ceny plynu a 0,60 € z titulu náhrady

nákladov s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy- 41,57 € od 14. decembra 2010 do 13. marca 2011,

- 138,41 € od 1. augusta 2010 do 13. marca 2011,

a to v mesačných splátkach po 50 € zročných k 15. dňu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka je

zročná 15. apríla 2015 a s omeškaním s plnením čo len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia.

V. V časti o zaplatenie 75,46 € z titulu náhrady škody za neoprávnený odber plynu s 9 % ročným úrokom
z omeškania od 4. novembra 2010 do 13. marca 2011 sa žaloba zamieta voči všetkým žalovaným.

VI. Žalovaní v 1. až 4. rade sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 38,48 € (pozostávajúce
len z trov konania bez trov právneho zastúpenia), do 30 dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr.

Jána Šoltésa, advokáta, každý v jednej štvrtine.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 13. decembra 2013 domáhal voči žalovaným zaplatenia istiny 795,40
€ s príslušenstvom vymedzeným vo výroku „v rovnakom pomere“. V žalobe predniesol, že s pôvodným
odberateľom uzavrel zmluvu o dodávke plynu, na základe ktorej mu dodával plyn a odberateľ mal platiť

cenu zaň, ktorú mu vyfakturoval v sume 166,23 + 553,65 €. Okrem toho mu vyfakturoval aj neoprávnený
odber plynu v sume 75,46 € a náhradu nákladov v sume 2,40 €. Odberateľ zomrel a dedičstvo po ňom
nadobudli žalovaní.

2. Žalovaní, ktorým bola žaloba doručená do vlastných rúk, sa k nej nevyjadrili. Na pojednávaní však
nároky žalobcu v podstate uznali, okrem nároku z neoprávneného odberu plynu, ktorého výpočet je

podľa nich nejasný.

3. Súd na prerokovanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), na ktoré sa dostavili len
žalovaní. Žalobca sa ospravedlnil a o odročenie nepožiadal, v dôsledku čoho súd konal pojednávanie
v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na ňom vykonal dokazovanie listinami (faktúrou č.
XXXXXXXXXX a osvedčením o dedičstve sp. zn. 11 D 39/2011) a v spojení so všeobecne známymi,

resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobca a otec žalovaných - P. N. (ako odberateľ plynu v domácnosti), N.. XX. H. XXXX, uzavreli
pred rokom 2009 zmluvu o dodávke zemného plynu do odberného miesta S. XX, F. Š..

b) Na základe tejto zmluvy žalobca za odobratý plyn vystavil P. N. faktúry takto:

- za obdobie 19. júna 2009 do 18. júna 2010 v sume 553,65 € splatnú 31. júla 2010,

- za obdobie 19. júna 2010 do 29. júna 2010 v sume 166,29 € splatnú 13. decembra 2010.

Keďže tieto faktúry neboli včas uhradené, zaslal žalobca P. N. aj dve upomienky (10. augusta a 10.
septembra 2010), za ktoré si vyúčtoval poplatok po 1,20 €. Následne došlo k ukončeniu zmluvného
vzťahu a 24. novembra 2010 aj k demontáži plynomeru.

c) Okrem uvedených faktúr žalobca vystavil aj ďalšiu faktúru z 19. októbra 2010, ktorou fakturoval „výšku
náhrady škody za prerušenie/obmedzenie distribúcie zemného plynu z dôvodu neoprávneného odberu“
vo výške 75,46 €. Nebolo však zistené, kedy a ako k takému prerušeniu/obmedzeniu došlo, aká škoda
žalobcovi v dôsledku neoprávneného odberu vznikla, aké podklady boli použité na jej výpočet. Zároveň
žalobca nepreukázal, prečo tieto skutočnosti nemožno dokázať.d) Dňa 13. marca 2011 P. N. zomrel a dedičstvo po ňom nadobudli žalovaní ako jeho deti v rovnakých
pomeroch (po jednej štvrtine). Predlženie dedičstva nebolo zistené, ani sa nevykonala jeho likvidácia.

e) Žalovaný v 1. rade pracuje ako maliar-natierač, práce má však nedostatok a nie je schopný na dlh

voči žalobcovi platiť viac než 20 € mesačne. Žalovaná v 2. rade je riadne zamestnaná a môže splácať
približne 60 € mesačne. Žalované v 3. a 4. rade sú tiež nezamestnané, prvá kvôli tomu nemôže platiť
mesačne viac než 20 €, druhá však s pomocou manžela dokáže splácať 50 € mesačne.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutočnosti v bode 4 písm. a) a b) žalovaní priznali (§ 120 ods. 3 O. s. p.) a súd preto nepovažoval

za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie na overovanie ich pravosti.

b) Predpoklady nároku na náhradu škody žalobca preukazoval len jedinou faktúrou č. XXXXXXXXXX.
Z tejto faktúry ako listinného dôkazu však vyplýva jedine to, že žalobca určitú sumu (75,46 €) fakturoval.
Nevyplývajú z nej však žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné zistiť, ako žalobca túto sumu určil
(vypočítal). Takéto dôkazné bremeno však podľa § 120 ods. 1 O. s. p. zaťažovalo žalobcu, pretože ten

tvrdil, že nárok na túto sumu mu vznikol. Vzhľadom na to, že z predložených dôkazov nebolo možné
tieto skutočnosti zistiť, uzavrel súd, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol a tieto predpoklady neboli
dokázané.

c) Skutkové závery v bode 4 písm. e) vyplývali z výpovedí žalovaných, o ktorých pravdivosti súd nemal
dôvod pochybovať.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Plyn je hnuteľnou vecou v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluva o dodávke plynu
medzi žalobcom a odberateľom plynu v domácnosti (teda nepodnikateľom) je svojou právnou povahou
kúpnou zmluvou v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z § 588 a 591 Obč. zák. potom vyplýva,
že odberateľ zemného plynu je povinný za dodaný zemný plyn zaplatiť dohodnutú cenu. Zo zisteného

skutkového stavu vyplýva, že otec žalovaných odobral plyn, ktorého cena bola celkovo 719,94 €, a túto
nezaplatil. Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa v pomere
hodnoty toho, čo z dedičstva nadobudli, k hodnote celého dedičstva. Smrťou P. N. tak zodpovednosť
za tento dlh prešla na jeho deti - žalovaných, ktorí podľa zisteného skutkového stavu nadobudli po
jednej štvrtine dedičstva. Každý zo žalovaných je tak zodpovedný za jednu štvrtinu dlhu, teda 179,99 €

(=719,94 : 4). Vzhľadom na to súd žalobe v tejto časti vyhovel (výroky I až IV).

7. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky
príslušenstvom pohľadávky. Súd mal za preukázané (a žalovaní uznali), že žalobca zaslal P. N. dve
upomienky. Keďže suma 1,20 € za jednu približne zodpovedá poštovnému Slovenskej pošty, a.s., za
doporučenú zásielku, súd ju po zohľadnení nákladov na papier, tlač a obálku považoval za primeraný

náklad na jednu upomienku. Keďže cieľom upomienky je predísť žalobe voči odberateľovi, považoval
ich súd za „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v zmysle cit. ustanovenia Obč. zák. Aj za tieto
náklady zodpovedajú žalovaní ako dedičia v rovnakom pomere, teda každý po 0,60 (= 2,40 : 4). Aj v
tejto časti preto žalobe vyhovel (výroky I až IV).

8. Nárok na úroky z omeškania sa zakladá na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. januára 2013, keďže omeškanie s platením podľa
jednotlivých faktúr vzniklo pred týmto dňom. I tieto nároky (aspoň do dňa smrti pôvodného odberateľa)
prešli na žalovaných v zmysle § 470 ods. 2 Obč. zák.9. Vzhľadom na to, že žalovaní (okrem žalovanej v 2. rade) sú v súčasnosti buď nezamestnaní alebo
majú problémy s hľadaním práce, a dlh nevznikol ich pričinením, ale prešiel naň z ich právneho
predchodcu, súd považoval za primerané nezaťažiť ich naraz celou sumou 179,99 €, ale za primerané

považoval splátky v sumách, ktoré sami žalovaní uviedli. K splateniu celej sumy by tak malo dôjsť v
priebehu 3 (u žalovanej v 2. rade), 4 (žalovaná v 4. rade), resp. 9 mesiacov (žalovaní v 1. a 3. rade),
pričom v zmysle § 160 ods. 1 druhej vety O. s. p. sa výhoda splátok žalovaným poskytuje len za
predpokladu, že budú určené splátky dodržiavať.

Vo zvyšku však nárok žalobcu nie je preukázaný.

10. Ustanovenie § 59 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (v znení účinnom do 31. decembra

2010) vymedzuje skutkové podstaty tzv. neoprávneného odberu plynu, medzi ktoré patrí aj odber v
rozpore s uzavretou zmluvou a nedodržanie zmluvne dohodnutých platobných podmienok. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je podľa § 59 ods. 2 cit. zákona povinný uhradiť skutočnú škodu, ak
vznikla, a ušlý zisk. Len v prípade, že nie je možné škodu vyčísliť, vypočíta sa v zmysle § 59 ods. 3
cit. zákona podľa všeobecne záväzného predpisu vydaného Ministerstvom hospodárstva SR (konkrétne

vyhláška č. 155/2005 Z. z.).

Podľa názoru súdu nie v prerokúvanej veci potrebné riešiť otázku, či právo na náhradu škody v § 59 ods.
2 cit. zákona je skutočne právom na náhradu škody v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Takýto záver je otázny najmä v prípade, keď neoprávnený odber spočíva len v nedodržaní zmluvne
dohodnutých platobných podmienok. V takom prípade totiž existuje medzi účastníkmi platná zmluva a

nároky by sa v prvom rade mali odvodzovať z nej, nie z (mimozmluvnej) zodpovednosti za škodu. Vo
výsledku však takáto úvaha nie je v prerokúvanej veci relevantná.

11. Z citovaného § 59 ods. 2 predovšetkým vyplýva, že predpokladom nároku dodávateľa plynu na
náhraduškodyjejejreálnyvznik,anároknajejnáhraduexistujelenvrozsahu,vakomtátoškodavznikla
(v akom je vyčíslená). Až v momente, keď ju nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých

podkladov, je možné pri jej výpočte (subsidiárne) postupovať podľa citovanej vyhlášky č. 155/2005 Z. z.
Dôkazné bremeno tejto skutočnosti pritom zaťažuje žalobcu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6 MCdo 8/2012). Žalobca je teda povinný tvrdiť a preukázať, že skutočnú výšku škody nie je možné
vyčísliť ustanoveným spôsobom. Túto povinnosť žalobca v prerokúvanej veci nesplnil.

12. Žalobca sa pri uplatnení výšky škody odvolával okrem iného aj na § 1 ods. 9 vyhlášky č.

155/2005 Z. z., podľa ktorého sa do výšky škody započítavajú náklady plynárenského podniku, ktorému
(správne má byť „ktoré mu“, pozn.) vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady
plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do
miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady
spojené s odstraňovaním jeho následkov. Podľa názoru súdu je z citovaného ustanovenia zrejmé, že

má ísť o také výdavky, ktoré sú priamo spojené s neoprávneným odberom plynu, resp. ktoré sú ním
priamo vyvolané a ich vynaloženie je nevyhnutné vzhľadom na neoprávnený odber plynu. Súvislosť
(vyvolanosť) nákladov s neoprávneným odberom musí byť objektívna a dostatočne bezprostredná. Do
tejto kategórie tak nemôžu patriť akékoľvek náklady, ktoré podnik vynaložil preto, že zistil neoprávnený
odber. Podnik tak nemôže sám definovať a voľne určovať, že určité svoje náklady budú považované za

náklady podľa § 1 ods. 9 cit. vyhlášky.

V prerokúvanej veci podnik uplatňuje voči žalovaným náklady vzniknuté prerušením/obmedzením
odberu. Podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, ako sú tieto náklady objektívne vyvolané
neoprávneným odberom, najmä ako sú spojené so zisťovaním alebo odstraňovaním následkov
neoprávneného odberu plynu. Ak dodávateľ plynu nechá prerušiť alebo obmedziť dodávku plynu

(prostredníctvom prevádzkovateľa distribučnej siete, § 43 ods. 2 písm. g/ zák. č 656/2004 Z. z.), nejde
totiž o náklady vyvolené neoprávneným odberom plynu, ale naopak, náklady na zabránenie ďalšiemu
odberu plynu. Takéto náklady (spojené s uzavretím odberného miesta a pod.) by však podniku vznikli
aj v prípade, že by došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy napr. v dôsledku výpovede, odstúpenia alebouplynutia doby zmluvy. Za daných okolností nie je zrejmé, prečo by tieto náklady mali priamo súvisieť
s neoprávneným odberom plynu.

13. V neposlednom rade však aj ustanovenie § 1 ods. 9 vyhl. č. 155/2005 Z. z. odkazuje na náklady,

ktoré podniku vznikli, teda na ich objektívne vymedzenie. Podnik je preto povinný pri uplatnení týchto
nákladov preukázať ich vznik a spôsob ich určenia, čo vyplýva z § 120 ods. 1 O. s. p. Pokiaľ tak
neurobí, neuniesol dôkazné bremeno. V prerokúvanej veci (ako už bolo uvedené) žalobca nepredložil
nič okrem jedinej faktúry, ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie uvedených skutočností. Nebolo
povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu. Tieto nedostatky nie sú vadou,

ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale majú za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností,
o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn.
4 Cdo 179/2012). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce
opodstatniť svoj uplatnený nárok na náhradu škody. Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde
by ho samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné (§ 118 ods. 2 O. s. p.); ak tak
žalobca neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.

14. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti o zaplatenie 75,46 € s úrokom z omeškania zamietol (výrok
V).

15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O. s. p. Žalobca aj žalovaní boli v časti úspešní. Pomer
úspechu žalobcu a žalovaných je 719,94 : 75,46, t. j. 90,5 % : 9,5 %. Náhradu trov tak treba pomerne
rozdeliť tak, že žalovaní nahradia žalobcovi (90,5-9,5=) 81 % jeho trov. Žalobca v určenej lehote (teda

do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku) nepredložil vyčíslenie trov právneho zastúpenia, v
ktorom by reflektoval situáciu, ktorá nastala po čiastočnom zamietnutí žaloby. Takéto vyčíslenie nemôže
nahradiť odkaz na vyčíslenie v žalobe urobené v podaní, ktorým žalobca ospravedlnil svoju neúčasť
na pojednávaní. Preto súd v zmysle § 151 ods. 2 O. s. p. mohol vziať zreteľ len na iné trovy konania
vyplývajúce zo spisu než trovy právneho zastúpenia. Zo spisu pritom vyplýva len žalobcom zaplatený

súdny poplatok v sume 47,50 €. Pri zohľadnení miery úspechu tak žalobca má nárok len na náhradu
sumy 38,48 € (81% x 47,50), ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť do rúk právneho zástupcu žalobcu (§
149 O. s. p.). Podľa § 140 ods. 1 druhej vety per analogiam O. s. p. znášajú žalovaní náhradu trov podľa
pomeru na veci, teda každý po jednej štvrtine.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a

O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak žalovaní dobrovoľne nesplnia uloženú povinnosť, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v
exekúcii.