Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312200816
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2312200816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: W. Z., rodená
W., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom M., Q. XX/XX, zastúpená advokátskou kanceláriou JAVOR-
TOKÁR, s.r.o., Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750 proti odporkyni: F. F., rodená
Z., narodená XX.XX.XXXX, bytom N. Z. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Vladimírom Haládikom,
Galanta, Clementisove Sady 1616, o určenie dedičského práva, na odvolanie odporkyne proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č.k. 25C/11/2012-134 zo dňa 27. januára 2014 vo veci samej a na odvolanie
navrhovateľky v časti náhrady trov konania takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho
zastúpenia vo výške 284,98 eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňaurčil,ženavrhovateľkajezákonnoudedičkoupoporučiteľovi
J.F.,narodenomXX.XX.XXXX,naposledybytomM.,Q.XX/XX,zomrelomdňaXX.XX.XXXX,akoosoba,
ktorá žila

s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, z toho
dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Odporkyni uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania 931,23 eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil

ustanoveniami § 460, § 461 ods. 1 a 2 a § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie
odôvodnil skutkovo vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, výsluchom navrhnutých
svedkov, predloženými listinnými dôkazmi, dedičským konaním po poručiteľovi J. F., spisom Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odbor kriminálnej polície Galanta ČVS: ORP-197/OVK-GA-2011. Z
vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka minimálne od mája 2009 do smrti poručiteľa dňa
XX.XX.XXXX žila s poručiteľom v druhovskom pomere. Bývali v jednom byte, v byte poručiteľa, a spolu
sa starali o spoločnú domácnosť. Túto okolnosť súd prvého stupňa charakterizoval ako skutočné trvalé

spolužitie navrhovateľky a poručiteľa v spotrebnom spoločenstve. Spolužitie navrhovateľky a poručiteľa
bolospontánne,čomunasvedčujúlistinnédôkazy:čestnéprehláseniez29.10.2009osvedčenénotárom,
že navrhovateľka s poručiteľom žili v druhovskom pomere. Ďalšími dôkazmi boli správy od realitných
kancelárií, že navrhovateľka s poručiteľom plánovali predať oba vlastné byty a založiť si trvalo spoločnú
domácnosť v kúpenom rodinnom dome. Samotná odporkyňa vo výpovedi pred orgánom činným v
trestnom konaní dňa 26.05.2011 potvrdila, že navrhovateľka žila s poručiteľom v druhovskom pomere.
Taktiež svedkyne E. a W. na pojednávaní potvrdili spolužitie navrhovateľky s poručiteľom za sledovanéobdobie. Potvrdila to i svedkyňa O. X., ktorej navrhovateľka prenechala svoj byt do dočasného užívania,
keďže sa navrhovateľka v máji 2009 aj so synom presťahovala k poručiteľovi. Navrhovateľka so
synom s poručiteľom nielen bývali v spoločnom byte, ale fungovali ako rodina, chodili na rodinné

návštevy aj k samotnej odporkyni, na spoločné výlety. Súd prvého stupňa skonštatoval po vyhodnotení
všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, že navrhovateľka nepochybne s poručiteľom
žila v spoločnej domácnosti, o spoločnú domácnosť sa spolu s poručiteľom starala najmenej počas
jedného roka pred smrťou poručiteľa. Z týchto dôvodov návrhu navrhovateľky vyhovel. Procesne
úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Náhrada trov konania

pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa vo veci samej
a právny zástupca navrhovateľky v časti náhrady trov konania.

Odporkyňa v odvolaní uvádzala, že v konaní nebolo preukázané, že navrhovateľka bola odkázaná
výživou na poručiteľa J. F., nakoľko mala vlastné zamestnanie a príjem. Nebolo preukázané, že žila s
poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu

sa starala o spoločnú domácnosť. Je pravdou, že sa navrhovateľka občas zdržiavala v byte poručiteľa,
zrejme s ním aj intímne žila. Týmto skutočnostiam však netreba pripisovať príliš veľkú dôležitosť. Kvalita
tohto spolužitia nebola taká, s akou spája ustanovenie § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne
dôsledky. O čestnom prehlásení bolo preukázané, že vzniklo účelovo pre zahraničného zamestnávateľa,
aby poručiteľa uvoľňoval z práce, resp. na daňové úľavy. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby

navrhovateľka dedila po poručiteľovi v podiele ako jeho matka. Svedkyňa W. napriek tomu, že poškodila
svoju povesť vydatej ženy, jednoznačne potvrdila, že s poručiteľom mala od roku 1995 až do jeho smrti
intímny vzťah. Mimoriadne dôležitou je výpoveď svedka Y. W., ktorý potvrdil vzťah poručiteľa so svojou
manželkou, chodil s poručiteľom na zálety v Nemecku a v Rakúsku, ako aj na Slovensku do rôznych
erotických klubov. V konaní nebolo preukázané spoločné hospodárenie, všetky náklady na bývanie

znášal poručiteľ. O vytvorení spoločnej kasy doma, do ktorej mali obaja prispievať, neboli predložené
žiadne dôkazy. Navrhovala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrh navrhovateľky
zamietol, uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov celého súdneho konania.

Právnyzástupcanavrhovateľkyvodvolanívčastináhradytrovprávnehozastúpeniauvádzal,ževkonaní
došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľke náhradu trov

konaniatak,akosijuuplatnila.Nezdôvodnil,prečomázato,ženiejemožnévyjadriťhodnotudedičského
práva navrhovateľky v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z toho dôvodu
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na nález
Ústavného súdu SR č. 42/2012. V dedičskom konaní po poručiteľovi J. F. bolo dedičstvo ocenené sumou
78.946,04 eur, z čoho podiel navrhovateľky činí 39.473,02 eur. Súd prvého stupňa mal pri rozhodovaní

o náhrade trov konania vychádzať z tejto hodnoty dedičstva. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Okresného súdu Galanta v časti trov konania zmenil a priznal navrhovateľke náhradu trov
konania ako boli vyčíslené jej právnym zástupcom.

K odvolaniu odporkyne sa vyjadrila navrhovateľka. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje
za vecne správny. Odporkyňa napáda správnosť skutkových zistení. V konaní bolo bez pochybností

preukázané, že najmenej po dobu jedného roka pred smrťou poručiteľa navrhovateľka žila s ním aj
so svojim maloletým synom v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starala. Poručiteľ nemal žiadnu inú
domácnosť, len tú, kde žil spolu s navrhovateľkou. Poručiteľ spoločnú domácnosť nemal so svedkyňou
W., ani s W., nemali ju pri práci v zahraničí, ale ju mal vo svojom byte. Právny zástupca odporkyne
po smrti poručiteľa tvrdil, že navrhovateľka a jej syn majú v byte poručiteľa svoje osobné veci, vyzýval

ich na uvoľnenie bytu. K predloženému čestnému prehláseniu navrhovateľka uvádzala, že týmto čestný
prehlásením osoby, ktoré ho podpísali, čestne deklarovali existujúcu skutočnosť, že spolu žijú ako
druh a družka. Odporkyňa v konaní vôbec nepreukázala, za akým účelom malo byť predmetné čestné
prehlásenie spísané. Nepreukázala, že bolo odovzdané zamestnávateľovi alebo daňovému úradu alebo
niekomu inému. Svedkyňa G. W. v trestnom konaní označovala navrhovateľku ako rodinu poručiteľa.

Potvrdila, že navrhovateľka a poručiteľ sa správali a vyjadrovali tak, že žijú v druhovskom pomere. Ak
chodila do bytu poručiteľa, chodila tam potajomky, o tom navrhovateľka nesmela vedieť. Svedkyňa W.vlastne potvrdila, že navrhovateľka a poručiteľ spolu žili ako druh a družka. Svedok W. sám uviedol,
že pri jeho návštevách u poručiteľa tam bola navrhovateľka. Viackrát do bytu poručiteľa nechodil z
dôvodu, že sa tam zdržiavala navrhovateľka. Potvrdil, že poručiteľ chcel mať s navrhovateľkou dieťa.

Teda svedok W. vypovedal v súlade s tvrdeniami navrhovateľky, že s poručiteľom pred jeho smrťou
žila v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starala. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa sú vecne
správne. Skutočnosti uvádzané odporkyňou v odvolaní nevyvracajú tieto zistenia, ale ich potvrdzujú.
Navrhovateľka navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil a priznal navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len O.s.p.), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Odvolacísúdvovecirozhodolpodľa§214ods.2O.s.p.beznariadeniaodvolaciehopojednávaniatak,že
rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom
konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa §
115a bez nariadenia pojednávania a nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o
konanievoveciachporušeniazásadyrovnakéhozaobchádzania,anariadeniepojednávanianevyžaduje

ani dôležitý verejný záujem.

Súd prvého stupňa v náležitom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie naplnenia
zákonných podmienok o nároku navrhovateľky a výsledky tohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený
skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného

nároku. Súd prvého stupňa vec v celom rozsahu správne právne posúdil, keď na vec aplikoval všetky
právne normy, ktoré i správne vyložil, odvolací súd zdieľa jeho právny záver vo veci.

Vzhľadom na to odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne,
výstižné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nezistil dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu odchýliť.

Dedičia zo zákona sú rozdelení do troch dedičských skupín. Dôvodom dedenia zo zákona v zmysle
týchto skupín nemusí byť vždy len príbuzenský vzťah (deti, rodičia a súrodenci) alebo manželský vzťah.
V zmysle ustanovení § 474 ods. 1 a § 475 O.z. dedia v druhej a aj v tretej skupine dedičov aj tí, ktorí
žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou s spoločnej domácnosti a ktorí sa
z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Príbuzenský

vzťah medzi poručiteľom a takýmto dedičom sa nevyžaduje.

Podľa ustan. § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej
skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku
pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.

V tejto skupine zákonných dedičov zákon uvádza aj osoby, ktoré s poručiteľom žili v spoločnej
domácnosti kvalifikovaným spôsobom, alebo boli výživou odkázaní na poručiteľa. Pôjde o osoby, ktoré
s poručiteľom prípadne ani nie sú v príbuzenskom pomere, ale žili s ním vo vzťahu, ktorý z hľadiska
citového, mravného a hospodárskeho sa podobal rodinnému vzťahu a v niektorých prípadoch ho možno
aj nahrádzal.Spoločnou podmienkou pre tieto ďalšie osoby je, že pred smrťou poručiteľa s ním žili najmenej rok v
spoločnej domácnosti a z tohto dôvodu sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli na neho odkázaní
výživou. Musí teda ísť o spotrebné spoločenstvo, ktoré spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 115.

Ustanovenie § 474 ods. 1 sa teda vzťahuje napríklad na spolužitie druha a družky, spolužitie dospelých
súrodencov, rôzne prípady neúplných rodín, spolužitie poručiteľa s nevlastnými deťmi a obvykle aj na
pestúnov.

Pojem domácnosti vyplýva z ustanovenia § 115 O.z.. V zmysle tohto ustanovenia ju tvoria občania, ktorí
spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Iba samo spolužitie osoby v domácnosti

poručiteľa, t.j. bývanie v spoločnom bytom, však ešte samo osebe nezakladá dedičský nárok takejto
osoby podľa ustanovenia § 474 ods. 1 O.z., prípadne ustanovenia § 475 O.z.. Predpokladá sa skutočné
a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú
inú domácnosť. Okrem presne určenej minimálnej dĺžky trvania tohto vzťahu, t.j. najmenej po dobu
jedného roka pred smrťou poručiteľa, je potrebné, aby súčasne bola splnená aspoň jedna z ďalších
dvoch podmienok - starostlivosť o spoločnú domácnosť z tohto dôvodu, alebo odkázanosť výživou na

poručiteľa. Starostlivosť o spoločnú domácnosť predpokladá, že spolužijúca osoba svojou osobnou
činnosťou, finančne, či akýmkoľvek iným spôsobom prispieva na udržiavanie tejto domácnosti, teda že
jej udržiavanie je motívom tejto jej činnosti. Pritom pri spoločnej domácnosti v zmysle ustanovenia § 115
O.z. sa spravidla vyžaduje spoločné bývanie.

V preskúmavanom prípade bolo svedeckými výpoveďami, výpoveďou navrhovateľky a z predložených

listinných dokladov jednoznačne preukázané, že navrhovateľka žila s poručiteľom najmenej od mája
2009 do smrti poručiteľa dňa XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti, o ktorú sa spoločne starali.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané naplnenie podmienok podľa ustan. § 474 ods. 1
Občianskeho zákonníka, že navrhovateľka je zákonnou dedičkou po poručiteľovi J. F., narodenom
XX.XX.XXXX, naposledy bytom M., Q. XX/XX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ako osoba, ktorá žila s

poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a z toho dôvodu
sa starala o spoločnú domácnosť.

K odvolaniu právneho zástupcu navrhovateľky proti výške priznaných trov právneho zastúpenia je treba
uviesť, že ide o konanie o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, ide o konanie, ktorého
predmet nemožno oceniť peniazmi, a to nielen pre účely určenia výšky súdneho poplatku, ale aj pre

účely určenia výšky náhrady trov konania.

Určenie,ženavrhovateľkajededičkoupoporučiteľoviJ.F.,ktoréjepredmetomkonania,niejepeňažným
plnením, ani vecou, ani právom, ktorých hodnotu by bolo možné vyjadriť v peniazoch. Tento princíp
platí aj pre určenie poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania, kedy podľa poznámky k položke
1 sa súdny poplatok vyberie podľa písmena b/ tejto položky, ako v prípadoch, keď nemožno predmet

konania oceniť peniazmi. Pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi platí, že výška
tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako v spore s neoceniteľnou
hodnotou veci.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ako vecne správny

podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil včítane správneho závislého výroku o náhrade trov
prvostupňového konania.

Navrhovateľke ako úspešnej v konaní priznal odvolací súd náhradu trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní za tri úkony právnej pomoci: odvolanie voči rozsudku súdu prvého stupňa v časti trov
konania 30,92 eur (§ 13a ods. 2 písm. b vyhl. č. 655/2004 Z.z.), vyjadrenie k odvolaniu odporkyne vo veci

samej 61,85 eur (§ 13a ods. 1 písm. a vyhl. č. 655/2004 Z.z.), účasť na vyhlásení rozsudku odvolacieho
súdu 31,26 eur (§ 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.); paušál: 2x8,04 + 1x8,39 eur = 24,47 eur; cestovné
na rase Bratislava-Trnava a späť vo výške 33,07 eur; náhradu za stratu času 4 x 13,98 eur = 55,92 eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia včítane DPH v sume 284,98 eur.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.