Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213204092
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213204092.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci Secapital S.á.r.L.,

2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembursko, IČ: B 108305, v konaní zastúpeného Advokátskou
kanceláriouGallo,s.r.o.,Jilemnického30,Martin,IČO:36715352protiodporcovi:V.L.,nar.XX.X.XXXX,
trvale bytom A. XXX, F., o zaplatenie 4.172,70 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi sumu 3.673,19 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 1.6.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 190,- € a titulom trov právneho zastúpenia
sumu vo výške 289,73 €, to všetko do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka dojednaná medzi Consumer Finance Holding a.s. a odporcom

vo Všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 1.8.2009, uvedená v bode 12.2 „Spoločnosť je
oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť
Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“, je
ako neprijateľná, n e p l a t n á .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.2.2013 právny predchodca navrhovateľa (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) súdu
doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 4.172,70 € spolu s

príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.172,70 € od 1.6.2010 do
zaplatenia) a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. uzatvoril dňa 20.12.2009 zmluvu o pôžičke č. 5004362, na základe ktorej mu boli
poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splatiť 77 mesačnými splátkami po 82,79 €
mesačne. Keďže odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, listom zo dňa 18.5.2010 vypovedal zmluvu
a odporcu vyzval na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy naraz.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením obsahu žiadosti/zmluvy o
poskytnutí pôžičky, všeobecných obchodných podmienok, výpovede zmluvy, doručenky, zmluvy o

postúpení pohľadávok spolu s prílohou, výpisu z príslušného registra navrhovateľa, uznesenia č.k.
13Ro/133/2013-33 zo dňa 26.11.2013, špecifikácie pohľadávky, prehľadu splátok a úhrad, všeobecných
obchodných podmienok, podania navrhovateľa, špecifikácie a ostatných ku spisu pripojených listín,
prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. dňa 17.3.2013, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu
pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy č. 5004362 zo dňa 20.12.2009, ktorá je predmetom tohto

konania. Tunajší súd uznesením č.k. 13Ro/133/2013-33 zo dňa 26.11.2013 pripustil zmenu účastníka na
stranenavrhovateľatak,ženamiestopôvodnéhonavrhovateľa(spoločnostiConsumerFinanceHolding,
a.s.) do konania vstúpila spoločnosť Secapital S.á.r.L..

Ako vyplynulo z predloženej žiadosti/zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20.12.2009,
predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 3.425,67 € za účelom
uhradenia záväzkov odporcu voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s.. Konkrétne išlo o

záväzky odporcu voči divízii Quatro, ev. číslo 1539375, dátum uzatvorenia zmluvy 15.6.2007, výška
pohľadávky: 472,32 €, voči divízii Slovenská požičovňa, ev. číslo 7050010, dátum uzatvorenia zmluvy:
12.3.2008, výška pohľadávky: 1.120, €,- €, voči divízii Quatro, ev. číslo 1725817, dátum uzatvorenia
zmluvy: 22.9.2008, výška pohľadávky: 258,32 € a voči divízii Slovenská požičovňa, ev. číslo 7052312,
dátum uzatvorenia zmluvy: 27.1.2009, výška pohľadávky: 1.575,03 €. V zmluve bolo určené splácanie

poskytnutej pôžičky v mesačných splátkach po 82,79 € s dobou splácania 77 mesiacov. Ako vyplynulo
z podania právneho predchodcu navrhovateľa zo dňa 18.5.2010, tento ku dňu 18.5.2010 vypovedal
zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5004362 a odporcu vyzval na úhradu dlžnej sumy 3.698,03
€ do 5 dní od vypovedania zmluvy. Odporca prevzal predmetnú výpoveď zo zmluvy dňa 26.5.2010.
Z predloženého prehľadu úhrad vyplynulo, že odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa titulom

pôžičky nič neuhradil.

Odporca v priebehu konania požiadal súd o povolenie zaplatenia dlžnej sumy v mesačných splátkach po
10,- €. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s manželkou a maloletým dieťaťom. Ich celkový mesačný
príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov vo výške 260,- €. On má dve vyživovacie
povinnosti ( a to voči svojmu potomkovi z prvého manželstva, voči ktorému má určenú vyživovaciu

povinnosť vo výške 50,- € mesačne a voči potomkovi pochádzajúcemu zo súčasného manželstva).
Spolu s manželkou a maloletým dieťaťom bývajú v rodinnom dome, ktorý nadobudli počas manželstva.
Jeho manželka je tiež vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Fiat, rok výroby 2000.V súvislosti
s bývaním ich mesačné výdavky pozostávajú zo zálohovej platby za vodu vo výške 20,- €, za elektrinu
vo výške 50,- €. Taktiež uhrádzajú splátku hypotekárneho úveru vo výške 70,- € mesačne. Majú aj iné

záväzky, ktoré však uhrádzajú podľa svojich možností. Do mája 2014 bol zamestnaný a do toho času
mu boli vykonávané zrážky z príjmu. V máji 2014 stratil zamestnanie, pričom odvtedy do súčasnej doby
bol zamestnaný len dva mesiace. Jeho manželka je vedená v evidencii nezamestnaných. Zamestnanie
si v súčasnej dobe nehľadá, keďže je gravidná.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

d) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia pôžičky, sankčnej pokuty, pokuty za vypovedanie
ako aj pokuty za omeškania, ktoré boli medzi účastníkmi zmluvy dojednané pre prípad porušenia zmluvy.

Podľa bodu 12.2. Všeobecných obchodných podmienok si navrhovateľ uplatnil na zaplatenie i zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky, ktorá zmluvná pokuta je v zmysle bodu 12.2. všeobecných
obchodných podmienok splatná v 30 deň po splatnosti jednotlivej splátky. Zmluvná pokuta bola
dojednaná pre prípad omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky.Podľa § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ ako právny dôvod vzniku svojho uplatneného nároku udával zmluvu o úvere a teda súd
sa musel zaoberať otázkou, či táto spotrebiteľská zmluva (podľa obsahu) bola uzavretá v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami.

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal zaplatenia dlžnej istiny úveru a sankčnej pokuty, ktorá bola
medzi účastníkmi zmluvy dojednaná pre prípad porušenia zmluvy.

V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom poskytnutej
pôžičky. Súd na predmetný záväzkovoprávny vzťah aplikoval príslušné ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskehozákonníkaakoajzákonač.258/2001Z.Z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, keďže predmetný záväzkovoprávny vzťah považoval za spotrebiteľský, pričom

medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. a, b zákona
č. 258/2001 Z.z.). Súd mal v konaní preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom došlo dňa 20.12.2009 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli
odporcovi poskytnuté finančné prostriedky na prefinancovanie skôr poskytnutých pôžičiek, ktoré sa
zaviazal vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa v mesačných splátkach po 82,79 € s dobou

splácania 77 mesiacov, celkove vo výške 6.374,83 €. Odporca titulom poskytnutého úveru nič neuhradil.
Navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku nasledovne: titulom dlžnej istiny suma vo výške 3.673,19 € a
titulom zmluvnej pokuty suma vo výške 499,51 €, celkove teda sumu vo výške 4.172,70 €.

Z vykonaného dokazovania nebolo sporné, že navrhovateľ na základe zmluvy o pôžičke odporcovi
poskytol úver vo výške 3.425,67 €. Taktiež nebolo sporné, že odporca titulom úveru nič neuhradil.

Keďže odporca navrhovateľom uplatnenú pohľadávku nenamietal, pričom v konaní nepredložil žiadne
dôkazy o úplnom alebo čiastočnom uhradení pohľadávky, súd návrhu v časti zaplatenia uplatnenej istiny
pozostávajúcej z nezaplatenej časti úveru vo výške 3.673,19 € vyhovel. Súd vychádzajúc z ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. priznal navrhovateľovi
aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výpovedi zo

zmluvy (odporca prevzal výpoveď zo zmluvy dňa 26.5.2010, pričom lehota na dobrovoľné plnenie
uplynula dňa 31.5.2010).

V časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd návrh zamietol z dôvodu, že určil
neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Neprijateľné zmluvné podmienky sú neplatné, na ich základe
nevzniká právo navrhovateľovi na zaplatenie nárokov vyplývajúcich z takýchto zmluvných podmienok.

Dojednanie upravené v bode 12.2. všeobecných obchodných podmienok súd považoval za neprijateľnú
podmienku jednoznačne poškodzujúcu spotrebiteľa predovšetkým preto, že toto dojednanie nebolo
v zmluve dojednané, bolo určené len vo všeobecných podmienkach. Pri uzatváraní zmluvy medzi
jej účastníkmi bol použitý štandardný formulár s vopred určenými podmienkami a obsahom a preto
spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah.Podľa názoru súdu sama tá skutočnosť, že pokuta nebola uvedená v zmluve o poskytnutí pôžičky
(ale bola upravená vo formulárovej podobe všeobecných obchodných podmienok), vnáša do tohto
právneho vzťahu značný nepomer majúci dopad aj na vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej

výška však nebola ani vo všeobecných obchodných podmienkach ustálená. Pritom zmluvná pokuta
predstavujeviacnásobnýpostihodporcuzanedodržanierovnakejzmluvnejpodmienky,atonedodržanie
splátkovéhokalendára.Vovšeobecnýchpodmienkachdodávateľprespotrebiteľavneprehľadnej,zložito
formulovanej a miniatúrnymi písmenami písanej forme zapracoval také zmluvné dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Súd

pri zohľadnení všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že dojednanie účastníkov zmluvy o zmluvnej
pokutejeneprijateľnéapretopodľaust.§53ods.4Občianskehozákonníkaaajpodľa§39Občianskeho
zákonníka (pre ich rozpor s dobrými mravmi) neplatné. Na základe takéhoto neplatného zmluvného
dojednania právnemu predchodcovi navrhovateľa nevznikol nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej
pokuty, ktorej dôvodnosť a výšku navrhovateľ v konaní ani nepreukázal. Z tohto dôvodu súd uplatnený
nárok navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

V danej právnej veci bol navrhovateľ v časti konania o zaplatenie sumy 3.673,19 € s príslušenstvom
úspešným účastníkom. Neúspech mal v časti konania o zaplatenie sumy 499,51 €.

Navrhovateľ si titulom náhrady trov konania uplatnil na zaplatenie náhradu zaplateného súdneho
poplatku za návrh vo výške 250,- € a náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po
151,03 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd), 2 x režijný paušál po 7,81 € a
náhradu DPH, celkove titulom trov právneho zastúpenia sumu 381,22 €. S ohľadom na pomer úspechu
a neúspechu účastníkov (keď navrhovateľ bol v konaní úspešný v rozsahu 88 % a neúspešný v rozsahu

12 %), súd priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu zodpovedajúcu 76 % (88 - 12 = 76)
z celkových priznaných trov konania. Titulom zaplateného súdneho poplatku tak súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 190,- € (76 % zo sumy 250,- €) a titulom trov právneho zastúpenia
sumu 289,73 € (76 % zo sumy uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré trovy boli zo strany
navrhovateľa uplatnené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Priznanú náhradu trov konania súd v
súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporcu zaplatiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p., keď napriek žiadosti odporcu tomuto neumožnil
uhradiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10,- € mesačne, pretože výšku odporcom navrhnutej
splátkypovažovalzaabsolútneneprimeranúvýškedlžnejsumyadobejejsplatenia.Primesačnesplátke

vo výške 10,- € mesačne by odporca splácal dlžnú sumu viac ako 30 rokov, pričom od navrhovateľa
nemožno spravodlivo žiadať, aby na úhradu svojej pohľadávky čakal tak dlhú dobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.