Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 9, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214204223
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214204223.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Bratislava, Dr. V. Clementisa 10, proti žalovanej: P. B.,
M.. XX.XX.XXXX, A. Q. Q. - P. L., U. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka: Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, občianske združenie, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO 43 362 962, zastúpeného

JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 145,22 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21.02.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 145,22 eur,

a to titulom náhrady škody spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Nárok odôvodnil
tým, že žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
telekomunikačných služieb. Žalovaná sa zaviazala služby odoberať a platiť za ne riadne a včas
dohodnutú cenu poskytnutých služieb. V prípade nedodržania zmluvných povinností bola žalovaná
povinná uhradiť zmluvnú pokutu, dohodnutú v zmluve o pripojení/dodatku. Vzhľadom k tomu, že
dohodnutá výška zmluvnej pokuty bola v inom súdnom konaní označená ako neprijateľná zmluvná

podmienka, je žalobca povinný v zmysle ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka zdržať sa
používaniatakejtopodmienky.Vsúladesozákonomsatýmtonávrhomžalobcadomáhanárokuvovýške

škody, ktorá škoda vo výške 145,22 eur (po čiastočnej úhrade v sume 3,78 eur) predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú cenu oproti cene trhovej, a ktorá
škoda mu vznikla tým, že žalovaná získala telekomunikačné zariadenie

za zvýhodnenú cenu a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Uvedená zmluvná pokuta (v danom prípade vo

výške 149 eur) mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu paušalizovanej náhrady
škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne mohla vzniknúť tým, že žalobca si svoje
povinnostiposkytnúťzvýhodnenéslužbyamobilnýtelefón/telekomunikačnézariadeniezaakciovúsplnil,
avšak žalovaná si svoju základnú povinnosť (t. j. zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti
a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky) nesplnila. Zmluvná pokuta mala byť preventívnym
a uhradzovacím nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovaného, pretože

okrem škody za akciový telefón žalobcovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas
viazanosti,nákladovzapredajnýproces,akceptačnýaaktivačnýproces,SIMkartuavyhradenúkapacitu
prevádzkovej siete, pričom tieto ďalšie škody si žalobca neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania
a práve z tohto dôvodu boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.Žalovanej bola žaloba doručená dňa 24.11.2014, k žalobe sa nevyjadrila.

Písomným podaním zo dňa 12.08.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník -
občianske združenie, ktoré sa vo svojej činnosti venuje ochrane práv spotrebiteľov.

Podľa § 93 ods. 1 O. s. p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže
popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 3 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo
na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva

súd rozhodne len na návrh. Podľa ods. 4 v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:

Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 07.02.2012 pod č. A6146342 s dodatkom zo dňa 07.02.2012
zmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebspoukazomna§44zákonač.351/2011Z.z.,vzmyslektorejbol
žalobca povinný poskytovať žalovanej telekomunikačné služby a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi

za využívanie týchto služieb cenu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky, Cenník
služieb a informácie o poskytnutých službách. V čl. 1. ods. 2 dodatku k zmluve odpredal žalobca
žalovanej koncové telekomunikačné zariadenie zn. Huawei E372 USB modem s definovaným výrobným
číslom so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu s DPH v sume 1 euro. V zmysle čl. 2.
ods. 3 písm. a) dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku

zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb
poskytovaných mu žalobcom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia
tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý
by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku
pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočné právne následky uvedeného úkonu. V zmysle

čl. 2. ods. 3 písm. b) dodatku sa žalovaná zaviazala, že nepožiada o vypojenie z prevádzky, alebo o
dočasnú deaktiváciu SIM karty, pokiaľ mu takáto povinnosť nevyplýva zo zmluvy, pričom v takom prípade
je povinný bez zbytočného odkladu pokračovať v užívaní služieb prostredníctvom inej SIM karty, ktorá
nahradí vypojenú, resp. deaktivovanú SIM kartu. V zmysle čl. 2. ods. 3 písm. c) dodatku sa žalovaná
taktiež zaviazala, že sa nedopustí takého konania, alebo nedá svojím konaním žiaden taký podnet a ani

neumožní také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo
vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany účastníka, ku ktorým
sa zaviazala v tomto dodatku alebo v zmluve, alebo na základe ktorého by bol žalobca oprávnený
jej v dobe viazanosti dočasne obmedziť alebo prerušiť poskytovanie služieb. V zmysle čl. 2. ods. 3
písm. d) dodatku sa žalovaná zaviazala, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program

(resp. taký variant účastníckeho programu) alebo takú kombináciu účastníckych programov v bode 2.2
písmeno b) uvedených kategórií služieb, že nedôjde k porušeniu záväzku účastníka uvedeného v bode2.2 tohto článku. V čl. 2. ods. 5 dodatku si účastníci dohodli pre prípad porušenia niektorej z povinností
žalovanej uvedenej v čl. 2, ods. 3 alebo 4 zmluvnú pokutu vo výške 149 eur.

Pokusom o pokonávku zo dňa 18.10.2012 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu pohľadávok za

poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 42,88 eur za obdobie od júna do augusta
2012. Zároveň žalovanú vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty/náhrady škody vo výške 149 eur, všetko
najneskôr do 01.11.2012.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(účinného od 01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať

všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ods. 8 písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o

poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný, je na škodcovi.Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaná porušila záväzky vyplývajúce zo zmlúv,
konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže

založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ.

Súd mal za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby,
keď žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými mu túto cenu vyfakturoval.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti mal súd
preukázaný, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za
škodu, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku
existencie škody ako právnej kategórie, a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to, či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti s) porušením právnej

povinnosti žalovanou.

Povinnosť žalovanej zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia
povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku
alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny
mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto

povinnosti žalovanou. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanej pri
kúpe mobilného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi
zaposkytovanéslužby,alenásledkomvôležalobcu(akovýsledkujehomyšlienkovéhoarozhodovacieho
procesu) vyjadrenej v zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Inak povedané, k zmenšeniu majetku
žalobcu nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanou platiť riadne a včas

cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej
vôle vyjadrenej v tejto zmluve. Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená
a ovplyvnená, a teda ako uviedol, žalovanej poskytol zľavu z kúpnej ceny len z toho dôvodu, že sa
zaviazala platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny
vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní vôle žalobcu, ako aj žalovanej pri uzatváraní dodatku

k zmluve o pripojení mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovanej napr. ponuky iných
mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu, predpokladaný
rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového klienta
alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu, atď. Je
len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných platieb

za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola ním
vyjadrená vôľa v zmluve odpredať žalovanej mobilné zariadenie so zľavou. Avšak jediným možným
následkom porušenia povinnosti žalovanej platiť riadne a včas cenu za poskytované služby by bolo
nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného

telefónu takýmto následkom nie je.

Vzhľadom na uvedené má súd za to, že vznik škody v danom prípade nebol preukázaný, čím neboli
splnené ani ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škody, a to existencia príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobný nárok na náhrade škody

žalobca nijako nepreukázal a preto súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., po procesnej stránke bola v spore úspešná
žalovaná, žiadne trovy k náhrade si však neuplatnila, v prípade vedľajšieho účastníka neboli z jeho
strany vykázané žiadne účelné úkony právnej služby.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže

podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).