Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Oľga Kováčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213222418
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213222418.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

CreditONE, s.r.o., Nedbalova 453/12, Bratislava, IČO: 46 559 051, v konaní zast. JUDr. Silviou Hricovou,
advokátkou so sídlom Dudvažská 37, Bratislava, proti odporcovi: L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX,
T., o zaplatenie 200,21 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 40,38 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 4.10.2013 domáhal uloženia
povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 250,21 € s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom

skutkovom základe, že s odporcom uzavrel dňa 26.4.2013 zmluvu o pôžičke, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky spoločnosti navrhovateľa D8F1 21-02-2013. Na základe
tejto zmluvy boli odporcovi poskytnuté finančné prostriedky vo výške 149,02 €, ktoré sa zaviazal
vrátiť navrhovateľovi spolu s dohodnutým zmluvným úrokom celkove vo výške 180,21 € najneskôr do
11.5.2013. Keďže odporca svoju zmluvnú povinnosť vrátiť pôžičku navrhovateľovi napriek viacerým
výzvam nesplnil, vznikol mu nárok i na zaplatenie pokuty za omeškanie vo výške 50,- €, keďže odporca
neuhradil svoj záväzok ani 50 dní po jeho splatnosti. Okrem tejto sumy si uplatnil na zaplatenie i poplatky

za sms správy a e-mailové správy vo výške 20,- € ako aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
180,21 € od 12.5.2013 do zaplatenia. Titulom trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho
poplatku za návrh a trov právneho zastúpenia.

V priebehu konania navrhovateľ upresnil podaný návrh na začatie konania, keď sa od odporcu domáhal
zaplatenia sumy 180,21 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 180,21 € od
12.5.2013 do zaplatenia, zmluvného poplatku vo výške 20,- € a náhrady trov konania. O procesnom
návrhu navrhovateľa súd rozhodol uznesením č.k. 14C/109/2014-44 zo dňa 2.6.2014.

Odporca s podaným návrhom na začatie konania nesúhlasil, keď súdu predložil dôkazy o úhrade dlžnej
sumy.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v
spise - zmluvy o spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok, prehľadu výziev
a upomienok, detailu obratu, detailu pohybu, vyjadrenia odporcu, potvrdenia o vklade hotovosti,

čiastočného späťvzatia návrhu, uznesenia č.k. 14C/109/2014-44 zo dňa 2.6.2014 a ostatných ku spisu
pripojených listín, a to prečítaním a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 8977 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi účastníkmi konania
dňa 26.4.2013. Na základe zmluvy mal byť odporcovi poskytnutý úver vo výške 149,02 €, ktorý

sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi najneskôr do 11.5.2013 celkove vo výške 180,21 €.
RPMN bola ustálená vo výške 10093,78 %, ročná úroková sadzba vo výške 509,30 %. Zmluva bola
uzavretá elektronickými prostriedkami na diaľku. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky
spoločnosti navrhovateľa D8F1 21-02-2013.

Ako vyplynulo z detailu obratu navrhovateľ poukázal na účet odporcu dňa 15.3.2013 sumu vo výške
150,- €.

Odporca sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania písomne vyjadril. Potvrdil, že
mu navrhovateľ cez internet poskytol pôžičku vo výške 149,02 €. Túto pôžičku súrne potreboval a v čase
uzavretia zmluvy si nezisťoval úrokovú sadzbu ani to, či v zmluve nie sú ďalšie skryté poplatky. Uviedol
tiež, že dlžnú sumu uhradil celkove vo výške 259,62 €, hoci podľa zmluvy mal uhradiť len sumu 180,21 €.

Ako vyplýva z odporcom predložených dokladov o vklade hotovosti, odporca dňa 16.4.2013 vložil na

účet navrhovateľa vedený v spoločnosti tatra banka, a.s. sumu 49,62 €, dňa 26.4.2014 sumu 30,- €, dňa
24.5.2013 sumu 30,- €. Odporca tiež predložil potvrdenia o vklade hotovosti vystavené VÚB, a.s. dňa
30.9.2013, 7.11.2013 a 27.11.2013, v zmysle ktorých odporca, resp. jeho rodinný príslušníci vložili na
účet č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX k VS: XXXXXXX celkove sumu vo výške 150,- €.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie ( pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou

označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť
tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena
jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti

významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť

označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto

súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy
riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

Vykonaným dokazovaním zo zhodného tvrdenia účastníkov konania mal súd preukázané, že medzi
navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
8977 zo dňa 26.4.2013. Ohľadom skutočnosti, či na základe zmluvy došlo k plneniu (teda či úver vo
výške 149,02 € bol odporcovi skutočne poskytnutý), však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď
k podanému návrhu na začatie konania ako dôkaz o poukázaní sumy úveru na účet odporcu predložil

detail obratu vystaveného Slovenskou sporiteľňou, a.s. o poukázaní sumy 150,- € na účet odporcu dňa
15.3.2013(tedaviacakojedenmesiacpreduzavretímzmluvy),ktorýboltotožnýsčíslomúčtuuvedeným
vzmluveospotrebiteľskomúvereč.8977zodňa26.4.2013.Nakoľkoaleodporcanepopieralposkytnutie
finančnej hotovosti navrhovateľom, súd vychádzal z toho, že navrhovateľ skutočne poukázal na účet
odporcu sumu 150,- € dňa 15.3.2013 a odporca tieto finančné prostriedky aj spotreboval. Odporca v

priebehu konania predložil súdu dôkaz o čiastočnej úhrade dlhu celkove vo výške 109,62 € (potvrdenia o
vklade hotovosti vystavené spoločnosťou Tatra banka, a.s dňa 16.4.2013, 26.4.2013 a dňa 24.5.2013),
z ktorých vyplynulo, že odporca vložil na účet navrhovateľa vedený v spoločnosti Tatra banka, a.s. (ktoré
číslo účtu bolo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 8977 zo dňa 26.4.2013) finančnú hotovosť
po dni 15.3.2013, kedy bola na jeho účet navrhovateľom poukázaná suma 150,- €. Úhradu dlžnej sumy

nad uvedený rozsah odporca nepreukázal, keď súdu predložil doklady o vklade hotovosti, avšak podľa
čísla účtu a variabilného symbolu, ku ktorému bola suma poukazovaná, súd nevedel zistiť, či išlo o
účet navrhovateľa, pretože číslo účtu, na ktoré bola platba poukazovaná nekorešpondovalo so žiadnym
číslom účtu navrhovateľa uvedeným v zmluve zo dňa 26.4.2013. Súd preto konštatujúc, že zo stranyodporcu došlo spotrebovaním sumy 150,- € poskytnutej navrhovateľom k bezdôvodnému obohateniu
sa (keďže v konaní nebol preukázaný právny dôvod plnenia), odporcu zaviazal na zaplatenie rozdielu
medzi sumou, ktorá mu bola navrhovateľom poskytnutá vo výške 150,- € a sumou, ktorej uhradenie

navrhovateľovi preukázal vo výške 109,62, teda na zaplatenie sumy vo výške 40,38 €. Vo zvyšnej časti
súd uplatnený nárok navrhovateľa pre neunesenie dôkazného bremena zmietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď obaja účastníci mali v konaní
čiastočný úspech. Preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Lehotu na plnenie súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.